51. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte, aby som sa ako spravodajca tiež vyjadril k tomuto návrhu, pretože myslím si, že to je návrh, ktorý bude rezonovať v spoločnosti na jednej strane s uznaním, na druhej strane s veľkým pobúrením.
Je potrebné povedať, že jednoznačne treba pred druhým čítaním s týmto zákonom sa zaoberať a prijať také, taký návrh zákona, ktorý jednoducho nenarobí v spoločnosti voľákusi nevôľu a už, nedajbože, aby na základe toho potom sme voľákym spôsobom donútili ľudí k tomu, pretože ja stále považujem psa za miláčika ľudí, za rodinného príslušníka v mnohých prípadoch, hlavne čo sa týka tých menších psíkov, ktoré majú v bytoch. Kolega Pčolinský hovoril o čivavách a tak ďalej a tak ďalej.
Ale nechcem hovoriť o iných tvoroch, ktoré takisto sú na reťaziach, prečo tá Sloboda zvierat, ju nezaujímajú aj iné veci. Ale keď už hovoríme konkrétne len ku psom, tak ja vám poviem jeden príklad.
Obávame sa tu voľákehosi trýznenia. Obyčajne na tých dvoroch po tých dedinách, ako tu kolega Pčolinský hovoril, majú riešené tieto veci ľudia tým, že majú natiahnuté laná z jedného konca dvora na druhý koniec dvora, kde ten pes na tej reťazi, na tej obrúčke má taký pohyb a môže sa ísť potom schovať do takej voliéry, keď je zlý čas, že jednoducho tomu psovi neni žiadnym spôsobom voľákysi obmedzený pohyb a tým spôsobom nemôžeme hovoriť o tom, že by bol týraný.
Ale o čom nehovoríme a nepočul som to tuná počas toho prejednávania tohto zákona, je to, čo vám teraz poviem a ja neviem, či by nebolo dobré sa nad tým zamyslieť. Preto hovorím, že pani predkladateľka zrejme urobí také voľákesi stretnutie a neviem akej skupiny ľudí, kde by sme sa mali tým zaoberať.
Viete, čo ja považujem za týranie psa? Ja považujem za týranie psa jedno- alebo dvojizbový byt, kde voľakto má kúpeného a chová chrta, vlčiaka alebo čuvača alebo ja neviem kdečo. Toto je týranie psa. A toto nikoho nenapadá ani zo Slobody zvierat. Toto nikto z nich na toto nepoukáže? Ja sa nejdem iných tvorov dotýkať, ktoré takisto sú na reťazi. Ktorý sa tam zavre, keď odídu, manželský pár, keď to má, odíde do roboty ráno a vráti sa z roboty o štvrtej, o piatej. Ten pes je tam zavretý. Aký má on životný priestor na to svoje bytie? No ho má práve len na tej reťazi, keď ho ide vyvenčiť. Vtedy ho má, ten životný priestor.
Čiže toto je jedna z vecí, nad ktorou by sme sa mali zamyslieť, a tým ja nechcem, aby to dakto pochopil a povedal, že ja som proti tomu, aby dakto nemal takýchto psov alebo ako. Ale tu si budeme potom protirečiť. Na jednej strane nie, na druhej strane áno a tak ďalej a tak ďalej.
A nechcem byť zdĺhavý. Na záver chcem povedať, že ja sám osobne z tohto miesta by som veľmi rád ešte, hoci je to v našom výbore, bude možnosť o týchto veciach diskutovať, k tomuto urobil dáke ozaj sedenie, aby sme to prebrali. Pretože dostal som strašne veľa esemesiek, dostal som strašne veľa mailov, kde ľudia poukazujú, samozrejme, nemôžem povedať, že je to jednotný názor, že hovoria len o tom, že to je zlé alebo ako. To nie, to by som klamal a to si nedovolím, pretože nebol som tak ani vychovaný. Ale prevládajú názory na tom, že to nie je dobré.
A nechcem prechádzať do detailov, preto ťa chcem poprosiť, Evka, keby si potom takéto voľačosi spravila, aby sme si to mohli prebrať.
Ďakujem pekne.
A, pán predsedajúci, hlasovanie na utorok na jedenástu poprosím.

Ďakujem pekne za slovo. Takže dovoľte mi, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, aby som predložila zákon, ktorý sa mení, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov.
Cieľom návrhu, môjho návrhu zákona je zmierniť dopady globálneho problému plytvania potravinami. Tento môj návrh má ambíciu značne znížiť tvorbu potravinového odpadu najmä v maloobchode s potravinami. Podobné riešenie môžeme vidieť aj v Českej republike. Češi sa už popasovali s týmto problémom a ja si myslím, že sa to podarí aj nám.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh zákona bude mať pozitívne sociálne vplyvy, pozitívny vplyv na životné prostredie, verejné financie a rodinu.
