53. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa, vždy návrh zákona zostane návrhom zákona do doby, kým sa neschváli. Tak vyčítať, že aký bol návrh predložený. Ja som poďakoval predkladateľom, že tie sporné veci, aj vy ktoré napádate, z toho zákona sa vypustili, a teda tá bezpečnosť, akceptovali predkladatelia názory odbornej verejnosti a nebude sa zaťažovať žiadna žena nejakým zvýšeným sonografickým vyšetrením alebo intenzitou sonografického vyšetrenia, čo je, teda naozaj vnímame a pozorne sledujeme odbornú verejnosť a aj napriek tomu, že polemiky, ktoré boli aj v médiách, niektorí lekári to obhajovali a tvrdili, že to je bezpečné, skutočne sme si to naštudovali a pozreli sme, že keď sú vážne výhrady odbornej verejnosti práve kvôli týmto vyšetreniam, tak predkladatelia preto predložili ten pozmeňovací návrh. Takže vyjadrovať sa k tomu, že aký bol predložený návrh zákona, vyjadrujme sa k tomu alebo hovorme o tom, čo teraz v Národnej rade je, a pokiaľ nie je schválené definitívne znenie, tak akýkoľvek návrh, ktorý tu padne, je stále len v podobe návrhu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja by som chcel zareagovať na otca Mariána Kuffu, ktorého poznám, teda ktorý zaznel v reči Zuzky Zimenovej, tak ja ho poznám asi možno už aj dvadsať rokov a musím povedať, že je to človek, ktorý naozaj vybudoval neskutočné dielo, venuje sa bezdomovcom a začal naozaj na zelenej lúke a dnes uňho nachádza útočisko mnoho, mnoho ľudí a zachránil im život. Čiže je to človek, ktorý má za sebou naozaj z hľadiska práce ľuďom a obety úžasné výsledky. Ako, ja pravdu poviem, že nielen to, že je kňaz, ale, ale práve to, ako pomohol ľuďom, vždy som to obdivoval a nesmierne sa mi to páči, ako sa dokázal nasadiť pre to, a to cez jeho ruky naozaj prešli stovky, možno aj tisícky ľudí, ktorým on zmenil život. Z tohto pohľadu je to pre mňa človek, ktorého si, ktorého si naozaj vážim.
Áno, je pravda, sú výroky, s ktorými ani ja nesúhlasím, ale teda určite tento človek má za sebou veľmi silný príbeh a veľmi, veľmi, veľmi veľa dobrého urobil a myslím, že je dôležité, aj toto aby odznelo tu v tejto sále na také vyváženie, lebo tá jeho pomoc bola naozaj výrazná, tak som to chcel len doplniť.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Ďakujem Zuzke za jej prejav.
Ja by som ju len doplnila k tomu zdraviu ženy, o ktorom hovorila aj Janka Cigániková, v podstate aj pán Zelník, ktorý na začiatku veľmi správne argumentoval, že teda toto je naozaj nedobrý návrh, a ja sa dosť čudujem, že vám nevadí, že vyradenie tabletky po zo zoznamu liekov, ktoré nemusia byť na predpis, sa vám nezdá život ohrozujúce pre ženy a že sa vám to ako lekárovi nezdá zvláštne, pretože naozaj presne to, čo hovorila Janka, vyradiť takýto liek z takéhoto zoznamu znamená, že tie ženy budú jasne ohrozené na zdraví, možno aj na živote, pokiaľ nebudú mať dostatočný a dostupný prístup k takejto tableťke, k takejto tabletke.
Takže ja by som očakávala od vás oveľa profesionálnejší prístup, pán Zelník, ešte aj pri tomto, pri tomto konkrétnom návrhu.

Ďakujem za reakcie. Dovolím si reagovať na tri faktické poznámky.
