6. schôdza

Ďakujem.
K pánovi Bugárovi, no ja som práve dúfal, že dostanem odpoveď takú nie celkom politickú, ale skôr nejakú ekonomickú a dostal som len politickú, to znamená, že vy by ste boli ešte horší, no. Tak, ale chcel som počuť, že či sú nejaké ekonomické dôvody na to, aby sa ten cieľ posúval.
A pokiaľ ide o tú dlhodobú udržateľnosť, tak väčšinou súhlasím s tým, čo hovoril pán Kamenický, ibaže nemôžeme donekonečna zvaľovať vinu na reformy, ktoré sú 15 alebo 10 rokov staré. Jednoducho tá neudržateľnosť existuje a kroky musíme robiť dnes.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Ja v prvom rade chcem teda poďakovať pánovi Jurzycovi za veľmi korektný príspevok, ktorý sa skoro nikdy teda nedostáva do nejakých populistických rovín, ako myslím si, že to je to vzájomné poznanie.
Ja by som vo všeobecnosti chcel povedať úplne tak apoliticky, aj keď sa to ťažko z tejto kabínky ako dá, ale ja sa o to pokúsim vzhľadom na agendu, ktorú mám na starosti.
Táto krajina v oblasti verejných financií má veľmi dobrý kredit. Hovorím o verejných financiách a hovorím o pohľade zvonku. Hovorím o pohľade, ktorý si napríklad dodržiavajú medzinárodné finančné trhy, pretože vždy a vždy budem opakovať, že najlepšou skúškou toho, akú krajina má meno, aké meno má, je to, či vám veriteľ požičia peniaze a za čo vám požičia peniaze. A Slovensko naozaj patrí k tým krajinám, ktoré svoje dlhopisy, svoje dlžoby je schopná financovať cez veľmi, cez dlhopisy s veľmi dlhou splatnosťou, to znamená, 10-, 20-ročné, 30-ročné dlhopisy v prípade Slovenska nie sú problémom. Naše takzvané rizikové prirážky sú na historických minimách, hneď na to odpoviete, samozrejme, ale kvantitatívne uvoľňovanie, ale Draghi, ECB. Áno, aj, ale tieto podmienky majú všetky krajiny, nielen Slovensko, hej, majú aj všetky krajiny eurozóny a aj ďalšie krajiny Európskej únie. A tu už tie výsledky nie sú úplne rovnaké, pretože naozaj Slovensko sa v istých obdobiach na základe hodnotenia takzvaných benchmarkových porovnateľných dlhopisov, za ktoré sa považuje dlhopis s desaťročnou splatnosťou, má tretie najlacnejšie, hej, po Nemecku a takzvanom trvalom eurovale, na Slovensku to voláme trvalý euroval, v angličtine to je ESM, čo je teda výborná vizitka. Je to proste vizitka, je to praktické vyjadrenie toho, že keď vám niekto je ochotný požičať peniaze na 10, 15, 30 rokov, to znamená, neberie do úvahy veľmi nejakú minulosť alebo nejakú takú fatálnu prítomnosť, ale berie do úvahy pravdepodobnosť toho, že o 10, 15, 30 rokov vám tá krajina peniaze vráti. To znamená, že verí v tú budúcnosť tej krajiny a verí v to, čo tá krajina vysiela, čo proste reprezentuje.
Možno sa, máte pocit, že hovorím v nejakej rovine science fiction, lebo to proste politická scéna je často proste traumatizovaná tým, že my sa sebabičujeme, ináč mentalitne sme zrejme tiež nastavení tak, že sa málokedy vieme pochváliť alebo chceme pochváliť. Je to otázka proste aj vnútorného sebavedomia.
