6. schôdza

Ďakujem pánovi Žarnayovi, bol to naozaj dosť dlhý príspevok. Ja som sledoval aj pána ministra, lebo inak sa nedá z tohoto miesta. Chvíľami sa zdalo, že ho to uspávalo, ale potom bol čoraz pozornejší. Musím povedať, pán minister, že naozaj občas ste si urobili aj poznámku, ale predsa len, veď sa to nahráva. Vráťte sa k tomuto textu (reakcia z pléna), videl som, vráťte sa k tomuto textu a takýto text by som čakal od vás. To bol ministerský prejav, to bol prejav obhajoby záujmu učiteľa, záujmu školstva, záujmu vzdelávania.
Možno nechcete sa takto prejavovať pred koaličnými partnermi v tejto sále, ale využite ten prejav a prejavte sa, keď sa bude robiť rozpočet pre učiteľov. Prejavte sa na vláde, keď budú učitelia 1. júla pochodovať mestom. Zastaňte sa tohoto stavu, učitelia to naozaj potrebujú. A že sa hovorí o peniazoch? No pozrite, žijeme v svete, v ktorom je pracovný trh. Ten pracovný trh sa už dávno stal vo všetkých profesiách neúprosným regulátorom. V školstve nastala negatívna selekcia. O tom hovorí Crmoman, o tom hovorí aj náš rečník, ktorý pred chvíľou skončil, pán poslanec Žarnay. Upozorňuje vás, že búriaci sa učitelia, muži aj ženy, vidia, že nastáva úpadok v školstve, že čo je schopnejšie, pokiaľ ich naozaj nedrží srdce pri tejto profesii, ktorá je naozaj poslaním, tak uteká z tej profesie, že tam upadá úroveň, lebo jednoducho naozaj trh je regulatívom.
Pracovný trh aj ocenenie je regulatívom, ktorý mení kvalitu tejto armády, ktorá vzdeláva budúcu generáciu. Pedagógovia sú rukojemníci svojej profesie.

Ďakujem za slovo. Chcem poďakovať, kolegovia aj v poslaneckom poslaní, aj v učiteľskom, za jeho prejav, za vysvetlenie, dôkladné vysvetlenie mnohých vecí. Ja to chcem len doplniť takým, praktickou skúsenosťou.
Keď som začínal tu v parlamente, tak som pred, na začiatku minulého volebného obdobia tak som mával výplatnou páskou, kde bola suma okolo 500 eur v čistom. Teraz som si dával prerátať, že keby som sa vrátil do školstva, tak tá suma by bola okolo 600 eur v čistom. Ja som inak človek vďačný a spokojný a nesťažujem sa. A ak bojujeme spolu s ďalšími kolegami za vyššie platy pre učiteľov, tak chcem zdôrazniť, že to nie je preto, aby sme zvýšili sociálny status alebo životný, životnú úroveň nejakej skupiny obyvateľstva na úkor nejakej inej. Ak hovoríme o zvýšení platov učiteľom, tak hovoríme o investícii do školstva, o investícii do budúcnosti, o investícií do detí.
Ja sa teraz pozerám, okrem toho, že som pôvodným povolaním učiteľ, na to viac ako rodič, otec, pretože pre mňa je dôležité, s kým budú moje deti tráviť celé hodiny v škole, aby to boli kvalitní ľudia. A ak kvalitu vyžadujeme a očakávame, že učiteľstvo bude poslanie, tak treba túto kvalitu aj oceniť, aby tí ľudia naozaj nemuseli niekam odchádzať a aby sa nemuseli obzerať po iných veciach, ale aby tie osoby, ktoré s našimi deťmi strávia najviac času, aby to boli ľudia kvalitní a kvalitne ocenení. Takže nejde len o to, aby sa prilepšilo niekoľkým desiatkam tisícom zamestnancov, teda učiteľov, ale o to, aby sa pohla dopredu celá naša spoločnosť, aby to malo pozitívny vplyv, dopad na státisíce detí, ktoré navštevujú školy, na státisíce rodín a na našu budúcnosť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, neviem, aké slová nájsť, ako aby som vystúpil v tej faktickej poznámke. Snáď sa mi žiada povedať na rozdiel od mojich predrečníkov, že niekedy je menej viac. Bola to znôška nepresných čísiel a prekrútených faktov. Vzhľadom na to, že toto požaduje väčšiu konfrontáciu názorov, vystúpim ako spravodajca hneď po vás v rozprave, aby som povedal iné čísla. Zdroj týchto údajov mne vychádza jediný, lebo súvisí to aj s blogmi, ktoré sú uverejňované na webe Iniciatíva slovenských učiteľov, a tu použijem druhú poznámku, ktorá možno nebude prijatá úplne s pochopením. Ale myslím si, že niekedy, ak dáva učiteľ hudby dohromady čísla, mohol by to zveriť matematikom.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem kolegovi za to, že vystúpil a takto, kolegovi Žarnayovi, a takto verejne dal obhajobnú reč, aj keď neviem, prečo by sa mali učitelia obhajovať kvôli tomu, že žiadajú to, čo im už dávno bolo sľúbené a na čo sa často zabúdalo. Neviem si pomôcť, ale stále si pritom spomínam na slová už nebohej Kataríny Kolníkovej, veľkej dámy slovenského divadla, ktorá svojho času v hre Človečina povedala: "Najhoršá kombinácia pre život sú mrchaví a sprostí. Takých sa najvác namnoží vtedy, keď sú múdri lahostajní."
