51. schôdza

Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy okrem pána navrhovateľa. Nie. Vyhlasujem túto možnosť za skončenú.
Nech sa páči, pán poslanec Žarnay, máte slovo.

Ďakujem. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, rada školy rovnako ako obecná školská rada a územná školská rada sú podľa legálnej definície, citujem, "iniciatívne a poradné samosprávne orgány, ktoré vyjadrujú a presadzujú verejné záujmy a záujmy žiakov, rodičov, pedagogických zamestnancov a ostatných zamestnancov v oblasti výchovy a vzdelávania. Plnia funkciu verejnej kontroly, posudzujú a vyjadrujú sa k činnosti škôl, školských zariadení, orgánom miestnej štátnej správy, orgánov obcí a samosprávnych krajov z pohľadu školskej problematiky". Koniec citácie.
Keď si to takto nahlas zadefinujeme, znie to dôležito a skvelo. A reálne? V skutočnosti má rada školy postavenie slovenského voliča. Jej názor, postavenie a kompetencie sú dôležité v podstate len pri voľbe riaditeľa školy. Inak sú jej kompetencie a dosah úplne formálne. A aby som nekrivdil všetkým, tam, kde rada školy je naozaj funkčná a snaží sa riešiť problémy školy a byť nápomocná v ich riešení, tam sa často stáva, že jej členovia sú zo strany vedenia školy a niekedy aj spriaznených kolegov perzekvovaní rôznym spôsobom. Vedenie odborov chránime zákonom. Radu školy nie. Takže pri pohľade na tento stav to vyznieva ako patová situácia. Asi by bolo najlepšie zrušiť ich. Nie sú potrebné a skoncovať túto trápnu hru na demokraciu. Nech je riaditeľ školy neobmedzený vládca požehnaný zriaďovateľom, ktorý si ho vybral. Všetci budú pracovať ako treba na pokyn, rozhodnutia budú len na riaditeľovi a nik nemá dôvod pozerať mu cez rameno a hovoriť do jeho rozhodovacích procesov. Áno, vráťme sa pred rok 1989, kde strana vždy správne rozhodla. Alebo, alebo to zmeňme! Zmeňme konečne svoje postoje a začnime sa správať zodpovedne k svojej krajine i vlastnej komunite!
Proces premeny je vždy bolestný, ale stojí za to. Nehrajme sa na demokraciu, ale ju reálne aplikujme v praxi. A môžeme pokojne začať tým, že z rady školy urobíme korektný samosprávny orgán, ktorý tým, že v sebe zahrňuje volených zástupcov všetkých účastníkov školského procesu, je plne zastupiteľský, kompetentný riešiť reálne podnety a problémy na školách, iniciovať a navrhovať zmeny zdola. No zároveň je protiváhou k vedeniu školy a môže dozerať na jeho rozhodovacie procesy.
Ako tieto zmeny nastoliť, som predložil v návrhu zákona. Súčasné zákonné kompetencie rady školy sú obmedzené a vymedzené len na uskutočňovanie výberového konania na vymenovanie riaditeľa, navrhovanie na základe výberového konania kandidáta na vymenovanie do funkcie riaditeľa, predkladanie návrhu na odvolanie riaditeľa a to vždy s odôvodnením alebo na vyjadrenie k návrhu na odvolanie riaditeľa, vyjadrenie sa ku koncepčným zámerom rozvoja školy alebo školského zariadenia k návrhu na zrušenie školy a školského zariadenia a k iným možnostiam odvolania riaditeľa školy a návrhom o komplexnom chode školy, ktoré predkladá zriaďovateľovi na schválenie a rade školy na vyjadrenie. Takéto kompetencie sú nedostačujúce a neumožňujú reálny výkon zastupiteľskej samosprávy. Rada školy tak nemá reálny prehľad o aktivitách, finančných a dotačných rozhodnutiach, ktoré ovplyvňujú chod školy, a zároveň môže byť rada aktívne nápomocná pri riešení problémov i v personálnej oblasti, oblasti negatívnych sociálno-patologických prejavov a mala právo vybavovať podnety a sťažnosti.