Ja vám vravím na základe svojej skúsenosti, ktoré už sa blížia k dekáde skoro, bez chvastúnstva, lebo toto je výsledok celej politickej elity za väčšie obdobie. Toto, to ja, nikto nechce si tuná, teraz nechcem tu mať nejakú medailu (rečník si ukázal na ľavú stranu hrude) a budem sa tu búchať, že toto je teraz len moja zásluha. Na rezorte financií napríklad robia ľudia, ktorí sú tam 12 rokov, hej. To znamená, viete veľmi dobre, sú minimálne dva rezorty v krajine, ktoré majú takú dlhodobú udržateľnosť z hľadiska personálnych politík. Čiže to nie je ani o politike. To je naozaj to, čo ste, pán Jurzyca, povedali, to je o takom vnímaní takej, sledovanie takej zlatej nite, ktorú by bolo dobré nasledovať, ak veríme v niečo, čo by malo ovplyvniť životy našich detí v tom dobrom slova zmysle.
Takže z hľadiska verejných financií opakujem, táto krajina v porovnaní s inými, samozrejme, hej, ja nebudem hovoriť o Švajčiarsku teraz a o Novom Zélande, ale máme tu nejaký svoj, svoj európsky pašalík, v ktorom si proste žijeme, a v tom porovnaní s krajinami, ktoré teda niekedy sme do tých krajín chodili s klobúkom v ruke, v porovnaní s týmito váženými starými dámami naša krajina má veľmi dobré parametre verejných financií a to aj z hľadiska dlhodobej udržateľnosti, ktorý je, nehnevajte sa, ja považujem teda túto kategóriu síce všeobecne za akceptovanú, merateľnú, ale veľmi akademickú. Lebo hovoríme o tom, čo bude v roku 2050, a my nevieme, čo bude 24. júna po brexite, hej. Po referende vo Veľkej Británii o tom, či Británia zostane alebo nezostane.
Ja vám chcem len povedať, že od roku 2009, keď celé svetové hospodárstvo spadlo do jednej veľkej jamy a odvtedy sa z nej proste škriabe a Slovensko opäť malo to šťastie, že patrilo medzi tých, ktorí sa medzi prvými vyškriabalo z tých problémov v roku 2009. Od tej doby je veľký problém prognózovať vývoj, od tej doby sme proste na hojdačke a ako malá a otvorená ekonomika sme proste odsúdení na sledovanie tejto hojdačky a napriek teda proste tomu, že sme veľmi vystavení šokom, proste chúťkam, psychopatickým niekedy reakciám svetových finančných trhov, lebo sú veľmi citlivé a naozaj by si zaslúžili veľkú psychologickú štúdiu, tak napriek tomu, že sme vystavení týmto otrasom, máme schopnosť stáť na vlastných nohách naozaj niekoľko rokov a teraz idem aj k cieľu, vysvetleniu ekonomickej podstaty, prečo napríklad posun.
Posledné dva-tri roky stojíme na zdravých vlastných nohách vďaka tomu, že máme oživenie domácej ekonomiky. To je to, čo sa hovorí, je iné mať trojpercentný alebo päťpercentný ekonomický rast založený len na zahraničnom dopyte a iné ho mať vyvážený, kde má zahraničný dopyt pri našom type ekonomiky svoj, samozrejme, prirodzený význam, ale je podporený a plne vyvažovaný domácim dopytom, to znamená tým, že domácnosti míňajú. Že dokonca aj tí dôchodcovia míňajú. Že firmy míňajú, že investujú, že zamestnávajú, že majú menej nezamestnaných a dúfam, že aj menej ľudí, ktorí sú len závislí na dávkach a len proste niekedy naozaj žijú mimo systém.
Uvedomte si, jeden zo základných problémov našej krajiny je to, že máme nízku zamestnanosť. Máme nízky počet ľudí, ktorí pracujú v porovnaní s ďalšími krajinami, s ktorými sa chceme porovnávať, dokonca aj s Českou republikou. Uvedomte si, že sme v krajine, ktorá si zvykla a vyrovnala sa vlastne s tým, že najnižšiu nezamestnanosť v histórii sme mali na úrovni ôsmich percent. To je, osem percent je v iných krajinách fatálna nezamestnanosť. V tejto krajine najnižšia nezamestnanosť v histórii bola osempercentná a už signalizovala ekonomika nedostatok pracovných síl. My sa k tejto hranici opäť blížime.
