6. schôdza

Ďakujem pekne. Tak ako ste, pán kolega, povedali vo svojom vystúpení, všetko je otázka priorít, presne tak. Aj v predchádzajúcom volebnom období vládna strana síce dala krásny odstavček o podpore mladých rodín a za celé štyri roky sme sa nedočkali veľkých riešení, alebo riešení, ktoré by naozaj naše mladé rodiny pozdvihli. Pritom na každej konferencii, ktorá sa týka chudoby, sa hovorí o tom, že najohrozenejšou skupinou sú práve mladé rodiny s malými deťmi alebo mnohodetné rodiny. Najohrozenejšie skupiny. Tunak máme pred sebou návrh, ktorý situáciu, ktorá tri roky nebola riešená vládnou stranou alebo teraz už koalíciou, ale teda štyri roky vládnou stranou nejakým spôsobom. Tak hovorím, je to ambiciózny návrh, ktorý tu dáva, že to navýšenie je veľké, ale podľa mňa tie rodiny si to naozaj zaslúžia.
Som za zosúlaďovanie rodinného a pracovného života. Myslím, že to pani poslankyňa Németh hovorila. Áno, som za to aj ja, ale nevidím dôvod, prečo by sme mali uprednostňovať jednu formu pred druhou. Ak sa žena chce rozhodnúť starať sa o deti, neviem, prečo by mala byť ukrátená na príspevkoch od štátu? Naozaj buďme spravodliví. Nedávno sme tu, predtým sme predkladali návrh, ktorý sa snažil odstrániť diskriminovanú skupinu dôchodcov. Teraz máme diskriminovanú skupinu, veľkú skupinu mladých rodín, ktoré nám vychovávajú občanov, ktorí budú platiť dane. Budú čistí poskytovatelia daní pre Slovenskú republiku. Takže dajme si naozaj záležať pri tom hlasovaní. Vravím, je to ambiciózny dôvod, ale aj tie nápady, ktoré hovoril pán poslanec Mihál, perfektný nápad. Poďme v podobnom duchu, ako zvyšujeme dôchodky... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som chcel sa pridať k pánovi poslancovi Mihálovi. Ďakujem za jeho rozpravu, lebo bola naozaj obšírna a bola odborná. A ja takisto chcem potvrdiť jeden taký úzus, ktorý vlastne, ani nie úzus, ale taká predstava spoločnosti je, že najohrozenejší sú naozaj iba dôchodcovia. Ale nie je to pravdou. Najohrozenejšie sú mladé rodiny, hlavne matky s deťmi a týmto by sme mali pomáhať. Samozrejme, všetci dobre vieme, prečo sa pomáha hlavne dôchodcom a prečo strana SMER hlavne dáva rôzne vianočné príplatky a vianočné doplatky, prečo zvyšuje hlavne dôchodcom, lebo sú to hlavne ich voliči. Ale skutočne, tento národ nebude mať budúcnosť, pokiaľ nebude mať deti. A pokiaľ sa nebudeme starať o rodiny a o deti, no tak nemáme budúcnosť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pred chvíľkou ste so mnou súhlasili, pán poslanec Mihál, tak si myslím, že aj teraz budete so mnou súhlasiť v tom, že Slovensko má relatívne vysoký podiel výdavkov na hotovostné dávky pre rodiny. A je to percentuálne 1,5 % HDP. Ale súčasne máme veľmi nízke výdavky na služby starostlivosti o deti. A je to približne len 0,5 % HDP. 
Podpora rodín výlučne hotovostnými dávkami nevedie k vyššej pôrodnosti. Kým krajiny s týmto modelom podpory majú nízku fertilitu, 1,3 až 1,4 narodených detí na jednu ženu, krajiny s dostupnými službami majú oveľa vyššiu pôrodnosť, je to 1,8 až 2 deti na jednu ženu. 
Ak by sme chceli dosiahnuť úroveň týchto krajín, tak by sme museli práve zvýšiť výdavky na služby starostlivosti o deti. Dnes sa nám podľa odhadov do materských škôl nedostane okolo 10-tisíc detí ročne. Na Slovensku chodí do materskej školy 70 % detí, v západnej Európe viac ako 90 % detí, čiže takmer všetky deti. Táto politika pritom nie je samoúčelná. Z analýz OECD jasne vyplýva, že predškolská výchova zlepšuje študijné výsledky detí v neskoršom štúdiu a pomáha integrovať deti aj zo sociálne znevýhodnených rodín. A práve preto, keď tu hovoríme o prioritách, tak práve preto prioritou v programovom vyhlásení vlády je rozširovať starostlivosť v predškolských zariadeniach.
