6. schôdza

Pán poslanec Bagačka, nech sa páči.

Ďakujem za slovo.
Ja sa v podstate tiež pridávam, že celá táto debata naozaj má svoj zmysel a bolo tam veľa vecí, s ktorými som sa naozaj úplne stotožňoval, veľa vecí, ktoré sú naozaj ešte na diskusiu, a veľa vecí, ktoré sa ešte, samozrejme, ani nespomenuli, lebo školstvo je problematika naozaj obrovská. A ja sa len k jednej, k jednej tvojej takej poznámke, čo si povedal na začiatku ohľadne, mladí a starší učiteľ. Ja súhlasím, poprípade pridávam sa k tomu, že aj starší učiteľ, ktorý nemusí byť totálne inovatívny a používať len najmodernejšie prostriedky, vie perfektne odučiť aj klasickými metódami svoje hodiny. Je to, ako si povedal, o ľuďoch, pretože možno aj mladý učiteľ, ktorý príde a má všetko naštudované a má kopu moderných prostriedkov, neodučí, respektíve neodovzdá tým žiakom všetko aj z toho dôvodu, že mnohokrát ho tí žiaci nepočúvajú. To znamená, že nevie si udržať disciplínu a tým pádom môže mať neviem aké prostriedky na odučenie. A mnohokrát to tí starší učitelia majú vlastne plus, že tú disciplínu majú a tým pádom vedia aj klasickými metódami si hodinu bez problémov odučiť a odovzdať tým žiakom to, čo majú.
Ďakujem.

S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Petrák. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za faktické poznámky. Jedna k procedúre, lebo to je to, o čom sa budeme nejakým spôsobom baviť ďalej.
My sme prijali na výbore postup, kde sme sa dohodli, že vždy deň pred tým, ako sa bude rokovať o pozmeňujúcich návrhoch, všetci kolegovia dostanú elektronickou formou, aby sa mohli s ním oboznámiť dostatočne vopred, aby mohli informovať svoje poslanecké kluby v prípade, že to považujú za vhodné a potrebné a aby prijali riešenia aj na svojich poslaneckých kluboch, ktoré potom budú prezentovať na výbore. Rovnakým postupom sme postupovali pri pozmeňujúcich návrhoch, ktoré budú podané v druhom čítaní, na rokovaní výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. To znamená, že ten priestor tu bol vytvorený dostatočný, je korektný, je transparentný.
To, čo zopakujem, v prípade, že zaznamenám, že vzniknú ďalšie pozmeňujúce návrhy, že je potrebné o nich diskutovať vnútri klubov, že je potrebné sa s nimi detailnejšie oboznámiť, budem žiadať odloženie hlasovania. Zatiaľ na to nevidím dôvod.

