6. schôdza

Ďakujem pekne. Ďakujem mojim predrečníkom, ktorí ma viac-menej doplnili alebo pozitívne zhodnotili to, čo som vo svojom príspevku povedal, preto by som reagoval skôr na pani poslankyňu Antošovú. Tam, viete, pani poslankyňa, ja stále nepochopím, že prečo by sme nemohli vytvoriť nejaké jednotné pravidlá pre fungovanie samospráv. Áno, súhlasím s vami, že po prerokovaní so ZMOS-om, po doplnení možno ďalších nejakých vecí, ktoré by mohli v danom návrhu byť, nič nie je dokonalé, ani tento návrh nemusí byť absolútne stopercentne dokonalý, ale celé dopoludnie som tu počúval skôr len nejaké negatívne dôsledky, ktoré by tento návrh mohol spôsobiť v rámci samospráv. Nedali sme ešte občanom ani šancu zúčastniť sa na rokovaniach komisií a už vopred a priori hovoríme o tom, že tam bude chaos, že tie komisie nebudú schopné pracovať, že bude únik informácií a neviem čo všetko ešte.
A tiež keď ste už na mňa reagovali, tak ste určite pozorne počuli, ako som hovoril o skúsenostiach z Košíc, kde doposiaľ fungovalo to tak, že ani poslanec, ktorý bol členom nejakej komisie, sa nemohol zúčastniť na rokovaní inej komisie, lebo komisie boli a priori neverejné aj pre poslancov ako členov iných komisií. Až my sme si to museli vybojovať po tuhom boji, že do rokovacieho poriadku bolo nakoniec dané, že komisie sú verejné aspoň pre poslancov, ale aj poslanci musia sa vopred spýtať, či sa ich môžu zúčastniť, poslať písomnú žiadosť a tak ďalej Je to absurdum na Slovensku v 21. storočí. Určite sú samosprávy, kde to funguje, ale, bohužiaľ, v Košiciach to nefunguje a tí, ktorí sa ozývajú a dožadujú sa toho, aby sa mohli zúčastňovať rokovania komisií, sú zosmiešňovaní, odsúvaní na okraj, nevypočutí.
Ďakujem.

Teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči. Hlásia sa do rozpravy ústne traja páni poslanci, štyria. Pani Dubačová, vy ste mi povedali, že sa chcete prihlásiť v rámci záverečného slova. (Reakcia z pléna.) Dobre. Takže traja páni poslanci sa hlásia do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Budaj. (Reakcie z pléna.) Pán poslanec Kresák, vy ste sa hlásili do rozpravy? (Reakcia z pléna.) Dobre. To akceptujem. Skúste sa ešte raz prihlásiť. Vytiahnite kartu. Technici vám pomôžu, ale ste zaradený, registrujem vás, dobre.
Nech sa páči, pán poslanec Budaj.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dámy a páni, chcem upriamiť vašu pozornosť naozaj na tú najzákladnejšiu vec. Niekto múdrejší než ja povedal, demokracia je to, čo uvidíš, keď vyjdeš zo svojho bytu alebo domu. A to je veľmi výstižné, áno, stačí v našich obciach a mestách aj v tomto našom hlavnom meste, ktoré je pre mnohých z vás už nielen hosťoviskom ale aj druhým domovom, ktorí ste z rôznych regiónov Slovenska, viete, že stačí ísť na ulicu pozrieť sa na MHD, pozrieť sa na čistotu mesta a viete, nakoľko občania zvládli v tom-ktorom meste jednak zvoliť si dobrú samosprávu a tak trochu ju aj ustrážiť a uchovať v nej rešpekt k tým povinnostiam, ku ktorým sa im zaviazala. Ak je to takto pravda, ako je to možné, že sa nám stalo, že voľby do samospráv navštevuje čoraz menej občanov, že sa nám stalo, že najmä vo veľkých mestách je to často menej než jedna tretina. Tuto v Petržalke, čo je tretie najväčšie mesto Slovenska de facto, chodí voliť len každý desiaty volič. Starosta je zvolený takou malou časťou občanov v mnohých mestách, že už to prestáva vlastne mať reprezentatívny charakter. Čo sa stalo? Kedysi to tak nebolo. Ľudia boli nadšení, že si môžu riadiť veci vlastné, boli navštevované tieto voľby veľmi hojne. Je celkom očividné, že občania sú znechutení nielen z politiky, ktorú predvádzame my na tomto nešťastnom Vodnom vrchu, ale aj z toho, ako sa splanila samospráva. Samozrejme, to súvisí s charakterom každého jedného politika, ale v nemalej miere aj s pravidlami. Tie pravidlá za roky, ktoré uplynuli od vzniku zákonov o obecnom zriadení a súvisiacich zákonov, mali byť už veľmi dávno preverené. Doba sa zmenila, sú tu úplne iné generácie, ktoré majú väčšie nároky aj na informácie, aj na otvorenosť. A v prípade, že sa im nedostanú, obracajú sa k spravovaniu vecí verejných chrbtom.
Priatelia, iste mi dáte za pravdu mnohí aj tí z vás, ktorí sedíte v sále bez ohľadu na to, či patríte ku koalícii alebo opozícii, že slovenská demokratická cesta, naše budovanie štátu prežíva dosť ťažké časy, dosť ťažké skúšky. A vo všeobecnosti sa dá povedať, že tým bahnom a krízou dnešnej doby je korupčné prostredie a neschopnosť politických strán sa akosi vymaniť z tohoto bahna. To je aj dôvodom, samozrejme, mnohého znechutenia a odvracania sa. Predsa len, samozrejme, parlamentných volieb, do kampaní ktorých sa nalejú veľké peniaze, sa ešte stále zúčastňuje cirka polovica občanov, ale už tie spomínané komunálne, a nehovoriac o eurovoľbách, voľby ilustrujú, že slovenskí občania sú znechutení a tým hlavným krízovým prvkom, kohokoľvek sa spýtajte, je obava, že politické elity sú zapletené v korupcii, že toto bahno presiaklo celú politickú scénu. Dámy a páni, čím iným sa v modernej spoločnosti dá toto bahno odstrániť, ak tu nechceme čakať na to, že niekto nastolí diktátorský režim, než záujmom občanov? Záujem občanov o demokraciu, o veci verejné, o spravovanie vlastnej obce, mesta, štátu je tá vec, ten ich záujem je tým jediným profylaktikom, tým jediným penicilínom, čo odstráni chorobu skazenosti v politike. Bez pozornosti občanov dokonca ani vylepšená legislatíva nie je žiadnou zárukou, vy sami viete, že častokrát sa zákony obídu, nedodržia alebo sa využije nepozornosť médií, nepozornosť občanov. Iba pozornosť občanov v tých skoro 3-tisíc mestách a obciach môže zabezpečiť nápravu. Nie je to iba samotná legislatíva, nemá nikto z nás v Národnej rade ten čarovný prútik, ale je to iba pozornosť a záujem občanov.
Prečo som to takto zoširoka opísal? To je zákon, ktorý priniesla pani Dubačová, ktorý podporujeme viacerí poslanci. Smeruje práve k tomu, aby sa vracal záujem občanov o veci verejné, aby sa necítili vyhnaní, aby sa necítili prosebníkmi pred orgánmi samosprávy, ktoré by im mali byť naozaj čoraz otvorenejšie.
Viem, že máme skúsenosti mnohí, ktorí tu sedíme, zo samosprávy. A verte, že aj ja ich mám a viem aj to, že najjednoduchšie sa vládne za zatvorenými dverami a diktátom. Ale prax nech je tým sudcom, ktorý nás rozsúdi, tá nízka účasť občanov na správe vecí verejných je absolútne alarmujúca. Tu už aj pomerne malé extrémistické skupiny môžu obsadiť samosprávy alebo lokálne správy miest, obcí alebo celých krajov. Je tomu do istej miery aj preto, že najmä mladším generáciám už nestačí to, čo by stačilo nám, ktorí sme zažili totalitu a vieme, že veď nie sú úplne uzavreté tie samosprávy a keď ich požiadame o niečo, tak sa niečoho domôžeme. Lenže pre mladšie generácie takéto podmienky už nie sú príťažlivé. Odvracajú sa chrbtom a otvárajú nevedomky tým dvere čoraz horším podmienkam. A tie ich potom ďalej a ďalej znechucujú. Rozťať tento bludný kruh medzi znechutenými občanmi a potom čoraz bezohľadnejšie sa chovajúcimi zástupcami občanov možno iba tak, ak budeme sa usilovať vedome a cieľavedome vracať občanov do politiky, vracať občanov k záujmu o ich mestá, obce a celý štát.
Veľmi ďakujem Vierke Dubačovej, lebo to je predovšetkým jej iniciatíva a skutočne udrela na pravé miesto.
Jasné, môžme hovoriť o tom, že zákon o obecnom zriadení by si vyžadoval nejakú megakomisiu a my ju pripravíme a všetko odznova premyslíme. Áno, nech sa páči, ja skutočne budem držať palce aj koalícii a každému, kto sa do tejto veci pustí, lebo vskutku po toľkých rokoch si už vyžaduje istú inventúru celý tento systém samosprávy. Vznikol on vo veľmi hektických časoch a do veľkej miery je pozostatkom deväťdesiatych rokov, ale kým k takému niečomu dôjde, vyšlime tento spoločný signál, že dobrá politika sa nemusí uzatvárať. Samozrejme, dobrá politika zvládne aj diskurz, aj keď vyrušuje ten diskurz, zvládne aj kritiku a dobrý politik nájde spôsob, ako robiť politiku aj v podmienkach otvorenosti.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť a verím, že tento pohľad, že ten problém naozaj nie je bagateľný, ale je symptomatický, že niektorých z vás predsa len oslovil.
Ďakujem (potlesk).

