58. schôdza

Ďakujem pekne za slovo.
Chcem poďakovať, pani kolegyňa, veľmi dobre si to vysvetlila na klasickom príklade, lebo nikto by sa nemal zo žien hanbiť za to, že je žena, a nikto tak, že je žena a že je matka. Myslím, že väčšina sveta to chápe tak, že keď sa povie "mama", tak každý si pod tým predstaví ženu, keď niekto povie "otec", každý si pod tým predstaví muža. Ale, prosím, sú ľudia, ktorí toto neuznávajú alebo chcú, dokonca už od materských škôl chcú učiť deti a vnucovať im predstavu, že teda môže to byť aj opačne. Ani fyziologicky sa to nedá, ale také, také, poviem, pokusy s hormonálnou liečbou, si treba uvedomiť, že to neni, že dneska sa cítim nejako ináč, to sú trvalé následky. A skúsenosti zo sveta sú, že títo ľudia končia mnohokrát suicidami, končia ako nešťastné bytosti. A keďže sa to týka práve vnesenia takejto ideológie do škôl, my sa musíme proti tomuto postaviť, pretože ak niekto povedal, že toto predsa Istanbulský dohovor, predsa nehovorí o tom, že sa má meniť úloha ženy a matky a otca, ale toto sú dôsledky tej gender ideológie. Takže sme povinní zabrániť tomu a ochrániť naše deti.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Antošová, teda celkom nerozumiem, lebo, či hovoríte, že pohlavie a rod je to isté alebo nie je to to isté, lebo Istanbulský dohovor medzi tým rozlišuje. Rozlišuje, rod definuje ako, ako súbor rolí, ktoré sú spoločnosťou prisudzované mužom a ženám, teda síce neodtŕha to od pohlaví, neodtŕha to od dvoch pohlaví, mužského a ženského, ale tvrdí, že to nie je niečo identické, to hovorí o súbore rolí, čiže nie je to to isté, ani, ani v Istanbulskom dohovore a tento, túto definíciu po, obsahuje Istanbulský dohovor práve pre účely Istanbulského dohovoru.
No a teda považujete za zlé odstraňovanie stereotypov, ktoré sú založené na myšlienke nerovnosti, nerovnakého postavenia muža a ženy? Lebo o to predovšetkým v Istanbulskom dohovore ide. A keď ste tu hovorili o vlastnostiach matky, že sa stará o rodinu, stará sa o dieťa, nemyslíte si, že teda to isté by mali robiť aj otcovia? Aj otcovia by sa mali starať o rodinu, o dieťa, vykonávať domáce práce? Je na tom niečo zlé, keď toto robia aj muži?

Ďakujem pekne. Ak mi niekto teda v tejto sále nerozumel, tak to poviem inač a jednou vetou. Zneužívanie inštitútu ľudských práv na svoje výhody menšinami, ako sú homosexuáli alebo aj Rómovia, nakoniec spôsobí na Slovensku to, že my slušní ľudia v tradičných rodinách, žijúci v kresťanských tradičných rodinách, budeme zrazu menšina. A tohoto sa veľmi obávam a myslím si, že aj toto je časťou, veľkou časťou Istanbulského dohovoru, proti ktorému sa staviame.
Ďakujem.

Vážení kolegovia, ja by som zareagovala možno v prvom rade na moju predrečníčku, keď hovorila o tradičných rodinách, že by sme boli možno prekvapení, koľko tradičných rodín by sme v tomto parlamente našli, ako by ich bolo žalostne málo. Preto ja ako, rovnako ako žena, ako matka by som sa rada vrátila k podstate Istanbulského dohovoru a teda, že dohovor sa týka v prvom rade násilia páchaného na ženách, ktoré by sme ako slušná spoločnosť nemali tolerovať. A že hoci máme svoje zákony, tak sa nám toto násilie nie vždy darí kvalitne riešiť. Aj preto je tu tento Istanbulský dohovor.
Ja napriek tomu, že kolegyňa Simona Petrík tu, tu pomenovala mnoho vecí, myslím, že je fakt dôležité, aby sa tu opakovali tie veci, pretože niektorí to nechcete prijať a možno to nie je pre vás, ktorí ste sa už s tým stotožnili, s tým, ktorí už ten postoj máte taký, aký máte, ale možno je to pre ľudí, ktorí v tom úplne jasno nemajú.
