9. schôdza

Pani poslankyňa Remišová.

Ďakujem veľmi pekne kolegovi Beblavému, ktorý zhrnul aj moje obavy, ktoré mám voči tomuto protischránkovému zákonu. A vieme veľmi dobre, aké, ja som to už včera spomínala, aké veľmi ťažké je odhaliť skutočného konečného užívateľa výhod. Jedna vec je to, čo hovoril kolega Rajtár, a často sú to, tie prepojenia sú často vo forme ústnej dohody. To znamená, že na firmu je napísaná nejaká fyzická osoba, akákoľvek fyzická osoba, a tie dohody sú, buď je to nejaký papier, ktorý je u niekoho, alebo to môže byť aj ústna dohoda s niekým, komu ten zisk skutočne ide. A dopátrať sa v niektorých prípadoch ku skutočnému, skutočnému užívateľovi konečných výhod, je, myslím si, pre tých, ktorí majú za to niesť zodpovednosť, je to priam nemožné.
A ja sa priznám, že mám stále takú morálnu dilemu. Na jednej strane si myslím, že ten schránkový zákon je dôležitým signálom najmä pre partnerov zo zahraničia, pretože, ako som hovorila, Veľká Británia teraz prijíma nejakú legislatívu. Myslím, že oni musia uvádzať skutočných majiteľov, neviem, či vo výročných správach, ale aj k ostatným krajinám je to signál, že chceme v tejto oblasti niečo robiť. Na druhej strane, tá moja morálna dilema spočíva v tom, že akákoľvek vláda, ktorá podporuje zotrvanie pána Kaliňáka vo funkcii a nebojuje proti tomu, čo my teraz na Slovensku zažívame, nemôže dôveryhodne bojovať žiadnym zákonom proti korupcii. Že ani ten najlepší schránkový zákon, ani keby sme opravili tie chyby, ktoré v zákone sú, a bola by som veľmi rada, keby sa v druhom čítaní odstránili, nebude v tom boji proti korupcii dôveryhodná. A je to aj taká moja výzva pani ministerke, aby sa partneri vládnej koalície... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Baránik.

Ďakujem za slovo.
Nadviazal by som na to, čo povedal kolega Rajtár a čo povedala aj kolegyňa pani Remišová. Tento zákon sa tvári, a dokonca aj tu boli ešte včera k tomu také náznaky, že v tomto štáte všetko perfektne funguje a že bude fungovať aj vynucovanie v zmysle tohto zákona. Všetci vieme, že je to nonsens, a preto tento zákon nikdy nebude nejako významne účinný. Bude to len ďalšia byrokratická vrstva, ktorá skomplikuje život tým, ktorí chcú podnikať čestne. Všetci vieme napríklad, alebo by sme mali vedieť, že už teraz sú inštitúty v Obchodnom zákonníku ako napríklad inštitút ovládajúcej osoby, ktorý sa prakticky vôbec nepoužíva, nikto to nesleduje, robí si s ním každý, čo chce.
To znamená, v tomto štáte neexistuje žiaden spôsob vynucovania práva v situáciách, kedy niekomu na tom záleží. Preto ani tento zákon nemôže fungovať, nie je možné ho podporiť. Nie preto, že by v ňom boli zlé myšlienky, tie myšlienky sú dobré, len, bohužiaľ, kvôli tomu, že je v prostredí, kde sa nevynucuje právo na miestach, práve tam, kde sa vynucovať najviac má. Nie je možné ho považovať za nič iné len ako kamufláž a niečo, na čo sa korupčníci už tešia, že ako to budú zneužívať, pretože ich konkurencia bude mať skomplikovaný život.

Pán poslanec Gál.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Beblavý, rezignácia, ako to predviedol aj poslanec Baránik, je najhoršie, čo môžeme spraviť, aby sme napravili nejaké neresti, ktoré máme. A musím povedať, že my nemáme až taký zlý právny poriadok, ako to preukazuje alebo nasvedčuje stav spoločnosti. Čo je problém, a to ste viacerí už spomínali, že zlyháva ľudský faktor. Preto nie som zástancom toho, aby sme doplňovali právny poriadok, Zbierku zákonov o ďalšie zákony, keď aj tak vieme, že bude to zbytočné.