Na poznámku pani poslankyne Gaborčákovej a pána Hegera. Ja som spomínala pána farára Kuffu v úplne inej súvislosti, ako ho spomenul pán poslanec Heger alebo ako sa ohradila pani poslankyňa Gaborčáková. Ja som povedala, že na základe jeho požiadavky bol predložený tento návrh zákona, podobne ako aj návrh na uznesenie o odmietnutí Istanbulu. A nehovorím do vetra, nehovorím len tak ani nechcem nikoho osočovať, pán farár Kuffa to sám takýmto spôsobom nás o tom informoval vo svojej kázni zo dňa 16. novembra v Trnave, kde sa týmto pochválil. To znamená, že ak citujem farára Kuffu, tak ho nijakým spôsobom neurážam. Jednoducho prišiel za Andrejom Dankom alebo Andrej Danko za ním, ako sa chválil, a požiadal ho, aby ešte takéto dva návrhy SNS predložila, a dokonca vraj sa pán predseda Danko tomu bránil, pretože hovoril, že už je tesne pred voľbami a že už sa to neoplatí, ale napriek tomu teda prisľúbil. Takže na tento podnet sa to celé udialo.
A, pán poslanec Zelník, ak ma vy teraz ako upozorňujete, že nemám vlastne v druhom čítaní rozprávať o návrhu zákona a o ustanoveniach, ktoré boli predložené do parlamentu, lebo už odznel nejaký pozmeňujúci návrh, no to snáď nemyslíte vážne? Veď ešte nebolo hlasované o ničom. Ak neprejde tento pozmeňovák, tak hrozí, že prejde ten návrh v pôvodnom znení.
Veď my tu máme na stole všetky možnosti a je mojou povinnosťou vyjadriť sa ku všetkým možnostiam.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, tu teraz pozerám, že tak možno aj viacej žien tu máme, čo je taká milá udalosť, ale teda zatiaľ v rozprave vystúpili len ženy, tak vstupujem do tohto, do tohto poľa, do tohto peletónu, ale ja osobne si myslím, že na túto tému, naozaj nie je to téma týkajúca sa len žien, myslím si, a tak ako aj kolegyňa Janka Cigániková prišla s takým revolučným návrhom, ktorý určite z hľadiska represie by mohol byť aj veľmi účinný.
Teda tá debata, tá debata, tá debata (povedané so smiechom) o tomto návrhu zákona by určite tiež zniesla, myslím si, že búrlivú diskusiu, ale možno by aj tej téme mohla pomôcť, ťažko povedať.
Ja teda chcel by som na úvod povedať ako človek, ktorý je veriaci, ktorý je katolík, že som za život, áno, som za život. A tú druhú vec, ktorú by som chcel povedať, že ja považujem naozaj život, že vzniká momentom počatia. Čiže pre mňa ten život je moment počatia a pre mňa ten život je ľudský život. Čiže nemyslím si, že keď príde k počatiu, že môžeme očakávať, že by z toho, a teraz ja neviem to terminus technicus, a akokoľvek sa to nazýva, viem, že tu zaznelo plod, viem, že tu zaznelo embryo a tak ďalej, Ja teda neočakávam, predpokladám, že nikto z nás neočakáva, že by z toho mohlo vzniknúť niečo iné ako človek, čiže ja sa na to naozaj pozerám od začiatku, od toho momentu 0,000 1, keď to tak nazvem, alebo teda od tej prvej sekundy ako, ako na človeka.
A tu by som chcel povedať ešte taký názor, nepočúvam ho často, ale, ale myslím si, že je to dôležité sa nad tým zamyslieť, a to je to, že veľa sa hovorí pri tejto téme aj o voľbe ženy. Áno, samozrejme, voľba ženy je určite argument, ale uvedomme si, že tu sa nebavíme o tom, či tá žena teraz si dá amputovať malíček alebo či ide na nejakú plastickú operáciu, alebo podobne, ale bavíme sa tu o novom človeku. A preto si myslím, že pokiaľ tá že sa chce rozhodovať o svojom vlastnom tele, tak to neni problém, ona môže o svojom tele rozhodovať, ale pokiaľ ide rozhodovať o tele ďalšej bytosti, tak to už nemôžme nazývať, že rozhoduje o vlastnom tele, lebo rozhoduje o tele. A toto je, myslím si, že dôležitý rozmer, pretože tu sa roz..., tu sa rozprávame o živote ďalšieho človeka. Takže pre mňa je toto zásadný, zásadný rozdiel v celej tej diskusii.
