6. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, panie poslankyne, Momir Bulatovič, ktorý bol v rokoch 1990 až 1998 prezidentom Čiernej Hory a v období 1998 až 2000 predsedom vlády Juhoslovanskej zväzovej republiky, pripomínal, že v roku 1999 hrdinsky čelilo vojenskej sile aliancie NATO vyše 30-tisíc vojakov čiernohorskej armády. Ľudia nezabúdajú na obete agresie vrátane množstva nevinných detí. NATO pre nich nie je priateľom, ale je to útočná aliancia, ktorá má na rukách krv nevinných obetí.
Aj nezávislý poslanec parlamentu Mladen Bojanič varoval pred rizikami členstva v aliancii. Je presvedčený, že podmienkou vstupu by mala byť podpora obyvateľstva, a nie vlády alebo parlamentu. Je nepochopiteľné a neprijateľné, aby bolo členstvo v NATO založené na výsledkoch sporných prieskumov verejnej mienky, a nie na demokratickom rozhodnutí všetkých občanov. Keď navštívil, teda keď sa, keď generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg "pochválil" predstaviteľov krajiny, že robia správne kroky v oblasti reforiem nevyhnutných na vstup do Aliancie, jeho návštevu sprevádzali masové demonštrácie obyvateľstva proti vstupu Čiernej Hory do tohoto paktu.
Bývalý čiernohorský prezident Momir Bulatovič tvrdí, že obyvatelia nezabudli na utrpenie, ktoré im spôsobilo NATO rozpútaním vojenskej agresie proti Juhoslovanskej zväzovej republike. Bombové útoky z roku 1999 majú stále v pamäti. Preto je podľa neho úroveň podpory pre vstup do tejto vojenskej aliancie veľmi nadhodnotená. V tzv. verejnej diskusii počuť len hlas dobre platených úradníkov a množstvo nepresných informácií o Čiernej Hore aj o samotnom NATO. Pre mnohých Čiernohorcov je NATO zločinecká organizácia, ktorá v rozpore s medzinárodným právom zabíja ľudí po celej planéte a ničí množstvo krajín, čo je proti zdravému rozumu a právu a aj morálke. Dovoľte teraz, aby som vám prečítala otvorený list vojaka, ktorý bol, bojoval v NATO. Vojaka, ktorý vrátil svoje vyznamenania a takto píše ministrovi obrany Slovenskej republiky, vláde Slovenskej republiky a prezidentovi Slovenskej republiky:
"Vraciam vám spomínané vyznamenania, pretože sa nesmierne hanbím za svoju službu v tej najzločineckej a najneľudskejšej organizácii, aká bola kedy založená. A pretože sa mi hnusí diktátorská politika Spojených štátov, ktorú po celom svete pre svoje sebecké záujmy stále častejšie presadzujú aj pomocou NATO. Verím, že nás, ktorí sa vám obrátime chrbtom, bude stále viac a viac. U mňa už nemáte žiadnu autoritu a pohŕdam vami, politici Slovenskej republiky vrátane prezidenta Slovenskej republiky, pretože ste učebnicovým príkladom pokrytectva, nekompetentnosti, neschopnosti a análnej akrobacie. Ste partia súdruhov a panáčikov, ktorí každé štyri roky hodia kockou, aby vedeli, kto z nich bude sedieť na ktorom ministerstve. Spolu sa potom opojení mocou a pocitom beztrestnosti budete radiť, ako ešte viac zotročiť tých, ktorí drú na vaše prepychové životy, a koľko vojakov poslať tam, kam a kde, aby ste spoločne s NATO a Spojenými štátmi zase raz zachraňovali vesmír pred vykonštruovanou teroristickou hrozbou, ktorú vykonštruovali Spojené štáty.
Pohŕdam vami, ktorí sedíte v oblekoch a kravatách v teplých a bezpečných kanceláriách, tisíce kilometrov od rinčania zbraní, ale s drzosťou sebe vlastnou, všetci, veď všetci ste predsa vojnoví veteráni, nám budete rozdávať rady a vysvetlenia a poučenia. Vy nemáte ani poňatia, ako to tam vyzerá. Robíte teda to, čo je vám blízke, klamete, dávate nepravdivé vyhlásenia, neštítite sa nariadiť informačné embargá a zatajujete informácie, pretože tak vám to, samozrejme, "demokraticky" nariadil váš veľký brat a mierotvorca Spojené štáty americké. Tí, ktorí to nevidia, na to majú dva dôvody: nechcú to vidieť alebo majú žalostne málo informácií. Aký je teda ten váš dôvod, páni politici?
