6. schôdza

Ďakujem pekne.
Pán Petrák, ja som úplne dojatý a fascinovaný vaším zmierlivým tónom, ktorý ste teraz nasadili, keď ste ešte včera dokázali hovoriť o predstaviteľoch slovenskej iniciatívy učiteľov ako o neukojených učiteľoch, ktorí sa dožadujú svojich práv, a dnes vyzývate na komunikáciu a diskusiu pri okrúhlom stole. Zdá sa mi to z vašich úst buď neúprimné, alebo ste sa s niekým večer ešte stihli poradiť, čo máte dnes povedať.
K tomu, čo ste povedali, si myslím, že učitelia nemajú inú možnosť, ako ísť do ulíc. Je to jediný spôsob, ako môžu sa dožadovať splnenia sľubov, ktoré im politici neustále dávajú, ale potom ich neplnia. A to, že učitelia idú do ulíc a pôjdu aj v júli, pôjdu aj v septembri, je dôsledok neschopnosti a nečinnosti predchádzajúcich vlád, ktoré tu boli.
Pán Petrák, ja sa neviem zbaviť pocitu, že vy podceňujete prácu učiteľov. Vy stále hovoríte o tom, aká je nekvalita na školách. Ako treba školy systematicky nejako redukovať, ako treba zvýhodňovať začínajúcich učiteľov, ale tých starších, ktorí učia 10, 20 rokov, netreba už finančne motivovať, pretože už zarábajú toľko, že im to prakticky stačí až do dôchodku. V podstate hovoríte to, čo hovoril aj bývalý minister školstva Draxler. Vy ste technokratický typ, ktorý vidíte za učiteľmi hodnotu, čísla, ale nie ľudí. Odporúčal by som vám, pán Petrák, aby ste si prečítali alebo aby ste si vypýtali od učiteľov výplatné pásky z celého Slovenska, nech vám posielajú na vašu poslaneckú adresu všetky výplatné pásky a z toho si urobte úsudok, koľko vlastne zarábajú.
A posledná veta, ktorú chcem povedať: Kde sú všetci tí v Národnej rade, ktorí sa bili do pŕs, ako bojujú za učiteľov pred voľbami, a teraz sú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán predseda, vieš, že s množstvom otázok my nesúhlasíme, ale vyslovil si veľmi veľa vecí, ktorým som sa ja potešil, a to je hlavne to value for money, ktoré my sme ako strana SaS mali v programe a stále o tom rozprávame, že tá hodnota za peniaze. Ja som veľmi rád, tak ako aj kolega Blanár včera rozprával o platoch. Asi nikto tu nie je, že by sme nechceli pridať učiteľom. Skôr debatujeme iba o tej výške, ktorá je, a ja plne súhlasím, ja budem o tom aj rozprávať, že určite pridajme učiteľom aj viac, ale pridajme určitý balík, ktorý bude reálny za tú kvalitu, aby školstvo ako také sa začalo posúvať. To je jedna vec.
A druhá vec, ktorá ma veľmi zaujala a myslím si, že by sme ju mali riešiť, je problém osemročných gymnázií, ktoré naozaj robia – či už v Bratislave, alebo celoplošne na celom Slovensku – nie zrovna dobrú prácu pre základné školy.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán Petrák, no veľmi pekne sa vás počúvalo. Rozprávali ste múdro, rozvážne. Dovoľte, aby som položil jednu otázku. Kde ste boli vtedy, keď váš minister efektívne, v úvodzovkách, míňal peniaze na predražené sifóny? Hovoríte o tom, že treba efektívne míňať, aby to školstvo napredovalo. Len potom z vašich úst nie je to úplne úprimné, keď v predchádzajúcom volebnom období váš minister tie peniaze neefektívne míňal na predražené sifóny. Áno, je treba riešiť aj platové pomery, k čomu nechcem povedať, že v školstve sú dobré, ale je treba povedať a poukázať na to, že keď sa neefektívne vracajú DPH-čky aj tam, kde nemajú, tak potom to takto vypadá.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec, ja by som niekoľko slov na tvoje vystúpenie povedal. Akosi sa stále zabúda pripomínať ten fakt, že to bola práve vláda Roberta Fica, ktorá zvyšovala pravidelne každý rok platy učiteľom o 5 % a v tomto trende, myslím si, že bude pokračovať aj ďalej.
