6. schôdza

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 6. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom dni o ospravedlnenie neúčasti 6. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky požiadali poslanci Karol Farkašovský, Augustín Hambálek, Martin Klus, Daniel Lipšic, Jana Vaľová.
Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme (tlač 131).
Prosím ministra školstva, vedy a výskumu a športu Petra Plavčana, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov. (Krátka pauza, telefonovanie predsedajúceho služobným telefónom, následne rozhovor predsedajúceho so spravodajcom.)
Pán minister je, práve som dostal správu, že pán minister je na ceste. Chcem sa opýtať, že či je všeobecný súhlas, aby pokračoval v rozprave pán Petrák. (Súhlasná reakcia pléna.)
Tak nech sa páči, pán poslanec.

(Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 131.)

Ďakujem pekne za slovo.
Príjemné dobré ráno, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Dovoľte mi, aby som pokračoval vo svojom vystúpení možno takým trošku zmierlivejším tónom ako včera, lebo predsa tam bolo trošku viacej emócií. Ale chcem povedať, že tie emócie neboli preto, lebo vnímam učiteľov ako niečo, čo nechce riešiť problémy školstva. Ja vnímam učiteľov ako tých, ktorí ťahajú celé školstvo. Len vďaka nim je školstvo v tom stave, v ktorom je.
Čo mňa určitým spôsobom znepokojuje, je to, že pokiaľ podľa môjho názoru budeme vyhrocovať problémy a budeme mať stále snahu aj v povolebnom období pri jasne deklarovanej a viacerými krokmi potvrdenej snahe na riešenie problémov školstva stále ťahať problémy školstva na ulicu, tak sa môžeme dostať presne do opačného stavu. Do opačného stavu znamená, že aj veci, ktoré sú dobre naštartované, ktoré sa ukazujú, že sú možné riešenia, ktoré vieme veľmi efektívne a rýchlo prijať, sa môžu zablokovať. A toto je stav, ktorý mňa znepokojuje, a toto je stav, prečo som vyjadroval aj včera možno trošku viac emócií, ako je obvyklé pri mojich vystúpeniach.
Takže chcem poprosiť aj učiteľskú verejnosť, aby sme zvažovali kroky, ktoré budeme robiť aj v nadchádzajúcom období, a aby to, čo je ponúknuté, a to ponúknuté je, aby sme hľadali riešenia za rokovacím stolom, aby sme to využili, lebo je na to jedinečná príležitosť. Ak v predchádzajúcom období bolo menej financií, tak dnes môžem povedať, že tých financií, ktoré sú pripravené na investície do školstva, je dostatok. Z viacerých hodnotení to vyplýva, že peniaze, ktoré sú pripravené, dve miliardy za štyri roky, sú peniaze, ktoré môžu výrazne naštartovať školský systém, ale na druhej strane musíme nájsť spôsob, ako ich efektívne a rozumne minúť. Toto je tá podstata tej debaty, ktorú by sme mali dnes viesť, a nie viesť o tom, či to má byť dve miliardy alebo dve miliardy dvesto miliónov. Proste to už nie je zmysluplná debata.
Dámy a páni, chcem povedať niekoľko faktov. K platom učiteľov po prvé.
Ak si zoberiem štúdiu alebo článok Inštitútu vzdelávacej politiky ministerstva školstva z decembra roku 2015, sú tu zaujímavé údaje, o ktorých je potrebné debatovať. V roku 2014, čiže ku koncu roku 2014, lebo ešte neboli známe údaje za rok 2015, 41 % základných škôl malo priemerný mesačný plat vo výške 900 až 1 000 euro. Ďalších 36 % základných škôl malo priemerný plat vo výške nad 1 000 euro. Dohromady 77 % malo plat vo výške nad 900 euro. Ak budeme hovoriť, že medzitým došlo k zvyšovaniu platov v roku 2015 o 6 %, v roku 2016 o 4 % a od 1. septembra je navyšovanie platov o ďalších 6 %, tak k týmto číslam pribúda plus 16 percent. To znamená, dnes by som mohol tvrdiť, že 77 % škôl by malo mať podľa týchto štatistík priemerný plat vo výške nad 1 000 euro od 1. septembra 2016.