Opäť z týchto dokumentov v programe stability už vidíte, kde atakujeme deväťpercentnú hranicu, prídeme s prognózou, ktorá bude hovoriť o osempercentnej hranici o dva roky. A už viete, keď sa stretávate s ľuďmi, zamestnávateľmi, že už je problém, už je problém so zamestnanosťou, už je problém s remeslami a zase sa dostávame k debate, ktorej ste sa tu venovali jeden deň, k školstvu a vôbec k mládeži a k budúcnosti našich detí. Ale je to dané, samozrejme, aj tým, že tu máme rómsku populáciu, hej, ktorú proste zamlčiavame ten fakt, ale máme tu nepracujúcu alebo proste neschopnú pracovať rómsku populáciu, ale máme tu aj kopec bieleho väčšinového obyvateľstva, ktorý si tiež žije mimo systém. Na to proste, jednak si tieto veci treba povedať, že to tak je, že máme možno 100-tisíc ľudí bielej pleti, Slovákov, hej, ktorí nerobia, ktorí nerobia, ktorí sú možno v pasci, napríklad v pasci exekúcií, hej, cez nebankové, cez modely správania, modely kultúrneho správania, kde každý chce mať všetko a má svoje ciele a chtíče a tomu podriaďuje všetko.
Nie som tu za farára, aby som o týchto veciach hovoril, ale ak hovoríme o udržateľnosti napríklad penzijného systému, odchode veku do dôchodku, môžme proste hovoriť celé dni o rôznych možnostiach, ako tým potenciometrom posunúť doľava alebo doprava, ale kľúčový problém je v tom, že ľudia nechcú mať deti. Proste rodí sa nám malý počet detí. Rodiny odkladajú rozhodnutie o tom, aby mali deti, ženy odkladajú rozhodnutie o tom, že by mali deti, však si zoberte, koľko máte prvorodičiek do 30 rokov. Toto je proste problém, ktorý ale opäť nemá ani ľavé ani pravé videnie, možno konzervatívne, možno liberálne, tam sa proste dajú hľadať ako riešenia, ale proste toto nemôže rozdeľovať ani politickú scénu. Tieto témy nemôžu rozdeľovať politickú scénu. Totiž bez konsenzu riešenia týchto problémov nie sme schopní riešiť to, čo sa odborne volá potenciál tejto ekonomiky, hej, ktorý nemôže byť zase riešený iba; viete, máme plné ústa inovácií, tých zázračných vecí, stratégií 2020, 24 to proste plno tých bruselským jazykom povedaných vecí, ktoré, o ktorých viete, ale nikdy ich neuvidíte ani sa nikdy nenaplnia.
Tie problémy sú veľmi jednoduché z hľadiska pomenovania a to je, respektíve riešenie začína v tom, že si musíme byť schopní povedať pravdu, aj keď je veľmi nepríjemná. A jedna z právd je, že máme napríklad regióny, ktoré sú proste odsúdene na exodus, kde sme sa, vlastne možno elity, politické elity posledných desiatich, pätnástich rokov akceptovali to, že možno je lepšie žiť načierno v Bratislave, neprihlásený na trvalé bydlisko, alebo je lepšie žiť v Írsku, alebo robiť niekde pokútne v Nemecku alebo v Rakúsku. Toto sú proste veci, o ktorých, ktoré majú súvis s udržateľnosťou verejných financií, s tým, koľko vyberáme daní, aké dane sme schopní vôbec nastaviť a vôbec s kultúrou a príslušnosti k štátnosti ako takej.