Čo sa týka toho tvojho emotívneho vystúpenia včera, tak som to ani nebral, ja som to bral asi skôr z tej atmosféry, ktorá tu bola, a som rád, že aj ty si na to upozornil, že to nebolo nejak povedané v zlom. Chcem teda podporiť aj tvoje vystúpenia a poďakovať ti možno aj za to, že si štatisticky upravil niektoré údaje o platoch, tak ako ich prezentoval pán poslanec Žarnay.
Čo sa týka niektorých faktov, treba si naozaj uvedomiť, že máme na Slovensku neustály pokles žiakov, najmä v regionálnom školstve. Ja si dosť dobre uvedomujem aj to, že je to takmer 1 200 až 1 500 žiakov, možno aj viac v niektorých krajoch na školský rok, a to sú takmer tri až štyri veľké školy. Čiže predpokladám, že aj tuná bude musieť prísť k nejakej racionalizácii zo strany samosprávy, ktorá je zriaďovateľom týchto škôl, takže nehádžme všetko iba na vládu a na ministerstvá. V tomto, myslím si, že asi bude treba aj nejaké direktívnejšie rozhodovanie v tomto smere, a to aj s pohľadom na potreby spoločnosti, pretože ak si uvedomíme, že nám stále chýbajú odborníci v rôznych typoch hospodárstva, tak aj z tohto pohľadu bude treba asi sa zamerať viac na odborné vzdelávanie, tak ako to hovorí aj zákon o odbornom vzdelávaní.
A čo sa týka tej čiernej diery v školstve, je to zaujímavé počúvať to z úst tých, ktorí chcú do tejto čiernej diery hodiť 400 mil. bez akejkoľvek analýzy a hovoriť o tom, že dajme tie peniaze tam a nevieme kam. Čiže súhlasím s tebou, treba si urobiť analýzu, kam tieto peniaze dať, do akého typu školstva a, samozrejme, rozprúdiť diskusiu o tom, že či tieto peniaze budú efektívne vynaložené.
A čo sa týka tých požiadaviek, samozrejme, podporím tento zákon... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za všetky faktické poznámky. Budem reagovať najskôr na pána kolegu Žarnaya.
Nevidím vo svojom vystúpení ľudí, som technokrat. Ak by som bol čistý technokrat a nevidel vo svojom vystúpení ľudí, tak by som nehovoril o tom, že paušálne zvyšovanie všetkým nie je cestou. Ja tam chcem práve vidieť toho konkrétneho človeka, či robí svoju prácu alebo nerobí svoju prácu. Keď robí svoju prácu a druhý sa popri ňom vezie, nech ten, ktorý robí, má zaplatené viacej, a ten, ktorý sa vezie, nech má zaplatené menej. To nie je absolútne pravda, čo ste povedali.
Nech mi pošlú všetci učitelia svoje výplatné pásky. Pán Žarnay, nie som naivný a uvedomujem si, že z viac ako 80-tisíc slovenských učiteľov je viac ako 50 % pod priemerným platom, pri národnom hospodárstve je, myslím, 66 % zamestnancov v národnom hospodárstve pod priemerným platom, ktorý je uvádzaný. Áno, je to pravda, ale ak urobíte makročíslo za školu a škola nie je jednotka tisícov učiteľov, to sú desiatky, možno stovky učiteľov pri veľkých školách, tak tam už viete povedať, ak škola vykazuje plat priemerný na úrovni 1 200 eur a väčšina učiteľov má 700 euro, tak potom sa pýtam, kde tie peniaze sú. Tak ako sa vy pýtate, prečo tí učitelia nemajú tie platy, tak sa ich, tak sa to pýtam aj ja. Tak poďme hľadať, kde tie peniaze sa nejakým spôsobom skrývajú, keď sú vykazované vo výkazníctve, v účtovníctve, že tým ľuďom išli. Poďme ich spoločne hľadať, je to otázka, ktorú dávam aj ja a nič viac a nič menej nechcem.
