51. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
22.10.2019 o 8:55 hod.
JUDr.
Alojz Baránik
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. K samotnému zákonu alebo k návrhu zákona sa, som sa už vyjadril aj na výbore, v pléne a možno sa ešte vyjadrím, ak bude na to vhodná príležitosť, sa ešte prihlásim, ale teraz by som sa chcel zaoberať pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré k tomuto návrhu zákona spolu s Ondrejom Dostálom predkladám.
Cieľom týchto dvoch pozmeňujúcich návrhov je, za prvé, zrušiť zákaz zverejňovania tváre sudcu, čo je niečo, čo absolútne nemá žiadnu oporu v ničom, je to, je to kapric z dôb mečiarizmu (reakcia z pléna) a uvedomujeme si až teraz, že čo tento šialený predpis má za dôsledok. To je to, že sudcovia sa cítia nielen slobodní v tom, ako rozhodovať protiprávne, ale ešte sú aj komfortní v tom, že aj spoločensky nebudú za to niesť žiadnu ujmu.
Základný princíp fungovania všetkých mocí štátu je to, že sa táto moc vykonáva verejne, ak sa nejedná o vec, ktorá je tajná, a to, samozrejme, platí aj pre súdy. Je jasné že súdy z ústavy konajú verejne, a teda nič nesmie brániť tomu, aby v dobe takej proliferácie dát, ako zažívame, aby aj tvár sudcu ako predstaviteľa štátnej moci mohla byť zverejňovaná. Ak mi niekto, kto; už som zachytil nejaké poznámky, že sa jedná o nejaký populistický návrh; ak mi niekto ukáže európsku krajinu, ktorá obdobne má takýto zákaz zverejňovania fotografie tváre sudcu, tak potom sa môžme o tom baviť, ale ja si myslím, že vo všetkých európskych krajinách sa nejedná o žiaden populizmus, ale sa jedná o to, že verejná moc je vykonávaná verejne.
Druhý pozmeňujúci návrh je trochu zložitejší a treba k nemu povedať, že vo svetle toho, ako sa dozvedáme alebo dozvedáte o tom, ako fungujú naše súdy, pretože ja o tom, ako fungujú naše súdy, hovorím desať rokov verejne. A tak sa javí, že je naozaj veľmi potrebné zmeniť niektoré pravidlá tak, aby súdy a vykonávanie súdnej moci bolo oveľa viacej zodpovedné k suverénovi, teda ľudu. Ľud sa vyjadruje prostredníctvom parlamentu, a tak teda tá zodpovednosť padá predovšetkým na parlament.
Vo všeobecnosti by som povedal, že uvidíme, ako sa koalícia, ako sa vláda postaví k týmto návrhom, či sa naozaj zakuklí a bude sa tváriť, že nemá o týchto veciach význam hovoriť. My tento návrh, ak sa ho nepodarí presadiť ako pozmeňujúci návrh, predložíme na najbližšej schôdzi a budeme o ňom ďalej debatovať, no a potom, samozrejme, už zakrátko nato, veríme, že ho predložíme ako návrh zákona, ktorý aj prejde. Myslím si, že by bolo logické prinajmenšom o týchto návrhoch debatovať, lebo sú urobené nie ako nejaké, ako to bolo naznačované, nejaké populistické ťahy na to, aby sme si zvýšili preferencie alebo niečo podobné, ale je to dôsledok aj širších debát a je to aj dôsledok toho, že samotní sudcovia sa, slušní sudcovia, sa cítia veľmi dotknutí tým, čo teraz vychádza na povrch.
My, čo sme o situácii v súdnictve vedeli skôr, ako bola uverejnená Kočnerova Threema, dlhodobo pripravujeme úpravy legislatívy s cieľom zvrátiť únos štátu tými, ktorí sa dokážu na súdoch orientovať, ktorí si dokážu vybaviť rozsudky, ktorí nechcú, aby sudcovia niesli zodpovednosť za svoje konanie. A nielen to. Sú, samozrejme, aj medzi sudcami nesporne slušní a talentovaní ľudia, ktorých sa dotýka to, že ich postavenie je kompromitované ľuďmi, ktorí ovládajú našu Súdnu radu, ktorí sú vo vedení súdov a komunikujú so zločincami. Práve na podporu takýchto ľudí sa spoliehame, teda tých slušných ľudí, slušných sudcov, pri predkladaní našich návrhov na zmenu zákona o sudcoch a prísediacich, tak aby tie excesy, o ktorých sme viacerí dávno vedeli, ale o ktorých sa verejnosť dozvedela len nedávno, boli čo najviac eliminované.
Treba si povedať, čo spôsobuje najväčšie problémy slovenského súdnictva. Často sa označujú, označuje za hlavný problém prieťahy. To sú vyjadrenia, samozrejme, tých, ktorí veci buďto nerozumejú, alebo nechcú rozumieť. Prieťahy v konaní totižto sú dôsledok, nie sú príčinou zlého stavu súdnictva. Príčinou je nastavenie súdnictva Harabinom ako štátnej moci, ktorá je oprávnená rozhodovať akokoľvek a kedykoľvek si to niekto povie, že to tak má byť. Podobne ako tento, ako Harabin, tento nevšedný klamár, teraz hovorí, že stav našich súdov bude naprávať po tom, čo sa dostane do tohto parlamentu, tak aj si postupnými krokmi v minulosti zariadil, aby fungovanie a rozhodovanie súdov bolo klamárske, k prospechu mocnej menšiny, ktorá ovláda Slovensko. Teda tá menšina ovláda Slovensko bez akýchkoľvek mantinelov, bez ohľadu na právo, judikatúru, spravodlivosť a slušnosť. Dôvod takého systému vymysleného Harabinom bolo predovšetkým dosiahnutie stavu, kedy sudca smie rozhodovať akokoľvek, a to beztrestne, a teda aj korupčne.
Ochrana proti stíhaniu korupcie sudcov im bola pôvodne zabezpečená aj trestnou imunitou. Po roku 2014, kedy bola imunita vďaka ústavnému zákonu navrhnutému KDH zrušená. Je treba povedať, že k tomu došlo až v roku 2014, až po tom, čo si tá menšina, ktorá ovláda tento štát, myslela, že už dostatočne má v područí súdy, prokuratúru a políciu na to, aby trestnoprávnu imunitu sudcov nepotrebovala. Po tom, že prakticky žiaden sudca ani nebol nikdy za svoje rozhodovanie ani v podstate za nič nikdy stíhaný, ani disciplinárne, ani trestnoprávne, to už vôbec, o tom nie je treba asi hovoriť, to je každému jasné. A nie je to žiadna náhoda, je to systém.
Dôsledkom toho sú rozhodnutia súdov, ktoré privádzajú ľudí do zúfalstva. Dôsledkom toho sú judikáty Najvyššieho súdu, ktoré nedávajú žiaden zmysel alebo ktoré vôbec nie sú alebo keď sú, tak sú také, že ich Ústavný súd musí meniť. A dôsledkom toho je aj prijímanie na súdy sudcov, ktorí sú nehodní toho, aby boli sudcami, a ktorí sa na tie súdy dostávajú preto, aby tam robili korupciu a sú z pohľadu všelijakých Jankovských a rôznych predsedov bratislavských súdov výhodné, že sa tam dostávajú sudcovia nie čestní a odborne zdatní, ale hlavne skorumpovaní a skorumpovateľní. Preto sa dejú také veci, že sa na súdy prijímajú všelijaké Maruniakové na základe intervencií štátnej tajomníčky Jankovskej, lebo však síce je to hlupaňa, ale o to lepšie aspoň plní rozkazy. Alebo sa dejú také veci, že predseda súdu organizuje podpisy všetkých sudcov svojho súdu na podanie nezmyselného trestného oznámenia za to, že niekto povie, že má pochybnosť o tom, ako sú prideľované veci na jeho súde. Potom sa neskôr zistí, že tie veci vyvolali veľmi oprávnenú pochybnosť. Alebo tu máme prípady, kedy nejaká sudkyňa, ktorá je kamarátka s niekým, kto ju navrhne za disciplinárnu sudkyňu, potom žaluje na súde, ktorý je jej podriadený, a vec rozhodne sudkyňa, o ktorej rozsudkoch ona rozhoduje na krajskom súde a tá rozhodne, že poslanec v parlamente nemá právo hovoriť o veciach, ktoré sú predmetom verejného záujmu. Takýchto my máme, máme sudcov. A dôvod toho je aj to, že máme primárne legislatívu nastavenú tak, ako ju nastavil Harabin, a nikto sa neobťažoval s tým nič robiť.
Preto prinášame tieto pozmeňujúce návrhy, ktoré možno nie sú celkom jednoduché, ale my sme sa snažili to riešiť tým, že sme už pred viac ako týždňom na ústavnoprávnom výbore naniesli tieto texty a dúfame, že aj koalícia mala možnosť si ich osvojiť. Verím teda, že na to bolo dosť času pre všetkých tých, ktorí sa zaujímajú o stav súdnictva a chcú s ním niečo robiť. Je jasné, že postavenie súdov a súdnictva je upravené v ústave, preto sme paralelne s týmto navrhli aj zmenu ústavy prostredníctvom návrhu ústavného zákona, ktorý už v parlamente prebehol. Ten pozmeňovací návrh predložil kolega Dostál a ja teraz predkladám tento návrh. Zhrniem základné myšlienky tohto pozmeňujúceho návrhu.
Prvá myšlienka je, že sa ruší harabinovský dvojkolový systém disciplinárnych konaní. Všetci vieme, že disciplinárne konania jednoducho nefungujú. Nikto sa nezamýšľal, že prečo tomu tak je. Tak si myslíme, že okrem toho, že, samozrejme, existuje falošná lojalita v rámci, v rámci súdnictva a tiež preto, že táto vládna garnitúra, ktorá tu je dvanásť rokov, si dosadzuje systematicky za disciplinárnych sudcov grázlov, ktorí potom tam robia tú robotu, podobne ako bola istá sudkyňa, ktorá teraz žaluje mňa za to, že som sa o jej nominácii vyjadril veľmi nelichotivo. Tak tá sa tiež tam mala dostať a to, že tá jej nominácia bola naozaj nehoráznosť, to ona následne, samozrejme, potvrdila. Takže dôsledok toho, že sa takto nominuje do disciplinárnych súdov, že tu máme jednu vládnu garnitúru dvanásť rokov alebo trinásť a tá systematicky dosadzuje grázlov na disciplinárne senáty, tak je jasné, že ako potom tie senáty fungujú.
Ale aj technicky je treba urobiť úpravy. A tá technická úprava, ktorú my navrhujeme, spočíva v tom, že disciplinárne konania budú jednokolové a že opravný prostriedok proti tomu bude len na Ústavný súd, ktorý bude finálne rozhodovať. A to plenárne tak, aby to naozaj bolo finálne. A Ústavný súd bude rozhodovať aj o nečinnosti disciplinárnych senátov. Čiže k tomu, k tomu uvádzam na okraj, že v dôsledku toho je potrebné, a to aj navrhujeme, zmeniť aj zákon o Ústavnom súde.
Ďalší, ďalšia oblasť, ktorú navrhujeme upraviť týmto pozmeňovacím návrhom, je, je v podstate urýchlenie toho, ako sudca pri splnení podmienok odchádza zo svojej funkcie. Nechceme, aby naďalej Súdna rada mohla bez akéhokoľvek zdôvodnenia svojvoľne v podstate rozhodovať tak či onak o tom, že či predloží sudcu za všetkých možných okolností s výnimkou jednej prezidentovi na to, aby sudcu odvolával z funkcie. A tá jedna výnimka je, myslím tá, že ak sa jedná o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Skoro najzásadnejšou navrhovanou zmenou je tá, ktorá ruší, a to sme riešili, to sme riešili v našom návrhu na zmenu ústavy, ale podľa mňa veľmi to stojí za to, aby to bolo tu spomenuté, ktorá ruší článok alebo ods. 4 čl. 148 ústavy, a verím, že to aj zmení celú mentalitu, ak sa to podarí, celú mentalitu súdnictva.
To je ten článok ústavy, ktorý hovorí o tom, že sudcu nie je možné za jeho rozhodovanie stíhať. Toto je zverstvo, ktoré nemá obdoby. A sudcovia si na to tak strašne zvykli, že dôsledok je ten, že sa cítia úplne neohrození v tom, že môžu rozhodovať ako, ako chcú. Úplne aktuálny príklad sme si mali možnosť prečítať včera, kde sudca Sklenka, bývalý podpredseda súdu, sa vyjadroval Kočnerovi o tom, ako nie je žiaden problém protiprávne vyhlásiť rozsudok pre zmeškanie alebo protiprávne neuznať advokátovi plnú moc a tým pádom rozhodnúť rozsudok. A vyjadril sa v tom zmysle, že no čo, čo je na tom. Ja som tiež tak rozhodoval. Však ona tiež tak mohla rozhodnúť. Teraz debatovali o tom, ako nejaká Kočnerova sudkyňa mala rozhodovať, jednalo sa o sudkyňu Repákovú. Tak sudca Sklenka, tento, tento harabinovský etalón sudcovského intelektuála, sa vyjadril, že no čo je na tom. A ja tiež som rozhodol, že to bolo, že to bolo protiprávne, no čo je na tom. Si môžem rozhodovať, ako chcem.
Je neprípustné, aby sudca mohol rozhodovať, ako chce, a aby, aby nebol za to postihnuteľný. Je samozrejmé, že ak si sudca svoje rozhodnutie zdôvodní, že môže mať iný názor na vec ako napríklad iný súd, jeho nadriadený súd alebo podobne, to je iná, úplne iná vec. Ale ak sudca rozhoduje tak, že si svoje rozhodnutie nie je schopný zdôvodniť, že jeho rozhodnutie nemá žiadnu logiku, musíme vychádzať z toho, že sa jedná o porušenie práva a za to porušenie musia prísť dôsledky.
Ako som uviedol, v súvislosti s týmto návrhom meníme aj zákon o Ústavnom súde. Vec, ktorá stojí za vypichnutie, je to, že meníme na reálne tie podmienky, ktoré súvisia so zahájením, so začatím disciplinárneho konania tých funkcionárov, ktorí majú privilegované postavenie, to znamená predseda a podpredseda Najvyššieho súdu a generálny prokurátor. Je totiž nelogické, aby napríklad generálny prokurátor mohol byť odvolaný len prostou väčšinou v parlamente, ale nemôže proti nemu byť zahájené disciplinárne konanie inak ako dvojtretinovou väčšinou. My teda na všetky tieto prípady navrhujeme, aby postačovala jedna pätina parlamentu a poprípade pätnásť, 15 poslancov, teda vo všetkých, vo všetkých prípadoch.
