51. schôdza

Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Dvaja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Pčolinský.

Stručne. Pamätáte si, keď bola zvolaná mimoriadna schôdza na odvolanie Pellegriniho a vy ste ju nepustili. Len ste zabudli povedať dole v jedálni, že schôdza nebude. Štyristopäťdesiat jedál navarených a všetky išli do koša, všetky, štyristopäťdesiat porcií jedla do koša.
Čiže, vážení kolegovia z SNS, dobre, súhlasím, ale čo keby ste začali tu, čo máte to pod kontrolou, Národnou radou, stovky jedál sa tu vyhadzujú, stovky jedál. Srdce mi trhá, keď tých päťdesiat rezňov musí ísť do koša. (Zasmiatie sa v sále.) Ale je to pravda, ale je to pravda. Ale je to pravda. Zamestnanci, moment, zamestnanci si to nemôžu, zamestnanci si to nemôžu zobrať domov, dobre. Nemôžu to nikomu darovať, dobre. A nie je vám ľúto tých stoviek jedál, čo sa tuná vyhodí v Národnej rade? Však poďme príkladom! Poďme príkladom. Zmeňme legislatívu tak, aby napríklad, ja neviem, ako to urobiť, to je len môj zase sedliacky rozum, aby tie jedlá, čo tam ostanú večer, aby sa nevyhadzovali do koša. Ja som sa pýtal tých kuchárok, že čo sa robí s tými jedlami? No my ich musíme vyhodiť. A hovorím, že, a to si nemôžte zobrať nejaké rezne? Že nie, že to sa nesmie, že nemôžme. Hovorím, a všetko ide do koša? Že áno.
Tak teraz si zoberte, teraz si zoberte, koľko tuná jedla ostane. To je taký problém nejak, lebo ak sa to nedá legislatívne rozdať, chápem, tak to upravme, ak to riešime. A teraz si zoberte, koľko je tu vodičov s autami, v Národnej rade myslím, zamestnancov, tak naložím do jednej dodávky tých stopäťdesiat porcií a ich odnesiem do domovov dôchodcov alebo tu máte tie krízové centrá pre matky, čo nemajú do úst. Tak im nosme to jedlo tam.
Čiže, vážení, okej, ale začnime v Národnej rade. Dobre? Začnime v Národnej rade. Tu je obrovské plytvanie a nehovoriac o tom, koľko to je peňazí, ide do odpadu.
(Rečník sa pozrel na tabuľu, na ktorej sa zobrazujú prihlásení poslanci s faktickými poznámkami.) Baláž, dobre.
Ďakujem.

Ďakujem. S jednou faktickou poznámkou pán poslanec Baláž. Končím možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči.

Pán kolega, mne sa fakt sníva. Otázka, kto zvolal tú nezmyselnú schôdzu na odvolávanie pána predsedu vlády? A vedeli ste, že aj tak nebude odvolaný, aj napriek tomu ste to zvolávali ixkrát dookola. Takže vlastne vďaka vám tu navarili zbytočne. Aj my všetci ostatní sme museli tú cestu merať z iných krajov Slovenska.

S reakciou pán poslanec Pčolinský.

(Rečník sa postavil pred poslanca Baláža a v stoji do mikrofónu reaguje na jeho faktickú poznámku. Smiech v sále. Aj rečník hovorí, smejúc sa.) Vážený pán kolega, my sme síce zvolali túto schôdzu, ale vy ste ju zablokovali a vy, keďže máte predsedu Národnej rady, ste nedali tým zamestnancom dole vedieť, že schôdza, vážení, nebude, že nevarte štyristo porcií, lebo my tú schôdzu nechceme pustiť. Poslancov tu bolo dosť, bolo ich tu okolo 120 podľa prezenčky. Hej, len ste sa tvárili, že tu nesedíte.
Ale toto je, viete dobre, že je to blbosť, čo sa teraz bavíme, tá schôdza, ale realita je taká, že tu vyhadzujeme stovky a stovky jedál von oknom každý, no, nie každý deň, lebo ja keď ešte teraz otočím, tak o porciu zase menej vyhodenú. Ja, ja akože, viete, ja nechcem, aby sa to jedlo vyhadzovalo, no tak chodím tam a potom tak vyzerám.
Ďakujem. (Smiech v sále.)

Ďalšia v rozprave pani poslankyňa Zemanová.
Pán poslanec Pčolinský, keď bude reagovať, určite si sadne rád na hociktoré z voľných miest, je ich tu dosť.
Nech sa páči, pani poslankyňa.

