6. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie spoločného spravodajcu
15.6.2016 o 11:43 hod.
Ing.
Ladislav Kamenický
Videokanál poslanca
Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som ako spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2015.
Návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2015 a jeho kapitoly pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 113 z 20. mája 2016 výboru pre financie a rozpočet a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Gestorskému výboru výbory predložili výsledky o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu. Výbor pre financie a rozpočet vypracoval na ich základe spoločnú správu výborov Národnej rady.
Výsledky rokovania výborov k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2015. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 113 z 20. mája 2016 uvedený návrh prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 31 zo dňa 13. júna 2016, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 18 zo dňa 7. júna 2016 a uvedené výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky:
1. schváliť návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2015, podľa ktorého
a) podiel schodku verejnej správy Slovenskej republiky na hrubom domácom produkte v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu ESA 2010 podľa údajov zverejnených Eurostatom dňa 21. 4. 2016 dosiahol 2,97 %,
b) konsolidovaný dlh verejnej správy podľa údajov v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu ESA 2010 podľa údajov zverejnených Eurostatom dňa 21. 4. 2016 dosiahol k 31. decembru 2015 sumu 41 mld. 306 mil. eur, čo predstavuje 52,91 % hrubého domáceho produktu,
c) príjmy štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na hotovostnej báze dosiahli 16,234 mld. eur, výdavky 18,166 mld. eur a schodok 1,932 mld. eur;
2. vziať na vedomie, že schodok štátneho rozpočtu vykázaný v štátnom záverečnom účte Slovenskej republiky za rok 2015 vo výške 1,932 mld. eur k 31. decembru 2015 bol krytý finančnými prostriedkami získanými z predaja štátnych dlhopisov v hodnote 1,537 mld. eur a finančnými zdrojmi z čerpania vládnych úverov v hodnote 395 mil. eur.
K návrhom kapitol štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2015: V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady návrh záverečných účtov kapitol prerokovali všetky výbory bez pripomienok. Gestorský výbor uznesením č. 36 zo dňa 13. júna 2016 po prvé schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, po druhé navrhol Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas, aby predseda NKÚ Slovenskej republiky Karol Mitrík uviedol stanovisko NKÚ Slovenskej republiky k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2015 (tlač 118), po tretie určil ma za spoločného spravodajcu výborov a splnomocnil ma, aby som predniesol spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhol Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto spoločnej správy.
Vážená pani predsedajúca, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.
Rozpracované
Vystúpenia
11:13
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11:13
Ľuboš BlahaVystúpenie s procedurálnym návrhom
15.6.2016 o 11:13 hod.
Mgr. PhDr. PhD.
Ľuboš Blaha
Videokanál poslanca
Ďakujem. Dovoľte mi pripomenúť kolegom z európskeho výboru, že o dvanástej máme dneska rokovanie na našej miestnosti 149 k dohode TTIP a dvom ministerským radám. Ďakujem.
Rozpracované
11:13
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11:13
Štefan ZelníkA druhý oznam, prosím, zajtra 16. júna 2016 od 9. hodiny do 15. v rámci programu výboru pre zdravotníctvo Prevent dialóg sa uskutoční odborné vyšetrenie srdca a meranie indexu stresu pod odbornou garanciou zástupcov Únie pre zdravšie srdce. Akcia sa uskutoční v rokovacej miestnosti výboru pre...
A druhý oznam, prosím, zajtra 16. júna 2016 od 9. hodiny do 15. v rámci programu výboru pre zdravotníctvo Prevent dialóg sa uskutoční odborné vyšetrenie srdca a meranie indexu stresu pod odbornou garanciou zástupcov Únie pre zdravšie srdce. Akcia sa uskutoční v rokovacej miestnosti výboru pre zdravotníctvo, pozvánky na uvedenú akciu máte k dispozícii na prezentácii. Srdečne, vážené panie poslankyne a páni poslanci, vás na túto akciu pozývam.
Ďakujem.
Vystúpenie s procedurálnym návrhom
15.6.2016 o 11:13 hod.
MUDr. PhD.
Štefan Zelník
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Mám dve informácie. Zvolávam rokovanie výboru pre zdravotníctvo dnes o 12.30 hod. v rokovacej miestnosti č. 143.
A druhý oznam, prosím, zajtra 16. júna 2016 od 9. hodiny do 15. v rámci programu výboru pre zdravotníctvo Prevent dialóg sa uskutoční odborné vyšetrenie srdca a meranie indexu stresu pod odbornou garanciou zástupcov Únie pre zdravšie srdce. Akcia sa uskutoční v rokovacej miestnosti výboru pre zdravotníctvo, pozvánky na uvedenú akciu máte k dispozícii na prezentácii. Srdečne, vážené panie poslankyne a páni poslanci, vás na túto akciu pozývam.
Ďakujem.
Rozpracované
11:14
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11:14
Alena BašistováVystúpenie s procedurálnym návrhom
15.6.2016 o 11:14 hod.
doc. PhDr. PhD.
Alena Bašistová
Videokanál poslanca
Dobrý deň, zvolávam výbor pre sociálne veci dnes o 12.30 v miestnosti 245 k tlači 131. Ďakujem.
Rozpracované
11:14
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11:14
Ladislav KamenickýVystúpenie s procedurálnym návrhom
15.6.2016 o 11:14 hod.
Ing.
Ladislav Kamenický
Videokanál poslanca
Ďakujem. Chcem pozvať všetkých členov výboru pre financie a rozpočet dnes na rokovanie o 12.30 v miestnosti výboru. Ďakujem.
Rozpracované
11:14
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11:14
Ľubomír GalkoVystúpenie s procedurálnym návrhom
15.6.2016 o 11:14 hod.
Mgr.
Ľubomír Galko
Videokanál poslanca
Dobrý deň, pripomínam výbor na kontrolu činnosti NBÚ v miestnosti č. 71 12.15. Bude veľmi krátky a uskutoční sa napriek tomu, že pán minister vnútra Kaliňák ešte niekoľko hodín zotrvá vo svojej funkcii.
Rozpracované
11:14
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11:14
Anton HrnkoVystúpenie s procedurálnym návrhom
15.6.2016 o 11:14 hod.
PhDr. CSc.
Anton Hrnko
Videokanál poslanca
Dovolím si pozvať členov výboru pre obranu a bezpečnosť na 12. hodinu do zasadačky výboru na mimoriadne zasadnutie výboru pre obranu a bezpečnosť. Ďakujem.
Rozpracované
11:15
Uvádzajúci uvádza bod 11:15
Peter KažimírPrajem všetkým príjemný dobrý deň, teda ak niekto ešte chce mať dobrý deň. Ďakujem za možnosť po niekoľkohodinovom čakaní sa dostať aj s touto agendou pred vás, vážení poslanci a poslankyne. Je to môj prvý riadny bod v tomto volebnom období, s ktorým pred vás predstupujem, tak mi dovoľte hneď na úvod povedať, že... (Hluk v sále, prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Nicholsonová,...
Prajem všetkým príjemný dobrý deň, teda ak niekto ešte chce mať dobrý deň. Ďakujem za možnosť po niekoľkohodinovom čakaní sa dostať aj s touto agendou pred vás, vážení poslanci a poslankyne. Je to môj prvý riadny bod v tomto volebnom období, s ktorým pred vás predstupujem, tak mi dovoľte hneď na úvod povedať, že... (Hluk v sále, prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pán minister. Chcem poprosiť všetkých pánov poslancov, ktorí mienia opustiť túto miestnosť, aby tak urobili čo najskôr a potichu.
Nech sa páči.
Kažimír, Peter, minister financií SR
Ďakujem veľmi pekne.
Takže chcel som sa vám, páni poslanci a poslankyne, pokojným hlasom prihovoriť v tom duchu, že z rezortu financií zvykne prísť najvyšší počet legislatívnych návrhov v jednotlivých volebných obdobiach. Z tohto pohľadu je vysoko pravdepodobné, že sa budeme veľmi často vidieť a ja sa teším, teším na túto spoluprácu. A teším sa na ňu možno aj z pohľadu diskusie, ktorú som mal možnosť vypočuť v posledných hodinách a týkala sa školstva.
