6. schôdza

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, veľmi pozorne som počúval túto debatu a musím povedať, že to nebola debata o Čiernej Hore. Táto debata ukázala hlbokú názorovú a, povedal by som, až civilizačnú rozpoltenosť, ktorá vládne v tomto parlamente.
Je tu skupina poslancov, ktorí považujú Severoatlantickú alianciu za zločineckú organizáciu. Na rozdiel od nich vláda Slovenskej republiky a aj ja osobne som presvedčený, že miesto Slovenskej republiky je v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii, že toto je civilizačný a hodnotový rámec, na ktorom je postavená naša štátnosť, a nie náhodou celé generácie politikov, diplomatov, expertov pracovali na tom, aby sme túto víziu naplnili, a nie náhodou táto vízia mala celú tú dobu veľkú podporu našej verejnosti a čísla jasne dokazujú, že to bolo šťastné rozhodnutie pre Slovensko.
Rovnako tak som presvedčený a je to aj pozícia vlády Slovenskej republiky, že krajiny, ktoré sa chcú stať súčasťou toho istého civilizačného rámca a splnia podmienky, ktoré sú pre to určené, by mali dostať túto možnosť, a to je presne prípad Čiernej Hory a to je vlastne to, o čom sa tu dnes malo debatovať.
Chcem povedať, že spochybňovanie pristúpenia Čiernej Hory k Severoatlantickej aliancii je v skutočnosti spochybňovaním civilizačného zaradenia Slovenska. A na toto spochybňovanie sa používajú už mnohokrát vyvrátené kvázi argumenty, napr. otázka referenda, pričom sa ignoruje to, že referendum nie je súčasťou čiernohorskej ústavy a po druhé nie je súčasťou prístupového procesu k Aliancii a po tretie, že vláda Čiernej Hory, ktorá žiada a ktorá splnila podmienky na vstup do Čiernej Hory, mala členstvo v Čiernej Hore kontinuálne vo svojom programe a s týmto programom vyhráva vo voľbách. To znamená, legitimita je jasne daná týmto vrátane väčšiny poslancov v čiernohorskom parlamente.
Druhý obľúbený argument je, že vláda ukradla voľby. Ja Balkán poznám dobre a viem, že na Balkáne nie je zvykom priznať si porážku. To znamená, pokiaľ hovoríme o vodnom póle, basketbale alebo o futbale, tak na vine je rozhodca, pokiaľ hovoríme o voľbách, tak na vine je ten, kto, ich víťaz, ktorý ich určite ukradol. A pri tejto príležitosti sa ignoruje to, že všetky voľby v Čiernej Hore od vzniku tejto krajiny dôsledne monitoruje Organizácia pre bezpečnosť, spoluprácu v Európe aj Európska únia. Ich hodnotiace správy sú k dispozícii a všetky tieto správy hovoria, že tieto voľby spĺňajú európske štandardy.
Čiernohorské médiá pred pár hodinami informovali a pán poslanec Kotleba aj potvrdil, že poslanci Čiernohorského demokratického frontu poslali list vám poslancom Národnej rady Slovenskej republiky s výzvou, aby ste hlasovali proti ratifikácii prístupového protokolu. Ako mi bolo jasné z viacerých vystúpení, list dorazil na miesto určenia. Dovoľte mi, aby som povedal, že Demokratický front je politické zoskupenie, ktoré odmieta parlamentarizmus a ústavný rámec a namiesto toho preferuje pouličné nepokoje a násilnosti. A ja som pomerne zdesený z toho, že koľko poslancov Národnej rady Slovenskej republiky sa ochotne rozhodlo stať hovorcami tohto zoskupenia.
A chcel by som na vás všetkých, vážené panie poslankyne a páni poslanci, apelovať, v prvom rade nebuďte súčasťou čiernohorskej vnútornej politiky a po druhé poďme pomôcť europeizovať Balkán namiesto toho, aby sme balkanizovali Slovensko.
A najlepšie, ako to môžete urobiť, je tým, že budete hlasovať za vyslovenie súhlasu s Protokolom k Severoatlantickej zmluve o pristúpení Čiernej Hory.
Ďakujem pekne, skončil som. (Potlesk.)

64.
Dobrý deň. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky predkladá návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Tento návrh súvisí s návrhom zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 129).