My sme zľahostajneli, keď sme dopustili, že naše vzdelávanie je tam, kde je. Ak spoločne, naozaj spoločne nezačneme robiť všetko pre to, aby financie, ktorých nikdy nie je dosť, áno, peniaze majú takú vlastnosť, bohužiaľ, nikdy ich nie je dosť, ak tie financie naozaj nenasmerujeme na to najdôležitejšie, čo túto krajinu môže posunúť vpred, a to je vzdelávanie našich detí, tak neviem si predstaviť, aká budúcnosť nás čaká. Vlastne si to viem predstaviť a možnože si to vieme predstaviť i my všetci.
Ak budeme mať generáciu ľudí, ktorí nevedia kriticky pracovať s informáciami, ktorí veria úplne všetkému, čo sa píše na internete, ak nebudeme podporovať ľudí, ktorí by túto mladú generáciu vedeli priviesť k tomu, aby naučil sa naozaj veriť hodnotám a neskočiť na lep prvým, ktorí budú hovoriť o ráznych riešeniach.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vieme všetci veľmi dobre, že mzdy v službách vo verejnom záujme sú úplne vo všetkých oblastiach celé roky poddimenzované. Teraz tu hovoríme o školstve, ale služby vo verejnom záujme sú školstvo, zdravotníctvo, sociálne služby, veda, kultúra, umenie. Ja sa vrátim k tomu školstvu. Som presvedčená, že ak nebudeme mať dostatočne motivovaných pedagógov v školstve, a to znamená aj dostatočne ohodnotených, vieme veľmi dobre, ako sa nám to v budúcnosti vypomstí. A vieme to už aj teraz, ako sa nám to vypomstilo. Potrebujeme v školstve mužov. Potrebujeme v školstve ohodnotených pracovníkov.
Som presvedčená, že keby tie peniaze, ktoré sa niekde tratia a vykrádajú, boli vložené do služieb vo verejnom záujme, t. j. v školstve, zdravotníctve, sociálnych službách, do vedy, kultúry a umenia, že naša krajina by vyzerala úplne ináč.
Len prestaňme alebo prestaňte kradnúť. To je všetko.

Pán poslanec, dali ste niekoľko takých rečníckych otázok vo svojom vystúpení, že verím, že nikto sa nenájde v tejto sále, ktorý by nechcel zvýšiť platy. Ja som presvedčený, že tu nikto taký nie je. Ale určite sa zhodneme aj na tom, že nikto nikdy nebude spokojný so svojím platom. A tým nechcem povedať, že to, čo je teraz, je v poriadku.
Ale povedať tak nekriticky alebo, by som povedal, tak až servilne, že nič sa neudialo, je popretím toho, čo sa urobilo, pretože keby ste sa trošku pozreli do minulosti, by ste vedeli, že boli tu roky, kedy sa učiteľom zvyšovali platy, a pritom všetkým ostatným v štátnej správe sa vôbec nezvyšovali. Ale vy ste tu neboli. Tak to môže byť takým ospravedlnením pre vás.
Ale vôbec som nepochopil to, čo ste uviedli ako porovnávanie krajín OECD. A to, čo ste povedali, skôr robí zle všetkým učiteľom v spoločnosti, pretože vy staviate ostatný zvyšok ľudí, ktorí sú tu na Slovensku vysokoškolsky vzdelaní, proti tým učiteľom, lebo ste povedali, že zaostávame a že v Luxembursku zarábajú až 90-tisíc ročne. Čiže tým ste chceli povedať, že 90-tisíc ročne by mali zarábať aj ostatní vysokoškolsky vzdelaní? Veď sú tu aj iní vysokoškolsky vzdelaní, ktorí by mali mať vyššie platy. Ja spomeniem napríklad aj vysokoškolsky vzdelaných v zdravotníctve, zdravotné sestry, rovnako v sociálnych službách, tak ako povedala pani Verešová. Ale vy čo ste povedali, ste popreli všetko, to znamená aj robotníci, všetci tí by chceli mať luxemburské platy bez problémov dnes. Veď ste, preboha, vysokoškolsky vzdelaný človek. Nerobte zlo ešte aj v tom, čo sa nedá robiť.