Ak budeme hovoriť, kde vidíme problém z makročísiel, lebo je pravdou, že makročísla neodzrkadľujú presne problémy konkrétnych učiteľov, ktoré je tak isto potrebné riešiť, tak môžme hovoriť, že je potrebné urgentne sa zaoberať problémami 23 % škôl. Čiže nehovorme, že celé základné školstvo je jedna veľká čierna diera, ale poďme prioritne riešiť ten problém, ktorý je, poďme zanalyzovať, prečo je problém u 23 % základných škôl, a poďme sa pozrieť na tento problém, ktorý potrebujeme urgentne vyriešiť, k platom možno z iného pohľadu.
Zazneli tu včera čísla OECD, ktoré nespochybňujem. Tie analýzy, ktoré sú aj v tejto správe, sú veľmi podobné. Pokiaľ ide o reálne platy, v roku 2013 a v správe, ktorú vydalo OECD v roku 2015, pod priemerom OECD sa nachádza 8 krajín z 32, ktoré boli hodnotené, čiže 8 krajín z 32. V rámci tých ôsmich krajín je Slovensko a treba objektívne povedať, že je na predposlednom mieste. Ale ak povieme, že v tejto skupine sa nachádzajú krajiny ako Írsko, USA, Taliansko, Maďarsko, Slovensko, Česká republika, tak myslím si, že tá vzorka je reprezentatívna. Ak tu zaznieva z viacerých úst, že naším vzorom je fínsky model aj z hľadiska obsahu, aj z hľadiska financovania, tak ak sa pozriete na túto štatistiku, prvá krajina, ktorá je nad priemerom, tesne nad priemerom OECD, je Fínsko. To znamená, rozdiel financovania Fínska a Slovenska je niekoľko miest. Nie je to 30 alebo 40 miest a kvalita, ktorú preukazuje fínsky vzdelávací model vzhľadom na financie, je výrazný vyššia ako kvalita vzdelávacieho modelu, ktorý je slovenský. A tu potom sa bavme aj o príčinách a nedostatkoch.
Poďme sa baviť o tom, čo vnímame všetci ako problém, platy začínajúcich učiteľov. Áno, je to problém, ktorý si zasluhuje úplne urgentné riešenie, aby sme pritiahli mladých, vzdelaných, schopných ľudí do školstva. Ale ja sa spýtam, aké riešenia sme dodnes dostali na stôl od odborového zväzu školstva, od Iniciatívy slovenských učiteľov, od Slovenskej komory učiteľov, od ďalších zainteresovaných, ktorí predstavujú nejaké návrhy? Paušálne zvyšovanie platov všetkých zamestnancov o 25 percent. Aké boli reakcie na moje vystúpenie, keď som povedal, že moja predstava je, aby sa mzdový balík rozdelil na tabuľkové zvyšovanie, povedzme v polovičke a druhá polovička nech ide na odmeny. Lebo kvalitu nedosiahneme tým, že učiteľovi, ktorý sa vezie, vezie sa 10 rokov, vezie sa 20 rokov, je na vrchole platovej stupnice, pridáme 25 percent. Tým nedosiahneme kvalitu, ale tomu učiteľovi pridáme 250 euro, ale tomu mladému, ktorý prichádza do školy, pridáme možno 50 euro, čo ho nemotivuje, aby prišiel, aj keď má záujem, snahu, entuziazmus posunúť školstvo dopredu.
Poďme sa konečne baviť o tom, že budeme ohodnocovať aj to, ak niekto si spravodlivo, čestne, s maximálnym nasadením vykonáva svoju prácu. Je to jedna cesta, to, že rozdelíme mzdový balík na tarify, rozdelíme mzdový balík, aby bola väčšia časť na odmeny, aby mohla byť ohodnocovaná práca jednotlivých učiteľov.
Nikto neprišiel ani s riešením, aby sme znižovali nožnice a viac podporovali mladých. Jedným z riešení je aj to, že rok, dva roky nebude zvyšovanie tabuľkových platov o percentá, ale o konkrétnu čiastku. Čiže dáme do školstva 10 %, 6 %, 10 % ročne, ale všetci dostanú rovnakú čiastku. Tým pádom tí mladí budú viacej motivovaní, lebo tí mladí dostanú výrazne viacej. Prečo nikto zo zodpovedných nehovorí o týchto riešeniach a všetky odmieta? Preto boli aj tie emócie, lebo mne to niekedy pripadá, že to nie je hľadanie riešenia, že to je hľadanie konfliktu. Ale my v školstve nepotrebujeme konflikt. My potrebujeme urýchlene nájsť riešenie, ktoré posunie slovenské školstvo dopredu. Toto sú veci, o ktorých je, dámy a páni, potrebné hovoriť.