Taktiež chcem veľmi dôležitú vec povedať, že naozaj, a myslím si, že toto máme, tú túžbu všetci, že bolo by ideálne, a k tomu by sme mali smerovať, aby sme túto tému nemuseli riešiť z dôvodu, že také situácie nenastávajú. Čiže aby naozaj nenastávali tie situácie, kde žena musí ísť na, na potrat alebo na prerušenie tehotenstva, pretože je to zásah a myslím si, že aj všetci sa zhodneme, že ten zásah je veľmi nepríjemný z hľadiska emočného, z hľadiska psychického, teda ale aj, aj fyzického.
Takže čo sa týka samotného, teraz sa povenujem trošku aj tomu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý tu zaznel, tak ako, ako bolo povedané, my sme predkladali vlastne návrh zákona na septembrovej schôdzi, ak si dobre pamätám, a vlastne tam sme prišli s tou ideou toho utajeného tehotenstva. Pretože naozaj keď sme sa pozerali veľmi dôkladne na túto situáciu, a však rozprávame sa o nej už dlho, tak sme si uvedomili, že práve aj ten návrh zákona o tom utajenom tehotenstve by vedel pomôcť a posunúť nás o krok vpred a nemusel by byť nejako rušivý, pretože sú naozaj ženy, ktoré ani nechcú a priori si dať to bábätko potratiť, ale na druhej strane je to pre nich náročné spoločensky alebo sociálne, to bábätko si nechať, pretože to poznačí, poznačí ich život, a preto práve aj tá idea toho utajeného pôrodu bola pre nás nápadom alebo myšlienkou, ktorá by pomohla pomôcť práve týmto ženám sa odsťahovať niekam úplne inam na isté obdobie a nebyť tak vystavená práve možno tej spoločenskej kritike za to, že otehotnela nečakane, alebo, alebo proste aj mimo vzťahu, čokoľvek, to už tie dôvody môžu byť rôzne, ale že by teda sa presťahovala, či už na opačnú stranu republiky, alebo aj do zahraničia, a vedela by vlastne takýmto spôsobom to dieťatko vynosiť a zároveň na konci vlastne toho tehotenstva by ho vedela dať na adopciu, pretože áno, je to pravda a vidíme to, ten problém je, či už čím ďalej, tým, tým viditeľnejší, vypuklejší, že dnes otehotnieť nie je také jednoduché. Nie je vôbec také jednoduché a už vonkoncom nie automatické.
A naozaj ten záujem o deti z adopcie je, vďaka bohu, vysoký, tým pádom tie detičky môžu nachádzať ako keby ten nový domov, čo je veľmi dobré, a tak ako som spomenul aj vo faktickej poznámke, je úplne úžasné, keď tie deti môžu nájsť domov, milujúcich rodičov a nemusia ísť do detských domov, do detských zariadení, preto sa aj teším tomu inštitútu profesionálnych rodičov, lebo aj to už je posun vpred. A myslím, že aj tu zazneli nejaké, nejaké svedectvá o tom, ako, ako to pomohlo tým samotným deťom, takže ja osobne naozaj sa pozerám na každé počaté dieťa ako na človeka, na počaté dieťa, ktorému treba dať šancu v živote, a hlavne treba mu dovoliť, dovoliť ten život a nájsť tie riešenia, a preto sme aj priniesli teda to opatrenie s tým utajeným tehotenstvom a utajeným pôrodom, aby mohlo dostať šancu, aby mohlo dostať šancu aj u inej rodiny, a tá, myslím si, že aj pre tie ženy, a toto je môj názor, ale, samozrejme, dá sa o tom diskutovať, ale myslím si, že aj pre tie ženy, ktoré sú mamičky a ktoré počnú to bábätko a nemusia ho teda potratiť, ale môžu ho dať na adopciu, tak je to teda lepšia ako keby voľba aj pre nich, pre ich mentálne, mentálne zdravie, aby to dieťatko vynosili. Ale v každom prípade, samozrejme, bolo by to na ich rozhodnutí, však to je, bolo by to na ich rozhodnutí, či by sa pre to rozhodli, ale mali by tým pádom vytvorené omnoho lepšie podmienky, čiže boli by v utajení, mali by aj nejaké peniaze na život, aby mohli to obdobie vlastne fungovať, a potom to bábätko odovzdať na tehotenstvo s tým, že by sa, automaticky to dieťatko by išlo rovno tým adoptívnym rodičom.
