53. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pani poslankyňa, dve poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi vystúpiť k tejto novele zákona o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon o cestnej doprave v znení neskorších predpisov.
Minulý týždeň sme mali spoločné stretnutie predsedov samosprávnych krajov a jedna z vecí, ktorá sa nás bytostne dotýka, je objednávanie dopravy, dopravných výkonov v prímestskej autobusovej doprave vo verejnom záujme. Jednotlivé kraje majú naozaj rôzne členenie toho regiónu, subregiónov, majú rôzne, rôzne doliny, rôzne osídlenie v týchto dolinách a v súčasnosti je možné objednávať túto dopravu vo verejnom záujme len spôsobom cez autobusy alebo autokary.
Niekde naozaj nie je výhodné tieto autobusy, tieto autobusy alebo tie autokary objednávať, pretože ak sa jedná len o jedného, dvoch, troch ľudí, tak ten autobus je naozaj zbytočné tam posielať, ale zasa našou úlohou na druhej strane je zabezpečiť túto dopravu aj pre odľahlé obce, pre odľahlé doliny, kde je naozaj oveľa menší počet ľudí ako na ten autobus, ktorý objednávajú vo verejnom záujme jednotlivé vyššie územné celky.
Dohodli sme sa a som veľmi rád a chcem poďakovať aj pánovi ministrovi dopravy, pani štátnej tajomníčke a ľuďom na ministerstve dopravy, ktorí pripravili tento pozmeňujúci návrh, ktorý bude riešiť práve to, že túto verejnú dopravu budeme môcť objednať aj s menšími automobilmi. Sú to tie dodávky, ktoré majú teda 8+1, osem plus šofér kapacitu. A budeme ich môcť, teda samozrejme za určitých podmienok, ku ktorým sa ešte ja vyjadrím, čo všetko musí byť splnené, aby to bola štátna pomoc a tak ďalej, čiže budeme môcť objednávať túto dopravu vo verejnom záujme aj takýmito menšími automobilmi. A zaujímavé bude aj to, že ich budeme môcť objednávať aj na požiadanie, čiže keď si v odľahlej dedine, v odľahlej obci zmyslí človek, že, prosím vás, potrebujem si zabezpečiť, potrebujem si zabezpečiť odvoz v ten a v ten deň, napríklad pani, staršia pani k lekárovi, tak tento automobil, tento malý automobil bude pre nich zabezpečený. Takže takto sme sa dohodli na spoločnom rokovaní predsedov samosprávnych krajov.
Ja potom prečítam ten návrh toho znenia pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Sľubujem, že budem oveľa stručnejší, stručnejší, ako bol môj kolega Maroš Kondrót v predchádzajúcom, v predchádzajúcom zákone. (Povedané s pobavením.)
A čo musí byť teda splnené? Aby tu nebola nejaká konkurencia alebo nedovolená pomoc zo strany vyšších územných celkov ako objednávateľov tejto, týchto dopravných služieb s vozidlami s obsaditeľnosťou najviac deväť osôb vrátane vodiča, aby to nebola nedovolená teda štátna pomoc, tak musí byť takáto požiadavka alebo takéto objednávanie služieb najskôr notifikované. To bola aj dohoda medzi ministerstvom dopravy a ministerstvom, teda Protimonopolným úradom Slovenskej republiky, čiže táto štátna pomoc takýmto spôsobom musí byť notifikovaná. A druhá podmienka, ktorá sa musí splniť, sú to verejné zdroje, takže musí byť splnený, splnená litera zákona o verejnom obstarávaní.
Dovoľte mi teraz prečítať samotný pozmeňujúci návrh, ktorý znie:
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov (tlač 1684).