Novelu školského zákona navrhujeme prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní vzhľadom na to, že 1. septembra 2016 majú nadobudnúť účinnosť ustanovenia § 29 ods. 8 školského zákona, ktorými bol doplnený najnižší počet žiakov základnej školy. Tým by od nového školského roku hrozil reálny zánik konkrétnym základným školám, ktoré sú uvedené v prílohe osobitnej časti dôvodovej správy návrhu novely školského zákona. Preto predkladáme návrh na skrátené legislatívne konanie o tomto návrhu zákona podľa § 89 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na zabezpečenie včasnej účinnosti navrhovanej zmeny.
Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o schválenie návrhu vlády.
Ďakujem. 

Ďakujem, pani predsedajúca, za slovo. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi predniesť informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu a šport o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 128).
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 27. mája 2016 č. 117 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 128), na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport v termíne do 13. júna 2016.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport prerokoval predložený návrh vlády na 4. schôdzi výboru dňa 8. júna 2016. Uznesením č. 14 súhlasil s predloženým návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o predmetnom vládnom návrhu a odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky súhlasiť s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 6. schôdzi. Dovoľte mi, predniesť návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k predloženému návrhu.
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 128):
"Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 129), prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 6. schôdzi."
Ďakujem, pani predsedajúca, skončila som a prosím, otvorte k tomuto bodu rozpravu.
Ďakujem.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vystúpiť k návrhu na skrátené konanie k tomuto návrhu zákona a na úvod mi dovoľte aj vysvetliť, prečo sme proti tomu, aby tento zákon bol schvaľovaný v skrátenom konaní.
Ale ešte predtým, v starom Ríme v senáte po druhej púnskej vojne istý senátor bol natoľko presvedčený, že existencia Kartága je hrozbou pre bezpečnosť a životaschopnosť Ríma, že každý svoj prejav končil známymi slovami: "Carthago est delenda!", teda Kartágo musí byť zničené, čo sa mu nakoniec aj podarilo, síce až o niekoľko desiatok rokov, ale podarilo presadiť. Myslím, že dneska sme v podobnej situácii, kde ťažko predstierať záujem o štandardnú parlamentnú agendu, akou je, samozrejme, tento zákon, v situácii, keď jeden z najmocnejších mužov tejto vlády nevie vysvetliť jeho styky na organizovaný zločin, a preto chcem povedať, že, myslím si, že v tejto chvíli by každý parlamentný prejav mal začínať tým, že žiadame pána ministra Kaliňáka, aby odstúpil zo svojej funkcie, a kým tak neurobí, tak všetky ostatné veci sa voči tomu javia ako pomerne nepodstatné. (Potlesk.)
A teraz mi dovoľte k samotnému meritu veci. Na to, aby som vysvetlil, prečo sme proti schváleniu skráteného legislatívneho konania vo veci tohto zákona, sú minimálne dva dôvody. Jeden súvisí s tým, či sú splnené podmienky na skrátené legislatívne konanie, a druhý súvisí s tým, či ide o zákon, ktorý je vôbec hodný schvaľovania. Pretože ak je to zákon, ktorý nemáme schváliť, tak ho nemáme schváliť ani v skrátenom legislatívnom konaní.
Podľa môjho názoru nie sú naplnené ani jedna, ani druhá podmienka, teda nie sú naplnené dôvody na skrátené konanie a nejde ani o dôvod, nejde ani o zákon, ktorý by sme mali schváliť.
Dovoľte mi začať skrátením legislatívnym konaním. Som tu len šesť rokov, takže si nepamätám toľko, čo parlamentní matadori, aj keď myslím, že po ostatných voľbách už z tých parlamentných matadorov tu veľa nezostalo, ale nepamätám si, že by sa zákon schvaľoval v skrátenom legislatívnom konaní len preto, aby poslanci mohli mať prázdniny.
Vláda odôvodňuje potrebu schválenia tohto zákona v skrátenom legislatívnom konaní tým, že musí byť účinný do 1. septembra 2016. V tejto chvíli máme, ak sa nemýlim, 14. júna 2016. Podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky je po prvom čítaní nevyhnutných 30 dní na to, aby bol návrh zákona prerokovaný vo výboroch a potom bol schválený v druhom a treťom čítaní. Znamená to teda, že najneskôr v druhej polovici júla môže byť tento zákon schválený úplne bez problémov v normálnom legislatívnom procese tak, aby bol účinný, a to vrátane legisvakančnej lehoty pána prezidenta, teda 15 dní na podpis, prípadne vrátenie. To znamená, neexistuje žiadny, aj keď akceptujem, že by tento zákon mal byť za každú cenu účinný 1. septembra, neexistuje žiadny dôvod, aby bol schválený v skrátenom legislatívnom konaní okrem neochoty poslancov byť prítomný v mesiacoch júl a august v tejto snemovni.