Ďalšia vec, ktorá tu zaznela a zaznelo to aj vo vystúpení pána kolegu Žarnaya. Kredity a ich obmedzenie na 7 rokov. Dámy a páni, my musíme oddeliť kreditový systém od financovania školstva. Učiteľ musí spĺňať kvalifikačné predpoklady na to, aby mohol vykonávať svoju prácu. V prípade, že ich nespĺňa, môže dostať priestor na to, aby si doplnil svoje vedomosti a zručnosti, aby učil na úrovni doby a v prípade, že to v stanovenej lehote neuskutoční, tak musí zo školstva odísť. Ale nespájajme to, že keď niekto nazbiera kredity, že mu platia donekonečna. Ja to preženiem, budem to opäť hyperbolizovať. Dnes sa vám aplikácie v mobiloch obnovujú na možno týždennej, dvojtýždňovej, mesačnej báze. Ak niekto si urobí kredity na vzdelávaní na softvér, ktorý bude vyučovať a platí mu sedem rokov, o sedem rokov taká verzia už ani neexistuje. Je to nelogické, nemá to šancu na žiaden úspech z hľadiska posúvania kvality v školstve, a preto poďme hľadať zmysluplné riešenia aj v otázke oddeľovania kreditov od financovania alebo od finančného hodnotenia učiteľov.
Týchto tém, ktoré by bolo možno vhodné otvoriť, sú desiatky a ja nechcem zbytočne predlžovať túto diskusiu. Chcem povedať iba niekoľko poznámok. Včera som povedal, že to predvolebné obdobie bolo veľmi hektické, bolo v zásade vnímané na obidvoch stranách veľmi nervózne a neprospelo to veci. Chcem, aby to ďalšie obdobie bolo pokojnejšie, aby sme hľadali riešenia. Tak ako som vnímal v predvolebnom období mnohé iniciatívy, ktoré poukazovali na problémy v školstve, ako iniciatívy, ktoré sú politicky orientované, a toto presvedčenie som doteraz nezmenil, chcem povedať, že v tomto povolebnom období som s väčšinou týchto iniciatív osobne hovoril a musím povedať, že som tam našiel ľudí, ktorí sú schopní, majú dobré nápady a ponúkajú riešenia, ktoré sú riešeniami pre školstvo. Budem s nimi napriek politicky inej orientácii alebo iným politickým názorom debatovať a hľadať riešenia aj naďalej, lebo je to v záujme slovenského školstva a slovenské školstvo z tohto pohľadu aj z pohľadu hľadania riešení je potrebné odpolitizovať. Politický problém je možno jeden, dva, financovanie súkromných škôl verzus verejné, hľadanie optimálnej siete, aký bude pomer a podobné záležitosti. Ale tých politických problémov tam v zásade nejakým spôsobom veľa nie je.
A to, čo je tam a zaznieva to naprieč, nechajte učiteľov učiť alebo nechajme učiteľov učiť a odbremeňme ich od iných vecí. Vidím tu aj v tých návrhoch, budem citovať, "musíme prestať učiteľov kontrolovať, ako vyplňujú triednu knihu, ale musíme ich kontrolovať, aký pokrok vo vzdelaní dosiahli ich žiaci". Toto je podstata, s ktorou musíme jednoducho v tom ďalšom období ísť.
