53. schôdza

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Heger.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja kratučko chcem vystúpiť. Opäť na úvod tiež poviem, nie som právnik, čiže nebude to nejaké, nejaký rozbor tohto zákona, ale bude to možno také, logický pohľad na to, čo tieto paragrafy hovoria a čo môžu evokovať. A preto otázka, to bude viacej otázok, pán minister, priamo na vás.
V dôvodovej správe píšete, že v novom znení § 22 lomeno, pardon, 22 písm. a) sa navrhuje zaviesť nový dôvod pre dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu, u ktorého existujú dôvodné pochybnosti o tom, že spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ak tým môže byť vážne ohrozená dôveryhodnosť súdnictva alebo dobrá povesť súdnictva. Potom vlastne sa vysvetľuje, ako sa bude konať, do 30 dní, šesť mesiacov, šesť mesiacov, okej.
Keď som si ešte otvoril schválne aj zákon, tak vlastne ten, 22, opäť hovorí presne to, že dočasne pozastaviť výkon funkcie sudcu možno aj sudcovi, u ktorého existujú dôvodné pochybnosti o tom, že spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti. Moja otázka je, čo to znamená? Pretože tento výklad môže mať naozaj široký, široký rámec a ja si kladiem otázky, na základe akých teda parametrov sa toto bude vyhodnocovať, pretože to je možno to najdôležitejšie. Na jednej strane mi práve táto formulácia evokuje to, lebo neskôr sa hovorí, že teda zasadne k tomu Súdna rada, ak to správne chápem, na návrh predsedu Súdnej rady alebo ministra, alebo predsedu Najvyššieho súdu, a rozhoduje o tom Súdna rada. Čiže Súdna rada na základe nejakého podnetu, či už predsedu, ministra, alebo predsedu Najvyššieho súdu, zasadne a bude rozhodovať o akomkoľvek sudcovi.
A teraz na základe tejto spôsobilosti viem si predstaviť situáciu, že máme tu dobrého sudcu, niekomu sa znepáči a povie, ty poškodzuješ dobrú povesť súdnictva. Tak Súdna rada zasadne a dá ho do karantény. To je prvá vec, ktorá mi tu vyskakuje ako riziková, že takýmto spôsobom bude mať Súdna rada vo svojich rukách nástroj aj možno voči nepohodlným, ale čestným sudcom, ktorí chcú bojovať za dobrú vec. Tam, samozrejme, je riziko toho, ako funguje tá samotná Súdna rada, ale dávame teda konkrétny návrh, opravte ma, ak to doteraz bolo takisto alebo čokoľvek, hovorím, nie sú toto moja parketa, ale zo samotného znenia ja tu to riziko vidím.
Druhá vec, ktorá mi tu nesedí a chcem sa opýtať, čo bude ten sudca robiť počas tej karantény. Pretože na druhej strane my tu hovoríme, dobre, niekto poškodzuje povesť a na jednej strane chápem to, že kým sa teda nevyjasní, čo teda s tebou, že či si teda zlý sudca; zlý sudca, to je opäť veľmi vágne a nepresné, ale teda, aký je ten problém, ktorý máš, tak musíš ísť ako keby z voza dole. Ale my teraz hovoríme, že bude poberať, ak sa nemýlim, 80 % základného platu. A teraz mňa zaujíma aj z toho ekonomického hľadiska, že čo bude teda jeho náplň počas tohto obdobia, čomu sa bude venovať. Opäť je to, možno aj práve pre tú neznalosť tej problematiky, ale určite by ma zaujímalo, čo bude teda jeho činnosť, keď bude za to poberať, lebo 80 % je pomerne... (smiech rečníka), áno, niektorí poslanci mi tu naznačili, že bude spinkať, oddychovať. A dúfam, teda toto by som skôr doprial tým prepracovaným sudcom a čestným sudcom, ale určite nie tým, ktorí poškodzujú dobré meno súdnictva.
Ale tuto je tá otázka, pretože ak naozaj si zoberieme nejaký príklad, ktorý sme videli aj v minulých mesiacoch a má sa to vzťahovať, teda predpokladám, že toto je reakcia práve na vývoj posledných mesiacov a posledných udalostí, tak ak toto má byť reakcia na to, tak si myslím, že to je veľmi bezzubá reakcia a veľmi povrchná a podľa mňa aj nepoctivá z toho pohľadu. Pretože ak by sa to týkalo povedzme konkrétnej sudkyne, ktorá by v takomto prípade bola daná do karantény, tak ja nevidím dôvod, prečo by mala poberať 80 % základného platu a nič nerobiť. Pretože to je naozaj, to je lepšie ako platená nemocenská alebo čokoľvek. Ale teda toto by som vás poprosil o vysvetlenie, aby to tu jasne zaznelo, aby sme mohli vidieť, či tento zákon teda má naozaj dobrý úmysel a aj bude konkrétnym nástrojom, alebo to bude len nejaké povrchné marketingové riešenie. Takže toto sú z môjho pohľadu dve zásadné otázky, ktoré som mal a kde vidím teda tie riziká.
Ďakujem veľmi pekne. Skončil som.

