53. schôdza

Pani poslankyňa Kaščáková, my v poslaneckom klube SaS to vidíme veľmi podobne ako vy v Demokratickej strane. Opäť je toto jeden z tých takých zaujímavých poslaneckých návrhov, lebo, ako si spomenula, buď teda je zvláštne, že zriadenie novej inštitúcie sa predkladá cez poslanecký návrh zákona. Však áno, áno, môže sa stať, len teda keď ide o poslanecký návrh zákona naozaj, tak potom je to zvláštne z toho dôvodu, že človek by očakával skôr, že s takouto iniciatívou príde ministerstvo kultúry, ktoré to má na starosti a ktoré teda môže domyslieť aj všetky tie súvislosti a aj tú legislatívu zodpovedne pripraviť a prípadne aj teda vyčleniť na to finančné prostriedky. No ale potom samozrejme že je tu ešte aj druhá možnosť, teda že v skutočnosti naozaj to predkladá ministerstvo kultúry, akurát, teda nechce to predkladať ako ministerstvo kultúry, no tak využilo vládnych poslancov, poslancov SMER-u, aby s takýmto návrhom vystúpili a aby sa tak, ako v mnohých iných prípadoch, vyhli normálnemu medzirezortnému pripomienkovému konaniu.
No a mňa to len zaráža z toho dôvodu, že tesne pred týmto bodom sme tu rokovali o návrhu na skrátené legislatívne konanie, ku ktorému musíme pristupovať aj z toho dôvodu, že o tom návrhu zákona, aj keď je diskutabilné, že či to mal byť vládny návrh alebo poslanecký, nebola dostatočná diskusia so zainteresovanými. Ja nevravím, že to hrozí v tomto prípade, ale v každom prípade takáto prax nie je dobrá.

Ďakujem kolegovi Dostálovi za jeho faktickú. Áno, aj my v Demokratickej strane si myslíme, že procesy, právne procesy, teda mala by byť zaručená určitá čistota, procesná čistota pri podávaní návrhov a tento návrh taký naozaj nie je. Ja neviem, čo viedlo predkladateľov k tomu, aby takýto návrh predložili. Ja som sa na to pýtala, bolo mi odpovedané, možno to aj pán predkladateľ ešte, ešte nejak potvrdí, že tento návrh konzultovali so zamestnancami ministerstva, neviem, či priamo s pani ministerkou alebo len s nejakými odbornými pracovníkmi. Každopádne ten proces nie je v poriadku a takýchto vecí ale sme mohli postrehnúť viacero. To znamená, teraz mám na mysli veci, ktoré síce či už ministerstvo alebo poslanci predkladajú, ale nemajú patričné krytie v rozpočte, sú to rôzne tie predvolebné ťahy, ako podpora folklóru, podpora nejakých vybraných skupín, povedzme, cez, ja neviem, zrušenie koncesií len pre dôchodcov. Sú to samozrejme pekné predvolebné gestá, ale v konečnom dôsledku ich bude musieť niekto zaplatiť.
To sa preukázalo už aj pri prerokovávaní rozpočtu. Myslím, že zajtra k rozpočtu bude veľmi široká diskusia a uvidíme to, že jednoducho takého predvolebné ťahy, kde tento zákon konkrétne rieši naozaj nejaké možno pozície zopár ľuďom, rieši ich zamestnanie, ale je to na úkor rozpočtu, tak s tým sa v rozpočte neráta. A táto vlastne procesná nejaká vec mi na tom asi vadí, vadí najviac a pamiatková obnova si zaslúži naozaj oveľa viac.

Ja iba krátko, pretože myslím si, že sme si to všetko prebrali na našom gestorskom výbore, k tomuto zákonu v podstate to auditórium sa nejakým spôsobom nerozšírilo a argumenty myslím si, že boli dostatočne vysvetlené.
