6. schôdza

Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som ako spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2015.
Návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2015 a jeho kapitoly pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 113 z 20. mája 2016 výboru pre financie a rozpočet a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Gestorskému výboru výbory predložili výsledky o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu. Výbor pre financie a rozpočet vypracoval na ich základe spoločnú správu výborov Národnej rady.
Výsledky rokovania výborov k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2015. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 113 z 20. mája 2016 uvedený návrh prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 31 zo dňa 13. júna 2016, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 18 zo dňa 7. júna 2016 a uvedené výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky:
1. schváliť návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2015, podľa ktorého
a) podiel schodku verejnej správy Slovenskej republiky na hrubom domácom produkte v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu ESA 2010 podľa údajov zverejnených Eurostatom dňa 21. 4. 2016 dosiahol 2,97 %,
b) konsolidovaný dlh verejnej správy podľa údajov v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu ESA 2010 podľa údajov zverejnených Eurostatom dňa 21. 4. 2016 dosiahol k 31. decembru 2015 sumu 41 mld. 306 mil. eur, čo predstavuje 52,91 % hrubého domáceho produktu,
c) príjmy štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na hotovostnej báze dosiahli 16,234 mld. eur, výdavky 18,166 mld. eur a schodok 1,932 mld. eur;
2. vziať na vedomie, že schodok štátneho rozpočtu vykázaný v štátnom záverečnom účte Slovenskej republiky za rok 2015 vo výške 1,932 mld. eur k 31. decembru 2015 bol krytý finančnými prostriedkami získanými z predaja štátnych dlhopisov v hodnote 1,537 mld. eur a finančnými zdrojmi z čerpania vládnych úverov v hodnote 395 mil. eur.
K návrhom kapitol štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2015: V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady návrh záverečných účtov kapitol prerokovali všetky výbory bez pripomienok. Gestorský výbor uznesením č. 36 zo dňa 13. júna 2016 po prvé schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, po druhé navrhol Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas, aby predseda NKÚ Slovenskej republiky Karol Mitrík uviedol stanovisko NKÚ Slovenskej republiky k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2015 (tlač 118), po tretie určil ma za spoločného spravodajcu výborov a splnomocnil ma, aby som predniesol spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhol Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto spoločnej správy.
Vážená pani predsedajúca, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Zaujmite, prosím, miesto určené pre spravodajcu. Týmto otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku od pána poslanca Dostála.
Nech sa páči, pán poslanec Dostál, máte slovo.