A využijem možno príležitosť, keďže stojím pri tomto mikrofóne, sa dotknúť aj debaty, ktorá tu prebiehala včera a dnes doobedu, týka sa kľúčovo, samozrejme, aj verejných financií a mám teraz na mysli odmeňovanie učiteľov, odmeňovanie zamestnancov verejnej správy. A musím povedať, že po dlhej dobe som s veľkou pozornosťou vypočul diskusné príspevky všetkých poslancov – či už z vládnej koalície, alebo z opozície – a musím oceniť konzistentnosť názorov, ktoré v tejto snemovni... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec Hrnko, ja neviem, či vy si to neuvedomujete; prepáčte, prosím vás pekne, pán minister; ale vás je počuť všade a neustále. Prestaňte vykrikovať (reakcia poslanca Hrnka), prestaňte vykrikovať! (Potlesk v pléne, reakcia poslanca Hrnka.) Ja mám problém, ja mám problém s vami, vediem túto schôdzu, keď ju budete viesť vy, tak vykrikujte vy. Ja vám hovorím, že si zoberiete slovo len vo faktickej poznámke. Naučte sa správať! (Reakcia poslanca Hrnka, reakcie z pléna, odchod ministra od rečníckeho pultu.)
Prepáčte, páni poslanci, choďte to, prosím vás, riešiť von. Pán minister čakal dve hodiny na svoje vystúpenie. Môžme pokračovať?
Pán minister, nech sa páči, ospravedlňujem sa za prerušenie.
Kažimír, Peter, minister financií SR
Ďakujem veľmi pekne. Naozaj nejde tu o moje vystúpenie momentálne ani o tému, ktorá nie je mimoriadne vzrušujúca, ide asi o niečo úplne iné.
Chcem len, chcem sa len pár slovami dotknúť debaty, ktorá sa týkala zvyšovania platu učiteľov, ktorá sa, samozrejme, istou a nie malou mierou dotýka verejných financií a aj rezortu financií. Chcem oceniť serióznosť debaty a chcem dokonca s mnohými príspevkami vysloviť maximálny súhlas. Ale všimol som si, že prvýkrát nešlo iba o peniaze, naozaj nešlo iba o peniaze, ale išlo aj o debatu o tom, ako by školstvo malo v budúcnosti vyzerať. A myslím si, že aj priebeh tejto debaty je dôkazom o tom, že sme ďaleko od nejakej zhody. A moja krátka analýza je o tom, že aj tu som si všimol takú deľbu na liberálne a konzervatívne pohľady, ako by školstvo malo vyzerať. Ja sa hlásim k liberálnym, to som vám chcel snáď povedať, a z tohto pohľadu ani v našom tábore zrejme nie je úplne jednotný názor na to, ako by školstvo v budúcnosti malo vyzerať.
Ale dovolím si povedať za rodiča, že ak, a som rodič, som rodič a riešim tú každodennú dilemu, kam dať svoje dieťa a ako sa s ním doma učiť a aké má mať výsledky, aká má byť jeho budúcnosť. Chcem povedať, že odpoveďou na nekvalitu výstupov, ktorá je dokázateľná, tu mám napr. iný, proste ja nesúhlasím ani s pánom predsedom výboru o tom, že vzdelanie je kvalitné. Nie je podľa mňa kvalitné, pretože sú jasne merateľné výsledky, ktoré hovoria o tom, že tá legenda o tom, aké máme skvelé, akí sme skvelí v matematike a proste v prírodných vedách, už nie je pravdou. Proste to nie je pravda. Ak niekde problém je – a ja vás len prosím za všetkých rodičov, aby to nebolo v rodičoch, lebo často počúvame, že nie je problém ani v učiteľoch, ani v štáte, ale problém, za všetko môžu rodičia, lebo to je pohľad zase mnohých ľudí, ktorí sú, pracujú vnútri v školstve. Takže bolo by fajn, keby sa z toho akvária, v ktorom je poriadne zelená voda, tá voda vyčistila a že by videli tí, čo sú vnútri, jak to vyzerá von a my, čo sme vonku, mohli povedať, že to vnútri, že sa tam dá žiť a že my do toho akvária môžeme deti svoje pustiť. Všetko k téme, ktorá aj mňa teda zaujala.
Predstupujem pred vás s návrhom štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za minulý rok. Je to také hodnotenie toho, taký účtovný, výkaznícky pohľad na to, aký minulý rok bol. Rok 2015 bol špecifický z pohľadu vývoja ekonomiky verejných financií. Ekonomický rast Slovenska zrýchlil na 3,6 % hrubého domáceho produktu, čo je v pokrízovej fáze globálnej ekonomiky veľmi dobré číslo, veľmi dobré číslo aj v porovnaní s okolitými krajinami a určite veľmi dobré číslo v porovnaní s krajinami eurozóny. Oveľa viac ako samotné číslo ma však teší kvalita rastu. Druhý rok po sebe ťahal ekonomiku totiž domáci dopyt, v rámci neho najmä investície vo verejnom sektore, ale prebudili sa aj súkromné investície a, samozrejme, kľúčová pre nás je aj spotreba domácností. Z tejto spotreby domácností mám naozaj osobitnú radosť a považujem ju za hlavný makroekonomický indikátor životnej úrovne ľudí, lebo to znamená, že ľudia naozaj dostali viac peňazí, že štatistiky o raste reálnej mzdy nie sú len štatistikami a ľudia naozaj možno odtrhli svoje oči od televízorov a od zlých správ, ktorými sa proste živia médiá a vyjadrili svojím míňaním svoj názor, svoj pohľad na strednodobú budúcnosť krajiny, v ktorej žijú. Vývoj a stav verejných financií ku koncu roku 2015 nechám na hodnotení, samozrejme, aj iných odborníkov, ktorí sedia aj v tejto sále, ale ako minister financií, samozrejme, si dovolím pár poznámok.
Do notifikácie sme vstupovali s deficitom v roku, vo výške 2,56 % hrubého domáceho produktu. Notifikácia je oficiálny proces, ktorým prechádza každá krajina Európskej únie, prechádza v spolupráci s národným štatistickým úradom a finálne výsledky potvrdzuje potom Eurostat. Úroveň 2,56, s čím sme vstupovali do notifikačného procesu, ktorý trvá asi dva týždne, to znamená dva pracovné týždne, v apríli tohto roku. Tá hodnota 2,56 je takmer identická alebo veľmi blízka hodnote, ktorá bola uvedená v štátnom rozpočte, schválenom návrhu štátneho rozpočtu.
Eurostat však len pár týždňov pred zverejnením výsledkov neuznal viaceré príjmy, Eurostatom zverejnený deficit verejnej správy Slovenska teda skončil na úrovni 2,97 % hrubého domáceho produktu, takže poukážem na rozdiel medzi 2,56, to sú čísla, ktoré postúpil Slovenský štatistický úrad do Eurostatu, a výsledok 2,97, to je ten, ktorý potvrdil luxemburský Eurostat. Osobne nepovažujem za metodicky správne vyjadrenie hospodárenia verejnej správy roku 2015, ktoré bolo zverejnené Eurostatom.
Výška schodku bola ovplyvnená najmä úpravami v priebehu notifikačného procesu na základe rozhodnutia Eurostatu, na ktoré naozaj rezort financií má iný názor, ale nemá na reálne rozhodnutie žiadny dosah. V konkrétnosti išlo o neuznanie zaznamenania príjmov splátok návratnej finančnej výpomoci od spoločnosti Cargo vo výške viac ako 117 mil. eur, to je v percentuálnom vyjadrení 15 stotín hrubého domáceho produktu, a tak isto o neuznanie zaznamenania príjmov Štátneho fondu rozvoja bývania vo výške takmer 200 mil. eur, čo znamená nula celá alebo 26 stotín percenta hrubého domáceho produktu. Tieto peniaze v Štátnom fonde rozvoja bývania boli určené na poskytovanie návratných zdrojov financovania, to znamená pre návratné pôžičky.
Bez týchto úprav, opakujem, tá hodnota deficitu je na úrovni 2,56. Skúsenosť v tomto roku vnímame ako výzvu, opätovnú výzvu venovať sa dôslednejšie európskej metodike ESA 2010 a podľa mňa naozaj nie je možné, aby Slovensko slúžilo ako experiment pre testovanie novej metodiky len preto, že sme schopní vykazovať pomerne detailné údaje a zaviedli sme do praxe vyspelé fiškálne nástroje a sme malá krajina. V porovnaní vám môžem spomenúť ešte aj ponosy mojich kolegov z Európy. Podobná vec sa stala Írsku, navýšenie o 1 % počas notifikačného procesu, a kolega zo Slovenska (pozn. red.: správne malo byť zrejme "Slovinska") zaznamenal 0,7-percentný nárast počas tých dvoch týždňov notifikačného procesu. Všetci traja sme tieto ponosy zverejnili aj na rokovaniach ECOFIN-u a Euroskupiny a podľa mojich informácií práve počas nášho predsedníctva sa jeden z ECOFIN-ov má venovať aj problematike vypočítateľnosti, predvídateľnosti rozhodovania Eurostatu.