Ďakujem pekne za slovo.

Mám pocit, že stále sa tu nejakým spôsobom to gro debaty alebo toho návrhu prekláňa na školské zariadenia, na deti, ktoré sú po troch rokoch. Stále sa tu bavíme o rodinách, ktoré majú dieťa do troch rokov. To znamená, sú to rodiny, kde absentuje jeden plat rodiča. V prípade, že matka je slobodná, žije z 203 euro. Jeden, dva, tri, štyri, päť, šesť, sedem, osem, deväť poslankýň? Každopádne obehnem každú z vás a opýtam sa, či by dokázala vyžiť z 203 euro na mesiac so svojím dieťaťom. Ja nie. Pretože keby som zaplatila nájom, už nemám čo jesť. Takýto je stav a neprekláňajme to na materské, neprekláňajme to na žiaden iný príspevok. Neodkláňajme sa od témy, ostaňme pri téme rodičovského príspevku, ktorý poberajú matky po dobratí materskej dovolenky, ktorá je 34 týždňov, a tento príspevok je do troch rokov. Nechajme tie matky, nech môžu byť s tým dieťaťom doma, nech mu môžu dať základ výchovy. Myslím si, že tie matky si to zaslúžia. A odkláňa sa to akýmkoľvek iným smerom. Neriešme škôlky, riešme, ako tie ženy prežijú s tými deťmi. Či sú samé ako slobodné, alebo či tam absentuje plat. Tie mladé rodiny sú zadlžené, majú hypotéky a nemajú z čoho žiť. Žijeme tu už naozaj, tie rodiny žijú v chudobe. Slovo chudoba, opakujme si ho, je tu slovo chudoba.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pán kolega Mihál. V programovom vyhlásení vlády sa o rodinnej politike jednalo iba v stati v sociálnej politike, v časti sociálnej politiky. A to je kapitálny rozdiel sociálna politika a rodinná politika, ale evidentne niekto nevidí v tom rozdiel, vláda v tom nevidí rozdiel. Podporovať mladé rodiny by malo byť prioritou. A vtedy sa nájdu aj peniaze, lebo ja som presvedčená, že peniaze sú a veľmi je potrebné aby práve mladé rodiny, tak ako som si obhajovala ráno dôchodcov, tak si budem obhajovať mladé rodiny, lebo je veľmi potrebné, aby práve mladé rodiny dostali podporu od štátu.
Naozaj si tu pletieme dve témy. Zosúladenie rodiny a práce, nikto s tým nemá problém. Prosím vás, teraz sa jedná o to, aby rodina nestrádala v čase, keď jeden z partnerov, z manželov sa zostane starať o dieťa, zvyčajne je to teda a minimálne v tých prvých mesiacoch života matka, a vtedy rodina naozaj finančne stráda. Vo Francúzsku nastavili toľko nástrojov pre rodiny, pre matky, že naozaj sa zvýšil index plodnosti. Myslím si, že až na 2,1. Ale, prosím vás pekne, matka, žena, rodič, otec môžu sa rozhodnúť úplne slobodne, ktorý nástroj si vyberú, a každý tento nástroj je rovnako finančne ohodnotený. Je úplne jedno, či matka ide skôr do práce alebo zostane doma. Toto je pre nás strašne dôležité, aby sme nechali slobodnú voľbu matke, rodičom, ak to takto chcete, aby sme nehovorili iba o mamách, ale jednoducho rodičovský príspevok je veľmi nízky. Podporujme mladé rodiny a majme to ako prioritu, toto by mala byť priorita vlády.