Ja odcitujem niekoľko, niekoľko názorov odborníčky Adriany Mezochoritisovej, ktoré boli zverejnené napríklad na portáli Ženy v meste, a teda základná vec, ktorú tam ona spomína, je, že by sme sa mali snažiť ľudí upokojiť. A to vy nerobíte. Hovorí, že rozumiem, že ľudia majú strach o svoje rodiny, o ich súdržnosť a že nemajú životné istoty. Rodiny a vzťahy ničí ekonomická a sociálna neistota, nerovnosť, nenávisť. Nič z toho však neprichádza s Istanbulským dohovorom.
Bohužiaľ, a dnes sme tu zažili, ako niekto označil, že je tu zúrivý postoj na obhajobu Istanbulského dohovoru, ale podľa mňa tento zúrivý postoj ide z úplne inej strany ako od obhajcov dohovoru. Už tu bolo spomenuté Arménsko, a teda že minister spravodlivosti Arménska požiadal Benátsku komisiu, aby posúdila, či Istanbulský dohovor je v rozpore s ústavou, to citujem opäť túto odborníčku: Žiadne z ustanovení Istanbulského dohovoru nie sú v rozpore s arménskou ústavou, a teda analogicky, keďže my máme podobnú ústavu, nemala by byť, nemal by tam byť rozpor ani s našou ústavou. K tomu, či Arménsko má alebo nemá ratifikovať dohovor, Komisia nezaujala stanovisko, keďže ide o suverénny akt štátu.
Dnes my všetci tu máme možnosť sa rozhodnúť, kam sa budeme uberať. Áno, je to aj vo vašich rukách. Bohužiaľ, aj dnes sme tu počuli, to čo ona v tom svojom stanovisku niekoľkokrát pomenovala, ktoré, aké najväčšie výhrady voči tomuto dohovoru máme a jednou z nich je aj, že Slovenská republika dostatočne rieši všetky problémy spojené s násilím páchaným na ženách a že si vystačíme sami. Ona však hovorí, že prítomnosť kvalitnej vnútroštátnej ochrany ľudských práv neznižuje potrebu a význam vonkajšej ochrany. Obidva systémy sa dopĺňajú, nestoja proti sebe. Navyše ratifikáciou dohovoru štáty vysielajú jasný signál, že to s ochranou ľudských práv svojich občianok myslia vážne. Komisia zdôraznila, že dohovor vytvára priestor na spoluprácu krajín.
Rovnako tu boli spomenuté rodové stereotypy, voči ktorým tu niektorí namietajú. Ale naozaj stereotyp, že ženy majú vykonávať neplatené domáce práce, kým muž má finančne zabezpečovať rodinu, prispieva k vzniku ekonomických nerovností a väčšej chudobe žien. Každý deň tu počujeme, že je tu väčšia chudoba žien. V dôsledku toho sú ženy často od mužov ekonomicky závislé a stali sa zraniteľnejšími voči násiliu.
A už tu bolo spomenuté rovnako ikskrát, že pojem "rod" poukazuje na to, že naše správanie aj postavenie v spoločnosti do veľkej miery ovplyvňuje kultúra a okolie. Istanbulský dohovor, a to stále citujem z tohoto článku, uvádza definíciu rodu, ale nevyžaduje od zmluvných strán tohto dohovoru, aby ju zaviedli do svojho právneho poriadku.
Ďalšia obava, ktorá tu opäť nezaznela, a všetky, všetky tieto obavy, ktoré v článku sú popísané, tak dnes tu boli opäť vytiahnuté. Zavádza sa monitorovací orgán s nadmernými právomocami údajne. Odborníčka hovorí: Vďaka monitorovaciemu konaniu získajú zmluvné štáty veľmi konkrétne usmernenia šité na mieru v konkrétnej krajine, čo umožní efektívne odstraňovať nedostatky. Ale to predsa nie je nič nové. Dohovor má napríklad totožný mechanizmus, ako má Dohovor Rady Európy o opatreniach proti obchodovaniu s ľuďmi, ktorý Slovensko ratifikovalo už v roku 2007. Ak chceme odstraňovať násilie, musíme odstrániť príčinu a tou je rodová nerovnosť.
