6. schôdza

Ďakujem. Ja len pre záznam. Pri hlasovaní o skrátené legislatívne konanie pri bode 2 ma vykazuje technické zariadenie, že som nehlasoval, ale ja som hlasoval za.

Tak idem na to. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu predkladá vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. (Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Páni poslanci, poprosím o kľud v sále.

Plavčan, Peter, minister školstva, vedy, výskumu a športu SR
Ako už bolo spomenuté, 1. 9. 2016 majú nadobudnúť účinnosť ustanovenia § 29 ods. 8 školského zákona, ktorými bol doplnený najnižší počet žiakov základnej školy. Uplatnením týchto ustanovení školského zákona pre všetky základné školy by mohlo dôjsť k sťaženiu prístupu k vzdelaniu, a to aj vo vzťahu k vzdelávaniu v materinskom jazyku.
Pri zabezpečení vzdelávania na prvom stupni základných škôl sa však preferuje zohľadnenie potrieb jednotlivých regiónov, konkrétne potreby zabezpečenia maximálnej možnej dostupnosti primárneho vzdelávania. Návrhom sa ustanovenie § 29 ods. 8 školského zákona upravuje, a to vytvorením výnimky z minimálnych počtov žiakov v triedach základnej školy pre základné školy, ktoré majú len ročníky prvého stupňa.
Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci ďakujem vám za vašu pozornosť a dovolím si vás požiadať o posúdenie predložené materiálu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona (tlač č. 129). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.
Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory, ako aj gestorský výbor prerokovali ihneď.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu. (Ruch v sále.)

Vážený pán predseda, vážený pán minister, milí kolegovia, kolegyne, vážení hostia, dovoľte mi, aby som vystúpil v rozprave k tomuto prerokovanému vládnemu návrhu zákona, a svoje vystúpenie by som nazval, keď som študoval predmetný text aj s dôvodovou správou, ako rozpor rozumu a citu. Presnejšie rozumu a srdca.
Ide o to, že naozaj, ak sa pozrieme na predmetnú tému málotriednych škôl, naozaj tu máme dve roviny, o ktorých môžeme hovoriť, a to, či sa na ten problém pozrieme z hľadiska rozumových argumentov, analýz, počtov, čísel, pretože v takom prípade naozaj treba povedať faktické veci, ktoré vychádzajú aj z mnohých analýz, a ako určite viete tí, ktorí sa tejto téme venujú, a budem rád, ak nás bude čím ďalej viac, problematika málotriednych škôl je naozaj ukážkou toho, ako sa častokrát možno na ten rozum aj zabúdalo.
Je pravdou, že už dnes existuje aplikácia Mapa regionálneho školstva. Preto som si zobral aj notebook (rečník zobral do rúk netebook, ukazujúc ho plénu), aby som vám ukázal túto aplikáciu, ktorá má už aj niekoľko rokov, bola vyvíjaná, neustále sa zdokonaľuje a dúfam, že bude slúžiť hlavne aj rodičom pri výbere škôl a bude slúžiť k tomu, aby naozaj boli tam vždy všetky potrebné informácie o každej škole na Slovensku, ktorou môžu vlastne získavať prehľad o tom, ktorá škola v ich regióne je najbližšia, s akými výsledkami sa nachádza v rôznych typoch meraní a podobne. Ale zároveň tu môžete nájsť aj predmetné školy, o ktorých sa tu bavíme, z tých 60 škôl. Tá mapa je dobrá v tom, že tak, ako som to tu nastavil, vám ukáže nielen samotnú školu základnými údajmi, ale vám aj ukáže dostupnosť ďalších škôl v jej okolí. Ukáže nielen vzdušnú čiaru, ale ukáže aj cestu, teda počet kilometrov, koľko je dostupnosť pre danú školu v danej blízkosti.
Ak sa na tie školy pozrieme pozorne, pri každej jednej zistíme, že sú tam určité rozdiely, pretože naozaj pri niektorých školách sú tie parametre iné ako pri tých iných. Ale čo nám táto mapa neukáže, je to, v akom stave bývajú tie komunikácie, a či je vôbec zabezpečená pravidelná doprava v týchto oblastiach. Pamätám si v minulosti v debatách tématiku školských autobusov. A myslím si, že u nás, ak máme rozhodovať na základe rozumu, by sme vždy najprv mali pripravovať podmienky pre nejaké konkrétne rozhodnutia v rámci škôl, ako je napríklad zabezpečenie pre tie deti ako tie dopravy, a až potom pristupovať k nejakým konkrétnym riešeniam. Samozrejme, rozum ukazuje aj niečo iné.