V súvislosti s tým len chcem povedať, že štátna inštitúcia, ktorú navrhujeme a mala by vzniknúť v zmysle tohto zákona, bude rozpočtová organizácia, ktorá vznikne v zmysle zákona č. 523/2004 a bude hospodáriť samostatne podľa schváleného rozpočtu s prostriedkami, ktoré jej určí zriaďovateľ v rámci svojho rozpočtu.
Chcem len potvrdiť, že tento návrh zákona má podporu aj zo strany Medzinárodnej rady pre pamiatky a sídla Slovensko, kde doporučujú, aby takáto inštitúcia vznikla, pretože pomôže pri realizácii obnovy kultúrnych pamiatok, ich projektov a následne aj po jej realizáciu. Obdobne bola podpísaná dohoda alebo memorandum o obnove a manažovaní významných národných kultúrnych pamiatok vo vlastníctve Slovenskej republiky a podpísaná so Slovenskou technickou univerzitou, Slovenskou technickou univerzitou, fakultou stavebnou, fakultou architektúry, Spolkom architektov Slovenska, Slovenskou komorou architektov, Slovenskou komorou stavebných inžinierov, ako aj e-Komosom Slovensko.
Takže ja sa touto cestou iba obraciam na vás a prosím o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Navrhuje sa rozšíriť okruh účelov, na ktoré poskytuje Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky dotáciu zo štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok o účel podpory miestnej a regionálnej kultúry a obnovu knižníc a knižničného fondu. Podpora bude spočívať vo forme poskytnutia dotácií uvedeným subjektom. Tak isto podpora, sleduje podporu na skvalitnenie, modernizáciu a ďalší rozvoj verejných financií. Chcem upozorniť, že vo vzťahu k Fondu na podporu umenia sa nepristupuje nejakým deštrukčným spôsobom, pretože ten vznikol v zmysle príslušného zákona a finančné prostriedky, ktoré sú určené na jeho činnosť a podporu umeleckej činnosti, bude zachovaná. Prosím tiež o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, prosím, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Senka a Dušana Jarjabka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 1676a), v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2164 z 18. októbra 2019 pridelila návrh poslancov Národnej rady na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre kultúru a médiá. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Senka a Dušana Jarjabka výbory prerokovali a odporučili schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 788 z 19. novembra 2019 so zmenami a doplnkami, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 511 z 19. novembra 2019 s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi a výbor pre kultúru a médiá uznesením č. 195 z 21. novembra 2019 s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanoviskách poslancov odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 3 s odporúčaním schváliť. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením výboru pre kultúru a médiá č. 197 z 26. novembra 2019. Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma, aby som predniesol spoločnú správu o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona na schôdzi Národnej rady.
Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ja som rozmýšľala, či bude ešte pred kým hovoriť. Tak som rada, že ste ešte ostali. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, naozaj nebudem hovoriť dlho, len by som chcela zopakovať, že na podporu a na dotácie aj v oblasti folklóru, aj v oblasti knižníc tu máme dobre fungujúci, transparentný a nezávislý Fond na podporu umenia, ktorý už od roku 2014 tieto dve oblasti dotuje. Samozrejme, že nie každý žiadateľ môže byť uspokojený, ale tak to funguje v rámci dotačných systémov. Niektoré projekty majú určite svoje nedostatky, vďaka ktorým nie sú podporené. A viem, že ten názor na Fond na podporu umenia hlavne zo strany mojich koaličných kolegov je nie docenený. Ja verím, že mu časom pridajú väčšiu váhu, lebo naozaj nášmu kultúrnemu prostrediu prospieva. A návrat účelových dotácií, o ktorých bude rozhodovať iba osoba ministra, považujem za návrat do minulosti. A hoci možno aj, neviem, aké obnosy bude rozdávať, v konečnom dôsledku, to sme sa nedozvedeli ani na výbore, napriek našim otázkam, áno, môže pomôcť aj takýto kvázi nový zdroj týmto dvom oblastiam, avšak nepovažujem to za správne, ani tou cestou poslaneckého návrhu, ale to už sa toľkokrát zopakovalo, že to už len, len recyklujeme.
