51. schôdza

S reakciou pán poslanec Pčolinský.

No, podrobiť analýzam, dobre. Ale napríklad ja som mal tam pripomienku ten ostnatý drôt. No, čo budeme robiť rozbor ostatného drôtu, napríklad? Ja v tom nevidím problém, aby sa to posunulo do druhého čítania. V utorok sa to posunie, máme potom nejaké dva-tri týždne na to, aby sme si sadli a riešili to.
Ale tá diskusia vyzerá tak, že pôjdem za Antošovou, sadnem si s ňou a poviem jej, Evi, mám také a také pripomienky k tomu. Viete to legislatívne nejako ošetriť? Povie mi určite, že áno. Určite prídu s nejakým pozmeňovákom, určite to vyriešia.
Čiže diskusia aká, že čo, zvoláme okrúhly stôl alebo usporadúvame, ja neviem, nejakú konferenciu? Neviem. To sú podľa mňa len také, také všeobecné žvásty, ktoré sa používajú, že treba odbornú diskusiu.
Keď niečo nechcem podporiť, tak väčšinou ten argument je, že vyžaduje si to odbornú diskusiu, lebo toto ja počúvam štyri roky v parlamente aj zo strany kolegov z SNS, SMER-u, MOST-u, keď nechceli niečo podporiť, tak argument bol, že vyžaduje si to odbornú diskusiu. No choďte niekde! Povedzme si to rovno.
Čiže, ale v tomto prípade ja hovorím to isté, my to chceme podporiť, podporíme to v prvom čítaní. Odbornú diskusiu si to nevyžaduje, stačí na to zdravý sedliacky rozum. Však nikto z vás tu nemá IQ pod 100, aspoň dúfam, neviem. Síce niektorých, no, dobre, nie sú tu. Ale myslím, že zdravým sedliackym rozumom vieme vyriešiť tieto veci, ktoré sú bežné zo života.
Čiže sadnime si, urobme pozmeňovák, dohodnime sa na ňom. Ak je vec dobrá, podporíme ju. A ja úplne kašlem na to, že to predkladá Antošová, SNS alebo ktokoľvek iný. Ak to pomôže niečomu, tak to urobme, len vyriešme tie drobné veci, s ktorými ja osobne mám problém, ktoré som pomenoval lex Punťo.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pani navrhovateľka, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo a ďakujem pekne vystupujúcim v rozprave alebo vo faktických poznámkach. Ja by som, a ďakujem aj Peťovi Pčolinskému, asi obedoval vtipnú kašu, lebo je mimoriadne vtipný dnes.
Ja by som chcela ísť od konca, ale veľmi stručne.
Prosím pekne, Peťo Pčolinský aj pani kolegyňa Zemanová, opísali ste, aj ste to povedali, áno, takáto je realita na dedinách. Takto vyzerá reálna situácia na Slovensku. No ale na čo sme tu my? My vieme, aký je stav, nie je dobrý, schválili sme zákon, zviera nie je vec, zostane teda v šuflíku, nebudeme v ňom pokračovať, lebo skonštatujeme, že takýto je stav. A toto bol môj cieľ. Presne ste ho trafili a ja vám zaň veľmi pekne ďakujem.
Dnes som otvorila túto tému na pôde parlamentu. Zákon nebudem sťahovať. Mám pocit, že sme naozaj inteligentní, dospelí a rozumní ľudia a vidím a viem aj od ľudí, ktorí už tu dnes, teraz teda nie sú prítomní, že chcú tento zákon podporiť, všeobecne im nevadí, práve naopak, vedia, že je takáto potreba naozaj chrániť zvieratá, že zvieratá sú súčasťou nášho životného prostredia a nášho života a že keď sa hlásime k modernému, vyspelému prostrediu v rámci celej Európskej únie, takže aj Slovensko je štátom, ktorý preukáže svoju humánnosť, svoju ľudskosť, a teda aj svoju, svoj postup k tomu, aby sme tieto zvieratá ochránili.
A preto aj navrhujem prechodné obdobie, aby bolo dlhšie, ja som to povedala, aby si tí ľudia na to zvykli, aby boli vychovávaní, aby, aby sme robili osvetu, že prečo teda tento zákon chceme schváliť. Čiže žiadny nátlak, žiadne strašenie. Nejdeme dávať teraz pokuty, pretože budeme hovoriť o tom prechodnom období, ktoré ja budem sama navrhovať, aby bolo dlhšie, keď vidím teda, že ľudia nie sú na to pripravení.
Ale len posledná veta. Keby sme teraz nezačali, tak zase sa nezačne neviem kedy a tento stav, ktorý ste opísali, a ten, ktorý nám v podstate nevyhovuje a môžeme sa zaň v podstate aj hanbiť, tak ten by zostal naďalej.
Takže ďakujem veľmi pekne za vaše podnety a teším sa naozaj na tú diskusiu.