Ďakujem pekne. Neodkloním sa od témy, ale trošku ju rozšírim, s dovolením. Vzhľadom na to, že reagujem teda na vystúpenie Joža Mihála, ktoré bolo teda jedno z tých jeho bravúrnych z viacerých pohľadov, chcem zvýrazniť to, ako vlády Roberta Fica pristupujú k dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Tak, tak v roku 2012 prijali reformu, ktorá znížila rast dôchodkov dlhodobo. Tým pádom sa zvýšila udržateľnosť našich verejných financií, dlhodobá, a tým pádom mohli viac rozdávať. Niekoľko rokov rozdávali, minulý rok 737 mil. eur bolo vybraných navyše a tie sa rozdali. No, a nakoniec sa znova zvýšia dôchodcom tie dôchodky a budeme mať späť neudržateľné verejné financie a rozdané peniaze. Pozor na to!
Ďalší príznak toho nestarania sa o dlhodobé verejné financie a o dlhodobé perspektívy Slovenska je to, že naozaj to, čo tu hovoril Jožo Mihál, štyri roky sa nezvyšovala podpora rodín s deťmi. A presne, ako tu aj ďalší hovorili, bude to chýbať. V demografii to bude chýbať. A ten dôvod je jednoducho ten, že to budú deti, ktoré budú zaujímavé z hľadiska verejných financií až po voľbách. Preto sa nepodporujú.
A tretí bod je ešte tá výstavba škôlok. Naozaj, tam je tiež pekne vidno, ako tá vláda uvažuje. Nie je to systémové opatrenie. Sem-tam sa nejaká škôlka postaví. Dajme ľuďom s deťmi viac peňazí a tie škôlky za nimi prídu.
Ďakujem.

Ja ďakujem všetkým za konštruktívnu diskusiu, ktorá je svedectvom toho, že veľa poslancov v tejto sále, veľa poslankýň v tejto sále má úprimný záujem o postavenie rodín našej spoločnosti, mladých rodín. Má úprimný záujem, aby sa rodinám pomohlo, či je to budovaním predškolských zariadení, či je to podporou možno súkromných predškolských zariadení. Ale súhlasím s pani predkladateľkou, v tejto diskusii sa sústreďme najmä na postavenie rodín s malými deťmi, kde nie je už materská, kde je matka s dieťaťom jednoducho doma, príjem chýba, matka sa rozhodla starať o dieťa, tak u nás uvažuje veľmi veľa rodín. A mnohé rodiny si skrátka nemôžu dovoliť uvažovať, jednoducho musia dokázať prežiť, prežiť pri takto nízkej podpore, kde, teda znova zdôrazňujem, už štvrtý rok po sebe výška týchto príspevkov stagnuje. Nemení sa, nemení sa. Je to hanba, akým spôsobom sa pristupuje zo strany vlády k mladým rodinám.
Takže vyzývam znova aj v tejto svojej faktickej poznámke poslancov, všetkých stopäťdesiatich, aby zahlasovali za túto novelu. Ak tak koaliční poslanci neurobia, pretože koaličná zmluva ich nepustí, tak ich poprosím, aby v rámci svojej vládnej kompetencie tlačili na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, aby urýchlene oni prišli s legislatívnou iniciatívou a aby sa rodičovské príspevky zvýšili, zvýšili sa aj prídavky na deti. Ak sa tak nestane, od 1. januára 2017 naďalej bude rodičovský príspevok na výške smiešnych 203 eur 20 centov. Z toho sa skutočne v prípadoch mnohých rodín vyžiť a vychovávať zodpovedne deti nedá.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, skutočnosť je taká, že najohrozenejšia skupina sú matky s deťmi, nie dôchodcovia. Keď sa tvárime, že nás sa to netýka, nás tuná určite nie, lebo každý tuná máme krásny trojtisíceurový plat. Zo sto sobášov sa 40 rozvedie. Na začiatku deväťdesiatych rokov bolo 10 % matiek, slobodných matiek. Viete, koľko ich je dnes? Skoro 40 %, 37 alebo 38 percent. A keď toto všetko spočítate, tak zistíte, že je tunak obrovské množstvo matiek s deťmi, ktoré nemajú support a podporu od otca, od partnera. Väčšinou to býva tak, že ten človek ani neplatí výživné a tá matka sa nemôže domôcť peňazí. Môže chodiť po súdoch, a než nejakým spôsobom súdy zareagujú, než ho vypátrajú, nakoniec ten človek zase nemá peniaze a nemá z čoho platiť. Tá matka z toho nemá nič, ani keď je ten jej bývalý partner v base. Nič.