Navrhujem preto, aby sa kompetencie rady rozšírili. A to tak, aby sa rada mohla vyjadrovať aj k personálnym, materiálnym a sociálnym podmienkam zamestnancov školy alebo školského zariadenia, k finančnému rozpočtu, k podnikateľským aktivitám a využívaniu finančných prostriedkov školy a školského zariadenia a k materiálno-technickým podmienkam na činnosť školy a školského zariadenia a mohla vybavovať doručené alebo na zasadnutí osobne prednesené podnety a sťažnosti najviac do 60 dní, prípadne ich bezodkladne odovzdať na vyriešenie kompetentnému orgánu štátnej správy alebo samosprávy.
Samozrejme, že výkon týchto rozšírených kompetencií nebude možný bež súčinnosti. Preto zákonom stanovená povinnosť riaditeľa školy poskytnúť súčinnosť rade školy pri výkone jej právomoci a teda predložiť jej požadované dokumenty a zdržať sa akýchkoľvek aktivít, ktoré by narúšali priebeh výkonu právomoci rady školy a jej členov, je nutnosťou. Rada školy doposiaľ bola vždy odkázaná na rozhodnutie riaditeľa, či im nejaký podklad na preštudovanie poskytne, častokrát dostávali zamietavú odpoveď s dôvetkom, že aj tak tomu nerozumejú a on nemá povinnosť im toto poskytnúť. Výkon rozšírených právomocí jednoznačne napomôže k transparentnosti úkonov vedenia školy, najmä riaditeľa a zároveň zvýši aj dôveryhodný kredit školy.
Zmeny je potrebné vykonať aj v organizácii rady školy samotnej. Hoci počet členov rady školy určuje zriaďovateľ, musí dodržiavať zásadu, že počet členov rady školy, ktorí nie sú zamestnancami, musí byť väčšinový. Takto nastavený systém zloženia rady by bol úplne v poriadku, pokiaľ by som sa už niekoľkokrát nestretol so snahou manipulovať radu školy pred výberovým konaním na riaditeľa školy tak, že zriaďovateľ má napokon väčšinu hlasov v rade, nepohodlných členov odvolal a vymenoval tam nových, poslušných. Preto je potrebné uvedenú zásadu upraviť tak, že počet zástupcov zriaďovateľa nesmie byť vyšší ako celkový počet ostatných volených zástupcov.
Zasadnutia rady školy sú v zásade verejné a mohli byť neverejnými v prípade, že o tom rozhodli dve tretiny všetkých hlasov, jej členovia, dvoma tretinami všetkých hlasov jej členovia. Takto sa stávalo, že v podstate mohli byť neverejné všetky zasadnutia, čo je v rozpore so základnými demokratickými princípmi. Preto navrhujem, aby boli neverejnými len tie časti zasadnutia, v ktorej sú prerokúvané informácie chránené osobitným zákonom, napríklad zákonom o ochrane osobných údajov alebo Obchodným zákonníkom v prípade obchodného tajomstva.
S tým úzko súvisí informovanosť verejnosti o zasadnutiach rady školy. Tá je často nedostatočná alebo žiadna. Preto je rade školy uložená povinnosť zverejniť na webovom sídle školy alebo inom verejne dostupnom mieste harmonogram svojich zasadnutí vždy do 30. septembra nového školského roku. Taktiež rada školy najneskôr 10 dní pred zasadnutím zverejní na webovom sídle školy alebo inom verejne dostupnom mieste dátum, miesto, čas a program svojho zasadnutia. Takto má verejnosť možnosť sa zúčastniť zasadnutia, prípadne predniesť podnety, sťažnosti a návrhy a to rovno, priamo na zasadnutí.