Ak ste sa rozhodli byť poskokmi Spojených štátov a ich lokajmi, je to vaša voľba, v skutočnosti ste pre nich iba bezcenný spotrebný tovar, stádo oviec, ktoré na príkaz Bieleho domu idú slepo, ale odhodlane bojovať pre krajšie a hlavne bohatšie zajtrajšky nenásytných Spojených štátov a ich korporácií. Ale pri najbližšej, samozrejme, opäť záchrannej operácii NATO vás, páni politici, vyzývam, aby ste si ako prví obliekli maskáče, potom do nich navlečte svoje manželky, deti, príbuzných a všetkých vašich blízkych. Týka sa to aj pána prezidenta, ak už chcete mať Spojené štáty, základne Spojených štátov aj na Slovensku, tak takisto konajte. A takto svorne ruka v ruke nám buďte príkladom a ukážte nám, ako hrdo a odhodlane viete bojovať proti, proti komu to vlastne a za čo. My zatiaľ budeme sedieť vo vašich bezpečných a teplých kanceláriách a budeme dávať dobrý pozor, aby sme sa niečomu priučili. Myslím, že príležitosť sa vám onedlho naskytne až vám tie Spojené štáty a Európska únia, a teda aj vami financovaná a ticho schvaľovaná genocída páchaná na rusky hovoriacej časti obyvateľstva na východe Ukrajiny vybuchne do tváre. Toto je môj názor a presvedčenie a dôvod, prečo žiadam o odobratie vyznamenaní. Je to odpor proti všetko ničiacej politike Spojených štátov a proti zabíjaniu miliónov bezbranných ľudí prostredníctvom NATO, ktorej hrdým členom je aj Slovensko.
A hoci to píšem na záver, je to v prvom rade ospravedlnenie sa, že som aj ja slúžil pre túto zločineckú organizáciu, za čo sa budem hanbiť po zvyšok svojho života." Podpísaný rotný v zálohe Robert Bačinský.
Ďalej chcem povedať, čiže k tomuto by som rada povedala, že vnucovanie vstupu ďalších krajín do zločineckej organizácie NATO proti vôli obyvateľstva, iba so súhlasom vládnych lokajov týchto krajín slúžiacich za judášske groše mocenským štruktúram, že je to zločinom. Je zločinom práve tak, ako je NATO zločinecká organizácia, ktorá sa usiluje do svojich zločineckých krážov získať čo najviac komplicov, aby mohli naďalej rozvracať vytypované zeme, zvrhávať ich legitímne vlády a vraždiť civilné obyvateľstvo, ako to urobili v bývalej Juhoslávii, Iraku, Líbyi, Afganistane, Sýrii a ako majú zálusk rozvrátiť a zničiť ďalšie krajiny, v súčasnosti je to Európska únia prostredníctvom migrácie z krajín, ktoré už stihli rozvrátiť. Veľmi, viem si veľmi dobre predstaviť ako tí, ktorí teraz tak vehementne zastávajú naše členstvo v zločineckej organizácii NATO, ako by väčšina z nich za bývalého režimu, totalitného Československa, ako by títo volali: "So Sovietskym zväzom na večné časy!" A viem si predstaviť, ako by zvelebovali obsadenie bývalého Československa vojskami Varšavskej zmluvy v rámci tzv. bratskej pomoci.
A ešte niečo. Veľmi sa čudujem, že ľudia, ktorí nevedia prísť na meno nášho vzácneho, našej vzácnej osobnosti, nášho pána prezidenta ThDr. Jozefa Tisa, ktorý zachránil Slovensko v čase vojny, hroziacej vojny, v čase, keď sa mu, keď sa Nemecku, Hitlerovi korili ešte predstavitelia mocností, a bolo to v čase vojny, keď zachránil Slovensko, bez neho by ste tu ani jeden nesedeli dnes, tak naši predstavitelia, resp. predstavitelia Slovenskej republiky nás neváhali zapredať do teroristickej, zločineckej organizácie NATO v čase mieru, keď im nič nehrozilo a keď nehrozil zánik nášho národa a keď nezachraňovali slovenský národ. Považujem to z ich strany za vlastizradu. Alebo za veľký omyl, nech si už vyberú.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. Pán predseda, vážené dámy, vážení páni, ja sa len krátko vyjadrím k našemu postoju, a ako budeme hlasovať. My sa zdržíme hlasovania, poviem vám prečo.
Určite by sme za normálnych okolností podporili vstup Čiernej Hory do NATA, ale ja si dobre pamätám, keď nám bolo zamedzené vôbec vstúpiť do tejto organizácie, keď vládol Slovensku Vladimír Mečiar. Všetci sme to chápali a vedeli sme, prečo tento vstup nám nebol umožnený. Tunák môj predrečník pán Osuský tuná niečo hovoril o odvšivení, ale zabudol povedať, že tá najväčšia voš tam stále sedí.
Povedzme si, kto je Milo Djukanovič. A netvárme sa, že nevieme, kto je Milo Djukanovič. Je to predseda vlády a je predsedom Demokratickej strany socialistov od roku 1991. Čo je to za strana? Je to tá istá strana, ktorá predtým bola komunistickou stranou, len sa premenovali. Tento pán predseda vlády je tam dodnes, a my keď máme hlasovať o tejto krajine, ja s tým nesúhlasím, aby typ podobný Mečiarovi, mu bolo takto umožnené vstúpiť do slušnej spoločnosti.