Skrátka a dobre, nepodporím tento návrh, nepodporí ho celý náš poslanecký klub, lebo je to cesta do minulosti a takými spiatočníckymi, veľkými, priam dinosaurími krokmi.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Využijem túto sálu a teraz tú ozvenu v sále ako jediná poslucháčka z radov poslancov v tejto chvíli, ale snáď nás počúvajú aj niekde vonku. A chcem len toľko povedať, že folklór áno, dnes je folklór, podporovať folklór a ja som rada, že tradície folklóru sa dostávajú do našeho života, že sa to stáva takou súčasťou aj mladých ľudí. A je to, je to správne. Nechcem sa vôbec vyjadrovať k tomu, že treba nejaké ďalšie fondy alebo nie, ale chcem to využiť, rozprávať niečo o folklóre. Pretože ja som členkou folklórnej skupiny Vajnorský okrášľovací spolok, ktorý vlastne sa snaží zachovávať a rozvíjať tie typické, klasické kultúrne ľudové tradície. To znamená, je to taká ľudová, ľudové zoskupenie. Čiže nie je to nejaká štylizovaná folklórna skupina. A myslím si, že tieto činnosti týchto ľudových skupín, kde tí miestni obyvatelia zachovávajú a rozvíjajú tie miestne tradície, to je to základné. Nemali by sme sa snažiť štylizovať sa do nejakých umelých súborov, umelých prvkov, umelých, možno vytvárania nasilu nejakých festivalov alebo niečoho takého sileného, ale práve treba nejakým spôsobom vytvárať priestor. Nehovorím ani o financiách, lebo nie je to o financiách. Je to o tom, aby ľudia mali napr. podporu v rámci svojich obcí, kde sa stretávajú, kde mali možnosť tie svoje tradičné zručnosti vytvárať.
Takže tento môj príspevok je o tom, že folklór je skvelý, a naozaj som rada, že sa o folklóre rozpráva, ale zase nie som rada, keď sa hľadajú takéto umelé finančné mechanizmy, pretože v prvom rade je to o ľuďoch.

Ďakujem. Aby nedošlo k omylu. Nejde o folklór len, ide o záujmovú umeleckú činnosť a iné aktivity, ktoré vznikajú v prostredí miest a obcí, takže netreba to takýmto spôsobom bagatelizovať. Samozrejme, každoročne bude vyhlasovaná nejaká výzva, kde budú presne určené pravidlá. V podstate ozaj ide o podporu miestnej a regionálnej kultúry, ktorej sa nedostáva v súčasnom období dostatočná podpora. Prosil by som o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci, mám procedurálny návrh, aby sme ešte chvíľu počkali so začiatkom rokovania.
Návrh odôvodňujem tým, že pán poslanec Fico dal najavo, že má záujem o tento zákon roka a odsunul kvôli tomu 60 poslaneckých návrhov, aby sa vytvoril dostatočný priestor, tak predpokladám, že pán poslanec Fico je už niekde na ceste, možno, možno na chodbe, takže by sme mohli pár minút, pár minút počkať. Určite by mu bolo ľúto, keď by si v sále nevypočul úvodné vystúpenie pána ministra. Myslím, že by sme mohli byť natoľko ohľaduplní.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, takže myslím, než začneme maratón, ktorý sa volá, že rozpočet na rok 2020, ja som, na úvod by som chcel, predtým ako uvediem konkrétne čísla, povedať, že je to môj prvý rozpočet a možnože aj posledný, človek nikdy nevie. Takže sa to budem snažiť urobiť tak, ako to najlepšie viem, a predpokladám, že tá debata, ktorú tu budeme viesť, bude konštruktívna. Viem, v akom štádiu volebného cyklu sa momentálne nachádzame, takže predpokladám, že sa nevyhneme ani, ani politike, ale to už tak pri rozpočtoch chodí.