Musím povedať, že tento, táto legislatívna lenivosť vládnej koalície, lebo tá to sem navrhla, je pre mňa poburujúca, a to nie preto, že by som tu chcel nutne sedieť v júli a auguste, ale ak ste natoľko presvedčení, že tento zákon musí byť schválený, ja o tom presvedčený nie som a o chvíľku to vysvetlím, tak ste tu mali byť ochotní sedieť aj v júli, aby ste to schválili, a nie znásilnili legislatívnu procedúru len kvôli tomu, aby ste mali prázdniny.
Tento zákon je navyše zlý a nie je potrebný. To, že na Slovensku máme málotriedky, tzv. neplno organizované školy, nielen na lazoch a iných miestach, kde, odkiaľ je ťažká dostupnosť bežného školstva, že ju máme v Bratislavskom kraji. Odporúčam poslancom, aby si pozreli zoznam počtu málotriedok v Bratislavskom kraji. Je ich tu hodne a takto by sa dali nájsť málotriedky aj v okolí niektorých iných veľkých miest. A to, že to treba riešiť, pretože je to neefektívne a nesprávne konanie, mať takéto školy v situácii, keď nevieme zaplatiť deťom kvalitné vzdelanie, je niečo, o čom sa hovorí už dlhé roky. Nehovorím o tom teraz ja, hovorila o tom vláda SMER-u v roku 2012 a ’13, keď správa o stave školstva z dielne vtedajšieho ministra školstva Čaploviča schválená vládnou aj parlamentnou väčšinou hovorila o tom, že máme 690 štátnych, 8 súkromných a 15 takýchto cirkevných škôl, ktoré majú, ktoré obsahujú málotriedky alebo sú málotriedkami, a že v nich sa dneska vzdeláva približne 13,5 tisíca žiakov. Okrem toho sú tam aj ďalšie triedy, ktoré sú nespájané.
Takisto táto správa hovorila o tom, že máme 110 škôl, v ktorých je menej ako 13 žiakov. Máme ďalších 248 škôl, v ktorých je menej ako 24 a viac ako 13 žiakov, to znamená, máme 258 škôl, aspoň sme ich mali, keď táto správa bola konaná, v ktorých bolo menej ako 24 žiakov.
Tieto školy majú nárok dneska nielen na normatív, ktorý je na žiaka o 50 %, až o 50 % vyšší, ako je normatív na ostatných žiakov, ale zároveň v tzv. dohadovacom konaní, čo je veľmi málo regulovaný proces dohadovania, lobovania, môžu získať ďalšie neobmedzené prostriedky, a v praxi aj poukázať im na to, že inak neprežijú, aj získavajú. Inými slovami, my dneska v skutočnosti ani nemáme prehľad, ani táto vláda ho nepredložila, koľko nás naozaj stoja tieto školy na hlavu viac oproti bežným žiakom. Ten 50 % navýšený normatív je len v podstate základom, nie, nie tým skutočným číslom.
Toto chcela riešiť už druhá Ficova vláda a pán minister Čaplovič predložil návrh zákona, ktorý bol aj schválený, ktorý to mal riešiť. Ako už u pána ministra Čaploviča bývalo vtedy zvykom, riešil to, prepáčte, dovoľte mi vizuálne gesto, neviem to inak povedať, takýmto spôsobom (rečník sa poškrabal pravou rukou za ľavým uchom), pretože namiesto toho, aby odstránil tie motivácie, to znamená to, že sa nadštandardne platia tieto triedy a títo žiaci, tak to ponechal a zároveň sa pokúsil urobiť minimálny počet žiakov v triede, pod ktorý sa takáto škola má zavrieť. Inými slovami, na jednej strane hovoríte, že budete nadštandardne také triedy financovať, na druhej strane poviete, že ak tá trieda ale vlastne nie je pod nejaký bod, tak ju treba zavrieť, aj keby bola ochota napríklad mesta, obce a niekoho iného ju ďalej udržiavať, napr. z miestnych, kultúrnych, sociálnych a iných dôvodov, ktoré cituje aj pán minister alebo vláda vo svojom návrhu. Táto kombinácia, keď niečo nadštandardne financujete a potom to, naopak, chcete zavrieť, je veľmi, veľmi divná.