Kto je Milo Djukanovič? Tak sa pozrime, otvoríme si Google a môžeme si pozrieť, aby nás zase nenapadli, že tuná šírime ruskú propagandu, tak si pozrime The Guardian. Áno? A kto to je, čo nám vyskočí? Mafián, uhm. Pozrime sa, píšu Angličania, mafián Djukanovič spolu s Gerardom Comom, talianskym super mafiánom, obchoduje, robí biznisy. S čím obchoduje predseda Montenegra? S čím obchoduje? Tak obchoduje s cigaretami, s ľuďmi, pašuje cigarety po celej Európe, vydiera, robí prevádzačstvo a má kontakty na najvyšších bosov v Nemecku, v Taliansku a iných krajinách. Toto je Milo Djukanovič, komunista, birmovaný, v 90. rokoch pretavený do mafiána.
Pán Osuský tu hovorí, že krajina je odvšivená, len tá najväčšia voš tam stále sedí. My určite, ja by som bol proti a nedoporučoval by som nikomu hlasovať, aby takáto mafiánska krajina tam vstúpila. Je mi ľúto tých ľudí. Rovnako trpeli ľudia u nás za Mečiara a bolo nám, nebolo nám umožnené vstúpiť do euroatlantických štruktúr kvôli Mečiarovi.
My sa zdržíme preto, lebo si vážime ľudí v Montenegru. Keď konečne odíde aj táto najväčšia voš, veľmi radi budeme hlasovať za vstup Montenegra do NATA.
Ďakujem.

Ďakujem, ja by som len pre kolegov doplnil informáciu, že len minulého roku boli masové protesty v Čiernej Hore v tisícoch, v ktorých ľudia protestovali proti vstupu do svojej krajiny do NATO. Ľudia v tejto krajine požadujú referendum o vstupe do NATO a absolútne odmietajú, aby vláda, mafiánska vláda, za nich rozhodla o vstupe do tejto aliancie.
Čiže len aby ste mali ďalšiu skladačku, že samotní občania Čiernej Hory nie sú práve nadšení vstupom svojej krajiny do NATO.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážení ministri, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám v mene 19 poslancov z parlamentu Čiernej Hory prečítal voľne preložený list, ktorý poslali a podpísali pre Národnú radu Slovenskej republiky.
"Vážení kolegovia z Národnej rady Slovenskej republiky, využívame túto príležitosť vyzvať vás, aby ste nehlasovali pre ratifikáciu dohody o pristúpení Čiernej Hory do NATO na schôdzi parlamentu Slovenskej republiky, ktorá sa uskutoční 14. júna, teda dnes.
Prípadné členstvo Čiernej Hory v NATO bez hlasovania v spravodlivom a slobodnom referende by viedlo k eskalácii hlbokej politickej a inštitucionálnej krízy, ktorej Čierna Hora čelí od 27. septembra 2015, kedy najsilnejšia opozičná aliancia Demokratický front vyvolala veľké protesty proti politickej korupcii a manipuláciám vo voľbách. Cieľom týchto protestov je umožniť občanom Čiernej Hory v prvých riadnych voľbách od pádu komunizmu zvoliť si vládu ktorá by odzrkadľovala skutočnú vôľu voličov. Vláda Mila Djukoviča si je vedomá záujmu medzinárodného spoločenstva o členstvo Čiernej Hory v NATO a z toho titulu sa snaží maskovať nedostatok práva v krajine. Sme jedinou postkomunistickou krajinou, ktorej elita z komunistického obdobia je stále pri moci, sme jediná krajina, ktorá vo voľbách nikdy nezmenila totalitnú moc. Volebné podvody, kupovanie voličov, tlaky, vydierania, zneužitia bezpečnostných služieb a štátnych zdrojov sú verejne známe a stali sa neoddeliteľnou súčasťou správ Európskej komisie.
Demokratický front sa v pokojných a nenásilných protestoch snaží upozorňovať lokálne a medzinárodné spoločenstvá na totalitný charakter posledného komunistického režimu v Európe, ktorý protiústavným a nezákonným spôsobom aplikoval hrubú silu a teror proti pokojným demonštrantom a poslancom čiernohorského parlamentu, z ktorého nebude teraz nikto obvinený. Skorumpovaný a zločinecký režim v Čiernej Hore ja udržiavaný brutálnou manipuláciou volieb, zatiaľ čo vláda udržuje väčšinu v parlamente s podporou tajnej služby, politickej korupcie a podplácania poslancov. Útokmi na opozičné strany si udržujú umelú väčšinu v rozpore s vôľou voličov vo voľbách. Žiadna z inštitúcií politického systému a štátnej vlády nemajú legitimitu. Krajina je v hlbokej politickej, inštitucionálnej a morálnej kríze. Dôvera voči volebnému systému je na najnižšej úrovni a krajina je na pokraji konfliktu.
