6. schôdza

Pán poslanec Petrák.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega, pripájam sa k tomu, čo povedal predrečník, že vzhľadom na istotu škôl je potrebné prerokovať tento vládny návrh zákona tak, aby čo najskôr nadobudol platnosť a účinnosť.
Vy ste spomínali, že bol zavedený za Čaplovičovej vlády minimálny počet žiakov v triedach a že nechápete, načo to bolo urobené, lebo dohadovacie konania. Ale zabúdate povedať, buď zabúdate, lebo vo vašom prípade nepredpokladám nevedomosť, lebo ste sa hýbali ako poradca ministra Jurzycu dva roky na ministerstve školstva, takže tieto veci máte alebo viete o nich, takže nepredpokladám tu nevedomosť. Dohadovacie konania môžte urobiť na základe nejakých kritérií.
Ak máte zadefinované minimálny počet žiakov, uložíte školám racionalizačné opatrenia, spravidla na tri roky, buď sa v období troch rokov s týmito racionalizačnými opatreniami vysporiadajú, alebo tá škola smeruje k zániku. Sú rad alebo je rad prípadov, kedy dochádza k demografickému vývoju takému, že počas troch rokov sa dá naštartovať, dajú sa urobiť spoločné školské obvody, dá sa zabezpečiť dostatočný počet žiakov v niektorých školách, takže ten postup, ktorý bol doteraz platný a ktorý bol využívaný, myslím si, že bol namieste.
Ak by som chcel povedať, že či to potrebuje zmeny, alebo nepotrebuje zmeny, určite to potrebuje zmeny a potrebuje to nový zákon o financovaní škôl.

Pán poslanec Gröhling, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Beblavý, ďakujem za vaše vystúpenie. Ja k tomu iba dodám, že z tých šesťdesiatich škôl, ktoré sú uvedené v dôvodovej správe, až tridsaťšesť škôl má dostupnú plnoorganizovanú školu do šiestich kilometrov, takže tento problém by sa dal riešiť aj iným spôsobom.
Ja ešte musím vysloviť aj to, že som, je to tak vtipné podľa mňa, že pred tromi rokmi aj niektorí poslanci, ktorí tu sedia, hlasovali za ten zákon. A teraz o tri roky budú hlasovať zasa za niečo iné, čím absolútne potláčajú tú myšlienku pred tými tromi rokmi, a pre mňa je to celkom vtipné.
Ďakujem.

Reagovať na faktické bude pán poslanec Beblavý.
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Priznám sa, že pán Gröhling už povedal asi najlepšie číslo, ktoré tu mohlo zaznieť, ale dovoľte mi napriek tomu reagovať na poznámky kolegov.
No, pokiaľ si pamätám, aj tuto kolega Simon mi napovedal, tak zápis na tie školy už dávno prebehol. Takže buď sa na tie školy žiaci zapisovali a potom sa pripravujú, alebo sa na tie školy žiaci nezapisovali a potom sa nepripravujú. Ten argument, že keď sa to dozvedia 23. júna namiesto 14. júla, najmä keď ide o vládou schválený zákon, u ktorého, ja si nepamätám neschválený vládny návrh zákona v tejto snemovni za posledných päť rokov, tak tváriť sa, že preto sa to musí robiť skráteným, nie preto, že by sa vám tu nechcelo sedieť v júli, je, musím povedať, že absolútne falošné. Tak povedzte to rovno, že sa vám tu nechce sedieť v júli, však neni na tom nič také nepochopiteľné, ale treba to povedať, netreba sa, netreba sa skrývať.
A pokiaľ ide o pána poslanca Petráka, ja som ho úplne nepochopil, čo asi je problém na mojej strane, ale ak som, čo som z toho pochopil, som pochopil, že vlastne tá súčasná situácia je dobrá. Potom je otázkou, že prečo skráteným legislatívnym konaním schvaľujeme zrušenie toho súčasného stavu, ktorý teda ste zaviedli a ktorý je dobrý. To, priznám sa, je nad rámec môjho chápania.
Ale pre mňa na tom návrhu je najdôležitejšie to, že on naozaj ukazuje, že namiesto toho, aby sme riešili skutočné problémy školstva, ktoré sú vážne a naakumulované v tomto štáte, tak už piaty rok riešime alebo schvaľujeme, teda schvaľujete pseudoriešenia, ktoré ešte následne aj rušíte, aby sme sa tu teda nenudili málo, a to považujem ja za najväčšiu škodu tohto skráteného konania, že prvý zákon, ktorý táto snemovňa o školstve schvaľuje, je zlý, nie je potrebný a ešte zároveň aj nás ťahá úplne nesprávnym smerom vo verejnej diskusii.

Pýtam sa vás, panie poslankyne, páni poslanci, či sa teraz chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne? Jeden pán poslanec.
Pán poslanec Dostál, nech sa páči, máte slovo.