Aby sa nezabudlo na to hlavné, tak prečítam môj pozmeňujúci návrh č. 1. Je to teda pozmeňujúci návrh poslanca, poslancov Alojza Baránika, Ondreja Dostála a Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1604).
V čl. I sa na začiatok vkladá nový bod 1, ktorý znie:
"1. V § 34 odsek 7 znie:
"(7) Bez súhlasu sudcu nemožno zverejňovať jeho bydlisko. Sudca má právo aj na primerané utajenie údajov o jeho osobe a jeho rodine. Bez súhlasu sudcu nemožno zverejňovať tvár a bydlisko rodinných príslušníkov sudcu, ak je to potrebné na účinnú ochranu sudcu a jeho rodiny a rodinní príslušníci s tým súhlasia."."
Doterajší novelizačný bod v čl. I sa primerane prečísluje.
Teraz druhý pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Baránika a Ondreja Dostála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1604).
1. V čl. I sa na začiatok vkladajú nové body 1 až 3, ktoré znejú:
"1. V § 22 odsek 3 znie:
"(3) O návrhu na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu disciplinárny senát rozhodne v lehote 10 dní od jeho doručenia. Opravný prostriedok na Ústavný súd Slovenskej republiky nemá odkladný účinok."
2. V § 22 ods. 4 sa na konci pripája táto veta: "Opravný prostriedok na Ústavný súd Slovenskej republiky proti rozhodnutiu o zrušení dočasného pozastavenia má odkladný účinok."
3. V § 41 ods. 2 písm. b) sa slová "disciplinárneho senátu, ktorým uznal sudcu" nahrádzajú slovami "ktorým bol sudca"."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I sa za bod 1 vkladajú nové body 2 až 9 ktoré znejú:
"2. V § 78 a § 84 sa slová "disciplinárneho senátu" nahrádzajú slovami "v disciplinárnom konaní"."
3. V § 119 odsek 2 znie:
"(2) Disciplinárny senát je trojčlenný a jeho predseda a jeden člen musia byť sudcovia a jeden člen iná osoba ako sudca."
4. V § 119c ods. 1 sa vypúšťajú slová "prvého stupňa a odvolacích disciplinárnych senátov".
5. V § 119c ods. 2 sa vypúšťajú slová "prvého stupňa".
6. V § 119c sa vypúšťa odsek 3.
7. V § 119d ods. 1 sa vypúšťajú slová "a odvolanie proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu prvého stupňa".
8. V § 119d sa vypúšťajú odseky 5 a 7. Doterajší odsek 6 sa označuje ako odsek 5.
9. § 131 vrátane nadpisu znie:
"§ 131
Opravný prostriedok
(1) Proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu možno podať opravný prostriedok na Ústavný súd Slovenskej republiky za podmienok ustanovených osobitným zákonom. Poznámka pod čiarou 28d).
(2) Ak bol podaný opravný prostriedok podľa odseku 1, nenadobúda rozhodnutie disciplinárneho senátu právoplatnosť, kým o opravnom prostriedku nebolo právoplatne rozhodnuté."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I bod 3 znie:
"3. Za § 151zc sa vkladá § 151zd, ktorý znie:
"§ 151zd
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2020
(1) Na justičného čakateľa, ktorý vykonáva štátnu službu k 31. decembru 2019, sa vzťahuje tento zákon v znení účinnom do 31. decembra 2019.
(2) Odvolacie disciplinárne senáty sa uplynutím 31. decembra 2019 zrušujú; tým nie je dotknuté ich oprávnenie konať podľa tohto paragrafu.
(3) Konania o odvolaniach proti rozhodnutiam disciplinárnych senátov, o ktorých odvolací disciplinárny senát nerozhodol do 31. decembra 2019, dokončí Ústavný súd Slovenskej republiky ako konania o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu.
(4) Predsedovia odvolacích disciplinárnych senátov najneskôr do 15. januára 2020 postúpia spisy v konaniach uvedených v odseku 2 Ústavnému súdu Slovenskej republiky.
(5) V prípadoch neuvedených v odseku 2 vykoná odvolací disciplinárny senát všetky úkony potrebné na ukončenie konania o odvolaní podľa doterajších predpisov.
(6) Ak k 1. januáru 2020 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019 plynula lehota na podanie odvolania proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu vydanému pred 1. januárom 2020, nemožno ho po 31. decembri 2019 napadnúť odvolaním, ale len opravným prostriedkom na Ústavný súd Slovenskej republiky za podmienok uvedených v osobitnom predpise. Lehota na podanie opravného prostriedku v týchto prípadoch plynie znova od 1. januára 2020."
4. Za čl. III sa vkladá nový článok IV, ktorý znie:
"Čl. IV
Zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 7 ods. 1 písm. a) sa slová "ods. 2 až 7" nahrádzajú slovami "ods. 2 až 8".
2. V § 27 ods. 3 sa slová "najmenej tri pätiny poslancov Národnej rady" nahrádzajú slovami "prezident alebo najmenej pätina poslancov Národnej rady".
3. § 42 ods. 2 sa dopĺňa písmenom x), ktoré znie:
"x) opravný prostriedok proti nečinnosti alebo rozhodnutiu disciplinárneho senátu pre sudcov podľa čl. 129 ods. 8 ústavy."
4. § 221 znie:
"§ 221
Procesná legitimácia na podanie návrhu
Návrh na začatie disciplinárneho konania podľa čl. 136 ods. 2 ústavy proti predsedovi Najvyššieho súdu, podpredsedovi Najvyššieho súdu a generálnemu prokurátorovi môžu podať
a) prezident,
b) najmenej pätina poslancov Národnej rady,
c) minister spravodlivosti Slovenskej republiky,
d) predseda Súdnej rady,
e) verejný ochranca práv."
5. V dvadsiatej hlave piatej časti sa za prvý diel vkladá nový diel a § 225a až 225e, ktoré vrátane nadpisu druhého dielu znejú:
"Druhý diel
Opravný prostriedok proti nečinnosti a rozhodnutiu disciplinárneho senátu
§ 225a
Opravný prostriedok proti nečinnosti disciplinárneho senátu
(1) Ak je predpoklad, že v disciplinárnom konaní proti sudcovi došlo k prieťahom, môže ten, kto podal disciplinárny návrh, ako aj sudca, proti ktorému sa disciplinárne konanie vedie, podať Ústavnému súdu opravný prostriedok proti nečinnosti disciplinárneho senátu.
(2) Opravný prostriedok proti odseku 1 možno podať, len pokiaľ sa disciplinárne konanie ešte neskončilo a len ak ten, kto ho podáva, najskôr podal predsedovi disciplinárneho senátu upozornenie na prieťahy a od jeho podania uplynuli aspoň dva mesiace.
(3) K opravnému prostriedku proti nečinnosti treba pripojiť dôkaz o podaní upozornenia podľa odseku 2.
(4) Opravný prostriedok proti nečinnosti disciplinárneho senátu sa predbežne neprerokúva, ale sa bezodkladne doručí jeho predsedovi. Predseda disciplinárneho senátu bezodkladne, najneskôr do piatich dní, predloží Ústavnému súdu spisy disciplinárneho konania so svojím stanoviskom.
(5) Ústavný súd rozhodne o opravnom prostriedku proti nečinnosti bezodkladne uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd opravný prostriedok proti nečinnosti odmietne, ak sú tu dôvody uvedené v § 56 ods. 2. Ak také dôvody nie sú a Ústavný súd zistí, že opravný prostriedok je opodstatnený, určí disciplinárnemu senátu lehotu na vykonanie úkonov, prípadne rozhodnutie vo veci; inak opravnému prostriedku nevyhovie.
Opravný prostriedok proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu
§ 225b
(1) Opravný prostriedok možno podať proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu v disciplinárnom konaní pre sudcov o
a) návrhu na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu,
b) zrušení dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu,
c) zastavení disciplinárneho konania,
d) disciplinárnom previnení.
(2) Opravný prostriedok proti rozhodnutiam podľa odseku 1 môže podať
a) ten, kto podal návrh na začatie disciplinárneho konania proti sudcovi alebo návrh na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu, a to len v neprospech sudcu,
b) sudca, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, len vo svoj prospech,
c) minister spravodlivosti Slovenskej republiky, generálny prokurátor a verejný ochranca práv, ak nie sú navrhovateľom podľa písmena a), a to tak v prospech, ako aj v neprospech sudcu.
§225c
(1) Opravný prostriedok proti rozhodnutiam podľa § 225b ods. 1 písm. a) až c) možno podať do troch dní od doručenia rozhodnutia disciplinárneho senátu. Opravný prostriedok proti rozhodnutiam podľa § 225b ods. 1 písm. d) možno podať do 15 dní od doručenia rozhodnutia disciplinárneho senátu.
(2) Osobám uvedeným v § 225b ods. 2 písm. c) plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskôr. Tieto osoby musia v opravnom prostriedku zreteľne uviesť, či ho podávajú v prospech alebo neprospech sudcu, ak tak neurobia, platí, že je podaný len v prospech sudcu.
(3) Účastníkmi konania o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu je ten, kto opravný prostriedok podal, a osoby uvedené v § 225b ods. 2 písm. a) a b), a to aj ak ho nepodali; účastníkom konania nie je disciplinárny senát.
§ 225d
(1) Opravný prostriedok proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu sa predbežne neprerokúva.
(2) Ústavný súd doručí opravný prostriedok proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu ostatným účastníkom konania a vyzve ich na vyjadrenie k nemu v lehote, ktorú určí. Vyjadrenia doručí na vedomie tomu, kto opravný prostriedok podal.
(3) Ústavný súd vyžiada spisy disciplinárneho senátu, ktorý je povinný ich bezodkladne predložiť. Ak je to potrebné, Ústavný súd vykoná dokazovanie potrebné na rozhodnutie o opravnom prostriedku v súlade s § 60.
(4) Ústavný súd rozhoduje o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu podľa § 225b ods. 1 písm. a) až c) uznesením bez ústneho pojednávania. V prípadoch § 225b ods. 1 písm. a) a b) rozhodne bezodkladne, najneskôr do jedného mesiaca od jeho podania.
(5) O opravnom prostriedku proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu podľa § 225b ods. 1 písm. d) rozhoduje Ústavný súd
a) po verejnom ústnom pojednávaní v prípadoch, v ktorých podľa Trestného poriadku odvolací súd rozhoduje o odvolaní po verejnom zasadnutí, inak môže rozhodnúť aj bez ústneho pojednávania,
b) nálezom, ak opravnému prostriedku proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu vyhovuje alebo nevyhovuje; inak rozhoduje uznesením.
(6) Ak Ústavný súd vyhovie opravnému prostriedku proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu, môže toto rozhodnutie zmeniť a sám rozhodnúť tak, ako mal rozhodnúť disciplinárny senát, alebo ho zrušiť a prikázať disciplinárnemu senátu, aby vo veci znova rozhodol.
§ 225e
(1) Na konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu o disciplinárnom konaní proti sudcom, a to vrátane tých častí Trestného poriadku, ktoré sa majú použiť podľa tohto osobitného predpisu.
(2) Ak tento zákon neustanovuje inak, použije sa na konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu podľa § 225b ods. 1 písm. a) až c) aj primerane ustanovenia Trestného poriadku o konaní o sťažnosti proti uzneseniu súdu a na konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu podľa § 225b ods. 1 písm. d) aj primerane ustanovenia Trestného poriadku o odvolacom konaní.
(3) Ak Ústavný súd zmení rozhodnutie disciplinárneho senátu, má jeho rozhodnutie tie isté účinky, ako keby rozhodol disciplinárny senát.
Doterajší druhý diel dvadsiatej hlavy sa označuje ako tretí diel.
6. Za § 250 sa vkladá § 250a, ktorý znie:
"§ 250a
Prechodné ustanovenia účinné k úpravám od 1. januára 2020
(1) Konania o odvolaniach proti rozhodnutiam disciplinárnych senátov, o ktorých nerozhodol do 31. decembra 2019 odvolací disciplinárny senát, dokončí Ústavný súd Slovenskej republiky ako konania o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu (§ 225b).
(2) V konaniach podľa odseku 1 platí:
a) odvolanie proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu sa považuje za opravný prostriedok podľa § 225b, pričom jeho prípustnosť a včasnosť sa posudzuje podľa predpisov účinných v čase jeho podania,
b) konanie o opravnom prostriedku sa považuje za začaté dňom začatia konania o odvolaní proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu,
c) úkony vykonané odvolacím disciplinárnym senátom pred 1. januárom 2020 v súlade s predpismi účinnými pred týmto dňom sa posudzujú tak, ako keby boli vykonané Ústavným súdom v konaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu a nie je potrebné ich opakovať len preto, že sa zmenilo zloženie orgánu, ktorý o odvolaní rozhoduje; ak však tento zákon ustanovuje, že o opravnom prostriedku môže rozhodnúť len po verejnom ústnom pojednávaní, nepostačuje, že verejné pojednávanie vykonal odvolací disciplinárny senát podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2020."."
Nasledujúci článok sa primerane prečísluje.
Som prečítal naše dva pozmeňujúce návrhy, prosím snemovňu, aby ich podporila. Ak sa tak nestane, bude to tiež vizitka tých, ktorí tento návrh nepodporujú. Ubezpečujem vás, že aj keď sa možno je ťažké v tom orientovať, že tie návrhy boli primerane zvážené a že neboli vytvorené žiadnou, žiadnou náhodou alebo, alebo ako nejaké populistické návrhy. Preto vás ešte raz prosím, aby ste tieto návrhy podporili. Ak sa tak nestane, tak ich budeme predkladať znova ako samostatné legislatívne návrhy na budúcej schôdzi alebo niekedy neskôr.
Ďakujem.
Rozpracované
Vystúpenia
13:52
Vystúpenie spoločného spravodajcu 13:52
Eva SmolíkováNávrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj...
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
18.10.2019 o 13:52 hod.
Mgr.
Eva Smolíková
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku bola som určená predsedom Výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1716). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
Rozpracované
13:53
Vystúpenie v rozprave 13:53
Jozef MihálZákon o športe bol prijatý v roku 2015 po trojročnej práci, tvrdej, poctivej práci veľkého tímu ľudí. Bol poctivo a poriadne prekonzultovaný so všetkými, ktorých sa to týka, či sú to športovci, či sú to športoví...