Zostaviť rozpočet nebolo jednoduché. A môžem povedať, že rozpočet je tu, je schválený vládou a je odobrený aj Európskou komisiou, ktorá mu dala zelenú.
Víťazmi tohto rozpočtu sú vzhľadom na blížiace sa voľby jednoznačne ľudia. Či už hovoríme o príspevku na školské potreby pre deti nastupujúce do školy, zvýšený rodičovský príspevok, hovoríme o zdvojnásobení výšky vianočného príspevku a ďalších sociálnych opatreniach. Sú to všetko veci, ktoré boli prijaté v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pre nás na ministerstve to však znamenalo, že sme museli nájsť zdroje, ako všetky tie opatrenia prefinancovať. Keď sme k tomu pridali spomaľujúci sa hospodársky rast, vplyvy externého prostredia a znižujúce sa prognózy daňových a odvodových príjmov, otázka, ako zostaviť rozpočet, bola na svete.
Mal som na túto, dovolím si tvrdiť, bojovú úlohu veľmi krátky čas. Do kresla ministra financií som si sadol v máji tohto roku a môj predchodca Peter Kažimír predstavil nulový rozpočet, ktorý mi však hneď po mojom nástupe oznámil, že deficit bude na úrovni 0,7 % HDP. Táto úloha ma čakala a musel som sa tejto výzve postaviť čelom.
Zo začiatku to nevyzeralo až tak hrozne, ale - ako som už povedal - kreativita aj v Národnej rade Slovenskej republiky naozaj spôsobila mne a mojim kolegom vrásky na čele. Museli sme totiž zostaviť rozpočet, ktorý musí byť v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách, ale aj s európskymi pravidlami, teda tak, aby deficit neprekročil 0,49 % HDP.
Nápadov, ako minúť peniaze, tu bolo množstvo, ale kde nájsť tie peniaze na realizáciu, bola už otázka, s ktorou sa na mňa ako na ministra financií všetci obracali. Navrhli sme zvýšenie spotrebnej dane na tabak, podľa mňa opatrenie, ktoré má navyše dobrý vplyv aj na zdravie obyvateľstva. Ja sám som fajčiar, viem, o čom hovorím. Žiaľ, pred voľbami sa dane nezvyšujú, tak sme navrhli predĺženie a zvýšenie bankového odvodu, ktoré koalícia navrhla a aj akceptovala. A podľa včerajšieho hlasovania tento odvod aj včera v Národnej rade bol schválený.
Toľko na úvod a teraz by som prešiel k reči čísel.
Rok 2019, rozpočet bol zostavený na tento rok a predpokladal vyrovnané hospodárenie. Od momentu jeho prijatia však nastalo niekoľko skutočností, v dôsledku ktorých aktuálny odhad na rok 2020 predpokladá schodok vo výške 0,68 % HDP. Tu by som chcel podotknúť, že tak ako som v máji prebral stav rozpočtu vo výške asi 0,7 %, tak sa ho snažím aj odovzdať.
Pozitívnou informáciu je, že po očistení o úrokové náklady na verejný dlh by mali byť verejné financie opätovne v primárnom prebytku aj v roku 2019.
Medzi najvýznamnejšie rozdiely aktuálneho odhadu oproti rozpočtu patrí:
Negatívny vplyv benchmarkovej revízie zo strany Eurostatu na úrovni 0,1 % HDP.
Nižšie akruálne dane štátneho rozpočtu o 354,3 mil. eur. Zníženie v sebe zahŕňa aj výpadky z titulu prijatej legislatívy, ako boli napríklad rekreačné poukážky, daňový bonus, znížená sadzba DPH na ubytovanie, ako zrušenie odvodu z obchodných reťazcov či posunutie účinnosti legislatívy za oblasť elektronickej pokladnice a zavedenia nanomarkerov.