Považujem za správne, aby Eurostat zaujímal podrobné a jednoznačné stanoviská ku konkrétnym metodickým otázkam implementácie metodiky ESA 2010 a aby krajiny boli v dostatočnom predstihu o jeho rozhodnutiach informované a aby bol na krajiny používaný rovnaký meter.
Tiež je nanajvýš žiaduce, aby Eurostat publikoval porovnávacie štúdie, ako sú jeho rozhodnutia implementované v jednotlivých krajinách Európskej únie, spolu s príslušnou kvantifikáciou vplyvov na verejné financie. Toľko zápletka s luxemburskou inštitúciou, ktorá sa volá Eurostat.
Výsledky hospodárenia metodiky ESA 2010, pár čísel. Takže verejné financie zaznamenali schodok notifikovaný vo výške 2,97 % hrubého domáceho produktu a dlh verejnej správy ku koncu minulého roku dosiahol úroveň 52,91 % hrubého domáceho produktu. V absolútnom vyjadrení predstavuje deficit výšku 2,3 mld. eur, čo je o 378 mil. eur viac, ako bola rozpočtovaná hodnota. Príjmy verejnej správy boli oproti rozpočtovanej hodnote v roku 2015 ale vyššie o 6,3 mld. eur, z toho najvyšší nárast oproti rozpočtovaným príjmom mali granty a transfery o 3,3 mld. eur, ktoré súviseli s historicky najvyšším čerpaním eurofondov. Aktuálne daňové a odvodové príjmy boli medziročne vyššie o 974 mil. eur. Pre porovnanie s ďalšími rokmi, roku ´14 tie príjmy boli o 1,2 mld. eur a v roku ´13 o 1,8 mld. eur. A súviseli najmä s vyšším hospodárskym rastom, vyšším domácim dopytom, pozitívnym vývojom na trhu práce, ale aj vyššou efektivitou výberu daní a odvodov.
Na strane výdavkov došlo k medziročnému rastu bežných výdavkov o 4 mld. eur a kapitálových výdavkov o 2,7 mld. eur. V náraste výdavkov sú premietnuté najmä vyššie príjmy z eurofondov a k nim vyššie výdavky na spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu, ktoré za rok 2015 dosiahli výšku 762 mil. eur a medziročne boli vyššie skoro o 400 mil. eur.
Maastrichtský dlh verejnej správy dosiahol úroveň 41,3 mld. eur, čiže to percentuálne vyjadrenie je skoro 53 %, 52,9; a je reprezentované absolútnou hodnotou 41,3 mld. eur. Tento konsolidovaný dlh sa oproti roku ´14 zvýšil, avšak jeho pomer k HDP sa znížil už druhý rok po sebe, a to o 1 percento, oproti rozpočtovanej hodnote bol nižší o 1,5 percenta, hej, to znamená, bol nejaký plán a ten výsledok bol o 1,5 percenta vyšší. V absolútnej hodnote sa, samozrejme, dlh zvyšoval, pretože stále sme v období deficitného hospodárenia. Na dosiahnutie nižšieho dlhu oproti rozpočtovanému mal pozitívny vplyv nižší hotovostný schodok štátneho rozpočtu o 1 mld. eur a tým aj nižšia potreba jeho refinancovania.
Ďalším pozitívnym vplyvom bolo prehodnotenie výšky podielu Slovenska na záchrannom mechanizme EFSF, ktorý sa medziročne znížil o 116 mil. eur a zníženie dlhu u niektorých subjektov verejnej správy. Negatívny vplyv na výšku dlhu malo zaradenie Železničnej spoločnosti Slovensko, akciovej spoločnosti, medzi subjekty verejnej správy, a to vo výške 312 mil. eur. Opäť rozhodnutie Eurostatu, to znamená Železničná spoločnosť je od minulého roku vo verejnom sektore, čo nám zvýšilo dlh o 0,4 percenta. V rámci Európskej únie 28 krajín bol priemerný schodok vo výške 2,4 % HDP a priemerný dlh verejnej správy EÚ 28 na úrovni 85,2. Čiže priemer 85 verzus našich 52,9. Tak. V porovnaní so Slovenskom dosiahlo 6 krajín vyšší schodok a 17 krajín dosiahli vyšší dlh verejnej správy.
Príjmy štátneho rozpočtu v roku 2015 dosiahli 16,2 mld. eur a výdavky 18,1 mld. eur. Výsledné rozpočtové hospodárenie tak skončilo so schodkom 1,9 mld. eur. Schodok štátneho rozpočtu je vo vzťahu k pôvodne schválenému rozpočtu nižší o vyše 1 mld. eur a v medziročnom porovnaní je nižší o 990 mil. eur, takmer o 34 percent. Toto je hotovostný pohľad a poprosím, keby ste si aj toto číslo zaznamenali, respektíve si ho uvedomili.
Toľko na úvod, dámy a páni, ďakujem pekne.
Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Prajem všetkým príjemný dobrý deň, teda ak niekto ešte chce mať dobrý deň. Ďakujem za možnosť po niekoľkohodinovom čakaní sa dostať aj s touto agendou pred vás, vážení poslanci a poslankyne. Je to môj prvý riadny bod v tomto volebnom období, s ktorým pred vás predstupujem, tak mi dovoľte hneď na úvod povedať, že... (Hluk v sále, prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pán minister. Chcem poprosiť všetkých pánov poslancov, ktorí mienia opustiť túto miestnosť, aby tak urobili čo najskôr a potichu.
Nech sa páči.
Kažimír, Peter, minister financií SR
Ďakujem veľmi pekne.
Takže chcel som sa vám, páni poslanci a poslankyne, pokojným hlasom prihovoriť v tom duchu, že z rezortu financií zvykne prísť najvyšší počet legislatívnych návrhov v jednotlivých volebných obdobiach. Z tohto pohľadu je vysoko pravdepodobné, že sa budeme veľmi často vidieť a ja sa teším, teším na túto spoluprácu. A teším sa na ňu možno aj z pohľadu diskusie, ktorú som mal možnosť vypočuť v posledných hodinách a týkala sa školstva.
A využijem možno príležitosť, keďže stojím pri tomto mikrofóne, sa dotknúť aj debaty, ktorá tu prebiehala včera a dnes doobedu, týka sa kľúčovo, samozrejme, aj verejných financií a mám teraz na mysli odmeňovanie učiteľov, odmeňovanie zamestnancov verejnej správy. A musím povedať, že po dlhej dobe som s veľkou pozornosťou vypočul diskusné príspevky všetkých poslancov – či už z vládnej koalície, alebo z opozície – a musím oceniť konzistentnosť názorov, ktoré v tejto snemovni... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec Hrnko, ja neviem, či vy si to neuvedomujete; prepáčte, prosím vás pekne, pán minister; ale vás je počuť všade a neustále. Prestaňte vykrikovať (reakcia poslanca Hrnka), prestaňte vykrikovať! (Potlesk v pléne, reakcia poslanca Hrnka.) Ja mám problém, ja mám problém s vami, vediem túto schôdzu, keď ju budete viesť vy, tak vykrikujte vy. Ja vám hovorím, že si zoberiete slovo len vo faktickej poznámke. Naučte sa správať! (Reakcia poslanca Hrnka, reakcie z pléna, odchod ministra od rečníckeho pultu.)
Prepáčte, páni poslanci, choďte to, prosím vás, riešiť von. Pán minister čakal dve hodiny na svoje vystúpenie. Môžme pokračovať?
Pán minister, nech sa páči, ospravedlňujem sa za prerušenie.
Kažimír, Peter, minister financií SR
Ďakujem veľmi pekne. Naozaj nejde tu o moje vystúpenie momentálne ani o tému, ktorá nie je mimoriadne vzrušujúca, ide asi o niečo úplne iné.