Naozaj poďme podporiť tento návrh a pokračujme v ďalšom zvyšovaní, to je jediná cesta, ale nevytĺkajte z toho politický kapitál. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán Žarnay, samozrejme, že myslím si, že učiteľ to by mal byť ten pán učiteľ, ktorý, mnohí si spomíname na všetkých pedagógov, ktorí nás počas života na tých školách, či už základných, stredných alebo vysokých, nejakým spôsobom formovali. A v dnešnom čase rodina už nestíha. No nestíha. A preto o to väčšia, by som povedal, zodpovednosť na tých učiteľov, ktorí nás budú vychovávať alebo vychovať nám ďalšiu generáciu, aby vstúpila do života pripravená. A myslím si, že, tak ako si povedal, že papier veľa znesie. Reči sa sľubujú a niekto sa raduje. A tých sľubov tu už aj ja za tých šesť rokov, čo som tu, som už počul veľmi veľa. A zdá sa, že stále sa to opakuje.
Momentálne máme vládu kontinuity, no, dúfam, že to nebude doslova, lebo ináč by sme aj v iných rezortoch asi veľmi zaplakali. A spomínal si tie priemerné mzdy, aby sa to aspoň takto dostalo, aspoň tej priemernej mzdy v národnom hospodárstve, ktorú tu máme. Budem, by som povedal, tiež apelovať, že áno, aj ďalší pracovníci, ktorí sú vo verejnej a čerpajú z verejných financií, sú tiež podhodnotení. Ja pochádzam od štátnej správy, som bol štátnym zamestnancom na pozemkovom odbore a môžem vám povedať, že takisto som nerobil a mal som mzdu 800 eura v hrubom a som bol krajský zamestnanec. Teraz nehovorím o riaditeľoch a prednostoch, ale hovorím o tých radových pracovníkoch, ktorí musia pracovať, a tiež mnohí nedosahujú ani tú priemernú mzdu. A potom ak má hájiť záujmy štátu v konaniach a dôjde nejaký ten lobista, tak mnoho tých našich štátnych zamestnancov zlomí v takomto, by som povedal, prípade. A tu zase zlyháva štát, že nevie si vážiť tých ľudí, ktorí mali ten zákon v reálnom živote dodržiavať, a nedáva tú podporu, aby bol hrdý na to, že je štátny zamestnanec, a bude ten zákon dodržiavať, aj keby padali, neviem čo, z neba.
Takže, samozrejme, som za zvýšenie, ale aj aby sme sa aj na ďalšími pracovníkmi zameriavali, aby... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne všetkým mojim kolegom, ktorí ma podporili. Chcel by som reagovať na pána Blanára.
Pán Blanár, úprimne poviem, bol by som posledný z poslancov, ktorí sú tu, ktorý by chcel zo svojich príspevkov ťažiť a vytĺkať nejaký politický kapitál. Ja som sem prišiel ako radový učiteľ a hovoril som, že budem brániť záujmy učiteľov, preto aj vystupujem na tejto pôde, ja hovorím to, čo učitelia majú, aké majú názory a čo oni si myslia. Čiže nejde mi o to, či tu budem o štyri roky znovu kandidovať, alebo nie. Absolútne žiaden politický kapitál nevytĺkam.
Ak som tam porovnával nejaké OECD a podobné veci, hovoril som o vysokoškolsky vzdelaných ľuďoch, čiže neporovnával som učiteľov s robotníkmi alebo s ľuďmi, ktorí majú stredoškolské vzdelanie, ale len s vysokoškolsky vzdelanými, že na Slovensku učitelia zarábajú najmenej z vysokoškolsky vzdelaných ľudí, hej, na Slovensku. Ale aj v rámci európskych krajín som uvádzal, že koľko sa navyšovali platy v Čechách, v Poľsku alebo... (Reakcia z pléna.) Áno, v iných krajinách.
Čo sa týka pána Petráka, ja som vedel, že ma bude kritizovať za tie štatistiky. Uznávam, mohol som sa niekde mýliť, ale viete, je tu aj preto, pán Petrák, že nikde, aspoň ja teda, ale aj mnohí ďalší, ktorí sa o tieto veci zaujímajú, sa nedopátrali nejakých konkrétnych objektívne preukázateľných čísiel, ktoré by poskytlo ministerstvo školstva alebo ministerstvo financií, ktoré by boli relevantne preukázateľné, že majú nejakú, nejaký pravdivý základ. Čiže potom vznikajú rôzne dohady a špekulácie, výpočty, ako hovoríte, ale takisto vy sa môžete mýliť vo svojich výpočtoch, ako sa môžu mýliť vo výpočtoch učitelia z Iniciatívy... alebo zo Slovenskej komory učiteľov.
