6. schôdza

Ďakujem.
Pán poslanec Jaroslav Paška s faktickou poznámkou.

Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Vážený pán kolega, ja oceňujem vaše, vaše hodnotenie a tú pozíciu, že ste našli v tomto návrhu pána ministra tie racionálne dôvody, kde na jednej strane bolo srdiečko, na druhej strane bolo racionálne nakladanie s finančnými prostriedkami, pretože naozaj to bol princíp, s ktorým ministerstvo šlo do tejto novelizácie zákona, a myslím si, že naozaj takto treba postupne zlepšovať tú štruktúru základných škôl. A je veľmi dobré, keď tá, tie zmeny vznikajú na takej báze spolupráce a koordinácie opozície a koalície, pretože naozaj školy sú pre všetky deti, nielen pre koaličné alebo opozičné, nielen pre slovenské alebo rusínske, alebo maďarské, máme záujem, aby naša populácia bola vzdelaná a nezávisle od toho, akej sme politickej orientácie.
Ďakujem za vaše vystúpenie.

Ďakujem.
Pani poslankyňa Veronika Remišová.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem aj kolegovi Sopkovi, ktorý veľmi pekne zhrnul situáciu a snažil sa na to pozerať z obidvoch strán.
Ja by som k tomu len povedala, že mi to príde ako splnenie, ja pokladám menšinové školstvo za veľmi dôležité, ale mám pocit, ako by to bolo vlastne to, prečo aj MOST išiel do koalície.
V niektorých obciach, napríklad tak ako už spomínal kolega Gröhling, nie je dôvod, aby tam fungovala škola so 4 alebo 5 žiakmi, pretože v tej škole, v tej obci je o pár metrov na tej istej ulici iná budova školy, kde by napríklad táto škola s vyučovacím jazykom maďarským mohla v rámci nej fungovať. Mať svoj vlastný vyučovací program v maďarskom jazyku, ale fungovať v rámci školy. Nie je, nie je efektívne platiť ďalšiu budovu školy pre 5 žiakov, svietiť, kúriť 24 hodín, keď pár metrov je plnohodnotná budova školy, kde je 35 žiakov. A takýchto obcí je viac.
Takže ja si myslím, že ten zákon nebol pripravený dobre, že najskôr mu mala predchádzať analýza, ako sa dá zefektívniť a zracionalizovať tá sieť, to znamená, v obciach, kde sú dve školy, tak možno ich zlúčiť a nerobiť takýmto spôsobom.

Ďakujem. Pán poslanec Oto Žarnay.

Ďakujem pekne. Plne sa stotožňujem s tým, čo povedala pred chvíľkou moja predrečníčka kolegyňa Remišová. Okrem toho by som doplnil len to, že vyučovať v jednej triede dva ročníky je mimoriadne náročné, a nieto ešte štyri ročníky.
A teraz zopár faktov. V osobitnej prílohe k návrhu novely zákona sú uvedené málotriedky, z ktorých som náhodne vybral päť, a v ich blízkosti som z dostupných internetových zdrojov hľadal vhodné, blízke ekvivalenty.
Dolný bar, málotriedka s vyučovacím jazykom maďarským, 10 žiakov. Tri kilometre vzdialené Kútniky, úplne rovnaký typ školy uvádza 12 žiakov v roku 2015 na obecnej stránke.
Horné Mýto, málotriedka s vyučovacím jazykom maďarským, 10 žiakov. 2,4 pedagogických zamestnancov na týchto 10 žiakov, 3 učitelia plus riaditeľ školy. 2,6 kilometrov vzdialená Trhová Hradská, rovnaký typ školy s vyučovacím jazykom maďarským.
Plavecké Podhradie, málotriedka, 11 žiakov, 1,04 pedagóga, 3,5 kilometra vzdialená plno organizovaná základná škola v Sološnici.
Látky, málotriedka 7 žiakov, 1,34 učiteľa. 3,8 kilometrov vzdialená plno organizovaná základná škola v Detvianskej Hute.
V Haži nad Cirochou 6 žiakov, 1,5 učiteľa. 4,9 kilometrov vzdialené Humenné, 9 základných škôl, 2,8 kilometrov vzdialená plno organizovaná základná škola v Kamenici nad Cirochou.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán poslanec Miroslav Sopko.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Samozrejme, môžeme sa na to pozerať, že ako som ukázal aj na tej mapovej aplikácii, ako som veľký fanúšik mapových aplikácii celkovo ako geograf, učiteľ geografie.
Len ono pri niektorých tých, niektoré cesty som si kedysi aj prešiel v minulosti, viem, že pri niektorých je, tá cesta vyzerá pekne na mape, ale v tých zimných mesiacoch to už nie až taká sranda.
A čo sa týka konkrétne Kubína, myslím si, že táto škola má aj historickú určitú hodnotu tým, čím je. Možnože by bolo na mieste vytvoriť projekt, ktorý by z nej urobil akýmsi, akési živé múzeum, pretože my napríklad často zabúdame aj na to, že najlepšie sa tie deti učia zážitkovo, tým spôsobom, že môžu prísť do daného kraja, sadnúť si do danej lavice, ktorú sedeli naši národní dejatelia, naše osobnosti, tak ako aj dnes chodia školské výpravy teraz do Národnej rady a pozerajú, ako tu diskutujeme a pripravujeme legislatívne zákony.
Ale platí to, ak ste ma pozorne všetci počúvali, čo som už povedal. Treba pripraviť naozaj model spravodlivého financovania, verím tomu, že sa na ňom už pracuje, a ten, ktorý bude jednoznačne zadefinovaný, ten normatív, alebo akýmkoľvek iným spôsobom, aby tie deti dostávali ten finančný, toľko finančných prostriedkov, koľko potrebujú, a ľudia v danej komunite, ak budú to zvládať, aby takéto školy aj menšieho rázu mohli existovať. A na tom trvám.
Ďakujem.

