9. schôdza

Ďakujem. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi povedať, že vítam snahu ministerky Žitňanskej vytvoriť register konečných užívateľov výhod a opraviť schránkový zákon. K tomu sa v konečnom dôsledku zaviazala aj strana MOST spoločne s ostatnými, s niektorými zo strán v rámci občianskej iniciatívy "Štrngám za zmenu." Takže vítam, že pani ministerka sa snažila tento záväzok skutočne naplniť a predložila podstatnú zmenu protischránkového zákona.
Treba však pripomenúť, že len samotný schránkový zákon nie je všeliekom na vyriešenie korupcie. Viaceré analytické štúdie totiž priznávajú, že registre konečných užívateľov výhod a ich fungovanie v praxi majú svoje limity. Tak ako to bolo aj u nás, v takej forme ako register konečných užívateľov, zaviedla strana SMER, tak svojou povahou register bol skôr len archívom a najväčším problémom bolo a je, si myslím, údaje systematicky kontrolovať a overovať. A bez schopností analytických, personálnych a odborných kapacít zistiť, že či dané údaje, ktoré sú uvedené v registri, sú skutočne pravdivé, je funkcia registra veľmi obmedzená, ak nie celkom zbytočná.
Podľa navrhovanej právnej úpravy by malo byť v súčasnosti za identifikáciou konečného užívateľa výhod, by mala byť zodpovedná oprávnená osoba, ktorou bude advokát, notár, banka, audítor alebo daňový poradca. Ja si dovoľujem zapochybovať, že notár má kapacity a schopnosti overiť, či poskytnutý údaj o konečnom užívateľovi výhod je pravdivý. Pretože keď si zoberieme rozsiahle schránkové schémy, tak väčšinou tieto schránky sú roztrúsené po rôznych jurisdikciách po celom svete a vyšetrovania zahŕňajú často expertné tímy z rôznych oblastí. Vyšetriť nejakú schránkovú schému je niekedy aj päťročné úsilie. Štúdia Svetovej banky Paper Master hovorila o tom, že len máloktoré z krajín na svete majú personálne, odborné a finančné kapacity na to, aby vôbec dokázali vyšetrovať schránkové schémy. Jednou z takých krajín sú Spojené štáty americké, ale si myslím, že zatiaľ, žiaľ, nie Slovensko. Aj ak si spomínate, tak rozsiahle schránkové schémy neodhalili, nepamätám si, žiadny príklad, ktorý, aby, žeby ho odhalili vyšetrovatelia, ale väčšinou to boli mimovládky alebo nezávislí blogeri. Tým chcem povedať, že ak sa partner verejného sektora rozhodne, že bude podvádzať, tak nik mu v tom nezabráni, ani prenesenie zodpovednosti na notárov alebo advokátov. A naozaj si neviem predstaviť, že notári majú overovať napr. dvadsaťvrstvovú štruktúru schránkovej firmy, ktorá prechádza cez Belizé, Seychely, Panenské ostrovy a ďalších pätnásť daňových rajov.
Pokuty, samozrejme, schvaľujem, páči sa mi aj to, že majú odstrašujúcu charakter, to znamená, že tá pokuta musí byť dostatočne veľká, aby bola pre advokátov a notárov, ktorí nesú spoluzodpovednosť, aby bola natoľko odstrašujúca, že sa budú snažiť pristupovať k zápisu zodpovedne.
Takisto schvaľujem aj výnos z registra partnerov, no všetci vieme, že nie je problém poslať firmu do krachu a s novou firmou sa opätovne prihlásiť do ďalšieho verejného obstarávania. V niektorých krajinách zaregistrujete firmu elektronicky za pár hodín, stačí tu za pár dní, takže zas taký problém to neni. Firma sa síce vymaže z registra, pošle sa do krachu, prihlási sa s inou firmou. Takisto nie je problém pri niektorých typoch spoločností zmeniť vlastníctvo takpovediac z večera do rána. Najmä pokiaľ ide o niektoré typy akciových spoločností. Hlavne pokiaľ sú to akcie na doručiteľa, ktoré sú, myslím, že ešte povolené vo Veľkej Británii, neni problém zmeniť vlastníctvo a v podstate, lebo v navrhovanej úprave sa to kontroluje len vtedy, keď je verifikačná udalosť, takže tento aspekt považujem za veľmi problematický.
Slabým miestom sa mi tiež zdá fakt, že v prípade ak existuje akákoľvek fyzická osoba, ktorá má právo na hospodársky prospech najmenej 20 % z podnikania alebo inej činnosti spoločnosti, emitenta cenných papierov prijatých na obchodovaní na regulovanom trhu, že sa zapíše len v prípade, ak je tá hranica 25 percent. Všetci vieme, čo sa stane. No bude mať prospech 24 percent. Určite viete, ako sa to v súčasnosti robí, keď chcete zakryť vlastníctvo akciovej spoločnosti, do registra, Obchodného registra sa zapisuje majiteľ akciovky vtedy, ak vlastní 100 % akcií. Vtedy tam vidíte, kto je majiteľom akciovky. Čo robia niektoré firmy? Samozrejme robia to, že 1 % dajú nejakému bielemu koňovi alebo kamarátovi, zober si 1 %, majú 99 % akcií a už nemusia figurovať v Obchodnom registri a vy neviete, kto je majiteľom akciovej spoločnosti. Čiže toto je bežná prax, robia to firmy. A myslím si, že nepoctiví, na ktorých je tento schránkový zákon šitý, budú to robiť naďalej. Treba si uvedomiť, že majitelia schránkových firiem, žiaľ, aj celá mašinéria, ktorá tieto schránkové firmy obsluhuje, sprostredkovateľské firmy, poskytovatelia služieb, sú vždy o krok vpred pred vyšetrovateľmi a pred zákonom. A trochu ma mrzí, že v tých pripravovaných opatreniach alebo že súčasne s týmto zákonom sa nehovorí aj o potrebe systematického vzdelávania vyšetrovateľov, budovaní personálnych kapacít a rozvoji zručností, ktoré sú nevyhnutnou podmienkou boja proti korupcii.
