6. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Pani predsedajúca, vážení páni poslanci, pani poslankyne, tiež by som začal, pán minister, tým, že by som vás chcel požiadať, aby ste vyzvali pána Kaliňáka, aby odstúpil, a taktiež pána premiéra, pretože toto konanie je neprijateľné.
Ja by som chcel teda sa vyjadriť tiež k záverečnému účtu možno tak krátko. Skúsim to do tých troch minút. Ale v prvom rade si myslím, že toto je dôležitý moment, kedy by som chcel v prvom rade poďakovať tým poctivým daňovým poplatníkom, ktorí platia dane a vďaka ktorým máme príjmy v štátnom rozpočte a máme ich toľko, koľko ich máme, pretože vieme, že ešte stále tu sú aj takí poplatníci, ktorí sa tomu vyhýbajú, a o to viac sa patrí vyzdvihnúť tých, ktorí poctivo platia dane. Takže vďaka.
Druhú takú myšlienku, ktorú krátko len rozviniem a chcel by som teda to povedať aj v určitých číslach, je to, že si myslím, že v našej krajine je peňazí dosť, len naozaj tak, ako už aj pán Dostál hovoril, si myslím, že je veľmi dôležité, aby boli dobre spravované.
Keď som si čítal teda tento záverečný účet, tak vlastne tam bol spomínaný ekonomický rast. Vy ste to sám spomínal, pán minister, že vlastne rastu pomohli investície vo verejnom sektore a spotreba domácností. O tomto sme už tu v parlamente hovorili aj pri programovom vyhlásení vlády a musím povedať, že je dôležité tu spomenúť, že tomu pomohli teda veľmi výrazne eurofondy, ktoré nám natekajú, a teda neni to úplne tak, že by teda štát nejako kvalitne spravoval naše financie, ale naozaj je tu pomoc aj teda z Európskej únie vďaka týmto eurofondom. Tu by som zároveň povedal, poukázal na to, že nové eurofondy, ktoré vlastne môžme čerpať od roku 2014, z celkového objemu 15 mld. sme vyčerpali zatiaľ len 0,06 percenta, čo je úplne, úplne mizerne málo. A myslím si, že uteká nám čas, čo by opäť mohlo pomôcť našej ekonomike, ak by sme sa na to zamerali.
Spotreba domácností, o tom sme hovorili. No, povedzme si, že tá spotreba domácností nemusí nevyhnutne znamenať to, že narástli mzdy, ale môže byť poháňaná aj tým, že klesli úrokové miery a ľudia sa práve zadlžujú, o čom sme tiež už tu hovorili a vlastne bolo to podložené aj dátami. Takže by som úplne sa nespoliehal na ten nárast reálnej mzdy alebo vyvrátenie tých mýtov o tom, že reálna mzda nerastie. Takú kuriozitku, ktorú by som si dovolil len tak povedať, čo ma tak zaujala. V rámci štátneho rozpočtu, teda alebo toho dlhu, ktorý máme, sme znížili ten dlh aj práve tým, že platíme záväzky schránkovým firmám, čo je také pekné vidieť, ako predraženie a úhrady záväzkov na schránkové firmy môžu vylepšiť makroekonomické ukazovatele, v tomto prípade napríklad teda firma SkyToll.
Ďalšiu dôležitú vec, na ktorú by som chcel poukázať, je, že rozpočet alebo rozpočtovali ste, že v roku 2015 budú výdavky 30,4 miliardy. Nakoniec teda boli na 37 miliárd. Čo teda neviem, myslím si, že nehovorí o tom, ako dobre boli narozpočtované, pretože ten nárast je naozaj vysoký: 6,6 miliardy. Áno, vzrástli aj príjmy, ale príjmy odhadujeme, kde výdavky vieme, myslím si, že omnoho lepšie kvantifikovať. Takže to, že došlo k takémuto, k takejto zmene, neviem, no myslím si, že to nie je úplne správne.
Ďalej by som posledný taký bod, ktorý by som chcel spomenúť a potom už to ukončím, čiže poprosím ešte pár minútiek. Na čo by som chcel poukázať, je práve štrukturálne primárne saldo, ktoré dosiahlo hodnotu mínus 0,5 % HDP. A myslím si, že toto je taký dôležitý ukazovateľ, že vidíme, že naozaj tie, že peňazí tu máme dosť a ekonomika je schopná vygenerovať dostatok peňazí, ale napriek tomu, že robíme reformy, nedarí sa nám udržať výdavky alebo dosiahnuť také výdavky, aby sme tu mali prebytky. Taktiež sú tu rôzne investície v štýle sifón, kompa alebo máme tu, ako som už hovoril, rôzne vratky dane, ktoré sú veľmi, veľmi záhadné, až by som povedal neakceptovateľné, ktoré odsávajú práve z nášho štátneho rozpočtu a tým pádom sa nevieme dostať do prebytku a nevieme tento prebytok použiť na zmysluplné veci, ktoré tá naša krajina tak potrebuje.
Čiže ja už by som len fakt záverom povedal, že myslím si, že naša krajina, ľudia, daňoví poplatníci, vedia priniesť do štátneho rozpočtu dosť peňazí a táto krajina môže byť úplne niekde inde. My máme na to, aby sme mohli byť vyspelou krajinou, len potrebujeme, aby vláda hospodárila s tými peniazmi naozaj efektívne a môžme sa začať približovať susedným západným krajinám aj tým, ako to tu bude vyzerať. To je pre krátkosť času všetko, čo by som povedal v tomto momente.
Ďakujem.
Rozpracované
Vystúpenia
11:53
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:53
Ladislav KamenickýČo sa týka,...
Čo sa týka, samozrejme, to, čo ste hovorili, že chceme smerovať k vyrovnanému rozpočtu. Bude tu ďalší bod, program stability, kde pán minister vám vysvetlí, akým spôsobom a kam by sme chceli dospieť s verejnými financiami. V roku 2019 by sme mali mať slabo prebytkový rozpočet. Samozrejme, uvidíme, ťažko povedať dopredu, že ako to bude, ale určite to smerovanie je nastavené. Čiže nie je to o tom, že sa tu správa niekto nezodpovedne.
A keď poviem o, napríklad dlh Slovenskej republiky. Skutočne sme v sankčných pásmach, ale tá trajektória je klesajúca. To viete sám, že to percento z HDP klesá s tým, že je tam tiež trajektória, že v roku 2019 by sme sa mali dostať mimo sankčných pásiem zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
Náš verejný dlh je siedmy, ako sme počuli, siedmy v poradí v rámci EÚ dvadsaťosmičky. A keď to porovnáte skutočne s dlhom Európskej únie – 85 % HDP, tak myslím si, že nie sme na tom až tak zle. Ale nehovorím, že nemohli by sme byť ešte lepšie. Ale na tom všetkom sa pracuje. Čiže to o tom hovorí ten program stability, ktorý bude za chvíľu predkladať pán minister.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
15.6.2016 o 11:53 hod.
Ing.
Ladislav Kamenický
Videokanál poslanca
Pán poslanec Dostál, ja nesúhlasím s tým, že by táto vláda alebo bývalá vláda neurobila nič pre verejné financie. Všeobecne sme hodnotení ako tá krajina, ktorá má jeden z najlepších rozpočtov. Chápem, že tu boli nejaké zmeny, čo sa týka Eurostatu, teda nejakej metodiky. To sa, samozrejme, toto musíme vyjasniť. Bavíme sa o 0,48 % HDP, čo je obrovské číslo. Hej, čiže tieto, je jasné, že keď zmeníte metodiku, tak sa to zmení.
Čo sa týka, samozrejme, to, čo ste hovorili, že chceme smerovať k vyrovnanému rozpočtu. Bude tu ďalší bod, program stability, kde pán minister vám vysvetlí, akým spôsobom a kam by sme chceli dospieť s verejnými financiami. V roku 2019 by sme mali mať slabo prebytkový rozpočet. Samozrejme, uvidíme, ťažko povedať dopredu, že ako to bude, ale určite to smerovanie je nastavené. Čiže nie je to o tom, že sa tu správa niekto nezodpovedne.
A keď poviem o, napríklad dlh Slovenskej republiky. Skutočne sme v sankčných pásmach, ale tá trajektória je klesajúca. To viete sám, že to percento z HDP klesá s tým, že je tam tiež trajektória, že v roku 2019 by sme sa mali dostať mimo sankčných pásiem zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
Náš verejný dlh je siedmy, ako sme počuli, siedmy v poradí v rámci EÚ dvadsaťosmičky. A keď to porovnáte skutočne s dlhom Európskej únie – 85 % HDP, tak myslím si, že nie sme na tom až tak zle. Ale nehovorím, že nemohli by sme byť ešte lepšie. Ale na tom všetkom sa pracuje. Čiže to o tom hovorí ten program stability, ktorý bude za chvíľu predkladať pán minister.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
11:55
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:55
Ondrej DostálČi sa podarí naplniť v tomto volebnom období ten zámer vyrovnaného rozpočtu, som veľmi zvedavý, lebo mám pocit, že je to niečo podobné ako diaľnica do Košíc, že vždycky sa upíname k tomu, že bude, bude, ale tak na konci volebného obdobia, prípadne tesne za horizontom tohto volebného obdobia, keď začne volebné obdobie, tak potom to opäť posunieme za horizont toho ďalšieho.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
15.6.2016 o 11:55 hod.
Mgr.
Ondrej Dostál
Videokanál poslanca
Ďakujem za reakciu, pán poslanec Kamenický. Ja som nepovedal, že táto vláda neurobila nič. Ja som zo štátneho záverečného účtu, teda z materiálu, ktorý nám poskytlo ministerstvo financií, odvodil nejaké zistenia, ktoré z neho priamo vyplývajú. Podložil som ich konkrétnymi číslami, ktoré nevypovedajú o tom, že je to až tak dobré a že sú tam veci, ktoré vám sa môžu zdať, že nie sú až taký problém, mne sa ako problematické zdajú. Je to asi aj vecou optiky, teda toho, či sa uspokojíme s tým, že klesá verejný dlh v pomere k HDP, keď v absolútnych číslach naďalej narastá. Možno teda máme inú mieru prísnosti posudzovania toho, čo je žiaduce pre zdravé verejné financie. A rovnako zmäkčovanie tých kritérií, ktoré sú obsiahnuté v dlhovej brzde, si myslím, že by neprispelo k tomu, aby sa verejné financie ozdravovali.