Zákon o športe bol prijatý v roku 2015 po trojročnej práci, tvrdej, poctivej práci veľkého tímu ľudí. Bol poctivo a poriadne prekonzultovaný so všetkými, ktorých sa to týka, či sú to športovci, či sú to športoví odborníci, kluby, zväzy, ministerstvo ako také. Jednoducho každý sa mohol k tomu vyjadriť a výsledkom bolo to, že konečne sa začal dodržiavať Zákonník práce.
Teraz by som poprosil o pozornosť najmä poslancov za stranu SMER - sociálna demokracia. Konečne sa začal uplatňovať a dodržiavať Zákonník práce, aj pokiaľ ide o profesionálnych športovcov, a všetky tie dilemy, či sú, alebo nie sú zamestnanci, boli rozlúsknuté tým, že zákon o športe jednoznačne zadefinoval profesionálneho športovca v kolektívnych športoch ako zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje Zákonník práce. Čiže všetko bolo od 1. 1. 2016 jasné. Dokonca, aby sa nemohol naozaj nikto sťažovať v kluboch, bolo prijaté v zákone trojročné - trojročné - prechodné obdobie, rok 2016, ´17, ´18, mohli dobehnúť už uzatvorené zmluvy medzi klubmi a športovcami uzatvorené ako športovcami SZČO, čiže naozaj sa nemohol nikto sťažovať, že bol pod nejakým legislatívnym tlakom pomeniť to, čo si podohadoval. Až nové zmluvy prijaté po 1. 1. 2016 mali byť uzatvárané v zmysle nového zákona o športe.
Ja chcem zdôrazniť Zákonník práce. Keby sme pristupovali vo všetkých oblastiach k Zákonníku práce tak, ako je to v športe, bolo by v tejto krajine, v tomto štáte, na našom Slovensku lepšie. Prečo? Pretože profesionálni športovci síce spadajú v kolektívnych športoch pod Zákonník práce, ale pre tých, ktorí to neovládajú, priblížim, oni majú vlastne v zákone o športe svojich približne 16, 17 paragrafov, kľúčových paragrafov, čiže tie kľúčové otázky, ako napríklad odmeňovanie, pracovný čas, dovolenka, majú zadefinované presne tak, ako profesionálny šport potrebuje. Čiže nejdú podľa štandardných ustanovení štandardného Zákonníka práce.
Zoberte si, napríklad štandardný Zákonník práce hovorí, že zamestnanec má mať dva dni odpočinku v týždni, čo by mala byť sobota a nedeľa. No profesionálny športovec v sobotu, v nedeľu, ak náhodou niekto netuší, obvykle hrá zápasy, súťaže, takže neexistuje v reálnom živote, aby sa to tu dalo dodržať, a preto napríklad v tom špeciálnom Zákonníku práce, v tých paragrafoch, ktoré sú v zákone o športe, profesionálni športovci takéto niečo majú vypustené. Podobne je špecifickým spôsobom upravená dovolenka, mzda, odmeňovanie ako také a podobne. Príplatky za sobotu, za nedeľu, má športovec nárok na príplatok za sobotu, za nedeľu? No nemá, hej, pretože to by bolo akože fakt proti zdravému rozumu.
Čiže argumentovať, že veď profesionálni športovci sú niečo extra, áno, ten argument sedí, a pretože sú niečo extra, tak majú tých osobitných 16 paragrafov v zákonníku, v zákone o športe a nejdú úplne vo všetkom podľa Zákonníka práce.
Ale napríklad, pokiaľ ide o vymáhateľnosť práva, pokiaľ ide o garanciu toho, že ich klub nevyhodí na ulicu, lebo sa zranili, že povedzme sa niekomu znepáči to, že nedal gól ten hokejista a vyhodia ho na druhý deň, lebo mu zrušia zmluvu, to v prípade, že sa na nich vzťahuje Zákonník práce, nemôže byť, tak ako to nemôže byť pre zamestnanca, ktorý pracuje v nejakej fabrike pri páse. Čiže v tomto ich Zákonník práce naozaj chráni a je pre nich užitočný. A to, to, samozrejme, oceňujú aj hráčske odbory.
Znova sa tu pozerám na jediného, aha, pardon, aj druhého zástupcu strany, ktorá má v prívlastku sociálna demokracia a má dokonca zmluvný vzťah s odbormi Slovenskej republiky. Čiže, páni, chcem vás upozorniť, že hráčske odbory, hovorím teraz za hokejistov a futbalistov, chcú, aby to ukotvenie profesionálnych športovcov ako zamestnancov v zákone o športe zostalo a odmietajú túto novelu. Takže neviem, či vaše srdiečko, či vaše svedomie, alebo koaličné dohody prevážia.
Čiže zdôrazňujem ešte raz, áno, v športovom hnutí sú na to rozdielne názory, samozrejme, hokejisti, ktorí vlastne, ako dobre viem, iniciovali tento poslanecký návrh, sú tí prví, ktorí budú kričať, že profesionálni športovci by mali byť v SZČO a nemali by byť zamestnanci, presne tie profesionálne hokejové kluby, ktoré, až na dve výnimky, a to sú HC Košice a Slovan Bratislava, už vlastne 5 rokov nerešpektujú zákon o športe a vedome ho porušujú, čo konštatovali aj kontroly z inšpektorátov práce, presne tieto kluby sa teraz rozhodli vylobovať si, vylobovať si túto zmenu v zákone. Poslanecký návrh, klasika, čiže neprejde to pripomienkovým konaním, odborníci nemajú šancu sa vyjadriť, však pani Kuciaňová, no čo by nás zdržovali nejakí zamestnávatelia v pripomienkovom konaní, jednoducho prežeňme to cez poslanecký návrh, šup, rýchlo, dokonca je piatok poobede, takže treba končiť 14.00, čiže diskusia je, samozrejme, obmedzená.
Pán, pán predsedajúci, ktorý má určitý vzťah k istému basketbalovému klubu, ktorému to bude tiež veľmi vyhovovať, ako som počul, má na to tiež svoj názor, však, samozrejme... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Mám názor, určite.
Mihál, Ján, poslanec NR SR
... každý sme volený zástupca ľudu a každý zastávame záujem tých našich voličov, ktorí nás sem poslali.
No ja zastávam záujem tej časti športovej komunity, ktorá tvrdí, že v športe má byť poriadok a profesionálni športovci sú v postavení zamestnanca.
Odmietam tento poslanecký návrh a odporúčam všetkým, ktorí majú zdravý rozum a napríklad sa cítia byť sociálnymi demokratmi, aby ho odmietli.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
18.10.2019 o 13:53 hod.
RNDr.
Jozef Mihál
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, hneď na úvod, aby bolo jasné, som zásadne proti tomuto návrhu. Odporúčam všetkým, ktorí majú zdravý rozum, aby ho nepodporili a aby hlasovali jednoznačne proti.
Zákon o športe bol prijatý v roku 2015 po trojročnej práci, tvrdej, poctivej práci veľkého tímu ľudí. Bol poctivo a poriadne prekonzultovaný so všetkými, ktorých sa to týka, či sú to športovci, či sú to športoví odborníci, kluby, zväzy, ministerstvo ako také. Jednoducho každý sa mohol k tomu vyjadriť a výsledkom bolo to, že konečne sa začal dodržiavať Zákonník práce.
Teraz by som poprosil o pozornosť najmä poslancov za stranu SMER - sociálna demokracia. Konečne sa začal uplatňovať a dodržiavať Zákonník práce, aj pokiaľ ide o profesionálnych športovcov, a všetky tie dilemy, či sú, alebo nie sú zamestnanci, boli rozlúsknuté tým, že zákon o športe jednoznačne zadefinoval profesionálneho športovca v kolektívnych športoch ako zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje Zákonník práce. Čiže všetko bolo od 1. 1. 2016 jasné. Dokonca, aby sa nemohol naozaj nikto sťažovať v kluboch, bolo prijaté v zákone trojročné - trojročné - prechodné obdobie, rok 2016, ´17, ´18, mohli dobehnúť už uzatvorené zmluvy medzi klubmi a športovcami uzatvorené ako športovcami SZČO, čiže naozaj sa nemohol nikto sťažovať, že bol pod nejakým legislatívnym tlakom pomeniť to, čo si podohadoval. Až nové zmluvy prijaté po 1. 1. 2016 mali byť uzatvárané v zmysle nového zákona o športe.
Ja chcem zdôrazniť Zákonník práce. Keby sme pristupovali vo všetkých oblastiach k Zákonníku práce tak, ako je to v športe, bolo by v tejto krajine, v tomto štáte, na našom Slovensku lepšie. Prečo? Pretože profesionálni športovci síce spadajú v kolektívnych športoch pod Zákonník práce, ale pre tých, ktorí to neovládajú, priblížim, oni majú vlastne v zákone o športe svojich približne 16, 17 paragrafov, kľúčových paragrafov, čiže tie kľúčové otázky, ako napríklad odmeňovanie, pracovný čas, dovolenka, majú zadefinované presne tak, ako profesionálny šport potrebuje. Čiže nejdú podľa štandardných ustanovení štandardného Zákonníka práce.
Zoberte si, napríklad štandardný Zákonník práce hovorí, že zamestnanec má mať dva dni odpočinku v týždni, čo by mala byť sobota a nedeľa. No profesionálny športovec v sobotu, v nedeľu, ak náhodou niekto netuší, obvykle hrá zápasy, súťaže, takže neexistuje v reálnom živote, aby sa to tu dalo dodržať, a preto napríklad v tom špeciálnom Zákonníku práce, v tých paragrafoch, ktoré sú v zákone o športe, profesionálni športovci takéto niečo majú vypustené. Podobne je špecifickým spôsobom upravená dovolenka, mzda, odmeňovanie ako také a podobne. Príplatky za sobotu, za nedeľu, má športovec nárok na príplatok za sobotu, za nedeľu? No nemá, hej, pretože to by bolo akože fakt proti zdravému rozumu.
Čiže argumentovať, že veď profesionálni športovci sú niečo extra, áno, ten argument sedí, a pretože sú niečo extra, tak majú tých osobitných 16 paragrafov v zákonníku, v zákone o športe a nejdú úplne vo všetkom podľa Zákonníka práce.
Ale napríklad, pokiaľ ide o vymáhateľnosť práva, pokiaľ ide o garanciu toho, že ich klub nevyhodí na ulicu, lebo sa zranili, že povedzme sa niekomu znepáči to, že nedal gól ten hokejista a vyhodia ho na druhý deň, lebo mu zrušia zmluvu, to v prípade, že sa na nich vzťahuje Zákonník práce, nemôže byť, tak ako to nemôže byť pre zamestnanca, ktorý pracuje v nejakej fabrike pri páse. Čiže v tomto ich Zákonník práce naozaj chráni a je pre nich užitočný. A to, to, samozrejme, oceňujú aj hráčske odbory.
Znova sa tu pozerám na jediného, aha, pardon, aj druhého zástupcu strany, ktorá má v prívlastku sociálna demokracia a má dokonca zmluvný vzťah s odbormi Slovenskej republiky. Čiže, páni, chcem vás upozorniť, že hráčske odbory, hovorím teraz za hokejistov a futbalistov, chcú, aby to ukotvenie profesionálnych športovcov ako zamestnancov v zákone o športe zostalo a odmietajú túto novelu. Takže neviem, či vaše srdiečko, či vaše svedomie, alebo koaličné dohody prevážia.
Čiže zdôrazňujem ešte raz, áno, v športovom hnutí sú na to rozdielne názory, samozrejme, hokejisti, ktorí vlastne, ako dobre viem, iniciovali tento poslanecký návrh, sú tí prví, ktorí budú kričať, že profesionálni športovci by mali byť v SZČO a nemali by byť zamestnanci, presne tie profesionálne hokejové kluby, ktoré, až na dve výnimky, a to sú HC Košice a Slovan Bratislava, už vlastne 5 rokov nerešpektujú zákon o športe a vedome ho porušujú, čo konštatovali aj kontroly z inšpektorátov práce, presne tieto kluby sa teraz rozhodli vylobovať si, vylobovať si túto zmenu v zákone. Poslanecký návrh, klasika, čiže neprejde to pripomienkovým konaním, odborníci nemajú šancu sa vyjadriť, však pani Kuciaňová, no čo by nás zdržovali nejakí zamestnávatelia v pripomienkovom konaní, jednoducho prežeňme to cez poslanecký návrh, šup, rýchlo, dokonca je piatok poobede, takže treba končiť 14.00, čiže diskusia je, samozrejme, obmedzená.
Pán, pán predsedajúci, ktorý má určitý vzťah k istému basketbalovému klubu, ktorému to bude tiež veľmi vyhovovať, ako som počul, má na to tiež svoj názor, však, samozrejme... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Mám názor, určite.
Mihál, Ján, poslanec NR SR
... každý sme volený zástupca ľudu a každý zastávame záujem tých našich voličov, ktorí nás sem poslali.
No ja zastávam záujem tej časti športovej komunity, ktorá tvrdí, že v športe má byť poriadok a profesionálni športovci sú v postavení zamestnanca.
Odmietam tento poslanecký návrh a odporúčam všetkým, ktorí majú zdravý rozum a napríklad sa cítia byť sociálnymi demokratmi, aby ho odmietli.
Ďakujem.
Rozpracované
14:01
Uvádzajúci uvádza bod 14:01
Dušan TittelNa druhej strane musím povedať, tri roky tu hovoríme, že ten zákon nie je dobrý, ja nehovorím, že je zlý, ale nie je dobrý a prax ukázala, a preto vám na záver len prečítam vyhlásenie zástupcov...
Na druhej strane musím povedať, tri roky tu hovoríme, že ten zákon nie je dobrý, ja nehovorím, že je zlý, ale nie je dobrý a prax ukázala, a preto vám na záver len prečítam vyhlásenie zástupcov profesionálnych hokejových, basketbalových, volejbalových a hádzanárskych klubov a ich športových zväzov: "Vítame krok zákonodarcu, ktorý konečne jasnejšie rieši súčasnú, nie úplne jednoznačnosť možnosti výkonu profesionálnej činnosti športovca na Slovensku, o tejto téme hovoríme a vyzývame na jej riešenie už tri roky, preto v mene zástupcov slovenských profesionálnych klubov hokeja, basketbalu, hádzanej a volejbalu a ich športových zväzov novelu zákona o športe prerokovanú v Národnej rade podporujeme."
Vyjadrujem presvedčenie, že prijatie predmetnej novely bude v prospech slovenského športu. Celý život som sa pohyboval v športe a garantujem vám, že prijatím tejto novely len športu pomôžeme.
Ďakujem za podporu.
Uvádzajúci uvádza bod
18.10.2019 o 14:01 hod.
Ing.
