9. schôdza

Ďakujem pekne. Veľmi krátko.
Najskôr jednu poznámku. Ja som vo svojom príhovore nikoho neoznačila za extrémistu, ani v tejto sále som nikoho neoznačila za extrémistu. Zjavne ale niektorí kolegovia sa cítili dotknutí, ale to je už mimo mňa.
Druhá poznámka. Ja vnímam túto právnu úpravu ako jeden krôčik k tomu, aby sme dokázali úspešne bojovať proti extrémizmu. A, samozrejme, že kľúč je vo výsledku v odhaľovaní, vyšetrovaní, kvalitnej rozhodovacej činnosti, kvalitnej činnosti znalcov, ktorých potrebujeme mať k tomu. Preto som aj vo svojom úvodnom slove uviedla, že proste pripravujeme ten znalecký odbor, chceme špecializovať sudcov. A som presvedčená o tom, že je dôležité a musí byť naša priorita, aby sme sa naozaj aj v komunitách, aj v teréne proste intenzívne tejto oblasti venovali. Ja som na to pripravená a to, čo proste je v našej kompetencii, teraz myslím kompetencie ministerstva spravodlivosti, to som pripravená urobiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Na rokovanie Národnej rady predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 o súdoch. Úvodné slovo k tomuto návrhu zákona bude naozaj krátke, pretože ide o návrh zákona, ktorý rieši prakticky len jednu otázku a vznikol na základe požiadavky vedenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Cieľom predloženého návrhu zákona je vytvorenie Kancelárie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, prostredníctvom ktorej sa má predovšetkým zabezpečiť oddelenie riadenia výkonu súdnictva od správy súdov, a to po organizačnej aj personálnej stránke, čo je podľa vedenia Najvyššieho súdu potrebné na zabezpečenie kvalitného fungovania Najvyššieho súdu. Ide o obdobu obslužných útvarov, ako má Kancelária Národnej rady alebo Kancelária Ústavného súdu, čiže ide v podstate o organizačné opatrenie v rámci Najvyššieho súdu.
Vzhľadom na to, že naozaj ide len o takýto typ právnej úpravy, predkladaný návrh zákona nezakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy a návrh nebude mať nejaké dopady ani na financie, ani iné.
Návrh zákona bol predmetom skráteného pripomienkového konania, pretože pôvodne vznikol ako reakcia na legislatívny proces nového zákona o štátnej službe a na základe dohody s vedením Najvyššieho súdu. Nie je predkladaný ako ďalší článok zákona o štátnej službe, ktorý príde do parlamentu, ale ako samostatný návrh.
Poprosím o podporu tomuto návrhu zákona. Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k vládnemu návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby vládny návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán podpredseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh zákona o upomínacom konaní. Návrh vychádza z programového vyhlásenia vlády a je prvým krokom k zlepšeniu prístupu k spravodlivosti na súdoch.
Návrh zákona predkladám z jednoduchého dôvodu, pretože treba urýchliť konania a v tomto prípade sa snažíme o urýchlenie konaní o pomerne veľkom množstve podávaní návrhov na vydanie platobných rozkazov zameraných na uspokojenie peňažných pohľadávok. Aby sme vedeli zhruba, v akej rovine sa pohybujeme, tak za rok 2015 napadlo na súdy zhruba milión 140-tisíc návrhov všetkých dokopy vrátane vecí týkajúcich sa obchodného registra, čiže nielen klasických sporových vecí, z ktorých zhruba 200-tisíc bolo práve návrhov na platobné rozkazy.
Podnikatelia dnes čakajú neúmerne dlho na svoje peniaze od dlžníka a druhotná platobná neschopnosť negatívne vstupuje do kvality podnikateľského prostredia a v prípade malých podnikov aj do osobných, rodinných životov. Rýchlosť a jednoduchosť vymoženia pohľadávky je tak ruka v ruke s kvalitou podnikateľského prostredia. Takže v snahe zrýchliť a zefektívniť proces vymáhania pohľadávok, a teda v konečnom dôsledku aj výrazne skrátiť lehotu, v ktorej sa podnikateľ dostane k svojim peniazom, zavádzame plnohodnotnú elektronickú alternatívu k existujúcej právnej úprave platobného rozkazu.