Ďakujem.
Jedna faktická poznámka, pán poslanec Baránik.

No, problém je ten, kolega Edo Heger, že toto nie je vlastne zákon, ktorý má reálne niečo riešiť. Toto je zákon, ktorý má dobre vyzerať. Lebo pravda je tá, že keby sa niečo malo riešiť, tak existuje dostatok nástrojov na to riešenie. Existuje dostatok nástrojov na to, aby sa aj sudcovia trestne stíhali, pretože toto všetko, čo sa nazýva že disciplinárne konanie, nie, tam by malo byť trestné stíhanie. A to, že sa trestne nestíha, no, na to je dôvod. To sa, to sa volá, že Kováčikových 61 prípadov. O tom to je celé, že proste toto je mafiánsky systém a títo ľudia sú chránení a nesmú byť stíhaní a teraz sa ako kamufláž použije to, že sa akože budú disciplinárne riešiť. Minister bude von z obliga, pretože ja som podal návrh a už teda Súdna rada nech to posúdi. Ako keby Súdna rada bola nejaké božstvo, ktoré nepodlieha zákonom tejto krajiny. A toto je podstata tohto problému.
Čiže celé je to len odporná kamuflácia situácií, odporná kamufláž v situácii, kedy táto krajina sa zmieta v poznaní toho, kde je, zmieta sa v poznaní, pretože ona sa zmietala aj predtým, len to nepoznala. To bolo zopár bláznov, čo to v parlamente hovorili, inak ľudia netušili, že to môže byť takéto zlé. Teraz, keď sa to zistilo určitým nedopatrením, tak to sa rieši.

S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Heger.

Ďakujem veľmi pekne za toto dôležité doplnenie. Ak to je pravda, čo hovoríš, tak potom naozaj tento zákon je úplne bezzubý a v takom prípade to ide v tom hesle, ktoré sme pred časom počuli od, z úst ministra financií, teda exministra financií, že nie je dôležité, čo je pravda, ale čo povieš. A v takom prípade mi tento zákon evokuje jednu vec, že vlastne táto karanténa, ktorá sa tu dáva týmto zákonom, je vlastne mediálna karanténa, resp. karanténa pred mediálnym tlakom a lynčom práve toho, čo si tí sudcovia zaslúžia. Pretože ak sa on bude môcť, ten sudca, takýmto spôsobom skryť, aby svojím spôsobom akože je potrestaný, ale v skutočnosti nie je, bublina spľasne, naňho sa zabudne a po roku sa vráti a ešte mu bude aj doplatené, tak tento zákon vlastne vytvára pravý opak toho, čo by sme chceli, aby vytváral. A to bude teda, to bude akože, myslím si, že veľká hanba.
Ďakujem.

Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Budaj.