Pán kolega Simon, sifóny. Ako je to populizmus, vy ste boli ministrom a viete, že pri miliardových tendroch, ktoré nespravujete... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán predseda výboru, kolegyne, kolegovia, ja iba zopár myšlienok, budem sa snažiť, aby to bolo nejako súvislé. Asi by som mohol hovoriť, téma platov učiteľov je tak známa a rezonujúca spoločnosťou, že mohli by sme hovoriť naprieč o všetkých memorandách, ktoré boli podpísané pred voľbami, mohli by sme hovoriť o Iniciatíve slovenských učiteľov, o zvýšení, jednorazovom príspevku o zvýšení platov, ktoré požaduje odborový zväz. Ja nechcem o tomto rozprávať, poviem to iba veľmi stručne, že áno, to 6-percentné zvýšenie nie je podľa predstáv učiteľov, nie je ani podľa predstáv Slovenskej komory učiteľov. Nebude to tých 140 euro, na druhej strane zas uznajme, že je tu určitý posun a je tu nejaký krok dopredu.
Ja by som sa možno pozastavil iba nad tým, že čo sú to tie nevyhnutné systémové zmeny, lebo to som sa nikde nedozvedel, aj keď som sa niekoľkokrát pýtal, hlavne že čo sa udeje v tom roku 2018, keď tieto nevyhnutné zmeny v 2017. sa nestanú. Hej, ale o tomto by sme zas mohli dlhšie rozprávať.
Ja sa chcem zamerať iba na dve veci, ktoré, bohužiaľ, tiež nie sú populárne, aj keď som ich niekde zverejňoval, tak tie reakcie boli možno aj trošku negatívne, a to je v prvom rade kvalita vzdelávania, o ktorej ja budem stále rozprávať, a platy začínajúcich učiteľov. To sú možno aj dve témy, ktoré pán kolega Petrák hovoril.
Čo sa týka tej kvality vzdelávania. Zvýšenie platov znamená teda, že postupovanie k tomu, aby sa učitelia konečne cítili ohodnotení, ale okrem tých platov v súvislosti s naším školstvom sa dlhodobo skloňuje kvalita nášho školstva a výsledky žiakov v jednotlivých meraniach. Pre mňa je to aj taká tá nadstavba a to je tá miera uplatniteľnosti absolventov už po škole, lebo my stále sledujeme to, čo sa deje počas školy, ale absolútne nesledujeme to, čo je v okolitých štátoch úplne bežné, čo sa deje so žiakom alebo so študentom, keď vyjde zo vzdelávacieho procesu. Ja sa pýtam, že ako teda toto zvyšovanie platov ovplyvní výsledky nášho školstva, ako sa ovplyvnia aj vedomosti našich žiakov. Môžme povedať, že docenený učiteľ sa bude cítiť vážený a bude motivovaný alebo keď tých 6 % nespĺňa úplne predstavu Slovenskej komory učiteľov, tak bude menej demotivovaný alebo podá o čosi lepší výkon, alebo či sa dá ísť aj o krok ďalej. Kvalita školstva a výsledky žiakov sú samostatné otázky, mohli by sme sa o tom rozprávať, ale k tejto problematike môžeme naozaj pristupovať cez platy. Stojí teda za zváženie, že či učiteľom okrem tých spomínaných 6 %, ktoré plánujete, čo, samozrejme, by mohlo byť aj viacej, ale hovorme teda okrem tých 6 %, nevieme pridať pohyblivú zložku, o ktorej ste tu rozprávali aj vy, za reálnu kvalitu a za odmeňovanie žiakov a výsledky týchto žiakov. Slúžilo by to ako nejaká motivácia dosahovať lepšie výsledky a bol by to aj jeden z faktorov, ktorý by viedol k pozdvihnutiu kvality toho vzdelávacieho procesu.