Ďakujem pekne. Týmto považujeme rozpravu za skončenú.
Chcem sa opýtať pána ministra, či chce vystúpiť v záverečnom slove. Je tomu tak. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Dobrý deň. Začnem možno trochu netradične a začnem od jednotlivostí k celku a nie naopak, ako by sa to patrilo pri sformulovaní dobrého príspevku.
Učiteľom treba vrátiť úctu a autoritu. Úctu a autoritu treba vrátiť aj školstvu. A ak si vyberiem tie niektoré čriepky z týchto vystúpení, pretože táto diskusia bola v nie mnohom, aj keď čiastočne o 6-percentnom zvýšení platov, ale sa týkala toho, čo budeme diskutovať ešte v priebehu tohto roka, a to je program rozvoja, výchovy a vzdelávania na ďalších desať rokov. Tam očakávam podobnú diskusiu a podobne podrobnú, ako bola dnes a ako bola včera.
Dotknem sa teda niekoľkých čriepkov z tejto diskusie, napríklad otázke merania. Áno, pri dnešnom meraní veľmi ťažko ohodnotiť, aké je úsilie učiteľa pri výchove a vzdelávaní detí a svojich žiakov, ktorých má v triede. Keď som si nedávno pozrel štúdiu kvalita za peniaze, je tam jedna z metód, ktorá hovorí o tom, ako ohodnotiť výsledok vzdelávania, kde sa porovnávajú výsledky v spise s nákladmi. Ale toto už je veľmi hrubé meranie, ktoré dnes nepostačuje. Jednoducho, ako porovnáme vzdelávacie výsledky v škole, ktorá napríklad je v mestskej časti veľkého mesta, ako porovnáme s výsledkami školy, ktorá je v oblasti, kde je veľký počet detí zo sociálne znevýhodneného prostredia?
Alebo rozprával som sa s učiteľmi a riaditeľmi viacerých špeciálnych škôl. Tam akékoľvek porovnávanie so štandardom nemá zmysel. Tam jednoducho treba urobiť dieťaťu portfólio a merať dosiahnutý prírastok vedomostí alebo to, čo sa podarí tomu dieťaťu dať. A podľa tohoto treba hodnotiť učiteľa. Tam nemá meranie a porovnávanie s akýmkoľvek štandardom žiaden zmysel. Jednoducho urobiť portfólio a namerať, čo sa dieťa za nejaké vzdelávacie obdobie naučilo, aký je prírastok jeho vedomostí alebo výchovy.
Bol som na jednom seminári, v ktorom sa hovorilo o pretvorení nejakej učebnice pre tretí ročník základnej školy a diskutovalo sa v tomto pléne o tom, či je vhodný ten príklad, išlo o geometriu, alebo onen príklad, podobne, ale nikto tam neuvažoval pri tej diskusii o tom, či vôbec tie nové príklady, ktoré tam boli navrhované, či to dieťa je vôbec schopné pochopiť. Veď aj to dieťa sa vyvíja a jednoducho mu treba dať to v tom čase, čo je schopné pochopiť, aby sme ho nepreťažovali.
To znamená, že naozaj sa treba pozrieť na to aj, ako učíme, treba sa pozrieť na štátne vzdelávacie programy, pretvorenie do školských vzdelávacích programov, aby sme deti nepreťažovali, aby sme našli vhodné metódy, ako naučiť ich v primeranom objeme a v primeranom veku to, čo sú schopné pochopiť a čo by mali vedieť a čo im pridať navyše s ohľadom na to, že aj svet okolo nás sa mení.
Boli sme pred asi dvoma týždňami s pánom poslancom Sopkom na rozhlasovej debate a po jej skončení po pol hodine sa moderátorka pýtala: No, prosím vás, čo je na tom, že školstvo je prioritou? Veď to je normálne, nie? A hovoríme: No nie je to normálne, pretože keď sme boli pred rokom v rozhlase, či on alebo ja, alebo niekto iný, tak sme vždy len počuli vetu, že školstvo je zlé. A jednoducho my musíme pôsobiť nie odtrhnute od ľudí, ktorí žijú okolo nás, každý má svoje starosti. My jednoducho musíme presvedčiť okolie, nielen tu samých seba alebo v školskom systéme, rodičov, médiá, všetkých okolo nás, že jednoducho v školstve sa niečo deje, že máme úprimnú snahu sa zlepšiť a že to robíme spoločne.
Každý má svoje starosti. Ja keď sa stretávam s mojimi priateľmi, stále hovoria obvyklé klišé, ktoré sa hovoria stále dookola. A už to začínajú vnímať podobne ako tá moderátorka.
Áno, niečo sa deje. Jednoducho zišli sa pri okrúhlych stoloch desiatky rôznych organizácií, iniciatív, združení a spoločne pripravili dokument a vidíme to na televíznej obrazovke, ak sa to tam občas objaví. Niečo spoločne robíme, jednoducho nefunguje tá cesta, ktorá tu bola ako jedna, že najprv nám zvýšte platy, potom niečo urobíme, alebo naopak, že najprv niečo urobte a potom vám zvýšime platy. No nefunguje to.
Jednoducho my musíme presvedčiť všetkých, hlavne verejnosť, že robíme, snažíme sa zvnútra sami zmeniť školstvo vo všetkých oblastiach a že si zaslúžime viac. Preto som pri predložení návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok tam dal navýšenie na nové úlohy o vyše 350 mil. eur. Ale nie sú to len tak nafúknuté peniaze. Veľmi tvrdo sme všetci spoločne pracovali s organizáciami školstva, so školskými odbormi, s rôznymi iniciatívami a pripravili sme dokument, v ktorom je 70 konkrétnych úloh na tento rok a pripravený programový dokument, kde budú úlohy na ďalšie tri roky. Jednoducho spoločnosť musí vidieť, že to meníme, že jednoducho sa snažíme urobiť zmenu a že učitelia si zaslúžia viac.
Nakoniec si určite všetci pamätáte, po schválení programového vyhlásenia vlády som to bol ja, čo som povedal pred kamerami, jednoducho to, čo bolo schválené v programovom vyhlásení vlády, je nevyhnutné minimum. A preto aj pri rozpracovaní programového vyhlásenia vlády sme uviedli nielen nové konkrétne úlohy, ktoré treba urobiť, ale aj to, že si vyžadujú finančné krytie. A z tohto dôvodu by som vás chcel aj poprosiť, podporme tento návrh zákona, učitelia si určite zaslúžia viac. A domnievam sa, že toto je tá správna metóda, ako uskutočniť zmeny v školstve.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujeme aj my pánovi ministrovi.
A vyhlasujem teraz trojminútovú prestávku, aby stihli všetci prísť do rokovacej sály na hlasovanie.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)