Vážený pán minister, pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia, vskutku naše diskusie a komentáre k realite sa blížia ku koncu. Aj tento návrh pána ministra Gála vnímam ako taký výkrik zúfalého námorníka, ktorý skúša leštiť podlahu na Titanicu. Podlaha aj po tomto úsilí zostane, žiaľ, špinavá. Tento zákon je len obrusom, ktorý sa má hodiť na tie nedostatky a Titanic sa aj napriek tomuto návrhu bude ďalej potápať.
Ako aj sám pán minister povedal, je to aj svojím spôsobom rozlúčka s jeho súčasnou pozíciou, ale predkladá zákon, ktorý tiež si nezasluhuje iný názov, len že je leukoplast na zlomeninu alebo rakovinu v našej justícii. Čiže je to bezradná, je to zákon, ktorý ilustruje bezradnosť súčasnej exekutívy, ktorá jednak stojí už zoči-voči koncu volebného obdobia a jednak na tomto konci si musí priznať, že leštenie podlahy sa nepodarilo a keby sa aj podarilo, neriešilo podstatu. Neriešilo fakt, že naša justícia má zlé pravidlá, že systém je dávno zastaralý, že sa v ňom replikujú ešte dávne sovietske vzory a nikto nemal odvahu naozaj vytvoriť skutočnú reformu.
Nechcem, samozrejme, na pána ministra Gála vešať to, že by tú reformu mal urobiť on. On je dosluhujúci minister, pred ním bola pani ministerka Žitňanská, ktorá bola známa najmä tým, že bola čoraz viac znepokojená. Znepokojená vývojom lode, na ktorú nasadla a kde čoraz viac pochopila, že nebude ani hrádzou proti extrémizmu a nebude ani reformnou koalíciou, ktorá by vyriešila problémy justície, až napokon abdikovala na svoju funkciu.
Vy ste, pán minister Gál, to po nej zobrali a mali ste nulové šance, že by skupina, ktorá skôr pripomína kruhovú obranu zbojníkov, ktorí sa zavreli v akomsi hrade, než reformnú vládu, že by tá vláda mohla prijať nejaké reformné nápady, ak by ste ich aj boli priniesli. Čiže zostane už pre nás záhadou, či by ste také nápady a návrhy mali, ale chápem, že ste ich ani nevyťahovali.
Tento zákon je zákon o záchrannej brzde v tom zlom stave justície. Sa ukázalo aj pri pani Jankovskej, aj pri iných kauzách, ktoré sa odhaľovali v Threeme a v iných záznamoch, že tu máme sudcov, ktorí budia veľké pohoršenie verejnosti, médií, ale nevieme sa ich zbaviť alebo vy sa ich neviete zbaviť. Tento zákon by chcel byť záchrannou brzdou pre takéto prípady. Čiže neodstraňuje podstatu, ale chcel by prikryť dôsledky. Lebo dôsledkom je to, rozhorčená verejnosť, ktorá sa tu i tam dozvie, ale to musím povedať aj o nás, ani my ako opoziční poslanci nemáme žiadnu inú možnosť, len tu i tam sa dozvedieť tie najvykričanejšie prípady, upozorňovať na nich a keď už nie je iného východiska, tak stáť hoci pod holým nebom pred ministerstvom spravodlivosti, tak ako sme stáli kvôli odchodu pani Jankovskej.
Zákonitosti, ktoré vás priviedli do tejto koalície, ja komentovať nemôžem a nechcem, alebo môžem, ale nechcem v tejto situácii. Ale môžem povedať to, že tie isté zákonitosti vás aj nútia skôr brániť a odďaľovať riešenie káuz, ako bola pani Jankovská, a tak sa, tak sa naozaj tá nedôvera; a podobných káuz, však nakoniec pán Trnka stále, stále chodí spokojne po uliciach a už naozaj niektorí publicisti upozorňujú, že môže sa, môže prísť ku kolízii s nejakým rozhorčeným občanom, pretože spravodlivosť nekoná. Takže chápem, že skôr vás to zanieslo proste na tú stranu, že obhajujete niekedy aj neobhájiteľné.
No ale teraz by som sa chcel venovať tomu, ako vyzerá tá vaša záchranná brzda. Čiže je to naozaj hodenie plachty na špinavú podlahu lode, ktorá sa tak či tak potápa. Dobre. Rozhodli ste sa takouto vějíčkou, takouto náhražkou obalamutiť nejakú časť verejnosti, že predsa len sa čosi rieši, lebo sudcovia dostanú karanténu. Už tu visela vo vzduchu otázka, jak sa chcete potom chovať, keď dotyčný sudca vám bude písať alebo telefonovať z tropickej destinácie, kde mu bude chodiť bohatá 80-percentná odmena a on bude čakať, kým rozruch pominie alebo skončia voľby alebo nejaký iný dôvod, ktorý prehrmí, a ten sudca sa nám vráti a nebude, nebudete s ním môcť nič iné urobiť. Lebo práve tá gumová podmienka, že keď poškodzuje dobré meno súdnictva, no tak tá je veľmi diskutabilná a po roku by som povedal, keď to bude tzv. váš človek alebo niekoho človek, tak expiruje bezpochyby, lebo už nebude si ho nikto všímať, budú iné aféry, a tak sa vráti do talára, bude ďalej súdiť.
Už tu padli otázky, ktoré ja znovu podčiarkujem: Čo bude s agendou toho sudcu? Bude teda ležať v chladničke alebo ju prevezmú iní sudcovia? Ak ju budú preberať iní sudcovia, tak potom ste nechtiac, ja verím, že úplne nechtiac, stvorili mechanizmus proti všetkým spravodlivým sudcom. Treba na nich poslať nejaké obvinenie, za peniaze, ako viete, tu sa dá kúpiť všetko, aj obvinenie, a po tom obvinení pôjdu pekne do karantény a kauza sa presunie k nejakému lepšiemu, "lepšiemu" sudcovi. Keď viete, a vy to, pán minister, viete, akej obrovskej mafiánskej kreativity bol schopný jeden, jediný človek, ako rozosielal stovky esemesiek len napríklad na adresu nejakého poslanca alebo na adresu generálneho prokurátora, aké s nimi viedol rozhovory, tak iste nemôžte mať ilúziu o tom, že aj najatie bieleho koňa, keď sa dá najať na vraždu, tak o čo lacnejší je potom na obvinenie napríklad nejakého prísneho sudcu. Čo s tým potom, ja som tú otázku už položil, čo s tým, ak sa to začne zneužívať na odstraňovanie práve opaku – a u nás by to nebolo prvýkrát –, že legislatíva urobená takto napochytre, ako ste nútený ju vy robiť, viac-menej v rámci volebnej kampane tvrdiť, že niečo sme s tým urobili, viete, nie je to ešte dokonalé, ale zvoľte nás a my to potom, my to potom vymyslíme. No teraz nevieme ako, ale s niečím prídeme. No, ja vás chápem aj celé, celú tú situáciu všetci rozumieme, ale nechtiac môžte zrodiť Frankensteina, môžte zrodiť ustanovenie, ktoré nakoniec ešte zhorší to, čo chce zlepšiť.
Zásadnou vecou, a tu by som prešiel do tretej časti svojho príspevku; zásadnou vecou, ktorá mala byť výzvou pre túto koalíciu, je obnovenie dôvery v súdy a v justičný systém. Vy len hasíte jeden z požiarikov, ktoré horia v troskách všetkých doterajších pokusov vytvoriť právny štát. Ako sa dá teda obnoviť dôvera? No ja sa, samozrejme, tiež nejdem situovať do vašej polohy. Vy ste sa rozhodol stať ministrom a vy za to nesiete plnú zodpovednosť. Mohlo by pomôcť obnoveniu tej dôvery odanonymizovanie sudcov? No asi áno. Pomohlo by verejné hlasovanie v Súdnej rade? Bezpochyby áno. Ale to nenavrhujete, ani jedno, ani druhé. Mohli by pomôcť nejaké cieľavedomé aktivity napríklad tajných služieb smerom ku korupcii v súdnictve? No možno aj to áno, neviem, ale ani nič takéto nepočuť. Našťastie teda nie je na mne v tejto chvíli, aby som na tieto otázky, čo by mohlo obnoviť dôveru v súdnictvo, odpovedal za vás. Odpovedajte vy, ešte stále ste vo funkcii a predkladáte namiesto lieku iba placebo. Ja mám ako poslanec a najmä opozičný poslanec iba tú povinnosť naozaj stáť na stráži záujmov občana a ak treba teda, aj pod holým nebom pred budovou ministerstva spravodlivosti dožadovať sa, aby tie javy, ktoré prenikli na povrch, aby sa nezamietli pod koberec.
Ja si dovoľujem si tvrdiť, že koalícia nevyriešila krízu spravodlivosti, naopak, ju prehĺbila a že ste pochovali svoju šancu a tento leukoplast na tom nič nezmení.