Ale ja si práve myslím, že tento zákon je veľmi dôležitý a zapĺňa veľkú dieru, veľmi veľkú dieru, ktorú už tu pár rokov v tejto poslaneckej sále pomenuvávame. Ale dokonalý zákon tu nikdy nebol, nie je a ani nebude, hlavne pre opozíciu. To je jedno, že aká je opozícia, či ľavicová, pravicová, teraz, v budúcnosti taký dokonalý zákon nebude.
Ale napriek tomu som rád, že tento zákon podporíte v prvom čítaní, aj keď máte k tomu veľké, ako veľa výhrad. A pre krátkosť času nebudem vaše omyly alebo mylné dojmy všetky vymenovať a ozrejmovať, ale podotýkam, že s podobným problémom sa brodia všetky aj vyspelé krajiny, aj USA, aj teraz pani poslankyňa Remišová spomínala Veľkú Britániu, aj mnou veľmi obdivovaná Škandinávia, lebo stále je, proste vynárajú sa nové a nové možnosti, ako sa zatajovať. Ale proste musíme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

S reakciami na faktické poznámky pán poslanec Beblavý.

Ďakujem pekne.
Ďakujem všetkým kolegom, hoci hovoria z rôznych uhlov a niekedy aj protichodné názory, myslím, že každý pomenoval niečo, čo legitímne cítia, od pána poslanca Kollára až po pána poslanca Gála. Dovoľte mi preto reagovať možno len na dve-tri kľúčové veci v tej krátkosti.
Prvá je, že čo je naozaj kritériom na podporu zákona. No podľa môjho názoru je to kritérium, či prináša významné čisté dobro, teda či tie náklady, ktoré sú, sú významne prekonávané prínosmi, ktoré sú. A to, čo ja som sa snažil v tom vystúpení vysvetliť, je, že tento zákon by mohol toto kritérium poľahky spĺňať, pokiaľ by sme verili, že bude reálne vynútiteľný v praxi. Pokiaľ tomu neveríme, tak aj všetky tie iné dobrá, ktoré v ňom sú, nefungujú, pretože vlastne nakoniec on fungovať ako celok nebude, tak ako keď postavíte vynikajúce, krásne auto, ale motor je nefunkčný, no tak také auto nikto nekúpi a darmo budeme riešiť, že má super karosériu a interiér. To znamená, moja otázka je, že či sme v tom druhom čítaní ochotní vymeniť ten motor, alebo ho teda aspoň upgradnúť tak, aby fungoval ako-tak.
Súhlasím s pánom Gálom, že nebude to nikdy dokonalé, len dneska to nie je, dneska je to pod čiarou. A ja poviem, že je to pod čiarou toho, čo sme tu spolu odhlasovali ešte v minulom parlamente, ako tie štyri princípy, lebo tam bol ten princíp účinnej vynútiteľnosti a ten tu chýba. A práve vzhľadom na posledných 25 rokov ja nepoznám na Slovensku človeka, ktorý by si myslel, že keď takýto zákon zveríte okresnému súdu, tak ho zverujete tomu, kto ho naozaj vie vynútiť. Ja sa priznám, že to je pre mňa záhadou.
A posledná poznámka, veľmi pekne ďakujem pánovi Rajtárovi za jednu vec, lebo úplne som zabudol na jednu dôležitú vec, ktorá naozaj je v druhom čítaní kľúčová, a to je naozaj to, že v tých návrhoch, ktoré sme s pani poslankyňou Žitňanskou ešte predkladali v minulom období, bola možnosť, aby štát zverejňoval zoznam, čierny zoznam krajín, ktoré reálne nespolupracujú, a z takých krajín by jednoducho nebolo možné zapísať do schránkového zoznamu, resp. bolo by to možné, len ak by tá firma dôveryhodne preukázala, že tie jej papiere sú správne. To je naozaj dôležitá vec, na ktorú som zabudol, pretože tým pádom naozaj ten zákon by bol ešte deravejší. A verím, že keďže pani ministerka to v minulosti so mnou predložila, toto budeme schopní ešte vyriešiť.