Benefit z tohto riešenia nepocítia len podnikatelia vo forme zlepšenia podnikateľského prostredia, ale mali by ich pocítiť aj ostatní účastníci sporov. A to preto, pretože túto elektronicky vybavovanú agendu sústredíme na jeden súd, na Okresný súd do Banskej Bystrice, čím sa zároveň špecializuje kapacita Okresného súdu v Banskej Bystrici a na druhej strane uvoľňuje kapacita na všeobecných súdoch na to, aby sa mohli špecializovať na iné typy agiend.
Vládny návrh zákona upravuje elektronizáciu celého procesu tohto typu konania, podávania návrhov na vydanie platobných rozkazov formou štandardizovaných elektronických formulárov, ktoré budú zverejnené na webovom sídle ministerstva spravodlivosti. Formuláre prevedú žalobcu a žalovaného celým konaním a budú mať štrukturovanú podobu, ktorá umožní ich automatické spracovanie informačným systémom na súde, čo môže výrazne urýchliť konanie, pretože odbúra administratívnu prácu. Tí, čo využijú tento spôsob konania, budú mať znížený súdny poplatok o polovicu oproti súčasnému stavu, čím chceme aj účastníkov motivovať, aby tento nový nástroj vyskúšali.
Novinkou v upomínacom konaní podľa predloženého návrhu bude aj to, že v prípade, ak obaja účastníci – to znamená obaja účastníci sporu, to znamená žalobca aj žalovaný – sú platcami DPH a žalovaný si uplatnil vratku DPH voči štátu, uplatnenie opravného prostriedku pre žalovaného bude sťažené, čo môže byť ad jedna významným nástrojom pre sťaženie podvodov s vratkami DPH. A verím, že teraz som potešila hlavne poslancov SaS, pretože svojho času týmto smerom orientovali jeden svoj návrh, ktorého idea je premietnutá v tejto právnej úprave, aj keď v inej podobe, ktorú považujeme za naozaj realizovateľnú na rozdiel od predchádzajúceho návrhu.
Ďalšou novinkou práve pre tento proces je aj možnosť dlžníka, ktorý dlhuje malú čiastku svojmu veriteľovi do 2 000 eur, uhradiť dlh v splátkach s tým, že pokiaľ sa na toto, k tomuto zaviaže, tak veriteľ to nebude namietať. Ide nám v princípe o to, aby tam, kde na jednej strane stojí možno nejaký operátor alebo iný typ veriteľa, na druhej strane možno malý dlžník, ktorý nemá efektívnu obranu, podaním odporu by len predĺžil súdne konanie a predlžoval by ho len preto, aby oddialil čas, kedy musí zaplatiť, aby sme nenaťahovali týmto súdne konania, ale umožnili dlžníkovi v splátkach ten dlh zaplatiť.
Ja som na úvod uviedla, že návrh zákona o upomínacom konaní je prvým krokom k zlepšenie prístupu k spravodlivosti. Prvým, pretože za ním budú nasledovať v krátkom čase ďalšie, a síce zákon o osobnom bankrote a zásadná zmena exekučných konaní. Ja som presvedčená o tom, že tento balík naozaj pomôže k tomu, aby sa prístup k spravodlivosti zlepšil.
Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás teraz požiadať o podporu zákona o upomínacom konaní a tým aj o podporu moderného, efektívneho a úsporného vymáhania pohľadávok. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán podpredseda, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k vládnemu návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby vládny návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajkyňa navrhnutá navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán podpredseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady predkladám návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 545/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva zahraničných vecí.
Návrh zákona je vypracovaný v nadväznosti na už schválenú a účinnú novelu kompetenčného zákona. V zmysle § 40ab ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a o organizácii ústrednej štátnej správy prejde s účinnosťou od 1. decembra 2016 pôsobnosť poskytovať dotácie v oblasti ľudských práv za účelom presadzovania podpory a ochrany ľudských práv a slobôd, ako aj za účelom predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie z Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Týmto sa kompletizuje presun agendy ľudských práv do výlučnej právomoci ministerstva spravodlivosti. Na tento účel predložený návrh zákona upravuje rozsah, účel, spôsob a podmienky poskytovania dotácií v oblasti ľudských práv.
Predložený návrh zákona nebude mať, teda bude mať dopad na rozpočet verejnej správy, bude však realizovaný v rámci schválených limitov rozpočtu, pretože ide v zásade o presun tejto časti agendy z ministerstva zahraničných vecí na ministerstvo spravodlivosti.