Z tohto pohľadu ja môžem len súhlasiť s tým, keby nová vláda pristúpila k systémovému riešeniu tohto problému a dala nám na stôl návrh, ako túto situáciu do budúcnosti riešiť. Takýto návrh by malo napríklad absolvovať ustanovenie, že nadštandardné financovanie sa bude týkať tých škôl, na ktoré nie je náhrada v nejakom rozumnom okruhu kilometrov. Môžeme sa baviť o tom, či je to 10, 15, 25, ak teda by znamenalo, že deti by museli dochádzať viac ako určitú vzdialenosť, dovolím si odhadnúť, že nikto v tejto snemovni by nemal problém s tým, aby sme takú školu nadštandardne platili. Ale znamenalo by to, že nebudeme mať málotriednu školu v Chorvátskom Grobe, ktorý je súčasťou dneska bratislavskej mestskej aglomerácie. A takých príkladov by som vám vedel vypovedať viac.
Takisto by takýto systémový návrh mohol hovoriť o tom, že nemusíme mať minimálny počet žiakov v triede, ale v tom prípade, ak ten nie je dodržaný, nie je napríklad nárok na prostriedky z dohadovacieho konania alebo z nejakých iných neštandardných celkov. A takto by sa dalo pokračovať. Systémové riešenie určite existuje, nielen jediné, a keby tu bolo, mohli by sme o ňom diskutovať. Namiesto toho tu máme ako prvý školský zákon v tejto novej snemovni, teda taký, ktorý je z vládnej dielne a bude aj reálne schválený, zákon, ktorý sa ďalej len točí v kruhu, ktorý trvá už viac ako päť rokov.
Máme tu situáciu, kde najprv minister financií Kažimír povie, že aj takéto školy sú príkladom toho, ako neefektívne je zorganizované školstvo, on ho nebude lepšie financovať, kým sa toto neuprace. To minister Kažimír povedal ešte v roku 2012, na to minister Čaplovič príde so správou o stave školstva, ktorá povie, že to treba riešiť, potom príde s návrhom zákona, ktorý to rieši, nebudem to gesto opakovať, ale teda neúčinne a zároveň veľmi komplikovane, reálne to nerieši. A potom nová vláda ešte aj toto neúčinné a komplikované gesto zruší v skrátenom konaní a neponúkne žiadne ďalšie riešenie. To je vzdelávacia politika za..., v piatom roku Ficových vlád, a to je vzdelávacia politika, ktorú musíme odmietnuť.
Preto mi dovoľte povedať aj po konzultácii teda s mojimi kolegyňami Petrík a Macháčkovou, že nebudeme hlasovať za toto skrátené legislatívne konanie.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Keďže prejednávame návrh vlády na skrátené legislatívne konanie, tak budem reagovať len k tej časti, ktorá sa týkala skráteného legislatívneho konania, tá bola veľmi krátka.
Nič nejdeme znásilňovať. Už by som mohol povedať, že aj teraz je neskoro. Školy by, keby že niet tejto novely, školy by mali zatvárať, niektoré školy by mali zatvárať svoje dvere už v septembri. Čiže musíme dať aj tým školám nejakú istotu, že zo zákona ani jedna škola nemusí zatvoriť svoje brány. Tak preto toto skrátené legislatívne konanie, aby sme dali zriaďovateľom aj vedeniu školy v časovom predstihu odpoveď na to, že zo zákona netreba ani jednu školu zatvoriť kvôli tomu, že nemajú minimálny počet žiakov.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega, pripájam sa k tomu, čo povedal predrečník, že vzhľadom na istotu škôl je potrebné prerokovať tento vládny návrh zákona tak, aby čo najskôr nadobudol platnosť a účinnosť.
Vy ste spomínali, že bol zavedený za Čaplovičovej vlády minimálny počet žiakov v triedach a že nechápete, načo to bolo urobené, lebo dohadovacie konania. Ale zabúdate povedať, buď zabúdate, lebo vo vašom prípade nepredpokladám nevedomosť, lebo ste sa hýbali ako poradca ministra Jurzycu dva roky na ministerstve školstva, takže tieto veci máte alebo viete o nich, takže nepredpokladám tu nevedomosť. Dohadovacie konania môžte urobiť na základe nejakých kritérií.
Ak máte zadefinované minimálny počet žiakov, uložíte školám racionalizačné opatrenia, spravidla na tri roky, buď sa v období troch rokov s týmito racionalizačnými opatreniami vysporiadajú, alebo tá škola smeruje k zániku. Sú rad alebo je rad prípadov, kedy dochádza k demografickému vývoju takému, že počas troch rokov sa dá naštartovať, dajú sa urobiť spoločné školské obvody, dá sa zabezpečiť dostatočný počet žiakov v niektorých školách, takže ten postup, ktorý bol doteraz platný a ktorý bol využívaný, myslím si, že bol namieste.