Chcem len, chcem sa len pár slovami dotknúť debaty, ktorá sa týkala zvyšovania platu učiteľov, ktorá sa, samozrejme, istou a nie malou mierou dotýka verejných financií a aj rezortu financií. Chcem oceniť serióznosť debaty a chcem dokonca s mnohými príspevkami vysloviť maximálny súhlas. Ale všimol som si, že prvýkrát nešlo iba o peniaze, naozaj nešlo iba o peniaze, ale išlo aj o debatu o tom, ako by školstvo malo v budúcnosti vyzerať. A myslím si, že aj priebeh tejto debaty je dôkazom o tom, že sme ďaleko od nejakej zhody. A moja krátka analýza je o tom, že aj tu som si všimol takú deľbu na liberálne a konzervatívne pohľady, ako by školstvo malo vyzerať. Ja sa hlásim k liberálnym, to som vám chcel snáď povedať, a z tohto pohľadu ani v našom tábore zrejme nie je úplne jednotný názor na to, ako by školstvo v budúcnosti malo vyzerať.
Ale dovolím si povedať za rodiča, že ak, a som rodič, som rodič a riešim tú každodennú dilemu, kam dať svoje dieťa a ako sa s ním doma učiť a aké má mať výsledky, aká má byť jeho budúcnosť. Chcem povedať, že odpoveďou na nekvalitu výstupov, ktorá je dokázateľná, tu mám napr. iný, proste ja nesúhlasím ani s pánom predsedom výboru o tom, že vzdelanie je kvalitné. Nie je podľa mňa kvalitné, pretože sú jasne merateľné výsledky, ktoré hovoria o tom, že tá legenda o tom, aké máme skvelé, akí sme skvelí v matematike a proste v prírodných vedách, už nie je pravdou. Proste to nie je pravda. Ak niekde problém je – a ja vás len prosím za všetkých rodičov, aby to nebolo v rodičoch, lebo často počúvame, že nie je problém ani v učiteľoch, ani v štáte, ale problém, za všetko môžu rodičia, lebo to je pohľad zase mnohých ľudí, ktorí sú, pracujú vnútri v školstve. Takže bolo by fajn, keby sa z toho akvária, v ktorom je poriadne zelená voda, tá voda vyčistila a že by videli tí, čo sú vnútri, jak to vyzerá von a my, čo sme vonku, mohli povedať, že to vnútri, že sa tam dá žiť a že my do toho akvária môžeme deti svoje pustiť. Všetko k téme, ktorá aj mňa teda zaujala.
Predstupujem pred vás s návrhom štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za minulý rok. Je to také hodnotenie toho, taký účtovný, výkaznícky pohľad na to, aký minulý rok bol. Rok 2015 bol špecifický z pohľadu vývoja ekonomiky verejných financií. Ekonomický rast Slovenska zrýchlil na 3,6 % hrubého domáceho produktu, čo je v pokrízovej fáze globálnej ekonomiky veľmi dobré číslo, veľmi dobré číslo aj v porovnaní s okolitými krajinami a určite veľmi dobré číslo v porovnaní s krajinami eurozóny. Oveľa viac ako samotné číslo ma však teší kvalita rastu. Druhý rok po sebe ťahal ekonomiku totiž domáci dopyt, v rámci neho najmä investície vo verejnom sektore, ale prebudili sa aj súkromné investície a, samozrejme, kľúčová pre nás je aj spotreba domácností. Z tejto spotreby domácností mám naozaj osobitnú radosť a považujem ju za hlavný makroekonomický indikátor životnej úrovne ľudí, lebo to znamená, že ľudia naozaj dostali viac peňazí, že štatistiky o raste reálnej mzdy nie sú len štatistikami a ľudia naozaj možno odtrhli svoje oči od televízorov a od zlých správ, ktorými sa proste živia médiá a vyjadrili svojím míňaním svoj názor, svoj pohľad na strednodobú budúcnosť krajiny, v ktorej žijú. Vývoj a stav verejných financií ku koncu roku 2015 nechám na hodnotení, samozrejme, aj iných odborníkov, ktorí sedia aj v tejto sále, ale ako minister financií, samozrejme, si dovolím pár poznámok.
Do notifikácie sme vstupovali s deficitom v roku, vo výške 2,56 % hrubého domáceho produktu. Notifikácia je oficiálny proces, ktorým prechádza každá krajina Európskej únie, prechádza v spolupráci s národným štatistickým úradom a finálne výsledky potvrdzuje potom Eurostat. Úroveň 2,56, s čím sme vstupovali do notifikačného procesu, ktorý trvá asi dva týždne, to znamená dva pracovné týždne, v apríli tohto roku. Tá hodnota 2,56 je takmer identická alebo veľmi blízka hodnote, ktorá bola uvedená v štátnom rozpočte, schválenom návrhu štátneho rozpočtu.
Eurostat však len pár týždňov pred zverejnením výsledkov neuznal viaceré príjmy, Eurostatom zverejnený deficit verejnej správy Slovenska teda skončil na úrovni 2,97 % hrubého domáceho produktu, takže poukážem na rozdiel medzi 2,56, to sú čísla, ktoré postúpil Slovenský štatistický úrad do Eurostatu, a výsledok 2,97, to je ten, ktorý potvrdil luxemburský Eurostat. Osobne nepovažujem za metodicky správne vyjadrenie hospodárenia verejnej správy roku 2015, ktoré bolo zverejnené Eurostatom.
Výška schodku bola ovplyvnená najmä úpravami v priebehu notifikačného procesu na základe rozhodnutia Eurostatu, na ktoré naozaj rezort financií má iný názor, ale nemá na reálne rozhodnutie žiadny dosah. V konkrétnosti išlo o neuznanie zaznamenania príjmov splátok návratnej finančnej výpomoci od spoločnosti Cargo vo výške viac ako 117 mil. eur, to je v percentuálnom vyjadrení 15 stotín hrubého domáceho produktu, a tak isto o neuznanie zaznamenania príjmov Štátneho fondu rozvoja bývania vo výške takmer 200 mil. eur, čo znamená nula celá alebo 26 stotín percenta hrubého domáceho produktu. Tieto peniaze v Štátnom fonde rozvoja bývania boli určené na poskytovanie návratných zdrojov financovania, to znamená pre návratné pôžičky.
Bez týchto úprav, opakujem, tá hodnota deficitu je na úrovni 2,56. Skúsenosť v tomto roku vnímame ako výzvu, opätovnú výzvu venovať sa dôslednejšie európskej metodike ESA 2010 a podľa mňa naozaj nie je možné, aby Slovensko slúžilo ako experiment pre testovanie novej metodiky len preto, že sme schopní vykazovať pomerne detailné údaje a zaviedli sme do praxe vyspelé fiškálne nástroje a sme malá krajina. V porovnaní vám môžem spomenúť ešte aj ponosy mojich kolegov z Európy. Podobná vec sa stala Írsku, navýšenie o 1 % počas notifikačného procesu, a kolega zo Slovenska (pozn. red.: správne malo byť zrejme "Slovinska") zaznamenal 0,7-percentný nárast počas tých dvoch týždňov notifikačného procesu. Všetci traja sme tieto ponosy zverejnili aj na rokovaniach ECOFIN-u a Euroskupiny a podľa mojich informácií práve počas nášho predsedníctva sa jeden z ECOFIN-ov má venovať aj problematike vypočítateľnosti, predvídateľnosti rozhodovania Eurostatu.
Považujem za správne, aby Eurostat zaujímal podrobné a jednoznačné stanoviská ku konkrétnym metodickým otázkam implementácie metodiky ESA 2010 a aby krajiny boli v dostatočnom predstihu o jeho rozhodnutiach informované a aby bol na krajiny používaný rovnaký meter.
Tiež je nanajvýš žiaduce, aby Eurostat publikoval porovnávacie štúdie, ako sú jeho rozhodnutia implementované v jednotlivých krajinách Európskej únie, spolu s príslušnou kvantifikáciou vplyvov na verejné financie. Toľko zápletka s luxemburskou inštitúciou, ktorá sa volá Eurostat.