Takže tá pravda je niekde uprostred, by som povedal. Uvidíme, s akými číslami prídete teraz vy.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. No, bude to veľmi ťažké sa vtesnať do desiatich minút, možno budeme pokračovať zajtra.
Pán kolega, tie čísla sú v zásade úplne iné. Ak sa pýtate, kde sa dopracujete k číslam, napríklad materiál Inštitútu vzdelávacej politiky, voľne dostupný na webe ministerstva školstva, absolútne žiaden problém, kde na poslednej strane máte uvedené platy, ktoré sú uvedené z materiálov, ktoré sú zberané z jednotlivých škôl. Proste teraz sa budeme baviť o tom, či tie čísla spochybňujeme alebo nespochybňujeme.
Prvé. Tieto čísla boli uvedené v správe o stave v školstve v roku 2013. Nikto z opozičných politikov, z odbornej verejnosti, z novinárskej verejnosti ich nikdy nespochybnil. Tie isté čísla sú uvedené v tomto materiáli a budeme sa baviť o tom, že či sú správne, alebo nie sú správne.
Číslo, ktoré poviem, je číslo, ktoré použil pán Ondek na stretnutí riaditeľov základných, teda verejných základných škôl v Tatrách dva-tri týždne dozadu, kde povedal údaj odborového zväzu školstva. Priemerný plat pedagogických a odborných zamestnancov v roku 2015, k 31. decembru 2015 je 1 031 euro. Nie moje čísla, nie Plavčanove číslo, nie vycucané číslo z prsta. Číslo, s ktorým operuje odborový zväz, ktorý nie je priateľom toho, že sú v školstve vysoké platy. Čiže bavme sa o tomto čísle.
Ak budeme hovoriť o čísle 1 031 euro k 31. decembru 2015 a povieme, že k tomu istému dátumu zo Štatistického úradu priemerná mzda v národnom hospodárstve je 883 euro, tak k 31. decembru 2015 sme boli 16,7 % nad priemernou mzdou pedagogických a odborných zamestnancov. Čísla, ktoré ste vy spomínali, 1,08, 1,05, 1,09, úplne mimo. Ak budeme hovoriť o týchto číslach, tak je to 16,7 %. Koľko sme zvýšili v roku 2016? Od 1. januára 4 %. 4 % od 1. januára, to znamená, od 1. januára to nebolo 16,7, ale 20,7, to znamená záväzok, ktorý bol de facto daný, ale nikdy nebol prijatý vládou Slovenskej republiky, ja vám to prečítam presne v Správe o stave školstva, strana 32. Keď chcete, môžte si overiť fakty na internete.
"Do roku 2016 zvýšiť priemerný plat pedagogických a odborných zamestnancov na hodnotu 1,2-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve." Splnené. Splnené.
Ale ja vám prečítam blog pána Crmomana, šéfa Slovenskej komory učiteľov, ktorý píše: "Čaplovič vyhlásil, že do roku 2016 by priemerná mzda v regionálnom školstve mala dosiahnuť úroveň 1,2-násobku priemernej mzdy." To je prispôsobené, lebo ak zarátate všetkých aj nepedagogických zamestnancov, to číslo nedosiahnete. V tej správe bolo povedané niečo iné. Ak používam veci, používam ich korektne a bite nás po hlave za to, čo sme neurobili. Ale neprispôsobujte si čísla, ktoré sú vyslovene lžou a účelovou lžou.
Ak sme sa stali predmetom predvolebného boja a ja to beriem, stali sme predmetom predvolebného boja ako jediná strana, ktorá vládla. Mali ste oprávnené právo všetci biť do nás, lebo sme boli jediní. Dnes sú tu aj iní, ktorí majú záujem riešiť veci, tí, s ktorými ste vy chceli ísť do vlády, a vy im dnes neveríte. Vy neveríte číslam, ktoré aj oni prezentujú. Ako ste chceli ísť s nimi vládnuť, keď hovoríte, že to sú takí lupmi ako my? Veď to nemôže byť pravda. Veď si nestúpajte po jazyku. (Potlesk.)
A poďme k ďalším, poďme k ďalším veciam. Vidím tu pána poslanca Jurzycu. Well, you for many. Opýtam sa. Aký efekt je alebo čo je zvyšovanie platov v školstve? Zaznelo to tu od pána Fecka, myslím, alebo niekoho vo faktickej poznámke, takisto pred dvomi alebo tromi minútami. Platy sú prostriedok pre zvyšovanie kvality v školstve. Opakujem. Platy sú prostriedok na zvyšovanie kvality v školstve. Ja použijem jeden citát z vášho vystúpenia: "Kým nebudeme mať kvalitných učiteľov, nebudeme mať kvalitné školstvo." Ak by som to chcel pritiahnuť za vlasy tak poviem, že naliatie peňazí do tejto čiernej diery znamená, neznamená zvyšovanie kvality v školstve, ale to nikdy nepoviem týmito slovami, ale poviem, neznamená dostatočné alebo adekvátne zvyšovanie kvality v školstve. Lebo musíme urobiť v školstve aj poriadok okrem toho, že tam nalejeme len peniaze, ktoré sa s istotou minú. Toto je celá pravda a prestaňme si zakrývať oči pred celou pravdou a hovoriť len to, čo chcú ľudia počuť na uliciach. Lebo my máme zodpovednosť za naše deti, za generácie, ktoré prídu po nás, a nie len za nejaké populistické vyhlásenia pre pár neukojených členov Iniciatívy slovenských učiteľov. A za týmto si stojím.