Poznáme už dneska výsledky rôznych prieskumov zo zahraničia, ktoré tvrdia, že samotný počet žiakov v triedach nemusí byť garantom toho, že či je dostatočná kvalita zabezpečená, alebo nie. Dokonca zaznievajú hlasy rozumu, ktoré tvrdia, že na plne organizovaných školách tieto deti dostanú omnoho kvalitnejšie vzdelanie. A dokonca zaznievajú aj hlasy, ktoré tvrdia, že by sme mali uprednostňovať záujmy detí, ak chceme pre nich to najlepšie vzdelanie, napriek rôznym iným záujmom aj komunálnych politikov, ktorí si myslia, že pri udržaní svojej školy, by im hrozilo, že ich nabudúce nezvolia. Lebo aj tak sa niektorí k tomu, bohužiaľ, stavajú. A ten rozum by určite povedal toho podstatne viac.
Ale je tu ešte aj to srdce, ten cit. A to je to, k čomu sa aj tu chcem zamerať vo svojom krátkom vystúpení. Každá tá škola, ktorá je na tom zozname, ktorý sme videli v priloženom materiáli, má svoj príbeh. To sú konkrétni ľudia, ktorí žijú v regiónoch, o ktorých mnohí nemáme ani predstavu. Uvediem pár príkladov. Ja som tam našiel, v tom zozname, keďže niekedy pred pár mesiacmi som čítal článok o tom, že má zaniknúť škola, kde chodil Pavol Országh Hviezdoslav a Margita Figuli. Ono je to škola, pokiaľ sa nemýlim teda, vo Vyšnom Kubíne. Aj ona sa dostala do toho hrozivého pásma, že jednoducho tá konkurencia v okolí spôsobila, že ten počet žiakov klesol. Napriek tomu, že škola je dobre vybavená, má počítačové vybavenie, má to, čo nie každá škola má, má izbu starej matere, to znamená, že má niečo ako na ten štýl regionálnych tradícií, to znamená, že tá škola žije a dýcha tým regiónom, v ktorom sa nachádza. To je to, čo niekedy možno tým veľkým školám chýba, že naozaj sa nevenujú alebo respektíve sú príliš sústredené len na moderné technológie, ale zabúdajú na tradície našich predkov, ktoré v tom regióne sú, a ktoré nás vytvorili, že sme, kým sme.
Nachádza sa tam aj posledná základná škola s vyučovacím jazykom rusínskym, Čabiny, ktorá, ak zanikne aj ona, tak Rusíni nebudú mať vlastnú školu. Je pravda, že v tomto prípade sa to tam rieši, neďaleká škola zaviedla ako v rámci predmetov, lebo školský vzdelávací program umožňuje zavádzať predmetov, aj predmet rusínsky. Ale neviem, či je to dostatočná náhrada na to, aby po tej snahe, ktorú, Rusíni ako národnostná menšina na Slovensku sa snažila o to, aby boli a mali vlastné školy, je patričná, a preto vítam koncepciu pána štátneho tajomníka Krajniaka, ktorý sa snaží vytvoriť nejaký inštituciálny zámer a rozvíjať národnostné školstvo.
Ale jedna škola napríklad na tomto zozname nie je. Je to škola, ona sa seba nazýva komunitnou školou a možnože ste o nej už počuli, je to škola v Zaježovej. Áno, možnože ste o nej nepočuli preto, a nemal by som ju tu ani spomínať, pretože z hľadiska zriaďovateľa, tak ako je to zadefinované, patrí k školám súkromným. Aj keď to nie je celkom presné, pretože u nás je jej zriaďovateľom nie niekto, ako to tak býva niekedy v tých predstavách bežných ľudí, že súkromné školy, ich zriaďovateľmi sú nejakí boháči, ktorí si jednoducho rozhodli urobiť zo vzdelania biznis, nie, ide o občianske združenie, ktoré sa venuje environmentálnej téme. Tá škola začínala s tromi-štyrmi žiakmi a dnes už má ich trinásť. A dokáže fungovať a na základe normatívneho príspevku na žiaka.