Stále sa snažím vžiť do obáv kolegov, ktorí tento dohovor označujú slovami ako nepotrebný, nezmyselný alebo škodlivý. Všetky slová tu dneska už zazneli. Vy ste naozaj presvedčení, že keď sa skončí diskusia o dohovore, napríklad na tejto parlamentnej pôde, že téma Istanbulského dohovoru bude uzavretá? Veď je to zmluva, ktorá možno bude spájať všetky okolité krajiny a my tu budeme na hanbu sveta. Témy, ktoré sa snažíte do Istanbulského dohovoru vložiť, sú hlavne o našich hlavách a o tom, ako si sami dokážeme udržiavať hodnoty, ktoré hlásame. A tam nemôže byť prekážka žiadna zmluva. A tak vás, kolegovia, naozaj prosím o väčšiu toleranciu.
Ešte budem parafrázovať jedného kolegu, ktorý tiež dnes povedal, že je rád, že sa tu odhaľujú charaktery. A je smutné pre mňa, že muž, ktorý tu hovorí o úcte k ženám, reaguje na iný názor zvýšeným hlasom. A to sa dnes stalo. Nepredpokladám, že tu dnes zlomím väčšinu parlamentu, podotýkam, len parlamentu, lebo nevieme, aký je názor ľudí vonku, ktorá sa cíti byť ohrozená Istanbulským dohovorom. Ak však príde na tejto schôdzi k hlasovaniu o Istanbulskom dohovore, tak pre mňa to bude znamenať, že kto hlasuje za Istanbulský dohovor, je proti násiliu na ženách, nič viac, nič menej. A prečo? Lebo to hovoria štatistiky. Máme tu alarmujúce výsledky, výskum agentúry EÚ pre ľudské práva, ktoré potvrdili, že jedna z troch žien v EÚ zažila fyzické alebo sexuálne násilie. To isté sa týka aj Slovenska. Rovnako je alarmujúce a to si, myslím, zodpovie každá žena, viac ako polovica všetkých žien v Európskej únii sa vyhýba určitým situáciám alebo miestam, pretože má strach z fyzického alebo sexuálneho útoku. (Reakcia z pléna. Zaznievanie gongu.) Od Európanov aj. Aj.
Tridsaťštyri percent ľudí tvrdí, že násilie proti ženám je často vyprovokované obeťou, a to nie je v poriadku. A teda čo je dnes problém? Chcela by som vyzvať ľudí, ktorí majú svoj vlastný úsudok, aby sa nad tým zamysleli. Poďme riešiť to, čo naše rodiny skutočne ohrozuje. Dnes máme aj túto možnosť, neoberajme sa o ňu. Ratifikácia Istanbulského dohovoru je správny krok, nenechajme sa oklamať.
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami šiesti. Končím možnosť sa prihlásiť.
Pán poslanec Hrnko.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pani poslankyňa, hovoríte tu o tolerancii. Ja hovorím o zdravom rozume. Hovoríte o násilí na ženách, ale zároveň hovoríte o rodových stereotypoch. Takže čo je? Je pán Dostál v ženských šatách žena? Keď mu poviem, že, niečo silnejšie, je to násilie na ženách? Veď sami si odporujete s tým, čo hovoríte. Ak by bol dohovor o zamedzení násilia v rodinách, to by som prijal, už to tu bolo dnes povedané, že násilie nie je len na ženách, ale rovnako veľké ako na ženách je aj na mužoch, akurát je menej viditeľné, pretože muži podľa vás sa správajú agresívne a ženy psychicky týrajú svoje okolie. Takže slovenčina je jasný príklad toho, že existujú len dva rody. Mužský, ženský a stredný. Jak je pán Dostál stredný alebo vy, dúfam... (Reakcia z pléna.) No tak asi ste stredný, keď si myslíte.