Účinnosť zákona navrhujem od 1. 1. 2020.
Chcela by som povedať len pár myšlienok, že na stretnutie, na stretnutiach s charitatívnymi organizáciami sa naozaj preukázalo, že návrh úprimne vítajú a podporujú. Celý svet sa borí totižto s plytvaním potravín a na jednej strane, ak by som to tak mohla povedať objemovo, až jedna tretina jedla končí v koši a na druhej strane je z deviatich ľudí jeden človek hladujúci, hladný. Slovensko nie je výnimkou.
Na Slovensku sa vyhodí ročne 700-tisíc ton potravín, a pritom máme naozaj charity a organizácie, ktoré, naopak, môžu pomôcť tisícom ľuďom.
Už platí zákon od roku 2016 a tiež je to zásluha Slovenskej národnej strany, kedy sme umožnili obchodným reťazcom a obchodníkom darovať potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti charitám za predpokladu, že sú bezpečné. Výsledky nie sú zlé, ale chcela by som týmto návrhom, aby sme posunuli tieto výsledky ešte ďalej a teraz by mal obchodník povinnosť darovať potraviny, doteraz mal možnosť, teraz by mal povinnosť. Myslím si, že tieto veľké prevádzky, pretože navrhujem to pre prevádzky, ktoré sú väčšie ako 400 m², majú vybavenie aj kapacity, aby toto všetko zvládli.
A teraz by som chcela zdôrazniť, že samozrejme, že musíme zohľadniť ale celý proces distribúcie potravín do obchodov, od obchodu až po človeka v núdzi. Bude to veľká logistická úloha týkajúca sa skladov, prepravy a vlastne celej tej logistiky, o ktorej hovorím.
Na druhej strane sa podobný zákon osvedčil v Maďarsku, ako som povedala, či v Čechách alebo v Maďarsku, tak sa to určite podarí aj u nás a urobím naozaj všetko pre to.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1703). Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Stručne. Pamätáte si, keď bola zvolaná mimoriadna schôdza na odvolanie Pellegriniho a vy ste ju nepustili. Len ste zabudli povedať dole v jedálni, že schôdza nebude. Štyristopäťdesiat jedál navarených a všetky išli do koša, všetky, štyristopäťdesiat porcií jedla do koša.
Čiže, vážení kolegovia z SNS, dobre, súhlasím, ale čo keby ste začali tu, čo máte to pod kontrolou, Národnou radou, stovky jedál sa tu vyhadzujú, stovky jedál. Srdce mi trhá, keď tých päťdesiat rezňov musí ísť do koša. (Zasmiatie sa v sále.) Ale je to pravda, ale je to pravda. Ale je to pravda. Zamestnanci, moment, zamestnanci si to nemôžu, zamestnanci si to nemôžu zobrať domov, dobre. Nemôžu to nikomu darovať, dobre. A nie je vám ľúto tých stoviek jedál, čo sa tuná vyhodí v Národnej rade? Však poďme príkladom! Poďme príkladom. Zmeňme legislatívu tak, aby napríklad, ja neviem, ako to urobiť, to je len môj zase sedliacky rozum, aby tie jedlá, čo tam ostanú večer, aby sa nevyhadzovali do koša. Ja som sa pýtal tých kuchárok, že čo sa robí s tými jedlami? No my ich musíme vyhodiť. A hovorím, že, a to si nemôžte zobrať nejaké rezne? Že nie, že to sa nesmie, že nemôžme. Hovorím, a všetko ide do koša? Že áno.
Tak teraz si zoberte, teraz si zoberte, koľko tuná jedla ostane. To je taký problém nejak, lebo ak sa to nedá legislatívne rozdať, chápem, tak to upravme, ak to riešime. A teraz si zoberte, koľko je tu vodičov s autami, v Národnej rade myslím, zamestnancov, tak naložím do jednej dodávky tých stopäťdesiat porcií a ich odnesiem do domovov dôchodcov alebo tu máte tie krízové centrá pre matky, čo nemajú do úst. Tak im nosme to jedlo tam.
Čiže, vážení, okej, ale začnime v Národnej rade. Dobre? Začnime v Národnej rade. Tu je obrovské plytvanie a nehovoriac o tom, koľko to je peňazí, ide do odpadu.
(Rečník sa pozrel na tabuľu, na ktorej sa zobrazujú prihlásení poslanci s faktickými poznámkami.) Baláž, dobre.
Ďakujem.