Dušan Tittel
Videokanál poslanca
Kolegyne, kolegovia, ja len krátko zareagujem a musím povedať, že vzhľadom k tomu, že pán Mihál sa podieľal na tom, príprave toho zákonu v roku 2015, čo ma mrzí, že neboli akceptované pripomienky, a, samozrejme, beriem zodpovednosť.
Na druhej strane musím povedať, tri roky tu hovoríme, že ten zákon nie je dobrý, ja nehovorím, že je zlý, ale nie je dobrý a prax ukázala, a preto vám na záver len prečítam vyhlásenie zástupcov profesionálnych hokejových, basketbalových, volejbalových a hádzanárskych klubov a ich športových zväzov: "Vítame krok zákonodarcu, ktorý konečne jasnejšie rieši súčasnú, nie úplne jednoznačnosť možnosti výkonu profesionálnej činnosti športovca na Slovensku, o tejto téme hovoríme a vyzývame na jej riešenie už tri roky, preto v mene zástupcov slovenských profesionálnych klubov hokeja, basketbalu, hádzanej a volejbalu a ich športových zväzov novelu zákona o športe prerokovanú v Národnej rade podporujeme."
Vyjadrujem presvedčenie, že prijatie predmetnej novely bude v prospech slovenského športu. Celý život som sa pohyboval v športe a garantujem vám, že prijatím tejto novely len športu pomôžeme.
Ďakujem za podporu.
Rozpracované
8:55
Ide o to, aby sme inštitút justičných čakateľov, ktorý máme dnes v správnom poriadku, sprecizovali, stransparentnili, sfunkčnili. Zo súdov nám avizujú silné ročníky, ktoré o...
Ide o to, aby sme inštitút justičných čakateľov, ktorý máme dnes v správnom poriadku, sprecizovali, stransparentnili, sfunkčnili. Zo súdov nám avizujú silné ročníky, ktoré o pár rokov idú do, ak majú nárok na starobný dôchodok, že túto šancu využijú, že pôjdu do starobného dôchodku. Vypadne nám zo súdu 150 – 200 sudcov.
Na druhej strane výberové konania na kandidátov na sudcov vyberáme stále ťažšie a ťažšie. Ja sa stále teším z toho, že to neni nábor, ale výber, čiže len 20 % kandidátov je úspešných, nejde tým výberovým komisiám o to, aby naplnili tie zásobníky s vhodnými kandidátmi alebo kandidátmi hocakými, ale kvalitnými ľuďmi. Ale proste tá množina, odkiaľ by sme vedeli nabrať v blízkej alebo troška v strednej budúcnosti kvalitných uchádzačov o post sudcu, je hraničná a hraničná predovšetkým z radov vyšších súdnych úradníkov.
Stále chceme pritom zachovať možnosť prihlásiť sa na súdy ľuďom z externého prostredia, čiže mimo súdu, ale aj tu vidíme, že ten záujem z roka na rok klesá. Tešíme sa z niekoľkých fakt dobrých sudcov, ktorí predtým pôsobili v civilnej oblasti, boli advokátmi, ale aj ten záujem o prácu v súdnictve nie je až taký veľký, aby sme videli tú množinu, že aha, keď nám odíde zo systému 150 – 200 sudcov, tak ich vieme nahradiť kvalitnými uchádzačmi.
Na druhej strane tu máme inštitút, ktorý po znovuzavedení ministerstvo spravodlivosti, moji predchodcovia dali 16 miest na jednotlivé súdy a už vidíme na justičných skúškach, vidíme na výberových konaniach, že títo naši justiční čakatelia sa osvedčujú. Jediný problém, ktorý aj ja vidím pri inštitúcii justičného čakateľa, je to, že boli tu náznaky klientelizmu, rodinkárstva, netransparentného hodnotenia práce justičných čakateľov a bolo to pod takým rúškom, my že nevideli sme na tieto procesy, tak presne využiť ten správny a dobrý inštitút justičného čakateľa, spojiť s tým, ako vyberáme teraz sudcov. Čiže cez výberká, cez transparentné konanie, cez preskúšanie a zachováme všetky ďalšie vymoženosti, ktoré už tento systém v rámci transparentnosti a odstránenia klientelizmu, rodinkárstva má. Čiže pri, ako to máme hromadné výberká pri sudcoch, to bude aj teraz práve týmto, touto novelou zavedené aj na justičných čakateľov s tým, aby neboli tu pochybnosti o tom, že ako sa ten dotyčný na justičného čakateľa, na post justičného čakateľa dostal. Na druhej strane to, že niekto je justičným čakateľom, ešte nemá vyárendované miesto na súde. Čiže musí prejsť justičnými skúškami a musí prejsť potom aj výberovým konaním.
To je všetko, čo by som chcel k tomuto zákonu v úvodnom slove povedať. Ďakujem pekne za pozornosť.
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám v druhom čítaní na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 o sudcoch a prísediacich.
Ide o to, aby sme inštitút justičných čakateľov, ktorý máme dnes v správnom poriadku, sprecizovali, stransparentnili, sfunkčnili. Zo súdov nám avizujú silné ročníky, ktoré o pár rokov idú do, ak majú nárok na starobný dôchodok, že túto šancu využijú, že pôjdu do starobného dôchodku. Vypadne nám zo súdu 150 – 200 sudcov.
Na druhej strane výberové konania na kandidátov na sudcov vyberáme stále ťažšie a ťažšie. Ja sa stále teším z toho, že to neni nábor, ale výber, čiže len 20 % kandidátov je úspešných, nejde tým výberovým komisiám o to, aby naplnili tie zásobníky s vhodnými kandidátmi alebo kandidátmi hocakými, ale kvalitnými ľuďmi. Ale proste tá množina, odkiaľ by sme vedeli nabrať v blízkej alebo troška v strednej budúcnosti kvalitných uchádzačov o post sudcu, je hraničná a hraničná predovšetkým z radov vyšších súdnych úradníkov.
Stále chceme pritom zachovať možnosť prihlásiť sa na súdy ľuďom z externého prostredia, čiže mimo súdu, ale aj tu vidíme, že ten záujem z roka na rok klesá. Tešíme sa z niekoľkých fakt dobrých sudcov, ktorí predtým pôsobili v civilnej oblasti, boli advokátmi, ale aj ten záujem o prácu v súdnictve nie je až taký veľký, aby sme videli tú množinu, že aha, keď nám odíde zo systému 150 – 200 sudcov, tak ich vieme nahradiť kvalitnými uchádzačmi.
Na druhej strane tu máme inštitút, ktorý po znovuzavedení ministerstvo spravodlivosti, moji predchodcovia dali 16 miest na jednotlivé súdy a už vidíme na justičných skúškach, vidíme na výberových konaniach, že títo naši justiční čakatelia sa osvedčujú. Jediný problém, ktorý aj ja vidím pri inštitúcii justičného čakateľa, je to, že boli tu náznaky klientelizmu, rodinkárstva, netransparentného hodnotenia práce justičných čakateľov a bolo to pod takým rúškom, my že nevideli sme na tieto procesy, tak presne využiť ten správny a dobrý inštitút justičného čakateľa, spojiť s tým, ako vyberáme teraz sudcov. Čiže cez výberká, cez transparentné konanie, cez preskúšanie a zachováme všetky ďalšie vymoženosti, ktoré už tento systém v rámci transparentnosti a odstránenia klientelizmu, rodinkárstva má. Čiže pri, ako to máme hromadné výberká pri sudcoch, to bude aj teraz práve týmto, touto novelou zavedené aj na justičných čakateľov s tým, aby neboli tu pochybnosti o tom, že ako sa ten dotyčný na justičného čakateľa, na post justičného čakateľa dostal. Na druhej strane to, že niekto je justičným čakateľom, ešte nemá vyárendované miesto na súde. Čiže musí prejsť justičnými skúškami a musí prejsť potom aj výberovým konaním.
To je všetko, čo by som chcel k tomuto zákonu v úvodnom slove povedať. Ďakujem pekne za pozornosť.
Rozpracované
8:55
Ústavnoprávny výbor vládny návrh zákon prerokoval, ale uznesenie neprijal, keďže návrh uznesenia, ktorým sa odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť, nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Gestorský výbor odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť ako celok.
Správa ústavnoprávneho výboru o prerokovaní vládneho návrhu zákona (tlač 1604a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 761 z 15. októbra 2019. Týmto uznesením ma výbor ako spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania a pri rokovaní o vládnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, poprosím, otvorte rozpravu.
Vystúpenie v rozprave
22.10.2019 o 8:55 hod.
JUDr.
Tibor Bernaťák
Videokanál poslanca
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2008 z 12. septembra 2019 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú a menia niektoré zákony (tlač 1604), na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, a to aj ako gestorskému výboru, a určila lehotu na jeho prerokovanie v druhom čítaní.
Ústavnoprávny výbor vládny návrh zákon prerokoval, ale uznesenie neprijal, keďže návrh uznesenia, ktorým sa odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť, nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Gestorský výbor odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť ako celok.
Správa ústavnoprávneho výboru o prerokovaní vládneho návrhu zákona (tlač 1604a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 761 z 15. októbra 2019. Týmto uznesením ma výbor ako spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania a pri rokovaní o vládnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, poprosím, otvorte rozpravu.
Rozpracované
8:55
Cieľom týchto dvoch pozmeňujúcich návrhov je, za prvé, zrušiť zákaz zverejňovania tváre sudcu, čo je niečo, čo absolútne nemá...
Cieľom týchto dvoch pozmeňujúcich návrhov je, za prvé, zrušiť zákaz zverejňovania tváre sudcu, čo je niečo, čo absolútne nemá žiadnu oporu v ničom, je to, je to kapric z dôb mečiarizmu (reakcia z pléna) a uvedomujeme si až teraz, že čo tento šialený predpis má za dôsledok. To je to, že sudcovia sa cítia nielen slobodní v tom, ako rozhodovať protiprávne, ale ešte sú aj komfortní v tom, že aj spoločensky nebudú za to niesť žiadnu ujmu.
Základný princíp fungovania všetkých mocí štátu je to, že sa táto moc vykonáva verejne, ak sa nejedná o vec, ktorá je tajná, a to, samozrejme, platí aj pre súdy. Je jasné že súdy z ústavy konajú verejne, a teda nič nesmie brániť tomu, aby v dobe takej proliferácie dát, ako zažívame, aby aj tvár sudcu ako predstaviteľa štátnej moci mohla byť zverejňovaná. Ak mi niekto, kto; už som zachytil nejaké poznámky, že sa jedná o nejaký populistický návrh; ak mi niekto ukáže európsku krajinu, ktorá obdobne má takýto zákaz zverejňovania fotografie tváre sudcu, tak potom sa môžme o tom baviť, ale ja si myslím, že vo všetkých európskych krajinách sa nejedná o žiaden populizmus, ale sa jedná o to, že verejná moc je vykonávaná verejne.
Druhý pozmeňujúci návrh je trochu zložitejší a treba k nemu povedať, že vo svetle toho, ako sa dozvedáme alebo dozvedáte o tom, ako fungujú naše súdy, pretože ja o tom, ako fungujú naše súdy, hovorím desať rokov verejne. A tak sa javí, že je naozaj veľmi potrebné zmeniť niektoré pravidlá tak, aby súdy a vykonávanie súdnej moci bolo oveľa viacej zodpovedné k suverénovi, teda ľudu. Ľud sa vyjadruje prostredníctvom parlamentu, a tak teda tá zodpovednosť padá predovšetkým na parlament.
Vo všeobecnosti by som povedal, že uvidíme, ako sa koalícia, ako sa vláda postaví k týmto návrhom, či sa naozaj zakuklí a bude sa tváriť, že nemá o týchto veciach význam hovoriť. My tento návrh, ak sa ho nepodarí presadiť ako pozmeňujúci návrh, predložíme na najbližšej schôdzi a budeme o ňom ďalej debatovať, no a potom, samozrejme, už zakrátko nato, veríme, že ho predložíme ako návrh zákona, ktorý aj prejde. Myslím si, že by bolo logické prinajmenšom o týchto návrhoch debatovať, lebo sú urobené nie ako nejaké, ako to bolo naznačované, nejaké populistické ťahy na to, aby sme si zvýšili preferencie alebo niečo podobné, ale je to dôsledok aj širších debát a je to aj dôsledok toho, že samotní sudcovia sa, slušní sudcovia, sa cítia veľmi dotknutí tým, čo teraz vychádza na povrch.
My, čo sme o situácii v súdnictve vedeli skôr, ako bola uverejnená Kočnerova Threema, dlhodobo pripravujeme úpravy legislatívy s cieľom zvrátiť únos štátu tými, ktorí sa dokážu na súdoch orientovať, ktorí si dokážu vybaviť rozsudky, ktorí nechcú, aby sudcovia niesli zodpovednosť za svoje konanie. A nielen to. Sú, samozrejme, aj medzi sudcami nesporne slušní a talentovaní ľudia, ktorých sa dotýka to, že ich postavenie je kompromitované ľuďmi, ktorí ovládajú našu Súdnu radu, ktorí sú vo vedení súdov a komunikujú so zločincami. Práve na podporu takýchto ľudí sa spoliehame, teda tých slušných ľudí, slušných sudcov, pri predkladaní našich návrhov na zmenu zákona o sudcoch a prísediacich, tak aby tie excesy, o ktorých sme viacerí dávno vedeli, ale o ktorých sa verejnosť dozvedela len nedávno, boli čo najviac eliminované.
Treba si povedať, čo spôsobuje najväčšie problémy slovenského súdnictva. Často sa označujú, označuje za hlavný problém prieťahy. To sú vyjadrenia, samozrejme, tých, ktorí veci buďto nerozumejú, alebo nechcú rozumieť. Prieťahy v konaní totižto sú dôsledok, nie sú príčinou zlého stavu súdnictva. Príčinou je nastavenie súdnictva Harabinom ako štátnej moci, ktorá je oprávnená rozhodovať akokoľvek a kedykoľvek si to niekto povie, že to tak má byť. Podobne ako tento, ako Harabin, tento nevšedný klamár, teraz hovorí, že stav našich súdov bude naprávať po tom, čo sa dostane do tohto parlamentu, tak aj si postupnými krokmi v minulosti zariadil, aby fungovanie a rozhodovanie súdov bolo klamárske, k prospechu mocnej menšiny, ktorá ovláda Slovensko. Teda tá menšina ovláda Slovensko bez akýchkoľvek mantinelov, bez ohľadu na právo, judikatúru, spravodlivosť a slušnosť. Dôvod takého systému vymysleného Harabinom bolo predovšetkým dosiahnutie stavu, kedy sudca smie rozhodovať akokoľvek, a to beztrestne, a teda aj korupčne.