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
1. V čl. II sa vkladajú nové body 1 a 2, ktoré znejú:
"1. § 19 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
"(3) Objednávateľ môže vo verejnom záujme objednať dopravné služby aj vozidlami s obsaditeľnosťou najviac deväť osôb vrátane vodiča, ak je to ekonomicky výhodnejšie, a uzavrieť na takéto dopravné služby zmluvu o službách s vozidlami s obsaditeľnosťou najviac deväť osôb vrátane vodiča, ak je to v súlade s osobitnými predpismi. Odvolávka 34a)."
Poznámka pod čiarou k odkazu 34a znie:
"34a) Napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 z 23. októbra 2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 1191/69 a (EHS) č. 1107/70 (Ú. v. EÚ L 315, 3. 12. 2007) v platnom znení, zákon č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej pomoci)."
2. Poznámka pod čiarou k odkazu 35 znie:
"35) Čl. 2 písm. g) nariadenia (ES) č. 1370/2007 v platnom znení."."
Nasledujúce body sa prečíslujú.
2. V čl. II sa za doterajší 1. bod vkladá nový 2. bod, ktorý znie:
"2. § 43 sa dopĺňa písmenom f), ktoré znie:
"f) objednáva služby podľa § 19 ods. 3 a uzatvára s dopravcami zmluvy na tieto služby."."
Nasledujúce body sa prečíslujú.
To je všetko z tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Pán minister, ešte raz chcem poďakovať za tento prístup. Som veľmi rád, že sme mohli teda tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh aj za celé, celú SK osmičku takýmto spôsobom predložiť. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán poslanec.
Na vaše vystúpenie neevidujem žiadnu faktickú poznámku. Preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem teda rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Pán minister nie, spravodajca takisto nie. Môžem vás poprosiť o termín hlasovania? (Reakcia spravodajcu.)
Ďakujem pekne, zajtra o jedenástej. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalej nasleduje rokovanie o

vládnom návrhu kandidáta na voľbu predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb.

Návrh vlády má parlamentnú tlač 1752.
Chcem vás informovať, že do začiatku rokovania o tomto bode programu podali poslanci podľa § 39 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku návrh, aby sa táto voľba vykonala tajným hlasovaním.
Teraz prosím ministra dopravy a výstavby Slovenskej republiky Árpáda Érseka, aby sa ujal slova a návrh vlády uviedol. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Kolegyne, kolegovia, vážený pán predsedajúci, podľa § 3 zákona č. 402/2013 Z. z. o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a Dopravnom úrade a o zmene a doplnení niektorých zákonov volí predsedu úradu; tu bude asi podľa mňa chyba, podľa môjho názoru telekomunikačnom úrade; o zmene a doplnení niektorých zákonov volí predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb Národná rada Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky. Vláda navrhuje Národnej rade kandidáta na funkciu predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb najneskôr tri mesiace pred uplynutím funkčného obdobia predsedu.
Šesťročné funkčné obdobie súčasného predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb Ing. Vladimíra Kešjara sa ukončí 30. januára 2020.
V súlade s § 3 ods. 1 zákona č. 402/2013 Z. z. predkladám návrh kandidáta Mgr. Petra Helexu na voľbu do funkcie predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky 30. októbra 2019 uznesením č. 539.
Dovoľte mi v krátkosti vám predstaviť kandidáta Mgr. Petra Helexu, ktorý v roku 1998 ukončil štúdium na Univerzite Komenského v Bratislave na Fakulte manažmentu.
Od roku 1997 do roku 2000 pôsobil ako asistent, projektový analytik, projektový manažér a vedúci rozvoja European Privatization and Investment Corporation.
V roku 2000 až 2002 bol členom predstavenstva Dial Telekom, podpredsedom predstavenstva, výkonným riaditeľom akciovej spoločnosti Atlas.
V spoločnosti Slovak Telekom pôsobil od roku 2002 do roku 2014 a zastával funkcie vedúceho odboru korporátnej stratégie, riaditeľ pre stratégiu a rozvoj nového obchodu, senior manažér korporátneho a biznis rozvoja.