Vyššie výdavky na spolufinancovanie 126,7 mil. Paradoxne v tomto roku čerpanie eurofondov bolo rýchlejšie ako v minulosti a spôsobilo nám takisto výpadky v tejto výške.
Zhoršené hospodárenie Sociálnej poisťovne v roku 2019 o 122 mil. eur, kde aj napriek nárastu príjmov z odvodov od ekonomicky aktívnych osôb dynamika rastu výdavkov bola vyššia, čo sa podpísalo i pod celkový negatívny odhad bilancie. Bavíme sa tu o rôznych dávkach, ktoré by sa mali v budúcnosti, teda ich vyplácanie, upraviť tak, aby nedochádzalo k ich zneužívaniu.
Zhoršené hospodárenie verejného zdravotného poistenia o sumu 48,1 mil. eur, a to napriek dodatočnému dofinancovaniu prostredníctvom platby zo štátneho rozpočtu za poistencov štátu vo výške 147,4 mil. eur. To je čistý dopad, to sú tie dve dofinancovania, ktoré sme urobili v tomto roku, 90 mil. a 90 mil. na konci roka.
Saldo rozpočtových operácií štátnych finančných aktív predstavuje negatívny vplyv v sume 62,3 mil. eur, a to najmä z titulu realizácie ďalšej etapy oddlženia zdravotníckych zariadení.
Ďalej to boli zvýšené výdavky Environmentálneho fondu o 45 mil., to boli práve priority, ako bolo zatepľovanie budov, vodovody, kanalizácie, na ktoré poukazovali hlavne starostovia.
Potom máme tu nenaplnenie nedaňových príjmov v kapitole ministerstva vnútra hlavne z predaja majetku, kde máme sumu okolo 45 mil. eur, viazanie výdavkov štátneho rozpočtu dosiahnutých v rezervách v celkovom objeme 143,2 mil. eur, ktorých účelom bolo kryť výpadky z legislatívnych opatrení, ktoré ako bolo zavedenie rekreačných poukazov, zvýšenie daňového bonusu, zníženie sadzby DPH na ubytovanie, ako aj viazanie výdavkov vo výške 69,5 mil. eur v kapitole ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ktoré len čiastočne vykrylo negatívum z titulu zrušenia odvodu z reťazcov.
Na zmiernenie negatív bolo zároveň potrebné pristúpiť k viazaniu výdavkov v sume 215 mil. eur, to sú tie výdavky, ktoré niektorí z vás kritizovali, že sme ich nezaviazali. Tak oznamujem, že sme ich zaviazali a pred voľbami v celkovej výške 215 mil. eur.
Jeden z mála pozitív bol, boli nižšie akruálne náklady na obsluhu štátneho dlhu v sume 29,8 mil. eur.
Prešiel by som k rozpočtu na rok 2020.
Návrh rozpočtu predpokladá v roku 2020 schodok na úrovni 0,49 % HDP. V rokoch 2021 a 2022 sú ciele stanovené na úrovni vyrovnaného rozpočtu. Navrhované rozpočtové ciele vychádzajú z požiadaviek pravidiel Paktu stability a rastu.
Slovenská republika je Európskou komisiou hodnotená ako krajina s deficitom výrazne pod 3 % a priaznivou situáciou v prípade úrovne alebo trendu verejného zadlženia. Dôvodom rozdielneho pohľadu na vývoj štrukturálneho salda oproti pohľadu Ministerstva financií Slovenskej republiky je nepriaznivejší odhad nominálneho deficitu, ale aj silnejší vplyv prehrievania ekonomiky. O tom sme sa tu včera bavili. Myslím, že v rozprave si budeme ešte o tom niečo hovoriť.
Európska komisia rozpočet verejnej správy nevrátila na prepracovanie, avšak vyzýva Slovenskú republiku na prijatie opatrení v rámci rozpočtového procesu tak, aby bol rozpočet v súlade s pravidlami.