Ochrana proti stíhaniu korupcie sudcov im bola pôvodne zabezpečená aj trestnou imunitou. Po roku 2014, kedy bola imunita vďaka ústavnému zákonu navrhnutému KDH zrušená. Je treba povedať, že k tomu došlo až v roku 2014, až po tom, čo si tá menšina, ktorá ovláda tento štát, myslela, že už dostatočne má v područí súdy, prokuratúru a políciu na to, aby trestnoprávnu imunitu sudcov nepotrebovala. Po tom, že prakticky žiaden sudca ani nebol nikdy za svoje rozhodovanie ani v podstate za nič nikdy stíhaný, ani disciplinárne, ani trestnoprávne, to už vôbec, o tom nie je treba asi hovoriť, to je každému jasné. A nie je to žiadna náhoda, je to systém.
Dôsledkom toho sú rozhodnutia súdov, ktoré privádzajú ľudí do zúfalstva. Dôsledkom toho sú judikáty Najvyššieho súdu, ktoré nedávajú žiaden zmysel alebo ktoré vôbec nie sú alebo keď sú, tak sú také, že ich Ústavný súd musí meniť. A dôsledkom toho je aj prijímanie na súdy sudcov, ktorí sú nehodní toho, aby boli sudcami, a ktorí sa na tie súdy dostávajú preto, aby tam robili korupciu a sú z pohľadu všelijakých Jankovských a rôznych predsedov bratislavských súdov výhodné, že sa tam dostávajú sudcovia nie čestní a odborne zdatní, ale hlavne skorumpovaní a skorumpovateľní. Preto sa dejú také veci, že sa na súdy prijímajú všelijaké Maruniakové na základe intervencií štátnej tajomníčky Jankovskej, lebo však síce je to hlupaňa, ale o to lepšie aspoň plní rozkazy. Alebo sa dejú také veci, že predseda súdu organizuje podpisy všetkých sudcov svojho súdu na podanie nezmyselného trestného oznámenia za to, že niekto povie, že má pochybnosť o tom, ako sú prideľované veci na jeho súde. Potom sa neskôr zistí, že tie veci vyvolali veľmi oprávnenú pochybnosť. Alebo tu máme prípady, kedy nejaká sudkyňa, ktorá je kamarátka s niekým, kto ju navrhne za disciplinárnu sudkyňu, potom žaluje na súde, ktorý je jej podriadený, a vec rozhodne sudkyňa, o ktorej rozsudkoch ona rozhoduje na krajskom súde a tá rozhodne, že poslanec v parlamente nemá právo hovoriť o veciach, ktoré sú predmetom verejného záujmu. Takýchto my máme, máme sudcov. A dôvod toho je aj to, že máme primárne legislatívu nastavenú tak, ako ju nastavil Harabin, a nikto sa neobťažoval s tým nič robiť.
Preto prinášame tieto pozmeňujúce návrhy, ktoré možno nie sú celkom jednoduché, ale my sme sa snažili to riešiť tým, že sme už pred viac ako týždňom na ústavnoprávnom výbore naniesli tieto texty a dúfame, že aj koalícia mala možnosť si ich osvojiť. Verím teda, že na to bolo dosť času pre všetkých tých, ktorí sa zaujímajú o stav súdnictva a chcú s ním niečo robiť. Je jasné, že postavenie súdov a súdnictva je upravené v ústave, preto sme paralelne s týmto navrhli aj zmenu ústavy prostredníctvom návrhu ústavného zákona, ktorý už v parlamente prebehol. Ten pozmeňovací návrh predložil kolega Dostál a ja teraz predkladám tento návrh. Zhrniem základné myšlienky tohto pozmeňujúceho návrhu.
Prvá myšlienka je, že sa ruší harabinovský dvojkolový systém disciplinárnych konaní. Všetci vieme, že disciplinárne konania jednoducho nefungujú. Nikto sa nezamýšľal, že prečo tomu tak je. Tak si myslíme, že okrem toho, že, samozrejme, existuje falošná lojalita v rámci, v rámci súdnictva a tiež preto, že táto vládna garnitúra, ktorá tu je dvanásť rokov, si dosadzuje systematicky za disciplinárnych sudcov grázlov, ktorí potom tam robia tú robotu, podobne ako bola istá sudkyňa, ktorá teraz žaluje mňa za to, že som sa o jej nominácii vyjadril veľmi nelichotivo. Tak tá sa tiež tam mala dostať a to, že tá jej nominácia bola naozaj nehoráznosť, to ona následne, samozrejme, potvrdila. Takže dôsledok toho, že sa takto nominuje do disciplinárnych súdov, že tu máme jednu vládnu garnitúru dvanásť rokov alebo trinásť a tá systematicky dosadzuje grázlov na disciplinárne senáty, tak je jasné, že ako potom tie senáty fungujú.
Ale aj technicky je treba urobiť úpravy. A tá technická úprava, ktorú my navrhujeme, spočíva v tom, že disciplinárne konania budú jednokolové a že opravný prostriedok proti tomu bude len na Ústavný súd, ktorý bude finálne rozhodovať. A to plenárne tak, aby to naozaj bolo finálne. A Ústavný súd bude rozhodovať aj o nečinnosti disciplinárnych senátov. Čiže k tomu, k tomu uvádzam na okraj, že v dôsledku toho je potrebné, a to aj navrhujeme, zmeniť aj zákon o Ústavnom súde.
Ďalší, ďalšia oblasť, ktorú navrhujeme upraviť týmto pozmeňovacím návrhom, je, je v podstate urýchlenie toho, ako sudca pri splnení podmienok odchádza zo svojej funkcie. Nechceme, aby naďalej Súdna rada mohla bez akéhokoľvek zdôvodnenia svojvoľne v podstate rozhodovať tak či onak o tom, že či predloží sudcu za všetkých možných okolností s výnimkou jednej prezidentovi na to, aby sudcu odvolával z funkcie. A tá jedna výnimka je, myslím tá, že ak sa jedná o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Skoro najzásadnejšou navrhovanou zmenou je tá, ktorá ruší, a to sme riešili, to sme riešili v našom návrhu na zmenu ústavy, ale podľa mňa veľmi to stojí za to, aby to bolo tu spomenuté, ktorá ruší článok alebo ods. 4 čl. 148 ústavy, a verím, že to aj zmení celú mentalitu, ak sa to podarí, celú mentalitu súdnictva.
To je ten článok ústavy, ktorý hovorí o tom, že sudcu nie je možné za jeho rozhodovanie stíhať. Toto je zverstvo, ktoré nemá obdoby. A sudcovia si na to tak strašne zvykli, že dôsledok je ten, že sa cítia úplne neohrození v tom, že môžu rozhodovať ako, ako chcú. Úplne aktuálny príklad sme si mali možnosť prečítať včera, kde sudca Sklenka, bývalý podpredseda súdu, sa vyjadroval Kočnerovi o tom, ako nie je žiaden problém protiprávne vyhlásiť rozsudok pre zmeškanie alebo protiprávne neuznať advokátovi plnú moc a tým pádom rozhodnúť rozsudok. A vyjadril sa v tom zmysle, že no čo, čo je na tom. Ja som tiež tak rozhodoval. Však ona tiež tak mohla rozhodnúť. Teraz debatovali o tom, ako nejaká Kočnerova sudkyňa mala rozhodovať, jednalo sa o sudkyňu Repákovú. Tak sudca Sklenka, tento, tento harabinovský etalón sudcovského intelektuála, sa vyjadril, že no čo je na tom. A ja tiež som rozhodol, že to bolo, že to bolo protiprávne, no čo je na tom. Si môžem rozhodovať, ako chcem.
Je neprípustné, aby sudca mohol rozhodovať, ako chce, a aby, aby nebol za to postihnuteľný. Je samozrejmé, že ak si sudca svoje rozhodnutie zdôvodní, že môže mať iný názor na vec ako napríklad iný súd, jeho nadriadený súd alebo podobne, to je iná, úplne iná vec. Ale ak sudca rozhoduje tak, že si svoje rozhodnutie nie je schopný zdôvodniť, že jeho rozhodnutie nemá žiadnu logiku, musíme vychádzať z toho, že sa jedná o porušenie práva a za to porušenie musia prísť dôsledky.
Ako som uviedol, v súvislosti s týmto návrhom meníme aj zákon o Ústavnom súde. Vec, ktorá stojí za vypichnutie, je to, že meníme na reálne tie podmienky, ktoré súvisia so zahájením, so začatím disciplinárneho konania tých funkcionárov, ktorí majú privilegované postavenie, to znamená predseda a podpredseda Najvyššieho súdu a generálny prokurátor. Je totiž nelogické, aby napríklad generálny prokurátor mohol byť odvolaný len prostou väčšinou v parlamente, ale nemôže proti nemu byť zahájené disciplinárne konanie inak ako dvojtretinovou väčšinou. My teda na všetky tieto prípady navrhujeme, aby postačovala jedna pätina parlamentu a poprípade pätnásť, 15 poslancov, teda vo všetkých, vo všetkých prípadoch.
Aby sa nezabudlo na to hlavné, tak prečítam môj pozmeňujúci návrh č. 1. Je to teda pozmeňujúci návrh poslanca, poslancov Alojza Baránika, Ondreja Dostála a Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1604).
V čl. I sa na začiatok vkladá nový bod 1, ktorý znie:
"1. V § 34 odsek 7 znie:
"(7) Bez súhlasu sudcu nemožno zverejňovať jeho bydlisko. Sudca má právo aj na primerané utajenie údajov o jeho osobe a jeho rodine. Bez súhlasu sudcu nemožno zverejňovať tvár a bydlisko rodinných príslušníkov sudcu, ak je to potrebné na účinnú ochranu sudcu a jeho rodiny a rodinní príslušníci s tým súhlasia."."
Doterajší novelizačný bod v čl. I sa primerane prečísluje.
Teraz druhý pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Baránika a Ondreja Dostála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1604).
1. V čl. I sa na začiatok vkladajú nové body 1 až 3, ktoré znejú:
"1. V § 22 odsek 3 znie:
"(3) O návrhu na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu disciplinárny senát rozhodne v lehote 10 dní od jeho doručenia. Opravný prostriedok na Ústavný súd Slovenskej republiky nemá odkladný účinok."
2. V § 22 ods. 4 sa na konci pripája táto veta: "Opravný prostriedok na Ústavný súd Slovenskej republiky proti rozhodnutiu o zrušení dočasného pozastavenia má odkladný účinok."
3. V § 41 ods. 2 písm. b) sa slová "disciplinárneho senátu, ktorým uznal sudcu" nahrádzajú slovami "ktorým bol sudca"."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I sa za bod 1 vkladajú nové body 2 až 9 ktoré znejú:
"2. V § 78 a § 84 sa slová "disciplinárneho senátu" nahrádzajú slovami "v disciplinárnom konaní"."
3. V § 119 odsek 2 znie:
"(2) Disciplinárny senát je trojčlenný a jeho predseda a jeden člen musia byť sudcovia a jeden člen iná osoba ako sudca."
4. V § 119c ods. 1 sa vypúšťajú slová "prvého stupňa a odvolacích disciplinárnych senátov".
5. V § 119c ods. 2 sa vypúšťajú slová "prvého stupňa".
6. V § 119c sa vypúšťa odsek 3.
7. V § 119d ods. 1 sa vypúšťajú slová "a odvolanie proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu prvého stupňa".
8. V § 119d sa vypúšťajú odseky 5 a 7. Doterajší odsek 6 sa označuje ako odsek 5.
9. § 131 vrátane nadpisu znie:
"§ 131
Opravný prostriedok
(1) Proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu možno podať opravný prostriedok na Ústavný súd Slovenskej republiky za podmienok ustanovených osobitným zákonom. Poznámka pod čiarou 28d).
(2) Ak bol podaný opravný prostriedok podľa odseku 1, nenadobúda rozhodnutie disciplinárneho senátu právoplatnosť, kým o opravnom prostriedku nebolo právoplatne rozhodnuté."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I bod 3 znie:
"3. Za § 151zc sa vkladá § 151zd, ktorý znie:
"§ 151zd
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2020
(1) Na justičného čakateľa, ktorý vykonáva štátnu službu k 31. decembru 2019, sa vzťahuje tento zákon v znení účinnom do 31. decembra 2019.
(2) Odvolacie disciplinárne senáty sa uplynutím 31. decembra 2019 zrušujú; tým nie je dotknuté ich oprávnenie konať podľa tohto paragrafu.
(3) Konania o odvolaniach proti rozhodnutiam disciplinárnych senátov, o ktorých odvolací disciplinárny senát nerozhodol do 31. decembra 2019, dokončí Ústavný súd Slovenskej republiky ako konania o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu.
(4) Predsedovia odvolacích disciplinárnych senátov najneskôr do 15. januára 2020 postúpia spisy v konaniach uvedených v odseku 2 Ústavnému súdu Slovenskej republiky.
(5) V prípadoch neuvedených v odseku 2 vykoná odvolací disciplinárny senát všetky úkony potrebné na ukončenie konania o odvolaní podľa doterajších predpisov.
(6) Ak k 1. januáru 2020 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019 plynula lehota na podanie odvolania proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu vydanému pred 1. januárom 2020, nemožno ho po 31. decembri 2019 napadnúť odvolaním, ale len opravným prostriedkom na Ústavný súd Slovenskej republiky za podmienok uvedených v osobitnom predpise. Lehota na podanie opravného prostriedku v týchto prípadoch plynie znova od 1. januára 2020."
4. Za čl. III sa vkladá nový článok IV, ktorý znie:
"Čl. IV
Zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 7 ods. 1 písm. a) sa slová "ods. 2 až 7" nahrádzajú slovami "ods. 2 až 8".
2. V § 27 ods. 3 sa slová "najmenej tri pätiny poslancov Národnej rady" nahrádzajú slovami "prezident alebo najmenej pätina poslancov Národnej rady".
3. § 42 ods. 2 sa dopĺňa písmenom x), ktoré znie:
"x) opravný prostriedok proti nečinnosti alebo rozhodnutiu disciplinárneho senátu pre sudcov podľa čl. 129 ods. 8 ústavy."
4. § 221 znie:
"§ 221
Procesná legitimácia na podanie návrhu
Návrh na začatie disciplinárneho konania podľa čl. 136 ods. 2 ústavy proti predsedovi Najvyššieho súdu, podpredsedovi Najvyššieho súdu a generálnemu prokurátorovi môžu podať
a) prezident,
b) najmenej pätina poslancov Národnej rady,
c) minister spravodlivosti Slovenskej republiky,
d) predseda Súdnej rady,
e) verejný ochranca práv."