Takže toto bola tá myšlienka, tým, že ste ho zapracovali do tohto pozmeňujcúeho návrhu, tak my sme radi, lebo vlastne tú myšlienku sme priniesli na stôl, takže pre nás, pre nás to bola len potešujúca, potešujúca správa.
Na záver by som chcel ešte naozaj vyzdvihnúť to, že, že dôležité je, aby sme pri tejto diskusii, si myslím, že viedli tú debatu o tom, a chápem, kľudne môže byť, samozrejme, aj búrlivá a môže byť, dotýkať sa aj rôznych zákutí, ale myslím si, že by sme mali mať na zreteli práve to, že, že chceme ako keby pomôcť, pomôcť, či už ženám, alebo párom, lebo niekedy to môže byť rozhodnutie, a ja si myslím, že nie je to vždy rozhodnutím iba ženy, povedzme si na rovinu, niekedy možno väčší tlak vyvolával práve ten muž na tú ženu, aby, aby na ten potrat išla, tých situácií môže byť rôzne. Alebo teda ten muž nechá tu ženu naozaj na holičkách a ona je pod tlakom tej situácii, tej situácie potom nútená robiť, robiť náročné kroky a myslím si, že toto je nepoctivé, určite, takže myslím si, že je dobré, aby sme na celú tú problematiku pozerali, na to, aká je, aké sú príčiny toho, to je prvá vec dôležitá a potom druhé, ako vytvoriť to prostredie tak, aby sme redukovali čo najviac tie možnosti, pre ktoré toto vzniká, pre ktoré sa tá žena musí pre to rozhodnúť.
Čiže myslím si, že ten samotný rozmer toho, že tak teraz celé to nechajte tak, celú túto tému nechajte tak, tiež podľa mňa nie je, nie je dobrý, že určite by sme mali týmto ženám pristupovať, pretože tá situácia je veľmi náročná, keď sa oni na túto tému rozhodujú a keď to musia aj, ten zákrok, podstúpiť. A ja už z hľadiska takej tej empatie si myslím, že je dôležité aj v tej diskusii pozerať práve na to, že sa tu bavíme o reálnych bytostiach, a pre mňa sú to naozaj deti, chcem to ešte zopakovať, kde je dôležité, aby sme si zachovali také, poviem, to také mäkké srdce, bijúce srdce, hoci sa niekedy bavíme aj, aj ostro, a mali sme na zreteli vlastne ten rozmer tej myšlienky.