Dámy a páni, poďme sa pozrieť na tých, ktorí nás v predvolebnom období kritizovali. Iniciatíva A dosť. Iniciatíva, ktorú nemôžte nazvať, že je iniciatíva, ktorá by chcela podporovať stranu SMER alebo vládnych predstaviteľov. Bol som s nimi diskutovať, pôjdem s nimi diskutovať a vždy budem diskutovať s ľuďmi, ktorým záleží na zvyšovaní kvality v školstve. Zoberte si materiál, ktorý majú zverejnený. Okrem vecí, ktoré hovoria v akčnom pláne, zrealizovať zameranie záujmu študentov gymnázií o kariéru učiteľov a tak ďalej, ktoré sa venuje personálnym otázkam, ktoré sú hlavné body na najbližšie štyri roky, tak sú tu ďalšie body, s ktorými môžem len súhlasiť.
Prvý. Optimalizovať sieť škôl. Budem citovať: "Máme oveľa menšie triedy na školách, viac učiteľov, ako aj oveľa bohatšie krajiny. To je luxus, ktorý si nemôžeme dovoliť. Svetové štúdie totiž jasne ukázali, že menší počet žiakov v triede síce uľahčuje prácu učiteľom, ale neprináša lepšie vzdelanie pre deti."
Naša situácia? Za posledné roky výrazne klesol podiel žiakov na učiteľa, klesol podiel žiakov na triedu, klesli vzdelávacie výsledky. Stúpli platy každý rok o 6 %, posledný rok o 4 %, za štyri roky zhruba o 22 %. Normatív, to znamená náklady na jedného žiaka, nám vzrástli za posledných desať rokov dvojnásobne. Čiže o 100 % vynakladáme viacej za desať rokov ako pre desiatimi rokmi a kvality vzdelávania nám klesajú. Dámy a páni, a riešenia aké nám ponúkate? Dajte nám viacej peňazí? Áno, je aj toto jeden prostriedok a hlavný prostriedok možno, ale bez toho, aby sme urobili základný poriadok v školstve, sa k tomu nedopracujeme.
Poďme hovoriť o ďalších veciach, ktoré sú tu povedané.
Zrušiť alebo výrazne obmedziť osemročné gymnáziá. Pustime sa do tohto spolu. Poviem úplne otvorene, lobing osemročných gymnázií je neopodstatnený a ja sa pýtam, a prečo išiel podnet na Ústavný súd, aby sa kritérium dvojky zrušilo. Dobre, bavme sa o tom, či priemer dva je adekvátne kritérium, alebo máme zaviesť iné kritérium. Ale ak boli zavádzané osemročné gymnáziá ako vzdelávacie zariadenia pre nadštandardne nadanú časť populácie, tak mi nikto nechce povedať, že v Bratislave máme tretinu nadpriemerne nadanej populácie. Toto nie je pravda a jednoducho s týmto sa takisto budeme musieť vysporiadať a treba povedať úplne jasne pánom riaditeľom bratislavských gymnázií, že lobing, ktorý majú, lebo bývajú v hlavnom meste a deti politikov im chodia do ich gymnázií, nie je cestou k tomu, aby znižovali kvalitu základného školstva plošne po celom Slovensku. Povedzme si to úplne otvorene. Aj toto je jedna z ciest, ktorú môžeme alebo musíme urobiť.
Ale to, čo sa tu píše a čo nikdy nehovorila Iniciatíva slovenských učiteľov ani Slovenská komora učiteľov, napríklad k iniciatíve A dosť: "Zvýšiť nároky na učiteľov a zaviesť pracovný čas na škole. Dnes mnohí učitelia hovoria, že učia do výšky svojho platu." Áno, môžem s tým súhlasiť, že ten plat nie je vysoký a budem hovoriť, vždy sa budem biť za to, aby išlo omnoho viacej finančných prostriedkov do školstva. Ale učiť do výšky svojho platu a zbytok platu si dorábať cez doučovanie detí, cez platené doučovanie detí sa mi nezdá etické. Nehovorím, že tak robia všetci učitelia, a tvrdím, že máme drvivú väčšinu, 80-90 % slušných učiteľov, ktorým treba vytvoriť podmienky pre svoju prácu. Ale máme aj 10 % takých, ktorí sú v školstve, takých, ktorí školstvu škodia, znevažujú jeho meno a musíme nájsť dostatok vnútornej sily, aby sme našli systém, ako sa s nimi vysporiadať.