Či sa podarí naplniť v tomto volebnom období ten zámer vyrovnaného rozpočtu, som veľmi zvedavý, lebo mám pocit, že je to niečo podobné ako diaľnica do Košíc, že vždycky sa upíname k tomu, že bude, bude, ale tak na konci volebného obdobia, prípadne tesne za horizontom tohto volebného obdobia, keď začne volebné obdobie, tak potom to opäť posunieme za horizont toho ďalšieho.
Rozpracované
11:57
Vystúpenie v rozprave 11:57
Eduard HegerJa by som chcel teda sa vyjadriť tiež k záverečnému účtu možno tak krátko. Skúsim to do tých troch minút. Ale v prvom rade si myslím, že toto je dôležitý moment, kedy by som chcel v prvom rade poďakovať tým...
Ja by som chcel teda sa vyjadriť tiež k záverečnému účtu možno tak krátko. Skúsim to do tých troch minút. Ale v prvom rade si myslím, že toto je dôležitý moment, kedy by som chcel v prvom rade poďakovať tým poctivým daňovým poplatníkom, ktorí platia dane a vďaka ktorým máme príjmy v štátnom rozpočte a máme ich toľko, koľko ich máme, pretože vieme, že ešte stále tu sú aj takí poplatníci, ktorí sa tomu vyhýbajú, a o to viac sa patrí vyzdvihnúť tých, ktorí poctivo platia dane. Takže vďaka.
Druhú takú myšlienku, ktorú krátko len rozviniem a chcel by som teda to povedať aj v určitých číslach, je to, že si myslím, že v našej krajine je peňazí dosť, len naozaj tak, ako už aj pán Dostál hovoril, si myslím, že je veľmi dôležité, aby boli dobre spravované.
Keď som si čítal teda tento záverečný účet, tak vlastne tam bol spomínaný ekonomický rast. Vy ste to sám spomínal, pán minister, že vlastne rastu pomohli investície vo verejnom sektore a spotreba domácností. O tomto sme už tu v parlamente hovorili aj pri programovom vyhlásení vlády a musím povedať, že je dôležité tu spomenúť, že tomu pomohli teda veľmi výrazne eurofondy, ktoré nám natekajú, a teda neni to úplne tak, že by teda štát nejako kvalitne spravoval naše financie, ale naozaj je tu pomoc aj teda z Európskej únie vďaka týmto eurofondom. Tu by som zároveň povedal, poukázal na to, že nové eurofondy, ktoré vlastne môžme čerpať od roku 2014, z celkového objemu 15 mld. sme vyčerpali zatiaľ len 0,06 percenta, čo je úplne, úplne mizerne málo. A myslím si, že uteká nám čas, čo by opäť mohlo pomôcť našej ekonomike, ak by sme sa na to zamerali.
Spotreba domácností, o tom sme hovorili. No, povedzme si, že tá spotreba domácností nemusí nevyhnutne znamenať to, že narástli mzdy, ale môže byť poháňaná aj tým, že klesli úrokové miery a ľudia sa práve zadlžujú, o čom sme tiež už tu hovorili a vlastne bolo to podložené aj dátami. Takže by som úplne sa nespoliehal na ten nárast reálnej mzdy alebo vyvrátenie tých mýtov o tom, že reálna mzda nerastie. Takú kuriozitku, ktorú by som si dovolil len tak povedať, čo ma tak zaujala. V rámci štátneho rozpočtu, teda alebo toho dlhu, ktorý máme, sme znížili ten dlh aj práve tým, že platíme záväzky schránkovým firmám, čo je také pekné vidieť, ako predraženie a úhrady záväzkov na schránkové firmy môžu vylepšiť makroekonomické ukazovatele, v tomto prípade napríklad teda firma SkyToll.
Ďalšiu dôležitú vec, na ktorú by som chcel poukázať, je, že rozpočet alebo rozpočtovali ste, že v roku 2015 budú výdavky 30,4 miliardy. Nakoniec teda boli na 37 miliárd. Čo teda neviem, myslím si, že nehovorí o tom, ako dobre boli narozpočtované, pretože ten nárast je naozaj vysoký: 6,6 miliardy. Áno, vzrástli aj príjmy, ale príjmy odhadujeme, kde výdavky vieme, myslím si, že omnoho lepšie kvantifikovať. Takže to, že došlo k takémuto, k takejto zmene, neviem, no myslím si, že to nie je úplne správne.
Ďalej by som posledný taký bod, ktorý by som chcel spomenúť a potom už to ukončím, čiže poprosím ešte pár minútiek. Na čo by som chcel poukázať, je práve štrukturálne primárne saldo, ktoré dosiahlo hodnotu mínus 0,5 % HDP. A myslím si, že toto je taký dôležitý ukazovateľ, že vidíme, že naozaj tie, že peňazí tu máme dosť a ekonomika je schopná vygenerovať dostatok peňazí, ale napriek tomu, že robíme reformy, nedarí sa nám udržať výdavky alebo dosiahnuť také výdavky, aby sme tu mali prebytky. Taktiež sú tu rôzne investície v štýle sifón, kompa alebo máme tu, ako som už hovoril, rôzne vratky dane, ktoré sú veľmi, veľmi záhadné, až by som povedal neakceptovateľné, ktoré odsávajú práve z nášho štátneho rozpočtu a tým pádom sa nevieme dostať do prebytku a nevieme tento prebytok použiť na zmysluplné veci, ktoré tá naša krajina tak potrebuje.
Čiže ja už by som len fakt záverom povedal, že myslím si, že naša krajina, ľudia, daňoví poplatníci, vedia priniesť do štátneho rozpočtu dosť peňazí a táto krajina môže byť úplne niekde inde. My máme na to, aby sme mohli byť vyspelou krajinou, len potrebujeme, aby vláda hospodárila s tými peniazmi naozaj efektívne a môžme sa začať približovať susedným západným krajinám aj tým, ako to tu bude vyzerať. To je pre krátkosť času všetko, čo by som povedal v tomto momente.
Ďakujem.
Pani predsedajúca, vážení páni poslanci, pani poslankyne, tiež by som začal, pán minister, tým, že by som vás chcel požiadať, aby ste vyzvali pána Kaliňáka, aby odstúpil, a taktiež pána premiéra, pretože toto konanie je neprijateľné.
Ja by som chcel teda sa vyjadriť tiež k záverečnému účtu možno tak krátko. Skúsim to do tých troch minút. Ale v prvom rade si myslím, že toto je dôležitý moment, kedy by som chcel v prvom rade poďakovať tým poctivým daňovým poplatníkom, ktorí platia dane a vďaka ktorým máme príjmy v štátnom rozpočte a máme ich toľko, koľko ich máme, pretože vieme, že ešte stále tu sú aj takí poplatníci, ktorí sa tomu vyhýbajú, a o to viac sa patrí vyzdvihnúť tých, ktorí poctivo platia dane. Takže vďaka.
Druhú takú myšlienku, ktorú krátko len rozviniem a chcel by som teda to povedať aj v určitých číslach, je to, že si myslím, že v našej krajine je peňazí dosť, len naozaj tak, ako už aj pán Dostál hovoril, si myslím, že je veľmi dôležité, aby boli dobre spravované.
Keď som si čítal teda tento záverečný účet, tak vlastne tam bol spomínaný ekonomický rast. Vy ste to sám spomínal, pán minister, že vlastne rastu pomohli investície vo verejnom sektore a spotreba domácností. O tomto sme už tu v parlamente hovorili aj pri programovom vyhlásení vlády a musím povedať, že je dôležité tu spomenúť, že tomu pomohli teda veľmi výrazne eurofondy, ktoré nám natekajú, a teda neni to úplne tak, že by teda štát nejako kvalitne spravoval naše financie, ale naozaj je tu pomoc aj teda z Európskej únie vďaka týmto eurofondom. Tu by som zároveň povedal, poukázal na to, že nové eurofondy, ktoré vlastne môžme čerpať od roku 2014, z celkového objemu 15 mld. sme vyčerpali zatiaľ len 0,06 percenta, čo je úplne, úplne mizerne málo. A myslím si, že uteká nám čas, čo by opäť mohlo pomôcť našej ekonomike, ak by sme sa na to zamerali.
Spotreba domácností, o tom sme hovorili. No, povedzme si, že tá spotreba domácností nemusí nevyhnutne znamenať to, že narástli mzdy, ale môže byť poháňaná aj tým, že klesli úrokové miery a ľudia sa práve zadlžujú, o čom sme tiež už tu hovorili a vlastne bolo to podložené aj dátami. Takže by som úplne sa nespoliehal na ten nárast reálnej mzdy alebo vyvrátenie tých mýtov o tom, že reálna mzda nerastie. Takú kuriozitku, ktorú by som si dovolil len tak povedať, čo ma tak zaujala. V rámci štátneho rozpočtu, teda alebo toho dlhu, ktorý máme, sme znížili ten dlh aj práve tým, že platíme záväzky schránkovým firmám, čo je také pekné vidieť, ako predraženie a úhrady záväzkov na schránkové firmy môžu vylepšiť makroekonomické ukazovatele, v tomto prípade napríklad teda firma SkyToll.
Ďalšiu dôležitú vec, na ktorú by som chcel poukázať, je, že rozpočet alebo rozpočtovali ste, že v roku 2015 budú výdavky 30,4 miliardy. Nakoniec teda boli na 37 miliárd. Čo teda neviem, myslím si, že nehovorí o tom, ako dobre boli narozpočtované, pretože ten nárast je naozaj vysoký: 6,6 miliardy. Áno, vzrástli aj príjmy, ale príjmy odhadujeme, kde výdavky vieme, myslím si, že omnoho lepšie kvantifikovať. Takže to, že došlo k takémuto, k takejto zmene, neviem, no myslím si, že to nie je úplne správne.