Ďakujem.

Ďakujem.
V zmysle rokovacieho poriadku o slovo požiadala pani ministerka. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Dovolím si krátko zareagovať na doterajšiu diskusiu, pretože sú asi dve veci, ktoré podľa mojej mienky je namieste pred pokračujúcou diskusiou o tomto návrhu zákona zarámcovať.
Ja sa chcem v prvom rade veľmi pekne poďakovať pánovi poslancovi Beblavému za to, že na úvod svojho vystúpenia – podľa mojej mienky správne – zarámcoval tento zákon.
Ja som aj vo svojom úvodnom slove opakovane, opakovane zdôraznila, v čom vidím účel tohto zákona. Účelom tohto zákona je maximalizovať transparentnosť vzťahov medzi štátom a biznisom, nič viac. Ale zároveň chcem povedať, ani nič menej, pretože ja to považujem za dôležité. A pokiaľ sa nám to podarí účinne urobiť, tak je to významný krok k tomu, aby sme zase zúžili priestor pre korupciu, pretože transparentnosť jednoducho ako princíp vo vzťahoch medzi verejným a súkromným sektorom zužuje priestor pre korupciu. A ja chcem povedať, že za históriu tohto štátu, najväčšie, žiaľ je to tak, najväčšie úspechy sme žali pri zužovaní priestoru pre korupciu cez uplatňovanie princípu transparentnosti vo verejnom živote. Takže odpoveď je, nie, tento zákon nemení prácu polície a ani nemá tú ambíciu. Tento zákon nemení prácu prokuratúry, ani nemá tú ambíciu. Tento zákon má ambíciu vniesť maximálnu transparentnosť do vzťahov medzi štátom a biznisom. A považujem to za dôležité a považujem to za dôležité predkladať v akejkoľvek situácii. Toľko na úvod.
Druhý okruh, lebo možno k tým niektorým konkrétam ja sa vyjadrím aj na záver rozpravy, ale ten druhý okruh, ktorý považujem za dôležitý, je, vyjadriť sa k otázke pozícií bánk, advokátov, notárov a týchto subjektov v tomto celom nastavenom systéme, čo súvisí aj s tou otázkou vynútiteľnosti, ktorú otvoril pán poslanec Beblavý. Než k tomu dôjde, možno jedna malá poznámka. Veľmi rada sa budem v rámci druhého čítania zaoberať ešte aj otázkou neziskových organizácií, pretože riešenie, ktoré dnes máme, je riešenie, ktoré v zásade vypovedá o tom, že sme nenašli dobrú odpoveď na otázku, kde je deliaca čiara medzi neziskovými organizáciami, ktoré tu naozaj nemajú čo hľadať v tomto zákone a ktoré by tam patrili, čiže túto debatu ešte rada zvediem veľmi konštruktívne v rámci druhého čítania.
Ale k tomu podstatnému, čo sa zmienila aj pani poslankyňa Remišová a potom na to nadviazal aj pán poslanec Beblavý. My sme stáli predtým, ako sme začali písať tento zákon, pred jednou zásadnou otázkou, ako nastaviť kontrolné mechanizmy, jak preventívne, tak následné, pokiaľ je tu nejaké podozrenie z porušenia zákona. A v zásade sme videli dve cesty, pretože dve cesty sa ponúkajú. Tá jedna cesta je vyšetrovací orgán, zjednodušene povedané, ktorý bude pôsobiť aj preventívne, aj následne, to znamená, každý jeden zápis bude skúmať z úradnej moci a následne potom vydá nejaké rozhodnutie a zapíše do registra konečných užívateľov výhod.