Takisto ak niekto hovorí, že slovenské školstvo je jedna veľká čierna diera, absolútne nesúhlasím. Slovenské školstvo je výsledkami svojej činnosti porovnateľné s inými krajinami absolútne, vzhľadom na vynakladané finančné prostriedky je, dá sa povedať, nadpriemerné.
Je pár, pár niekoľko, možno niekoľko desiatok zariadení, ktoré robia slovenskému školstvu hanbu a treba sa s nimi vysporiadať. Ale o tomto pravdepodobne až zajtra.

Ďakujem pekne za slovo.
Príjemné dobré ráno, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Dovoľte mi, aby som pokračoval vo svojom vystúpení možno takým trošku zmierlivejším tónom ako včera, lebo predsa tam bolo trošku viacej emócií. Ale chcem povedať, že tie emócie neboli preto, lebo vnímam učiteľov ako niečo, čo nechce riešiť problémy školstva. Ja vnímam učiteľov ako tých, ktorí ťahajú celé školstvo. Len vďaka nim je školstvo v tom stave, v ktorom je.
Čo mňa určitým spôsobom znepokojuje, je to, že pokiaľ podľa môjho názoru budeme vyhrocovať problémy a budeme mať stále snahu aj v povolebnom období pri jasne deklarovanej a viacerými krokmi potvrdenej snahe na riešenie problémov školstva stále ťahať problémy školstva na ulicu, tak sa môžeme dostať presne do opačného stavu. Do opačného stavu znamená, že aj veci, ktoré sú dobre naštartované, ktoré sa ukazujú, že sú možné riešenia, ktoré vieme veľmi efektívne a rýchlo prijať, sa môžu zablokovať. A toto je stav, ktorý mňa znepokojuje, a toto je stav, prečo som vyjadroval aj včera možno trošku viac emócií, ako je obvyklé pri mojich vystúpeniach.
Takže chcem poprosiť aj učiteľskú verejnosť, aby sme zvažovali kroky, ktoré budeme robiť aj v nadchádzajúcom období, a aby to, čo je ponúknuté, a to ponúknuté je, aby sme hľadali riešenia za rokovacím stolom, aby sme to využili, lebo je na to jedinečná príležitosť. Ak v predchádzajúcom období bolo menej financií, tak dnes môžem povedať, že tých financií, ktoré sú pripravené na investície do školstva, je dostatok. Z viacerých hodnotení to vyplýva, že peniaze, ktoré sú pripravené, dve miliardy za štyri roky, sú peniaze, ktoré môžu výrazne naštartovať školský systém, ale na druhej strane musíme nájsť spôsob, ako ich efektívne a rozumne minúť. Toto je tá podstata tej debaty, ktorú by sme mali dnes viesť, a nie viesť o tom, či to má byť dve miliardy alebo dve miliardy dvesto miliónov. Proste to už nie je zmysluplná debata.
Dámy a páni, chcem povedať niekoľko faktov. K platom učiteľov po prvé.
Ak si zoberiem štúdiu alebo článok Inštitútu vzdelávacej politiky ministerstva školstva z decembra roku 2015, sú tu zaujímavé údaje, o ktorých je potrebné debatovať. V roku 2014, čiže ku koncu roku 2014, lebo ešte neboli známe údaje za rok 2015, 41 % základných škôl malo priemerný mesačný plat vo výške 900 až 1 000 euro. Ďalších 36 % základných škôl malo priemerný plat vo výške nad 1 000 euro. Dohromady 77 % malo plat vo výške nad 900 euro. Ak budeme hovoriť, že medzitým došlo k zvyšovaniu platov v roku 2015 o 6 %, v roku 2016 o 4 % a od 1. septembra je navyšovanie platov o ďalších 6 %, tak k týmto číslam pribúda plus 16 percent. To znamená, dnes by som mohol tvrdiť, že 77 % škôl by malo mať podľa týchto štatistík priemerný plat vo výške nad 1 000 euro od 1. septembra 2016.
Ak budeme hovoriť, kde vidíme problém z makročísiel, lebo je pravdou, že makročísla neodzrkadľujú presne problémy konkrétnych učiteľov, ktoré je tak isto potrebné riešiť, tak môžme hovoriť, že je potrebné urgentne sa zaoberať problémami 23 % škôl. Čiže nehovorme, že celé základné školstvo je jedna veľká čierna diera, ale poďme prioritne riešiť ten problém, ktorý je, poďme zanalyzovať, prečo je problém u 23 % základných škôl, a poďme sa pozrieť na tento problém, ktorý potrebujeme urgentne vyriešiť, k platom možno z iného pohľadu.