Výsledky hospodárenia metodiky ESA 2010, pár čísel. Takže verejné financie zaznamenali schodok notifikovaný vo výške 2,97 % hrubého domáceho produktu a dlh verejnej správy ku koncu minulého roku dosiahol úroveň 52,91 % hrubého domáceho produktu. V absolútnom vyjadrení predstavuje deficit výšku 2,3 mld. eur, čo je o 378 mil. eur viac, ako bola rozpočtovaná hodnota. Príjmy verejnej správy boli oproti rozpočtovanej hodnote v roku 2015 ale vyššie o 6,3 mld. eur, z toho najvyšší nárast oproti rozpočtovaným príjmom mali granty a transfery o 3,3 mld. eur, ktoré súviseli s historicky najvyšším čerpaním eurofondov. Aktuálne daňové a odvodové príjmy boli medziročne vyššie o 974 mil. eur. Pre porovnanie s ďalšími rokmi, roku ´14 tie príjmy boli o 1,2 mld. eur a v roku ´13 o 1,8 mld. eur. A súviseli najmä s vyšším hospodárskym rastom, vyšším domácim dopytom, pozitívnym vývojom na trhu práce, ale aj vyššou efektivitou výberu daní a odvodov.
Na strane výdavkov došlo k medziročnému rastu bežných výdavkov o 4 mld. eur a kapitálových výdavkov o 2,7 mld. eur. V náraste výdavkov sú premietnuté najmä vyššie príjmy z eurofondov a k nim vyššie výdavky na spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu, ktoré za rok 2015 dosiahli výšku 762 mil. eur a medziročne boli vyššie skoro o 400 mil. eur.
Maastrichtský dlh verejnej správy dosiahol úroveň 41,3 mld. eur, čiže to percentuálne vyjadrenie je skoro 53 %, 52,9; a je reprezentované absolútnou hodnotou 41,3 mld. eur. Tento konsolidovaný dlh sa oproti roku ´14 zvýšil, avšak jeho pomer k HDP sa znížil už druhý rok po sebe, a to o 1 percento, oproti rozpočtovanej hodnote bol nižší o 1,5 percenta, hej, to znamená, bol nejaký plán a ten výsledok bol o 1,5 percenta vyšší. V absolútnej hodnote sa, samozrejme, dlh zvyšoval, pretože stále sme v období deficitného hospodárenia. Na dosiahnutie nižšieho dlhu oproti rozpočtovanému mal pozitívny vplyv nižší hotovostný schodok štátneho rozpočtu o 1 mld. eur a tým aj nižšia potreba jeho refinancovania.
Ďalším pozitívnym vplyvom bolo prehodnotenie výšky podielu Slovenska na záchrannom mechanizme EFSF, ktorý sa medziročne znížil o 116 mil. eur a zníženie dlhu u niektorých subjektov verejnej správy. Negatívny vplyv na výšku dlhu malo zaradenie Železničnej spoločnosti Slovensko, akciovej spoločnosti, medzi subjekty verejnej správy, a to vo výške 312 mil. eur. Opäť rozhodnutie Eurostatu, to znamená Železničná spoločnosť je od minulého roku vo verejnom sektore, čo nám zvýšilo dlh o 0,4 percenta. V rámci Európskej únie 28 krajín bol priemerný schodok vo výške 2,4 % HDP a priemerný dlh verejnej správy EÚ 28 na úrovni 85,2. Čiže priemer 85 verzus našich 52,9. Tak. V porovnaní so Slovenskom dosiahlo 6 krajín vyšší schodok a 17 krajín dosiahli vyšší dlh verejnej správy.
Príjmy štátneho rozpočtu v roku 2015 dosiahli 16,2 mld. eur a výdavky 18,1 mld. eur. Výsledné rozpočtové hospodárenie tak skončilo so schodkom 1,9 mld. eur. Schodok štátneho rozpočtu je vo vzťahu k pôvodne schválenému rozpočtu nižší o vyše 1 mld. eur a v medziročnom porovnaní je nižší o 990 mil. eur, takmer o 34 percent. Toto je hotovostný pohľad a poprosím, keby ste si aj toto číslo zaznamenali, respektíve si ho uvedomili.
Toľko na úvod, dámy a páni, ďakujem pekne.
Rozpracované
11:32
Uvádzajúci uvádza bod 11:32
Karol MitríkNa základe výsledkov kontroly správnosti zostavenia záverečných účtov vybraných rozpočtových kapitol a...
Na základe výsledkov kontroly správnosti zostavenia záverečných účtov vybraných rozpočtových kapitol a štátnych účelových fondov kontroly správnosti zostavenia návrhu záverečného účtu Slovenskej republiky na rok 2015, ako aj analýzy vyžiadaných informácií Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky konštatuje, že návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky na rok 2015 obsahuje všetky náležitosti v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Návrhy záverečných účtov kapitol štátneho rozpočtu za rok 2015 boli vypracované v súlade s príslušnou smernicou ministerstva financií na ich vypracovanie. Záväzné ukazovatele štátneho rozpočtu za rok 2015 boli dodržané a rozpočtové opatrenia vykonané v roku 2015 boli v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy.
V hospodárení štátneho rozpočtu vykázanom na hotovostnom princípe za rok 2015 dosiahli príjmy vo výške 16 mld. 234 mil. eur, výdavky vo výške 18 mld. 166 mil. eur a schodok vo výške 1 mld. 932 mil. eur. Schodok štátneho rozpočtu bol vo vzťahu k pôvodne schválenému rozpočtu nižší o 1 mld. 51 mil. eur. Konsolidovaný dlh verejnej správy podľa údajov k jednotnej metodike platnej Európskou úniou ESA 2010 podľa údajov zverejnených Eurostatom dňa 21. 4. 2016 dosiahol k 31. decembru 2015 sumu 41 mld. 306 mil. eur, čo predstavuje 52,91 % hrubého domáceho produktu.
Podiel schodku verejnej správy Slovenskej republiky na hrubom domácom produkte v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu podľa údajov zverejnených Eurostatom dosiahol 2,97 %, čo bolo v porovnaní s kľúčovým cieľom návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2015 viac o 0,48 percentuálneho bodu. Tak ako aj pán minister financií spomínal, kľúčovým dôvodom alebo jeden z kľúčových dôvodov nenaplnenia rozpočtovaného cieľa bolo neakceptovanie niektorých transakcií akruálnych príjmov zo strany Eurostatu z dôvodu nesúladu s metodikou ESA 2010.
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky síce rešpektuje rozhodnutie Eurostatu, ale na druhej strane pripomína, že poskytnutie návratnej finančnej výpomoci Železničnej spoločnosti Cargo bolo zaradené do výdavkov verejnej správy, čím rozhodnutie Eurostatu dvakrát negatívne prispelo k zvýšeniu schodku verejnej správy a výdavky Štátneho fondu rozvoja bývania z prostriedkov Európskej únie môžu ovplyvniť výdavky verejnej správy v budúcich rokoch. V tejto súvislosti mi dovoľte poznamenať, že naši kolegovia z Európskeho dvora audítorov prednedávnom vykonali kontrolu, ktorej predmetom bol podiel schodku verejnej správy na hrubom domácom produkte a prístup Eurostatu, z ktorej vyplynuli odporúčania zamerané na zvýšenie transparentnosti a predvídateľnosti rozhodnutí Eurostatu.
V plnení príjmov štátneho rozpočtu na rok 2015 sa premietlo nielen zlepšenie ekonomického prostredia a zvýšenie efektivity výberu daní vplyvom boja proti daňovým podvodom, ale aj nárast transferov z rozpočtu Európskej únie. V plnení výdavkov štátneho rozpočtu za rok 2015 sa prejavilo vyššie čerpanie hlavne kapitálových výdavkov, čo bolo spôsobené predovšetkým čerpaním zdrojov Európskej únie v druhom programovom období rokov ´7 až ´13 využitím pravidla N+2. Vyššie čerpanie zdrojov Európskej únie na konci roku 2015 predstavovalo jednorazový efekt pre verejné financie, ktorý sa v budúcich rokoch nebude ľahko opakovať. V roku 2015 začala implementácia tretieho programového obdobia, obdobia ´14 až ´20, na úrovni čerpania výdavkov. K 31. 12. 2015 boli na úrovni platobných jednotiek čerpané výdavky Európskej únie v objeme 39,1 mil. eur a výdavky štátneho rozpočtu v objeme 7,1 mil. eur. V súvislosti s tým, že z tretieho programového obdobia už uplynulo 29 mesiacov, a s ohľadom na nízke čerpanie výdavkov Európskej únie tretieho programového obdobia Najvyšší kontrolný úrad opakovane v pléne Národnej rady upozorňuje, že chyby a problémy druhého programového obdobia sa môžu opakovať.