Ministerstvo financií vníma všetky riziká, ktoré rozpočet sprevádzajú, na druhej strane však nemá žiadny dosah na opatrenia, ktoré sa prijímajú v Národnej rade Slovenskej republiky a môžu znamenať nedodržanie cieľa. V tomto kontexte ministerstvo pripravilo pozmeňujúci návrh, ktorý bol prijatý na rokovaní gestorského výboru, pričom Európska komisia vo svojom hodnotení už zohľadnila dodatočné opatrenia na rok 2020, prijaté po vládnom návrhu rozpočtu na udržanie rozpočtového cieľa. Prijatý pozmeňujúci návrh popíšem bližšie v rámci môjho vystúpenia.
Predpokladaná výška hrubého dlhu na rok 2019 sa na základe aktuálnych predpokladov nachádza na úrovni 47,9 % HDP. Hrubý dlh sa tak v roku 2019 dostane pod dolné sankčné pásmo. Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022 predpokladá hrubý dlh verejnej správy, bude klesať o ďalšie 3,1 percentuálneho bodu HDP. Na konci horizontu tak rozpočet verejnej správy očakáva hrubý dlh na úrovni 44,8 % HDP. Pri výhľadovom cieli vyrovnaného hospodárenia verejnej správy od roku 2021 sa predpokladá postupný nárast primárneho prebytku k 1 % HDP.
Septembrová makroekonomická prognóza Ministerstva financií Slovenskej republiky predpokladá, že rast slovenskej ekonomiky v roku 2019 sa spomalí na 2,4 % HDP, a to najmä kvôli nižšiemu výkonu eurozóny. Vlažnejší výkon ekonomiky bude pokračovať aj v roku 2020, pričom rast HDP dosiahne 2,3 %.
Zamestnanosť sa v roku 2020 udrží na rovnakej úrovni. Miera nezamestnanosti zopakuje tohtoročné historické minimum na úrovni 5,8 % a vo zvyšku prognózovaného obdobia bude stabilná. Priemerná nominálna mzda v roku 2020 stúpne o 4,7 % a dosiahne hodnotu 1 139 eur.
Makroekonomické predpoklady boli základom pre vypracovanie aktuálnych prognóz daňových príjmov verejnej správy na roky 2020 až 2022. Aktuálna prognóza bola podrobená hodnoteniu v rámci Výboru pre daňové prognózy dňa 19. septembra 2019, pričom všetci jej členovia sa zhodli, že je realistická. Podotýkam, Výbor pre daňové prognózy pozostáva nielen z pracovníkov ministerstva financií, ale všetkých ostatných, ktorí sú na trhu, takže odborníkov na trhu, čiže je to nezávislá analýza. Takže myslím si, že v tomto by sme sa mali zhodnúť.
V predloženom návrhu rozpočtu sú na príjmovej, ako aj výdavkovej strane zapracované zámery vlády Slovenskej republiky realizované prostredníctvom viacerých opatrení a ďalšie tituly vyplývajúce zo schválených, resp. pripravovaných legislatívnych zmien. Oproti Programu stability došlo k úprave cieľa na úroveň 0,49 % HDP, pričom na jeho dosiahnutie bolo potrebné prijať v rozpočte verejnej správy reštriktívne opatrenia v objeme takmer 940 mil. eur. Reštriktívne opatrenia na výdavkovej strane štátneho rozpočtu predstavujú objem 475,6 mil. eur. V rámci osobných výdavkov kapitoly štátneho rozpočtu dochádza k zníženiu o 29,2 %, v oblasti prevádzky došlo k zníženiu výdavkov kapitol štátneho rozpočtu o 238,3 mil. a v projektoch financovaných zo štátneho rozpočtu k zníženiu výdavkov o 208,1 mil. eur.