Prajem krásny deň. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Predkladaný Protokol o zmene Dohody o zriadení a činnosti Medzinárodnej banky hospodárskej spolupráce z 22. októbra 1963 a Štatútu Medzinárodnej banky hospodárskej spolupráce predstavuje medzinárodnú dohodu členských krajín medzinárodnej banky, meno ktorej som spomínal, ktorej cieľom je prerozdeliť podiely členských krajín v upísanom základnom imaní MBHS po vystúpení Maďarska a Kubánskej republiky z tejto banky. Maďarsko vystúpilo z tejto banky v roku 1992 a Kubánska republika v roku 2013. Obidve krajiny však dodnes figurujú ako podielnici v upísanom základnom imaní v MBHS, čiže akákoľvek zmena v štruktúre upísaného základného imania si vyžaduje zmenu zakladajúcich dokumentov banky a na tú je potrebný súhlas všetkých krajín.
Toľko asi na úvod, nebudem vás obťažovať dlhšie. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, prosím, ako určenej spravodajkyni výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Protokolom o zmene Dohody o zriadení a činnosti Medzinárodnej banky hospodárskej spolupráce.
Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 126 z 27. mája 2016 pridelil návrh na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru. Za gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet.
Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh na vyslovenie súhlasu s uvedeným návrhom v stanovenom termíne. K predmetnému návrhu zaujali výbory Národnej rady toto stanovisko: odporúčanie pre Národnú radu s návrhom vysloviť súhlas a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 26 z 13. júna 2016 a ústavnoprávny výbor uznesením č. 19 z 8. júna 2016.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Protokolom o zmene Dohody o zriadení a činnosti Medzinárodnej banky hospodárskej spolupráce a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Predmetná spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 33 z 13. júna.
Výbor ma určil za spoločnú spravodajkyňu výborov. Zároveň ma poverili predniesť správu na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní. Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne.
Predkladaný Protokol o zmene a doplnení Dohody o založení MIB predstavuje medzinárodnú dohodu členských krajín Medzinárodnej investičnej banky, ktorej cieľom je modernizovať riadenie tejto banky podľa štandardov iných medzinárodných finančných inštitúcií, a to najmä v nasledujúcich štyroch oblastiach.
Po prvé ide o štruktúru jej riadenia, terajší dvojstupňový systém riadenia pozostávajúci z predstavenstva a rady sa zmení na efektívny trojstupňový, pozostávajúci z predstavenstva, rady riaditeľov a rady guvernérov. Je to schéma veľmi podobná napríklad Európskej investičnej banke.
V ďalšom ide o flexibilitu zmien základného imania, podľa terajšieho stavu je na zmenu upísaného základného imania tejto banky potrebné meniť zakladajúce dokumenty, čo si vyžaduje súhlas parlamentov členských krajín, preto sa navrhuje sflexibilniť možnosť týchto zmien, aby o nich mohla rozhodovať priamo rada guvernérov.
Modernizácia systému hlasovania členských krajín v riadiacich orgánoch. Momentálne má každá členská krajina tejto banky jeden hlas bez ohľadu na výšku svojho vkladu do základného imania. Slovensko má pri hlasovaní jednu devätinu napríklad tohto vkladu. Podľa nového systému hlasovania bude mať každá členská krajina podiel hlasov rovnajúci sa jej podielu v splatenom základnom imaní, čo je tiež úplne normálne a civilizované. Takže tým pádom sa aj náš podiel dvíha úpravu.
A v neposlednom rade ide o úpravu výsad a imunít banky podľa súčasných medzinárodných štandardov. Spresňujú sa najmä daňové a colné výsady MIB v jej členských krajinách.
Toľko na úvod. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, prosím, ako určenej spravodajkyni predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom o zmene a doplnení Dohody o založení Medzinárodnej investičnej banky a jej Štatútu.
Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 127 z 27. mája pridelil návrh na prerokovanie týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru. Za gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s uvedeným návrhom v stanovenom termíne.
K predmetnému návrhu zaujali výbory Národnej rady toto stanovisko: odporúčanie pre Národnú radu s návrhom vysloviť súhlas a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 27 z 13. júna a ústavnoprávny výbor uznesením č. 20 z 8. júna 2016.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Protokolom o zmene a doplnení Dohody o založení Medzinárodnej investičnej banky a jej Štatútu a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Predmetná spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 34 z 13. júna 2016. Výbor ma určil za spoločnú spravodajkyňu výborov. Zároveň ma poveril predniesť správu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní. Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo.
Je to skôr taká otázka, ktorú som plánovala predložiť z lavice ako faktickú pripomienku, pán minister, keďže som, nemám inú možnosť, len vystúpiť v rozprave, aspoň keby ste mi mohli vysvetliť, že načo sú nám tieto banky. Nerozumiem tomu, ako prečítala som si aj ten predchádzajúci materiál, aj tento, aký prínos je pre Slovenskú republiku mať kapitál v Medzinárodnej investičnej banke viac ako 21 mil. eur, čo nám to prinesie, aké bankové služby očakávame od tejto inštitúcie. Som si prečítala aj výhody pre členov predstavenstva, tak to je ako keby boli nadľudia, počnúc od rôznych výhod pri obchodovaní a výhod väčších možno ešte, ako sú nejakí ambasádori krajín, takže toto je moja otázka.
Taktiež by som poprosila aj možno k tej prvej Medzinárodnej hospodárskej banke, aj keď máme teraz bod už, rokovanie ďalšie, ale túto otázku som chcela taktiež predložiť. V jednej banke máme 26 mil. eur podielový vklad, v druhej viac ako 21 miliónov. Dohromady je to takmer 50 mil. eur, ktoré by si, myslím, že by sme vedeli asi účelnejšie vynaložiť v hospodárení našej krajiny. Taktiež máte väzbu na krajiny, ktoré sú pozostatkom možno väzieb, teda určite pozostatkom väzieb bývalého režimu, či by nebolo lepšie nasledovať cestu Maďarska a Kuby a vystúpiť z týchto spolkov a tieto peniaze využiť nejako účelnejšie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Neviem, či som ešte v rozprave, bez problémov, aj v rozprave, aby ste mohli reagovať, ale odpoviem vám teda na otázku. Sú to dve inštitúcie, ja zvyknem hovoriť bradaté a fúzaté, sú naozaj ešte z čias minulého režimu. Ale sú dve spoločné z hľadiska spoločnej minulosti a s úplne odlišným terajším príbehom. V prípade MBHS, to je ten prvý prípad, ktorý som prišiel, a tam je aj naše rozhodnutie návrh na likvidáciu banky. To znamená, my sa takisto chceme dostať do toho radu tých krajín, ako je Maďarsko a Kuba. Tam nevidíme význam ďalšieho pokračovania. Takže tam sme v procese v podstate ako keby odchodu a podielu na tom finančnom zostatku.
Ale Medzinárodná investičná banka alebo MIB, to je trošku iný prípad a je to dané zrejme aj manažmentom, ktorý je tam posledné tri roky, ale aj rozhodnutím Ruskej federácie, ktorá je kľúčový akcionár aj v tejto inštitúcii, aj v tej prvej, aj v tej druhej, z pohľadu blízkej budúcnosti.