Takže toto je to, čo som chcel priniesť, priniesť ja do tej debaty, začnem tým, čím som skončil, pre mňa naozaj ten život začína počatím a som za to, aby každý život dostal šancu, a chcem pomôcť ktorejkoľvek žene alebo páru, aby sa rozhodol tomu životu dať šancu tiež a vytvoriť také prostriedky, aby ten život šancu mal, či už v ich domácnosti, alebo, alebo v nejakej inej. Toto je nastavenie, ktoré ja mám pri celej tejto téme, a chcel som ho tu priniesť do diskusie.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne. Edko, Edo Heger, ja ti vždy poviem tak, Edko, ale tak v dobrom, lebo ty vo mne naozaj vzbudzuješ také to dobro, a chcem začať aj s tým, že ja ti naozaj verím ten úprimný záujem, naozaj ti úprimne verím, a nielen tebe, len hovoríš o tom, že..., a, a veľmi rozumne, lebo ja som napríklad túto diskusiu mala s naším Petrom Osuským, hovoríš o tom, že tá žena teda nerozhoduje len o sebe, ale zároveň už rozhoduje o..., vlastne o tom dieťatku ako takom a tuto, jasné, je tá diskusia o tom, že kedy začína život, a vy máte to jasné, ja sa s vami v tomto nejdem ani sporiť, ani, ani neviem sama pomenovať ten bod, kedy to už je tak.
Ale čo viem, je to, že pokiaľ je teda embryo, plod, tak jednoducho minimálne určite v tom štádiu embrya to dieťatko, budúce dieťatko ešte necíti ani bolesť, ani trápenie, ani nič takéto. Kdežto ak sa, o tom som hovorila, ak sa narodí ako nechcené a musí trpieť celý život, tak to už teda to dieťatko naozaj cíti a môže to dopadnúť tak, ako som hovorila o tej svojej kedysi, bohužiaľ, známej, ktorá celý život sa trápila natoľko, že sa nakoniec zabila, lebo pociťovala tie následky toho, že my sa nevieme o týchto, my sa môžme tváriť, ale my sa nevieme o tieto deti postarať dobre a oni na to celý život doplácajú. A teraz do tejto situácie akože tlačiť nasilu sa mi zdá zbytočné. Tak len k tomu toľko.
A, a ešte by som chcela, že, prosím ťa, nie že predložíte ten návrh, ja som ten návrh s tou vazektómiou dávala ako odstrašujúci príklad. (Povedané so smiechom.) Až podozrivo veľmi sa ti páčil (povedané so smiechom), nieže vás napadne niečo také dať, lebo bolo by to, moja reakcia bola veľmi podobná, lebo pripadá mi to ako z jedného súdka, že nemáme čo zasahovať do rozhodnutí iných napriek tomu, že chápem aj tie pozitívne dôvody, ale je to tak citlivá téma, že toto pred voľbami jednoducho nie ako volebná agitka.
Ďakujem.

Áno, ja by som asi nadviazala na Janku k tomuto, že ja ti tiež veľmi verím, Edo, že to myslíš úprimne, ale už som to hovorila niekoľkokrát na pôde parlamentu, jedna vec je prezentovať svoj názor, lebo tu je istá skupina ľudí, ktorá má tento názor, a potom je tu veľmi veľká skupina ľudí, ktorá má iný názor, skrátka vyše 60 % občanov Slovenska si myslí, že máme postačujúcu, štandardnú európsku legislatívu, ktorá sa týka interrupcií, 12. týždňa, skrátka ja nerozumiem, prečo sa bavíme tri mesiace pred voľbami o tejto téme, a úprimne ti poviem, že mám pocit, že Slovenská národná strana zneužíva aj vás na to, aby ste sa k nej pridali, aby ste spojili sily, aj keď to možno nechcete, na základe vášho názoru.
Čiže ešte raz, my sme sekulárny štát, tuná nemá čo, nejaké náboženské názory tu na pôde parlamentu nemajú čo robiť. Pán Kuffa na pôde parlamentu nemá čo robiť, čiže to je k tejto prvej veci.