Ďalej by som posledný taký bod, ktorý by som chcel spomenúť a potom už to ukončím, čiže poprosím ešte pár minútiek. Na čo by som chcel poukázať, je práve štrukturálne primárne saldo, ktoré dosiahlo hodnotu mínus 0,5 % HDP. A myslím si, že toto je taký dôležitý ukazovateľ, že vidíme, že naozaj tie, že peňazí tu máme dosť a ekonomika je schopná vygenerovať dostatok peňazí, ale napriek tomu, že robíme reformy, nedarí sa nám udržať výdavky alebo dosiahnuť také výdavky, aby sme tu mali prebytky. Taktiež sú tu rôzne investície v štýle sifón, kompa alebo máme tu, ako som už hovoril, rôzne vratky dane, ktoré sú veľmi, veľmi záhadné, až by som povedal neakceptovateľné, ktoré odsávajú práve z nášho štátneho rozpočtu a tým pádom sa nevieme dostať do prebytku a nevieme tento prebytok použiť na zmysluplné veci, ktoré tá naša krajina tak potrebuje.
Čiže ja už by som len fakt záverom povedal, že myslím si, že naša krajina, ľudia, daňoví poplatníci, vedia priniesť do štátneho rozpočtu dosť peňazí a táto krajina môže byť úplne niekde inde. My máme na to, aby sme mohli byť vyspelou krajinou, len potrebujeme, aby vláda hospodárila s tými peniazmi naozaj efektívne a môžme sa začať približovať susedným západným krajinám aj tým, ako to tu bude vyzerať. To je pre krátkosť času všetko, čo by som povedal v tomto momente.
Ďakujem.
Rozpracované
12:03
Uvádzajúci uvádza bod 12:03
Peter KažimírJa vám dovolím si prečítať ešte raz jednu vetu z úvodného slova. Schodok štátneho rozpočtu je vo vzťahu k pôvodne schválenému rozpočtu nižší o 1,05 mld. eur a v medziročnom porovnaní je nižší o 990 mil. eur, takmer 34 percent. Schodok, áno, čiže musím vás dostať do sféry kešu, takého...
Ja vám dovolím si prečítať ešte raz jednu vetu z úvodného slova. Schodok štátneho rozpočtu je vo vzťahu k pôvodne schválenému rozpočtu nižší o 1,05 mld. eur a v medziročnom porovnaní je nižší o 990 mil. eur, takmer 34 percent. Schodok, áno, čiže musím vás dostať do sféry kešu, takého toho hodnotenia hotovostného schodku a potom takzvaného akruálneho, áno. Čiže jeden je hotovostný, kešový, normálne odborné porovnanie a odborná terminológia. Pán poslanec a bývalý člen bankovej rady potvrdí. Jeden je hotovostný schodok, druhý je takzvaný akruálny. Akruálny je veľmi podobný podvojnému účtovníctvu, ktoré poznáme z firiem. Bohužiaľ, nie tak veľmi podobný. Princípy sú podobné, bohužiaľ, vo verejnom výkazníctve alebo v štátnom výkazníctve sú pre ľudí, ktorí robili v biznise a prišli z normálneho života a nie z nejakého akvária, absolútne nelogické veci, ktoré sú v štátnom výkazníctve, bohužiaľ. Ale je to tak a je to proste naprieč všetkými krajinami v Európe.
Ten schodok bol, pán poslanec Dostál, nižší. Čiže to je tá základná vec. To, čo kritizujete, vy máte, to je taká streľba proste na viacej terčov. Rozumiem, ste, nepovažujem vás za teda naozaj mohykána vo verejných financií. Ste aktivista, venujete sa mnohým veciam. Moji partneri z finančného výboru v tejto oblasti mnoho vecí určite vám budú vedieť vysvetliť. Ja som tak isto pripravený hocikedy či už na výbore alebo, mimo pléna, samozrejme. Ale podstatné je hovoriť o tom, že v tom makroálnom hodnotení sú naozaj plusové, mínusové položky. Takže viete, hovoriť teraz. Ja som vám, celý úvod som vám vysvetľoval, že jedným účtovným rozhodnutím, to znamená účtovným zaevidovaním alebo nezaevidovaním nejakého typu príjmu alebo nejakého typu výdavku je tá odchýlka od pôvodného cieľa. To, čo je kľúčové z pohľadu ale hotovostného schodku alebo kešového schodku, je výsledok hospodárenia, ktorý je o miliardu lepší. A preto aj medziročne klesá verejný dlh. Vaša poznámka o tom, že ale neklesá v absolútnom čísle. Tak tu musím povedať, že ako minister financií musím povedať, že áno, nedá sa vyhovovať vo všetkých oblastiach, lebo keby neklesol ani v percentuálnom, tak to inak ma vyšticujete. Áno, ale v tejto krajine nikdy neklesal hotovostne schodok s výnimkou výpredaja štátneho majetku a la Gorila, hej, keď sa proste predával štátny majetok a vtedy sa časť tohto výnosu použila na zníženie dlhu.
A tu vám musím povedať, že táto krajina nikdy nehospodárila čo len vyrovnane, nie prebytkovo, preto nemôže klesať medziročne absolútny dlh. To je konštatovanie. Nie je to výhovorka. Je konštatovanie. A ja som sedel v opozičných laviciach, keď vy ste boli koaličný poslanec, a pamätám si vaše vystúpenia a celú takú, bol to taký rýchly film, ktorý vám prebehol za dva roky. Ale pamätám si, pamätám si, čo sa vtedy dialo. Tak poprosím z hľadiska takej konzistencie, príspevok, ktorý ste si pripravili, bol teda štipľavý, ale opakujem vám, niektoré veci vám tam tiež nesedia, hej, z toho vnímania. Nemôžte ísť raz do akruality, raz do absolútneho vyjadrenia. Proste miešate to, lebo vám to vyhovuje. Lebo ste človek, ktorý rád priťahuje pozornosť. V rámci toho ste schopný behať v gumených rukaviciach alebo s prezervatívom na hlave. Je vám to jedno. Ide o to, len upútať pozornosť, pán poslanec.
Ak hovoríme o tom, čo ste rozprávali vy, pán poslanec, z pohľadu výdavkov. Príbeh minulého roku je veľmi jednoduchý. Súhlasím, že príjmy sa rozpočtujú ťažko a sú to v podstate, je to prognóza a ja kritizujem všetkých analytikov, aj ktorí pracujú na ministerstve alebo sú mimo budovy ministerstva financií, že sa netriafajú. Pozrite si príjmy. Tretí rok za sebou miliarda hore-dole. Chvalabohu, na tej pozitívnej stránke. To znamená, máme väčšie príjmy a mohlo by to byť možno aj inak. To znamená, tá prognostická práca je v pokrízovom období zrejme objektívne problematická a sme naozaj v období, kde sa zásadným spôsobom zvyšuje efektivita výberu daní ako výsledok boja s daňovými únikmi. Môžte si teraz v tejto atmosfére myslieť, čo len chcete, ale čísla sú jasné. A to je strana príjmová.
A tá výdavková je v minulom roku postihnutá veľmi jasnými vplyvmi. Čerpanie európskych fondov, lebo finále, lebo Speedy Gonzales z hľadiska čerpania európskych fondov, lebo korekcie, dofinancovanie korekcií, rozhodnutia v projektoch, kde bolo vyšetrovanie Olafu. Rezort dopravy zrušil financovanie, nahradili sme ho zo štátneho rozpočtu. 300 miliónov len jedna trať v Zlatovciach, hej, len proste pre vnímanie reality. A potom ďalšie dve investície, a to je Land Rover, ktorý nemohol byť zahrnutý v rozpočte na rok 2015, lebo sa o ňom rozhodlo až niekedy začiatkom roku 2015, a dúfam, že konsenzus alebo väčšinový konsenzus je, že je to pozitívna vec. A potom ďalšia vec je obchvat Bratislavy, keď sa začal výkup pozemkov, pretože sa začalo pracovať na PPP projekte, ktorý bol následne teraz verifikovaný. A to sú všetko stámilióny eur. To sú všetko desatiny percenta HDP, keď by sme išli presne. Výkup pozemkov sa dial cez NDS, ale hospodárenie NDS ovplyvňuje celý verejný sektor. A podobne rezort dopravy a hospodárstva v oblasti Land Roveru, príprava toho sajtu, toho priemyselného parku a eurofondy. Toto je celá zápletka. Toto je celá zápletka a z tohto pohľadu, prepáčte, nemám výčitky svedomia, lebo podľa mňa sú to správne veci, hej, obchvat Bratislavy, konsenzus, veľká investícia a dočerpanie európskych fondov, obálok hlavne v rezorte dopravy.
Skončil som, ospravedlňujem sa, ak som sa niekoho dotkol a ak som teda nebol úplne vyčerpávajúci. Ďakujem veľmi pekne, vidíme sa popoludní.
Ďakujem veľmi pekne za zhovievavosť. Ja budem veľmi stručný, ale myslím si, že je dobré to zdržať v jednom celku aj z úcty k poslancom, ktorí vystúpili.
Ja vám dovolím si prečítať ešte raz jednu vetu z úvodného slova. Schodok štátneho rozpočtu je vo vzťahu k pôvodne schválenému rozpočtu nižší o 1,05 mld. eur a v medziročnom porovnaní je nižší o 990 mil. eur, takmer 34 percent. Schodok, áno, čiže musím vás dostať do sféry kešu, takého toho hodnotenia hotovostného schodku a potom takzvaného akruálneho, áno. Čiže jeden je hotovostný, kešový, normálne odborné porovnanie a odborná terminológia. Pán poslanec a bývalý člen bankovej rady potvrdí. Jeden je hotovostný schodok, druhý je takzvaný akruálny. Akruálny je veľmi podobný podvojnému účtovníctvu, ktoré poznáme z firiem. Bohužiaľ, nie tak veľmi podobný. Princípy sú podobné, bohužiaľ, vo verejnom výkazníctve alebo v štátnom výkazníctve sú pre ľudí, ktorí robili v biznise a prišli z normálneho života a nie z nejakého akvária, absolútne nelogické veci, ktoré sú v štátnom výkazníctve, bohužiaľ. Ale je to tak a je to proste naprieč všetkými krajinami v Európe.