Najvyšší kontrolný úrad upozorňuje aj na vývoj v zdravotníckych zariadeniach, najmä v nemocniciach, ktoré v súlade s odporúčaním Eurostatu stali sa súčasťou sektora verejnej správy. Nemocnice sa v minulosti oddlžovali trikrát. A to v prvom oddlžovaní prostredníctvom spoločnosti Veriteľ v sume viac ako 660 mil. eur. V rámci druhého oddlžovania bolo nemocniciam poskytnutých 130,2 mil. eur, ktoré mali pôvodne vrátiť, avšak dlh im bol odpustený. Ďalšie oddlžovanie bolo v roku 2011, kedy nemocniciam bolo poskytnuté na zmazanie dlhov vyše 300 mil. eur. Celkové záväzky na úrovni istiny príspevkovej organizácii v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, v zdravotníckych zariadeniach v pôsobnosti ministerstva vnútra a v pôsobnosti ministerstva obrany v zdravotníckych zariadeniach delimitovaných na obce a vyššie územné celky a v zdravotníckych zariadeniach, ktoré boli v zmysle zákona transformované na akciové spoločnosti, dosiahli k 31. 12. 2015 sumu 828 mil. eur. Z uvedeného vyplýva, že vláda a jednotlivé ministerstvá, vyššie územné celky a obce budú musieť urýchlene prijať opatrenia na zastavenie ďalšieho zadlžovania zdravotníckych zariadení.
Najvyšší kontrolný úrad v súvislosti s vypracovaním tohto stanoviska vykonal kontrolu o vybraných kapitolách štátneho rozpočtu a v štátnych účelových fondoch. Výsledky týchto kontrol potvrdili, že účtovné a finančné výkazy týchto subjektov verejnej správy k 31. 12. 2015 neobsahovali významné nesprávnosti a poskytovali verný a pravdivý obraz o ich finančnej situácii a o skutočnostiach, ktoré sú predmetom ich účtovníctva. Napriek tomu však boli Najvyšším kontrolným úradom zistené viaceré porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov, najmä zákona o verejnom obstarávaní, zákona o účtovníctve, zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a zákona o pohľadávkach štátu.
V oblasti hospodárenia obcí a vyšších územných celkov Najvyšší kontrolný úrad poukazuje na mieru finančnej sebestačnosti, ktorá vyjadruje závislosť obcí na grantoch a transferoch a ich mieru financovania svojich originálnych, ako aj prenesených pôsobností. Výsledky kontrol poukázali najmä na pretrvávajúce nedostatky s nesprávnou aplikáciou všeobecne záväzných právnych predpisov, predovšetkým zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, zákona o rozpočtových pravidlách samosprávy, zákona o majetku obcí, zákona o účtovníctve, zákona o verejnom obstarávaní, zákona o slobodnom prístupe k informáciám, zákona o finančnej kontrole a vnútornom audite a v neposlednom rade aj zákona o obecnom zriadení.
Na základe kontrolou zistených nedostatkov Najvyšší kontrolný úrad navrhoval kontrolovaným subjektom v zmysle § 13 ods. 2 o NKÚ odporúčania, ktoré by mali zabezpečiť elimináciu nepriaznivého stavu zistených nedostatkov pri vynakladaní verejných zdrojov a prostriedkov Európskej únie.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister financií, Najvyšší kontrolný úrad v kontexte výsledkov svojej kontrolnej činnosti nemá zásadné pripomienky k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2015, a preto odporúča Národnej rade Slovenskej republiky jeho schválenie.
Ďakujem za pozornosť.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister financií, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky v zmysle § 5 ods. 1 zákona Národnej rady č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade v znení neskorších predpisov vypracoval stanovisko k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky.
Na základe výsledkov kontroly správnosti zostavenia záverečných účtov vybraných rozpočtových kapitol a štátnych účelových fondov kontroly správnosti zostavenia návrhu záverečného účtu Slovenskej republiky na rok 2015, ako aj analýzy vyžiadaných informácií Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky konštatuje, že návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky na rok 2015 obsahuje všetky náležitosti v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Návrhy záverečných účtov kapitol štátneho rozpočtu za rok 2015 boli vypracované v súlade s príslušnou smernicou ministerstva financií na ich vypracovanie. Záväzné ukazovatele štátneho rozpočtu za rok 2015 boli dodržané a rozpočtové opatrenia vykonané v roku 2015 boli v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy.
V hospodárení štátneho rozpočtu vykázanom na hotovostnom princípe za rok 2015 dosiahli príjmy vo výške 16 mld. 234 mil. eur, výdavky vo výške 18 mld. 166 mil. eur a schodok vo výške 1 mld. 932 mil. eur. Schodok štátneho rozpočtu bol vo vzťahu k pôvodne schválenému rozpočtu nižší o 1 mld. 51 mil. eur. Konsolidovaný dlh verejnej správy podľa údajov k jednotnej metodike platnej Európskou úniou ESA 2010 podľa údajov zverejnených Eurostatom dňa 21. 4. 2016 dosiahol k 31. decembru 2015 sumu 41 mld. 306 mil. eur, čo predstavuje 52,91 % hrubého domáceho produktu.
Podiel schodku verejnej správy Slovenskej republiky na hrubom domácom produkte v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu podľa údajov zverejnených Eurostatom dosiahol 2,97 %, čo bolo v porovnaní s kľúčovým cieľom návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2015 viac o 0,48 percentuálneho bodu. Tak ako aj pán minister financií spomínal, kľúčovým dôvodom alebo jeden z kľúčových dôvodov nenaplnenia rozpočtovaného cieľa bolo neakceptovanie niektorých transakcií akruálnych príjmov zo strany Eurostatu z dôvodu nesúladu s metodikou ESA 2010.
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky síce rešpektuje rozhodnutie Eurostatu, ale na druhej strane pripomína, že poskytnutie návratnej finančnej výpomoci Železničnej spoločnosti Cargo bolo zaradené do výdavkov verejnej správy, čím rozhodnutie Eurostatu dvakrát negatívne prispelo k zvýšeniu schodku verejnej správy a výdavky Štátneho fondu rozvoja bývania z prostriedkov Európskej únie môžu ovplyvniť výdavky verejnej správy v budúcich rokoch. V tejto súvislosti mi dovoľte poznamenať, že naši kolegovia z Európskeho dvora audítorov prednedávnom vykonali kontrolu, ktorej predmetom bol podiel schodku verejnej správy na hrubom domácom produkte a prístup Eurostatu, z ktorej vyplynuli odporúčania zamerané na zvýšenie transparentnosti a predvídateľnosti rozhodnutí Eurostatu.
V plnení príjmov štátneho rozpočtu na rok 2015 sa premietlo nielen zlepšenie ekonomického prostredia a zvýšenie efektivity výberu daní vplyvom boja proti daňovým podvodom, ale aj nárast transferov z rozpočtu Európskej únie. V plnení výdavkov štátneho rozpočtu za rok 2015 sa prejavilo vyššie čerpanie hlavne kapitálových výdavkov, čo bolo spôsobené predovšetkým čerpaním zdrojov Európskej únie v druhom programovom období rokov ´7 až ´13 využitím pravidla N+2. Vyššie čerpanie zdrojov Európskej únie na konci roku 2015 predstavovalo jednorazový efekt pre verejné financie, ktorý sa v budúcich rokoch nebude ľahko opakovať. V roku 2015 začala implementácia tretieho programového obdobia, obdobia ´14 až ´20, na úrovni čerpania výdavkov. K 31. 12. 2015 boli na úrovni platobných jednotiek čerpané výdavky Európskej únie v objeme 39,1 mil. eur a výdavky štátneho rozpočtu v objeme 7,1 mil. eur. V súvislosti s tým, že z tretieho programového obdobia už uplynulo 29 mesiacov, a s ohľadom na nízke čerpanie výdavkov Európskej únie tretieho programového obdobia Najvyšší kontrolný úrad opakovane v pléne Národnej rady upozorňuje, že chyby a problémy druhého programového obdobia sa môžu opakovať.