Vážený pán minister, vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som využil prítomnosť pána ministra financií v sále a požiadal ho, aby tlmočil pánu ministrovi Kaliňákovi požiadavku, aby odstúpil z funkcie ministra vnútra, pretože nie je prípustné, aby v takejto vysokej funkcii sedel človek, ktorý je podozrivý z prepojenia na organizovaný zločin. A pokiaľ to tak bude, tak všetko naše rokovanie, všetky témy, o ktorých hovoríme, budú prekryté touto skutočnosťou.
K samotnému štátnemu záverečnému účtu. Parlamentom schválený návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2015 až 2017 zaviazal predchádzajúcu vládu k málo ambicióznemu cieľu v jej poslednom volebnom funkčnom roku: hospodáriť s verejnými financiami v roku 2015 na sekeru, teda s deficitom na úrovni necelých 2,5 % hrubého domáceho produktu. Zo štátneho záverečného účtu za rok 2015 vyplýva nasledujúcich sedem zistení, ktoré sa mi vonkoncom nezdajú suché a nezáživné.
1. Vláda – tak ako pred rokom – opäť nedodržala ani tento málo ambiciózny záväzok, keďže výsledok hospodárenia verejnej správy bol v roku 2015 ešte horší. Dosiahol deficit necelé 3 % HDP, resp. 2,3 mld. eur.
2. Vláda tým zaťala väčšiu rozpočtovú sekeru ako v minulom roku alebo v predchádzajúcom roku, keď bol deficit na úrovni 2,7 % HDP. Tým sa ešte viac vzdialila od cieľa vyrovnaného rozpočtu.
3. Takéto medziročné zhoršenie je druhý najhorší výsledok zmeny v hospodárení s verejnými financiami v roku 2015 oproti roku 2014 spomedzi deficitne hospodáriacich krajín eurozóny. Len v Grécku došlo k väčšiemu zhoršeniu ako na Slovensku, z deficitu 3,6 % HDP v roku 2014 na deficit 7,2 % v roku 2015. V ostatných deficitne hospodáriacich krajinách eurozóny došlo k zlepšeniu, teda k zníženiu výšky deficitov. Sme lepší ako Grécko, ale neviem, či je to dostatočná útecha.
4. Nedodržanie a zvýšenie deficitu verejných financií oproti rozpočtu a jeho zhoršenie oproti minulému roku je neospravedlniteľné a ekonomicky neodôvodniteľné aj kvôli pozitívnym vplyvom na hospodárenie s verejnými financiami v roku 2015, vyššiemu reálnemu rastu HDP oproti rozpočtovanému aj oproti skutočnosti v predchádzajúcom roku a výraznému nárastu daňových a odvodových príjmov až o takmer 1 mld. eur či nižším úrokovým sadzbám štátnych dlhopisov.
5. Pozitívne vplyvy sa nevyužili. Prejedli sa a vyšší deficit je v značnej miere dôsledkom výrazne vyšších verejných výdavkov, ktoré sú podstatou problému verejných financií. V roku 2015 sa verejné výdavky zvýšili až o necelých 3,6 mld. eur, zatiaľ čo v roku 2014 o vyše 1,4 mld. eur.
6. Verejný dlh bol síce v roku 2015 nižší ako rozpočtovaný o 1 mld. eur, ale bol vyšší ako v roku 2014 o takmer 600 mil. eur. Jeho pomer k HDP sa síce znížil na 52,9 %, je to však pokles iba relatívny, nie absolútny a stále sa nachádza v sankčných pásmach ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
7. Summa summarum druhá vláda Roberta Fica aj v poslednom roku sa správala rozpočtovo nezodpovedne. V kontexte takýchto výsledkov hospodárenia s verejnými financiami vyznieva ešte rizikovejšie signál rozpočtovej nezodpovednosti súčasnej vlády, ktorá uvažuje o možnosti revidovania, teda zmäkčenia dlhovej brzdy v rámci programového vyhlásenia vlády, v ktorom deklaruje záujem o zohľadnenie strategických verejných investícií pri uplatňovaní sankcií a nastavenia parametrov sankčných pásiem podporujúcich hospodársky rozvoj Slovenska. Mäkšia rozpočtová brzda nás nijako neochráni a nijako nezlepší tú situáciu.
Namiesto toho by sme mali obrátiť pozornosť na zavedenie výdavkových limitov, na úspory verejných výdavkov, na redukovanie nafúknutého štátu, na redukovanie regulačných zásahov štátu, na systémové reformy a reálne sa približovať a čím skôr dospieť k vyrovnanému alebo prebytkovému rozpočtu, a to bez zvyšovania daní či odvodov.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujeme aj my pánovi poslancovi Dostálovi. Na vaše vystúpenie chce zareagovať jeden pán poslanec s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Kamenický, nech sa páči.

Pán poslanec Dostál, ja nesúhlasím s tým, že by táto vláda alebo bývalá vláda neurobila nič pre verejné financie. Všeobecne sme hodnotení ako tá krajina, ktorá má jeden z najlepších rozpočtov. Chápem, že tu boli nejaké zmeny, čo sa týka Eurostatu, teda nejakej metodiky. To sa, samozrejme, toto musíme vyjasniť. Bavíme sa o 0,48 % HDP, čo je obrovské číslo. Hej, čiže tieto, je jasné, že keď zmeníte metodiku, tak sa to zmení.
Čo sa týka, samozrejme, to, čo ste hovorili, že chceme smerovať k vyrovnanému rozpočtu. Bude tu ďalší bod, program stability, kde pán minister vám vysvetlí, akým spôsobom a kam by sme chceli dospieť s verejnými financiami. V roku 2019 by sme mali mať slabo prebytkový rozpočet. Samozrejme, uvidíme, ťažko povedať dopredu, že ako to bude, ale určite to smerovanie je nastavené. Čiže nie je to o tom, že sa tu správa niekto nezodpovedne.
A keď poviem o, napríklad dlh Slovenskej republiky. Skutočne sme v sankčných pásmach, ale tá trajektória je klesajúca. To viete sám, že to percento z HDP klesá s tým, že je tam tiež trajektória, že v roku 2019 by sme sa mali dostať mimo sankčných pásiem zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
Náš verejný dlh je siedmy, ako sme počuli, siedmy v poradí v rámci EÚ dvadsaťosmičky. A keď to porovnáte skutočne s dlhom Európskej únie – 85 % HDP, tak myslím si, že nie sme na tom až tak zle. Ale nehovorím, že nemohli by sme byť ešte lepšie. Ale na tom všetkom sa pracuje. Čiže to o tom hovorí ten program stability, ktorý bude za chvíľu predkladať pán minister.
Ďakujem pekne.