Potreba objektivity volených členov rady školy a ich kontinuálna činnosť je viac než dôležitá. Niektorí v nej pracujú len sporadicky, ako vyjde čas, poniektorí, tzv. zberači funkcií, sú poslancami v obecnom zastupiteľstve, zároveň sú vo vedení rady rodičov a zároveň členovia rady školy. Takto nie je dostatočne nastavená objektivita rady samotnej a dochádza k deformačným rozhodnutiam. Preto je potrebné v zákone definovať, že členom rady školy okrem vedenia školy nemôže byť aj osoba funkčne alebo inak personálne prepojená so zriaďovateľom, pokiaľ nie je jej delegovaným zástupcom. Predsedom rady školy nemôže byť osoba, ktorá vykonáva funkciu predsedu v inom samosprávnom orgáne školy.
Pre dodržanie už spomínanej kontinuity činnosti rád školy navrhujem, aby bol odvolaný zvolený člen rady školy, ak sa nezúčastnil najmenej na troch po sebe idúcich zasadnutiach alebo mal viac ako tri absencie počas školského roka, alebo ak preukázateľne nevykonáva svoj mandát riadne a zodpovedne, keďže z množstva zaslaných podnetov a sťažností je mi známe, že boli aj takí členovia rady školy, ktorí negovali akékoľvek riešenie nastolených problémov, alebo dokonca marili výkon rady školy. Ak je pozastavené členstvo niektorému členovi rady školy, napríklad z dôvodu jeho kandidatúry na riaditeľa školy, bude jeden člen výberovej komisie chýbať. Preto je potrebné zabezpečiť, aby po dobu nevykonávania mandátu člena rady školy bol riadne zastúpený, a to buď ďalším zvoleným kandidátom v poradí, alebo novozvoleným v danej kategórií členov.
V praxi sa tiež stáva, že zriaďovateľ bol povinný odvolať v zákonnej lehote riaditeľa školy alebo mu minimálne pozastaviť činnosť, no ten využíva pštrosiu politiku a nekoná. Posledný medializovaný prípad bol starosta obce Rudňany, ktorý nekonal v prípade riaditeľa školy, na ktorého bola daná žaloba za spáchanie trestného činu a prebehlo už, už i prvostupňové súdne konanie. Aby bol zjednodušený kompetenčný prístup, postup a zamedzilo sa klientelistickým postupom, rada školy v takýchto prípadoch, keď zriaďovateľ konať mal a nekonal, môže podať návrh na odvolanie riaditeľa na príslušné ministerstvo, ktoré rozhodne.
Nóvum tohto, tejto novely zákona je aj zavedenie dvojstupňového riešenia sťažností na činnosť rady školy, ako aj na voľby do rady školy, ktoré do 30 dní rieši rada samotná. Ak ich uspokojivo pre sťažovateľa nevyrieši, má túto kompetenciu hlavný kontrolór obce, mesta alebo samosprávy podľa zákona o sťažnostiach. Mimoriadne dôležitým je riešenie volebných sťažností, pretože tie majú dopad na rozhodnutia novozvolenej rady a ich zneplatnenie. Ak hlavný kontrolór zistí porušenie volebných pravidiel alebo sa preukážu nekalé praktiky pri voľbách, vyhlási voľby ako celok alebo ich časť za neplatné, zriaďovateľ je povinný vyhlásiť do 30 dní nové voľby do rady školy. Všetky úkony, ktoré vykonala rada školy po svojom zvolení, sú považované rovnako za neplatné, ako napríklad voľba kandidáta na riaditeľa školy.