5. V dvadsiatej hlave piatej časti sa za prvý diel vkladá nový diel a § 225a až 225e, ktoré vrátane nadpisu druhého dielu znejú:
"Druhý diel
Opravný prostriedok proti nečinnosti a rozhodnutiu disciplinárneho senátu
§ 225a
Opravný prostriedok proti nečinnosti disciplinárneho senátu
(1) Ak je predpoklad, že v disciplinárnom konaní proti sudcovi došlo k prieťahom, môže ten, kto podal disciplinárny návrh, ako aj sudca, proti ktorému sa disciplinárne konanie vedie, podať Ústavnému súdu opravný prostriedok proti nečinnosti disciplinárneho senátu.
(2) Opravný prostriedok proti odseku 1 možno podať, len pokiaľ sa disciplinárne konanie ešte neskončilo a len ak ten, kto ho podáva, najskôr podal predsedovi disciplinárneho senátu upozornenie na prieťahy a od jeho podania uplynuli aspoň dva mesiace.
(3) K opravnému prostriedku proti nečinnosti treba pripojiť dôkaz o podaní upozornenia podľa odseku 2.
(4) Opravný prostriedok proti nečinnosti disciplinárneho senátu sa predbežne neprerokúva, ale sa bezodkladne doručí jeho predsedovi. Predseda disciplinárneho senátu bezodkladne, najneskôr do piatich dní, predloží Ústavnému súdu spisy disciplinárneho konania so svojím stanoviskom.
(5) Ústavný súd rozhodne o opravnom prostriedku proti nečinnosti bezodkladne uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd opravný prostriedok proti nečinnosti odmietne, ak sú tu dôvody uvedené v § 56 ods. 2. Ak také dôvody nie sú a Ústavný súd zistí, že opravný prostriedok je opodstatnený, určí disciplinárnemu senátu lehotu na vykonanie úkonov, prípadne rozhodnutie vo veci; inak opravnému prostriedku nevyhovie.
Opravný prostriedok proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu
§ 225b
(1) Opravný prostriedok možno podať proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu v disciplinárnom konaní pre sudcov o
a) návrhu na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu,
b) zrušení dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu,
c) zastavení disciplinárneho konania,
d) disciplinárnom previnení.
(2) Opravný prostriedok proti rozhodnutiam podľa odseku 1 môže podať
a) ten, kto podal návrh na začatie disciplinárneho konania proti sudcovi alebo návrh na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu, a to len v neprospech sudcu,
b) sudca, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, len vo svoj prospech,
c) minister spravodlivosti Slovenskej republiky, generálny prokurátor a verejný ochranca práv, ak nie sú navrhovateľom podľa písmena a), a to tak v prospech, ako aj v neprospech sudcu.
§225c
(1) Opravný prostriedok proti rozhodnutiam podľa § 225b ods. 1 písm. a) až c) možno podať do troch dní od doručenia rozhodnutia disciplinárneho senátu. Opravný prostriedok proti rozhodnutiam podľa § 225b ods. 1 písm. d) možno podať do 15 dní od doručenia rozhodnutia disciplinárneho senátu.
(2) Osobám uvedeným v § 225b ods. 2 písm. c) plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskôr. Tieto osoby musia v opravnom prostriedku zreteľne uviesť, či ho podávajú v prospech alebo neprospech sudcu, ak tak neurobia, platí, že je podaný len v prospech sudcu.
(3) Účastníkmi konania o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu je ten, kto opravný prostriedok podal, a osoby uvedené v § 225b ods. 2 písm. a) a b), a to aj ak ho nepodali; účastníkom konania nie je disciplinárny senát.
§ 225d
(1) Opravný prostriedok proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu sa predbežne neprerokúva.
(2) Ústavný súd doručí opravný prostriedok proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu ostatným účastníkom konania a vyzve ich na vyjadrenie k nemu v lehote, ktorú určí. Vyjadrenia doručí na vedomie tomu, kto opravný prostriedok podal.
(3) Ústavný súd vyžiada spisy disciplinárneho senátu, ktorý je povinný ich bezodkladne predložiť. Ak je to potrebné, Ústavný súd vykoná dokazovanie potrebné na rozhodnutie o opravnom prostriedku v súlade s § 60.
(4) Ústavný súd rozhoduje o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu podľa § 225b ods. 1 písm. a) až c) uznesením bez ústneho pojednávania. V prípadoch § 225b ods. 1 písm. a) a b) rozhodne bezodkladne, najneskôr do jedného mesiaca od jeho podania.
(5) O opravnom prostriedku proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu podľa § 225b ods. 1 písm. d) rozhoduje Ústavný súd
a) po verejnom ústnom pojednávaní v prípadoch, v ktorých podľa Trestného poriadku odvolací súd rozhoduje o odvolaní po verejnom zasadnutí, inak môže rozhodnúť aj bez ústneho pojednávania,
b) nálezom, ak opravnému prostriedku proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu vyhovuje alebo nevyhovuje; inak rozhoduje uznesením.
(6) Ak Ústavný súd vyhovie opravnému prostriedku proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu, môže toto rozhodnutie zmeniť a sám rozhodnúť tak, ako mal rozhodnúť disciplinárny senát, alebo ho zrušiť a prikázať disciplinárnemu senátu, aby vo veci znova rozhodol.
§ 225e
(1) Na konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu o disciplinárnom konaní proti sudcom, a to vrátane tých častí Trestného poriadku, ktoré sa majú použiť podľa tohto osobitného predpisu.
(2) Ak tento zákon neustanovuje inak, použije sa na konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu podľa § 225b ods. 1 písm. a) až c) aj primerane ustanovenia Trestného poriadku o konaní o sťažnosti proti uzneseniu súdu a na konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu podľa § 225b ods. 1 písm. d) aj primerane ustanovenia Trestného poriadku o odvolacom konaní.
(3) Ak Ústavný súd zmení rozhodnutie disciplinárneho senátu, má jeho rozhodnutie tie isté účinky, ako keby rozhodol disciplinárny senát.
Doterajší druhý diel dvadsiatej hlavy sa označuje ako tretí diel.
6. Za § 250 sa vkladá § 250a, ktorý znie:
"§ 250a
Prechodné ustanovenia účinné k úpravám od 1. januára 2020
(1) Konania o odvolaniach proti rozhodnutiam disciplinárnych senátov, o ktorých nerozhodol do 31. decembra 2019 odvolací disciplinárny senát, dokončí Ústavný súd Slovenskej republiky ako konania o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu (§ 225b).
(2) V konaniach podľa odseku 1 platí:
a) odvolanie proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu sa považuje za opravný prostriedok podľa § 225b, pričom jeho prípustnosť a včasnosť sa posudzuje podľa predpisov účinných v čase jeho podania,
b) konanie o opravnom prostriedku sa považuje za začaté dňom začatia konania o odvolaní proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu,
c) úkony vykonané odvolacím disciplinárnym senátom pred 1. januárom 2020 v súlade s predpismi účinnými pred týmto dňom sa posudzujú tak, ako keby boli vykonané Ústavným súdom v konaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu a nie je potrebné ich opakovať len preto, že sa zmenilo zloženie orgánu, ktorý o odvolaní rozhoduje; ak však tento zákon ustanovuje, že o opravnom prostriedku môže rozhodnúť len po verejnom ústnom pojednávaní, nepostačuje, že verejné pojednávanie vykonal odvolací disciplinárny senát podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2020."."
Nasledujúci článok sa primerane prečísluje.
Som prečítal naše dva pozmeňujúce návrhy, prosím snemovňu, aby ich podporila. Ak sa tak nestane, bude to tiež vizitka tých, ktorí tento návrh nepodporujú. Ubezpečujem vás, že aj keď sa možno je ťažké v tom orientovať, že tie návrhy boli primerane zvážené a že neboli vytvorené žiadnou, žiadnou náhodou alebo, alebo ako nejaké populistické návrhy. Preto vás ešte raz prosím, aby ste tieto návrhy podporili. Ak sa tak nestane, tak ich budeme predkladať znova ako samostatné legislatívne návrhy na budúcej schôdzi alebo niekedy neskôr.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
22.10.2019 o 8:55 hod.
JUDr.
Alojz Baránik
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. K samotnému zákonu alebo k návrhu zákona sa, som sa už vyjadril aj na výbore, v pléne a možno sa ešte vyjadrím, ak bude na to vhodná príležitosť, sa ešte prihlásim, ale teraz by som sa chcel zaoberať pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré k tomuto návrhu zákona spolu s Ondrejom Dostálom predkladám.
Cieľom týchto dvoch pozmeňujúcich návrhov je, za prvé, zrušiť zákaz zverejňovania tváre sudcu, čo je niečo, čo absolútne nemá žiadnu oporu v ničom, je to, je to kapric z dôb mečiarizmu (reakcia z pléna) a uvedomujeme si až teraz, že čo tento šialený predpis má za dôsledok. To je to, že sudcovia sa cítia nielen slobodní v tom, ako rozhodovať protiprávne, ale ešte sú aj komfortní v tom, že aj spoločensky nebudú za to niesť žiadnu ujmu.
Základný princíp fungovania všetkých mocí štátu je to, že sa táto moc vykonáva verejne, ak sa nejedná o vec, ktorá je tajná, a to, samozrejme, platí aj pre súdy. Je jasné že súdy z ústavy konajú verejne, a teda nič nesmie brániť tomu, aby v dobe takej proliferácie dát, ako zažívame, aby aj tvár sudcu ako predstaviteľa štátnej moci mohla byť zverejňovaná. Ak mi niekto, kto; už som zachytil nejaké poznámky, že sa jedná o nejaký populistický návrh; ak mi niekto ukáže európsku krajinu, ktorá obdobne má takýto zákaz zverejňovania fotografie tváre sudcu, tak potom sa môžme o tom baviť, ale ja si myslím, že vo všetkých európskych krajinách sa nejedná o žiaden populizmus, ale sa jedná o to, že verejná moc je vykonávaná verejne.
Druhý pozmeňujúci návrh je trochu zložitejší a treba k nemu povedať, že vo svetle toho, ako sa dozvedáme alebo dozvedáte o tom, ako fungujú naše súdy, pretože ja o tom, ako fungujú naše súdy, hovorím desať rokov verejne. A tak sa javí, že je naozaj veľmi potrebné zmeniť niektoré pravidlá tak, aby súdy a vykonávanie súdnej moci bolo oveľa viacej zodpovedné k suverénovi, teda ľudu. Ľud sa vyjadruje prostredníctvom parlamentu, a tak teda tá zodpovednosť padá predovšetkým na parlament.
Vo všeobecnosti by som povedal, že uvidíme, ako sa koalícia, ako sa vláda postaví k týmto návrhom, či sa naozaj zakuklí a bude sa tváriť, že nemá o týchto veciach význam hovoriť. My tento návrh, ak sa ho nepodarí presadiť ako pozmeňujúci návrh, predložíme na najbližšej schôdzi a budeme o ňom ďalej debatovať, no a potom, samozrejme, už zakrátko nato, veríme, že ho predložíme ako návrh zákona, ktorý aj prejde. Myslím si, že by bolo logické prinajmenšom o týchto návrhoch debatovať, lebo sú urobené nie ako nejaké, ako to bolo naznačované, nejaké populistické ťahy na to, aby sme si zvýšili preferencie alebo niečo podobné, ale je to dôsledok aj širších debát a je to aj dôsledok toho, že samotní sudcovia sa, slušní sudcovia, sa cítia veľmi dotknutí tým, čo teraz vychádza na povrch.
My, čo sme o situácii v súdnictve vedeli skôr, ako bola uverejnená Kočnerova Threema, dlhodobo pripravujeme úpravy legislatívy s cieľom zvrátiť únos štátu tými, ktorí sa dokážu na súdoch orientovať, ktorí si dokážu vybaviť rozsudky, ktorí nechcú, aby sudcovia niesli zodpovednosť za svoje konanie. A nielen to. Sú, samozrejme, aj medzi sudcami nesporne slušní a talentovaní ľudia, ktorých sa dotýka to, že ich postavenie je kompromitované ľuďmi, ktorí ovládajú našu Súdnu radu, ktorí sú vo vedení súdov a komunikujú so zločincami. Práve na podporu takýchto ľudí sa spoliehame, teda tých slušných ľudí, slušných sudcov, pri predkladaní našich návrhov na zmenu zákona o sudcoch a prísediacich, tak aby tie excesy, o ktorých sme viacerí dávno vedeli, ale o ktorých sa verejnosť dozvedela len nedávno, boli čo najviac eliminované.
Treba si povedať, čo spôsobuje najväčšie problémy slovenského súdnictva. Často sa označujú, označuje za hlavný problém prieťahy. To sú vyjadrenia, samozrejme, tých, ktorí veci buďto nerozumejú, alebo nechcú rozumieť. Prieťahy v konaní totižto sú dôsledok, nie sú príčinou zlého stavu súdnictva. Príčinou je nastavenie súdnictva Harabinom ako štátnej moci, ktorá je oprávnená rozhodovať akokoľvek a kedykoľvek si to niekto povie, že to tak má byť. Podobne ako tento, ako Harabin, tento nevšedný klamár, teraz hovorí, že stav našich súdov bude naprávať po tom, čo sa dostane do tohto parlamentu, tak aj si postupnými krokmi v minulosti zariadil, aby fungovanie a rozhodovanie súdov bolo klamárske, k prospechu mocnej menšiny, ktorá ovláda Slovensko. Teda tá menšina ovláda Slovensko bez akýchkoľvek mantinelov, bez ohľadu na právo, judikatúru, spravodlivosť a slušnosť. Dôvod takého systému vymysleného Harabinom bolo predovšetkým dosiahnutie stavu, kedy sudca smie rozhodovať akokoľvek, a to beztrestne, a teda aj korupčne.
Ochrana proti stíhaniu korupcie sudcov im bola pôvodne zabezpečená aj trestnou imunitou. Po roku 2014, kedy bola imunita vďaka ústavnému zákonu navrhnutému KDH zrušená. Je treba povedať, že k tomu došlo až v roku 2014, až po tom, čo si tá menšina, ktorá ovláda tento štát, myslela, že už dostatočne má v područí súdy, prokuratúru a políciu na to, aby trestnoprávnu imunitu sudcov nepotrebovala. Po tom, že prakticky žiaden sudca ani nebol nikdy za svoje rozhodovanie ani v podstate za nič nikdy stíhaný, ani disciplinárne, ani trestnoprávne, to už vôbec, o tom nie je treba asi hovoriť, to je každému jasné. A nie je to žiadna náhoda, je to systém.
