51. schôdza

Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. V tejto chvíli som dostal jednu písomnú prihlášku od pána poslanca Krejčího, za poslanecký klus, eh, klus, dneska mi ide karta, fakt, za poslanecký klub OĽANO a zároveň aj evidujem, teda že sa chce prihlásiť do rozpravy spravodajkyňa. Chcete vystúpiť ešte pred pánom poslancom? A navrhovateľka? Takže začneme pánom poslancom Krejčím za poslanecký klub. (Reakcia z pléna: Krajčím.) Výborne.

Vážený pán predsedajúci, pani predkladateľka, ctené kolegyne, kolegovia, tak myslím si, že po tom brilantnom uvedení tohto bodu ja už nemám veľa čo povedať, ale možno by som začal trošičku tak z tej zdravotnej problematiky. V podstate posledné, niekoľko rokov a minimálne štyri roky, čo tu sedím v parlamente, sa rozpráva o odvrátiteľných úmrtiach, že sme krajina, ktorá má týchto odvrátiteľných úmrtí takmer najviac zo všetkých európskych krajín. Až 11-tisíc Slovákov, Sloveniek, občanov žijúcich na Slovensku zomiera ročne na choroby, ktoré sú odvrátiteľné, teda nemuseli by na ne zomrieť v prípade, že by dostali, samozrejme, kvalitnú zdravotnú starostlivosť, pod čím sa, samozrejme, myslí, že krajina je natoľko vyspelá, že zvláda kvalitne prevenciu a edukuje obyvateľov k tomu, aby dodržovali zdravý životný štýl.
Keď sa pozrieme na to, aké sú najčastejšie príčiny odvrátiteľných úmrtí na Slovensku, tak v tomto by som nesúhlasil s pani ministerkou, ktorá v poslednom čase ako mantru rozpráva, že stratifikácia nám nejakým zásadným spôsobom zníži počet odvrátiteľných úmrtí. Samozrejme, pokiaľ sa zvýši kvalita zdravotnej starostlivosti v nemocniciach, tak to bude mať čo dočinenia so znížením odvrátiteľných úmrtí na Slovensku. Avšak hlavné príčiny sú ischemická choroba srdca, náhla cievna mozgová príhoda a potom, samozrejme, rakoviny, rakovina hrubého čreva a rakovina prsníka a, samozrejme, rakovina, na ktorú sa najčastejšie zomiera, je najsmrteľnejšia, rakovina pľúc, ktorá je v celosvetovom meradle najčastejšou rakovinou.
Keď sa pozrieme na všetky tieto menované ochorenia, na ktoré zomierame zbytočne, tak zistíme, že fajčenie má vplyv na absolútne každý jeden z nich a k tomu, ako už bolo povedané, tak nie malým rozsahom.
Fajčenie je naozaj zlozvyk a neduh, ktorý vážnym spôsobom likviduje zdravie a, žiaľ, nielen fajčiarov, ale nefajčiarov, a pasívne fajčenie, ako bolo spomenuté, je najväčšou preventabilnou príčinou srdcovo-cievnych chorôb, teda tých chorôb, náhlych chorôb, infarktu myokardu a náhlych cievnych mozgových príhod a úmrtí podľa Americkej kardiologickej asociácie.
Takže, prosím pekne, nie obyčajné fajčenie, ale pasívne fajčenie je najväčšou preventabilnou príčinou vzniku týchto ochorení. Teda pokiaľ obmedzíme pasívne fajčenie, tak budeme veľmi efektívne a účinne bojovať aj proti odvrátiteľným úmrtiam, v ktorých sme tak na tom zle v porovnaní s ostatnými krajinami, myslím, že štvrtí od konca.