Vážené dámy, vážení páni, poprosím vás o podporu aj tohto návrhu zákona. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k vládnemu návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby vládny návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny a zahraničný výbor. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán podpredseda, prosím, otvorte, všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, milé kolegyne, kolegovia, rada by som sa vyjadrila aj k zákonu, ktorý vlastne dopĺňa ministerstvo spravodlivosti, a teda hlavne legislatívu v tejto oblasti o dotačnú schému.
Už som tu niekoľkokrát v parlamente rozprávala o agende ľudských práv. Budem o tom stále hovoriť, že naozaj vláda Roberta Fica túto agendu považovala od začiatku za niečo, čo v podstate možno ani netreba. Svedčí o tom spôsob pohadzovania si tejto témy z ministerstva na ministerstvo. Najskôr to bolo na Úrade vlády, mali sme len jedného človeka, ktorý sa tejto téme venoval, potom to prešlo na ministerstvo zahraničných vecí, potom to prešlo aj s dotačnou schémou, ako-tak sa s tým vysporiadali, ale všakže prišla agenda aj prípravy predsedníctva a na ministerstve zahraničných vecí si začali uvedomovať, že túto agendu nebudú stíhať, tak sa rozhodlo ešte záverom volebného obdobia preniesť na ministerstvo spravodlivosti agendu ľudských práv.
V úvode tohto volebného obdobia som pani ministerke popriala, aby sa jej podarilo na ministerstve spravodlivosti dobre obsadiť tím, ktorý sa bude venovať ľudským právam. Keďže naozaj pri zmene kompetenčného zákona, kedy prechádza, prechádzala oblasť ľudských práv na ministerstvo spravodlivosti, neprešla dotačná schéma z ministerstva zahraničných vecí, takže istý čas prevládal taký dosť chaos, že jedno ministerstvo malo riadiť agendu ľudských práv a druhé ministerstvo rozdávať peniaze do oblasti vzdelávania a podpory ľudských práv. Dočkali sme sa a spolu s agendou ľudských práv už budeme mať na ministerstve spravodlivosti aj dotačnú schému. Zdá sa, že pani ministerka to zobrala za správny koniec, nechcem prechváliť, ale zatiaľ máme tam viac povzbudivých správ ako tých negatívnych. Verím, že so zmenou ministerky na poste ministerstva spravodlivosti, teda myslíme pani Žitňanskú, tým, že prišla na tento post, sa agende bude naozaj venovať aj patričná pozornosť a bude poberať dostatočnú vážnosť.
Kratučko by som iba povedala, že rozdávanie peňazí, takto to poviem, na ministerstve zahraničných vecí, som mala pocit, že ako keby ovládal len nejaký človek, zdalo sa mi to chaotické, zdalo sa mi to nekoncepčné, ale najmä nekompetentné. Tak ako vidím, že je pripravená dotačná schéma alebo systém prideľovania financií cez rezort ministerstva spravodlivosti, mám nádej, že sa toto zmení. Hlavne v oblasti, že sa teším, že do komisií budú opäť pozývaní odborníci, ktorí veci, veciam rozumejú. Vyhláška, ktorá je vypracovaná, naozaj zahŕňa aj niekoľko takých novôt, s ktorými možno niektorí aj majú problém, ale myslím si, že na vyskúšanie je to veľmi dobrý začiatok.
Ak by som konkrétne sa venovala zopár pripomienkam. Takže členovia komisie, ktorá bude posudzovať vhodnosť, nevhodnosť alebo opodstatnenosť projektov, funkčné obdobie je spravidla na jeden rok, najviac na obdobie troch rokov. Úplný súhlas.
Chýba mi vo vyhláške, ktorá je zároveň predložená so zákonom, počet členov. Priznám sa, že nezisťovala som, že či je niekde stanovený počet členov. A možnože ani nie tak počet členov ma zaujíma, ako to rozvrstvenie členov, že koľko ľudí bude úradníckeho typu, teda ľudia, ktorí sa zaoberajú touto problematikou, koľko sa ráta z toho, že bude odborníkov. Podľa toho, čo som našla v § 4, že rokovanie komisie sa uskutočňuje spravidla najneskôr dva mesiace po skončení termínu uvedeného vo výzve, ma napĺňa nádejou, že dotačné peniaze nebudú rozdeľované možno ešte až rok po ukončení prijímania víziou, ale naozaj v dostatočnom čase, aby organizácie, ktoré na tieto peniaze netrpezlivo čakajú alebo majú naplánované projekty a podľa nich, vlastne podľa tých termínov musia aj konať, veľmi nekŕkali, kým sa vlastne k peniazom dostanú. To ma teda napĺňa nádejou.