Ale dokáže tak fungovať na základe aj toho, oslovila rodičov, že rodičia ju chcú, podporujú vykonávajú tam dobrovoľnícku činnosť a tá škola žije a dýcha. Ukazuje nám táto škola cestu, akým môžeme zachrániť koncept málotriednych škôl, že to nie sú školy, ktoré sú odsúdené, a že ich teraz budeme na určitý čas zachraňovať, že sú to školy, ktoré sú v tých daných regiónoch, kde pôsobia, veľmi potrebné. Pretože škola je často niečím len, je aj viacej, aj iným, než len prostriedkom vzdelávania, že je to kultúrne centrum, je to priestor pre to, aby sa vytvárala duchovná hodnota tohto národa.
Osobne si myslím, že mali by sme byť realisti, čiže zladiť ten rozum a to srdce dokopy. A prijímať také riešenie, ktoré nás nebude tlačiť k tomu, aby sme ho potom riešili, stav, kedy sa ukazuje, že určité navrhnuté konkrétne úpravy počtov zhora daných, je to najlepšie. Aby som to povedal ešte jednoduchšie. Máme, mali by sme sa snažiť o nastavenie spravodlivých podmienok pre spôsob financovania na každé dieťa, aby dostávalo rovnako.
A keď tu už bol spínaný inštitút osobitného zreteľa, tak by malo ísť o presne zadefinované body, ako je zdravotné dôvody, ako sú špeciálne potreby, prípadne geografická dostupnosť, ako je to v tomto prípade. Alebo aj vyučovanie v materinskom jazyku. A mali by sme sa snažiť, aby, alebo učiť tých zriaďovateľov a učiť celkovo ľudí, aby ten inštitút dohodovacích konaní nebol prostriedkom využívaným na to, aby sme si zachovali svoju prestíž, ale naozaj bol využívaný v minimálnej možnej miere a naozaj spravodlivou formou financovania vytvorili podmienky pre to, aby tie školy prežili. Tam, kde ich budú chcieť. A to je zase tá opačná strana tej mince, prestať sa zamýšľať nad tým, že my úradníckym zhora daným štýlom môžeme niečo nastavovať. Vytvoriť podmienky pre to, aby daná komunita, pokiaľ chce svoju školu udržať, dokáže mať prostriedky, aby ju mohla mať, pretože kto vie a chce, také by sme nemali nikdy podceňovať.
Za seba môžem povedať len toľko, že ja tento návrh podporím s tým, že naozaj verím tomu, že tento zákon v tom znení bude použiteľný do budúcna pre to, aby málotriedne školy mohli prežiť a fungovať, ale za predpokladu, že naozaj rozum a srdce budú v súlade, a keď budeme chcieť robiť nejaké zmeny, najprv urobíme všetko pre to, aby sme vytvorili podmienky pre vytváranie a zlučovanie škôl, prípadne alokovaných tried, a až potom prijímali nejaké konkrétne riešenia.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne za príspevok. Ja chcem a ja to budem stále opakovať, že málotriedky by určite mali byť zachované tam, kde sú potrebné, je ich nutné zachovať, kde v blízkosti nie je žiadna plne organizovaná škola alebo nám to nedovolí cestovanie, alebo priestor.
Ale vy ste spomínali alebo ty si spomínal obec Vyšný Kubín, tak v rámci toho Vyšného Kubína oni budú mať 11 žiakov, tak najbližšia obec, resp. najbližšia plne organizovaná škola je v Dolnom Kubíne a sú to štyri kilometre a cesta trvá iba osem minút. Myslím si, že v tomto prípade naozaj by bolo výhodnejšie pre tých jedenásť žiakov na tie štyri kilometre zabezpečiť dopravu autobusovú s pedagogickým dozorom kvalifikovaným a bolo by to omnoho rýchlejšie a perspektívnejšie pre tých rodičov aj pre tie deti, aby boli začlenené do tej plne organizovanej školy.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Vážený pán kolega, ja oceňujem vaše, vaše hodnotenie a tú pozíciu, že ste našli v tomto návrhu pána ministra tie racionálne dôvody, kde na jednej strane bolo srdiečko, na druhej strane bolo racionálne nakladanie s finančnými prostriedkami, pretože naozaj to bol princíp, s ktorým ministerstvo šlo do tejto novelizácie zákona, a myslím si, že naozaj takto treba postupne zlepšovať tú štruktúru základných škôl. A je veľmi dobré, keď tá, tie zmeny vznikajú na takej báze spolupráce a koordinácie opozície a koalície, pretože naozaj školy sú pre všetky deti, nielen pre koaličné alebo opozičné, nielen pre slovenské alebo rusínske, alebo maďarské, máme záujem, aby naša populácia bola vzdelaná a nezávisle od toho, akej sme politickej orientácie.