Riziko tohto konceptu podľa mojej mienky spočíva v dvoch smeroch, jeden je ten, že som presvedčená, že proste vybudovanie takého úradu v kapacitách Slovenskej republiky pri plnej šírke dnes jednoducho nie je. Kapacitne, po všetkých stránkach, teraz nemyslím len z hľadiska toho, koľko by musel mať ľudí a ako by musel fungovať, ale aj – a vrátim sa k tomu, čo hovorila pani poslankyňa Remišová – proste nájsť ľudí, ktorí naozaj toto sa naučia robiť, vedia robiť, proste to nie je problém len u nás, to je jednoducho tak.
Riziko tohto konceptu by ale spočívalo následne v tom, že takto zapísané údaje, čo prešli týmto kvázi tvrdým verifikačným mechanizmom špecializovanej inštitúcie, by bolo, že štát by dal vlastne štempeľ za to, že toto je pravda, čo je tu zapísané. A niečo, čo nevieme garantovať, tak ja nechcem, aby sme sa jednoducho na to tvárili. Tak sme hľadali soft modely, ktoré pri primeraných nákladoch môžu výrazne naplniť účel. Soft model je zverejňovanie zmlúv, výrazne naplnil tento model účel, pretože určite pokrývame 90 % prípadov. A áno, hľadáme riešenie pre to, ako proste to, čo sme doteraz nevedeli zachytať, aby sme to zachytili zmenou právnej úpravy a možno následne príde čas aj na to, aby sme sa zaoberali, či potrebujeme predsa len, alebo nepotrebujeme kontrolnú inštitúciu.
Aj toto je soft model, ktorý v sebe zahŕňa prvky preventívnej kontroly a možnosti následnej kontroly. Tie prvky preventívnej kontroly, áno, sú postavené na tom, že tá banka, notár, advokát, audítor, daňový poradca, ktorí dnes už majú nejaké povinnosti podľa zákona o boji proti praniu špinavých peňazí, čiže nejaký kontakt s témou majú, musia po preskúmaní s odbornou starostlivosťou verifikovať údaje, ktoré sa navrhujú zapísať zo strany povinnej osoby, ktorá chce peniaze zo štátu. S tým, že banka, advokát, notár môže to urobiť, nemusí to urobiť, ergo, keď necíti istotu, že to, čo podpíše, naozaj dokáže odbornou starostlivosťou verifikovať a potvrdiť, tak nesie spoluriziko, čiže je tu to, že nemusím to urobiť.
Áno, je možné, že sa nám vygeneruje skupina ľudí z týchto profesií, ktorým to jednoducho bude stáť za to. Ponesú ale s tým spojené riziko. Riziko pre dnešok, riziko pre budúcnosť. A ja v tejto súvislosti budem stále hovoriť aj o riziku pre budúcnosť, pretože týmto zákonom nastavujeme systém, a tak ako som hovorila aj v mojom úvodnom slove, ktorý je vo veľkej miere závislý od toho, ako sa nám bude dariť aj v rámci medzinárodného spoločenstva a v rámci Európskej únie zvyšovať transparentnosť a posilňovať sieť inštitúcií, ktoré si vymieňajú informácie o týchto firmách.
Za chvíľu tu budete mať novelu zákona, ktorým sa bude transponovať smernica o boji proti praniu špinavých peňazí, na základe ktorej budú musieť všetci podnikatelia do obchodného registra zapísať svojho konečného užívateľa výhod. To je smernica, musíme. Bude to neverejná informácia, lebo tak vraví smernica.