Demokratický front je presvedčený, že otázka členstva Čiernej Hory v NATO musí byť vyriešená v spravodlivom a slobodnom referende. Čierna Hora, ktorá je v súčasnosti pred spornými voľbami, ktoré sa budú konať v atmosfére nedôvery a spornej legitimity, nie je pripravená rozhodovať o tak dôležitej otázke, ako je členstvo v NATO, a vyzývame vás neratifikovať dohodu a neprehlbovať krízu v Čiernej Hore, ktorá už existuje a ktorá nemôže byť prekonaná volebnými podvodmi."
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, to, či Slovenská republika a Národná rada vysloví súhlas na to, aby..., aj s Protokolom k Severoatlantickej zmluve o pristúpení Čiernej Hory, je veľmi dôležitá otázka.
Ja, dovoľte, aby som pri tejto príležitosti poprosil ministra, ktorý tento materiál v mene vlády predkladá, aby za mnou vystúpil za týmto rečníckym pultom a vysvetlil mi jedno, pretože keď takýto materiál ide do pléna, do Národnej rady, v prvom rade by to mala byť vládna koalícia, ktorá zabezpečí podporu pre tento materiál, lebo je to zahraničná politika Slovenska, ale ktorú reprezentuje vláda Slovenskej republiky. Tak sa ho pýtam, ako je možné, výbor pre zahraničie, ktorý je gestorským výborom napriek tomu, že traja z opozície sme hlasovali za, nevedel prijať platné uznesenie k tomuto návrhu, ktorý predložila vláda. Ako je možné? Či to mám chápať politicky tak, že predstavitelia SNS tam nesedeli, lebo nie sú za to, aby podporili materiál?
Chcem položiť rečnícku otázku, pán minister, či sa uchádzate o rovnaký prístup, ako bol prístup pri schvaľovaní Lisabonskej zmluvy, postoj zo strany SMER-u. Dúfam, že nie. Pretože to je o charaktere tejto krajiny, a preto by som bol nesmierne rád, keby ste vysvetlili za týmto rečníckym pultom, prečo vláda nevedela zabezpečiť na gestorský výbor a na výbor pre zahraničie dostatok ľudí zo strany vládnej koalície, aby tento materiál dostal zelenú vo výbore. Aj spoločná správa. Tak ako pán spoločný spravodajca, ktorého sme poverili tým, aby Národnú radu o tom informoval, dostal súhlas všetkých prítomných členov, ale tento materiál nedostal väčšinu.
Vládna väčšina mala vo výbore troch ľudí, ktorí za to hlasovali. Ako som z toho trošku zmätený. Či naozaj už vláde hneď na samom začiatku nejde o to, aby materiály prešli a prechádzali, alebo majú na to iný názor.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec, mňa by tiež zaujímalo, keď už takýto materiál o zahraničnej politike máme, týkajúci sa zahraničnej politiky, máme v parlamente, aký je postoj zvyšných koaličných strán k tomuto dokumentu. Predpokladám, keďže ho predkladá pán minister zahraničných vecí ako nominant SMER-u, že asi je s týmto návrhom stotožnený. Ale aký má postoj k tomu SIEŤ, SNS a MOST? A vlastne ako je vládna koalícia jednotná v tomto návrhu? To by ma zaujímalo.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne, ktorí ste tu ešte zostali, bavíme sa tu o tom, či súhlasíme s tým, aby Čierna Hora pristúpila k zločineckej organizácii NATO. Samozrejme, každý normálny človek je proti. Ja vysvetlím svoj pohľad na vec, dôvody, prečo nielenže nesúhlasím s členstvom Čiernej Hory v NATO, ale nesúhlasím s tým, aby sme tam ani my ako Slovenská republika boli a existovali.
Severoatlantická vojenská aliancia alebo zločinecká aliancia, dohodnime sa na tom, NATO vznikla ako Washingtonská zmluva podpísaná 12 členskými štátmi. Už z názvu je jasné, kto stál na čele tejto organizovanej skupiny - Spojené štátny americké. Tie potrebovali Severoatlantickú alianciu NATO na uskutočňovanie svojich zahraničnopolitických záujmov. NATO slúžilo pôvodne ako spoločná ochrana pred rozvíjajúcim sa socializmom v povojnovom svete. Ako protiváha vznikla s odstupom času potom Varšavská zmluva. V súčasnosti NATO nemá vo svete oponenta. Varšavská zmluva neexistuje a ten proklamovaný boj proti terorizmu je len akási zámienka na to, aby táto teroristická organizácia mohla stále ďalej pôsobiť, ako to bolo povedané, ako taká voš, ktorá sa rozpína po celom svete a postupne pohlcuje čoraz viacero štátov.
Najlepším dôkazom toho je to, že ani pred tým terorizmom nás NATO v skutočnosti nedokáže ochrániť. Keby nás dokázala ochrániť, tak v členských štátoch NATO po teroristických útokoch niet ani zmienky. Ako príklad, že sa to dá, spomeniem napríklad takú Čínsku ľudovú republiku, kde terorizmus prakticky neexistuje rovnako ako krádeže.