Ale treba povedať jedným hlasom a jedným dychom, že doba, ktorú majú učitelia vyhradenú na prípravu na vyučovanie, je doba dostatočne dlhá, ktorú treba využiť na prípravu na vyučovanie a prípravu učebných pomôcok, na prípravu lepších postupov na to, aby deti zvládali výuku, na to, aby deti odchádzali zo školy pripravené do života, a nie na to, aby niekto mal výrazne ľahšiu robotu alebo pár jednotlivcov, aby som to nepaušalizoval, aby pár jednotlivcov malo jednoduchšiu robotu a povedalo, tu máte učebné texty, interaktívna tabuľa slúži na to, aby som tam premietol slajdy, ktoré používam desať rokov a toto sa doučíte doma. Tadiaľto, dámy a páni, cesta nevedie. Týchto učiteľov nie je veľa, ale treba jednoznačne povedať, že takýchto učiteľov v slovenskom školstve nepotrebujeme a v záujme kvality a budúcnosti vzdelávania našich detí a spokojnosti našich detí musíme sa aj s takýmito ľuďmi vysporiadať. Toto je priestor na debatu, neexistujú tu paušálne dobré riešenia. Je to o ľuďoch, je to o konkrétnych osobách a je to o hľadaní problémov.
Preto hovorím, máme 23 % škôl, ktoré majú pod 1 000 euro. Poďme sa zaoberať nimi. Máme 15 % škôl zo zistenia školskej inšpekcie, ktoré majú nedostatočné materiálno-technické vybavenie. Poďme sa zaoberať v prvom rade nimi, ale nepoďme tí, ktorí majú 1 200 priemer na škole s otvorenou rukou, nepoďme podporovať tých, ktorí majú nadpriemerne vybavené školy z eurofondov, aby si žiadali opätovne eurofondy, lebo už ich nepotrebujú a nebude zostávať na tých, ktorí nemajú. Poďme hľadať riešenia, ktoré sú v prospech slovenského školstva, a nielen jednotlivcov a možno v niektorých prípadoch nielen z dôvodu uspokojovania možno zatiaľ nenaplnených politických ambícií niektorých revolucionárov.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca sedem faktických poznámok.
Nech sa páči, pán poslanec Žarnay.

Ďakujem pekne.
Pán Petrák, ja som úplne dojatý a fascinovaný vaším zmierlivým tónom, ktorý ste teraz nasadili, keď ste ešte včera dokázali hovoriť o predstaviteľoch slovenskej iniciatívy učiteľov ako o neukojených učiteľoch, ktorí sa dožadujú svojich práv, a dnes vyzývate na komunikáciu a diskusiu pri okrúhlom stole. Zdá sa mi to z vašich úst buď neúprimné, alebo ste sa s niekým večer ešte stihli poradiť, čo máte dnes povedať.
K tomu, čo ste povedali, si myslím, že učitelia nemajú inú možnosť, ako ísť do ulíc. Je to jediný spôsob, ako môžu sa dožadovať splnenia sľubov, ktoré im politici neustále dávajú, ale potom ich neplnia. A to, že učitelia idú do ulíc a pôjdu aj v júli, pôjdu aj v septembri, je dôsledok neschopnosti a nečinnosti predchádzajúcich vlád, ktoré tu boli.
Pán Petrák, ja sa neviem zbaviť pocitu, že vy podceňujete prácu učiteľov. Vy stále hovoríte o tom, aká je nekvalita na školách. Ako treba školy systematicky nejako redukovať, ako treba zvýhodňovať začínajúcich učiteľov, ale tých starších, ktorí učia 10, 20 rokov, netreba už finančne motivovať, pretože už zarábajú toľko, že im to prakticky stačí až do dôchodku. V podstate hovoríte to, čo hovoril aj bývalý minister školstva Draxler. Vy ste technokratický typ, ktorý vidíte za učiteľmi hodnotu, čísla, ale nie ľudí. Odporúčal by som vám, pán Petrák, aby ste si prečítali alebo aby ste si vypýtali od učiteľov výplatné pásky z celého Slovenska, nech vám posielajú na vašu poslaneckú adresu všetky výplatné pásky a z toho si urobte úsudok, koľko vlastne zarábajú.
A posledná veta, ktorú chcem povedať: Kde sú všetci tí v Národnej rade, ktorí sa bili do pŕs, ako bojujú za učiteľov pred voľbami, a teraz sú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Gröhlig. 
Zapnite, prosím vás, pána poslanca Gröhlinga.
Pán poslanec, skúste si vybrať kartu a zasunúť.