Vážený pán minister, vážená pani predsedajúca, kolegyne a kolegovia, budem reagovať na pána poslanca Beblavého. Kartágo musí byť zničené! Vyzývam pána ministra Kaliňáka, aby odstúpil z funkcie. (Potlesk.)
Návrh je zdôvodnený tým, že hrozí zánik málotriednych škôl. V tom odôvodnení sa uvádza, že takýto stav by okrem iného bol v rozpore s úsilím vlády SR deklarovaným v jej programovom vyhlásení vytvárať podmienky pre rozvoj národnostných menšín v oblasti uchovávania a rozvíjania ich identity, jazyka, kultúry a tradícií. Nič proti tomuto bodu z programového vyhlásenia vlády, akurát, keď pán poslanec Gál tu pripomínal pánu poslancovi Beblavému, že má hovoriť k veci, a teda k skrátenému legislatívnemu konaniu, zachovajme rovnaký meter a je náležité, aby sme aj vláde vytkli, že do odôvodňovania toho, prečo má byť nejaký návrh zákona prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní, alebo nie, vonkoncom nepatrí informácia o tom, že niečo je alebo nie je v programovom vyhlásení. Pre skrátené legislatívne konanie vymedzuje zákon o rokovacom poriadku celkom presné a konkrétne dôvody.
A treba povedať, že na rozdiel od množstva iných skrátených legislatívnych konaní, ktoré sme tu už zažili a ktoré tu nepochybne ešte v tejto snemovni budeme zažívať, v tejto argumentácii istý rozmer racionality nepochybne existuje. To zdôvodnenie sa odvoláva na ohrozenie základných ľudských práv, ktoré by malo spočívať v tom, že by bolo ohrozené právo príslušníkov národnostných menšín na vzdelávanie v materinskom jazyku. Toto právo nepochybne je ústavným právom. A možno nie nepochybne, ale do istej miery by bolo ohrozené, ak by od 1. septembra nebol zmenený právny stav a zanikli by málotriedky a tento zánik by sa nadproporčne dotkol škôl s vyučovacím jazykom menšín. Nie je to argument, ktorý by sa dal brať celkom na ľahkú váhu, akurát je potrebné poznamenať, že je to naozaj trochu paradoxná situácia.
Tretia Ficova vláda uvádza, že musí v skrátenom legislatívnom konaní zmeniť zákon, pretože ohrozuje základné ľudské práva, a pritom toto ohrozenie spôsobila druhá Ficova vláda zmenami, ktoré realizovala v minulom volebnom období. Napriek tomuto paradoxu a napriek tým pochybnostiam o tom, že toto nie je systémové riešenie, ktoré zazneli aj v príspevku kolegu Beblavého, som bol až doteraz odhodlaný práve pre ten istý moment racionality a možné ohrozenie práva na vzdelávanie príslušníkov národnostných menšín v materinskom jazyku hlasovať aj za to skrátené legislatívne konanie celkom výnimočne.
Ale musím sa priznať, že vystúpenie pána poslanca Beblavého ma presvedčilo, aby som zmenil názor, pretože ak aj je dôvod na to, aby od 1. septembra platila nová právna úprava, na čo môžeme mať rôzny názor, tak je to možné stihnúť aj bez skráteného legislatívneho konania, napr. ak by sa parlament zišiel v júli alebo v auguste.
Pán poslanec Gál hovorí o tom, že školy potrebujú dostať informáciu v istom časovom predstihu. To je iste možné, ale pokiaľ je tu vládna väčšina, ktorá je odhodlaná to schváliť, tak už samotné schválenie zákona v prvom čítaní a jeho prerokovanie v riadnom legislatívnom procese by im tú informáciu nepochybne vyslalo.
Pre prípad, že schválime skrátené legislatívne konanie, čo predpokladám, že koalícia disponujúca väčšinou si toto presadí, by som ale chcel požiadať, aby sme sa nehnali, pretože skrátené legislatívne konanie neznamená nutne, že v utorok prerokujeme návrh zákona v prvom čítaní, v stredu v druhom čítaní vo výboroch aj v pléne a rovno ho schválime aj v treťom čítaní. Táto schôdza bude trvať niekoľko dní, možno dva týždne, možno viac, tak chcem len požiadať, aby sme vytvorili dostatočný časový priestor na to, aby tento zákon, ak ho už budeme prerokovávať v skrátenom legislatívnom konaní, nebol prerokovávaný zo dňa na deň.
Ďakujem.

Na vyše vystúpenie zareagujú vo faktických poznámkach dvaja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Gröhling, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem veľmi pekne, pán Dostál, ja by som sa..., vy ste právnik, možno vy by ste mali povedať v rámci k tomu skrátenému legislatívnemu konaniu, lebo to som pred tým nestihol povedať.
Prosím vás, poučte ma, lebo my budeme meniť § 29 vlastne a budeme tam dávať tú vetu o tých minimálnych počtoch, ktoré rušíme, a tam je napísané, že zriaďovateľ základnej školy môže určiť v osobitných prípadoch aj nižší počet žiakov v triede, ako je počet žiakov uvedený v ods. 8 až 15, a je tam uvedená vzdialenosť, je tam uvedený jazyky menšín, sociálne slabších, ale bod d), ktorý ma zaujal, sú prípady hodné osobitného zreteľa.
Nechápem, prečo teda ideme do zrýchleného konania a prečo vôbec robíme zmenu tohto zákonu, pretože každý, kto chce mať tú málotriedku, tak na základe tohto bodu d), ktoré sú prípady hodné osobitného zreteľa, tú málotriedku môže nechať a nemusí tam byť určený ten minimálny počet žiakov.
Ďakujem. (Reakcia z pléna.)