Ten schodok bol, pán poslanec Dostál, nižší. Čiže to je tá základná vec. To, čo kritizujete, vy máte, to je taká streľba proste na viacej terčov. Rozumiem, ste, nepovažujem vás za teda naozaj mohykána vo verejných financií. Ste aktivista, venujete sa mnohým veciam. Moji partneri z finančného výboru v tejto oblasti mnoho vecí určite vám budú vedieť vysvetliť. Ja som tak isto pripravený hocikedy či už na výbore alebo, mimo pléna, samozrejme. Ale podstatné je hovoriť o tom, že v tom makroálnom hodnotení sú naozaj plusové, mínusové položky. Takže viete, hovoriť teraz. Ja som vám, celý úvod som vám vysvetľoval, že jedným účtovným rozhodnutím, to znamená účtovným zaevidovaním alebo nezaevidovaním nejakého typu príjmu alebo nejakého typu výdavku je tá odchýlka od pôvodného cieľa. To, čo je kľúčové z pohľadu ale hotovostného schodku alebo kešového schodku, je výsledok hospodárenia, ktorý je o miliardu lepší. A preto aj medziročne klesá verejný dlh. Vaša poznámka o tom, že ale neklesá v absolútnom čísle. Tak tu musím povedať, že ako minister financií musím povedať, že áno, nedá sa vyhovovať vo všetkých oblastiach, lebo keby neklesol ani v percentuálnom, tak to inak ma vyšticujete. Áno, ale v tejto krajine nikdy neklesal hotovostne schodok s výnimkou výpredaja štátneho majetku a la Gorila, hej, keď sa proste predával štátny majetok a vtedy sa časť tohto výnosu použila na zníženie dlhu.
A tu vám musím povedať, že táto krajina nikdy nehospodárila čo len vyrovnane, nie prebytkovo, preto nemôže klesať medziročne absolútny dlh. To je konštatovanie. Nie je to výhovorka. Je konštatovanie. A ja som sedel v opozičných laviciach, keď vy ste boli koaličný poslanec, a pamätám si vaše vystúpenia a celú takú, bol to taký rýchly film, ktorý vám prebehol za dva roky. Ale pamätám si, pamätám si, čo sa vtedy dialo. Tak poprosím z hľadiska takej konzistencie, príspevok, ktorý ste si pripravili, bol teda štipľavý, ale opakujem vám, niektoré veci vám tam tiež nesedia, hej, z toho vnímania. Nemôžte ísť raz do akruality, raz do absolútneho vyjadrenia. Proste miešate to, lebo vám to vyhovuje. Lebo ste človek, ktorý rád priťahuje pozornosť. V rámci toho ste schopný behať v gumených rukaviciach alebo s prezervatívom na hlave. Je vám to jedno. Ide o to, len upútať pozornosť, pán poslanec.
Ak hovoríme o tom, čo ste rozprávali vy, pán poslanec, z pohľadu výdavkov. Príbeh minulého roku je veľmi jednoduchý. Súhlasím, že príjmy sa rozpočtujú ťažko a sú to v podstate, je to prognóza a ja kritizujem všetkých analytikov, aj ktorí pracujú na ministerstve alebo sú mimo budovy ministerstva financií, že sa netriafajú. Pozrite si príjmy. Tretí rok za sebou miliarda hore-dole. Chvalabohu, na tej pozitívnej stránke. To znamená, máme väčšie príjmy a mohlo by to byť možno aj inak. To znamená, tá prognostická práca je v pokrízovom období zrejme objektívne problematická a sme naozaj v období, kde sa zásadným spôsobom zvyšuje efektivita výberu daní ako výsledok boja s daňovými únikmi. Môžte si teraz v tejto atmosfére myslieť, čo len chcete, ale čísla sú jasné. A to je strana príjmová.
A tá výdavková je v minulom roku postihnutá veľmi jasnými vplyvmi. Čerpanie európskych fondov, lebo finále, lebo Speedy Gonzales z hľadiska čerpania európskych fondov, lebo korekcie, dofinancovanie korekcií, rozhodnutia v projektoch, kde bolo vyšetrovanie Olafu. Rezort dopravy zrušil financovanie, nahradili sme ho zo štátneho rozpočtu. 300 miliónov len jedna trať v Zlatovciach, hej, len proste pre vnímanie reality. A potom ďalšie dve investície, a to je Land Rover, ktorý nemohol byť zahrnutý v rozpočte na rok 2015, lebo sa o ňom rozhodlo až niekedy začiatkom roku 2015, a dúfam, že konsenzus alebo väčšinový konsenzus je, že je to pozitívna vec. A potom ďalšia vec je obchvat Bratislavy, keď sa začal výkup pozemkov, pretože sa začalo pracovať na PPP projekte, ktorý bol následne teraz verifikovaný. A to sú všetko stámilióny eur. To sú všetko desatiny percenta HDP, keď by sme išli presne. Výkup pozemkov sa dial cez NDS, ale hospodárenie NDS ovplyvňuje celý verejný sektor. A podobne rezort dopravy a hospodárstva v oblasti Land Roveru, príprava toho sajtu, toho priemyselného parku a eurofondy. Toto je celá zápletka. Toto je celá zápletka a z tohto pohľadu, prepáčte, nemám výčitky svedomia, lebo podľa mňa sú to správne veci, hej, obchvat Bratislavy, konsenzus, veľká investícia a dočerpanie európskych fondov, obálok hlavne v rezorte dopravy.
Skončil som, ospravedlňujem sa, ak som sa niekoho dotkol a ak som teda nebol úplne vyčerpávajúci. Ďakujem veľmi pekne, vidíme sa popoludní.
Rozpracované
14:03
Uvádzajúci uvádza bod 14:03
Peter KažimírTak ako v predchádzajúcom bode, štátny záverečný účet hovoril o výsledkoch hospodárenia štátu a celej verejnej správy v roku 2015, tento dokument je takým širším plánom, ako by sa mala vyvíjať ekonomika a verejné financie v najbližších rokoch, výhľadovo až do roku 2019. Samozrejme, aj s očakávaniami výsledku v roku 2016. Tento dokument je vlastne základnou odpoveďou aj na eventuálne...
Tak ako v predchádzajúcom bode, štátny záverečný účet hovoril o výsledkoch hospodárenia štátu a celej verejnej správy v roku 2015, tento dokument je takým širším plánom, ako by sa mala vyvíjať ekonomika a verejné financie v najbližších rokoch, výhľadovo až do roku 2019. Samozrejme, aj s očakávaniami výsledku v roku 2016. Tento dokument je vlastne základnou odpoveďou aj na eventuálne pochybovačné otázky o tom, ako by sa mala riešiť pozícia fiškálnej disciplíny a doplnenie fiškálnych pravidiel, či už z národnej legislatívy, alebo tej kľúčovej, ktorá vyplýva z legislatívy, ktorá nám priam vyplýva z hľadiska nášho členstva v Euroskupine a v Európskej únii.
Program stability prezentuje vývoj fiškálnej pozície, predpokladaný vývoj ekonomiky a popis opatrení rozpočtovej politiky na dosiahnutie stanovených cieľov v strednodobom horizonte. Predkladá sa v Európskej komisii v rámci európskeho semestra, ktorého cieľom je lepšia koordinácia rozpočtovej politiky a štrukturálnych politík, zohľadňujúc pravidlá Paktu stability a rastu a stratégie Európa 2020.
Slovenská ekonomika si za vlaňajšok pripísala nárast hrubého domáceho produktu o 3,6 %, čo je najviac za posledných 5 rokov. Vďaka rastu domáceho aj zahraničného dopytu pokračovalo oživenie na trhu práce. V ekonomike pribudlo 44-tisíc nových pracovných miest. Voľné pracovné miesta zaznamenávajú historické maximá, a preto možno predpokladať pokračovanie pozitívneho vývoja zamestnanosti. Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve v roku 2015 vzrástla na 883 eur, čo predstavuje medziročné tempo rastu o 2,9 percenta. Vzhľadom na pokračujúci pokles cien vzrástla reálna mzda až o 3,2 %, čo predstavuje druhý najrýchlejší rast po krízovom období. V nasledujúcich rokoch bude pokračovať postupné znižovanie deficitu verejnej správy až do dosiahnutia strednodobého rozpočtového cieľa, tzv. MTO, v roku 2019.
Stanovené fiškálne ciele sú plne v súlade s pravidlami Paktu stability a rastu a umožňujú financovanie investičných priorít novej vlády. Fiškálny rámec predpokladá v rokoch 2017 – 2019 postupné znižovanie schodku verejnej správy v roku 2017 na úroveň 1,29 stotín, v roku 2018 na úroveň 0,44 stotín percenta hrubého domáceho produktu a dosiahnutie rozpočtového prebytku 16 stotín, teda plusová hodnota 16 stotín percenta hrubého domáceho produktu v roku 2019.
Primárne saldo hospodárenia verejnej správy sa dostane do prebytku 0,1 % hrubého domáceho produktu už v roku 2017 a bude sa naďalej zlepšovať až k dosiahnutiu 1,5 % HDP v roku 2019. To je aj odpoveď na kritiku, ktorá zaznela pri obhajobe programového vyhlásenia vlády, ktoré fixuje dosiahnutie vyrovnaného hospodárenia verejnej správy najneskôr do roku 2020, tak jak som vám to teraz popísal v súlade, v plnom súlade s medzinárodnými, ale dúfam, že aj domácimi pravidlami. To ale de facto znamená, že prebytkové hospodárenie chceme už dosiahnuť v roku 2019 a oproti pôvodnému plánu minulej vlády to je vlastne posun teda len o jeden rok, nie o dva, ako je to často interpretované.
Rozpočtové ciele verejnej správy sú v plnom súlade s európskymi a národnými fiškálnymi pravidlami, tak ako som vám to pomenoval. Nevýrazná odchýlka od plnenia konsolidačných požiadaviek identifikovaná v roku 2015 je kompenzovaná výraznejším než požadovaným poklesom štrukturálneho salda v roku 2016. Očakávaný výsledok hospodárenia v roku 2016 a rozpočtové ciele zodpovedajú medziročnej štrukturálnej konsolidácii vo výške 0,7 % HDP v roku 2017 a pol percenta hrubého domáceho produktu roku 2018. Pri takmer neutrálnej fiškálnej politike Slovensko dosiahne v roku 2019 svoj strednodobý rozpočtový cieľ v podobe štrukturálneho deficitu na úrovni pol percenta. Teda v roku 2000 nominálne 0,16, štrukturálne mínus 0,5. Tak ako nám to pravidlá dovoľujú.