Pán predseda, vieš, že s množstvom otázok my nesúhlasíme, ale vyslovil si veľmi veľa vecí, ktorým som sa ja potešil, a to je hlavne to value for money, ktoré my sme ako strana SaS mali v programe a stále o tom rozprávame, že tá hodnota za peniaze. Ja som veľmi rád, tak ako aj kolega Blanár včera rozprával o platoch. Asi nikto tu nie je, že by sme nechceli pridať učiteľom. Skôr debatujeme iba o tej výške, ktorá je, a ja plne súhlasím, ja budem o tom aj rozprávať, že určite pridajme učiteľom aj viac, ale pridajme určitý balík, ktorý bude reálny za tú kvalitu, aby školstvo ako také sa začalo posúvať. To je jedna vec.
A druhá vec, ktorá ma veľmi zaujala a myslím si, že by sme ju mali riešiť, je problém osemročných gymnázií, ktoré naozaj robia – či už v Bratislave, alebo celoplošne na celom Slovensku – nie zrovna dobrú prácu pre základné školy.
Ďakujem.

Ďakujem.
Nech sa páči, pán poslanec Vašečka. Poslanec Vašečka tu nie je.
Pán poslanec Simon.

Ďakujem pekne.
Pán Petrák, no veľmi pekne sa vás počúvalo. Rozprávali ste múdro, rozvážne. Dovoľte, aby som položil jednu otázku. Kde ste boli vtedy, keď váš minister efektívne, v úvodzovkách, míňal peniaze na predražené sifóny? Hovoríte o tom, že treba efektívne míňať, aby to školstvo napredovalo. Len potom z vašich úst nie je to úplne úprimné, keď v predchádzajúcom volebnom období váš minister tie peniaze neefektívne míňal na predražené sifóny. Áno, je treba riešiť aj platové pomery, k čomu nechcem povedať, že v školstve sú dobré, ale je treba povedať a poukázať na to, že keď sa neefektívne vracajú DPH-čky aj tam, kde nemajú, tak potom to takto vypadá.
Ďakujem.

Ďakujem.
Pán poslanec Goga.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec, ja by som niekoľko slov na tvoje vystúpenie povedal. Akosi sa stále zabúda pripomínať ten fakt, že to bola práve vláda Roberta Fica, ktorá zvyšovala pravidelne každý rok platy učiteľom o 5 % a v tomto trende, myslím si, že bude pokračovať aj ďalej.
Čo sa týka toho tvojho emotívneho vystúpenia včera, tak som to ani nebral, ja som to bral asi skôr z tej atmosféry, ktorá tu bola, a som rád, že aj ty si na to upozornil, že to nebolo nejak povedané v zlom. Chcem teda podporiť aj tvoje vystúpenia a poďakovať ti možno aj za to, že si štatisticky upravil niektoré údaje o platoch, tak ako ich prezentoval pán poslanec Žarnay.
Čo sa týka niektorých faktov, treba si naozaj uvedomiť, že máme na Slovensku neustály pokles žiakov, najmä v regionálnom školstve. Ja si dosť dobre uvedomujem aj to, že je to takmer 1 200 až 1 500 žiakov, možno aj viac v niektorých krajoch na školský rok, a to sú takmer tri až štyri veľké školy. Čiže predpokladám, že aj tuná bude musieť prísť k nejakej racionalizácii zo strany samosprávy, ktorá je zriaďovateľom týchto škôl, takže nehádžme všetko iba na vládu a na ministerstvá. V tomto, myslím si, že asi bude treba aj nejaké direktívnejšie rozhodovanie v tomto smere, a to aj s pohľadom na potreby spoločnosti, pretože ak si uvedomíme, že nám stále chýbajú odborníci v rôznych typoch hospodárstva, tak aj z tohto pohľadu bude treba asi sa zamerať viac na odborné vzdelávanie, tak ako to hovorí aj zákon o odbornom vzdelávaní.
A čo sa týka tej čiernej diery v školstve, je to zaujímavé počúvať to z úst tých, ktorí chcú do tejto čiernej diery hodiť 400 mil. bez akejkoľvek analýzy a hovoriť o tom, že dajme tie peniaze tam a nevieme kam. Čiže súhlasím s tebou, treba si urobiť analýzu, kam tieto peniaze dať, do akého typu školstva a, samozrejme, rozprúdiť diskusiu o tom, že či tieto peniaze budú efektívne vynaložené.
A čo sa týka tých požiadaviek, samozrejme, podporím tento zákon... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)