Reakcia na faktickú poznámku pán poslanec Dostál. Nech sa páči.

Ďakujem za reakciu, pán poslanec Kamenický. Ja som nepovedal, že táto vláda neurobila nič. Ja som zo štátneho záverečného účtu, teda z materiálu, ktorý nám poskytlo ministerstvo financií, odvodil nejaké zistenia, ktoré z neho priamo vyplývajú. Podložil som ich konkrétnymi číslami, ktoré nevypovedajú o tom, že je to až tak dobré a že sú tam veci, ktoré vám sa môžu zdať, že nie sú až taký problém, mne sa ako problematické zdajú. Je to asi aj vecou optiky, teda toho, či sa uspokojíme s tým, že klesá verejný dlh v pomere k HDP, keď v absolútnych číslach naďalej narastá. Možno teda máme inú mieru prísnosti posudzovania toho, čo je žiaduce pre zdravé verejné financie. A rovnako zmäkčovanie tých kritérií, ktoré sú obsiahnuté v dlhovej brzde, si myslím, že by neprispelo k tomu, aby sa verejné financie ozdravovali.
Či sa podarí naplniť v tomto volebnom období ten zámer vyrovnaného rozpočtu, som veľmi zvedavý, lebo mám pocit, že je to niečo podobné ako diaľnica do Košíc, že vždycky sa upíname k tomu, že bude, bude, ale tak na konci volebného obdobia, prípadne tesne za horizontom tohto volebného obdobia, keď začne volebné obdobie, tak potom to opäť posunieme za horizont toho ďalšieho.

Teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči. Jeden pán poslanec. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Pán poslanec Heger.

