6. schôdza

Nech sa páči, pán minister. Nech sa páči, ešte, pán minister, chvíľočku strpenia, procedurálny návrh.
Pán poslanec Gál, nech sa páči.

Ďakujem. Ja len pre záznam. Pri hlasovaní o skrátené legislatívne konanie pri bode 2 ma vykazuje technické zariadenie, že som nehlasoval, ale ja som hlasoval za.

Ďakujeme veľmi pekne. Poprosím do zápisu.
Nech sa páči, pán minister.
Pán minister, pán minister, nech sa páči. (Reakcie z pléna.)

Tak idem na to. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu predkladá vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. (Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Páni poslanci, poprosím o kľud v sále.

Plavčan, Peter, minister školstva, vedy, výskumu a športu SR
Ako už bolo spomenuté, 1. 9. 2016 majú nadobudnúť účinnosť ustanovenia § 29 ods. 8 školského zákona, ktorými bol doplnený najnižší počet žiakov základnej školy. Uplatnením týchto ustanovení školského zákona pre všetky základné školy by mohlo dôjsť k sťaženiu prístupu k vzdelaniu, a to aj vo vzťahu k vzdelávaniu v materinskom jazyku.
Pri zabezpečení vzdelávania na prvom stupni základných škôl sa však preferuje zohľadnenie potrieb jednotlivých regiónov, konkrétne potreby zabezpečenia maximálnej možnej dostupnosti primárneho vzdelávania. Návrhom sa ustanovenie § 29 ods. 8 školského zákona upravuje, a to vytvorením výnimky z minimálnych počtov žiakov v triedach základnej školy pre základné školy, ktoré majú len ročníky prvého stupňa.
Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci ďakujem vám za vašu pozornosť a dovolím si vás požiadať o posúdenie predložené materiálu.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhovaný gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, poslankyni Eve Smolíkovej.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona (tlač č. 129). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.
Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory, ako aj gestorský výbor prerokovali ihneď.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu. (Ruch v sále.)