Ale povedzme si o Severoatlantickej aliancii, NATO, zopár faktov, zopár mýtov, ktoré sa tak vehementne zvyknú ospevovať najmä tými zástancami Severoatlantickej aliancie. Zločinecká organizácia NATO sa rada maskuje ako mierová organizácia. Radi rozprávajú o mieri, radi ho ospevujú. V skutočnosti sa však ale členské štáty NATO podieľali na rozpútaní najviac vojenských konfliktov na svete. Môžme spomenúť Srbsko, Afganistan, Líbyu, Irak. Ja viem, nie všade vystupovalo NATO ako nejaký garant tých útokov. Niekde to boli len obyčajné členské štáty NATO, ktoré si zobrali zbrane do rúk aj bez požehnania OSN, len tak. Ale stále sú to členské štáty NATO.
Na túto celosvetovú vojenskú mašinériu vynaložili členské štáty NATO len v roku 2013 vyše 1,2 bilióna amerických dolárov. Hovorím po slovensky, bilióna, lebo niektorí to chcú zľahčovať tým, že bilión po anglicky znamená miliarda. Nie, nie. Je to naozaj 1,2 bilióna amerických dolárov. Po slovensky 1 020 mld., alebo ak chcete, tisíc tisícov miliónov. Teraz si to predstavte. Máte milión dolárov. Každý vie, že za milión dolárov sa dá spraviť fakt kopec užitočných vecí. Predstavte si, máte milión, dva, tri, máte sto miliónov, to je už naozaj veľký peniaz. Máte tisíc miliónov. To je fakt veľký peniaz. Teraz z týchto miliónov, tisícov, tísícok miliónov máte tisíc, to je miliarda. Fakt, za to sa už dá a Severoatlantická aliancia vynakladá na zbrojenie tisíc tisícov miliónov dolárov. Že vraj na obranu pred nejakými hrozbami. Možno hrozbami z východu. Stále sa spomína Rusko. Tak len tak pre informáciu. Ruská federácia má v porovnaní s presilou 28 armád Severoatlantickej aliancie približne 11-krát menší rozpočet a celkom očividne jej to stačí na udržanie si suverenity a bezpečnosti. Snáď nikto z nás nemá pochybnosti, že Ruská federácia nie je, nemá zabezpečenú vlastnú obranyschopnosť.
Druhý taký mýtus, taký, čo sa s radosťou proklamuje, je, že zločinecká organizácia NATO slúži ako ochranca v prípade vojny. Že tomu tak nie je, dosvedčuje najlepšie sama samotná Washingtonská zmluva, ktorú sme podpísali aj my ako Slovenská republika, ktorá vyslovene hovorí: "Zmluvné strany sa dohodli, že ozbrojený útok proti jednej z nich bude považovaný za útok proti všetkým, a preto odsúhlasili, že ak príde k takémuto ozbrojenému útoku, tak každá z nich podnikne takú akciu, ako bude považovať za nutnú." Čiže, povedané po slovensky, v prípade vojenského napadnutia napríklad Slovenskej republiky alebo aj Čiernej Hory môžu štáty NATO alebo NATO ako celok vykonať len takú akciu, akú považujú na nutnú. To je napríklad aj poskytnutie nejakých teplých nápojov alebo spacákov. Lebo to budú považovať za nutné. Len tak mimochodom, tento, pôvodné znenie Severoatlantickej zmluvy bolo také, že členské štáty, ostatné členské štáty zločineckej organizácie NATO boli zaviazané, zaviazané chrániť ostatné členské štáty aj silou, len doslova ich vyzývali, že musia v prípade vojenského napadnutia, musia sa vojensky zastať toho napadnutého štátu. Na podnet Spojených štátov amerických to bolo začiatkom 90. rokov, myslím, zmenené, bol zmenený zmysel zmluvy zo slovíčok "musí zasiahnuť" na "môže zasiahnuť". Čiže Severoatlantická aliancia nie je ani len teoreticky povinná nás chrániť.
A keď sme sa tu už bavili o tej II. svetovej vojne, kolega s pripnutou židovskou hviezdou to tu raz spomínal, nezabúdajme na to, že aj v minulosti boli podpísané oveľa závažnejšie dokumenty, oveľa závažnejšie pakty a zmluvy a v II. svetovej vojne z nich zostali, z tých tzv. spojencov, len zdrapy papiera.
V podobnom duchu vyznie aj návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky o pristúpení Čiernej Hory do NATO. Nože si to prečítajme. Ja budem citovať len zopár kľúčových viet, aby ste pochopili ten nádych, ktorý sa tam vznáša. "Zmluvné strany Severoatlantickej zmluvy, podpísanej vo Washingtone dňa 4. apríla 1949, spokojné s tým, že bezpečnosť Severoatlantického priestoru sa posilní s pristúpením Čiernej Hory...," to je ako vetička, znie to skôr ako vtip, ale je to tam. "Čierna Hora sa stane zmluvnou stranou dňom uloženia svojej listiny o prístupe u vlády Spojených štátov amerických." Zopár ďalších viet: "Tento protokol nadobudne platnosť v deň, keď všetky zmluvné strany Severoatlantickej zmluvy oznámia vláde Spojených štátov amerických svoj súhlas s týmto protokolom. Tento protokol bude uložený v archíve vlády Spojených štátov amerických..." a tak ďalej a tak ďalej.