Pani predsedajúca, vážení páni poslanci, pani poslankyne, tiež by som začal, pán minister, tým, že by som vás chcel požiadať, aby ste vyzvali pána Kaliňáka, aby odstúpil, a taktiež pána premiéra, pretože toto konanie je neprijateľné.
Ja by som chcel teda sa vyjadriť tiež k záverečnému účtu možno tak krátko. Skúsim to do tých troch minút. Ale v prvom rade si myslím, že toto je dôležitý moment, kedy by som chcel v prvom rade poďakovať tým poctivým daňovým poplatníkom, ktorí platia dane a vďaka ktorým máme príjmy v štátnom rozpočte a máme ich toľko, koľko ich máme, pretože vieme, že ešte stále tu sú aj takí poplatníci, ktorí sa tomu vyhýbajú, a o to viac sa patrí vyzdvihnúť tých, ktorí poctivo platia dane. Takže vďaka.
Druhú takú myšlienku, ktorú krátko len rozviniem a chcel by som teda to povedať aj v určitých číslach, je to, že si myslím, že v našej krajine je peňazí dosť, len naozaj tak, ako už aj pán Dostál hovoril, si myslím, že je veľmi dôležité, aby boli dobre spravované.
Keď som si čítal teda tento záverečný účet, tak vlastne tam bol spomínaný ekonomický rast. Vy ste to sám spomínal, pán minister, že vlastne rastu pomohli investície vo verejnom sektore a spotreba domácností. O tomto sme už tu v parlamente hovorili aj pri programovom vyhlásení vlády a musím povedať, že je dôležité tu spomenúť, že tomu pomohli teda veľmi výrazne eurofondy, ktoré nám natekajú, a teda neni to úplne tak, že by teda štát nejako kvalitne spravoval naše financie, ale naozaj je tu pomoc aj teda z Európskej únie vďaka týmto eurofondom. Tu by som zároveň povedal, poukázal na to, že nové eurofondy, ktoré vlastne môžme čerpať od roku 2014, z celkového objemu 15 mld. sme vyčerpali zatiaľ len 0,06 percenta, čo je úplne, úplne mizerne málo. A myslím si, že uteká nám čas, čo by opäť mohlo pomôcť našej ekonomike, ak by sme sa na to zamerali.
Spotreba domácností, o tom sme hovorili. No, povedzme si, že tá spotreba domácností nemusí nevyhnutne znamenať to, že narástli mzdy, ale môže byť poháňaná aj tým, že klesli úrokové miery a ľudia sa práve zadlžujú, o čom sme tiež už tu hovorili a vlastne bolo to podložené aj dátami. Takže by som úplne sa nespoliehal na ten nárast reálnej mzdy alebo vyvrátenie tých mýtov o tom, že reálna mzda nerastie. Takú kuriozitku, ktorú by som si dovolil len tak povedať, čo ma tak zaujala. V rámci štátneho rozpočtu, teda alebo toho dlhu, ktorý máme, sme znížili ten dlh aj práve tým, že platíme záväzky schránkovým firmám, čo je také pekné vidieť, ako predraženie a úhrady záväzkov na schránkové firmy môžu vylepšiť makroekonomické ukazovatele, v tomto prípade napríklad teda firma SkyToll.
Ďalšiu dôležitú vec, na ktorú by som chcel poukázať, je, že rozpočet alebo rozpočtovali ste, že v roku 2015 budú výdavky 30,4 miliardy. Nakoniec teda boli na 37 miliárd. Čo teda neviem, myslím si, že nehovorí o tom, ako dobre boli narozpočtované, pretože ten nárast je naozaj vysoký: 6,6 miliardy. Áno, vzrástli aj príjmy, ale príjmy odhadujeme, kde výdavky vieme, myslím si, že omnoho lepšie kvantifikovať. Takže to, že došlo k takémuto, k takejto zmene, neviem, no myslím si, že to nie je úplne správne.
Ďalej by som posledný taký bod, ktorý by som chcel spomenúť a potom už to ukončím, čiže poprosím ešte pár minútiek. Na čo by som chcel poukázať, je práve štrukturálne primárne saldo, ktoré dosiahlo hodnotu mínus 0,5 % HDP. A myslím si, že toto je taký dôležitý ukazovateľ, že vidíme, že naozaj tie, že peňazí tu máme dosť a ekonomika je schopná vygenerovať dostatok peňazí, ale napriek tomu, že robíme reformy, nedarí sa nám udržať výdavky alebo dosiahnuť také výdavky, aby sme tu mali prebytky. Taktiež sú tu rôzne investície v štýle sifón, kompa alebo máme tu, ako som už hovoril, rôzne vratky dane, ktoré sú veľmi, veľmi záhadné, až by som povedal neakceptovateľné, ktoré odsávajú práve z nášho štátneho rozpočtu a tým pádom sa nevieme dostať do prebytku a nevieme tento prebytok použiť na zmysluplné veci, ktoré tá naša krajina tak potrebuje.
Čiže ja už by som len fakt záverom povedal, že myslím si, že naša krajina, ľudia, daňoví poplatníci, vedia priniesť do štátneho rozpočtu dosť peňazí a táto krajina môže byť úplne niekde inde. My máme na to, aby sme mohli byť vyspelou krajinou, len potrebujeme, aby vláda hospodárila s tými peniazmi naozaj efektívne a môžme sa začať približovať susedným západným krajinám aj tým, ako to tu bude vyzerať. To je pre krátkosť času všetko, čo by som povedal v tomto momente.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za krátke vystúpenie, pán poslanec.
V tejto chvíli teda prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračovať budeme zajtra. Teda nie zajtra, prepáčte, popoludní. (Reakcia ministra.)
Neviem, je všeobecný súhlas, aby pán minister teraz ešte zareagoval na vystúpenie pána poslanca Hegera, poprípade pána poslanca Dostála? Je všeobecný súhlas.
Tak teda, nech sa páči, pán minister.