6. schôdza

Pani poslankyňa Verešová.

Ďakujem, pán kolega Mihál. V programovom vyhlásení vlády sa o rodinnej politike jednalo iba v stati v sociálnej politike, v časti sociálnej politiky. A to je kapitálny rozdiel sociálna politika a rodinná politika, ale evidentne niekto nevidí v tom rozdiel, vláda v tom nevidí rozdiel. Podporovať mladé rodiny by malo byť prioritou. A vtedy sa nájdu aj peniaze, lebo ja som presvedčená, že peniaze sú a veľmi je potrebné aby práve mladé rodiny, tak ako som si obhajovala ráno dôchodcov, tak si budem obhajovať mladé rodiny, lebo je veľmi potrebné, aby práve mladé rodiny dostali podporu od štátu.
Naozaj si tu pletieme dve témy. Zosúladenie rodiny a práce, nikto s tým nemá problém. Prosím vás, teraz sa jedná o to, aby rodina nestrádala v čase, keď jeden z partnerov, z manželov sa zostane starať o dieťa, zvyčajne je to teda a minimálne v tých prvých mesiacoch života matka, a vtedy rodina naozaj finančne stráda. Vo Francúzsku nastavili toľko nástrojov pre rodiny, pre matky, že naozaj sa zvýšil index plodnosti. Myslím si, že až na 2,1. Ale, prosím vás pekne, matka, žena, rodič, otec môžu sa rozhodnúť úplne slobodne, ktorý nástroj si vyberú, a každý tento nástroj je rovnako finančne ohodnotený. Je úplne jedno, či matka ide skôr do práce alebo zostane doma. Toto je pre nás strašne dôležité, aby sme nechali slobodnú voľbu matke, rodičom, ak to takto chcete, aby sme nehovorili iba o mamách, ale jednoducho rodičovský príspevok je veľmi nízky. Podporujme mladé rodiny a majme to ako prioritu, toto by mala byť priorita vlády.

Pán poslanec Jurzyca.

Ďakujem pekne. Neodkloním sa od témy, ale trošku ju rozšírim, s dovolením. Vzhľadom na to, že reagujem teda na vystúpenie Joža Mihála, ktoré bolo teda jedno z tých jeho bravúrnych z viacerých pohľadov, chcem zvýrazniť to, ako vlády Roberta Fica pristupujú k dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Tak, tak v roku 2012 prijali reformu, ktorá znížila rast dôchodkov dlhodobo. Tým pádom sa zvýšila udržateľnosť našich verejných financií, dlhodobá, a tým pádom mohli viac rozdávať. Niekoľko rokov rozdávali, minulý rok 737 mil. eur bolo vybraných navyše a tie sa rozdali. No, a nakoniec sa znova zvýšia dôchodcom tie dôchodky a budeme mať späť neudržateľné verejné financie a rozdané peniaze. Pozor na to!
Ďalší príznak toho nestarania sa o dlhodobé verejné financie a o dlhodobé perspektívy Slovenska je to, že naozaj to, čo tu hovoril Jožo Mihál, štyri roky sa nezvyšovala podpora rodín s deťmi. A presne, ako tu aj ďalší hovorili, bude to chýbať. V demografii to bude chýbať. A ten dôvod je jednoducho ten, že to budú deti, ktoré budú zaujímavé z hľadiska verejných financií až po voľbách. Preto sa nepodporujú.
A tretí bod je ešte tá výstavba škôlok. Naozaj, tam je tiež pekne vidno, ako tá vláda uvažuje. Nie je to systémové opatrenie. Sem-tam sa nejaká škôlka postaví. Dajme ľuďom s deťmi viac peňazí a tie škôlky za nimi prídu.
Ďakujem.

Nech sa páči, pán poslanec Mihál, môžete reagovať na faktické poznámky.