Samozrejme, že to povedie k spokojnosti a k zvýšenému pocitu bezpečnosti Spojených štátov amerických a možno svojím spôsobom to povedie aj k zvýšeniu, v úvodzovkách zvýšeniu, pocitu bezpečnosti Čiernej Hory, keď sa, samozrejme, Spojeným štátom už dopredu dobrovoľne podriadi.
Stačí sa dobrovoľne podriadiť imperialistickej politike USA ako psík s prestrelenou nohou, keď príde za Spojenými štátmi, požiada ich o ochranu, tak samozrejme, Spojené štáty už nebudú do tohto psa kopať, ale pritúlia si ho pod krídelko a budú ho v rámci svojej nekonečnej charitatívnej imperialistickej politiky brániť. Nech ho nenapadnú možno už aktívne v prípade porušenia nejakých demokratických princípov, ale budú naň vplývať len pasívne, to znamená cez platené mimovládky a rôzne zahraničné organizácie, tak ako to oni s radosťou robia po celom svete.
Ale poďme k ďalšiemu mýtu. Členstvo v zločineckej organizácii NATO je údajne výhodné pre našu armádu. V súčasnosti prispievame do NATO viac ako 50 mil. eur. Je zaujímavé, že tá suma sa trošku ťažko vyčísluje, lebo naše financovanie alebo financovanie nášho členstva v NATO pozostáva jednak z priamych rozpočtových príspevkov, a jednak z nepriamych, tzv. zdieľaných príspevkov, ktoré, verejnosť ani nevie, kam idú. To priame rozpočtové financovanie slúži na financovanie civilného rozpočtu, slúži na výstavbu sídla NATO, ktoré stálo viac ako 850 mil. eur., niekoľkokrát predražené, ako je to už zvykom pri takýchto projektoch. Nepriame financovanie slúži na spolufinancovanie projektov a misií NATO v Afganistane, Kosove a tak ďalej, slúži na spolufinancovanie vojenského spravodajstva a celkovo je to veľmi ťažko vyčísliteľné. Len tak pre zaujímavosť, ten príspevok, ktorý platí len Slovenská republika do NATO, predstavuje sume alebo cenu jednej modernej stíhačky, či už Suchoj 32, alebo F16. Myslím si, že obidva stroje sú relatívne, relatívne slušné a na modernej úrovni. Za ten čas, čo sme členmi Severoatlantickej aliancie, mohla mať slovenská armáda nie jednu alebo dve bojaschopné stíhačky, ak vôbec ešte lietajú, ale mohli sme mať za tie, len za tie príspevky vybudovanú našu vlastnú letku.
Ďalší mýtus. Členstvo v zločineckej organizácii NATO súvisí vraj s hospodárskou prosperitou. Bolo to tu spomínané, opäť pán poslanec Osuský sa tešil z toho, že treba odvšivaviť či odvšiť, či čo to, Čiernu Horu od komunistov a nahradiť ich inou všou Spojených štátov. Členstvo v NATO vôbec nesúvisí s prosperitou krajiny ani nie je garanciou nejakej ekonomickej prosperity krajiny. Pripomeňme si, že jedny z najbohatších krajín, ako je napríklad Švajčiarsko, Rakúsko, Švédsko, nie sú členmi NATO, aj keď vo Švédsku už predlžená ruka americkej vlády, čiže zahraničné mimovládky začali nedávno rozpútavať zase nejakú bilbordovú kampaň o tom, aké výhodné by bolo pre Švédsko, keby sa aj to stalo súčasťou spokojnej rodinky zločineckej organizácie NATO.
Ďalší mýtus je, členstvo v zločineckej organizácii NATO je symbol našej príslušnosti k vyspelým hodnotám vyspelých štátov. To je opäť podobný bod, ako bol aj predtým. Opäť častý argument. V skutočnosti ale, ako povedal, členovia NATO nerozširujú vo svete mier, ale, naopak, účelovo podporujú a vyhľadávajú vojenské konflikty. Ak chceme vybudovať naozaj nový systém založený na nejakej elementárnej spravodlivosti, tak vystúpenie zo zločineckého paktu NATO musí byť naozaj prvým krokom, ktorý každá normálna, slušná krajina musí spraviť. Tieto mýty o Severoatlantickej aliancii sa hovoria nielen na Slovensku, ale verím tomu, že nimi ohlupujú aj obyvateľov Čiernej Hory.