No a v neposlednom rade je potrebné myslieť aj na ochranu členov rady školy, ktorí si riadne a poctivo vykonávajú svoj mandát. Stáva sa, že sú terčom šikany najmä na pracovisku, čo im znemožňuje riadny výkon ich profesie, preto žiadnemu členovi rady školy počas výkonu mandátu a ani po skončení mandátu nesmie byť spôsobená ujma z titulu výkonu členstva v rade školy. Týmto získavajú právny titul na svoju účinnú obranu.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, môžeme viesť dlhú a rozsiahlu polemiku, či sú tieto zmeny potrebné, vhodné alebo či vôbec radu školu udržať. Môžeme kritizovať, no bez návrhov na zmenu to budú len plané reči. Vychádzajúc zo zbieraných podnetov, názorov a sťažností ľudí, ktorých sa táto problematika priamo dotýka alebo sa o ňu zaujímajú, viem, že situácia je viac než alarmujúca. Ak budeme tolerovať svojvôľu a machinácie v akomkoľvek segmente našej spoločnosti, vráti sa nám to ako bumerang. Tak si tu upracme a veci zmeňme! Bude sa všetkým ľahšie dýchať, žiť i pracovať. Mne, vám, deťom, učiteľom aj rodičom. Preto vás z tohto miesta žiadam, hlasujte za tento návrh zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Predpokladám, že ani pán spravodajca nechce zaujať stanovisko. Nie, ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A, vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás informovať, že pán poslanec Pamula požiadal o preradenie predloženého bodu, myslím, že to je bod 43, návrh novely zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (tlač 1640) na nasledujúcu, teda na ďalšiu schôdzu. Je s tým všeobecný súhlas? Áno, ďakujem pekne.
Teraz budeme pokračovať v prerušenom rokovaní a v prerušenej rozprave už v prvom čítaní o návrhu poslancov Cséfalvayovej, Fedora a Krajčího na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov (tlač 1707).
Nech sa páči, pani poslankyňa Cséfalvayová, tiež navrhovateľka.
Pani spravodajkyňa už tu je. Takže otváram možnosť sa ústne prihlásiť do rozpravy. Pýtam sa, či má niekto záujem z prítomných poslankýň a poslancov. Nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pani navrhovateľka, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči.

(Pokračovanie v rokovaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Cséfalvayovej, Martina Fedora a Mareka Krajčího na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1707.)

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcela by som vám veľmi pekne poďakovať. Tým, čo sa aktívne zapájali do rozpravy, musím povedať tak trošku citovo, že je pre mňa osviežujúce vidieť v tomto parlamente takú konštruktívnu, v pozitívnom duchu sa nesúcu diskusiu, aktívne sa zapájanie v dobrom ľudí, ako sme sa snažili nájsť riešenie, ako by sme mohli tento problém vyriešiť. Takže veľmi pekne ďakujem.
Chcela by som poďakovať poslancom, ktorí uviedli aj svoje osobné príklady. Ja som sa tomuto chcela vyhnúť, aby to nevyzeralo, že na nejakom svojom osobnom príklade, alebo zo svojich osobných zážitkov teraz idem navrhovať zákony, ale myslím, že veľmi dobre ilustrovali, či už pán spolunavrhovateľ, pán poslanec Krajčí, pani poslankyňa Gaborčáková, Žarnay, Fecko, Suchánek aj viacerí. Niektorí dokonca uviedli skutočnosti, ktoré mňa osobne šokovali. Napríklad pán poslanec Žarnay, keď povedal, že existujú učitelia, ktorí podporujú u svojich študentov fajčenie, aby potom boli kľudnejší, na stredných školách, tak to sa mi zdá skutočne šokujúce a niečo, čo je neprípustné, ale teda samozrejme v tomto zákone to neriešime. Ale keď sa bavíme o ochrane nefajčiarov a vôbec o fajčení, najmä v súvislosti s mladistvými, tak, tak je to určite relevantný argument.
Pani poslankyňa Milanová, hoci tu nie je, ale navrhovala, že by sme mohli pritvrdiť, alebo teda boli tu viaceré ešte iné nápady, ktoré, verím, že bude priestor prerokovávať v druhom čítaní, ak sa podarí tento zákon posunúť ďalej.
Chcela by som poďakovať aj pani spravodajkyni za to, že zazneli aj argumenty druhej strany, hoci teda som úplne nečakala od členky zdravotníckeho výboru, ale, ale rozumiem. A myslím si, že ale teda mnohé z nich úplne beriem. Je to taká tenká hranica, ako som hovorila vo svojom úvodnom slove, že je to v istom zmysle kontroverzný návrh, že kde sa končí tá sloboda a kde sa začína sloboda iného, a určite to nie je cieľom, keď navrhujeme tento zákon, niekoho obmedzovať na jeho osobnej slobode. Ale asi vždy, keď sa predkladá nejaká právna úprava, tak vždy to niekomu pomôže a niekomu to možno trošku poškodí alebo trošku menej pomôže. A cieľom je asi hľadať ten, ten dobrý pomer medzi tým, že maximalizáciu nejakých pozitív z tohto vyplývajúcich a čo najväčšia ochrana tých, ktorí, ktorí si chránia zdravie, alebo chránia hodnoty nejaké dôležité. V tom by sme mali pomáhať.