Dôsledkom toho sú rozhodnutia súdov, ktoré privádzajú ľudí do zúfalstva. Dôsledkom toho sú judikáty Najvyššieho súdu, ktoré nedávajú žiaden zmysel alebo ktoré vôbec nie sú alebo keď sú, tak sú také, že ich Ústavný súd musí meniť. A dôsledkom toho je aj prijímanie na súdy sudcov, ktorí sú nehodní toho, aby boli sudcami, a ktorí sa na tie súdy dostávajú preto, aby tam robili korupciu a sú z pohľadu všelijakých Jankovských a rôznych predsedov bratislavských súdov výhodné, že sa tam dostávajú sudcovia nie čestní a odborne zdatní, ale hlavne skorumpovaní a skorumpovateľní. Preto sa dejú také veci, že sa na súdy prijímajú všelijaké Maruniakové na základe intervencií štátnej tajomníčky Jankovskej, lebo však síce je to hlupaňa, ale o to lepšie aspoň plní rozkazy. Alebo sa dejú také veci, že predseda súdu organizuje podpisy všetkých sudcov svojho súdu na podanie nezmyselného trestného oznámenia za to, že niekto povie, že má pochybnosť o tom, ako sú prideľované veci na jeho súde. Potom sa neskôr zistí, že tie veci vyvolali veľmi oprávnenú pochybnosť. Alebo tu máme prípady, kedy nejaká sudkyňa, ktorá je kamarátka s niekým, kto ju navrhne za disciplinárnu sudkyňu, potom žaluje na súde, ktorý je jej podriadený, a vec rozhodne sudkyňa, o ktorej rozsudkoch ona rozhoduje na krajskom súde a tá rozhodne, že poslanec v parlamente nemá právo hovoriť o veciach, ktoré sú predmetom verejného záujmu. Takýchto my máme, máme sudcov. A dôvod toho je aj to, že máme primárne legislatívu nastavenú tak, ako ju nastavil Harabin, a nikto sa neobťažoval s tým nič robiť.
Preto prinášame tieto pozmeňujúce návrhy, ktoré možno nie sú celkom jednoduché, ale my sme sa snažili to riešiť tým, že sme už pred viac ako týždňom na ústavnoprávnom výbore naniesli tieto texty a dúfame, že aj koalícia mala možnosť si ich osvojiť. Verím teda, že na to bolo dosť času pre všetkých tých, ktorí sa zaujímajú o stav súdnictva a chcú s ním niečo robiť. Je jasné, že postavenie súdov a súdnictva je upravené v ústave, preto sme paralelne s týmto navrhli aj zmenu ústavy prostredníctvom návrhu ústavného zákona, ktorý už v parlamente prebehol. Ten pozmeňovací návrh predložil kolega Dostál a ja teraz predkladám tento návrh. Zhrniem základné myšlienky tohto pozmeňujúceho návrhu.
Prvá myšlienka je, že sa ruší harabinovský dvojkolový systém disciplinárnych konaní. Všetci vieme, že disciplinárne konania jednoducho nefungujú. Nikto sa nezamýšľal, že prečo tomu tak je. Tak si myslíme, že okrem toho, že, samozrejme, existuje falošná lojalita v rámci, v rámci súdnictva a tiež preto, že táto vládna garnitúra, ktorá tu je dvanásť rokov, si dosadzuje systematicky za disciplinárnych sudcov grázlov, ktorí potom tam robia tú robotu, podobne ako bola istá sudkyňa, ktorá teraz žaluje mňa za to, že som sa o jej nominácii vyjadril veľmi nelichotivo. Tak tá sa tiež tam mala dostať a to, že tá jej nominácia bola naozaj nehoráznosť, to ona následne, samozrejme, potvrdila. Takže dôsledok toho, že sa takto nominuje do disciplinárnych súdov, že tu máme jednu vládnu garnitúru dvanásť rokov alebo trinásť a tá systematicky dosadzuje grázlov na disciplinárne senáty, tak je jasné, že ako potom tie senáty fungujú.
Ale aj technicky je treba urobiť úpravy. A tá technická úprava, ktorú my navrhujeme, spočíva v tom, že disciplinárne konania budú jednokolové a že opravný prostriedok proti tomu bude len na Ústavný súd, ktorý bude finálne rozhodovať. A to plenárne tak, aby to naozaj bolo finálne. A Ústavný súd bude rozhodovať aj o nečinnosti disciplinárnych senátov. Čiže k tomu, k tomu uvádzam na okraj, že v dôsledku toho je potrebné, a to aj navrhujeme, zmeniť aj zákon o Ústavnom súde.
Ďalší, ďalšia oblasť, ktorú navrhujeme upraviť týmto pozmeňovacím návrhom, je, je v podstate urýchlenie toho, ako sudca pri splnení podmienok odchádza zo svojej funkcie. Nechceme, aby naďalej Súdna rada mohla bez akéhokoľvek zdôvodnenia svojvoľne v podstate rozhodovať tak či onak o tom, že či predloží sudcu za všetkých možných okolností s výnimkou jednej prezidentovi na to, aby sudcu odvolával z funkcie. A tá jedna výnimka je, myslím tá, že ak sa jedná o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Skoro najzásadnejšou navrhovanou zmenou je tá, ktorá ruší, a to sme riešili, to sme riešili v našom návrhu na zmenu ústavy, ale podľa mňa veľmi to stojí za to, aby to bolo tu spomenuté, ktorá ruší článok alebo ods. 4 čl. 148 ústavy, a verím, že to aj zmení celú mentalitu, ak sa to podarí, celú mentalitu súdnictva.
To je ten článok ústavy, ktorý hovorí o tom, že sudcu nie je možné za jeho rozhodovanie stíhať. Toto je zverstvo, ktoré nemá obdoby. A sudcovia si na to tak strašne zvykli, že dôsledok je ten, že sa cítia úplne neohrození v tom, že môžu rozhodovať ako, ako chcú. Úplne aktuálny príklad sme si mali možnosť prečítať včera, kde sudca Sklenka, bývalý podpredseda súdu, sa vyjadroval Kočnerovi o tom, ako nie je žiaden problém protiprávne vyhlásiť rozsudok pre zmeškanie alebo protiprávne neuznať advokátovi plnú moc a tým pádom rozhodnúť rozsudok. A vyjadril sa v tom zmysle, že no čo, čo je na tom. Ja som tiež tak rozhodoval. Však ona tiež tak mohla rozhodnúť. Teraz debatovali o tom, ako nejaká Kočnerova sudkyňa mala rozhodovať, jednalo sa o sudkyňu Repákovú. Tak sudca Sklenka, tento, tento harabinovský etalón sudcovského intelektuála, sa vyjadril, že no čo je na tom. A ja tiež som rozhodol, že to bolo, že to bolo protiprávne, no čo je na tom. Si môžem rozhodovať, ako chcem.
Je neprípustné, aby sudca mohol rozhodovať, ako chce, a aby, aby nebol za to postihnuteľný. Je samozrejmé, že ak si sudca svoje rozhodnutie zdôvodní, že môže mať iný názor na vec ako napríklad iný súd, jeho nadriadený súd alebo podobne, to je iná, úplne iná vec. Ale ak sudca rozhoduje tak, že si svoje rozhodnutie nie je schopný zdôvodniť, že jeho rozhodnutie nemá žiadnu logiku, musíme vychádzať z toho, že sa jedná o porušenie práva a za to porušenie musia prísť dôsledky.
Ako som uviedol, v súvislosti s týmto návrhom meníme aj zákon o Ústavnom súde. Vec, ktorá stojí za vypichnutie, je to, že meníme na reálne tie podmienky, ktoré súvisia so zahájením, so začatím disciplinárneho konania tých funkcionárov, ktorí majú privilegované postavenie, to znamená predseda a podpredseda Najvyššieho súdu a generálny prokurátor. Je totiž nelogické, aby napríklad generálny prokurátor mohol byť odvolaný len prostou väčšinou v parlamente, ale nemôže proti nemu byť zahájené disciplinárne konanie inak ako dvojtretinovou väčšinou. My teda na všetky tieto prípady navrhujeme, aby postačovala jedna pätina parlamentu a poprípade pätnásť, 15 poslancov, teda vo všetkých, vo všetkých prípadoch.
Aby sa nezabudlo na to hlavné, tak prečítam môj pozmeňujúci návrh č. 1. Je to teda pozmeňujúci návrh poslanca, poslancov Alojza Baránika, Ondreja Dostála a Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1604).
V čl. I sa na začiatok vkladá nový bod 1, ktorý znie:
"1. V § 34 odsek 7 znie:
"(7) Bez súhlasu sudcu nemožno zverejňovať jeho bydlisko. Sudca má právo aj na primerané utajenie údajov o jeho osobe a jeho rodine. Bez súhlasu sudcu nemožno zverejňovať tvár a bydlisko rodinných príslušníkov sudcu, ak je to potrebné na účinnú ochranu sudcu a jeho rodiny a rodinní príslušníci s tým súhlasia."."
Doterajší novelizačný bod v čl. I sa primerane prečísluje.
Teraz druhý pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Baránika a Ondreja Dostála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1604).
1. V čl. I sa na začiatok vkladajú nové body 1 až 3, ktoré znejú:
"1. V § 22 odsek 3 znie:
"(3) O návrhu na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu disciplinárny senát rozhodne v lehote 10 dní od jeho doručenia. Opravný prostriedok na Ústavný súd Slovenskej republiky nemá odkladný účinok."
2. V § 22 ods. 4 sa na konci pripája táto veta: "Opravný prostriedok na Ústavný súd Slovenskej republiky proti rozhodnutiu o zrušení dočasného pozastavenia má odkladný účinok."
3. V § 41 ods. 2 písm. b) sa slová "disciplinárneho senátu, ktorým uznal sudcu" nahrádzajú slovami "ktorým bol sudca"."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I sa za bod 1 vkladajú nové body 2 až 9 ktoré znejú:
"2. V § 78 a § 84 sa slová "disciplinárneho senátu" nahrádzajú slovami "v disciplinárnom konaní"."
3. V § 119 odsek 2 znie:
"(2) Disciplinárny senát je trojčlenný a jeho predseda a jeden člen musia byť sudcovia a jeden člen iná osoba ako sudca."
4. V § 119c ods. 1 sa vypúšťajú slová "prvého stupňa a odvolacích disciplinárnych senátov".
5. V § 119c ods. 2 sa vypúšťajú slová "prvého stupňa".
6. V § 119c sa vypúšťa odsek 3.
7. V § 119d ods. 1 sa vypúšťajú slová "a odvolanie proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu prvého stupňa".
8. V § 119d sa vypúšťajú odseky 5 a 7. Doterajší odsek 6 sa označuje ako odsek 5.
9. § 131 vrátane nadpisu znie:
"§ 131
Opravný prostriedok
(1) Proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu možno podať opravný prostriedok na Ústavný súd Slovenskej republiky za podmienok ustanovených osobitným zákonom. Poznámka pod čiarou 28d).
(2) Ak bol podaný opravný prostriedok podľa odseku 1, nenadobúda rozhodnutie disciplinárneho senátu právoplatnosť, kým o opravnom prostriedku nebolo právoplatne rozhodnuté."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I bod 3 znie:
"3. Za § 151zc sa vkladá § 151zd, ktorý znie:
"§ 151zd
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2020
(1) Na justičného čakateľa, ktorý vykonáva štátnu službu k 31. decembru 2019, sa vzťahuje tento zákon v znení účinnom do 31. decembra 2019.
(2) Odvolacie disciplinárne senáty sa uplynutím 31. decembra 2019 zrušujú; tým nie je dotknuté ich oprávnenie konať podľa tohto paragrafu.
(3) Konania o odvolaniach proti rozhodnutiam disciplinárnych senátov, o ktorých odvolací disciplinárny senát nerozhodol do 31. decembra 2019, dokončí Ústavný súd Slovenskej republiky ako konania o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu.
(4) Predsedovia odvolacích disciplinárnych senátov najneskôr do 15. januára 2020 postúpia spisy v konaniach uvedených v odseku 2 Ústavnému súdu Slovenskej republiky.
(5) V prípadoch neuvedených v odseku 2 vykoná odvolací disciplinárny senát všetky úkony potrebné na ukončenie konania o odvolaní podľa doterajších predpisov.
(6) Ak k 1. januáru 2020 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019 plynula lehota na podanie odvolania proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu vydanému pred 1. januárom 2020, nemožno ho po 31. decembri 2019 napadnúť odvolaním, ale len opravným prostriedkom na Ústavný súd Slovenskej republiky za podmienok uvedených v osobitnom predpise. Lehota na podanie opravného prostriedku v týchto prípadoch plynie znova od 1. januára 2020."
4. Za čl. III sa vkladá nový článok IV, ktorý znie:
"Čl. IV
Zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 7 ods. 1 písm. a) sa slová "ods. 2 až 7" nahrádzajú slovami "ods. 2 až 8".
2. V § 27 ods. 3 sa slová "najmenej tri pätiny poslancov Národnej rady" nahrádzajú slovami "prezident alebo najmenej pätina poslancov Národnej rady".
3. § 42 ods. 2 sa dopĺňa písmenom x), ktoré znie:
"x) opravný prostriedok proti nečinnosti alebo rozhodnutiu disciplinárneho senátu pre sudcov podľa čl. 129 ods. 8 ústavy."
4. § 221 znie:
"§ 221
Procesná legitimácia na podanie návrhu
Návrh na začatie disciplinárneho konania podľa čl. 136 ods. 2 ústavy proti predsedovi Najvyššieho súdu, podpredsedovi Najvyššieho súdu a generálnemu prokurátorovi môžu podať
a) prezident,
b) najmenej pätina poslancov Národnej rady,
c) minister spravodlivosti Slovenskej republiky,
d) predseda Súdnej rady,
e) verejný ochranca práv."
5. V dvadsiatej hlave piatej časti sa za prvý diel vkladá nový diel a § 225a až 225e, ktoré vrátane nadpisu druhého dielu znejú:
"Druhý diel
Opravný prostriedok proti nečinnosti a rozhodnutiu disciplinárneho senátu
§ 225a
Opravný prostriedok proti nečinnosti disciplinárneho senátu
(1) Ak je predpoklad, že v disciplinárnom konaní proti sudcovi došlo k prieťahom, môže ten, kto podal disciplinárny návrh, ako aj sudca, proti ktorému sa disciplinárne konanie vedie, podať Ústavnému súdu opravný prostriedok proti nečinnosti disciplinárneho senátu.
(2) Opravný prostriedok proti odseku 1 možno podať, len pokiaľ sa disciplinárne konanie ešte neskončilo a len ak ten, kto ho podáva, najskôr podal predsedovi disciplinárneho senátu upozornenie na prieťahy a od jeho podania uplynuli aspoň dva mesiace.