Už tu máme jeden ďalší referenčný register, ale pozor, my prepájame obchodné registre v rámci celej Európskej únie a tento údaj bude musieť byť v obchodnom registri v rámci všetkých krajín Európskej únie. Čiže budeme tu mať ďalších 26 referenčných registrov, z ktorých môžme porovnávať údaje. A teraz nehovorím ešte o trestnoprávnej rovine a výmene informácií. Čiže už to trošku sťažujeme všetkým, lebo minimálne si musia dať pozor, že čo kde zapíšu a nepomýliť sa. Tým reagujem na to, čo hovoril Miro Beblavý. V behu je už teraz novela tejto smernice, že tieto údaje sa budú mať zverejňovať. Budú musieť zverejňovať. Vo všetkých vzťahoch. Čiže zase sa tu nám sprístupní ďalšia masa údajov a zároveň súčasťou týchto mechanizmov, ktoré sa pripravujú, či už medzi ministrami spravodlivosti, alebo ministrami financií, je zlepšovanie toku výmeny informácií o týchto firmách. To znamená, ako sa nám bude zlepšovať prístup k informáciám, tým sa bude zužovať priestor pre klamanie, ak to mám zjednodušene povedať, zlepšovať možnosti verifikácie aj predbežnej, ale zároveň zlepšovať možnosti následnej kontroly.
Ja sa rada pozriem ešte raz na tú časť právnej úpravy, ktorá upravuje súčinnosť obchodného súdu, respektíve súdu, Okresného súdu v Žiline, ktorému toto dávame do pôsobnosti, rada sa ešte raz pozriem na tú právnu úpravu súčinnosti s inými inštitúciami. Hlavne musíme zase pracovať aj s týmito európskymi právnymi normami a potrebujeme prekonávať bariéry, aj bariéry ochrany informácii v tomto prípade, pretože narážame na bariéry, kedy zber údajov môže byť použitý na ten účel, za ktorým sa zbiera. Čiže máme tu ešte bariéry, ktoré nie sú prekonateľné len z našej moci. A ja som presvedčená o tom, že tým, že nastavujeme latku naozaj vyššie, tak môžme byť v tejto oblasti výraznými priekopníkmi. Pretože som hovorila, že sa budú koneční užívatelia výhod podľa európskej legislatívy zapisovať do obchodných registrov na základe vyhlásenia. Lebo aj v tej Británii to robia len na základe vyhlásenia toho daného subjektu bez nejakej možnosti kontroly, bez nejakej možnosti sankcie. My pre vzťahy so štátom chceme ale viac. To znamená, daj si tú námahu. Advokát, banka, daj si tú námahu. Zdokladuj! Nes za to zodpovednosť! A ja som presvedčená, že naše prostredie to zlepší a že tá miera transparentnosti sa výrazne zvýši.
Kapacita. Kapacita bude tam, kde si ju trúfame vybudovať. Netrúfam si vybudovať vyšetrovaciu kapacitu, trúfam si vybudovať zázemie na Okresnom súde Žilina tak, aby pri dobrej súčinnosti s inými inštitúciami mohol plne plniť funkciu, ktorá sa od neho očakáva podľa tohto zákona a v prípade preukázania pochybností, respektíve preukázania porušenia tohto zákona aj udeľovať sankcie. Bude musieť spolupracovať s inými inštitúciami, bude vo veľkej miere odkázaný na spoluprácu s týmito inštitúciami. To, ako ju nastavíme, máme v rukách a pokiaľ sa nám podarí následne postupne ako keby prelamovať tie bariéry aj používania údajov, ktorými disponujú iné inštitúcie aj pre účely tohto zákona, čo je aj otázka právnej úpravy, nielen otázka vnútroštátnej úpravy, ja som presvedčená o tom, že táto právna úprava ako celok môže byť, môže byť účinným nástrojom na zvýšenie transparentnosti v rámci vzťahu medzi verejným a súkromným sektorom.
Opakujem a poviem to ešte raz. Úspešní budeme v takej miere, ako dokážeme, samozrejme, napĺňať tento zákon, to znamená i moja zodpovednosť, ako dokážeme toto pracovisko pri Okresnom súde v Žiline vybudovať, to na jednej strane, ale na druhej strane úspešní budeme do tej miery, ako sa nám v rámci medzinárodných vzťahov podarí nastavovať transparentnosť a nastavovať výmenu informácií.
Ďakujem pekne.