Ja ďakujem všetkým za konštruktívnu diskusiu, ktorá je svedectvom toho, že veľa poslancov v tejto sále, veľa poslankýň v tejto sále má úprimný záujem o postavenie rodín našej spoločnosti, mladých rodín. Má úprimný záujem, aby sa rodinám pomohlo, či je to budovaním predškolských zariadení, či je to podporou možno súkromných predškolských zariadení. Ale súhlasím s pani predkladateľkou, v tejto diskusii sa sústreďme najmä na postavenie rodín s malými deťmi, kde nie je už materská, kde je matka s dieťaťom jednoducho doma, príjem chýba, matka sa rozhodla starať o dieťa, tak u nás uvažuje veľmi veľa rodín. A mnohé rodiny si skrátka nemôžu dovoliť uvažovať, jednoducho musia dokázať prežiť, prežiť pri takto nízkej podpore, kde, teda znova zdôrazňujem, už štvrtý rok po sebe výška týchto príspevkov stagnuje. Nemení sa, nemení sa. Je to hanba, akým spôsobom sa pristupuje zo strany vlády k mladým rodinám.
Takže vyzývam znova aj v tejto svojej faktickej poznámke poslancov, všetkých stopäťdesiatich, aby zahlasovali za túto novelu. Ak tak koaliční poslanci neurobia, pretože koaličná zmluva ich nepustí, tak ich poprosím, aby v rámci svojej vládnej kompetencie tlačili na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, aby urýchlene oni prišli s legislatívnou iniciatívou a aby sa rodičovské príspevky zvýšili, zvýšili sa aj prídavky na deti. Ak sa tak nestane, od 1. januára 2017 naďalej bude rodičovský príspevok na výške smiešnych 203 eur 20 centov. Z toho sa skutočne v prípadoch mnohých rodín vyžiť a vychovávať zodpovedne deti nedá.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kollár, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, skutočnosť je taká, že najohrozenejšia skupina sú matky s deťmi, nie dôchodcovia. Keď sa tvárime, že nás sa to netýka, nás tuná určite nie, lebo každý tuná máme krásny trojtisíceurový plat. Zo sto sobášov sa 40 rozvedie. Na začiatku deväťdesiatych rokov bolo 10 % matiek, slobodných matiek. Viete, koľko ich je dnes? Skoro 40 %, 37 alebo 38 percent. A keď toto všetko spočítate, tak zistíte, že je tunak obrovské množstvo matiek s deťmi, ktoré nemajú support a podporu od otca, od partnera. Väčšinou to býva tak, že ten človek ani neplatí výživné a tá matka sa nemôže domôcť peňazí. Môže chodiť po súdoch, a než nejakým spôsobom súdy zareagujú, než ho vypátrajú, nakoniec ten človek zase nemá peniaze a nemá z čoho platiť. Tá matka z toho nemá nič, ani keď je ten jej bývalý partner v base. Nič.
Potom, ako to vyzerá? Potom žijú naozaj z 200 eur. Ja si to neviem predstaviť. Keď tento štát má fungovať, keď máme ako národ mať budúcnosť, no tak ho musíme mať v deťoch. Zbytočne sa tu budeme baviť o školstve, keď nebudeme mať pre koho to školstvo jedného dňa robiť, 1,3 je priemer dnes, pokiaľ nebudeme mať 2,2, tak ako národ vymierame.
Už vôbec nebudem hovoriť o tom, že na nás už nebude mať kto robiť. Kto nám zaplatí dôchodky? Kto podrží tento sociálny systém, keď nebudeme mať deti? Zbytočne budeme mať diaľnicu do Košíc, keď nebudeme mať deti, keď nebude mať, kto na nás neskôr robiť. Tak tá cesto do tých Košíc, tá diaľnica nám bude úplne na dve veci: na houby a na nič.
Môžete mi tunak odvracať pozornosť tým, že toto neni koncepčné, začnime škôlkami, potom si ďalší môže z vládnej koalície vymyslieť inú průpovídku ako odvrátiť tú pozornosť na tieto matky s deťmi. Ale s niečím začať musíme. Aj tá najdlhšia cesta začína prvým krokom. A my ju chceme urobiť. Pán Mihál tu hneď našiel prvé financie, odkiaľ by sa toto dalo financovať. Ale ja vám poviem jednu vec. Pán Fico je kúzelník, eskamotér, on dokáže nevídané veci, keď chce. On takéto peniaze, čo by sme mohli podporiť tieto rodiny, on nájde pre Širokého. Tieto peniaze, naše peniaze nájde pre Širokého, oddlží jeho firmu, a to sú presne tie peniaze, ktoré by sme mohli dať matkám s týmito deťmi. Ale my oddlžíme Širokého. Tak keď dokáže premiér Fico vyčarovať peniaze pre Širokého, pre kamoša, tak si myslím, že je našou psou povinnosť, aby sme našli peniaze pre tie deti.
Ďakujem. (Potlesk.)

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť.
Nech sa páči, pán poslanec Osuský.

Ďakujem, pán predsedajúci. Od svojho prvého momentu pobytu v parlamente som vždy tvrdil, že ľudia sú si rovní z ústavy. Preto som napríklad roky oponoval nerovnomernému financovaniu cirkevných, súkromných a štátnych škôl, pretože som sa domnieval, že či sa Jožinko naučí abecedu a kráť v súkromnej, cirkevnej alebo štátnej škole, je to jedno, je občanom Slovenskej republiky a ako taký má nárok na rovnaký prístup.
Toto je presne to isté. Z hľadiska rovnosti pred ústavou malého Jožinka, dvojročného, je absolútne primerané a spravodlivé, aby bol štátu hoden rovnakú sumu. Jeho matka sa slobodne môže rozhodnúť, či bude možno skromnejšie žiť len z mužovho platu a z týchto peňazí a vychovávať svoje dieťa. Netreba byť sociálny inžinier, ako sa tu predo mnou vyskytla rada, že modernejšie je dať ho do jaslí. To je vec rozhodnutia. Modernosť nie je garancia. A naopak, matka, ktorá ide do práce, iste niečo zarobí a doplatí rozdiel k drahším jasliam, lebo za 280 veľmi ťažko zoženieš jasle, ale je to opäť slobodné rozhodnutie. Záverom toho celého je to, že ten dvaapolročný či dvojročný Jožinko nám musí byť, keďže je rovnaký ako ten druhý, hoden presne tie isté peniaze. A ak existuje nerovnosť dvoch Jožinkov rovnakého veku občanov Slovenskej republiky, je to podľa mňa predovšetkým protiústavné a aj nemorálne.