Dočasný charakter viacerých výdavkov a prognózovaný výber daní v scenári nezmenených politík umožňujú pokles deficitu na úroveň 0,9 % HDP v roku 2017. Fiškálny priestor vo výške dodatočných 0,4 % HDP bude v roku 2017 využitý predovšetkým na priority novej vlády v oblasti znižovania korporátnych daní a investičných výdavkov spojených s prípravou strategického priemyselného parku pri Nitre a bratislavského obchvatu. To znamená inými slovami, zmäkčenie cieľov na rok 2017 oproti pôvodnému plánu sa chce plne využiť na financovanie investícií, obchvat, Land Rover, a samozrejme aj je započítané zníženie korporátnych daní a samozrejme tento priestor sa chce využiť aj na navýšenie platov, napríklad v oblasti verejnej správy, kľúčovo v oblasti školstva.
V rokoch 2018 a 2019 prispejú k naplneniu cieľov konsolidačné opatrenia celkovo vo výške 0,2, resp. 0,3 % HDP, čo v porovnaní s predchádzajúcimi obdobiami potrebných konsolidačných objemov sú naozaj realizovateľné ciele.
Výdavky na vládne priority by mali byť financované pomalým rastom mzdových nákladov vo verejnej správe a vyššou efektívnosťou výdavkov vďaka ich revízii a pokračujúcim efektívnejším výberom daní. Novým nástrojom rozpočtovej politiky je hodnotenie efektívnosti verejných výdavkov, tzv. projekt hodnota za peniaze. V roku 2016 prebehne revízia výdavkov zameraná na zdravotníctvo, dopravu a informatizáciu verejnej správy, ktoré predstavujú 40 % výdavkov verejnej správy. Mandát pre jednotlivé revízie schvaľuje vláda a závery revízie budú vstupom pre prípravu rozpočtu verejnej správy a pevne verím, že v týchto jednotlivých kapitolách už pri príprave rozpočtu na budúci rok.
Naplnenie strednodobého rozpočtového plánu umožní pokles hrubého dlhu verejnej správy na horizonte prognózy pod 50 % hrubého domáceho produktu, do roku 2017 zostane úroveň verejného dlhu bez výrazných zmien okolo úrovne 53 %, ako je to dnes. A počnúc rokom 2018 sa prognózuje rýchlejšie tempo znižovania dlhu vzhľadom na predpokladaný rýchlejší rast ekonomiky. Oživenie rastu cien a očakávaný prebytok hospodárenia verejnej správy bude dlh v roku 2019 smerovať pod najnižšie sankčné pásmo daného roku, a to je vo výške 48 % hrubého domáceho produktu.
Vláda zachováva rozpočtový cieľ pre rok 2016 na úrovni 1,93 % HDP na základe identifikovaných pozitívnych rizík. Podľa priebežného monitoringu vývoja hospodárenia verejnej správy, v ktorom sú zahrnuté negatívne riziká, opäť pripravujúce kľúčovo, napríklad z rozhodnutia ohľadom výstavby bratislavského obchvatu, je dnešné očakávanie na úrovni 2,13 % hrubého domáceho produktu. Ale máme ešte pred sebou minimálne dve daňové prognózy, makroekonomické prognózy a my už dnes môžeme povedať, že tieto riziká budeme vedieť absorbovať minimálne teda z lepšieho ekonomického fungovania a z lepšieho výberu daní.
Toľko na úvod, ďakujem pekne.
Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda.
Tak ako v predchádzajúcom bode, štátny záverečný účet hovoril o výsledkoch hospodárenia štátu a celej verejnej správy v roku 2015, tento dokument je takým širším plánom, ako by sa mala vyvíjať ekonomika a verejné financie v najbližších rokoch, výhľadovo až do roku 2019. Samozrejme, aj s očakávaniami výsledku v roku 2016. Tento dokument je vlastne základnou odpoveďou aj na eventuálne pochybovačné otázky o tom, ako by sa mala riešiť pozícia fiškálnej disciplíny a doplnenie fiškálnych pravidiel, či už z národnej legislatívy, alebo tej kľúčovej, ktorá vyplýva z legislatívy, ktorá nám priam vyplýva z hľadiska nášho členstva v Euroskupine a v Európskej únii.
Program stability prezentuje vývoj fiškálnej pozície, predpokladaný vývoj ekonomiky a popis opatrení rozpočtovej politiky na dosiahnutie stanovených cieľov v strednodobom horizonte. Predkladá sa v Európskej komisii v rámci európskeho semestra, ktorého cieľom je lepšia koordinácia rozpočtovej politiky a štrukturálnych politík, zohľadňujúc pravidlá Paktu stability a rastu a stratégie Európa 2020.
Slovenská ekonomika si za vlaňajšok pripísala nárast hrubého domáceho produktu o 3,6 %, čo je najviac za posledných 5 rokov. Vďaka rastu domáceho aj zahraničného dopytu pokračovalo oživenie na trhu práce. V ekonomike pribudlo 44-tisíc nových pracovných miest. Voľné pracovné miesta zaznamenávajú historické maximá, a preto možno predpokladať pokračovanie pozitívneho vývoja zamestnanosti. Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve v roku 2015 vzrástla na 883 eur, čo predstavuje medziročné tempo rastu o 2,9 percenta. Vzhľadom na pokračujúci pokles cien vzrástla reálna mzda až o 3,2 %, čo predstavuje druhý najrýchlejší rast po krízovom období. V nasledujúcich rokoch bude pokračovať postupné znižovanie deficitu verejnej správy až do dosiahnutia strednodobého rozpočtového cieľa, tzv. MTO, v roku 2019.
Stanovené fiškálne ciele sú plne v súlade s pravidlami Paktu stability a rastu a umožňujú financovanie investičných priorít novej vlády. Fiškálny rámec predpokladá v rokoch 2017 – 2019 postupné znižovanie schodku verejnej správy v roku 2017 na úroveň 1,29 stotín, v roku 2018 na úroveň 0,44 stotín percenta hrubého domáceho produktu a dosiahnutie rozpočtového prebytku 16 stotín, teda plusová hodnota 16 stotín percenta hrubého domáceho produktu v roku 2019.
Primárne saldo hospodárenia verejnej správy sa dostane do prebytku 0,1 % hrubého domáceho produktu už v roku 2017 a bude sa naďalej zlepšovať až k dosiahnutiu 1,5 % HDP v roku 2019. To je aj odpoveď na kritiku, ktorá zaznela pri obhajobe programového vyhlásenia vlády, ktoré fixuje dosiahnutie vyrovnaného hospodárenia verejnej správy najneskôr do roku 2020, tak jak som vám to teraz popísal v súlade, v plnom súlade s medzinárodnými, ale dúfam, že aj domácimi pravidlami. To ale de facto znamená, že prebytkové hospodárenie chceme už dosiahnuť v roku 2019 a oproti pôvodnému plánu minulej vlády to je vlastne posun teda len o jeden rok, nie o dva, ako je to často interpretované.
Rozpočtové ciele verejnej správy sú v plnom súlade s európskymi a národnými fiškálnymi pravidlami, tak ako som vám to pomenoval. Nevýrazná odchýlka od plnenia konsolidačných požiadaviek identifikovaná v roku 2015 je kompenzovaná výraznejším než požadovaným poklesom štrukturálneho salda v roku 2016. Očakávaný výsledok hospodárenia v roku 2016 a rozpočtové ciele zodpovedajú medziročnej štrukturálnej konsolidácii vo výške 0,7 % HDP v roku 2017 a pol percenta hrubého domáceho produktu roku 2018. Pri takmer neutrálnej fiškálnej politike Slovensko dosiahne v roku 2019 svoj strednodobý rozpočtový cieľ v podobe štrukturálneho deficitu na úrovni pol percenta. Teda v roku 2000 nominálne 0,16, štrukturálne mínus 0,5. Tak ako nám to pravidlá dovoľujú.
Dočasný charakter viacerých výdavkov a prognózovaný výber daní v scenári nezmenených politík umožňujú pokles deficitu na úroveň 0,9 % HDP v roku 2017. Fiškálny priestor vo výške dodatočných 0,4 % HDP bude v roku 2017 využitý predovšetkým na priority novej vlády v oblasti znižovania korporátnych daní a investičných výdavkov spojených s prípravou strategického priemyselného parku pri Nitre a bratislavského obchvatu. To znamená inými slovami, zmäkčenie cieľov na rok 2017 oproti pôvodnému plánu sa chce plne využiť na financovanie investícií, obchvat, Land Rover, a samozrejme aj je započítané zníženie korporátnych daní a samozrejme tento priestor sa chce využiť aj na navýšenie platov, napríklad v oblasti verejnej správy, kľúčovo v oblasti školstva.
V rokoch 2018 a 2019 prispejú k naplneniu cieľov konsolidačné opatrenia celkovo vo výške 0,2, resp. 0,3 % HDP, čo v porovnaní s predchádzajúcimi obdobiami potrebných konsolidačných objemov sú naozaj realizovateľné ciele.
Výdavky na vládne priority by mali byť financované pomalým rastom mzdových nákladov vo verejnej správe a vyššou efektívnosťou výdavkov vďaka ich revízii a pokračujúcim efektívnejším výberom daní. Novým nástrojom rozpočtovej politiky je hodnotenie efektívnosti verejných výdavkov, tzv. projekt hodnota za peniaze. V roku 2016 prebehne revízia výdavkov zameraná na zdravotníctvo, dopravu a informatizáciu verejnej správy, ktoré predstavujú 40 % výdavkov verejnej správy. Mandát pre jednotlivé revízie schvaľuje vláda a závery revízie budú vstupom pre prípravu rozpočtu verejnej správy a pevne verím, že v týchto jednotlivých kapitolách už pri príprave rozpočtu na budúci rok.