Pán kolega, mne sa fakt sníva. Otázka, kto zvolal tú nezmyselnú schôdzu na odvolávanie pána predsedu vlády? A vedeli ste, že aj tak nebude odvolaný, aj napriek tomu ste to zvolávali ixkrát dookola. Takže vlastne vďaka vám tu navarili zbytočne. Aj my všetci ostatní sme museli tú cestu merať z iných krajov Slovenska.

(Rečník sa postavil pred poslanca Baláža a v stoji do mikrofónu reaguje na jeho faktickú poznámku. Smiech v sále. Aj rečník hovorí, smejúc sa.) Vážený pán kolega, my sme síce zvolali túto schôdzu, ale vy ste ju zablokovali a vy, keďže máte predsedu Národnej rady, ste nedali tým zamestnancom dole vedieť, že schôdza, vážení, nebude, že nevarte štyristo porcií, lebo my tú schôdzu nechceme pustiť. Poslancov tu bolo dosť, bolo ich tu okolo 120 podľa prezenčky. Hej, len ste sa tvárili, že tu nesedíte.
Ale toto je, viete dobre, že je to blbosť, čo sa teraz bavíme, tá schôdza, ale realita je taká, že tu vyhadzujeme stovky a stovky jedál von oknom každý, no, nie každý deň, lebo ja keď ešte teraz otočím, tak o porciu zase menej vyhodenú. Ja, ja akože, viete, ja nechcem, aby sa to jedlo vyhadzovalo, no tak chodím tam a potom tak vyzerám.
Ďakujem. (Smiech v sále.)

Ďakujem pekne za slovo. No pán kolega Pčolinský ešte nejedol, ale zdá sa, že naozaj jedol vtipnú kašu (povedané so smiechom a smiech v sále), ale musím povedať, že naozaj veľmi, veľmi dobrý postreh, a keby takýto návrh prišiel do parlamentu, aby sme neplytvali jedlom, ktoré sa nielen tu vyhadzuje, ale aj v školských jedálňach a inde, že sa, jasné, že už sa nemôže ako kedysi, že pôjde aspoň ošípaným ako pomyje, to už sa dnes nesmie. Ale kvalitné jedlo sa nemôže, naozaj uvarené, zabalené odniesť ani tým charitatívnym organizáciám a všetko sa vyhadzuje. Keby takýto zákon prišiel, tak za to sme.
Žiaľ, ale za tento zákon, ktorý máme v návrhu, za tento zahlasovať, zahlasovať nemôžme, pretože si myslíme, že tak ako je to dnes, že je možnosť darovať, je úplne dostačujúca. Akákoľvek povinnosť nejakému podnikateľskému subjektu, aby musel on darovať svoj majetok a on sa nemohol rozhodnúť, čo s ním spraví, a na druhej strane ja viem, že je tu nejaká ušľachtilá myšlienka, aby hladujúci dostali tie jedlá, ktoré sú po dátume minimálnej trvanlivosti ešte ako schopné na konzumáciu, aby sa nevyhadzovali. Ale predsa nie je možné, aby, aby takáto povinnosť bola uložená zákonom.
A potom bude aj povinnosť tej charitatívnej organizácie to odobrať? Ona to bude musieť zobrať? Akože, a čo keď to už nebude chcieť, nebude? Vy ste spomenuli, no, že bude to vážna úloha v rámci logistiky a skladovacích priestorov. No, áno, a zaujímavé je, že tieto finančné ani logistické podmienky nemáte nejakým spôsobom zachytené vo svojom návrhu zákona, že kto to bude vlastne hradiť, keď štát takúto povinnosť zariadi. Čiže bude nejaký medzisklad, ktorým nebude tá charitatívna organizácia, ale teda nejaký prevádzkovateľ medziskladu, kde ten sa zbaví toho, tohto tovaru, lebo sa musí, hej, ten, ten veľký prevádzkovateľ, no a už to potom začne mať úplne iný charakter ako ten, o ktorom ste, o ktorom ste hovorili.
Ja len, trošku mi príde smiešne, že naozaj aj v stanovisku ministerstva financií je, že bude to mať pozitívny vplyv, že vlastne negatívny, že nebude, nebude toľko pokút, ale na druhej strane váš návrh s pokutami, že 100-tisíc eur, 100-tisíc euro pokuta za nedodržanie tejto povinnosti, že niekto nedaruje niekomu svoj majetok, tak to je absolútne neprimerané.