V počiatku by školy v podstate mohli využívať aj jednotlivé databázy, o ktorých my sme rozprávali aj na výbore, z Eduzberu a zo všetkých ostatných, z RIS-ky, o ktorej ja veľmi tak často rozprávam, a monitorovať tieto výsledky žiakov. Tieto informácie by sa v prvých rokoch mali zverejňovať prioritne v prospech škôl, aby školy sa navzájom mohli porovnávať, určite ich nezverejňovať von verejnosti, lebo by to urobilo viacej zla ako úžitku, a školy by sa vedeli navzájom porovnať, že kde sa hýbu, akú majú kvalitu žiakov, a na základe toho by mohli urobiť určité opatrenia. Postupne touto formou by sa dala určite zlepšiť aj kvalita výučby na Slovensku, čo veľmi často teda je terčom kritiky. Logickým následným krokom by mohlo byť aj po čase sprístupňovať potom tieto výsledky, ja neviem, po nejakom období, po troch, piatich rokoch, aj na verejnosť, aby rodičia si mohli na základe toho rozhodnúť, že kde chcú svojho žiaka, svoje dieťa, syna či dcéru, dať, na ktorú školu, a to by naozaj podľa mňa uľahčilo aj racionalizáciu, ktorá sa zdá momentálne ako nevyhnutná, lebo ja stále sa pýtam, že kto rozhodne o tom, že ktorá škola sa zruší alebo ktorá škola sa zlúči. Budete rozhodovať o tom vy, pán minister, alebo budú o tom zriaďovatelia rozhodnúť, nikdy to nebude seriózne, o tom by mali prioritne rozhodnúť rodičia, kam dajú svoje deti a ktorú školu ako naplnia.
Takže podľa mňa zvýšenie platov preto nemusí byť iba samoúčelné a stojí za zváženie, že či by nemal mať aj ten ďalší cieľ, a to zvyšovanie kvality výučby, presnejšie, môže byť často veľmi podmienené lepšími výsledkami vzdelávacieho procesu. Vy ste medzi riadkami aj naznačovali, že možno pri komunikácii s pánom ministrom financií, že od vás požaduje určitú kvalitu, tak reálne navrhnite, že toto by malo byť to zvyšovanie, ktoré je naplánované, a to ďalšie zvyšovanie by bolo naozaj za dosiahnutie určitých výsledkov. A to je k tej kvalite vzdelávania.
Ten druhý bod sú platy začínajúcich učiteľov. Ja viem, že naprieč všetci asi obhajujeme platy celkovo, ja som si vybral túto časť, takže nie som, že by som bol proti celkovému zvyšovaniu platu učiteľov, ale prioritne chcem rozprávať o začínajúcich učiteľoch mladých. Ja som v jednom blogu asi pred dvoma týždňami nasimuloval 24-ročného človeka, že čo všetko musí urobiť, keď ukončí štúdium pedagogiky. Keď si predstavíme toho 24-ročného človeka, ktorý ukončil štúdium pedagogiky, v súčasnosti začína s platom 613 euro, po 6-percentnom zvýšení, aby sme boli seriózni, to bude 650 euro. Ten priemerný nástupný plat absolventa vysokej školy podľa niektorých zdrojov, lebo sa, tie čísla nie sú jednotné, sa bude hýbať, ja som to spriemeroval na 837 euro, je to najstaršia inak informácia, ktorú som dostal.