Chcem vám vysvetliť, že, budem hovoriť vlastne už len o tej MIB-ke. Je to medzinárodná banka, ktorá má v podstate z hľadiska štatútu podobné postavenie ako Svetová banka, hej, alebo dokonca OSN ako, to preto tam tie rôzne formy ochrany a podobne. Je to historický proste fakt, ako keby taký atavizmus, ktorý má, samozrejme, svoju hodnotu, ale ja vnímam ako kľúčový význam tejto banky v tom, že stále má možnosti lepšie prenikať na trhy, ktoré sú aj pre nás zaujímavé. Takže z pohľadu zahraničného obchodu pre nás krajiny bývalého RVHP, ak to mám tak nazvať, ale kľúčové krajiny, ako je napríklad Vietnam, Mongolsko, Kuba, Laos, tieto členské krajiny sú predmetom záujmu nášho zahraničného obchodu. Z hľadiska historických väzieb, dokonca z hľadiska režimov, stálych režimov a pomerov v týchto krajinách bývalých členských krajín RVHP, z hľadiska obrovskej výmeny povedzme študijných programov, ak si pamätáte, kto študoval v 90., 80. rokoch, tak si pamätá tie povinné kvóty práve študentov z týchto krajín, ktorí dnes predstavujú, zastupujú dokonca časti elít v týchto krajinách. Je to proste historický opäť fakt. A je to výhoda, ktorú máme povinnosť využívať. Veľmi dobre to robia Česi, český zahraničný obchod, Česká republika. V tomto pohľade Slovensko vždycky zaostáva. To sú proste jasné, prirodzené historické výhody, ktoré máme povinnosť využívať.
Takže naša činnosť v tejto inštitúcii je naozaj spojená s tým, že máme záujem na ďalšie prenikanie nášho zahraničného obchodu, našich firiem do týchto krajín. Poviem vám napríklad, že momentálne je v procese zriaďovania spoločný fond technickej asistencie medzi Slovenskom a touto bankou. A máme spoločne financovať projekty technickej asistencie konzultantov na Kube, v Mongolsku a vo Vietname napríklad, hej. Takže to je aktivita, ktorá, možno by ste povedali, viac patrí do rúk ministerstva hospodárstva a tá aj z hľadiska spolupráce spolu aj so zahraničnými vecami takto funguje. Ale Slovensko historicky má problémy so zahraničným obchodom. Nevyužíva svoje prirodzené proste danosti.
A takisto táto banka z pohľadu vplyvu, ktorý môže mať Slovensko, lebo Slovensko je, samozrejme, je v Svetovej banke, je v Medzinárodnom menovom fonde, je v Európskej investičnej banke, ale všade náš kľúč, tzv. capital key, je proste malý, zodpovedá splatenému imaniu. V prípade EIB a európskej inštitúcie je to 1 %. Čiže to je naša váha, hej, ktorú proste máme. Paradoxne, v týchto inštitúciách sme schopní ísť s Českou republikou a veľkým kľúčovým akcionárom prijímať rozhodnutia. Takže je to taká aj taktická výhoda. Preto sme sa rozhodli po debate, samozrejme, s ministerstvom zahraničných vecí zostať v tejto inštitúcii a dokonca chceme byť v nej aktívni z pohľadu presadzovania záujmov zahraničného obchodu Slovenska na týchto trhoch.
Všetko. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán podpredseda ma vyrušil v politickej činnosti, ktorú som vykonával v klube SaS.
Takže dovoľte mi teda, aby som v zastúpení podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu Petra Pellegriniho, ktorý je momentálne na zahraničnej služobnej ceste, predložil túto tému.
Národný bezpečnostný úrad vypracoval návrh zákona o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu. Účelom predkladaného návrhu zákona je dosiahnuť súlad vnútroštátneho právneho poriadku s nariadením eIDAS. Cieľom tohto nariadenia je posilniť dôveru pri elektronických transakciách na vnútornom trhu vytvorením spoločného základu pre bezpečné elektronické interakcie medzi občanmi, podnikmi a orgánmi verejnej správy, čím sa zvýši účinnosť verejných a súkromných on-line služieb, elektronického podnikania a elektronického obchodu v Európskej únii.
Toľko na úvod. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre obranu a bezpečnosť za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 132. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. septembra 2016 a v gestorskom výbore do 6. septembra 2016.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.