Počas dvoch rokov, od roku 2015, zastával funkciu riaditeľa obchodu, marketingu mobilných služieb spoločnosti Swan Mobile.
V roku 2017 bol riaditeľom odboru stratégie informatizácie spoločnosti a medzinárodnej agendy na Úrade podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu.
V roku 2014 až ´15 pracoval v spoločnosti Slovenská pošta ako riaditeľ úseku marketingu a korporátneho obchodu a od roku 2018 je generálnym riaditeľom a predsedom predstavenstva Slovenskej pošty, členom dozornej rady SPPS, Spoločný podnik platobných služieb, a členom dozornej rady Poštovej poisťovne.
Mgr. Helexa ovláda aktívne anglický, nemecký, ruský a český jazyk. Absolvoval medzinárodné štúdium na Univerzite of Gent v Belgicku, v Gente v Belgicku, so zameraním na audit.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne a poslanci, dovoľujem si vás požiadať o posúdenie a prerokovanie, schválenie tohto predloženého návrhu na voľbu predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb.
Mgr. Peter Helexa spĺňa podmienky na výkon funkcie predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb podľa § 4 ods. 1 zákona č. 402/2013 Z. z.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne, pán minister.
Dávam slovo poverenému členovi výboru pre hospodárske záležitosti pánovi poslancovi Milanovi Mojšovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore. Nech sa páči.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, podávam informáciu Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti o prerokovaní vládneho návrhu kandidáta na voľbu predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (tlač 1752).
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1857 zo 4. novembra 2019 pridelil vládny návrh kandidáta na voľbu predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb na prerokovanie Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti.
Vláda Slovenskej republiky navrhla Národnej rade prijať uznesenie, ktorým podľa ustanovenia § 3 zákona č. 402/2013 Z. z. o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov zvolila Petra Helexu za predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb dňom 1. februára 2020.
K uvedenému návrhu vlády bola zvolaná 93. schôdza výboru pre hospodárske záležitosti na 21. novembra 2019. Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti o predmetnom návrhu nerokoval, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný.
Na 94. schôdzi dňa 26. novembra 2019 výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 412 ma poveril za, ako člena výboru podať Národnej rade informáciu o výsledku rokovania výboru.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Rád by som sa opýtal, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem teda rozpravu za skončenú. K neexistujúcej rozprave asi, pán minister, nechcete zaujímať stanovisko, takisto asi ani pán spravodajca. Nech sa páči. (Reakcia spravodajcu: Budeme hlasovať zajtra o jedenástej.)
Zajtra o jedenástej budeme hlasovať. Respektíve mám tu napísané, že tak, ako je uvedené v schválenom programe, hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok 28. novembra po 17.00 hodine. Takže tu už máme fixovaný termín a to spolu s hlasovaním o návrhu na voľbu kandidáta na člena Regulačnej rady (tlač 1815), takže upravujem spravodajskú informáciu. Vyhlasujem teda rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
No a teraz pristúpime k druhému čítaniu o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 1683, spoločná správa výborov má tlač 1683a.
Prosím pani podpredsedníčku vlády a ministerku pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Gabrielu Matečnú, aby vládny návrh zákona odôvodnila.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi na úvod povedať, že návrh zákona vychádza z dvoch nelegislatívnych materiálov, a to "Analýza stavu a návrh riešenia pozemkových úprav podľa zákona č. 66/2009 o niektorých opatreniach pri majetkovom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov" a "Návrh opatrení na urýchlené vykonanie pozemkových úprav v Slovenskej republike", ktorých navrhované riešenia sa v legislatívnej podobe premietli v samotnom návrhu zákona.
Ak dovolíte, rada by som predstavila najdôležitejšie legislatívne zmeny, ktoré pomôžu nastaviť procesy tak, aby sa odstránili problémy, ktoré priniesla aplikačná prax. V súčasnosti je možné pozemkové úpravy podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona SNR č. 330 o pozemkových úpravách (ďalej "zákon 330") z dôvodu, že došlo k podstatným zmenám vo vlastníckych a užívacích pomeroch v obvode pozemkových úprav, iba povoliť na žiadosť.