Tiež by som bola rada, keby sa dalo v praxi, že niekoho poprosím, fajčiara, aby, aby sa posunul a on sa posunie alebo zahasí cigaretu, alebo podobne, ale ako sme počuli, v uvedených príkladoch, nie vždy to funguje. A všade inde sa tomu, áno, dá vyhnúť, aj keď na tej zástavke, ako hovoril pán poslanec Krajčí, to nie vždy je úplne, úplne v pohode, alebo ako uvádzala pani poslankyňa Milanová aj na tej ulici to niekedy je problém, najmä ak idete s kočíkom a s dieťaťom. Ale práve terasy reštaurácií sú také miesto, kde, kde, ak ste hlavne väčšia partia, máte rozjedený obed, tak sa vám veľmi ťažko niekam posúva, vám, ktorého ohrozuje nejaký cigaretový dym, niekam inam do interiéru, alebo, alebo proste niekde ďalej, kde možno ani nemusí byť miesto. Takže, takže všetky tieto argumenty by boli okej a dokonca by som aj povedala, že veď znášajme to, že je to nepríjemné, že to smrdí, atď., keby tam nebol ten vážny argument zdravia ohrozujúceho pasívneho fajčenia.
Ja som tie štatistiky, ktoré som tu pomerne rozsiahlo citovala zo Svetovej zdravotníckej organizácie, som neuvádzala preto, aby som vás oslnila, aká som pripravená, ale preto, aby som akcentovala, aký veľký problém práve pasívne fajčenie pre zdravie môže spôsobovať, že z tých 8 mil. úmrtí ročne až za 1,2 mil., čo je obrovské číslo v tomto, je zodpovedné práve pasívne fajčenie. A že dokonca ani to nemusí byť dlhodobé pasívne fajčenie, ale presne, ako uvádzal pán poslanec Krajčí, niekedy stačí len jedno vdýchnutie dymu na to, aby, aby u astmatikov napríklad odštartovalo astmatický záchvat.
Takže, takže ak hovoríme, že chránime ľudí sami pred sebou, ako uviedla pani poslankyňa Cigániková, tak áno, nebola by som za to, ako sa tu uvádzalo, že by sme nemali podporovať, že niekto si skracuje svoj vlastný život. To nech si teda svoje zdravie každý, každý rieši, ako chce, problém nastáva vtedy, keď ohrozujeme život a zdravie niekoho iného. A zároveň aj zaznel argument od pána poslanca Fedora, že zároveň to, že niekto aj ohrozuje svoj vlastný život alebo zdravie a zdravie niekoho iného, znamená aj dodatočné náklady pre štát, pretože práve tieto osoby sú mnohonásobne, ako som to aj uvádzala vo svojom úvodnom prejave, náchylnejšie na veľmi ťažké, či už rakoviny alebo kardiovaskulárne choroby, ktorých liečenie, najmä ak je to rakovina, tak je veľmi nákladné z pohľadu štátu.
Ďalšie výhrady, ktoré zazneli, pán poslanec Goga spomínal zahraničie. My sa práve tiež inšpirujeme zahraničím a nasledujeme trend, ktorý nasadili krajiny ako Fínsko, Švédsko. Bavili sme sa o Rakúsku, tí to majú ešte prísnejšie. Tam aj tie spomínané špaky, ktoré zazneli v rozprave, že s tým by sa malo niečo robiť, a inač veľa pripomienok od ľudí, ktoré mi prišlo, sa tiež týkalo špakov, tak tam aj toto je napríklad riešené. Čo sa týka, čo sa týka ďalšej výtky pána poslanca Gogu k, ekonomických dopadov na prevádzkovateľov, práveže sa nepreukázalo, ani keď sme v interiéroch, alebo keď bol zavedený pred tými desiatimi rokmi, ak sa nemýlim, zákaz fajčenia vnútri v reštauráciách, tak sa nepreukázalo, že by to malo z dlhodobejšieho hľadiska, okrem tých prvotných nákladov, ktoré reštaurácie, prevádzkovatelia mali na to, aby oddelili fajčiarsku a nefajčiarsku časť, tak už potom sa nepreukázalo, že by boli nejaké negatívne ekonomické dopady.