Veľmi správne bolo povedané, že 20 % fajčiarov v podstate, pardon, u fajčiarov je riziko vzniku rakoviny pľúc o 20 % vyššie a čo je opäť nezanedbateľný štatistický ukazovateľ a, žiaľ, treba povedať, že sú tu aj ďalšie choroby, ktorých, ktoré síce nie sú odvrátiteľnými ochoreniami, ale každý, kto ich má, myslím si, by sa ich veľmi rád zbavil. Sú to rôzne alergie, kašeľ, takisto respiračné infekty. Pasívne fajčenie najmä u detí výrazne zvyšuje náchylnosť na tieto ochorenia. Veľmi nepríjemné ochorenie je asthma bronchiale. Častokrát naozaj tie deti, iniciuje astmu u nich práve pasívne fajčenie. A preto je to veľmi smutné, keď rodičia, ktorí fajčia, fajčia v prítomnosti svojich detí.
Moja manželka zažila, keď bola tehotná, jeden veľmi nepríjemný prípad, mi o tom rozprávala. Ako už vieme na, fajčenie je v podstate zakázané na autobusových zastávkach, ona prišla, čakala na autobus, bola v pokročilom štádiu tehotenstva, sadla si na tú lavičku, bolo relatívne chladno, fúkal vietor, zima, pršalo. A prišiel k nej fajčiar a zapálil si cigaretu. Hneď ho poprosila, aby to skrátka nerobil, tak ju vyhodil z lavičky preč. Takže musela skrátka vyjsť von a neviem dokonca, či aj neprechladla potom následne. Samozrejme, nechcela ohrozovať svoje tehotenstvo, pretože pasívne fajčenie u práve tehotných mamičiek je vážny rizikový faktor predčasného pôrodu, keďže vieme, že vlastne práve tieto splodiny, o ktorých tu bolo hovorené, je ich až 4 100, 43 až 69 sú dokázané karcinogény a tieto práve vdychujú aj pasívni fajčiari, spôsobujú aj to, že sa kontrahujú cievy a naozaj môžu z tohto pohľadu pre tehotné ženy mať veľmi, veľmi nežiaduci vplyv.
Takže z tohto pohľadu ja, ja vítam, že sa otvára táto diskusia aj tu na tomto mieste. Myslím si, že keď chceme bojovať proti odvrátiteľným úmrtiam, tak musíme sa zamerať na prevenciu. A tí, ktorí spôsobujú to, že ohrozujú naozaj tých, ktorí za to nemôžu, alebo ich svojím konaním vytláčajú do priestorov, ktoré sú pre nich menej výhodné, tým pádom ich, myslím, že diskriminujú. Myslím si, že je správne v tomto zaujať postoj, ktorý postupne naozaj vidíme vo vyspelých krajinách, a to ten, že, žiaľ, tá diskriminácia by mala byť vysunutá voči tým, ktorí nielenže teda postihujú svoje zdravie, to je naozaj v ich rozhodnutí, ale takýmto spôsobom postihujú zdravie tých, ktorí za to nemôžu. A myslím si, že je nesprávne, že aj na týchto terasách reštauračných zariadení, ktoré sú v letnej sezóne, ale aj neskorá jar, začiatok jesene, naozaj tie najkrajšie miesta v reštauráciách, kde si ľudia chcú naozaj posedieť. A nehovoriac, že častokrát v lete, v horúcom lete tie klimatizované priestory reštaurácií môžu byť niekedy naozaj pre mnohých, najmä alergikov, ľudí, ktorí sa musia, musia byť eliminovaní práve tomuto pasívnemu fajčeniu, ale zároveň im veľmi zle robí aj klimatizácia, tak oni v podstate v takýchto zariadeniach vlastne sa nemajú kde najesť.
Takže ešte raz, veľmi pekne ďakujem za to, že ste tu a ste ochotní diskutovať na túto tému a takisto prosím o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem pánovi poslancovi Krajčímu a evidujem na jeho vystúpenie štyri faktické poznámky.
Pani poslankyňa Gaborčáková.