Zazneli tu včera čísla OECD, ktoré nespochybňujem. Tie analýzy, ktoré sú aj v tejto správe, sú veľmi podobné. Pokiaľ ide o reálne platy, v roku 2013 a v správe, ktorú vydalo OECD v roku 2015, pod priemerom OECD sa nachádza 8 krajín z 32, ktoré boli hodnotené, čiže 8 krajín z 32. V rámci tých ôsmich krajín je Slovensko a treba objektívne povedať, že je na predposlednom mieste. Ale ak povieme, že v tejto skupine sa nachádzajú krajiny ako Írsko, USA, Taliansko, Maďarsko, Slovensko, Česká republika, tak myslím si, že tá vzorka je reprezentatívna. Ak tu zaznieva z viacerých úst, že naším vzorom je fínsky model aj z hľadiska obsahu, aj z hľadiska financovania, tak ak sa pozriete na túto štatistiku, prvá krajina, ktorá je nad priemerom, tesne nad priemerom OECD, je Fínsko. To znamená, rozdiel financovania Fínska a Slovenska je niekoľko miest. Nie je to 30 alebo 40 miest a kvalita, ktorú preukazuje fínsky vzdelávací model vzhľadom na financie, je výrazný vyššia ako kvalita vzdelávacieho modelu, ktorý je slovenský. A tu potom sa bavme aj o príčinách a nedostatkoch.
Poďme sa baviť o tom, čo vnímame všetci ako problém, platy začínajúcich učiteľov. Áno, je to problém, ktorý si zasluhuje úplne urgentné riešenie, aby sme pritiahli mladých, vzdelaných, schopných ľudí do školstva. Ale ja sa spýtam, aké riešenia sme dodnes dostali na stôl od odborového zväzu školstva, od Iniciatívy slovenských učiteľov, od Slovenskej komory učiteľov, od ďalších zainteresovaných, ktorí predstavujú nejaké návrhy? Paušálne zvyšovanie platov všetkých zamestnancov o 25 percent. Aké boli reakcie na moje vystúpenie, keď som povedal, že moja predstava je, aby sa mzdový balík rozdelil na tabuľkové zvyšovanie, povedzme v polovičke a druhá polovička nech ide na odmeny. Lebo kvalitu nedosiahneme tým, že učiteľovi, ktorý sa vezie, vezie sa 10 rokov, vezie sa 20 rokov, je na vrchole platovej stupnice, pridáme 25 percent. Tým nedosiahneme kvalitu, ale tomu učiteľovi pridáme 250 euro, ale tomu mladému, ktorý prichádza do školy, pridáme možno 50 euro, čo ho nemotivuje, aby prišiel, aj keď má záujem, snahu, entuziazmus posunúť školstvo dopredu.
Poďme sa konečne baviť o tom, že budeme ohodnocovať aj to, ak niekto si spravodlivo, čestne, s maximálnym nasadením vykonáva svoju prácu. Je to jedna cesta, to, že rozdelíme mzdový balík na tarify, rozdelíme mzdový balík, aby bola väčšia časť na odmeny, aby mohla byť ohodnocovaná práca jednotlivých učiteľov.
Nikto neprišiel ani s riešením, aby sme znižovali nožnice a viac podporovali mladých. Jedným z riešení je aj to, že rok, dva roky nebude zvyšovanie tabuľkových platov o percentá, ale o konkrétnu čiastku. Čiže dáme do školstva 10 %, 6 %, 10 % ročne, ale všetci dostanú rovnakú čiastku. Tým pádom tí mladí budú viacej motivovaní, lebo tí mladí dostanú výrazne viacej. Prečo nikto zo zodpovedných nehovorí o týchto riešeniach a všetky odmieta? Preto boli aj tie emócie, lebo mne to niekedy pripadá, že to nie je hľadanie riešenia, že to je hľadanie konfliktu. Ale my v školstve nepotrebujeme konflikt. My potrebujeme urýchlene nájsť riešenie, ktoré posunie slovenské školstvo dopredu. Toto sú veci, o ktorých je, dámy a páni, potrebné hovoriť.