Takže je tu rod. Podľa vyjadrenia jedného nemeckého poslanca, ktorý oslovil všetky v Nemecku uznávané rody, ich je 71. Tak proti ktorým bude to násilie? Ktoré rody bude to násilie vlastne chrániť? Veď už si uvedomte, že to je úplne mimo akejkoľvek reálnej situácie. A to, čo sa deje, napríklad tlačí sa teraz už za peniaze ministerstva zahraničných vecí leporelo pre materskú školu. Má tam byť aj také niečo ako penis vo vagíne a s poznámkou, že tam, toto robia tvoji rodičia, keď spinkáš. Ale na druhej strane sa píše, ale keď máš pipíka, tak nie si taký istý ako otec, môžeš sa rozhodnúť, čo si. Toto chcete, aby vaše deti; máte deti? Toto chcete, aby vaše deti učili v škôlke? (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Milujem svoju manželku a milujem aj svoju rodinu, ale milujem aj Slovensko, našu vlasť, a ma tak mrzí, že si povieme, že ak neprijmeme Istanbulský dohovor, budeme v hanbe. Ja som na Slovensko hrdý aj kvôli tomu, že je tu jednoznačný postoj odmietajúci nie nejaký dohovor, ktorý je tzv. istanbulský, alebo nejaký dokument, ale niektoré veci, ktoré naozaj sú škodlivé – pre Slovensko, pre rodinu, pre mužov, pre ženy, a preto ich odmietam. A môžem povedať, že naozaj niekedy, keď sa tak spochybňuje zvrchovanosť Slovenska, alebo dokonca sa tak sami dehonestujeme, ako keby sme boli nejakí menejcenní, lebo my sme neprijali nejaké dokumenty, ktoré prišli zo západu, naozaj ma to tak emocionálne pozdvihne.
A druhá vec, ktorú chcem povedať, že nemyslím si, že keď skončí táto rozprava a bude hlasovanie o Istanbulskom dohovore, že prestane debata. Naopak. Mala by začať konečne debata o tých problémoch, lebo ja uznávam – a v tom nikdy sme neviedli spor ani s tebou, pani poslankyňa, ani s ďalšími poslancami, ktorí sa zastávajú Istanbulského dohovoru, že sú tu reálne problémy. Mňa ako muža to veľmi mrzí, ak naozaj mnohé rodiny toto zažívajú, mnohé ženy, mnohé deti, ale aj mnohí muži, starší ľudia, mňa to mrzí. Rozprávajme sa o tom. My akurát tvrdíme, že nepotrebujeme Istanbulský dohovor a rôzne veci, ktoré sú tam zamotané. Evidentne to vyvoláva rozpory v našej spoločnosti. Poďme sa venovať tým skutočným problémom a v tých podporím, určite aj ty sama máš mnohé návrhy, za ktoré som aj hlasoval a ktoré rád podporím, lebo pomôžu ľuďom. Istanbulský dohovor, myslím, nikomu nepomôže a vyvoláva zbytočné emócie. Možnože aj u mňa, tak za to sa ospravedlňujem.

Pani poslankyňa Shahzad, ďakujem ti za tvoje vystúpenie. Myslím, že si išla po podstate veci. Ja chápem, že ťažko takúto vec vysvetliť niektorým kolegom, lebo oni tam stále vidia tých bubákov pod posteľou, ktorí tam reálne nie sú. Zase pán Hrnko vykrikuje? No dobre.
Ale áno, tento dohovor sa týka rodovo podmieneného násilia, teda násilia, ktoré súvisí s rodom, s rodovými rolami aj s rodovou nerovnosťou, a snaží sa na toto násilie reagovať. Nie každé domáce násilie je rodovo podmienené, ale veľká časť, významná časť, dôležitá časť, väčšinová časť domáceho násilia je rodovo podmienená. Nesúvisí s tým, že muži majú iné biologické znaky ako ženy, ale súvisí s tými sociálnymi rolami, ktoré im spoločnosť prisudzuje a ktoré, prostredníctvom ktorých sa muži udržujú, snažia udržať si napríklad kontrolu vo vzťahu. Čiže nie je to preto, že sa muži častejšie opíjajú alebo častejšie hrajú hazardné hry ako ženy. To môže byť v niektorých prípadoch spúšťač a, ale to nie je podstata toho, čo hovorí, čo hovorí Istanbulský dohovor, a rodovo podmieneného násilia.