Pozrime sa teda, že čo učiteľ musí spraviť, aby sa dostal k tomuto priemernému platu. Prvý rok musí absolvovať adaptačné vzdelávanie, za ktoré dostane príplatok 6 % k tomu svojmu tarifnému platu, v tomto prípade za nových podmienok bude zarábať 690 euro, stále hovorím o financiách v hrubom, čo je okolo 550 euro v čistom. Prvý rok poberá teda takýto plat, po úspešnom skončení adaptačného vzdelávania postúpi na začiatku druhého roka do vyššej platovej triedy a jeho plat bude po novom 710 euro v hrubom plus príplatok, samozrejme, 7 euro za prax, netreba na to zabúdať. Následne potom bude musieť absolvovať vzdelávanie 60 kreditov, ktoré mu zaplatí škola alebo on, všetci asi v praxi vieme, ako to funguje, bude si to musieť zaplatiť z vlastného vrecka. Potom tých 60 kreditov alebo namiesto tých 60 kreditov získa 30 kreditov za vzdelávanie a následne absolvuje predatestačné vzdelávanie, aby si mohol, samozrejme, spraviť prvú atestáciu. Ak sa mu toto všetko podarí pri svojich povinnostiach, čase a peniazoch, to zase nemusíme rozprávať, ako to funguje, môže začať písať atestačnú prácu, prihlási sa na skúšku, úspešne ju zloží, obháji pred komisiou a môže postúpiť do ďalšej platovej triedy, a to je do jedenástky. Získané kredity následne potom vymení za atestáciu a v 11. triede bude mať po novom plat v hrubom 795 euro. Stále nedosahuje priemerný plat absolventov vysokých škôl. Buďme seriózni a prerátajme teda k tomu príplatok za roky praxe alebo povedzme, že príplatok za triednictvo, ďalšie kredity, ktoré by mohol nadobudnúť, a môže sa dostať na spomínanú sumu priemerného nástupného platu absolventov.
Ja všetko, čo som teraz vymenoval, by bolo za úplne najpriaznivejších, najideálnejších možných podmienok a za maximálne nasadenie a vyťaženie učiteľa mimo svojho pracovného času a trvalo by to, ja hovorím, že štyri roky, a všetci, samozrejme, vieme, že v praxi to absolútne netrvá štyri roky, ale hýbeme sa niekde okolo šiestich, siedmich, ôsmich, možno až desiatich rokov. Toľko času reálne potrebuje vysokoškolsky vzdelaný učiteľ, aby začal zarábať to, čo ostatní absolventi vysokých škôl zarobia pri nástupe do práce. Učiteľ teda musí urobiť prácu navyše, mimo úväzku, vo voľnom čase, možno aj na úkor vlastných financií, aby za niekoľko rokov, ja hovorím, že za desať rokov, sa vypracoval na taký plat, s ktorým ostatní začínajú v súkromnom sektore.
Ja sa teda ale vrátim naspäť k tým mladým učiteľom, ja sa pýtam, že akú motiváciu má dnes mladý človek zvoliť si povolanie učiteľa, aké podmienky mu nastavujeme a čo všetko k tomu vedie. Nevedú ho takéto podmienky skôr k tomu, aby práca učiteľa preňho bola naozaj tým plánom B, C alebo D? A potom môžeme rozprávať o tom, a nechce sa mi filozofovať, že aké má postavenie učiteľ v spoločnosti a či takýto plat je reálne hodný za zodpovednosť za nasledovné generácie. Ja si myslím, že nie.
Ale znova, aby som iba nekritizoval, opakujem, že je pozitívne, že do určitej miery zvýšenie platov príde. Na druhej strane hovorím, že máme hospodársky rast a našli sa financie na toto opatrenie, to je plus, ale nemyslím si, že to určite stačí, pretože v súčasnosti ten nástupný plat učiteľa nie je konkurenčný a nie je zaujímavý pre absolventov zo súkromného sektoru.
Môžem tu rozprávať to, čo aj pán kolega hovoril o príkladoch z Fínska, Estónska, Nórska, Dánska, nebudem to hovoriť, nebudem zaťažovať jednými číslami, ja iba tam podotknem, že podľa údajov OECD slovenský učiteľ na druhom stupni základnej školy zarába iba 57 % priemerného platu s rovnakým vzdelaním. Ja by som ale ukončil tým, že otázka platov učiteľov je v podstate aspoň pre mňa o jednoduchej trhovej ekonomike. Ak ponúkneme atraktívne platobné a pracovné podmienky, dostaneme do školstva takých ľudí, ktorých tam potrebujeme, a oceňujeme tých, ktorí sú tam v školstve a tých ctižiadostivých a pracovitých ľudí schopných motivovať žiakov a viesť ich ďalej. Zároveň tak motivujeme aj tých, ktorí v tom školstve, ako som spomínal, dlhé roky už robia, a navyše budeme, čo pre mňa bude stále priorita, navyše budeme viesť školy k lepším výsledkom a tým sa celé školstvo bude posúvať ďalej.