(3) K opravnému prostriedku proti nečinnosti treba pripojiť dôkaz o podaní upozornenia podľa odseku 2.
(4) Opravný prostriedok proti nečinnosti disciplinárneho senátu sa predbežne neprerokúva, ale sa bezodkladne doručí jeho predsedovi. Predseda disciplinárneho senátu bezodkladne, najneskôr do piatich dní, predloží Ústavnému súdu spisy disciplinárneho konania so svojím stanoviskom.
(5) Ústavný súd rozhodne o opravnom prostriedku proti nečinnosti bezodkladne uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd opravný prostriedok proti nečinnosti odmietne, ak sú tu dôvody uvedené v § 56 ods. 2. Ak také dôvody nie sú a Ústavný súd zistí, že opravný prostriedok je opodstatnený, určí disciplinárnemu senátu lehotu na vykonanie úkonov, prípadne rozhodnutie vo veci; inak opravnému prostriedku nevyhovie.
Opravný prostriedok proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu
§ 225b
(1) Opravný prostriedok možno podať proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu v disciplinárnom konaní pre sudcov o
a) návrhu na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu,
b) zrušení dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu,
c) zastavení disciplinárneho konania,
d) disciplinárnom previnení.
(2) Opravný prostriedok proti rozhodnutiam podľa odseku 1 môže podať
a) ten, kto podal návrh na začatie disciplinárneho konania proti sudcovi alebo návrh na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu, a to len v neprospech sudcu,
b) sudca, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, len vo svoj prospech,
c) minister spravodlivosti Slovenskej republiky, generálny prokurátor a verejný ochranca práv, ak nie sú navrhovateľom podľa písmena a), a to tak v prospech, ako aj v neprospech sudcu.
§225c
(1) Opravný prostriedok proti rozhodnutiam podľa § 225b ods. 1 písm. a) až c) možno podať do troch dní od doručenia rozhodnutia disciplinárneho senátu. Opravný prostriedok proti rozhodnutiam podľa § 225b ods. 1 písm. d) možno podať do 15 dní od doručenia rozhodnutia disciplinárneho senátu.
(2) Osobám uvedeným v § 225b ods. 2 písm. c) plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskôr. Tieto osoby musia v opravnom prostriedku zreteľne uviesť, či ho podávajú v prospech alebo neprospech sudcu, ak tak neurobia, platí, že je podaný len v prospech sudcu.
(3) Účastníkmi konania o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu je ten, kto opravný prostriedok podal, a osoby uvedené v § 225b ods. 2 písm. a) a b), a to aj ak ho nepodali; účastníkom konania nie je disciplinárny senát.
§ 225d
(1) Opravný prostriedok proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu sa predbežne neprerokúva.
(2) Ústavný súd doručí opravný prostriedok proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu ostatným účastníkom konania a vyzve ich na vyjadrenie k nemu v lehote, ktorú určí. Vyjadrenia doručí na vedomie tomu, kto opravný prostriedok podal.
(3) Ústavný súd vyžiada spisy disciplinárneho senátu, ktorý je povinný ich bezodkladne predložiť. Ak je to potrebné, Ústavný súd vykoná dokazovanie potrebné na rozhodnutie o opravnom prostriedku v súlade s § 60.
(4) Ústavný súd rozhoduje o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu podľa § 225b ods. 1 písm. a) až c) uznesením bez ústneho pojednávania. V prípadoch § 225b ods. 1 písm. a) a b) rozhodne bezodkladne, najneskôr do jedného mesiaca od jeho podania.
(5) O opravnom prostriedku proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu podľa § 225b ods. 1 písm. d) rozhoduje Ústavný súd
a) po verejnom ústnom pojednávaní v prípadoch, v ktorých podľa Trestného poriadku odvolací súd rozhoduje o odvolaní po verejnom zasadnutí, inak môže rozhodnúť aj bez ústneho pojednávania,
b) nálezom, ak opravnému prostriedku proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu vyhovuje alebo nevyhovuje; inak rozhoduje uznesením.
(6) Ak Ústavný súd vyhovie opravnému prostriedku proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu, môže toto rozhodnutie zmeniť a sám rozhodnúť tak, ako mal rozhodnúť disciplinárny senát, alebo ho zrušiť a prikázať disciplinárnemu senátu, aby vo veci znova rozhodol.
§ 225e
(1) Na konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu o disciplinárnom konaní proti sudcom, a to vrátane tých častí Trestného poriadku, ktoré sa majú použiť podľa tohto osobitného predpisu.
(2) Ak tento zákon neustanovuje inak, použije sa na konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu podľa § 225b ods. 1 písm. a) až c) aj primerane ustanovenia Trestného poriadku o konaní o sťažnosti proti uzneseniu súdu a na konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu podľa § 225b ods. 1 písm. d) aj primerane ustanovenia Trestného poriadku o odvolacom konaní.
(3) Ak Ústavný súd zmení rozhodnutie disciplinárneho senátu, má jeho rozhodnutie tie isté účinky, ako keby rozhodol disciplinárny senát.
Doterajší druhý diel dvadsiatej hlavy sa označuje ako tretí diel.
6. Za § 250 sa vkladá § 250a, ktorý znie:
"§ 250a
Prechodné ustanovenia účinné k úpravám od 1. januára 2020
(1) Konania o odvolaniach proti rozhodnutiam disciplinárnych senátov, o ktorých nerozhodol do 31. decembra 2019 odvolací disciplinárny senát, dokončí Ústavný súd Slovenskej republiky ako konania o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu (§ 225b).
(2) V konaniach podľa odseku 1 platí:
a) odvolanie proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu sa považuje za opravný prostriedok podľa § 225b, pričom jeho prípustnosť a včasnosť sa posudzuje podľa predpisov účinných v čase jeho podania,
b) konanie o opravnom prostriedku sa považuje za začaté dňom začatia konania o odvolaní proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu,
c) úkony vykonané odvolacím disciplinárnym senátom pred 1. januárom 2020 v súlade s predpismi účinnými pred týmto dňom sa posudzujú tak, ako keby boli vykonané Ústavným súdom v konaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu a nie je potrebné ich opakovať len preto, že sa zmenilo zloženie orgánu, ktorý o odvolaní rozhoduje; ak však tento zákon ustanovuje, že o opravnom prostriedku môže rozhodnúť len po verejnom ústnom pojednávaní, nepostačuje, že verejné pojednávanie vykonal odvolací disciplinárny senát podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2020."."
Nasledujúci článok sa primerane prečísluje.
Som prečítal naše dva pozmeňujúce návrhy, prosím snemovňu, aby ich podporila. Ak sa tak nestane, bude to tiež vizitka tých, ktorí tento návrh nepodporujú. Ubezpečujem vás, že aj keď sa možno je ťažké v tom orientovať, že tie návrhy boli primerane zvážené a že neboli vytvorené žiadnou, žiadnou náhodou alebo, alebo ako nejaké populistické návrhy. Preto vás ešte raz prosím, aby ste tieto návrhy podporili. Ak sa tak nestane, tak ich budeme predkladať znova ako samostatné legislatívne návrhy na budúcej schôdzi alebo niekedy neskôr.
Ďakujem.
Rozpracované
9:40
Čiže ma zaujíma pohľad pána ministra aj na ten návrh, ktorý si, ktorý si predniesol, aj na (reakcia z pléna); no veď sa pýtam na názor pána ministra na pozmeňujúci návrh, s ktorým prišiel pán poslanec Baránik a ktorý odôvodnil, ale teda aj širšie na to, čo by sa malo zmeniť v disciplinárnych konaniach. A teda upozorňujem, že ten návrh pána poslanca Baránika sa netýka iba pozastavenia výkonu funkcie sudcu v súvislosti so začatím, ale celkového zefektívnenia disci... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Pán poslanec Baránik, problematika disciplinárneho stíhania sudcov, ktorej sa týkajú naše pozmeňujúce návrhy, resp. ten druhý z nich, je teraz vysoko aktuálna najmä v súvislosti s informáciami, s informáciami, ktoré sa prevalili z Kočnerovej Threemy. Dokonca včera sa stretol pán premiér Pellegrini s ministrom spravodlivosti Gáborom Gálom, ktorý je teraz zamestnaný niečím iným ako počúvaním faktickej poznámky. A mňa by; avizovali tiež opatrenia, ktoré by mali zefektívniť disciplinárne stíhanie a tie opatrenia by mali prísť už v blízkej dobe. Tak mňa by veľmi zaujímalo, aké tie opatrenia majú byť, lebo toto je, toto je práve vhodný zákon, kde sa, kde sa také opatrenia majú realizovať, a teda by bolo vhodné, aby sme, ak sa má niečo zmeniť a ak sa má niečo zmeniť veľmi rýchlo, to zrealizovali práve prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu k tomuto vládnemu návrhu zákona, nie zase nejakým skracovaním legislatívneho konania.
Čiže ma zaujíma pohľad pána ministra aj na ten návrh, ktorý si, ktorý si predniesol, aj na (reakcia z pléna); no veď sa pýtam na názor pána ministra na pozmeňujúci návrh, s ktorým prišiel pán poslanec Baránik a ktorý odôvodnil, ale teda aj širšie na to, čo by sa malo zmeniť v disciplinárnych konaniach. A teda upozorňujem, že ten návrh pána poslanca Baránika sa netýka iba pozastavenia výkonu funkcie sudcu v súvislosti so začatím, ale celkového zefektívnenia disci... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
9:40
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:40
Stanislav DrobnýVystúpenie s faktickou poznámkou
22.10.2019 o 9:40 hod.
Bc.
Stanislav Drobný
Videokanál poslanca
Ďakujem. Pán kolega Baránik, spomínali ste konzultácie so sudcami ohľadom vašich dvoch pozmeňujúcich návrhov. Mňa by zaujímalo, aký názor mali sudcovia na zverejňovanie ich tvárí. Ďakujem.
Rozpracované
9:40
A pokiaľ ide o tú otázku, ktorá mi tu bola položená, je to pravda, že tento návrh som nekonzultoval so žiadnymi sudcami, ale tento návrh som konzultoval s poznatkami o tom, že či niekde v...
A pokiaľ ide o tú otázku, ktorá mi tu bola položená, je to pravda, že tento návrh som nekonzultoval so žiadnymi sudcami, ale tento návrh som konzultoval s poznatkami o tom, že či niekde v nejakej európskej krajine takýto predpis o zákaze zverejňovania tváre sudcu existuje. Ja som žiaden taký nenašiel. Tak keď mi niekto, ako som uviedol, keď mi niekto taký predpis ukáže niekde v Rakúsku alebo v Nemecku, alebo v Čechách, tak potom sa môžme o tom baviť. Toto je jeden harabinovský idiotský výmysel, ktorý má len a len korupčné pozadie.
Ďakujem pekne. Tiež sa pripájam k tomu, čo uviedol kolega Ondro Dostál, že by nás podľa mňa všetkých veľmi zaujímalo, s akými návrhmi príde vládna moc, pokiaľ ide o spriechodnenie tých disciplinárnych konaní, môžme si potom takpovediac porovnať noty.
A pokiaľ ide o tú otázku, ktorá mi tu bola položená, je to pravda, že tento návrh som nekonzultoval so žiadnymi sudcami, ale tento návrh som konzultoval s poznatkami o tom, že či niekde v nejakej európskej krajine takýto predpis o zákaze zverejňovania tváre sudcu existuje. Ja som žiaden taký nenašiel. Tak keď mi niekto, ako som uviedol, keď mi niekto taký predpis ukáže niekde v Rakúsku alebo v Nemecku, alebo v Čechách, tak potom sa môžme o tom baviť. Toto je jeden harabinovský idiotský výmysel, ktorý má len a len korupčné pozadie.
Rozpracované
9:40
Rovno idem...
Rovno idem a rovno prečítam znenie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, lebo všetky body sú legislatívno-technické, takže prečítam to a prosím vás o podporu tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
1. V čl. I bod 2 § 149 ods. 2 písm. b) sa slová "opakované nezloženie" nahrádzajú slovami "nezloženie opravnej".
2. V čl. I bod 2 § 149 ods. 2 písm. d) znie:
"d) kto ako vyšší súdny úradník neprospel pri ďalšej opravnej odbornej justičnej skúške."
3. V čl. I bod 2 § 149b ods. 3 sa za prvé slovo "čakateľa" vkladá čiarka.
4. V čl. I bod 2 § 149i ods. 2 sa slová "prípravnej praxe" nahrádzajú slovami "odbornej prípravy".
5. V čl. I bod 2 § 149j ods. 2 sa slová "hodnotení podľa odseku 3" nahrádzajú slovami "služobných hodnotení podľa § 149i".
6. V čl. I bod 2 § 149m písm. a) sa slovo "opakovanej" nahrádza slovom "opravnej".
7. V čl. I bod 3 sa slová "§ 151zc" nahrádzajú slovami "§ 151zd" a slová "§ 151zd" sa nahrádzajú slovami "§ 151ze".
Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
22.10.2019 o 9:40 hod.
Ing. JUDr.
Irén Sárközy
Videokanál poslanca
Veľmi pekne ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, milí kolegovia, v rozprave vystupujem, aby som predniesla pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Irén Sárkozy, Róberta Madeja a Tibora Bernaťáka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1604).
Rovno idem a rovno prečítam znenie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, lebo všetky body sú legislatívno-technické, takže prečítam to a prosím vás o podporu tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
1. V čl. I bod 2 § 149 ods. 2 písm. b) sa slová "opakované nezloženie" nahrádzajú slovami "nezloženie opravnej".
2. V čl. I bod 2 § 149 ods. 2 písm. d) znie:
"d) kto ako vyšší súdny úradník neprospel pri ďalšej opravnej odbornej justičnej skúške."
3. V čl. I bod 2 § 149b ods. 3 sa za prvé slovo "čakateľa" vkladá čiarka.
4. V čl. I bod 2 § 149i ods. 2 sa slová "prípravnej praxe" nahrádzajú slovami "odbornej prípravy".
5. V čl. I bod 2 § 149j ods. 2 sa slová "hodnotení podľa odseku 3" nahrádzajú slovami "služobných hodnotení podľa § 149i".
6. V čl. I bod 2 § 149m písm. a) sa slovo "opakovanej" nahrádza slovom "opravnej".
7. V čl. I bod 3 sa slová "§ 151zc" nahrádzajú slovami "§ 151zd" a slová "§ 151zd" sa nahrádzajú slovami "§ 151ze".
Ďakujem za pozornosť.
Rozpracované