Najvyšší kontrolný úrad upozorňuje aj na vývoj v zdravotníckych zariadeniach, najmä v nemocniciach, ktoré v súlade s odporúčaním Eurostatu stali sa súčasťou sektora verejnej správy. Nemocnice sa v minulosti oddlžovali trikrát. A to v prvom oddlžovaní prostredníctvom spoločnosti Veriteľ v sume viac ako 660 mil. eur. V rámci druhého oddlžovania bolo nemocniciam poskytnutých 130,2 mil. eur, ktoré mali pôvodne vrátiť, avšak dlh im bol odpustený. Ďalšie oddlžovanie bolo v roku 2011, kedy nemocniciam bolo poskytnuté na zmazanie dlhov vyše 300 mil. eur. Celkové záväzky na úrovni istiny príspevkovej organizácii v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, v zdravotníckych zariadeniach v pôsobnosti ministerstva vnútra a v pôsobnosti ministerstva obrany v zdravotníckych zariadeniach delimitovaných na obce a vyššie územné celky a v zdravotníckych zariadeniach, ktoré boli v zmysle zákona transformované na akciové spoločnosti, dosiahli k 31. 12. 2015 sumu 828 mil. eur. Z uvedeného vyplýva, že vláda a jednotlivé ministerstvá, vyššie územné celky a obce budú musieť urýchlene prijať opatrenia na zastavenie ďalšieho zadlžovania zdravotníckych zariadení.
Najvyšší kontrolný úrad v súvislosti s vypracovaním tohto stanoviska vykonal kontrolu o vybraných kapitolách štátneho rozpočtu a v štátnych účelových fondoch. Výsledky týchto kontrol potvrdili, že účtovné a finančné výkazy týchto subjektov verejnej správy k 31. 12. 2015 neobsahovali významné nesprávnosti a poskytovali verný a pravdivý obraz o ich finančnej situácii a o skutočnostiach, ktoré sú predmetom ich účtovníctva. Napriek tomu však boli Najvyšším kontrolným úradom zistené viaceré porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov, najmä zákona o verejnom obstarávaní, zákona o účtovníctve, zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a zákona o pohľadávkach štátu.
V oblasti hospodárenia obcí a vyšších územných celkov Najvyšší kontrolný úrad poukazuje na mieru finančnej sebestačnosti, ktorá vyjadruje závislosť obcí na grantoch a transferoch a ich mieru financovania svojich originálnych, ako aj prenesených pôsobností. Výsledky kontrol poukázali najmä na pretrvávajúce nedostatky s nesprávnou aplikáciou všeobecne záväzných právnych predpisov, predovšetkým zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, zákona o rozpočtových pravidlách samosprávy, zákona o majetku obcí, zákona o účtovníctve, zákona o verejnom obstarávaní, zákona o slobodnom prístupe k informáciám, zákona o finančnej kontrole a vnútornom audite a v neposlednom rade aj zákona o obecnom zriadení.
Na základe kontrolou zistených nedostatkov Najvyšší kontrolný úrad navrhoval kontrolovaným subjektom v zmysle § 13 ods. 2 o NKÚ odporúčania, ktoré by mali zabezpečiť elimináciu nepriaznivého stavu zistených nedostatkov pri vynakladaní verejných zdrojov a prostriedkov Európskej únie.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister financií, Najvyšší kontrolný úrad v kontexte výsledkov svojej kontrolnej činnosti nemá zásadné pripomienky k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2015, a preto odporúča Národnej rade Slovenskej republiky jeho schválenie.
Ďakujem za pozornosť.
Rozpracované
11:43
Vystúpenie spoločného spravodajcu 11:43
Ladislav KamenickýNávrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2015 a jeho kapitoly pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky...
Návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2015 a jeho kapitoly pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 113 z 20. mája 2016 výboru pre financie a rozpočet a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Gestorskému výboru výbory predložili výsledky o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu. Výbor pre financie a rozpočet vypracoval na ich základe spoločnú správu výborov Národnej rady.
Výsledky rokovania výborov k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2015. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 113 z 20. mája 2016 uvedený návrh prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 31 zo dňa 13. júna 2016, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 18 zo dňa 7. júna 2016 a uvedené výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky:
1. schváliť návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2015, podľa ktorého
a) podiel schodku verejnej správy Slovenskej republiky na hrubom domácom produkte v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu ESA 2010 podľa údajov zverejnených Eurostatom dňa 21. 4. 2016 dosiahol 2,97 %,
b) konsolidovaný dlh verejnej správy podľa údajov v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu ESA 2010 podľa údajov zverejnených Eurostatom dňa 21. 4. 2016 dosiahol k 31. decembru 2015 sumu 41 mld. 306 mil. eur, čo predstavuje 52,91 % hrubého domáceho produktu,
c) príjmy štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na hotovostnej báze dosiahli 16,234 mld. eur, výdavky 18,166 mld. eur a schodok 1,932 mld. eur;
2. vziať na vedomie, že schodok štátneho rozpočtu vykázaný v štátnom záverečnom účte Slovenskej republiky za rok 2015 vo výške 1,932 mld. eur k 31. decembru 2015 bol krytý finančnými prostriedkami získanými z predaja štátnych dlhopisov v hodnote 1,537 mld. eur a finančnými zdrojmi z čerpania vládnych úverov v hodnote 395 mil. eur.
K návrhom kapitol štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2015: V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady návrh záverečných účtov kapitol prerokovali všetky výbory bez pripomienok. Gestorský výbor uznesením č. 36 zo dňa 13. júna 2016 po prvé schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, po druhé navrhol Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas, aby predseda NKÚ Slovenskej republiky Karol Mitrík uviedol stanovisko NKÚ Slovenskej republiky k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2015 (tlač 118), po tretie určil ma za spoločného spravodajcu výborov a splnomocnil ma, aby som predniesol spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhol Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto spoločnej správy.
Vážená pani predsedajúca, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
15.6.2016 o 11:43 hod.
Ing.
Ladislav Kamenický
Videokanál poslanca
Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som ako spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2015.
Návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2015 a jeho kapitoly pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 113 z 20. mája 2016 výboru pre financie a rozpočet a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Gestorskému výboru výbory predložili výsledky o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu. Výbor pre financie a rozpočet vypracoval na ich základe spoločnú správu výborov Národnej rady.
Výsledky rokovania výborov k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2015. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 113 z 20. mája 2016 uvedený návrh prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 31 zo dňa 13. júna 2016, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 18 zo dňa 7. júna 2016 a uvedené výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky:
1. schváliť návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2015, podľa ktorého
a) podiel schodku verejnej správy Slovenskej republiky na hrubom domácom produkte v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu ESA 2010 podľa údajov zverejnených Eurostatom dňa 21. 4. 2016 dosiahol 2,97 %,
b) konsolidovaný dlh verejnej správy podľa údajov v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu ESA 2010 podľa údajov zverejnených Eurostatom dňa 21. 4. 2016 dosiahol k 31. decembru 2015 sumu 41 mld. 306 mil. eur, čo predstavuje 52,91 % hrubého domáceho produktu,
c) príjmy štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na hotovostnej báze dosiahli 16,234 mld. eur, výdavky 18,166 mld. eur a schodok 1,932 mld. eur;
2. vziať na vedomie, že schodok štátneho rozpočtu vykázaný v štátnom záverečnom účte Slovenskej republiky za rok 2015 vo výške 1,932 mld. eur k 31. decembru 2015 bol krytý finančnými prostriedkami získanými z predaja štátnych dlhopisov v hodnote 1,537 mld. eur a finančnými zdrojmi z čerpania vládnych úverov v hodnote 395 mil. eur.
K návrhom kapitol štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2015: V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady návrh záverečných účtov kapitol prerokovali všetky výbory bez pripomienok. Gestorský výbor uznesením č. 36 zo dňa 13. júna 2016 po prvé schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, po druhé navrhol Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas, aby predseda NKÚ Slovenskej republiky Karol Mitrík uviedol stanovisko NKÚ Slovenskej republiky k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2015 (tlač 118), po tretie určil ma za spoločného spravodajcu výborov a splnomocnil ma, aby som predniesol spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhol Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto spoločnej správy.
Vážená pani predsedajúca, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.
Rozpracované
11:47
Vystúpenie v rozprave 11:47
Ondrej DostálK samotnému štátnemu záverečnému účtu. Parlamentom schválený návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2015 až 2017 zaviazal predchádzajúcu vládu k málo ambicióznemu cieľu v jej poslednom volebnom funkčnom roku: hospodáriť s verejnými financiami v roku 2015 na sekeru, teda s deficitom na úrovni necelých 2,5 % hrubého domáceho produktu. Zo štátneho záverečného účtu za rok 2015 vyplýva nasledujúcich sedem zistení, ktoré sa mi vonkoncom nezdajú suché a nezáživné.