Ja som v tom čase osobne práve žila vo Francúzsku, a tam sa to niekoľko mesiacov pred nami zavádzal tento zákaz fajčenia. A Francúzi sú teda práve národ, ktorý, ktorý extrémne, má extrémne veľký podiel ešte v tom čase najmä, mal extrémne veľký podiel fajčiarov v populácii, a tam sa práve vypracovávali rôzne štatistiky a rôzne štúdie, či už sociálnych alebo ekonomických dopadov. Z ekonomických dopadov sa zistilo, že to nemá, zo sociálnych dopadov sa zistila taká zaujímavosť, že sa zvýšil počet zoznámení sa medzi mužmi a ženami vonku pred podnikom, keď si išli von zapáliť. Tak to bolo, to bol akože spôsob č. 1, ako, ako dochádzalo k zoznámeniu a k nadväzovaniu vzťahov.
Zazneli ešte, ešte asi posledná vec, ktorú mám zapísanú, aj konštruktívne, konštruktívne návrhy od, od teda tábora, ktorý odporuje tomuto návrhu zákona, od pani poslankyne Cigánikovej, ak sa nemýlim, že to radšej spravme tak do zákona, že nech fajčiar nesmie ohrozovať nefajčiara, resp. rozdeľme terasy na fajčiarske a nefajčiarske. Toto považujem za veľmi dobré, konštruktívne návrhy, o ktorých práve by sa dalo prostredníctvom pozmeňujúcich návrhov rokovať v druhom čítaní. To rozdelenie terás by bolo už potom na každom prevádzkovateľovi. Ak ju má tak malú, že ju nevie rozdeliť, tak, tak sa to samozrejme ťažko. V nejakých väčších reštauráciách je to asi veľmi jednoduché a niekde to funguje už dnes. Alebo teda nech fajčiar nesmie ohrozovať, nech je aspoň povinný, povinný, ak ho niekto poprosí, len to tiež neviem si predstaviť, ako by sme premietli do zákona, že z tohto pohľadu legislatívne je asi jednoduchšie zakázať fajčenie na terase.
Ja som tiež inač prívrženkyňou, ešte k tomuto posledná, posledná možno poznámka, tzv. nudge alebo postrčenia behaviorálnej ekonómie, alebo pôvodne je to asi skôr z behaviorálnej psychológie, ale ja som sa to učila v rámci ekonómie. To znamená, že napr. pri vchodoch do nemocníc alebo do staníc alebo do škôl sa, sa nakreslia napr. na zem šľapy, po ktorých ten človek má prejsť k popolníku a má sa posunúť trochu ďalej. A zvykne to fungovať a sú ekonomické štúdiá o tom, že to funguje a že ľudia sa radi zase akože, ak môžu vyjsť niekomu v ústrety, tak mnohokrát áno a je to účinný spôsob. Len práve na tých terasách reštaurácií si neviem predstaviť ako to spraviť. A tam práve tento nudge podľa mňa, možno mi poviete, že, že, že viete vymyslieť, ale ja som neprišla na spôsob ako to urobiť, že skôr mi príde jednoduchšie, nemyslím si teraz, že teraz fajčiari prestanú chodiť na obedy na terasy reštaurácií, že skôr sa postaví tak ako v zime, keď je vnútri, tak sa skôr postaví od toho jedla a urobí tie tri kroky smerom niekde von na ulicu a zapáli si tú cigaretu tam. Takže by som to úplne nebrala ako nejaké, nejaké obmedzovanie slobody fajčiarov. Veď napokon aj samotný fajčiar, pripomínam, že toto naozaj obmedzuje fajčenie len na terasách, kde sa podáva jedlo. To znamená, argument kávička, cigaretka neplatí, pretože kávičku, cigaretku si môžete dať v kaviarňach, tam sa zvyčajne jedlo nepodáva. A pri jedle, myslím si, že aj fajčiar, málokedy som videla fajčiara fajčiť uprostred jedla, že tam, tam to naozaj nemá až také následky a dopady na fajčiarov, ako odporcovia tejto novely zákona tvrdia.