Ďakujem. Do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Soňa Gaborčáková a pripraví sa pán poslanec Branislav Gröhling.

Sláva Isusu Christu! Som vyznania gréckokatolíčka, takže vlastne sa zdravím pozdravom teda národnostnej menšiny. Preto som si dovolila vstúpiť aj za Rusínov teda pri tomto bodu, pri tomto bode. Keďže si myslím, že o Rusínoch je menej počuť ako o maďarskej národnostnej menšine, tak si dovolím trošku možno povedať, že teda aj my tvoríme pozadie a kultúru tejto krajiny.
Proces národno-kultúrneho obrodenia je úzko spätý s problém vytvorenia spisovného jazyka pre Rusínov východného Slovenska, ale aj Zakarpatska, resp. bývalej Podkarpatskej Rusi, lebo bolo to veľmi komplikované.
Prvé rusínske texty pochádzajú zo 17. storočia. Výsledné varianty cirkevno-slovanského jazyka, ktoré sa rozšírili medzi Rusínmi, sa fixovali ako sloveno-ruský jazyk. Z obdobia 1846 je známa a často citovaná rétorická otázka Ľudovíta Štúra, ktorý obhajoval rusínsky jazyk, keď niektorí jeho krajania vyvíjali tlak na Rusínov, aby používali slovenčinu ako spisový jazyk. Vtedy Štúr povedal: "Kto tu žiada, aby Rusíni prijali za svoj slovenský jazyk? Veď oni majú svoj krásny rusínsky jazyk." Táto výzva, ktorú podporili aj iní reprezentanti slovenskej kultúry, vyvolala zmenu národných buditeľov, napríklad Alexandra Duchnoviča.
A ako je to dnes? Podľa mne dostupných informácií tlak na ekonomickú efektívnosť a postupné rušenie málotriedok spôsobilo, že v Prešovskom kraji ostali štyri funkčné školy. Neprijatím tejto novelizácie by bola zrušená jedna z nich. Obce, ktoré nezvládli ekonomickú náročnosť škôl s vyučovacím jazykom ukrajinským a rusínskym, ich zrušili. Výsledkom v týchto obciach je, že mladí ľudia nedokážu hovoriť rusínskym jazykom a nemajú poznanie o kultúre svojich predkov. Preto je potrebné, aby sme si zadefinovali, či v budúcnosti nepôjdeme inou cestou. Napríklad ma napadli alokované pracoviská pre školy s jazykom národnostným menšín, ktoré by bolo súčasťou politiky národnostných menšín.
Ja si myslím, že momentálne je potrebné podporiť tento vládny zákon, no zároveň aj to, že si musíme počínať ako dobrý gazda. V budúcnosti je potrebné nájsť riešenia na trvalú udržateľnosť týchto škôl. Myslím si, že to nepôjde podporou málotriedok, lebo nebude dostatok finančných prostriedkov, zvlášť ak chceme zvýšiť efektivitu financovania škôl.
Rozlúčim sa možno takým pozdravom. Keďže som Rusnáčka, a teda patrónkou Slovenska je Panna Mária, a preto by som, tí, ktorí sú veriaci, teda počuli Zdravas Mária aj v staroslovenčine, a teda venovala by som to takému pokoju tohto parlamentu a tejto vláde.
"Ja jom Rusnačka, pomolimsja modlitbu k Bohorodice za vas vsich: Bohorodice Ďivo radujsja, blahodatnaja Marije, Hospoď s toboju, blahoslavenna ty vo ženach i blahoslavenyj plod života tvojeho, jako rodila jesi Christa Spasa izbaviteľa dušam našim.
Amin." (Potlesk.)