Naplnenie strednodobého rozpočtového plánu umožní pokles hrubého dlhu verejnej správy na horizonte prognózy pod 50 % hrubého domáceho produktu, do roku 2017 zostane úroveň verejného dlhu bez výrazných zmien okolo úrovne 53 %, ako je to dnes. A počnúc rokom 2018 sa prognózuje rýchlejšie tempo znižovania dlhu vzhľadom na predpokladaný rýchlejší rast ekonomiky. Oživenie rastu cien a očakávaný prebytok hospodárenia verejnej správy bude dlh v roku 2019 smerovať pod najnižšie sankčné pásmo daného roku, a to je vo výške 48 % hrubého domáceho produktu.
Vláda zachováva rozpočtový cieľ pre rok 2016 na úrovni 1,93 % HDP na základe identifikovaných pozitívnych rizík. Podľa priebežného monitoringu vývoja hospodárenia verejnej správy, v ktorom sú zahrnuté negatívne riziká, opäť pripravujúce kľúčovo, napríklad z rozhodnutia ohľadom výstavby bratislavského obchvatu, je dnešné očakávanie na úrovni 2,13 % hrubého domáceho produktu. Ale máme ešte pred sebou minimálne dve daňové prognózy, makroekonomické prognózy a my už dnes môžeme povedať, že tieto riziká budeme vedieť absorbovať minimálne teda z lepšieho ekonomického fungovania a z lepšieho výberu daní.
Toľko na úvod, ďakujem pekne.
Rozpracované
14:12
Vystúpenie 14:12
Peter NáhlikPredseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 116 z 26. mája 2016 pridelil program stability na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet a výboru pre európske záležitosti. Za gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet.
Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania iné stanoviská poslancov Národnej rady. K predmetnému programu zaujali výbory toto stanovisko: Odporúčanie pre Národnú radu program zobrať na vedomie, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 28 zo dňa 13. júna 2016, výbor pre európske záležitosti uznesením č. 16 zo dňa 9. júna 2016.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k programu stability odporúča Národnej rade Slovenskej republiky Program stability Slovenskej republiky na roky 2016 až 2019 (tlač 109) zobrať na vedomie. Spoločná správa výboru bola schválená uznesením gestorského výboru č. 35 zo dňa 13. júna 2016. Výbor ma určil za spravodajcu výboru. Zároveň ma poveril predniesť správu na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní. Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi predniesť spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania Programu stability Slovenskej republiky na roky 2016 až 2019 (tlač 109). Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výboru o prerokovaní vyššie uvedenej problematiky.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 116 z 26. mája 2016 pridelil program stability na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet a výboru pre európske záležitosti. Za gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet.
Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania iné stanoviská poslancov Národnej rady. K predmetnému programu zaujali výbory toto stanovisko: Odporúčanie pre Národnú radu program zobrať na vedomie, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 28 zo dňa 13. júna 2016, výbor pre európske záležitosti uznesením č. 16 zo dňa 9. júna 2016.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k programu stability odporúča Národnej rade Slovenskej republiky Program stability Slovenskej republiky na roky 2016 až 2019 (tlač 109) zobrať na vedomie. Spoločná správa výboru bola schválená uznesením gestorského výboru č. 35 zo dňa 13. júna 2016. Výbor ma určil za spravodajcu výboru. Zároveň ma poveril predniesť správu na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní. Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Rozpracované
14:14
Vystúpenie v rozprave 14:14
Eugen JurzycaVážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení prítomní v sále aj mimo sály, ťažko je zaujať tou diskusiou na tému o predkladaných, ktorá je zachytená v predkladaných materiáloch v tej skupine, ktorú predkladá pán minister financií v čase diskusií o grexite, brexite a kalixite, ale vážna vec je to, čiže pokúsiť sa o to treba. Skúsim sa zamerať na to, čo tu doteraz neodznelo.
Menej sa...
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení prítomní v sále aj mimo sály, ťažko je zaujať tou diskusiou na tému o predkladaných, ktorá je zachytená v predkladaných materiáloch v tej skupine, ktorú predkladá pán minister financií v čase diskusií o grexite, brexite a kalixite, ale vážna vec je to, čiže pokúsiť sa o to treba. Skúsim sa zamerať na to, čo tu doteraz neodznelo.
Menej sa hovorilo o tom, že ten rok 2060 alebo ´65, ku ktorému mierime a ku ktorému sa, ku ktorým tým rokom sa robia analýzy, že ten rok je blízko. Že to nie je tak, že ktovie, mnohí sa ho nedožijeme a nepocítime nikdy tú tvrdosť, ktorá vyplynie zo zhoršenia situácie povedzme v demografii. Ono tú tvrdosť už cítime teraz vzhľadom na to, že Komisia dáva pozor, vzhľadom na to, že aj naši politici dávajú pozor, vzhľadom na to, že máme zákon o dlhovej brzde, vzhľadom na to, že máme rozpočtovú radu, tak strážime tú dlhodobú udržateľnosť. No a každé to, každá neefektívnosť dnes sa cez ten prepočet prejaví už dnes v tom, že sú potom, že si potom nemôžeme dovoliť primerane zvyšovať platy učiteľov, že si nemôžeme dovoliť vyššie dôchodky, že musíme posielať ľudí skôr; neskôr do dôchodku; pardon; že nemáme dosť peňazí na sestričky. Čiže budúcnosť je tu.
Podľa mňa dôležité pri tomto bode je povedať si, zodpovedať niekoľko otázok, napríklad prečo teda vláda rezignovala na ciele predchádzajúcej vlády, resp. nerezignovala, ale znížila tú ambíciu svoju, lebo doteraz tie odpovede boli len také, že sa teda zmenila koalícia a táto koalícia hovorí, že treba vyrovnaný rozpočet posunúť. Ale nie je to, nie je to odborná odpoveď. Dúfam, že nám ju dá pán minister. Je to odpoveď podľa mňa z toho istého vrecka, z ktorého je odpoveď, že kto vyhrá voľby, môže všetko. Je to iba taká politická odpoveď.
K dlhu tu odznelo niekoľko komentárov, počúval som to, že aký je dlh v porovnaní s HDP a v absolútnej čiastke. A podľa mňa kľúčové je povedať si, že ten dlh musíme znižovať udržateľným spôsobom, to znamená znižovaním deficitu, nie jednorazovými opatreniami. Hoci mne je sympatické aj to, ale nestačí to ako riešenie dlhodobej neudržateľnosti verejných financií, ktorá stále existuje.
No a keď si povieme to, čo je hlavné pri konsolidácii verejných financií, že z toho dlhodobého hľadiska, dobre, uznajme, že keď je kríza, keď sú zlé časy, tak vláda má právo požičať si nejaké peniaze a teda zvýšiť dlh, ale potom by ich mala vrátiť, keď sú dobré časy. No a my tie dobré časy teraz máme, už štyri roky máme dobré časy a znižujeme dlh prioritne jednorazovými opatreniami a vôbec ani nehovoríme o tom, že by sme mali, že sa nám podarí znížiť dlh na predkrízovú úroveň. Moment, teraz mi tu, no, zhasla obrazovka, ale dá sa to aj bez toho, dúfam.
Čiže nedostávame sa tam ani približne na tú predkrízovú úroveň a z takého dlhodobého hľadiska teda nemôžeme tvrdiť, že to ozdravovanie verejných financií je úplne na dobrej ceste. Hoci nie je tak ďaleko od dosahovania strednodobých cieľov, to treba uznať.
V tomto bode sa chcem zastať a tu som mal práve na obrazovke citát rady rozpočtovej zodpovednosti, tu som sa chcel zastať Ondreja Dostála, že RRZ mala v hodnotení strednodobých cieľov, mala napísané, že dva ostatné roky vláda nesplnila rozpočtové ciele. A môžeme hovoriť, že cez čo je to merané, každopádne ale platí, že program stability v roku 2012 odhadoval na rok 2015 alebo plánoval na rok 2015 deficit 1,7 %, tá skutočnosť podľa Eurostatu je 2,97 % v 2015., to už nie sú desatinky, to je pomerne veľký rozdiel.
Z toho dlhodobého hľadiska ešte musím urobiť poznámku, že áno, tie, to dlhodobé, tá dlhodobá udržateľnosť verejných financií ako keby sa zlepšovala v tomto volebnom období, ale treba povedať aj to, že do veľkej miery to spôsobuje reforma dôchodkového systému, kde sú aj zarátané tie pomalšie rastúce dôchodky, ale aj ten neskorší odchod do dôchodku. A tvrdím, že to ešte bude mať politické náklady. Už teraz vidíme články v novinách, že od budúceho roka sa teda pôjde neskôr do dôchodku, myslím, o 76 dní, už je s tým spojená kritika. Kritika je spojená aj s tým, že principiálne v tej reforme je vlastne to isté, čo bolo kritizované aj v tých rokoch predchádzajúcich, a síce rozdelenie na novo- a starodôchodcov. Nie takýmto dramatickým spôsobom ako kedysi, ale principiálne to tam je, pretože človek, ktorý dosiahne dôchodkový vek na Silvestra tohto roka 62 rokov, tak pôjde do dôchodku vo veku 62 rokov, a kto sa narodil o deň neskôr, a teda bude mať 62 rokov na Nový rok budúci rok, iba o deň neskôr, tak pôjde neskôr do dôchodku nie o deň, ale o 76 dní. Čiže dvaja susedia všetko robili rovnako a taký veľký rozdiel. Toto spôsobí ešte politické náklady, a teda tvrdím, že z dlhodobého hľadiska nemôžeme tak ľahko akceptovať to, že sa nám výrazne zlepšila udržateľnosť verejných financií.
Čo si myslím, že treba robiť, čiastočne naozaj presadzovať ten princíp value for money, ale vidím tam veľké riziká v tom, že na to, aby sa uplatnil, tak treba stanoviť merateľné ukazovatele. A to je veľké politické riziko v zdravotníctve, v školstve aj inde. Ďalej väčší dôraz na to, ako sa funkčne rozdeľujú peniaze, je to v materiáloch, ktoré predkladá pán minister, popísané v tej časti, ktorá sa volá COFOG, to je veľmi dobrá kalkulačka, dá sa z nej porovnať, ako nám rastú výdavky napríklad na školstvo alebo na zdravotníctvo, a porovnávať to s inými krajinami zahraničnými aj povedzme s tými najúspešnejšími, ale pozrieť sa aj na to, že z tých peňazí, ktoré minulý rok štát získal navyše, a tých bolo skoro trištvrte miliardy alebo približne, tak do ekonomiky išlo viac o 25,7 mil., ale na vzdelávanie menej o 1,9 mil. eur. Čiže toto keď porovnávame s tými tendenciami, tak celkom nevychádza, že by sme sa ich držali.