Návrh rozpočtu reaguje aj na zmeny vyplývajúce z už spomínanej poslednej benchmarkovej revízie výkazníctva zo strany Eurostatu, v zmysle usmernení Štatistického úradu Slovenskej republiky, ktorá predstavuje už v roku 2019 celkový negatívny vplyv vo výške 0,1 % HDP.
Návrh rozpočtu vychádza na príjmovej stránke zo septembrovej daňovej prognózy, ktorá uvažuje s niekoľkými legislatívnymi zmenami. V prípade dane z príjmov sa napríklad zvyšuje možnosť odpočtu výdavkov na vedu a výskum, zvyšuje sa výška nezdaniteľnej časti základu dane pre daňovníka, znižuje sa sadzba dane z príjmov na 15 % pre právnické osoby a živnostníkov, ktorých výnosy alebo príjmy sú nižšie ako 100-tisíc eur ročne. V dani z pridanej hodnoty sa zavádza znížená sadzba na vybrané potraviny a printové médiá.
Výdavková strana rozpočtu verejnej správy je významne ovplyvnená opatreniami v oblasti odmeňovania vo verejnej správe. V súlade s uzatvorenými kolektívnymi zmluvami vyššieho stupňa a nadväzujúcu legislatívu je na rok 2020 do rozpočtu príslušných kapitol štátneho rozpočtu rozpočtovaná valorizácia na úrovni 10 % s účinnosťou od 1. januára 2020 pre štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v sume 488,6 mil. eur. Čiže skoro pol miliardy eur ide na valorizáciu.
Súčasne je zabezpečený vplyv nového zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch v sume 6,8 mil. eur a finančné prostriedky na zlepšenie odmeňovania učiteľov vrátane výskumných a vývojových zamestnancov na začiatku kariéry v sume 33,1 mil. eur, ktoré nadobúdajú účinnosť od 1. septembra 2019.
Za oblasť verejného zdravotného poistenia v roku 2020 celkové výdavky rastú v porovnaní s rokom 2019 o sumu 432 mil. eur, čo predstavuje medziročný rast o 8,7 %. Čiže zdravotníctvo je jednoznačne oblasť, do ktorej dávame najviac peňazí a v tejto oblasti sme neškrtali prostriedky. V nasledujúcich rokoch sa tiež predpokladá tendencia rastu celkových výdavkov verejného zdravotného poistenia na úrovni približne 261 mil. eur.
V rámci sociálnej oblasti sú v rozpočte premietnuté legislatívne zmeny súvisiace najmä so zavedením jednorazového príspevku na školské potreby pre deti nastupujúce do školy, so zvýšením rodičovského príspevku a so zdvojnásobením výšky vianočného príspevku. Zvyšuje sa aj peňažný príspevok na opatrovanie a finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach podmienených odkázanosťou.
V návrhu štátneho rozpočtu sú zabezpečené prostriedky na prípravu a realizáciu sčítania obyvateľov domov a bytov, ako aj volieb do Národnej rady Slovenskej republiky.
Rozpočet Environmentálneho fondu od roku 2020 zohľadňuje novelu zákona č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami, ktorá stanovuje, že minimálne 30 % ročného výnosu z dražieb kvót bude použitých vo výdavkoch fondu.
Rovnako ako v minulom roku sa v roku 2020 rozpočtuje v kapitole Všeobecná pokladničná správa rezerva na riešenie vplyvov nových zákonných úprav a iných vplyvov v objeme 250 mil. eur. Účelom tejto rezervy je kryť najmä výdavky na podporu výchovy stravovacích návykov detí, na zavedenie povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole, na príspevky za zásluhy v športovej oblasti, na zriadenie Fondu na podporu športu.
Ďalšími titulmi sú výdavky týkajúce sa pozemkových úprav, tzv. komasácie, a dotačných nástrojov na podporu v poľnohospodárstve a výdavky súvisiace s novelou zákona o e-Governmente.