Ďakujem pekne za slovo. No pán kolega Pčolinský ešte nejedol, ale zdá sa, že naozaj jedol vtipnú kašu (povedané so smiechom a smiech v sále), ale musím povedať, že naozaj veľmi, veľmi dobrý postreh, a keby takýto návrh prišiel do parlamentu, aby sme neplytvali jedlom, ktoré sa nielen tu vyhadzuje, ale aj v školských jedálňach a inde, že sa, jasné, že už sa nemôže ako kedysi, že pôjde aspoň ošípaným ako pomyje, to už sa dnes nesmie. Ale kvalitné jedlo sa nemôže, naozaj uvarené, zabalené odniesť ani tým charitatívnym organizáciám a všetko sa vyhadzuje. Keby takýto zákon prišiel, tak za to sme.
Žiaľ, ale za tento zákon, ktorý máme v návrhu, za tento zahlasovať, zahlasovať nemôžme, pretože si myslíme, že tak ako je to dnes, že je možnosť darovať, je úplne dostačujúca. Akákoľvek povinnosť nejakému podnikateľskému subjektu, aby musel on darovať svoj majetok a on sa nemohol rozhodnúť, čo s ním spraví, a na druhej strane ja viem, že je tu nejaká ušľachtilá myšlienka, aby hladujúci dostali tie jedlá, ktoré sú po dátume minimálnej trvanlivosti ešte ako schopné na konzumáciu, aby sa nevyhadzovali. Ale predsa nie je možné, aby, aby takáto povinnosť bola uložená zákonom.
A potom bude aj povinnosť tej charitatívnej organizácie to odobrať? Ona to bude musieť zobrať? Akože, a čo keď to už nebude chcieť, nebude? Vy ste spomenuli, no, že bude to vážna úloha v rámci logistiky a skladovacích priestorov. No, áno, a zaujímavé je, že tieto finančné ani logistické podmienky nemáte nejakým spôsobom zachytené vo svojom návrhu zákona, že kto to bude vlastne hradiť, keď štát takúto povinnosť zariadi. Čiže bude nejaký medzisklad, ktorým nebude tá charitatívna organizácia, ale teda nejaký prevádzkovateľ medziskladu, kde ten sa zbaví toho, tohto tovaru, lebo sa musí, hej, ten, ten veľký prevádzkovateľ, no a už to potom začne mať úplne iný charakter ako ten, o ktorom ste, o ktorom ste hovorili.
Ja len, trošku mi príde smiešne, že naozaj aj v stanovisku ministerstva financií je, že bude to mať pozitívny vplyv, že vlastne negatívny, že nebude, nebude toľko pokút, ale na druhej strane váš návrh s pokutami, že 100-tisíc eur, 100-tisíc euro pokuta za nedodržanie tejto povinnosti, že niekto nedaruje niekomu svoj majetok, tak to je absolútne neprimerané.
Ja vám dám návrh taký, ktorý napríklad máme my v programe strana Sloboda a Solidarita. Napríklad máme taký návrh, že ak spotrebiteľ nájde na pulte potravinu po dátume minimálnej trvanlivosti, ten si ju môže zobrať zadarmo. To je, aby vlastne naozaj na tých pultoch takýto tovar nebol, aby aj ten predajca dôsledne kontroloval, čo predá. Alebo umožniť predaj potravín po tomto dátume minimálnej trvanlivosti. Nechať to na toho, prevádzkovať na toho podnikateľa. Ale takto, to zavádzanie takejto povinnosti, absurdný a v žiadnom prípade zaňho hlasovať nebudeme.

Ďakujem. S faktickou poznámkou nikto. Končím možnosť prihlásiť sa a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka, chcete zaujať, nie, stanovisko. Pán spravodajca takisto. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalej nasleduje prvé čítanie o návrhu poslankyne Antošovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je uverejnený ako tlač 1704. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1805.
Nech sa páči, pani poslankyňa.

(Rokovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Evy Antošovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1704.)

Áno. Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložila návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 355/2007 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Cieľom tohto môjho predloženého návrhu je zabezpečiť spomaľovanie spotreby, resp. lepšieho využívania zdrojov, aby bolo chránené životné prostredie, a zároveň sprístupniť kozmetické výrobky aj sociálne slabším rodinám.
Tento návrh má zabezpečiť ekologické používanie kozmetiky, pričom distribútor bude môcť sprístupniť kozmetické výrobky za predpokladu, že nemôžu ohroziť zdravie ľudí aj po dátume minimálnej trvanlivosti, a to bezodplatne organizáciám, ktoré sa zaoberajú charitatívnou činnosťou.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a predložený návrh zákona bude mať pozitívne sociálne vplyvy, pozitívny vplyv na životné prostredie a rodinu.
Takže keď môžem povedať tromi vetami alebo takú hlavnú myšlienku, tak ako som navrhla, aby sme pomohli alebo sa snažili pomôcť charitám a ľuďom v núdzi, ktorí naozaj by boli vďační za každý ten rezeň, o ktorom hovoril pán Pčolinský, a nájdeme cestu, ako týmto ľuďom potraviny, ktoré sa vyhadzujú do koša a nič im nie je a sú v poriadku, aby ich dostali títo ľudia.
Tak pri stretnutí s charitatívnymi organizáciami som sa dozvedela mnoho iných vecí a podnetov a jednou z nich je práve to, že často ľuďom chýbajú základné hygienické potreby, a to - vážne - od mydla až po zubnú pastu. Myslím to vážne. Pre nás je to asi nepredstaviteľné aj prevažne pre veľkú časť Slovenska, ale naozaj sú ľudia, ktorí sa nemajú čím umyť. Sú to ľudia, ktorí žijú v rozličných teda organizáciách, ktoré spravuje charita, ale nie sú na to prostriedky, aby boli takto vybavené.
Preto navrhujeme, aby pri kozmetických výrobkoch, keď dôjde k prekročeniu dátumu minimálnej trvanlivosti a často takto exspirované výrobky sú ale použiteľné a nič im nie je, len sa možno zhorší ich vôňa alebo farba, čo si myslím, že pre ľudí to nemusí mať žiadny nejaký význam, tak navrhujem, aby distribútor mohol sprístupniť kozmetické výrobky za predpokladu, že naozaj ale neohrozia zdravie ľudí, a to po dátume minimálnej trvanlivosti bezodplatne organizáciám, ktoré sa touto charitatívnou činnosťou zaoberajú.
Myslím si, že je to ďalší krok pomoci ľuďom, ktorí našu pomoc a pozornosť potrebujú.
Ďakujem.