Ak by som chcel povedať, že či to potrebuje zmeny, alebo nepotrebuje zmeny, určite to potrebuje zmeny a potrebuje to nový zákon o financovaní škôl.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Beblavý, ďakujem za vaše vystúpenie. Ja k tomu iba dodám, že z tých šesťdesiatich škôl, ktoré sú uvedené v dôvodovej správe, až tridsaťšesť škôl má dostupnú plnoorganizovanú školu do šiestich kilometrov, takže tento problém by sa dal riešiť aj iným spôsobom.
Ja ešte musím vysloviť aj to, že som, je to tak vtipné podľa mňa, že pred tromi rokmi aj niektorí poslanci, ktorí tu sedia, hlasovali za ten zákon. A teraz o tri roky budú hlasovať zasa za niečo iné, čím absolútne potláčajú tú myšlienku pred tými tromi rokmi, a pre mňa je to celkom vtipné.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Priznám sa, že pán Gröhling už povedal asi najlepšie číslo, ktoré tu mohlo zaznieť, ale dovoľte mi napriek tomu reagovať na poznámky kolegov.
No, pokiaľ si pamätám, aj tuto kolega Simon mi napovedal, tak zápis na tie školy už dávno prebehol. Takže buď sa na tie školy žiaci zapisovali a potom sa pripravujú, alebo sa na tie školy žiaci nezapisovali a potom sa nepripravujú. Ten argument, že keď sa to dozvedia 23. júna namiesto 14. júla, najmä keď ide o vládou schválený zákon, u ktorého, ja si nepamätám neschválený vládny návrh zákona v tejto snemovni za posledných päť rokov, tak tváriť sa, že preto sa to musí robiť skráteným, nie preto, že by sa vám tu nechcelo sedieť v júli, je, musím povedať, že absolútne falošné. Tak povedzte to rovno, že sa vám tu nechce sedieť v júli, však neni na tom nič také nepochopiteľné, ale treba to povedať, netreba sa, netreba sa skrývať.
A pokiaľ ide o pána poslanca Petráka, ja som ho úplne nepochopil, čo asi je problém na mojej strane, ale ak som, čo som z toho pochopil, som pochopil, že vlastne tá súčasná situácia je dobrá. Potom je otázkou, že prečo skráteným legislatívnym konaním schvaľujeme zrušenie toho súčasného stavu, ktorý teda ste zaviedli a ktorý je dobrý. To, priznám sa, je nad rámec môjho chápania.
Ale pre mňa na tom návrhu je najdôležitejšie to, že on naozaj ukazuje, že namiesto toho, aby sme riešili skutočné problémy školstva, ktoré sú vážne a naakumulované v tomto štáte, tak už piaty rok riešime alebo schvaľujeme, teda schvaľujete pseudoriešenia, ktoré ešte následne aj rušíte, aby sme sa tu teda nenudili málo, a to považujem ja za najväčšiu škodu tohto skráteného konania, že prvý zákon, ktorý táto snemovňa o školstve schvaľuje, je zlý, nie je potrebný a ešte zároveň aj nás ťahá úplne nesprávnym smerom vo verejnej diskusii.

Vážený pán minister, vážená pani predsedajúca, kolegyne a kolegovia, budem reagovať na pána poslanca Beblavého. Kartágo musí byť zničené! Vyzývam pána ministra Kaliňáka, aby odstúpil z funkcie. (Potlesk.)
Návrh je zdôvodnený tým, že hrozí zánik málotriednych škôl. V tom odôvodnení sa uvádza, že takýto stav by okrem iného bol v rozpore s úsilím vlády SR deklarovaným v jej programovom vyhlásení vytvárať podmienky pre rozvoj národnostných menšín v oblasti uchovávania a rozvíjania ich identity, jazyka, kultúry a tradícií. Nič proti tomuto bodu z programového vyhlásenia vlády, akurát, keď pán poslanec Gál tu pripomínal pánu poslancovi Beblavému, že má hovoriť k veci, a teda k skrátenému legislatívnemu konaniu, zachovajme rovnaký meter a je náležité, aby sme aj vláde vytkli, že do odôvodňovania toho, prečo má byť nejaký návrh zákona prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní, alebo nie, vonkoncom nepatrí informácia o tom, že niečo je alebo nie je v programovom vyhlásení. Pre skrátené legislatívne konanie vymedzuje zákon o rokovacom poriadku celkom presné a konkrétne dôvody.