Ďakujem. Pán spravodajca? Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte, aby som sa ako spravodajca tiež vyjadril k tomuto návrhu, pretože myslím si, že to je návrh, ktorý bude rezonovať v spoločnosti na jednej strane s uznaním, na druhej strane s veľkým pobúrením.
Je potrebné povedať, že jednoznačne treba pred druhým čítaním s týmto zákonom sa zaoberať a prijať také, taký návrh zákona, ktorý jednoducho nenarobí v spoločnosti voľákusi nevôľu a už, nedajbože, aby na základe toho potom sme voľákym spôsobom donútili ľudí k tomu, pretože ja stále považujem psa za miláčika ľudí, za rodinného príslušníka v mnohých prípadoch, hlavne čo sa týka tých menších psíkov, ktoré majú v bytoch. Kolega Pčolinský hovoril o čivavách a tak ďalej a tak ďalej.
Ale nechcem hovoriť o iných tvoroch, ktoré takisto sú na reťaziach, prečo tá Sloboda zvierat, ju nezaujímajú aj iné veci. Ale keď už hovoríme konkrétne len ku psom, tak ja vám poviem jeden príklad.
Obávame sa tu voľákehosi trýznenia. Obyčajne na tých dvoroch po tých dedinách, ako tu kolega Pčolinský hovoril, majú riešené tieto veci ľudia tým, že majú natiahnuté laná z jedného konca dvora na druhý koniec dvora, kde ten pes na tej reťazi, na tej obrúčke má taký pohyb a môže sa ísť potom schovať do takej voliéry, keď je zlý čas, že jednoducho tomu psovi neni žiadnym spôsobom voľákysi obmedzený pohyb a tým spôsobom nemôžeme hovoriť o tom, že by bol týraný.
Ale o čom nehovoríme a nepočul som to tuná počas toho prejednávania tohto zákona, je to, čo vám teraz poviem a ja neviem, či by nebolo dobré sa nad tým zamyslieť. Preto hovorím, že pani predkladateľka zrejme urobí také voľákesi stretnutie a neviem akej skupiny ľudí, kde by sme sa mali tým zaoberať.
Viete, čo ja považujem za týranie psa? Ja považujem za týranie psa jedno- alebo dvojizbový byt, kde voľakto má kúpeného a chová chrta, vlčiaka alebo čuvača alebo ja neviem kdečo. Toto je týranie psa. A toto nikoho nenapadá ani zo Slobody zvierat. Toto nikto z nich na toto nepoukáže? Ja sa nejdem iných tvorov dotýkať, ktoré takisto sú na reťazi. Ktorý sa tam zavre, keď odídu, manželský pár, keď to má, odíde do roboty ráno a vráti sa z roboty o štvrtej, o piatej. Ten pes je tam zavretý. Aký má on životný priestor na to svoje bytie? No ho má práve len na tej reťazi, keď ho ide vyvenčiť. Vtedy ho má, ten životný priestor.
Čiže toto je jedna z vecí, nad ktorou by sme sa mali zamyslieť, a tým ja nechcem, aby to dakto pochopil a povedal, že ja som proti tomu, aby dakto nemal takýchto psov alebo ako. Ale tu si budeme potom protirečiť. Na jednej strane nie, na druhej strane áno a tak ďalej a tak ďalej.
A nechcem byť zdĺhavý. Na záver chcem povedať, že ja sám osobne z tohto miesta by som veľmi rád ešte, hoci je to v našom výbore, bude možnosť o týchto veciach diskutovať, k tomuto urobil dáke ozaj sedenie, aby sme to prebrali. Pretože dostal som strašne veľa esemesiek, dostal som strašne veľa mailov, kde ľudia poukazujú, samozrejme, nemôžem povedať, že je to jednotný názor, že hovoria len o tom, že to je zlé alebo ako. To nie, to by som klamal a to si nedovolím, pretože nebol som tak ani vychovaný. Ale prevládajú názory na tom, že to nie je dobré.
A nechcem prechádzať do detailov, preto ťa chcem poprosiť, Evka, keby si potom takéto voľačosi spravila, aby sme si to mohli prebrať.
Ďakujem pekne.
A, pán predsedajúci, hlasovanie na utorok na jedenástu poprosím.

Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslankyne Evy Antošovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona má tlač 1703. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1804.
Nech sa páči, pani poslankyňa.

(Rokovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Evy Antošovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov, tlač 1703.)

Ďakujem pekne za slovo. Takže dovoľte mi, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, aby som predložila zákon, ktorý sa mení, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov.
Cieľom návrhu, môjho návrhu zákona je zmierniť dopady globálneho problému plytvania potravinami. Tento môj návrh má ambíciu značne znížiť tvorbu potravinového odpadu najmä v maloobchode s potravinami. Podobné riešenie môžeme vidieť aj v Českej republike. Češi sa už popasovali s týmto problémom a ja si myslím, že sa to podarí aj nám.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh zákona bude mať pozitívne sociálne vplyvy, pozitívny vplyv na životné prostredie, verejné financie a rodinu.
Účinnosť zákona navrhujem od 1. 1. 2020.
Chcela by som povedať len pár myšlienok, že na stretnutie, na stretnutiach s charitatívnymi organizáciami sa naozaj preukázalo, že návrh úprimne vítajú a podporujú. Celý svet sa borí totižto s plytvaním potravín a na jednej strane, ak by som to tak mohla povedať objemovo, až jedna tretina jedla končí v koši a na druhej strane je z deviatich ľudí jeden človek hladujúci, hladný. Slovensko nie je výnimkou.
Na Slovensku sa vyhodí ročne 700-tisíc ton potravín, a pritom máme naozaj charity a organizácie, ktoré, naopak, môžu pomôcť tisícom ľuďom.
Už platí zákon od roku 2016 a tiež je to zásluha Slovenskej národnej strany, kedy sme umožnili obchodným reťazcom a obchodníkom darovať potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti charitám za predpokladu, že sú bezpečné. Výsledky nie sú zlé, ale chcela by som týmto návrhom, aby sme posunuli tieto výsledky ešte ďalej a teraz by mal obchodník povinnosť darovať potraviny, doteraz mal možnosť, teraz by mal povinnosť. Myslím si, že tieto veľké prevádzky, pretože navrhujem to pre prevádzky, ktoré sú väčšie ako 400 m², majú vybavenie aj kapacity, aby toto všetko zvládli.
A teraz by som chcela zdôrazniť, že samozrejme, že musíme zohľadniť ale celý proces distribúcie potravín do obchodov, od obchodu až po človeka v núdzi. Bude to veľká logistická úloha týkajúca sa skladov, prepravy a vlastne celej tej logistiky, o ktorej hovorím.
Na druhej strane sa podobný zákon osvedčil v Maďarsku, ako som povedala, či v Čechách alebo v Maďarsku, tak sa to určite podarí aj u nás a urobím naozaj všetko pre to.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pánovi poslancovi Matejičkovi, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1703). Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.