Treba uviesť, že zmena dôvodu reflektuje na objektívne skutočnosti, kedy v odôvodnených prípadoch už po veľkých nariadených pozemkových úpravách (napríklad na základe rozhodnutia súdu alebo po zápise pozemkových úprav do katastra nehnuteľností) nastanú prípady, keď je potrebné usporiadať hospodárenie na pôde.
Môžem povedať, že právna úprava takouto legislatívnou zmenou umožňuje príslušnému okresnému úradu vzhľadom na to, že má konkrétnu vedomosť o celkovej problematike pozemkového vlastníctva v rámci svojej miestnej pôsobnosti podať podnet a so súhlasom ministerstva nariadiť pozemkové úpravy. Môžme v skratke uviesť, že uvedený dôvod bude možné aplikovať nielen pre povolené pozemkové úpravy, ale aj pre nariadené pozemkové úpravy.
Pokiaľ ide o ďalšiu legislatívu, zmena sa týka opäť § 2, ktorým sa dopĺňa nové písm. l) o ďalší dôvod vykonania pozemkových úprav. Ide o prípady majetkoprávneho usporiadania pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky.
Môžem povedať, že konečne dochádza k odstráneniu niekoľkoročného problému a roztrieštenosti konania v rámci nesúladu zákona č. 66/2009 o niektorých opatreniach pri majetkoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na VÚC a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona 330/1991 Zb. V nadväznosti na doplnený dôvod pozemkových úprav sa touto novelou zákona 330 dopĺňa aj nový § 8i, ktorý upravuje procesný postup pozemkových úprav z vyššie uvedených dôvodov.
V navrhovanom ustanovení § 8i dochádza k nastaveniu procesného mechanizmu určením postupu žiadateľa (obce, VÚC) k určeniu podmienok a spôsobu začatia konania, určeniu spôsobu vyrovnania a posudzovania podmienok primeranosti vyrovnania. Hodnota pôvodných pozemkov, teda pozemkov vlastníka pod stavbou, pre konkrétne katastrálne územie sa určí ako desaťnásobok najvyššej hodnoty bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek podľa vyhlášky 38/2005 o určení hodnoty pozemku a porastov na nich na účely pozemkových úprav najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy z najkvalitnejšej BPEJ v danom katastrálnom území podľa nariadenia vlády SR č. 58 o odvodoch za odňatie a neoprávnený záber poľnohospodárskej pôdy v znení neskorších predpisov. Hodnota pozemkov na účely vyrovnania sa určí podľa vyhlášky č. 492/2004 o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov.
Ďalšiu významnú zmenu, ktorú chcem podčiarknuť a zdôrazniť, je zavedenie osobitného kvalifikačného predpokladu. Tu chcem zdôrazniť jednak za seba, ale aj za ministerstvo, že sa veľmi teším zavedeniu tohto inštitútu, nakoľko pozemkové úpravy patria z hľadiska zložitosti, času a financií k zdĺhavým a náročným procesom, a preto je namieste presne stanoviť požiadavky vzdelania pre určených zamestnancov, ktorí budú vykonávať pozemkové úpravy, aby sme do budúcna predišli nekvalitne odvedeným pozemkovým úpravám.