Na vaše vystúpenie, pán poslanec Budaj, registrujem štyri faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Ako prvý pán poslanec Mihál, nech sa páči.

Ďakujem. Pán kolega pán poslanec Budaj, ak by som ja osobne nebol doteraz presvedčený o kvalite tohto návrhu, tohto materiálu, tak váš prejav by ma určite presvedčil, a to aj v kontexte toho, čo sme vlastne dnes počuli z úst pána prezidenta. Občania na Slovensku sa skutočne cítia odstrčení. Nechodia voliť. Nechodia voliť ani do parlamentných volieb ani do volieb komunálnych. A dôvod je napríklad ten, o ktorom sa tu vlastne pri tomto návrhu zákona bavíme. Čiže treba ich pustiť k tej správe vecí verejných, treba im umožniť ich kontrolu, a preto treba podporiť tento návrh zákona. A rovnako by bolo dobré, keby aj pán Kaliňák pochopil, že jeho úloha v slovenskej politike skončila.

Pani poslankyňa Grausová.

Ďakujem. Tento návrh zákona považujem za dobrý. Ale chcem povedať jednu vec, že sú znechutení politikou občania, pre ktorých sú dôležití iba pri voľbách, ktorým nasľubujú. A potom sa vlastne na nich vykašlú. Je to aj do našich radov, aby sme si uvedomili toto, napríklad to naši poslanci, nášmu parlament ako záleží na rozpočte a na občanovi, dokázali aj v hlasovaní o vzdaní sa peňazí zo štátneho rozpočtu pre politické strany. Tu najlepšie práve dnes sa ukázalo, aký vzťah majú naši poslanci, ktorí sú v tomto parlamente, k nášmu štátu a k našim občanom.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Vaľová.

Ďakujem pekne. No, viete, musím sa niekedy naozaj pousmiať v tejto rozprave. Po prvé, sa vás pýtam, ktorý primátor, starosta ide do volieb tak, že ide robiť proti občanovi? Veď predsa v ďalších voľbách sa mu vystaví účet, v ďalších voľbách sa poslancom vystaví účet. Prosím vás pekne, každá minca má dve strany. Jedna strana je, že starosta, primátor a zastupiteľstvo sú kontrolné síce, ale celé úrady robia výkon. Veď dneska ten výkon je najdôležitejší. A vy tu rozprávate o tom, ako gloriolu na hlavách majú nejaké združenia, občianske združenia a podobné združenia. Pripomeňme si Transparency, INEKO, prepojenie cez SaS. Hovoríte, že ľudia nemajú záujem o voľby. Veď skoro 50-percentná účasť vo voľbách je, keď idete do mestského zastupiteľstva. Tak potom, nech sa páči, dajme občanom, že musia ísť voliť všetci, ja som za to. A ja mám takýto prípad napríklad v meste Humenné. Občianske združenie z Bratislavy Sad Janka Kráľa sa mi pravidelne hlási na výrub stromov, aby teda robili a deštruovali, aby sa v meste teda nemohol robiť nejaký výrez a podobne, chodia tam aj ochranári. Keď sme im napísali, z akého dôvodu sa zaujímajú o Humenné, keď ani raz neprišli na zasadanie. Keď sa ten-ktorý strom posudzuje, len napíšu z Bratislavy, že to chcú zastaviť. Keď sme im tento list napísali, tri mesiace nám neodpísali. Občianske združenie Domov samospráv z Bratislavy sa nám potom následne ešte aj začalo hlásiť s tým, aby v Humennom hodnotili stromy. Toto je, vážení, deštrukcia. A vy rozprávate, že hocikto môže prísť hocičo pripomienkovať, hocikto môže hocičo písať, rozprávať. Tak potom dajte mantinely jednej strane aj druhej strane. My nie sme proti občanom určite. Ja nemám s tým problém, pripomienkové konanie pri parku teraz som robila, keď sa staval obrovský supermarket v Humennom, som si volala občanov. Ale dajte mantinely tým, ktorí zakladajú občianske združenia, aby vám deštruovali výkon. A potom tí občania sa tešia, že primátor, starosta nič neurobil. Tak sa pozrime na obidve strany mincí, vážení, nie sme tu len pre jedných.
Ďakujem.

Pán poslanec Uhrík.