Ďakujem za slovo. Ďakujem, pán kolega, teda že si povedal aj príklad. Ja tiež som rozprávala tu s kolegyňou Natáliou, že mám taký problém vlastne v bytovom dome, že tí ľudia vyjdú na balkón, fajčia, všetky okná mám tak, že keď ich otvorím, tak mám plný byt, ako keby som bola v kaviarni. Takže naozaj som, som astmatička, syn je alergik, takže to je nenormálny problém. Naozaj to treba otvárať aj napriek tomu, že to je nepopulárna vec. Čiže naozaj kvitujem, že dávame aj vlastné príklady z vlastných životov a že ozaj to tých ľudí, ktorí sú pasívni fajčiari, ohrozuje. Ďakujem pekne.

Pán poslanec Fecko.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pani kolegyňa, aj s predkladateľmi, že dávate takýto zákon. Ja som tvrdý antifajčiar. To znamená, že budem za každý zákon, ktorý povie, že stačilo, pretože dobrovoľne si skracovať svoj život je u mňa neprijateľné. Pretože my sme dostali právo žiť na tejto Zemi a keď si to neuvedomujete, že koľko ľudí nedostalo ani šancu, aby sa tu narodilo, pretože po dvoch – troch dňoch zahynie, alebo po týždni, tak mali by sme si to zdravie chrániť.
Ja mám stále pred očami môjho dedka z mamkinej strany, ktorý bol tvrdý fajčiar, veľmi tvrdý fajčiar. Asi keď mal 68 rokov, išiel k lekárke a mu povedala: "Pán Olejár, ešte tri mesiace fajčíte, ako fajčíte, a končíte na tejto zemi." Môj dedo bol rázny a povedal: "Stačilo." Zavolal všetkých svojich synov a aj moju mamku, sme mu vypratali celý dom, žil už iba sám, bol sebestačný, všetko sme mu vymenili, aj oblečenie, a dedko začal jesť Hašlerky miesto cukríkov, lebo bol nervózny. A si predstavte, ešte osem rokov žil. A to je relatívny zmysel, by som povedal, že rozhodnutí určitých ľudí v nejakom tom ich životnom cykle.
Pýtam sa, kedy sa začne fajčiť? No keď ste v nejakom strese, keď máte nejakú, proste zlom, a je už iba na vás, či tá vôľa, ktorú máte alebo nemáte, spôsobuje to, že budete si to svoje zdravie ničiť a znižovať, by som povedal, vek dožitia, alebo poviete, že stačilo. A hovorím, že dávam každému za príklad, že môj dedo to zvládol. A dúfam, že zvrchu sa na nás pozerá (vyslovené s pobavením) a že hovorí, že, dobre, keby takto aj ďalší podľa jeho vzoru konali. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pán poslanec Žarnay.

Ďakujem za slovo. V plnom rozsahu podporujem tento návrh zákona a v plnom rozsahu súhlasím s tým, čo povedal pre chvíľou Marek Krajčí. V tomto zmysle trošku nadviažem na Martina Fecka. Nemôžem hovoriť o svojich skúsenostiach pozitívnych, pretože môj otec bol tuhý fajčiar a nakoniec zomrel na rakovinu pľúc. Ale na druhej strane chcem povedať tiež skúsenosť, o ktorej, ktorú spomínal už predtým Marek Krajčí, že na zastávkach autobusov častokrát vidíme fajčiarov. Lenže problém spočíva nielen v ich arogantnom správaní, ale aj v tom, že sa nevykonáva žiadna kontrola zo strany mestskej polície alebo iných orgánov, ktoré by ich mohli za to sankcionovať, ako sa to deje napríklad v iných európskych štátoch.
Tiež je pre mňa šokujúce, ak napríklad niektoré školy, stredné školy počas veľkých prestávok vypúšťajú žiakov do areálu školy, resp. na parkovisko alebo niekde do vonkajších priestorov a nechávajú ich fajčiť cigarety pod argumentom, že potom budú kľudnejší na hodinách. Takisto školské exkurzie, školské výlety, kde vyučujúci, pedagogický dozor evidentne vidí, že jeho žiaci fajčia cigarety a pasívne na to pozerá a neurobí nič pre to, aby to prestali robiť.
Takže pokiaľ nezmeníme prístup v týchto, v takýchto prípadoch, asi ťažko môžeme očakávať, že situáciu, čo sa týka nárastu chorôb, rakoviny pľúc a iných chorôb, zastavíme.
Ďakujem.

Ďakujem. Ďalšia faktická poznámka, pani poslankyňa Milanová.

... veľmi pekne. Ja sa priznám, že pri tomto návrhu zákona, hoci ho naozaj vítam, tak som v konflikte záujmov, pretože doma mám fajčiara (vyslovené s pobavením), tak hneď, ako vyšla informácia, že takýto návrh bude predložený, tak sa začala diskusia, že čo a ako. Ale, našťastie, je to veľmi prívetivý fajčiar a teda aj on uznal, že treba, treba skrátka obmedziť tie možnosti, nazvem to, pre fajčiarov, pretože naozaj, tie vonkajšie terasy sú otvoreným priestorom a v období, kedy ľudia sedia vonku a chodia tam rodiny s deťmi, my to teraz zažívame vlastne, priamo sme v tom období, tak je to veľmi nepríjemné. A dokonca my sme sa doma rozprávali, ja som zástancom toho aj, hoci neexistuje sankčný mechanizmus, ale mne vadí, keď aj človek ide po ulici s cigaretou a vidí, že za ním ide mamička s dieťaťom a nemá kam uhnúť a on si v pohode kráča ďalej, cigaretka, dym ide, no problém, život je gombička. Takže ja by som kľudne pritvrdila a teda rozmýšľala možno aj nad tým, ako, ako toto nejakým spôsobom obmedziť, keďže dobré slová nepomáhajú. A plus ešte, keď už sme pri tejto téme a bavili sme sa tu aj o zastávkach, kde napriek zákazu v ich blízkosti ľudia fajčia a zostávajú po nich špaky, čo tiež v krajinách niektorých sú za to veľké pokuty, a my, žiaľ, si ich nevieme ani, ani odpratať, ani s nimi nijako inakšie vynaložiť. Takže tých vecí súvisiacich s touto problematikou je veľa, čo ešte máme čo riešiť. A ja tento návrh vítam a podporím ho.