Podmienkou pre získanie osobitného kvalifikačného predpokladu bude najmenej vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore zameranom na pozemkové úpravy, geodéziu, kartografiu, poľnohospodárstvo a krajinárstvo, lesníctvo, hydromeliorácie, krajinu a záhradnú architektúru, priestorové plánovanie, ochranu a využívanie krajiny alebo právo, alebo v inom študijnom odbore a najmenej päťročná odborná prax v oblasti pozemkových úprav. Zamestnanci, ktorí splnia podmienky vzdelania, budú povinní absolvovať skúšku pred skúšobnou komisiou na ministerstve. Samozrejme, ďalšie podrobnosti na získanie osobitného kvalifikačného predpokladu, podmienky skúšky či skúšobnej komisie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Ďalším problémom z aplikačnej praxe, ktorý bolo potrebné doriešiť, je doručovanie v prípadoch, ak došlo k úmrtiu vlastníka pozemku alebo jeho vyhláseniu za mŕtveho. Aby som vám priblížila aspoň čiastočne túto problematiku, dovoľte mi uviesť, že konanie o pozemkových úpravách je samo osebe komplikovaným a dlhým správnym konaním vzhľadom na jeho jednotlivé fázy so stovkami účastníkov, v ktorom pomerne často nastávajú prípady, kedy nie je možné ani po využití všetkých dostupných možností zistiť právneho nástupcu vlastníka pozemku, ktorý zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho.
Takáto situácia konanie zbytočne predlžuje, dokonca aj o niekoľko rokov. Legislatívna úprava zavádza v danom prípade ešte predtým, ako bude známy okruh dedičov, možnosť okresnému úradu ustanoviť opatrovníka z okruhu blízkych osôb poručiteľa, vlastníka pozemku, v poradí manžel alebo deti, ktorý sa prevažnú časť roka zdržuje v obci, v ktorej prebiehajú pozemkové úpravy. Pokiaľ takéto osoby nebude možné ustanoviť za opatrovníka, okresný úrad ustanoví za opatrovníka obec. Opatrovník bude na účely pozemkových úprav vykonávať úkony do zápisu dediča do katastra nehnuteľností a hájiť jeho záujmy.
Ďalšou legislatívnou zmenou návrh zákona reflektuje na problém aplikačnej praxe, kedy nebol zadefinovaný jednoznačný názov dokumentácie, ktorá obsahovala výsledky stavu prípravného konania. Názvy tejto dokumentácie, i keď z obsahu bolo jasné, že ide o výsledky stavu prípravného konania, sa odlišovali, a preto sa v záujme jednotného pomenovania zavádza jednotná terminológia pre tento typ dokumentácie.
Čo je dôležité spomenúť, že v odôvodnených prípadoch môže okresný úrad rozhodnúť, že niektoré z dokumentácií sa nebudú vyhotovovať vôbec, prípadne niektoré sa budú vyhotovovať iba v určitom rozsahu. To však záleží, samozrejme, od konkrétnej situácie, pričom v rozhodnutí o nariadení alebo povolení pozemkových úprav musí okresný úrad riadne odôvodniť, prečo rozhodol o zmene v zložení alebo rozsahu dokumentácií, teda prečo vynechal, prípadne zredukoval časti dokumentácie.
Pre účely pozemkových úprav sa ďalej zavádza definícia vlastného trvalého porastu a trvalého porastu na cudzom pozemku. Návrh zákona zároveň definuje povinnosti vlastníka trvalého porastu na cudzom pozemku pri jeho zápise do registra porastov a upravuje sa aj vyrovnanie pri trvalých porastoch na cudzom pozemku, ktoré sú zapísané v registri porastov.
V rámci prerokúvania uvedených podkladov dochádza k skráteniu lehoty zo súčasných 30 dní na 15 dní, čoho dôsledkom má byť zrýchlenie konania o pozemkových úpravách.
Stanovuje sa výmera pozemkov, pri ktorej nie je potrebný súhlas s nedodržaním kritérií primeranosti nových pozemkov v polohe, hospodárskom stave a druhu pozemku. Tento stav vychádza z aplikačnej praxe vzhľadom na rozdrobenosť pozemkov s veľkým počtom spoluvlastníckych podielov. V praxi sa pomerne často vyskytujú prípady, kedy spoluvlastník, ktorý vlastní príslušnú časť pozemku, v prepočte nedosiahne ani jeden meter štvorcový. Keďže ide o veľkú skupinu takýchto spoluvlastníkov, stanovila sa hranica, že do 50 metrov štvorcových nebude potrebný súhlas od týchto spoluvlastníkov, nakoľko by to celý proces v praxi výrazne spomalilo a skomplikovalo.