A treba povedať, že na rozdiel od množstva iných skrátených legislatívnych konaní, ktoré sme tu už zažili a ktoré tu nepochybne ešte v tejto snemovni budeme zažívať, v tejto argumentácii istý rozmer racionality nepochybne existuje. To zdôvodnenie sa odvoláva na ohrozenie základných ľudských práv, ktoré by malo spočívať v tom, že by bolo ohrozené právo príslušníkov národnostných menšín na vzdelávanie v materinskom jazyku. Toto právo nepochybne je ústavným právom. A možno nie nepochybne, ale do istej miery by bolo ohrozené, ak by od 1. septembra nebol zmenený právny stav a zanikli by málotriedky a tento zánik by sa nadproporčne dotkol škôl s vyučovacím jazykom menšín. Nie je to argument, ktorý by sa dal brať celkom na ľahkú váhu, akurát je potrebné poznamenať, že je to naozaj trochu paradoxná situácia.
Tretia Ficova vláda uvádza, že musí v skrátenom legislatívnom konaní zmeniť zákon, pretože ohrozuje základné ľudské práva, a pritom toto ohrozenie spôsobila druhá Ficova vláda zmenami, ktoré realizovala v minulom volebnom období. Napriek tomuto paradoxu a napriek tým pochybnostiam o tom, že toto nie je systémové riešenie, ktoré zazneli aj v príspevku kolegu Beblavého, som bol až doteraz odhodlaný práve pre ten istý moment racionality a možné ohrozenie práva na vzdelávanie príslušníkov národnostných menšín v materinskom jazyku hlasovať aj za to skrátené legislatívne konanie celkom výnimočne.
Ale musím sa priznať, že vystúpenie pána poslanca Beblavého ma presvedčilo, aby som zmenil názor, pretože ak aj je dôvod na to, aby od 1. septembra platila nová právna úprava, na čo môžeme mať rôzny názor, tak je to možné stihnúť aj bez skráteného legislatívneho konania, napr. ak by sa parlament zišiel v júli alebo v auguste.
Pán poslanec Gál hovorí o tom, že školy potrebujú dostať informáciu v istom časovom predstihu. To je iste možné, ale pokiaľ je tu vládna väčšina, ktorá je odhodlaná to schváliť, tak už samotné schválenie zákona v prvom čítaní a jeho prerokovanie v riadnom legislatívnom procese by im tú informáciu nepochybne vyslalo.
Pre prípad, že schválime skrátené legislatívne konanie, čo predpokladám, že koalícia disponujúca väčšinou si toto presadí, by som ale chcel požiadať, aby sme sa nehnali, pretože skrátené legislatívne konanie neznamená nutne, že v utorok prerokujeme návrh zákona v prvom čítaní, v stredu v druhom čítaní vo výboroch aj v pléne a rovno ho schválime aj v treťom čítaní. Táto schôdza bude trvať niekoľko dní, možno dva týždne, možno viac, tak chcem len požiadať, aby sme vytvorili dostatočný časový priestor na to, aby tento zákon, ak ho už budeme prerokovávať v skrátenom legislatívnom konaní, nebol prerokovávaný zo dňa na deň.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem veľmi pekne, pán Dostál, ja by som sa..., vy ste právnik, možno vy by ste mali povedať v rámci k tomu skrátenému legislatívnemu konaniu, lebo to som pred tým nestihol povedať.
Prosím vás, poučte ma, lebo my budeme meniť § 29 vlastne a budeme tam dávať tú vetu o tých minimálnych počtoch, ktoré rušíme, a tam je napísané, že zriaďovateľ základnej školy môže určiť v osobitných prípadoch aj nižší počet žiakov v triede, ako je počet žiakov uvedený v ods. 8 až 15, a je tam uvedená vzdialenosť, je tam uvedený jazyky menšín, sociálne slabších, ale bod d), ktorý ma zaujal, sú prípady hodné osobitného zreteľa.
Nechápem, prečo teda ideme do zrýchleného konania a prečo vôbec robíme zmenu tohto zákonu, pretože každý, kto chce mať tú málotriedku, tak na základe tohto bodu d), ktoré sú prípady hodné osobitného zreteľa, tú málotriedku môže nechať a nemusí tam byť určený ten minimálny počet žiakov.
Ďakujem. (Reakcia z pléna.)