A poslednú poznámku, ktorú by som chcela k zákonu povedať, je, že ani dobrý schránkový zákon, žiaľ, nevyrieši zakorenený zvyk, ktorý máme tu na Slovensku pri obchodovaní so štátom a pri verejných obstarávaniach, čo najväčšmi podojiť štát, pretože zo spoločného krv netečie. A ak si spomínate, tak pri najokatejších zneužívaniach verejných peňazí sme presne vedeli, kto za ne zodpovedná. Stačí si spomenúť na Váhostav pána Širokého alebo na iné kauzy, napríklad na kauzy v zdravotníctve. A myslím si, že pokiaľ nebudeme vedieť vyvodiť zodpovednosť za zmanipulované tendre, tak boj proti korupcii bude stáť na veľmi slabých nohách. A myslím si, že najväčším problémom je týchto ľudí spravodlivo potrestať, najmä ak sú spojení s politickými špičkami. Exemplárnym príkladom je kauza Bašternák, teda kauza Kaliňák, alebo podvody s DPH, na ktoré upozornili médiá, kde je zapletených okrem ministrov SMER-u aj niekoľko ďalších vysokých predstaviteľov strany SMER. Objasnené prípady korupcie sa väčšinou týkajú úplatkov menších ako 100 eur a veľké kauzy prokuratúra často zametie pod koberec.
A posledným aspektom je dbať na to, aby obchody so štátom neboli predražené. A tu nepomôže to, či budeme vedieť vlastníka firmy alebo nie. Keď by som teda chcela zájsť do krajnosti, tak by som mohla povedať, že v konečnom dôsledku mňa vôbec nemusí zaujímať, či záchodový papier mi dodá schránka alebo to nebude schránka, alebo budem vedieť, že to je Janko Mrkvička, ktorý dodal ten záchodový papier. Ak ten záchodový papier bude za výbornú cenu a ak bude, ak to bude výhodná, ak to bude pre štát výhodná cena. Žiaľ, problémom je, že aj, že pri, ako som už povedala, pri väčšine zmanipulovaných tendroch presne vieme, kto za tým stojí. Problém je akurát vyvodiť zodpovednosť. A tu by som chcela povedať, že tu nepomôže nič, tu nepomôže to, či budeme vedieť vlastníka alebo nebudeme vedieť vlastníka. Tu pomôže len dôsledná kontrola každého tendra a dôsledné porovnávanie cien. Tento model navrhol Martin Filko s Radou pre rozpočtovú zodpovednosť a Inštitútom finančnej politiky. A vtedy hovorili, že takýmto spôsobom a dôsledným porovnávaním cien by sme mohli ušetriť 250 až 500 mil. eur ročne.
Ešte by som chcela nadviazať na to, čo hovorila pani ministerka Žitňanská, že bez koordinovaného úsilia spoločne s ostatnými krajinami minimálne Európskej únie, ale ja by som povedala, že celého sveta, sa v boji so schránkami nepohneme. Nebude stačiť, ak my budeme mať dobrý schránkový zákon, ale je potrebné, aby transparentné pravidlá prijímali aj ostatné krajiny. A vieme veľmi dobre, že aj v rámci Európskej únie, aj krajiny, ktoré sú, žiaľ, treba povedať, napríklad Veľké Británia, ktorá veľmi dlho mala teda tie akcie na doručiteľa, ktoré sú najnetransparentnejšou formou vlastníctva akciovej spoločnosti, že aj tieto krajiny v boji proti daňovým rajom a schránkovým firmám výrazne zaostávajú. Čiže tu by som chcela povzbudiť pani ministerku, aby aj na úrovni Európskej únie spoločne s ostatnými ministrami sa snažila pretlačiť a bojovať, aby aj ostatné krajiny prijali súbor pravidiel. Tie štandardy v podstate už existujú, na nich sa zhodla aj Svetová banka a aj ďalšie inštitúcie, čiže stačilo by, keby ich tie krajiny uplatňovali. A ešte taká perlička, že keď si tie medzinárodné tímy vyšetrovateľov pýtali informácie, ktoré potrebovali k vyšetrovaniam týchto schránkových schém, tak, žiaľ, Svetová banka musela skonštatovať, že najmenej ochotní podávať informácie sú západné krajiny, že to neboli žiadne nejaké rozvojové krajiny, ale boli to práve vyspelé krajiny.
No a úplne na záver, protischránkový zákon pokladám za jeden z krokov, veľmi dôležitý krok, ale pokiaľ bude na svojom poste zotrvávať pán minister Kaliňák, akýkoľvek zákon s cieľom zlepšiť boj proti korupcii bude len výsmechom občanov a žiadny zákon nám nepomôže, ak pán Kaliňák naďalej bude zotrvávať na svojom poste a ak zodpovednosť nebude vyvodená za najväčšie politické kauzy.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)