Potom, ako to vyzerá? Potom žijú naozaj z 200 eur. Ja si to neviem predstaviť. Keď tento štát má fungovať, keď máme ako národ mať budúcnosť, no tak ho musíme mať v deťoch. Zbytočne sa tu budeme baviť o školstve, keď nebudeme mať pre koho to školstvo jedného dňa robiť, 1,3 je priemer dnes, pokiaľ nebudeme mať 2,2, tak ako národ vymierame.
Už vôbec nebudem hovoriť o tom, že na nás už nebude mať kto robiť. Kto nám zaplatí dôchodky? Kto podrží tento sociálny systém, keď nebudeme mať deti? Zbytočne budeme mať diaľnicu do Košíc, keď nebudeme mať deti, keď nebude mať, kto na nás neskôr robiť. Tak tá cesto do tých Košíc, tá diaľnica nám bude úplne na dve veci: na houby a na nič.
Môžete mi tunak odvracať pozornosť tým, že toto neni koncepčné, začnime škôlkami, potom si ďalší môže z vládnej koalície vymyslieť inú průpovídku ako odvrátiť tú pozornosť na tieto matky s deťmi. Ale s niečím začať musíme. Aj tá najdlhšia cesta začína prvým krokom. A my ju chceme urobiť. Pán Mihál tu hneď našiel prvé financie, odkiaľ by sa toto dalo financovať. Ale ja vám poviem jednu vec. Pán Fico je kúzelník, eskamotér, on dokáže nevídané veci, keď chce. On takéto peniaze, čo by sme mohli podporiť tieto rodiny, on nájde pre Širokého. Tieto peniaze, naše peniaze nájde pre Širokého, oddlží jeho firmu, a to sú presne tie peniaze, ktoré by sme mohli dať matkám s týmito deťmi. Ale my oddlžíme Širokého. Tak keď dokáže premiér Fico vyčarovať peniaze pre Širokého, pre kamoša, tak si myslím, že je našou psou povinnosť, aby sme našli peniaze pre tie deti.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Od svojho prvého momentu pobytu v parlamente som vždy tvrdil, že ľudia sú si rovní z ústavy. Preto som napríklad roky oponoval nerovnomernému financovaniu cirkevných, súkromných a štátnych škôl, pretože som sa domnieval, že či sa Jožinko naučí abecedu a kráť v súkromnej, cirkevnej alebo štátnej škole, je to jedno, je občanom Slovenskej republiky a ako taký má nárok na rovnaký prístup.
Toto je presne to isté. Z hľadiska rovnosti pred ústavou malého Jožinka, dvojročného, je absolútne primerané a spravodlivé, aby bol štátu hoden rovnakú sumu. Jeho matka sa slobodne môže rozhodnúť, či bude možno skromnejšie žiť len z mužovho platu a z týchto peňazí a vychovávať svoje dieťa. Netreba byť sociálny inžinier, ako sa tu predo mnou vyskytla rada, že modernejšie je dať ho do jaslí. To je vec rozhodnutia. Modernosť nie je garancia. A naopak, matka, ktorá ide do práce, iste niečo zarobí a doplatí rozdiel k drahším jasliam, lebo za 280 veľmi ťažko zoženieš jasle, ale je to opäť slobodné rozhodnutie. Záverom toho celého je to, že ten dvaapolročný či dvojročný Jožinko nám musí byť, keďže je rovnaký ako ten druhý, hoden presne tie isté peniaze. A ak existuje nerovnosť dvoch Jožinkov rovnakého veku občanov Slovenskej republiky, je to podľa mňa predovšetkým protiústavné a aj nemorálne.

Ďakujem. Ďakujem kolegovi Kollárovi, že sa zasadil o túto tému. A ďakujem mu aj za to, že spomenul, že jeden z dôvodov, pre ktoré nefunguje podpora matiek opustených otcami ich detí, je to, že nefungujú súdy. My máme dostatočne právne predpisy, aby sme donútili rodičov alebo otcov na to, aby platili, ale nemáme súdy, ktoré by tieto zákony uplatnili. Tiež ďakujem pánovi Kollárovi za to, že spomenul prípady, kedy mala zasiahnuť prokuratúra na to, aby peniaze z nás všetkých nešli súkromnej osobe.
Ďakujem.