Ďalšou legislatívnou zmenou dochádza k úprave § 14 ods. 8 zákona č. 330 a jeho zosúladenie s právnou úpravou § 13 ods. 2 zákona 504/2003 týkajúcej sa úpravy nájomných vzťahov po ukončení pozemkových úprav. Chcem uviesť, že navrhovaná legislatívna úprava tohto ustanovenia podporuje a reflektuje na stabilitu podnikateľského prostredia na pôde, pričom vychádza aj zo záverov prijatých v dokumente "Stratégia hospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2030", ktorý bol schválený na rokovaní vlády Slovenskej republiky 27. júna 2018.
V rámci prerokovania tohto návrhu zákona v prvom čítaní zazneli názory, že toto ustanovenie prináša dlhodobé konzervovanie existujúcich nájomných vzťahov na úkor nových záujemcov o hospodárenie na pôde. Opak je však pravdou. Ministerstvo v záujme riešenia tohto problému predkladá dve zmeny, ktorých cieľom je na jednej strane zachovať stabilitu podnikania na pôde a na druhej strane vytvoriť aj priestor pre nových, najmä mladých poľnohospodárov. Prvá zmena spočíva v tom, že predmetné ustanovenie sa upravuje tak, že po pozemkových úpravách má doterajší nájomca právo na uzatvorenie novej nájomnej zmluvy, ale iba na čas do skončenia pôvodnej nájomnej zmluvy.
Druhá, ešte podstatnejšia zmena spočíva v tom, že právo doterajšieho nájomcu na uzatvorenie nájomnej zmluvy k novým pozemkom nevzniká, ak chce ich vlastník na týchto pozemkoch hospodáriť sám, alebo ak chce takéto pozemky prenajať jemu blízkej osobe alebo právnickej osobe, ktorej je členom alebo spoločníkom... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Klus, Martin, podpredseda NR SR
Nerád vás prerušujem, pani ministerka, ale mali sme už pred piatimi minútami skončiť schôdzu, tak sa chcem opýtať, že na koľko to ešte máte.

Matečná, Gabriela, podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Ešte tak dve-tri minútky.

Klus, Martin, podpredseda NR SR
Je všeobecný súhlas, že necháme pani ministerku, nech dokončí? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne, tak nech sa páči.

Matečná, Gabriela, podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Takto navrhovaná zmena podľa názoru ministerstva výrazne posilní možnosť pre nových záujemcov hospodáriť na pôde, a to najmä formou tzv. rodinných fariem.
Návrh zákona ďalej reaguje na zmeny v zákone o registri právnických osôb. V minulosti nastávali aplikačné problémy, ako postupovať a či je vôbec potrebné vytvoriť združenie účastníkov pozemkových úprav, ak je v obvode pozemkových úprav menej ako desať vlastníkov vrátane tých neznámych.
Z pohľadu praktického jednoznačne treba uviesť, že združenie účastníkov pozemkových úprav zastupuje vlastníkov a aktívne sa vyjadruje na základe prijatých stanov napríklad k určeniu hodnoty pozemkov, tvorbe zásad umiestnenia náhradných (nových) pozemkov, k návrhu nového priestorového usporiadania pozemkov, k námietkam proti všeobecným zásadám funkčného usporiadania územia a podobne, z čoho jednoznačne vyplýva, aby takéto združenie zastupovali, združovali známi vlastníci so známym pobytom, resp. tí, ktorých sídlo alebo miesto pobytu je známe. Nie je žiaduce, aby sa proces pozemkových úprav spomalil zisťovaním adresy alebo sídla neznámeho vlastníka.