A teraz k tej druhej, kde si hovoril o tom, že, že žena nerozhoduje len sama o sebe, ale aj o tom nenarodenom dieťati. Áno, to je tvoj názor opäť, ale tento pozmeňovák navrhuje, aby otec plodu bol informovaný o interrupcii, inak tá interrupcia nebude povolená. To znamená, že zo ženy to robí nesvojprávnu osobu, ktorá sa nevie rozhodnúť sama. Ako, my sa teraz vraciame kam? Do 19. storočia, kde žena, je, je kopec žien, ktoré si neželajú informovať svojho partnera o tom, že sú tehotné, pretože žijú napríklad v násilníckom vzťahu. A ona teraz ako čo, pôjde za tým násilníkom a bude mu hovoriť, prosím ťa, poď povedať, že súhlasíš s interrupciou? Ako ja, ja neviem, o čom sa tu, o čom sa tu, prosím vás, my bavíme.
Však toto je absolútne jednoznačná, politická populizmus pred voľbami a vy im hráte užitočných idiotov. Prepáč, ale je to tak. A nehovoriac o tom, že je to zdravie ohrozujúce takisto, pretože... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem ti za, za tvoj príspevok, pán poslanec Heger, ja sa pridám k svojim predrečníčkam, že naozaj veľmi rada ťa počúvam a veľmi rada s tebou diskutujem, a dotknem sa len jednej veci.
Ty si tu spomínal aj váš návrh, ktorý bol k tejto téme predložený počas tohto volebného obdobia a týkal sa aj utajených pôrodov, a ja som podporila tento návrh vtedy, a práve preto, že sa týkal napríklad aj adopcií a týkal sa napríklad aj toho, čo dnes nie je úplne bežné v pôrodniciach, a to je priloženie dieťatka hneď po narodení, umožnenie kontaktu s budúcimi rodičmi. Aj v prípade adoptovaných detí ste sa o toto usilovali a to som považovala za veľmi dobrý nápad.
No ale ak, ak teraz hovoríte o tom, že sa tešíte, že v pozmeňujúcom návrhu sa riešia napríklad utajené pôrody, lebo teda tá žena potrebuje mať pocit istoty a bezpečia, a keď sa rozhodne to utajiť, tak to otočme trochu. Čo to hovorí o našom Slovensku, čo to hovorí o našej krajine, že potrebujeme sem predkladať také návrhy, ktoré, ktoré pomáhajú ženám alebo pomôžu ženám utajiť, čo vlastne, ešte stále hanbu? V tomto storočí ešte stále hanbu? A takýmito návrhmi, ktoré predkladá SNS, ktorý predkladajú kotlebovci, tak takými návrhmi my v podstate meníme charakter Slovenska a hovoríme, že áno, je to hanba, lebo potrebujeme mať manželské zväzky, lebo potrebujeme, aby rodina a matka strážila rodinný krb. Áno, potrebujeme, aby sa čo najviac detí rodilo, ale v manželstve, a nie inak, lebo inak je to hanba.
No to kde sme, prosím vás pekne? To naozaj chcem ten charakter Slovenska takto pokriviť?

Edo, chcem sa vyjadriť k niečomu, čo si povedal, ale ešte pred tým poďakujem za argumenty, ktoré hovorila aj Simona, aj Zuzka.
A ja sa zastavím pri jednom tvojom konštatovaní, keď si povedal, že muž ženu nechá na holičkách. Stáva sa to dosť často, je to veľmi smutné. Ale teraz si predstav, že žena má ísť za týmto mužom a má ho informovať, a myslím si, že bude vo veľmi zlom, nekomfortnom postavení, pretože čo sa mu ho má ísť doprosovať, aby jej podpísal, že...? Lebo však ako teda bude deklarovať, že, že ho informovala? Tomu celkom nerozumiem ani v tom zákonu, zákone, ako ona bude dokladovať, deklarovať, že niekoho informovala.
Dokonca sú také prípady, keď žena ani niekedy nevie, s kým otehotnela. Žiaľ, sú aj také prípady. A teraz čo bude? Nejakých troch alebo dvoch, troch-štyroch partnerov, s ktorými bola v tú noc, informovať? Ako bude vedieť, ktorý je otec? Ako vy budete vedieť, že táto môže ísť na interrupciu, lebo ten informovaný súhlas získala. Ktorý z nich je ten pravý otec? Viete, zdá sa mi to, presne to, čo tu bolo povedané, že tá žena je nesvojprávna.