Ja iba poslednú vec, ktorú som ešte, a to je myšlienka, ktorá stále mi ide v hlave. Pán minister, vy musíte zvážiť, že ako chcete, aby sme vás vnímali. Či vás chceme a učitelia či vás chcú vnímať ako 18. ministra školstva, alebo či chcete, aby sme vás vnímali ako ministra školstva pána Plavčana. A to je veľmi dôležité a to je veľký rozdiel.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo.
Pán kolega, vo vašom vystúpení som nenašiel nič, s čím by som nesúhlasil, musím povedať. Takže položili ste otázku, či je plat hodný zodpovednosti za budúce generácie. Moja odpoveď, tak ako aj vaša, aj keď ste ju nevyriekli, je, že nie je a musíme robiť všetko preto, aby sa zvýšili platy učiteľov. Ako tá odpoveď je úplne jednoznačná.
To, čo ste hovorili o zvyšovaní kvality, tam nájdeme absolútne zhodu. Ale keď hovoríme o potrebe vzdelávať sa po nástupe do zamestnania, tak si musíme postaviť otázku, či absolventi pedagogických fakúlt vychádzajú dostatočne pripravení na výkon svojho budúceho povolania. Ak sme debatovali s riaditeľmi základných škôl, tak ich odpoveď bola, v žiadnom prípade nie, nevedia vyplniť ani triednu knihu, aj keď to je administratívny akt, a o prístupe k vzdelávaniu potrebujeme s nimi dva až tri roky pracovať, aby oni vedeli dobre pracovať s deťmi. Aj tu je niekde problém. A poďme sa ním zaoberať.
Druhá časť, nehovorme len o tom, že len v školstve sa potrebujú mladí ľudia vzdelávať, zoberme si právnické povolanie, kde predtým, ako získate schopnosť samostatne pracovať ako advokát, ste 5 rokov ako koncipient, kde zarábate v zásade minimálnu mzdu a ste rád, ak ju zarábate. Keď budeme hovoriť o novonastupujúcich architektoch, znovu, kým získate guľatú pečiatku, alebo stavebných inžinieroch, a dostanete možnosť samostatne spracovať projekty, pracujete veľmi dlhú dobu za minimálnu mzdu a sú to tak isto vysoko nadpriemerní ľudia. Týchto nespravodlivostí je veľa, ale hľadajme cesty, ako ich odstránime.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Nuž, tá téma kvality by tu mala podstatne častejšie zaznievať, pretože možnože nie každý si pod ňou predstavuje to isté. Ak sa chceme baviť o kvalite, tak si musíme uvedomiť, akú kvalitu máme na mysli, ak má to byť kvalita zameraná len na výsledky nejakého testovania. Ak to má byť o tom, že budeme niekoho hodnotiť len na základe výsledkov jednorazového merania, myslím si, že tade asi cesta nepôjde, pretože my musíme sa pozrieť aj na tú pridanú hodnotu, ktorú jednotlivé školy tým žiakom dávajú, a musíme začať sa o tom naozaj seriózne baviť.