V záujme zdôrazniť, že ide o známych vlastníkov, návrh zákona rovno používa pojem známy vlastník. Ustanovujú sa podrobnosti zápisu združenia účastníkov do registra združení účastníkov pozemkových úprav, ktorý eviduje príslušný okresný úrad.
Návrh zákona ďalej vymedzuje počet členov predstavenstva v závislosti od výmery pozemkov: v obvode pozemkových úprav do 500 hektárov tri až deväť členov, pri výmere nad 500 hektárov päť až jedenásť členov.
Pokiaľ ide o ďalšie legislatívne zmeny, návrh zákona mení a dopĺňa aj zákon 180/1995 o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov.
Navrhovanou legislatívnou zmenou dochádza k možnosti vyporiadať celé nehnuteľnosti iných stavieb vrátane tzv. pridomových záhrad a pridomových dvorov, ktoré svojím umiestnením a využitím tvorí s inou stavbou funkčný celok a sú dlhodobo užívané vlastníkmi inej stavby.
Ďalšou zmenou je, že sa stanovuje minimálna výmera poľnohospodárskeho pozemku (3 000 metrov štvorcových), ktorý podlieha ochrane proti drobeniu po pozemkových úpravách, nakoľko bolo zistené, že až dve tretiny poľnohospodárskych pozemkov po pozemkových úpravách majú výmeru menšiu alebo rovnú 3 000 metrov štvorcový
Ďalšie legislatívne zmeny v súvislosti s pozemkovými úpravami sa dotkli aj zákona 504 o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a z pohľadu aplikačnej praxe sa do zákona dopĺňa ukotvenie, ustanovenie, ktoré umožňuje okresnému úradu zverejniť predbežné údaje o obvyklej výške nájomného za predchádzajúci rok. Predbežné údaje sa budú zverejňovať k 30. aprílu príslušného kalendárneho roka. V prípade nezrovnalosti v zverejnených údajoch môže nájomca požiadať príslušný okresný úrad o prešetrenie takýchto údajov v lehote do 15. mája.
V rámci spomenutých pozemkových úprav návrh zákona upravuje procesný postup v rámci vzniku podnájomného vzťahu v prípadoch po skončení pozemkových úprav. Ide o prípady, kedy by vlastník pozemku vstupom do užívania svojho pozemku, kde sa nájom skončil alebo má skončiť, narušil, sťažil alebo znemožnil racionálne obhospodarovanie susedných pozemkov. Takémuto vlastníkovi pozemku prislúcha, samozrejme za podmienok upravených v návrhu zákona, podnájomný pozemok v rovnakej výmere a bonite a spravidla v rovnakom diele pôdneho bloku.
Na záver by som rada poďakovala za pozmeňujúci návrh, ktorý prispieva k vylepšeniu vládneho návrhu zákona.
Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, poslanci, vzhľadom na vyššie uvedené, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie a schválenie predloženého návrhu zákona a jeho posunutie do tretieho čítania. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pani ministerka, za pomerne vyčerpávajúce odôvodnenie.
Vzhľadom na to, že sme vyčerpali čas určený na túto schôdzu, budeme zajtra pokračovať spravodajskou správou a následne ohlásim prihlásených, písomne prihlásených do rozpravy. Pekný večer vám všetkým prajem. Dovidenia.

(Prerušenie rokovania o 19.08 hodine.)

Takže príjemné, dobré ráno, ctené dámy poslankyne, vážená pani ministerka, pani podpredsedníčka vlády, milí kolegovia poslanci, otváram druhý rokovací deň 53. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadala pani poslankyňa Verešová.
A pokračujeme v prerušenom rokovaní v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách (tlač 1683).
Pani ministerka včera návrh zdôvodnila, takže v tejto chvíli dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslancovi Jánovi Kvorkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči.

(Pokračovanie rokovania o vládnom návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1683.)