Ďalej si myslím, že pokiaľ naozaj chceme dosiahnuť to, aby v časoch lepšieho hospodárskeho rastu Slovensko konsolidovalo a neminulo skoro všetky peniaze na súčasnú spotrebu alebo aj súčasné investície, ale aby znižovalo udržateľným spôsobom dlh, tak bude potrebné zaviesť výdavkové stropy, tak ako boli navrhnuté, určite aj ministerstvo financií vie o rôznych možnostiach, ako by sa dali výdavkové stropy dostať do našej legislatívy.
No a posledný bod, čo si myslím, je, že, a tým nadviažem na začiatok vstupu pána ministra do rozpravy, keď hovoril o školstve. Myslím si, že ťažko je kopírovať IFP na jednotlivé rezorty. Lebo tí ministri iných rezortov majú iné záujmy. Racionálne iné záujmy v politike, než má ministerstvo financií, ktoré bráni udržateľnosť verejných financií a nízky dlh a deficit, a to sú záujmy Slovenska podľa mňa. Čiže skôr si myslím, že IFP má mať kapacity analyzovať problematiku ďalších rezortov. Nieže ďalšie rezorty si vytvoria samostatné analytické jednotky.
A pekne je to vidno, že na tom školstve taká jednotka existuje a je, aj dnes bolo krásne vidno, že nevieme sa ani dohodnúť, či máme kvalitné školstvo alebo nemáme školstvo. Nevieme sa dohodnúť. Odborníci hovoria všeličo.
Takto voľne tá diskusia v oblasti verejných financií neplynie. Tam sú proste analýzy, o ktoré sa môžme oprieť a takisto nejaký výber faktov zverejňovaný. Takže myslím si, že ten postup by mal byť taký, cez to IFP by sa ľahšie dalo dosiahnuť aj, by sa dal ľahšie dosiahnuť úspech v projekte value for money.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave
15.6.2016 o 14:14 hod.
Ing.
Eugen Jurzyca
Videokanál poslanca
Dobrý deň, ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení prítomní v sále aj mimo sály, ťažko je zaujať tou diskusiou na tému o predkladaných, ktorá je zachytená v predkladaných materiáloch v tej skupine, ktorú predkladá pán minister financií v čase diskusií o grexite, brexite a kalixite, ale vážna vec je to, čiže pokúsiť sa o to treba. Skúsim sa zamerať na to, čo tu doteraz neodznelo.
Menej sa hovorilo o tom, že ten rok 2060 alebo ´65, ku ktorému mierime a ku ktorému sa, ku ktorým tým rokom sa robia analýzy, že ten rok je blízko. Že to nie je tak, že ktovie, mnohí sa ho nedožijeme a nepocítime nikdy tú tvrdosť, ktorá vyplynie zo zhoršenia situácie povedzme v demografii. Ono tú tvrdosť už cítime teraz vzhľadom na to, že Komisia dáva pozor, vzhľadom na to, že aj naši politici dávajú pozor, vzhľadom na to, že máme zákon o dlhovej brzde, vzhľadom na to, že máme rozpočtovú radu, tak strážime tú dlhodobú udržateľnosť. No a každé to, každá neefektívnosť dnes sa cez ten prepočet prejaví už dnes v tom, že sú potom, že si potom nemôžeme dovoliť primerane zvyšovať platy učiteľov, že si nemôžeme dovoliť vyššie dôchodky, že musíme posielať ľudí skôr; neskôr do dôchodku; pardon; že nemáme dosť peňazí na sestričky. Čiže budúcnosť je tu.
Podľa mňa dôležité pri tomto bode je povedať si, zodpovedať niekoľko otázok, napríklad prečo teda vláda rezignovala na ciele predchádzajúcej vlády, resp. nerezignovala, ale znížila tú ambíciu svoju, lebo doteraz tie odpovede boli len také, že sa teda zmenila koalícia a táto koalícia hovorí, že treba vyrovnaný rozpočet posunúť. Ale nie je to, nie je to odborná odpoveď. Dúfam, že nám ju dá pán minister. Je to odpoveď podľa mňa z toho istého vrecka, z ktorého je odpoveď, že kto vyhrá voľby, môže všetko. Je to iba taká politická odpoveď.
K dlhu tu odznelo niekoľko komentárov, počúval som to, že aký je dlh v porovnaní s HDP a v absolútnej čiastke. A podľa mňa kľúčové je povedať si, že ten dlh musíme znižovať udržateľným spôsobom, to znamená znižovaním deficitu, nie jednorazovými opatreniami. Hoci mne je sympatické aj to, ale nestačí to ako riešenie dlhodobej neudržateľnosti verejných financií, ktorá stále existuje.
No a keď si povieme to, čo je hlavné pri konsolidácii verejných financií, že z toho dlhodobého hľadiska, dobre, uznajme, že keď je kríza, keď sú zlé časy, tak vláda má právo požičať si nejaké peniaze a teda zvýšiť dlh, ale potom by ich mala vrátiť, keď sú dobré časy. No a my tie dobré časy teraz máme, už štyri roky máme dobré časy a znižujeme dlh prioritne jednorazovými opatreniami a vôbec ani nehovoríme o tom, že by sme mali, že sa nám podarí znížiť dlh na predkrízovú úroveň. Moment, teraz mi tu, no, zhasla obrazovka, ale dá sa to aj bez toho, dúfam.
Čiže nedostávame sa tam ani približne na tú predkrízovú úroveň a z takého dlhodobého hľadiska teda nemôžeme tvrdiť, že to ozdravovanie verejných financií je úplne na dobrej ceste. Hoci nie je tak ďaleko od dosahovania strednodobých cieľov, to treba uznať.
V tomto bode sa chcem zastať a tu som mal práve na obrazovke citát rady rozpočtovej zodpovednosti, tu som sa chcel zastať Ondreja Dostála, že RRZ mala v hodnotení strednodobých cieľov, mala napísané, že dva ostatné roky vláda nesplnila rozpočtové ciele. A môžeme hovoriť, že cez čo je to merané, každopádne ale platí, že program stability v roku 2012 odhadoval na rok 2015 alebo plánoval na rok 2015 deficit 1,7 %, tá skutočnosť podľa Eurostatu je 2,97 % v 2015., to už nie sú desatinky, to je pomerne veľký rozdiel.
Z toho dlhodobého hľadiska ešte musím urobiť poznámku, že áno, tie, to dlhodobé, tá dlhodobá udržateľnosť verejných financií ako keby sa zlepšovala v tomto volebnom období, ale treba povedať aj to, že do veľkej miery to spôsobuje reforma dôchodkového systému, kde sú aj zarátané tie pomalšie rastúce dôchodky, ale aj ten neskorší odchod do dôchodku. A tvrdím, že to ešte bude mať politické náklady. Už teraz vidíme články v novinách, že od budúceho roka sa teda pôjde neskôr do dôchodku, myslím, o 76 dní, už je s tým spojená kritika. Kritika je spojená aj s tým, že principiálne v tej reforme je vlastne to isté, čo bolo kritizované aj v tých rokoch predchádzajúcich, a síce rozdelenie na novo- a starodôchodcov. Nie takýmto dramatickým spôsobom ako kedysi, ale principiálne to tam je, pretože človek, ktorý dosiahne dôchodkový vek na Silvestra tohto roka 62 rokov, tak pôjde do dôchodku vo veku 62 rokov, a kto sa narodil o deň neskôr, a teda bude mať 62 rokov na Nový rok budúci rok, iba o deň neskôr, tak pôjde neskôr do dôchodku nie o deň, ale o 76 dní. Čiže dvaja susedia všetko robili rovnako a taký veľký rozdiel. Toto spôsobí ešte politické náklady, a teda tvrdím, že z dlhodobého hľadiska nemôžeme tak ľahko akceptovať to, že sa nám výrazne zlepšila udržateľnosť verejných financií.
Čo si myslím, že treba robiť, čiastočne naozaj presadzovať ten princíp value for money, ale vidím tam veľké riziká v tom, že na to, aby sa uplatnil, tak treba stanoviť merateľné ukazovatele. A to je veľké politické riziko v zdravotníctve, v školstve aj inde. Ďalej väčší dôraz na to, ako sa funkčne rozdeľujú peniaze, je to v materiáloch, ktoré predkladá pán minister, popísané v tej časti, ktorá sa volá COFOG, to je veľmi dobrá kalkulačka, dá sa z nej porovnať, ako nám rastú výdavky napríklad na školstvo alebo na zdravotníctvo, a porovnávať to s inými krajinami zahraničnými aj povedzme s tými najúspešnejšími, ale pozrieť sa aj na to, že z tých peňazí, ktoré minulý rok štát získal navyše, a tých bolo skoro trištvrte miliardy alebo približne, tak do ekonomiky išlo viac o 25,7 mil., ale na vzdelávanie menej o 1,9 mil. eur. Čiže toto keď porovnávame s tými tendenciami, tak celkom nevychádza, že by sme sa ich držali.
Ďalej si myslím, že pokiaľ naozaj chceme dosiahnuť to, aby v časoch lepšieho hospodárskeho rastu Slovensko konsolidovalo a neminulo skoro všetky peniaze na súčasnú spotrebu alebo aj súčasné investície, ale aby znižovalo udržateľným spôsobom dlh, tak bude potrebné zaviesť výdavkové stropy, tak ako boli navrhnuté, určite aj ministerstvo financií vie o rôznych možnostiach, ako by sa dali výdavkové stropy dostať do našej legislatívy.
No a posledný bod, čo si myslím, je, že, a tým nadviažem na začiatok vstupu pána ministra do rozpravy, keď hovoril o školstve. Myslím si, že ťažko je kopírovať IFP na jednotlivé rezorty. Lebo tí ministri iných rezortov majú iné záujmy. Racionálne iné záujmy v politike, než má ministerstvo financií, ktoré bráni udržateľnosť verejných financií a nízky dlh a deficit, a to sú záujmy Slovenska podľa mňa. Čiže skôr si myslím, že IFP má mať kapacity analyzovať problematiku ďalších rezortov. Nieže ďalšie rezorty si vytvoria samostatné analytické jednotky.