Myslím si, že možnože v tejto, v celkovej tejto diskusii o tých platoch nezaznela tá akási disproporcia, ktorá je medzi jednotlivými učiteľmi, ktorí učia v regionálnom školstve. Sú rozdielne platy napríklad učiteliek materských škôl. Zatiaľ sme ich nespomenuli, ako nízko sú ohodnotené pri svojej veľmi dôležitej práci. Ako sa zabúda na vychovávateľky v školských kluboch detí, ktoré naozaj plnia niekedy omnoho viac, než sa od nich očakáva, pretože v tých poobedňajších hodinách sa venujú tým deťom, aby sa vzdelávali a rozvíjali v tých svojich oblastiach. Myslím si, že musíme začať sa baviť aj o týchto skupinách učiteľov, pretože aj vychovávateľov v kluboch považujem za učiteľov, pretože vykonávajú tieto funkcie a v spojení s tou kvalitou spoločne poďme nastaviť parametre pre určitý kariérny rast. My sme tu začali hovoriť o tých kreditoch, ale bavme sa už o kariérnom ras... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Opakoval by som zase len to, čo povedal môj kolega poslanec Sopko. Plne sa s ním stotožňujem, že merať kvalitu školstva a vzdelávania podľa nejakých testov a podobných iných spôsobov sa mi zdá voči učiteľom nefér a neobjektívne. Sedemnásť rokov som učil v školstve a môžem dať ruku do ohňa za to, že drvivá väčšina mojich kolegov učila s maximálnym nasadením, s vyplazeným jazykom chodila z tried po vyučovaní, pracovala na sebe, na svojom zdokonaľovaní aj doma, pripravovala sa na hodiny a verím tomu, že takto to robia učitelia v 99,9 % na Slovensku. Počúvať z úst či pána Petráka, alebo pána Gröhlinga o tom, že na Slovensku máme nekvalitné vzdelávanie, že máme nekvalitných učiteľov, že treba oddeliť tých dobrých od tých zlých, burinu od rastlín alebo ako sa to povie, proste sa mi to zdá veľmi dehonestujúce voči postaveniu učiteľa v tejto spoločnosti.
A nemôžem si odpustiť poznámku, pán Gröhling, vy ste zrejme učili na strednej škole, aspoň teda čo som si našiel, pán Petrák, vy ste učili tuším na vysokej škole. Viete vy vôbec, pán Petrák, čo je to odučiť jeden týždeň na strednej alebo základnej škole? Sedem hodín, osem hodín chodiť z hodiny na hodinu na desaťminútové prestávky? A vy idete hovoriť o kvalite alebo nekvalite vzdelávania na Slovensku? To by som skôr prijal od pána Gröhlinga, ale nie od vás ani od iných, ktorí tu učia na vysokých školách. Nechcel som sa dotknúť vás osobne, ale učiteľ, ktorý učí na vysokej škole, nemá ani šajnu o tom, čo je to učiť na strednej alebo základnej škole a koľko psychického úsilia si to vyžaduje. Vy chcete ako keby zahodiť všetkých starých učiteľov, ktorí si odučili dvadsať rokov, do starého železa, oni si nezaslúžia zvýšenie platov, len tí mladí, na nich sa vykašlime.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán poslanec Gröhling, vypočula som si pozorne váš príspevok a môžem s ním v podstate súhlasiť až na niektoré veci.
Čo sa týka kvality vzdelávania. Kvalita vzdelávania, presne tak ako povedal kolega Sopko, či hovoríme o testovaní, či hovoríme o žiakovi alebo hovoríme celkove o škole, ale mňa tam zaujíma to, čo aj môj predrečník sa toho dotkol, mňa zaujíma, že sme si ešte nepovedali v tejto spoločnosti, kto je kvalitný učiteľ, aké parametre alebo čím hodnotíme kvalitu učiteľa, a potom podľa toho môžeme emotívne vystupovať. Ja som už včera povedala, 29 rokov mám odučených a prevažne na základnej škole. Takže viem si predstaviť týždenný pracovný čas aj ako učiteľka, aj ako riaditeľka školy.
Druhá vec, čo sa týka mladých učiteľov. Tu sa prikloním zase k predrečníkom z druhej strany, je to tak. Nielen mladí si zaslúžia zvýšenie platu, ale nemôžeme zabudnúť na tých starších, ktorí vlastne dokončili a končia tú reformu, ktorá tu už pár rokov je so svojimi chybami, ale aj so svojimi plusmi, to treba povedať.
A ja sa ešte prikloním okrem učiteľov alebo učiteliek v družinách, v materských školách, ja hovorím, že škola žije životom, kde pracujú aj nepedagogickí pracovníci, a toto bude vec, ktorá nás v budúcnosti bude musieť zaujímať.
Ďakujem.