1. Vláda – tak ako pred rokom – opäť nedodržala ani tento málo ambiciózny záväzok, keďže výsledok hospodárenia verejnej správy bol v roku 2015 ešte horší. Dosiahol deficit necelé 3 % HDP, resp. 2,3 mld. eur.
2. Vláda tým zaťala väčšiu rozpočtovú sekeru ako v minulom roku alebo v predchádzajúcom roku, keď bol deficit na úrovni 2,7 % HDP. Tým sa ešte viac vzdialila od cieľa vyrovnaného rozpočtu.
3. Takéto medziročné zhoršenie je druhý najhorší výsledok zmeny v hospodárení s verejnými financiami v roku 2015 oproti roku 2014 spomedzi deficitne hospodáriacich krajín eurozóny. Len v Grécku došlo k väčšiemu zhoršeniu ako na Slovensku, z deficitu 3,6 % HDP v roku 2014 na deficit 7,2 % v roku 2015. V ostatných deficitne hospodáriacich krajinách eurozóny došlo k zlepšeniu, teda k zníženiu výšky deficitov. Sme lepší ako Grécko, ale neviem, či je to dostatočná útecha.
4. Nedodržanie a zvýšenie deficitu verejných financií oproti rozpočtu a jeho zhoršenie oproti minulému roku je neospravedlniteľné a ekonomicky neodôvodniteľné aj kvôli pozitívnym vplyvom na hospodárenie s verejnými financiami v roku 2015, vyššiemu reálnemu rastu HDP oproti rozpočtovanému aj oproti skutočnosti v predchádzajúcom roku a výraznému nárastu daňových a odvodových príjmov až o takmer 1 mld. eur či nižším úrokovým sadzbám štátnych dlhopisov.
5. Pozitívne vplyvy sa nevyužili. Prejedli sa a vyšší deficit je v značnej miere dôsledkom výrazne vyšších verejných výdavkov, ktoré sú podstatou problému verejných financií. V roku 2015 sa verejné výdavky zvýšili až o necelých 3,6 mld. eur, zatiaľ čo v roku 2014 o vyše 1,4 mld. eur.
6. Verejný dlh bol síce v roku 2015 nižší ako rozpočtovaný o 1 mld. eur, ale bol vyšší ako v roku 2014 o takmer 600 mil. eur. Jeho pomer k HDP sa síce znížil na 52,9 %, je to však pokles iba relatívny, nie absolútny a stále sa nachádza v sankčných pásmach ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
7. Summa summarum druhá vláda Roberta Fica aj v poslednom roku sa správala rozpočtovo nezodpovedne. V kontexte takýchto výsledkov hospodárenia s verejnými financiami vyznieva ešte rizikovejšie signál rozpočtovej nezodpovednosti súčasnej vlády, ktorá uvažuje o možnosti revidovania, teda zmäkčenia dlhovej brzdy v rámci programového vyhlásenia vlády, v ktorom deklaruje záujem o zohľadnenie strategických verejných investícií pri uplatňovaní sankcií a nastavenia parametrov sankčných pásiem podporujúcich hospodársky rozvoj Slovenska. Mäkšia rozpočtová brzda nás nijako neochráni a nijako nezlepší tú situáciu.
Namiesto toho by sme mali obrátiť pozornosť na zavedenie výdavkových limitov, na úspory verejných výdavkov, na redukovanie nafúknutého štátu, na redukovanie regulačných zásahov štátu, na systémové reformy a reálne sa približovať a čím skôr dospieť k vyrovnanému alebo prebytkovému rozpočtu, a to bez zvyšovania daní či odvodov.
Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
15.6.2016 o 11:47 hod.
Mgr.
Ondrej Dostál
Videokanál poslanca
Vážený pán minister, vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som využil prítomnosť pána ministra financií v sále a požiadal ho, aby tlmočil pánu ministrovi Kaliňákovi požiadavku, aby odstúpil z funkcie ministra vnútra, pretože nie je prípustné, aby v takejto vysokej funkcii sedel človek, ktorý je podozrivý z prepojenia na organizovaný zločin. A pokiaľ to tak bude, tak všetko naše rokovanie, všetky témy, o ktorých hovoríme, budú prekryté touto skutočnosťou.
K samotnému štátnemu záverečnému účtu. Parlamentom schválený návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2015 až 2017 zaviazal predchádzajúcu vládu k málo ambicióznemu cieľu v jej poslednom volebnom funkčnom roku: hospodáriť s verejnými financiami v roku 2015 na sekeru, teda s deficitom na úrovni necelých 2,5 % hrubého domáceho produktu. Zo štátneho záverečného účtu za rok 2015 vyplýva nasledujúcich sedem zistení, ktoré sa mi vonkoncom nezdajú suché a nezáživné.
1. Vláda – tak ako pred rokom – opäť nedodržala ani tento málo ambiciózny záväzok, keďže výsledok hospodárenia verejnej správy bol v roku 2015 ešte horší. Dosiahol deficit necelé 3 % HDP, resp. 2,3 mld. eur.
2. Vláda tým zaťala väčšiu rozpočtovú sekeru ako v minulom roku alebo v predchádzajúcom roku, keď bol deficit na úrovni 2,7 % HDP. Tým sa ešte viac vzdialila od cieľa vyrovnaného rozpočtu.
3. Takéto medziročné zhoršenie je druhý najhorší výsledok zmeny v hospodárení s verejnými financiami v roku 2015 oproti roku 2014 spomedzi deficitne hospodáriacich krajín eurozóny. Len v Grécku došlo k väčšiemu zhoršeniu ako na Slovensku, z deficitu 3,6 % HDP v roku 2014 na deficit 7,2 % v roku 2015. V ostatných deficitne hospodáriacich krajinách eurozóny došlo k zlepšeniu, teda k zníženiu výšky deficitov. Sme lepší ako Grécko, ale neviem, či je to dostatočná útecha.
4. Nedodržanie a zvýšenie deficitu verejných financií oproti rozpočtu a jeho zhoršenie oproti minulému roku je neospravedlniteľné a ekonomicky neodôvodniteľné aj kvôli pozitívnym vplyvom na hospodárenie s verejnými financiami v roku 2015, vyššiemu reálnemu rastu HDP oproti rozpočtovanému aj oproti skutočnosti v predchádzajúcom roku a výraznému nárastu daňových a odvodových príjmov až o takmer 1 mld. eur či nižším úrokovým sadzbám štátnych dlhopisov.
5. Pozitívne vplyvy sa nevyužili. Prejedli sa a vyšší deficit je v značnej miere dôsledkom výrazne vyšších verejných výdavkov, ktoré sú podstatou problému verejných financií. V roku 2015 sa verejné výdavky zvýšili až o necelých 3,6 mld. eur, zatiaľ čo v roku 2014 o vyše 1,4 mld. eur.
6. Verejný dlh bol síce v roku 2015 nižší ako rozpočtovaný o 1 mld. eur, ale bol vyšší ako v roku 2014 o takmer 600 mil. eur. Jeho pomer k HDP sa síce znížil na 52,9 %, je to však pokles iba relatívny, nie absolútny a stále sa nachádza v sankčných pásmach ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
7. Summa summarum druhá vláda Roberta Fica aj v poslednom roku sa správala rozpočtovo nezodpovedne. V kontexte takýchto výsledkov hospodárenia s verejnými financiami vyznieva ešte rizikovejšie signál rozpočtovej nezodpovednosti súčasnej vlády, ktorá uvažuje o možnosti revidovania, teda zmäkčenia dlhovej brzdy v rámci programového vyhlásenia vlády, v ktorom deklaruje záujem o zohľadnenie strategických verejných investícií pri uplatňovaní sankcií a nastavenia parametrov sankčných pásiem podporujúcich hospodársky rozvoj Slovenska. Mäkšia rozpočtová brzda nás nijako neochráni a nijako nezlepší tú situáciu.
Namiesto toho by sme mali obrátiť pozornosť na zavedenie výdavkových limitov, na úspory verejných výdavkov, na redukovanie nafúknutého štátu, na redukovanie regulačných zásahov štátu, na systémové reformy a reálne sa približovať a čím skôr dospieť k vyrovnanému alebo prebytkovému rozpočtu, a to bez zvyšovania daní či odvodov.
Ďakujem za pozornosť.
Rozpracované