Tak ako spomínala Natália Grausová, pre radových Čiernohorcov nie je členstvo v NATO vítaná pozvánka, práve naopak, NATO je pre nich útočná aliancia, ktorá sa podieľala na bombardovaní aj ich krajiny, na vraždení aj ich nevinných detí. Sme presvedčení, že podmienkou vstupu do zločineckého paktu NATO by mala byť v prvom rade podpora obyvateľstva, a nie podpora vlády alebo parlamentu ako povedzme spomínal pán Osuský a odvolával sa na zastupiteľskú demokraciu. My vidíme, ako funguje zastupiteľská demokracia, že vládne strany alebo strany parlamentné sa dostanú k moci prostredníctvom nejakých sľubov, prostredníctvom namotávania medových motúzov a potom, keď prídu do parlamentu, tak robia niečo úplne iné, ako, ako proklamovali. "Charakter rozhoduje", pamätáte si tie bilbordy, ktoré boli, ktorými bolo oblepené Slovensko ešte nedávno, a vidíte tú realitu, čo tu, čo tu sedí dnes.
Čiže naozaj podporou alebo teda nevyhnutnou, nutnou podmienkou vstupu Čiernej Hory do teroristickej organizácie NATO musí byť referendum v danej krajine, a ak potom a ak by taká podpora bola, alebo ja aj vlastne aj pochybujem, či by niekedy v normálnej krajine taká podpora mohla byť, a až potom sa má zmysel baviť o tom, či Čierna Hora má vstúpiť do tejto zločineckej organizácie, alebo nie.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec Uhrík, spomenuli ste ako príklad krajiny, ktorá úspešne rieši problémy, Čínu a povedali ste, že nie je tam žiadny terorizmus a ani sa tam nekradne. Tak vás len chcem poopraviť, že len v minulom roku tam bolo vyše 307 mŕtvych pri teroristických útokoch, a čo sa týka kradnutia, len v štátnej správe bolo za kradnutie, teda za korupciu odsúdených a pravidelne je odsúdených každý rok viac ako 100-tisíc ľudí.
Čiže pre mňa Čína nie je až takým vzorom, ktorým by som sa chcel v tejto veci inšpirovať.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, páni ministri, dnes rozhodujeme o tom, či podporíme členstvo Čiernej Hory v Severoatlantickej aliancii alebo či toto členstvo odmietneme. Povedzme si na rovinu, len ten najhorší a najpodlejší človek by mohol želať našim kresťanským slovanským bratom členstvo v organizácii, ktorú nemožno nazvať inak ako organizáciou zločineckou a teroristickou. Toto neželáme naozaj nikomu, tobôž nie Slovensku, ktoré by vo svojom vlastnom záujme malo čím skôr vystúpiť z tohto paktu agresorov a z tohto nástroja amerických svetovládcov.
Aby však neboli moje slová len prázdne reči a nejaké bezdôvodné obvinenia, pozrime sa na niekoľko faktov, ktoré odhaľujú pravú tvár NATO. V roku 1999 vojská Severoatlantickej aliancie pod vedením Spojených štátov amerických zaútočili na suverénny kresťanský štát Juhoslovanskú zväzovú republiku. Tú už v tej dobe obývalo viac ako 50-tisíc Slovákov, to znamená viac ako 50-tisíc našich bratov a sestier, našich krajanov. A práve táto bezprecedentná agresia najlepšie ilustruje, čo v skutočnosti Severoatlantická aliancia je. Preto si vám dovolím pripomenúť udalosti, na ktoré by niektoré médiá, ale aj súčasná vláda, ale napokon aj mnohí z vás, ktorí tu dnes sedia, najradšej zabudli, a o ktorej vlastne aj zarytí stúpenci NATO mlčia.
Pri bombardovaní Juhoslávie NATO zavraždilo viac ako 5-tisíc civilistov, z toho 1 200 detí, zničilo 430 škôl, 125 tovární, 77 mostov, 44 televíznych vysielačov, 110 nemocníc a 365 kultúrnych pamiatok. Spomeňme len niekoľko najznámejších prípadov.
12. apríla 1999 NATO zničilo osobný vlak v Grdelici, v ktorom zahynulo 14 civilistov. 14. apríla 1999 NATO vykonalo masaker utečeneckej kolónie pri Dakovici, pri ktorom bolo zavraždených 73 civilistov. A čo je paradoxné, títo utečenci boli albánskymi utečencami, teda patrili k menšine, ktorú NATO oficiálne v tomto konflikte podporovalo a zastávalo. 23. apríla 1999 NATO zbombardovalo srbskú verejnoprávnu televíziu a rozhlas, pričom zahynulo 16 pracovníkov, novinárov z tejto televízie. 27. apríla 1999 NATO zbombardovalo obytnú štvrť v meste Surdulica a zavraždilo tu 16 civilistov. 7. mája 1999 NATO vykonalo útok kazetovými bombami na nemocnicu a trh v meste Niš a zabilo 14 civilistov. A napokon presne v ten istý deň zaútočilo dokonca aj na čínsku ambasádu, kde zavraždili troch čínskych diplomatov.