Ďakujem za vaše vystúpenie.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem aj kolegovi Sopkovi, ktorý veľmi pekne zhrnul situáciu a snažil sa na to pozerať z obidvoch strán.
Ja by som k tomu len povedala, že mi to príde ako splnenie, ja pokladám menšinové školstvo za veľmi dôležité, ale mám pocit, ako by to bolo vlastne to, prečo aj MOST išiel do koalície.
V niektorých obciach, napríklad tak ako už spomínal kolega Gröhling, nie je dôvod, aby tam fungovala škola so 4 alebo 5 žiakmi, pretože v tej škole, v tej obci je o pár metrov na tej istej ulici iná budova školy, kde by napríklad táto škola s vyučovacím jazykom maďarským mohla v rámci nej fungovať. Mať svoj vlastný vyučovací program v maďarskom jazyku, ale fungovať v rámci školy. Nie je, nie je efektívne platiť ďalšiu budovu školy pre 5 žiakov, svietiť, kúriť 24 hodín, keď pár metrov je plnohodnotná budova školy, kde je 35 žiakov. A takýchto obcí je viac.
Takže ja si myslím, že ten zákon nebol pripravený dobre, že najskôr mu mala predchádzať analýza, ako sa dá zefektívniť a zracionalizovať tá sieť, to znamená, v obciach, kde sú dve školy, tak možno ich zlúčiť a nerobiť takýmto spôsobom.

Ďakujem pekne. Plne sa stotožňujem s tým, čo povedala pred chvíľkou moja predrečníčka kolegyňa Remišová. Okrem toho by som doplnil len to, že vyučovať v jednej triede dva ročníky je mimoriadne náročné, a nieto ešte štyri ročníky.
A teraz zopár faktov. V osobitnej prílohe k návrhu novely zákona sú uvedené málotriedky, z ktorých som náhodne vybral päť, a v ich blízkosti som z dostupných internetových zdrojov hľadal vhodné, blízke ekvivalenty.
Dolný bar, málotriedka s vyučovacím jazykom maďarským, 10 žiakov. Tri kilometre vzdialené Kútniky, úplne rovnaký typ školy uvádza 12 žiakov v roku 2015 na obecnej stránke.
Horné Mýto, málotriedka s vyučovacím jazykom maďarským, 10 žiakov. 2,4 pedagogických zamestnancov na týchto 10 žiakov, 3 učitelia plus riaditeľ školy. 2,6 kilometrov vzdialená Trhová Hradská, rovnaký typ školy s vyučovacím jazykom maďarským.
Plavecké Podhradie, málotriedka, 11 žiakov, 1,04 pedagóga, 3,5 kilometra vzdialená plno organizovaná základná škola v Sološnici.
Látky, málotriedka 7 žiakov, 1,34 učiteľa. 3,8 kilometrov vzdialená plno organizovaná základná škola v Detvianskej Hute.
V Haži nad Cirochou 6 žiakov, 1,5 učiteľa. 4,9 kilometrov vzdialené Humenné, 9 základných škôl, 2,8 kilometrov vzdialená plno organizovaná základná škola v Kamenici nad Cirochou.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Samozrejme, môžeme sa na to pozerať, že ako som ukázal aj na tej mapovej aplikácii, ako som veľký fanúšik mapových aplikácii celkovo ako geograf, učiteľ geografie.
Len ono pri niektorých tých, niektoré cesty som si kedysi aj prešiel v minulosti, viem, že pri niektorých je, tá cesta vyzerá pekne na mape, ale v tých zimných mesiacoch to už nie až taká sranda.
A čo sa týka konkrétne Kubína, myslím si, že táto škola má aj historickú určitú hodnotu tým, čím je. Možnože by bolo na mieste vytvoriť projekt, ktorý by z nej urobil akýmsi, akési živé múzeum, pretože my napríklad často zabúdame aj na to, že najlepšie sa tie deti učia zážitkovo, tým spôsobom, že môžu prísť do daného kraja, sadnúť si do danej lavice, ktorú sedeli naši národní dejatelia, naše osobnosti, tak ako aj dnes chodia školské výpravy teraz do Národnej rady a pozerajú, ako tu diskutujeme a pripravujeme legislatívne zákony.