A pekne je to vidno, že na tom školstve taká jednotka existuje a je, aj dnes bolo krásne vidno, že nevieme sa ani dohodnúť, či máme kvalitné školstvo alebo nemáme školstvo. Nevieme sa dohodnúť. Odborníci hovoria všeličo.
Takto voľne tá diskusia v oblasti verejných financií neplynie. Tam sú proste analýzy, o ktoré sa môžme oprieť a takisto nejaký výber faktov zverejňovaný. Takže myslím si, že ten postup by mal byť taký, cez to IFP by sa ľahšie dalo dosiahnuť aj, by sa dal ľahšie dosiahnuť úspech v projekte value for money.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
14:28
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:28
Béla BugárPán kolega Jurzyca, vzhľadom k tomu, že aj od vás, ale aj od viacerých kolegov z SaS som počul veľakrát už, že sme posunuli možnosť dosiahnutia vyrovnaného rozpočtu, tak vám musím povedať, ako to prebiehalo, keď sme rokovali s vaším predsedom za prítomnosti pani poslankyne Kiššovej, keď sme išli rokovať o tom, že či sa dá vôbec vytvoriť spoločná vláda s tými istými, dá sa povedať, programovými prioritami, ako...
Pán kolega Jurzyca, vzhľadom k tomu, že aj od vás, ale aj od viacerých kolegov z SaS som počul veľakrát už, že sme posunuli možnosť dosiahnutia vyrovnaného rozpočtu, tak vám musím povedať, ako to prebiehalo, keď sme rokovali s vaším predsedom za prítomnosti pani poslankyne Kiššovej, keď sme išli rokovať o tom, že či sa dá vôbec vytvoriť spoločná vláda s tými istými, dá sa povedať, programovými prioritami, ako sme potom išli rokovať, samozrejme, s pánom predsedom Ficom. Prvé, čo bolo povedané, že dobre, dobre, dá sa dosiahnuť dohoda, ale však my nemusíme tlačiť na vyrovnaný rozpočet, kľudne to odsuňme, aby sme mali čo rozdávať. Takže už viackrát by som nerád to počul, lebo ešte raz, môžte sa opýtať pani poslankyňu Kiššovú, ale aj pani súčasnú ministerku Luciu Žitňanskú, ktorá bola so mnou na tom rokovaní, minimálne štyria sme to počuli. Takže to, čo vyčítate momentálne nám, bohužiaľ, oveľa vehementnejšie obhajoval váš predseda, pán predseda teda Sulík. Takže viete, hovorme aspoň pravdu.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
15.6.2016 o 14:28 hod.
Ing.
Béla Bugár
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo.
Pán kolega Jurzyca, vzhľadom k tomu, že aj od vás, ale aj od viacerých kolegov z SaS som počul veľakrát už, že sme posunuli možnosť dosiahnutia vyrovnaného rozpočtu, tak vám musím povedať, ako to prebiehalo, keď sme rokovali s vaším predsedom za prítomnosti pani poslankyne Kiššovej, keď sme išli rokovať o tom, že či sa dá vôbec vytvoriť spoločná vláda s tými istými, dá sa povedať, programovými prioritami, ako sme potom išli rokovať, samozrejme, s pánom predsedom Ficom. Prvé, čo bolo povedané, že dobre, dobre, dá sa dosiahnuť dohoda, ale však my nemusíme tlačiť na vyrovnaný rozpočet, kľudne to odsuňme, aby sme mali čo rozdávať. Takže už viackrát by som nerád to počul, lebo ešte raz, môžte sa opýtať pani poslankyňu Kiššovú, ale aj pani súčasnú ministerku Luciu Žitňanskú, ktorá bola so mnou na tom rokovaní, minimálne štyria sme to počuli. Takže to, čo vyčítate momentálne nám, bohužiaľ, oveľa vehementnejšie obhajoval váš predseda, pán predseda teda Sulík. Takže viete, hovorme aspoň pravdu.
Rozpracované
14:29
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:29
Natália GrausováJa by som chcela k tým dôchodkom. Dovoľte, aby som povedala svoj názor. Ja osobne považujem posúvanie odchodu do dôchodku našich občanov za zločin proti našim ľuďom, proti našim občanom, ktorí tu pracujú. To je môj názor.
Ďakujem.
Ja by som chcela k tým dôchodkom. Dovoľte, aby som povedala svoj názor. Ja osobne považujem posúvanie odchodu do dôchodku našich občanov za zločin proti našim ľuďom, proti našim občanom, ktorí tu pracujú. To je môj názor.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
15.6.2016 o 14:29 hod.
MUDr.
Natália Grausová
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo.
Ja by som chcela k tým dôchodkom. Dovoľte, aby som povedala svoj názor. Ja osobne považujem posúvanie odchodu do dôchodku našich občanov za zločin proti našim ľuďom, proti našim občanom, ktorí tu pracujú. To je môj názor.
Ďakujem.
Rozpracované
14:29
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:29
Ladislav KamenickýPlne súhlasím s kritikou, ktorá zaznela z našich koaličných rád, čiže to znamená, že to, čo hovoríte o tom posúvaní tých cieľov, my sme posunuli cieľ vyrovnaného dôchodku o jeden rok. Len o jeden rok vzhľadom aj na to, že sú tu nejaké priority. Pred voľbami sme tu mali rôzne demonštrácie, na jednej strane by ste veľmi veľa rozdávali, na druhej strane chceli mať vyrovnaný rozpočet. Čiže to môžte robiť vtedy, keď budete vy...
Plne súhlasím s kritikou, ktorá zaznela z našich koaličných rád, čiže to znamená, že to, čo hovoríte o tom posúvaní tých cieľov, my sme posunuli cieľ vyrovnaného dôchodku o jeden rok. Len o jeden rok vzhľadom aj na to, že sú tu nejaké priority. Pred voľbami sme tu mali rôzne demonštrácie, na jednej strane by ste veľmi veľa rozdávali, na druhej strane chceli mať vyrovnaný rozpočet. Čiže to môžte robiť vtedy, keď budete vy vládnuť a budete to nejakým spôsobom nastavovať.
Čo sa týka tých, súhlasím, že demografický vývoj nás nejakým spôsobom dobehne, budeme ho musieť riešiť. Ale musím povedať, že tak, ako bol nastavený prvý a druhý pilier, deväť na deväť, to bolo z hľadiska vôbec fungovania, hlavne teda po kríze roku 2008, neudržateľný systém. A myslím si, že áno, budeme to musieť riešiť možno nejakým tretím pilierom, ktorý bude podporovaný štátom, prípadne nejakým iným spôsobom. Takže to nás všetko, samozrejme, čaká, ale myslím si, že nebudeme všetci sedieť so založenými rukami, ale budeme to riešiť.
Čo sa týka tých štrukturálnych opatrení a jednorazových. Ja som vďačný aj za tie jednorazové opatrenia, čo sa týka štrukturálnych, tak ten program stability hovorí o nejakých, nejakej budúcnosti toho, ako to vidí vláda, akým spôsobom to chce nastaviť. Ak si pozriete na strane 6, je tam za rok 2016, ´17, ´18, ´19, je tam konsolidované úsilie vo výške 0,45, 0,70, 0,50 a 0,16 s tým, že dosiahneme tie strednodobé ciele tak, ako sme si nastavili. Čo oceňujem, hneď vedľa je vývoj hrubého dlhu, dokonca aj čistý dlh sa nám stabilizoval a zostáva na jednej úrovni a od roku 2017 by mal klesať. Čo ja ako ekonóm oceňujem a myslím si, že ten smer, ktorý momentálne nastavilo ministerstvo, je správny.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
15.6.2016 o 14:29 hod.
Ing.
Ladislav Kamenický
Videokanál poslanca
Ďakujem.
Plne súhlasím s kritikou, ktorá zaznela z našich koaličných rád, čiže to znamená, že to, čo hovoríte o tom posúvaní tých cieľov, my sme posunuli cieľ vyrovnaného dôchodku o jeden rok. Len o jeden rok vzhľadom aj na to, že sú tu nejaké priority. Pred voľbami sme tu mali rôzne demonštrácie, na jednej strane by ste veľmi veľa rozdávali, na druhej strane chceli mať vyrovnaný rozpočet. Čiže to môžte robiť vtedy, keď budete vy vládnuť a budete to nejakým spôsobom nastavovať.
Čo sa týka tých, súhlasím, že demografický vývoj nás nejakým spôsobom dobehne, budeme ho musieť riešiť. Ale musím povedať, že tak, ako bol nastavený prvý a druhý pilier, deväť na deväť, to bolo z hľadiska vôbec fungovania, hlavne teda po kríze roku 2008, neudržateľný systém. A myslím si, že áno, budeme to musieť riešiť možno nejakým tretím pilierom, ktorý bude podporovaný štátom, prípadne nejakým iným spôsobom. Takže to nás všetko, samozrejme, čaká, ale myslím si, že nebudeme všetci sedieť so založenými rukami, ale budeme to riešiť.
Čo sa týka tých štrukturálnych opatrení a jednorazových. Ja som vďačný aj za tie jednorazové opatrenia, čo sa týka štrukturálnych, tak ten program stability hovorí o nejakých, nejakej budúcnosti toho, ako to vidí vláda, akým spôsobom to chce nastaviť. Ak si pozriete na strane 6, je tam za rok 2016, ´17, ´18, ´19, je tam konsolidované úsilie vo výške 0,45, 0,70, 0,50 a 0,16 s tým, že dosiahneme tie strednodobé ciele tak, ako sme si nastavili. Čo oceňujem, hneď vedľa je vývoj hrubého dlhu, dokonca aj čistý dlh sa nám stabilizoval a zostáva na jednej úrovni a od roku 2017 by mal klesať. Čo ja ako ekonóm oceňujem a myslím si, že ten smer, ktorý momentálne nastavilo ministerstvo, je správny.
Ďakujem.
Rozpracované