A to nie je všetko. NATO zničilo či poškodilo dokonca 60 kresťanských, pravoslávnych chrámov. A práve na tomto mieste ma napadá jeden citát z Biblie, z prvého listu Korinťanom, varovanie pre každého, kto sa dopustí tohto ohavného zločinu, teda ničenia Božích chrámov. Citujem: "Kto by teda Boží chrám zničil, toho Boh zničí." A presne to sa stane jedného dňa aj zločincom z NATO. NATO má dnes plné ústa toho, ako chce bojovať proti medzinárodnému islamskému terorizmu.
Ako sme však videli, NATO sa nielen samo dopúšťa terorizmu voči bezbrannému civilnému obyvateľstvu Juhoslávie, NATO pri konflikte v Juhoslávii dokonca otvorene podporilo islamských teroristov z albánskej organizácie UCK, a to v iredentistickom boji proti kresťanským Srbom. Ešte raz to zopakujem, NATO podporilo moslimských teroristov proti medzinárodne uznanému suverénnemu kresťanskému štátu. NATO podporuje organizáciu obchodujúcu s drogami a bielym mäsom, o ktorej aj dokonca, aj bývalá žalobkyňa medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhoslávia Carla de Ponteová prehlásila, že sa dopúšťala unášania ľudí a ich predávania na ľudské orgány.
Útok na Juhosláviu je tiež ukážkovým príkladom porušenia medzinárodného práva. NATO porušilo nielen Chartu OSN, nakoľko konalo bez mandátu tejto organizácie, NATO súčasne porušilo aj Ženevskú konvenciu o vedení vojny, nakoľko útočilo na civilné ciele, a dokonca používalo strelivo s ochudobneným uránom, ktoré mnohé štáty dnes majú medzi zakázanými zbraňami. Porušilo dokonca aj vlastný základný dokument, ktorý hovorí, že NATO môže zaútočiť len na ten štát, ktorý ohrozuje iný členský štát NATO, čo Juhoslávia v žiadnom prípade nerobila. Dnes na troskách Juhoslávie vznikol kriminálny štát Kosovo. Štát, ktorý vláda Slovenskej republiky síce oficiálne neuznala, na druhej strane jej však nerobí problém uznávať kosovské pasy. A pritom je to štát, ktorý je praktickým príkladom islamskej expanzie v Európe.
Juhoslávia však nebola posledným prípadom zločinov NATO. Napokon spomeňme si na Líbyu, kde letecké útoky priniesli v roku 2011 smrť viac než tisíc civilistom, alebo Afganistan, kde bomby Severoatlantickej aliancie len v jeden júlový deň v roku 2002 vyvraždili takmer kompletné osadenstvo miestnej svadby, čiže 44 svadobčanov.
Takže, dámy a páni, toto je pravá tvár organizácie, ktorú mnohí z vás tak veľmi vychvaľujú. Preto budem aj ja ako pravoslávny kresťan hlasovať za to, aby pravoslávna, kresťanská Čierna Hora zostala slobodná, aby si zachovala svoju česť a zdravý rozum a aby nikdy neslúžila cudzím záujmom zločincov z NATO. Pretože kto chce byť spojencom zločincov, je sám zločinec.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja by som vám len doplnil poznatky z histórie, prečo bola vojna v Juhoslávii.
Hlavnou príčinou vojny v Juhoslávii bol srbský nacionalizmus a najmä to, že Juhoslovanská zväzová republika sa skladala z mnohých etnicky rôznorodých štátov a najmä z mnohých náboženstiev. Srbsko bolo pravoslávne, Chorváti, Slovinci katolíci, Bosna prevažne moslimská, čiže povedzme si, aj dôvod bombardovania NATO, ktoré, samozrejme, neobhajujem, a určite som za odsúdenie tohto bombardovania, ale povedzme si dôvod, keď srbské vojenské a polovojenské jednotky vraždili obyvateľov vlastných zväzových republík, kde vraždili moslimov, kde vraždili katolíkov. Ja vám len v krátkosti prečítam, po náboženskej rovine Srbi verzus Chorváti, čiže pravoslávni verzus katolíci, Srbi verzus Slovinci, Srbi verzus Bosniaci, Srbi verzus kosovskí Albánci, čiže, keď povieme A, povedzme aj B. Alebo môžme pokračovať, voči komu vlastne Srbsko viedlo vojnu, Slovinci verzus Srbi, Chorváti verzus Srbi, bosnianski moslimovia verzus bosnianski Chorváti, Srbi spojení s Chorvátmi verzus bosnianski moslimovia a tak ďalej a tak ďalej. Čiže v každom prípade Srbi vraždili obyvateľov vlastných republík a najmä kvôli tomu, pretože Slovinsko a Chorvátsko bolo podstatne ekonomicky vyspelejšie ako Srbsko a Slovinci a Chorváti dotovali Srbsko. A Srbi nechceli prísť o tieto dva štáty. Čiže museli tam robiť čistky.
Ja, samozrejme, odsudzujem bombardovanie NATO.