Ale platí to, ak ste ma pozorne všetci počúvali, čo som už povedal. Treba pripraviť naozaj model spravodlivého financovania, verím tomu, že sa na ňom už pracuje, a ten, ktorý bude jednoznačne zadefinovaný, ten normatív, alebo akýmkoľvek iným spôsobom, aby tie deti dostávali ten finančný, toľko finančných prostriedkov, koľko potrebujú, a ľudia v danej komunite, ak budú to zvládať, aby takéto školy aj menšieho rázu mohli existovať. A na tom trvám.
Ďakujem.

Sláva Isusu Christu! Som vyznania gréckokatolíčka, takže vlastne sa zdravím pozdravom teda národnostnej menšiny. Preto som si dovolila vstúpiť aj za Rusínov teda pri tomto bodu, pri tomto bode. Keďže si myslím, že o Rusínoch je menej počuť ako o maďarskej národnostnej menšine, tak si dovolím trošku možno povedať, že teda aj my tvoríme pozadie a kultúru tejto krajiny.
Proces národno-kultúrneho obrodenia je úzko spätý s problém vytvorenia spisovného jazyka pre Rusínov východného Slovenska, ale aj Zakarpatska, resp. bývalej Podkarpatskej Rusi, lebo bolo to veľmi komplikované.
Prvé rusínske texty pochádzajú zo 17. storočia. Výsledné varianty cirkevno-slovanského jazyka, ktoré sa rozšírili medzi Rusínmi, sa fixovali ako sloveno-ruský jazyk. Z obdobia 1846 je známa a často citovaná rétorická otázka Ľudovíta Štúra, ktorý obhajoval rusínsky jazyk, keď niektorí jeho krajania vyvíjali tlak na Rusínov, aby používali slovenčinu ako spisový jazyk. Vtedy Štúr povedal: "Kto tu žiada, aby Rusíni prijali za svoj slovenský jazyk? Veď oni majú svoj krásny rusínsky jazyk." Táto výzva, ktorú podporili aj iní reprezentanti slovenskej kultúry, vyvolala zmenu národných buditeľov, napríklad Alexandra Duchnoviča.
A ako je to dnes? Podľa mne dostupných informácií tlak na ekonomickú efektívnosť a postupné rušenie málotriedok spôsobilo, že v Prešovskom kraji ostali štyri funkčné školy. Neprijatím tejto novelizácie by bola zrušená jedna z nich. Obce, ktoré nezvládli ekonomickú náročnosť škôl s vyučovacím jazykom ukrajinským a rusínskym, ich zrušili. Výsledkom v týchto obciach je, že mladí ľudia nedokážu hovoriť rusínskym jazykom a nemajú poznanie o kultúre svojich predkov. Preto je potrebné, aby sme si zadefinovali, či v budúcnosti nepôjdeme inou cestou. Napríklad ma napadli alokované pracoviská pre školy s jazykom národnostným menšín, ktoré by bolo súčasťou politiky národnostných menšín.
Ja si myslím, že momentálne je potrebné podporiť tento vládny zákon, no zároveň aj to, že si musíme počínať ako dobrý gazda. V budúcnosti je potrebné nájsť riešenia na trvalú udržateľnosť týchto škôl. Myslím si, že to nepôjde podporou málotriedok, lebo nebude dostatok finančných prostriedkov, zvlášť ak chceme zvýšiť efektivitu financovania škôl.
Rozlúčim sa možno takým pozdravom. Keďže som Rusnáčka, a teda patrónkou Slovenska je Panna Mária, a preto by som, tí, ktorí sú veriaci, teda počuli Zdravas Mária aj v staroslovenčine, a teda venovala by som to takému pokoju tohto parlamentu a tejto vláde.
"Ja jom Rusnačka, pomolimsja modlitbu k Bohorodice za vas vsich: Bohorodice Ďivo radujsja, blahodatnaja Marije, Hospoď s toboju, blahoslavenna ty vo ženach i blahoslavenyj plod života tvojeho, jako rodila jesi Christa Spasa izbaviteľa dušam našim.
Amin." (Potlesk.)