A ja k tomu vám poviem veľmi (reakcia z pléna), veľmi jasný môj zážitok. Ja som tri roky pôsobil ako lekár v arabskej krajine, moslimskej krajine, kde žena bola ohrozená na živote a jej stav si vyžadoval urgentnú operáciu. A keď ešte prišla na chirurgiu, tak ten, kto ju doviezol, lebo nemohla väčšinou sama šoférovať, tak tam podpísal napríklad aj súhlas napríklad s operáciou. Ale keď sa to zistilo na internom, ten súhlas nemali a my sme ju potrebovali operovať, tak nemohla dať ona sama súhlas k vlastnej operácii. A potom prišiel jej syn 11-ročný alebo synovec a ten mohol dať súhlas k jej operácii.
No, chceme takéto situácie my na Slovensku zavádzať? To je 18. storočie, ak nie ešte horšie!

Ďakujem pekne. V prvom rade, kolegovia, chcem veľmi poďakovať za vaše, za vašu spätnú väzbu a za to, že tu môžme viesť takýto dialóg, lebo je to dôležité. Túto tému treba naozaj dobre potrápiť. A ja by som chcel zareagovať na pár vecí. Uvidím, čo sa mi podarí stihnúť.
Kolegyňa Janka Cigániková, ja rozumiem tej, tej úvahe, že to dieťa je nechcené, a potom môže tu vzniknúť ten scenár, že musí trpieť. A úprimne, mňa to bolí. Akože si hovorím, že presne takéto dieťa. Ale ja zase nechcem tomu dieťaťu ponúknuť smrť. Ja by som mu radšej ponúkol kvalitný život. A pracujem s tou myšlienkou, že dobre, ponúkneme ti život, ale keď ti máme ponúknuť život, tak tu ponúkneme kvalitný život. Proste nie, že teraz ťa necháme na holičkách, opäť to použijem, že ty sa narodíš a staraj sa, lebo však to dieťa sa nemôže starať. Však všetci vieme, že čo dieťa, do koľkých rokoch sa nedokáže samo o seba postarať. To je úplne niečo iné. Takže ja sa snažím pozerať na to touto optikou. A preto aj ten náš návrh, ktorý sme mali, že tá adopcia, garantovaná rodina, v ktorej to dieťa dostáva novú šancu, v ktorej nemusí vyrastať s tým, že bolo nechcené. Lebo aj tá matka, ja súhlasím s tou logikou, že keď je dieťa v lone a je nechcené, tak ono s tým žije. Ale keď tá matka vie, že ho ide dať na adopciu, tak ono svojím spôsobom je chcené. Samozrejme, všetko závisí od toho nastavenia tej matky. A toto je všetko cesta, ktorá nás čaká. Ale ja sa na to pozerám tak, že nechcem tým deťom ponúknuť automaticky smrť. Čiže je to trošku iná optika. Ale rešpektujem, samozrejme, aj iné názory.
Ešte jednu vec, ten, utajiť hanbu. To, na to chcem zareagovať. Ako, žiaľ, toto je, toto je súčasná situácia Slovenska. Ako ja by som bol veľmi rád, keby to nebol odraz momentálnej spoločnosti. Ale, žiaľ, ten tu je. A to, že si pred tým zakryjem oči, úplne nerieši tú samotnú situáciu.
Čiže poďme pracovať na tom, aby sme pozdvihli, a myslím si, že to tu aj robíme rôznymi inými návrhmi, kvalitou života a tak ďalej, poukazujeme. Táto cesta nás čaká. A jedného dňa naozaj, ja verím tomu, že už nebude musieť tú hanbu mať. Ale, žiaľ, zatiaľ v tej situácii sme, a preto sme prišli s týmto návrhom utajovaného pôrodu.
Ďakujem.