Takže ešte raz ďakujem veľmi pekne za diskusiu, za vaše príspevky, či už také alebo onaké. Myslím si, že to bola dobrá diskusia. Chcela by som vás ešte raz opätovne poprosiť o podporu tohto návrhu zákona, aby sme ho posunuli spoločne do druhého čítania.
Ďakujem veľmi pekne.

Pani spravodajkyňa, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.

Aj ja sa chcem veľmi pekne poďakovať za príjemnú diskusiu. Napriek tomu, že som tu teda bola v menšine so svojím liberálnym názorom, ale teda aj v takomto svete, ako vidíte, vieme žiť a vieme žiť celkom komfortne. Takže diskusia, dobre.
Chcela by som len teda zopakovať, aby nedošlo k omylu, naozaj práve preto, že som členka zdravotníckeho výboru, je pre mňa naozaj zdravie občanov rovnako dôležité, myslím si, ako pre navrhovateľku a ako ktokoľvek z nás. Myslím si, že nám všetkým záleží na tom, aby teda ľudia boli čo najzdravší. Jediné, v čom sa líšime, je to, že ja si teda naozaj myslím, že rakovinu tomu človeku nespôsobí to, keď sedí na nejakej terase v otvorenom priestore, kde sa ten dym rozplýva, keď sa to tomu stane raz za nejaký čas, keď sa stretne s niekým, kto bude tak arogantný, že napriek tomu, že ho poprosí, aby išiel ďalej, aby išiel inam, atď., tak napriek tomu ten teda zostane fajčiť. Myslím si, že, že pasívne fajčenie ako také je dôvodom rakoviny vtedy, keď ide teda o, o fajčenie alebo o pobyt v nejakých nafajčených miestnostiach a nie v otvorenom priestranstve.
No a druhá vec, že tých ľudí ideme chrániť a chránime ich tak, že nejakú časť fajčiarov, teda nejakú časť ľudí, fajčiarov, vyženieme. Najprv sme ich vyhnali z podnikov, čo schvaľujem do určitej miery, pretože odtiaľ neni kam odísť, tak ešte to viem pochopiť, hej. Teraz ich ideme vyhnať z terás, fajn. Teraz ten fajčiar teda pôjde z tej terasy, urobí takto krok doprava, tam už terasa nebude a zapáli si rovnako pri vás, hej. Potom prídete samozrejme s tým návrhom, že dobre, tak oni síce nefajčia na terase, ale hneď za terasou, tak potom to obmedzíme, že sto metrov od terasy. Potom to obmedzíme, že zákaz na uliciach, a potom, keď už budú zakázané aj ulice, tak obmedzíme už aj balkón. No ako, toto je presne, jak ste povedali, zjednodušujete si to, idete to zakázať. Ja si myslím, že oveľa zodpovednejšia cesta je povedať ľuďom, že fajčenie ich zabije a nech si to jednoducho uvedomia. Ja si myslím, že od ľudí treba chcieť zodpovednosť, a nedá sa, aby sa o seba starali, nakázať zákonom.
Preto oceňujem naozaj tú podstatu, o ktorú sa chcete, o ktorú sa chcete postarať, že vám ide o dobro tých ľudí, ale teda ja, keďže mi ide aj o dobro a slobodu aj tých ľudí, ktorí, možno nesúhlasím s tým, ako žijú, ale chcem ich nechať tak. My, bohužiaľ, sa zdržíme. Napriek tomu ďakujem za konštruktívnu diskusiu.