Ja vám dám návrh taký, ktorý napríklad máme my v programe strana Sloboda a Solidarita. Napríklad máme taký návrh, že ak spotrebiteľ nájde na pulte potravinu po dátume minimálnej trvanlivosti, ten si ju môže zobrať zadarmo. To je, aby vlastne naozaj na tých pultoch takýto tovar nebol, aby aj ten predajca dôsledne kontroloval, čo predá. Alebo umožniť predaj potravín po tomto dátume minimálnej trvanlivosti. Nechať to na toho, prevádzkovať na toho podnikateľa. Ale takto, to zavádzanie takejto povinnosti, absurdný a v žiadnom prípade zaňho hlasovať nebudeme.

Áno. Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložila návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 355/2007 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Cieľom tohto môjho predloženého návrhu je zabezpečiť spomaľovanie spotreby, resp. lepšieho využívania zdrojov, aby bolo chránené životné prostredie, a zároveň sprístupniť kozmetické výrobky aj sociálne slabším rodinám.
Tento návrh má zabezpečiť ekologické používanie kozmetiky, pričom distribútor bude môcť sprístupniť kozmetické výrobky za predpokladu, že nemôžu ohroziť zdravie ľudí aj po dátume minimálnej trvanlivosti, a to bezodplatne organizáciám, ktoré sa zaoberajú charitatívnou činnosťou.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a predložený návrh zákona bude mať pozitívne sociálne vplyvy, pozitívny vplyv na životné prostredie a rodinu.
Takže keď môžem povedať tromi vetami alebo takú hlavnú myšlienku, tak ako som navrhla, aby sme pomohli alebo sa snažili pomôcť charitám a ľuďom v núdzi, ktorí naozaj by boli vďační za každý ten rezeň, o ktorom hovoril pán Pčolinský, a nájdeme cestu, ako týmto ľuďom potraviny, ktoré sa vyhadzujú do koša a nič im nie je a sú v poriadku, aby ich dostali títo ľudia.
Tak pri stretnutí s charitatívnymi organizáciami som sa dozvedela mnoho iných vecí a podnetov a jednou z nich je práve to, že často ľuďom chýbajú základné hygienické potreby, a to - vážne - od mydla až po zubnú pastu. Myslím to vážne. Pre nás je to asi nepredstaviteľné aj prevažne pre veľkú časť Slovenska, ale naozaj sú ľudia, ktorí sa nemajú čím umyť. Sú to ľudia, ktorí žijú v rozličných teda organizáciách, ktoré spravuje charita, ale nie sú na to prostriedky, aby boli takto vybavené.
Preto navrhujeme, aby pri kozmetických výrobkoch, keď dôjde k prekročeniu dátumu minimálnej trvanlivosti a často takto exspirované výrobky sú ale použiteľné a nič im nie je, len sa možno zhorší ich vôňa alebo farba, čo si myslím, že pre ľudí to nemusí mať žiadny nejaký význam, tak navrhujem, aby distribútor mohol sprístupniť kozmetické výrobky za predpokladu, že naozaj ale neohrozia zdravie ľudí, a to po dátume minimálnej trvanlivosti bezodplatne organizáciám, ktoré sa touto charitatívnou činnosťou zaoberajú.
Myslím si, že je to ďalší krok pomoci ľuďom, ktorí našu pomoc a pozornosť potrebujú.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1704).
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, poprosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Kolegyne, kolegovia, aplikačná prax ukázala, že nemožnosť vykonávať šport v kolektívnych športoch profesionálnym športovcom ako samostatne zárobkovo činnou osobou nie je žiaduca, nakoľko neprimerane obmedzuje zmluvnú voľnosť športovcov v kolektívnych športoch. Profesionálny športovec bude môcť vykonávať športovú činnosť v prospech konkrétnej športovej organizácie na základe zmluvy o profesionálnom vykonaní športu alebo ako samostatne zárobkovo činná osoba na základe zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, ustanovenia § 51, alebo zmluvy podľa Obchodného zákonníka, ustanovenia § 269 ods. 2.
Navrhovanou úpravou sa umožní športovým organizáciám možnosť regulácie prestupov aj športovcov, ktorí vykonávajú športovú činnosť v prospech konkrétnej športovej organizácie ako samostatne zárobkovo činné osoby na základe zmluvy podľa Občianskeho zákonníka alebo podľa zmluvy podľa Obchodného zákonníka.
Ako predkladatelia predpokladáme pozitívne vplyvy pre športové organizácie, športovú komunitu a profesionálnych športovcov, čo povedie k zníženiu administratívnej záťaže a k odbremeneniu príslušných orgánov verejnej moci. Predkladaný návrh zákona má pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá negatívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, nemá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, nemá vplyv na životné prostredie, na zamestnanosť ani vplyv na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ústavnými zákonmi.
Pán predseda, ďakujem, skončil som.