Ďalšia vec, ktorá tu zaznela a zaznelo to aj vo vystúpení pána kolegu Žarnaya. Kredity a ich obmedzenie na 7 rokov. Dámy a páni, my musíme oddeliť kreditový systém od financovania školstva. Učiteľ musí spĺňať kvalifikačné predpoklady na to, aby mohol vykonávať svoju prácu. V prípade, že ich nespĺňa, môže dostať priestor na to, aby si doplnil svoje vedomosti a zručnosti, aby učil na úrovni doby a v prípade, že to v stanovenej lehote neuskutoční, tak musí zo školstva odísť. Ale nespájajme to, že keď niekto nazbiera kredity, že mu platia donekonečna. Ja to preženiem, budem to opäť hyperbolizovať. Dnes sa vám aplikácie v mobiloch obnovujú na možno týždennej, dvojtýždňovej, mesačnej báze. Ak niekto si urobí kredity na vzdelávaní na softvér, ktorý bude vyučovať a platí mu sedem rokov, o sedem rokov taká verzia už ani neexistuje. Je to nelogické, nemá to šancu na žiaden úspech z hľadiska posúvania kvality v školstve, a preto poďme hľadať zmysluplné riešenia aj v otázke oddeľovania kreditov od financovania alebo od finančného hodnotenia učiteľov.
Týchto tém, ktoré by bolo možno vhodné otvoriť, sú desiatky a ja nechcem zbytočne predlžovať túto diskusiu. Chcem povedať iba niekoľko poznámok. Včera som povedal, že to predvolebné obdobie bolo veľmi hektické, bolo v zásade vnímané na obidvoch stranách veľmi nervózne a neprospelo to veci. Chcem, aby to ďalšie obdobie bolo pokojnejšie, aby sme hľadali riešenia. Tak ako som vnímal v predvolebnom období mnohé iniciatívy, ktoré poukazovali na problémy v školstve, ako iniciatívy, ktoré sú politicky orientované, a toto presvedčenie som doteraz nezmenil, chcem povedať, že v tomto povolebnom období som s väčšinou týchto iniciatív osobne hovoril a musím povedať, že som tam našiel ľudí, ktorí sú schopní, majú dobré nápady a ponúkajú riešenia, ktoré sú riešeniami pre školstvo. Budem s nimi napriek politicky inej orientácii alebo iným politickým názorom debatovať a hľadať riešenia aj naďalej, lebo je to v záujme slovenského školstva a slovenské školstvo z tohto pohľadu aj z pohľadu hľadania riešení je potrebné odpolitizovať. Politický problém je možno jeden, dva, financovanie súkromných škôl verzus verejné, hľadanie optimálnej siete, aký bude pomer a podobné záležitosti. Ale tých politických problémov tam v zásade nejakým spôsobom veľa nie je.
A to, čo je tam a zaznieva to naprieč, nechajte učiteľov učiť alebo nechajme učiteľov učiť a odbremeňme ich od iných vecí. Vidím tu aj v tých návrhoch, budem citovať, "musíme prestať učiteľov kontrolovať, ako vyplňujú triednu knihu, ale musíme ich kontrolovať, aký pokrok vo vzdelaní dosiahli ich žiaci". Toto je podstata, s ktorou musíme jednoducho v tom ďalšom období ísť.
Ale treba povedať jedným hlasom a jedným dychom, že doba, ktorú majú učitelia vyhradenú na prípravu na vyučovanie, je doba dostatočne dlhá, ktorú treba využiť na prípravu na vyučovanie a prípravu učebných pomôcok, na prípravu lepších postupov na to, aby deti zvládali výuku, na to, aby deti odchádzali zo školy pripravené do života, a nie na to, aby niekto mal výrazne ľahšiu robotu alebo pár jednotlivcov, aby som to nepaušalizoval, aby pár jednotlivcov malo jednoduchšiu robotu a povedalo, tu máte učebné texty, interaktívna tabuľa slúži na to, aby som tam premietol slajdy, ktoré používam desať rokov a toto sa doučíte doma. Tadiaľto, dámy a páni, cesta nevedie. Týchto učiteľov nie je veľa, ale treba jednoznačne povedať, že takýchto učiteľov v slovenskom školstve nepotrebujeme a v záujme kvality a budúcnosti vzdelávania našich detí a spokojnosti našich detí musíme sa aj s takýmito ľuďmi vysporiadať. Toto je priestor na debatu, neexistujú tu paušálne dobré riešenia. Je to o ľuďoch, je to o konkrétnych osobách a je to o hľadaní problémov.
Preto hovorím, máme 23 % škôl, ktoré majú pod 1 000 euro. Poďme sa zaoberať nimi. Máme 15 % škôl zo zistenia školskej inšpekcie, ktoré majú nedostatočné materiálno-technické vybavenie. Poďme sa zaoberať v prvom rade nimi, ale nepoďme tí, ktorí majú 1 200 priemer na škole s otvorenou rukou, nepoďme podporovať tých, ktorí majú nadpriemerne vybavené školy z eurofondov, aby si žiadali opätovne eurofondy, lebo už ich nepotrebujú a nebude zostávať na tých, ktorí nemajú. Poďme hľadať riešenia, ktoré sú v prospech slovenského školstva, a nielen jednotlivcov a možno v niektorých prípadoch nielen z dôvodu uspokojovania možno zatiaľ nenaplnených politických ambícií niektorých revolucionárov.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)