Ďakujem. Súčasne vás poprosím, páni poslanci, pani poslankyne, o kľud v sále.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal písomne prihlásených pána poslanca Sopka Miroslava z OĽANO - NOVA, pani poslankyňu Soňu Gaborčákovú, OĽANO - NOVA, pána poslanca Branislava Gröhlinga zo SaS a pána poslanca Zsolta Simona.
Poprosím pána poslanca Miroslava Sopka, aby sa vyjadril v rozprave. Pripraví sa pani poslankyňa Soňa Gaborčáková.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, milí kolegovia, kolegyne, vážení hostia, dovoľte mi, aby som vystúpil v rozprave k tomuto prerokovanému vládnemu návrhu zákona, a svoje vystúpenie by som nazval, keď som študoval predmetný text aj s dôvodovou správou, ako rozpor rozumu a citu. Presnejšie rozumu a srdca.
Ide o to, že naozaj, ak sa pozrieme na predmetnú tému málotriednych škôl, naozaj tu máme dve roviny, o ktorých môžeme hovoriť, a to, či sa na ten problém pozrieme z hľadiska rozumových argumentov, analýz, počtov, čísel, pretože v takom prípade naozaj treba povedať faktické veci, ktoré vychádzajú aj z mnohých analýz, a ako určite viete tí, ktorí sa tejto téme venujú, a budem rád, ak nás bude čím ďalej viac, problematika málotriednych škôl je naozaj ukážkou toho, ako sa častokrát možno na ten rozum aj zabúdalo.
Je pravdou, že už dnes existuje aplikácia Mapa regionálneho školstva. Preto som si zobral aj notebook (rečník zobral do rúk netebook, ukazujúc ho plénu), aby som vám ukázal túto aplikáciu, ktorá má už aj niekoľko rokov, bola vyvíjaná, neustále sa zdokonaľuje a dúfam, že bude slúžiť hlavne aj rodičom pri výbere škôl a bude slúžiť k tomu, aby naozaj boli tam vždy všetky potrebné informácie o každej škole na Slovensku, ktorou môžu vlastne získavať prehľad o tom, ktorá škola v ich regióne je najbližšia, s akými výsledkami sa nachádza v rôznych typoch meraní a podobne. Ale zároveň tu môžete nájsť aj predmetné školy, o ktorých sa tu bavíme, z tých 60 škôl. Tá mapa je dobrá v tom, že tak, ako som to tu nastavil, vám ukáže nielen samotnú školu základnými údajmi, ale vám aj ukáže dostupnosť ďalších škôl v jej okolí. Ukáže nielen vzdušnú čiaru, ale ukáže aj cestu, teda počet kilometrov, koľko je dostupnosť pre danú školu v danej blízkosti.
Ak sa na tie školy pozrieme pozorne, pri každej jednej zistíme, že sú tam určité rozdiely, pretože naozaj pri niektorých školách sú tie parametre iné ako pri tých iných. Ale čo nám táto mapa neukáže, je to, v akom stave bývajú tie komunikácie, a či je vôbec zabezpečená pravidelná doprava v týchto oblastiach. Pamätám si v minulosti v debatách tématiku školských autobusov. A myslím si, že u nás, ak máme rozhodovať na základe rozumu, by sme vždy najprv mali pripravovať podmienky pre nejaké konkrétne rozhodnutia v rámci škôl, ako je napríklad zabezpečenie pre tie deti ako tie dopravy, a až potom pristupovať k nejakým konkrétnym riešeniam. Samozrejme, rozum ukazuje aj niečo iné.
Poznáme už dneska výsledky rôznych prieskumov zo zahraničia, ktoré tvrdia, že samotný počet žiakov v triedach nemusí byť garantom toho, že či je dostatočná kvalita zabezpečená, alebo nie. Dokonca zaznievajú hlasy rozumu, ktoré tvrdia, že na plne organizovaných školách tieto deti dostanú omnoho kvalitnejšie vzdelanie. A dokonca zaznievajú aj hlasy, ktoré tvrdia, že by sme mali uprednostňovať záujmy detí, ak chceme pre nich to najlepšie vzdelanie, napriek rôznym iným záujmom aj komunálnych politikov, ktorí si myslia, že pri udržaní svojej školy, by im hrozilo, že ich nabudúce nezvolia. Lebo aj tak sa niektorí k tomu, bohužiaľ, stavajú. A ten rozum by určite povedal toho podstatne viac.
Ale je tu ešte aj to srdce, ten cit. A to je to, k čomu sa aj tu chcem zamerať vo svojom krátkom vystúpení. Každá tá škola, ktorá je na tom zozname, ktorý sme videli v priloženom materiáli, má svoj príbeh. To sú konkrétni ľudia, ktorí žijú v regiónoch, o ktorých mnohí nemáme ani predstavu. Uvediem pár príkladov. Ja som tam našiel, v tom zozname, keďže niekedy pred pár mesiacmi som čítal článok o tom, že má zaniknúť škola, kde chodil Pavol Országh Hviezdoslav a Margita Figuli. Ono je to škola, pokiaľ sa nemýlim teda, vo Vyšnom Kubíne. Aj ona sa dostala do toho hrozivého pásma, že jednoducho tá konkurencia v okolí spôsobila, že ten počet žiakov klesol. Napriek tomu, že škola je dobre vybavená, má počítačové vybavenie, má to, čo nie každá škola má, má izbu starej matere, to znamená, že má niečo ako na ten štýl regionálnych tradícií, to znamená, že tá škola žije a dýcha tým regiónom, v ktorom sa nachádza. To je to, čo niekedy možno tým veľkým školám chýba, že naozaj sa nevenujú alebo respektíve sú príliš sústredené len na moderné technológie, ale zabúdajú na tradície našich predkov, ktoré v tom regióne sú, a ktoré nás vytvorili, že sme, kým sme.