Dve faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca.
Nech sa páči, pán poslanec Heger.

Ďakujem, kolega Budaj, za tieto slová. Ak nadviažem na to, na ten úvod, tak naozaj mi tu potom vychádza, že celé toto je také jedno veľké pokrytectvo. Pretože ak je to naozaj záver toho, čo sme mohli vidieť po našej výzve, vlastne my sme vyzývali, Igor Matovič vyzýval premiéra, aby zvolal okrúhly stôl. Následne Peter Pellegrini zvolal na pondelok 21. októbra pracovné stretnutie, na ktorom sa zúčastnila teda ministerka vnútra Denisa Saková, minister spravodlivosti, pán predkladateľ Gábor Gál, prezident Policajného zboru Milan Lučanský a zástupcovia Súdnej rady a Generálnej prokuratúry. Ak toto je teda výstup tohto okrúhleho alebo ostrouhlého stola, akokoľvek to nazveme, tak naozaj vidíme, že takto to dopadne, keď zasadne vlastne táto skupina ľudí bez toho, aby o tom bola široká diskusia, bez toho, aby pri tom sedela opozícia, ktorá prinášala ten najdôležitejší rozmer aj práve v tej kauze pani Jankovskej, štátnej tajomníčky. Pretože vieme, že keď jej odobrali mobil, tak bol to práve pán minister aj pán premiér, ktorí dali hlavu do piesku a nekonali a nekonali ani pri odvolaní z postu štátnej tajomníčky a už vonkoncom keď sa chcela vrátiť alebo sa vrátila do talára.
Takže toto je potom jasný nástroj toho, že takto to nemôže fungovať. Tam jednoznačne chýbal potom ten element práve toho okrúhleho stola, aby tam mohli sedieť aj opoziční politici, ktorí prinášali úplne nový rozmer a práve tú, ten zdravý rozum, zdravý rozum do toho riešenia. Ten bol vynechaný za dverami a našlo sa riešenie, ktoré zakamufluje, akože opatrenie, akože veľká reforma, teda akože odpoveď na problémy, ktorých sme boli svedkami posledných pár mesiacov. Celé zle.
Ďakujem.