No, len problém je, že tuto kolegovia sa snažia z toho vytvoriť nejaký problém a hľadajú tam niečo, čo tam nie je. Istanbulský dohovor nie je o LGBT komunite, Istanbulský dohovor nie je o registrovaných partnerstvách, Istanbulský dohovor nie je o slobodnej voľbe rodu, nič z toho sa v Istanbulskom dohovore nenachádza.

Ďakujem pekne za slovo.
Nuž, vážená pani kolegyňa, Európa, ale ani Slovensko vôbec nečakalo na to, že kedy bude Istanbulský dohovor, a ešte pred Istanbulským dohovorom Slovensko má, malo prijatých a má prijatých množstvo zákonov, ktoré riešia domáce násilie. Za posledné obdobie dokonca vznikla aj linka, národná linka pre ženy zažívajúce násilie, ktorá funguje nonstop, čiže my sme nemuseli čakať na Istanbulský dohovor, ktorý má byť akýsi univerzálny nástroj na vyriešenie problematiky domáceho násilia a násilia na ženách. Viete, ale niekto tak rafinovane to nazval dohovor proti násiliu na ženách a zakomponoval tam práve gender ideológiu.
A ak niekto hovorí o nejakých bubákoch alebo o tom, že to neni pravda, alebo že si vymýšľame, nuž dôsledky v Európe sú jasné. To nechcete naozaj stále vidieť, že existuje, že už nemôžete si uvádzať do kolónky otec, mama, ale že to už je rodič jedna, rodič dva, rodič tri? Čo sa deje vo svete, že ak niekto nazve, stalo sa v Anglicku, že ak niekto povie žiačke, že teda slečna, tak ho vyhodia zo školy pomaly, pretože ju urazil, pretože ona sa cíti momentálne ako muž, stále to nechcete a nechápete? Stále nechápete to, čo sa chystá, že podpísaním tohoto alebo ratifikovaním tohoto, tohoto dokumentu budeme sledovaní a musíme zaviesť gender ideológiu do všetkých stupňov vzdelávacieho procesu? Toto je účelom tých tvorcov. A že sú to ľudia, ktorí sú chorí ľudia podľa mňa a keby to bolo v 80. rokoch, tak prepáčte, skončia na psychiatrii. A tuto 10 alebo 15 ľudí z tohoto parlamentu bude o tom hovoriť, že máme byť hanbou? Nuž vy ste hanba, ktorí to nepodporíte.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Pani poslankyňa, ja naozaj oceňujem ten váš taký pokojný tón, ktorý k tejto debate ste priniesli, ale zároveň sa musím ohradiť voči tej myšlienke, ktorú ste tam povedali, že tí, ktorí budeme hlasovať proti Istanbulskému dohovoru, tak sme za násilie na ženách. No, ja neviem, ako toto môžete povedať, že sme za násilie na ženách, a ešte teda pozeráte sa aj na nás, na ženy.
Mňa veľmi zaráža, zaráža tá vaša logika v tom, že ako keby ste podsúvali žene, ktorá sa rozhodne, aj z vášho vystúpenia to vyplýva, tak kdesi spodiali to cítim, že žena, ktorá sa rozhodne venovať sa svojej, svojej rodine, svojim deťom a nebude sa, nebude robiť kariéru, nebude spoločensky aktívna, ale bude sa naozaj venovať tomu, čo ona cíti za vhodné, ako by to bolo niečo menejcenné v porovnaní s jej manželom.
Viete, ja vnímam zväzok muža a ženy, či manželský alebo partnerský, vnímam ho, že sme na jednej úrovni. Nikdy som nedala pocítiť môjmu manželovi, že je niečo menej, a nikdy v živote mi to nedal pocítiť ani on, že ja som niečo menej. My keď niečo robíme, keď sa o niečom rozhodujeme, vždy sme rovnocenní partneri. A to, aby sa takto cítili moje dcéry, moje vnučky, ďalšie dievčatá, chlapci, my naozaj nepotrebujeme, nepotrebujeme nikoho zvonka. A keď príde k nejakým zlyhaniam, keď príde k niečomu, že sa v rodine niečo zlé stane a nezasiahne štát tak, ako by mal zasiahnuť, tak, prosím, vyhodnocujme to ako individuálne zlyhanie a tam robme nápravu. Ale nie v tom, čo je pre nás naozaj záväzné a naozaj naše.