Nachádza sa tam aj posledná základná škola s vyučovacím jazykom rusínskym, Čabiny, ktorá, ak zanikne aj ona, tak Rusíni nebudú mať vlastnú školu. Je pravda, že v tomto prípade sa to tam rieši, neďaleká škola zaviedla ako v rámci predmetov, lebo školský vzdelávací program umožňuje zavádzať predmetov, aj predmet rusínsky. Ale neviem, či je to dostatočná náhrada na to, aby po tej snahe, ktorú, Rusíni ako národnostná menšina na Slovensku sa snažila o to, aby boli a mali vlastné školy, je patričná, a preto vítam koncepciu pána štátneho tajomníka Krajniaka, ktorý sa snaží vytvoriť nejaký inštituciálny zámer a rozvíjať národnostné školstvo.
Ale jedna škola napríklad na tomto zozname nie je. Je to škola, ona sa seba nazýva komunitnou školou a možnože ste o nej už počuli, je to škola v Zaježovej. Áno, možnože ste o nej nepočuli preto, a nemal by som ju tu ani spomínať, pretože z hľadiska zriaďovateľa, tak ako je to zadefinované, patrí k školám súkromným. Aj keď to nie je celkom presné, pretože u nás je jej zriaďovateľom nie niekto, ako to tak býva niekedy v tých predstavách bežných ľudí, že súkromné školy, ich zriaďovateľmi sú nejakí boháči, ktorí si jednoducho rozhodli urobiť zo vzdelania biznis, nie, ide o občianske združenie, ktoré sa venuje environmentálnej téme. Tá škola začínala s tromi-štyrmi žiakmi a dnes už má ich trinásť. A dokáže fungovať a na základe normatívneho príspevku na žiaka.
Ale dokáže tak fungovať na základe aj toho, oslovila rodičov, že rodičia ju chcú, podporujú vykonávajú tam dobrovoľnícku činnosť a tá škola žije a dýcha. Ukazuje nám táto škola cestu, akým môžeme zachrániť koncept málotriednych škôl, že to nie sú školy, ktoré sú odsúdené, a že ich teraz budeme na určitý čas zachraňovať, že sú to školy, ktoré sú v tých daných regiónoch, kde pôsobia, veľmi potrebné. Pretože škola je často niečím len, je aj viacej, aj iným, než len prostriedkom vzdelávania, že je to kultúrne centrum, je to priestor pre to, aby sa vytvárala duchovná hodnota tohto národa.
Osobne si myslím, že mali by sme byť realisti, čiže zladiť ten rozum a to srdce dokopy. A prijímať také riešenie, ktoré nás nebude tlačiť k tomu, aby sme ho potom riešili, stav, kedy sa ukazuje, že určité navrhnuté konkrétne úpravy počtov zhora daných, je to najlepšie. Aby som to povedal ešte jednoduchšie. Máme, mali by sme sa snažiť o nastavenie spravodlivých podmienok pre spôsob financovania na každé dieťa, aby dostávalo rovnako.
A keď tu už bol spínaný inštitút osobitného zreteľa, tak by malo ísť o presne zadefinované body, ako je zdravotné dôvody, ako sú špeciálne potreby, prípadne geografická dostupnosť, ako je to v tomto prípade. Alebo aj vyučovanie v materinskom jazyku. A mali by sme sa snažiť, aby, alebo učiť tých zriaďovateľov a učiť celkovo ľudí, aby ten inštitút dohodovacích konaní nebol prostriedkom využívaným na to, aby sme si zachovali svoju prestíž, ale naozaj bol využívaný v minimálnej možnej miere a naozaj spravodlivou formou financovania vytvorili podmienky pre to, aby tie školy prežili. Tam, kde ich budú chcieť. A to je zase tá opačná strana tej mince, prestať sa zamýšľať nad tým, že my úradníckym zhora daným štýlom môžeme niečo nastavovať. Vytvoriť podmienky pre to, aby daná komunita, pokiaľ chce svoju školu udržať, dokáže mať prostriedky, aby ju mohla mať, pretože kto vie a chce, také by sme nemali nikdy podceňovať.
Za seba môžem povedať len toľko, že ja tento návrh podporím s tým, že naozaj verím tomu, že tento zákon v tom znení bude použiteľný do budúcna pre to, aby málotriedne školy mohli prežiť a fungovať, ale za predpokladu, že naozaj rozum a srdce budú v súlade, a keď budeme chcieť robiť nejaké zmeny, najprv urobíme všetko pre to, aby sme vytvorili podmienky pre vytváranie a zlučovanie škôl, prípadne alokovaných tried, a až potom prijímali nejaké konkrétne riešenia.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán poslanec. Na vystúpenie pána poslanca päť faktických poznámok, uzatváram možnosť prihlásenie s faktickými poznámkami.
Poprosím, pán poslanec Branislav Gröhling.

Ďakujem veľmi pekne za príspevok. Ja chcem a ja to budem stále opakovať, že málotriedky by určite mali byť zachované tam, kde sú potrebné, je ich nutné zachovať, kde v blízkosti nie je žiadna plne organizovaná škola alebo nám to nedovolí cestovanie, alebo priestor.
Ale vy ste spomínali alebo ty si spomínal obec Vyšný Kubín, tak v rámci toho Vyšného Kubína oni budú mať 11 žiakov, tak najbližšia obec, resp. najbližšia plne organizovaná škola je v Dolnom Kubíne a sú to štyri kilometre a cesta trvá iba osem minút. Myslím si, že v tomto prípade naozaj by bolo výhodnejšie pre tých jedenásť žiakov na tie štyri kilometre zabezpečiť dopravu autobusovú s pedagogickým dozorom kvalifikovaným a bolo by to omnoho rýchlejšie a perspektívnejšie pre tých rodičov aj pre tie deti, aby boli začlenené do tej plne organizovanej školy.
Ďakujem.