Vzhľadom na vyššie uvedené návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022 reflektuje hlavné zámery vlády Slovenskej republiky v jednotlivých oblastiach.
Rozpočet bol od svojho zverejnenia predmetom viacerých diskusií, a to nielen počas rokovania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, ale aj vo verejných diskusiách. Častokrát bol podrobovaný rôznej kritike pre riziká, ktoré boli identifikované Radou pre rozpočtovú zodpovednosť či Najvyšším kontrolným úradom. Rozpočet je plán a ako každý plán, aj tento v sebe nesie určité riziká, a to aj negatívne, aj pozitívne. Nevieme, kedy a či vôbec sa materializujú, a ani nevieme, aký veľký vplyv budú mať na pôvodný plán.
Rovnako je potrebné z mojej strany uviesť, že riziká, ktoré sú prezentované, nie sú pre nás na ministerstve financií neznáme. Avšak ako minister financií som zodpovedný nielen za verejné financie, ale mám zodpovednosť aj voči svojim kolegom ministrom, a preto rozpočet musí skĺbiť potreby jednotlivých výdavkových oblastí a zodpovednosť voči verejným financiám pri akceptácii určitých prítomných rizík.
Schválený rozpočet je síce statická veličina, ale jeho realizácia predstavuje veľmi živý a dynamický organizmus, na ktorý je potrebné v priebehu roka reagovať. Dôkazom toho je aj tento rok, keď hneď v máji, ako som zasadol na kreslo ministra financií, ako som už uviedol, bol deficit na úrovni 0,7 % HDP, pričom rozpočet bol schválený ako vyrovnaný. Na tento negatívny vývoj som musel reagovať a viazal som už spomínaných 215 mil. eur.
Teraz by som sa vyjadril k tomu pozmeňujúcemu návrhu.
Nastalo viacero zmien, ktoré mali vplyv na rozpočet verejnej správy, na ktoré som musel reagovať prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu prijatého na výbore pre financie a rozpočet.
Dochádza k zníženiu príjmov štátnych lesov Lesy SR, š. p., v sume 5 mil. eur z dôvodu vypustenia odvodu zo zisku.
Zmena legislatívy na oblasť úpravy minimálnych dôchodkov, v dôsledku čoho sa zvyšujú výdavky ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny o sumu 80,5 mil. eur.
Z dôvodu nepokračovania legislatívneho procesu, ktorý sa týkal dane z tabakových výrobkov.
Takisto novela zákona č. 595/2003 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorou sa rieši podpora mobility pracovnej sily, predstavuje negatívny vplyv vo výške 32,3 mil. eur.
Novela zákona 384/2011 o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií, ktorá bola schválená včera, predstavuje pozitívny vplyv v sume 114,1 mil. eur.
V záujme dodržania cieľa na rok 2020 v podobe schodku rozpočtu verejnej správy na úrovni 0,49 % HDP sa znižujú aj výdavky v kapitole VPS o 105,5 mil. eur.
Okrem už uvedených zmien sa zároveň presúvajú výdavky v objeme 25 mil. eur z kapitoly VPS do kapitoly ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka tak, aby v roku 2020 bolo na realizáciu podpôr štátnej pomoci a národných podpôr smerujúcich do pôdohospodárstva k dispozícii celkovo 50 mil. eur.
Toľko z mojej strany a dúfam, dámy a páni, že, že táto, táto debata bude konštruktívna a bude postavená na faktoch. Ja sa na tú debatu teším.
Čo sa týka schválenia rozpočtu, myslím si, že bolo by veľmi rozumné, aby rozpočet na budúci rok bol schválený. V rámci rozpravy možno budeme hovoriť o tom, čo znamená rozpočtové provizórium, a myslím si, že toto riešenie nie je dobré pre nás ani pre krajinu, ani pre obyvateľov Slovenska.
Takže chcel by som poprosiť o podporu návrhu rozpočtu na budúci rok.
Ďakujem pekne.