Tiež som sa dočítala, že bude povinné zverejnenie na webovom sídle, teraz to neviem v rýchlosti nájsť, ale na webovom sídle bude povinné zverejnenie žiadateľov, ktorí uspeli. Moja otázka je, že či by sa mohlo uvažovať aj o tom, že by každý, aj ten, ktorý neuspel, by dostal, samozrejme, na svoj mail len tabuľku s hodnotením bez toho, aby to dali ako nejaké ďalšie väčšie nároky na vysvetľovanie, prečo nezískali. Ale viem, že častokrát sa dopytujú jednotlivé organizácie, samozrejme, úradníkov to tým pádom aj zdržiava, aj no proste im to robí problém aj tým, že je aj vypracovaná naozaj tabuľka hodnotenia. Možnože by úplne stačilo, keby tú takú sumárnu tabuľku hodnotenia ten, kto nezíska grant, dostal. Vedel by, v čom by mal pridať a zlepšiť sa a podobne.
Tiež som rozmýšľala o tom, akým spôsobom sa vysporiadať s tým, že člen komisie, obvykle je to teraz tak, že ak žiadate o nejaký grant, tak sa nezúčastňujete, nemôžete byť člen komisie vy, aby ste svojím rozhodnutím nemohli rozhodovať aj o svojich, aj o svojom, keďže doteraz naozaj bolo zväčša posúdené ako transparentnejšie, keď členovia komisií nevedeli, aký projekt alebo teda aký projekt; vedeli, aký projekt hodnotia, ale nevedeli, aké organizácie hodnotia. Takže beriem, možnože tiež som trošku na pochybách, ale zase sa mi páčilo, že tak novátorsky možnože sa vraciate k tomu, že chcete, aby ten člen komisie mal možnosť vidieť takú históriu organizácie, ktorá žiada. Ono to znamená, že pri tom takom najväčšom bode, s ktorým sme mali doteraz alebo mnohí mali doteraz problém, že ak bude nejaká zaujímavá dotačná schéma, naozaj ako huby po daždi vzniknú nové občianske združenia, ktoré sú zázračným spôsobom úspešné, aj keď v podstate nevedia poriadne túto činnosť robiť alebo ju vôbec ani nerobia, že proste urobia jeden projekt len preto, lebo vedia, že budú mať pridelené financie z dotačnej schémy.
Takže v tomto prípade som za to, aby sa naozaj vytvoril časom systém nejakých licencovaných organizácií, kde budú zároveň aj jasné, tam možnože už iné pomery v občianskych združeniach, ale že kde budeme vidieť históriu celej organizácie, s čím pracuje, akú skutočnú aktivitu vyvíja. Ale možnože tiež mi tak čudným spôsobom padne, že ak som sa dozvedela, že práve združenie alebo občianske združenie, Inštitút ľudských práv dostával dotácie z ministerstva zahraničných vecí na cenu, ocenenie Homofób roka. A najmä keď viem, že sa to dotklo našej kolegyne, ktorá dokonca bola s výrokom do tejto ankety zaradená, čo teda považujem ako útok na dôstojnosť osoby, pretože ten výrok ani nikdy nepovedala. Takže budem veľmi rada, ak naozaj budú podporované reálne organizácie, ktoré nielen robia konferencie, ale ktoré aj reálne pomáhajú a ktoré sa naozaj tou osvetovou činnosťou alebo podporou ľudských práv v oblasti vzdelávania skutočne zaoberajú, a bude to možno aj dozistiť.
Toto boli asi také všetky pripomienky, ktoré som si po preštudovaní vášho návrhu zákona o poskytovaní dotácií prečítala. Zopakujem, že som nesmierne rada, že k tomu došlo, že zrazu už ministerstvo spravodlivosti našlo silu uchádzať sa o dotácie, pretože keď prešla len agenda ľudských práv na ministra Boreca, vtedy sa to nedalo, lebo ministerstvo spravodlivosti neposkytuje dotácie. Teraz som rada, aj keď doteraz neposkytoval, že ste sa rozhodli, že tá agenda jednoducho prejde komplet celá na vás, a držím vám palce v tom úsilí o to, aby ste vybudovali naozaj dobrý tím, ktorý sa bude skutočne venovať oblasti ľudských práv.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegovia a kolegyne, už viac povedala aj moja kolegyňa predrečníčka. Pozerala som sa na tento vládny zákon aj z pozície toho, že som niekoľko takýchto projektov napísala a žiadala z rôznych dotačných schém, z rôznych rezortov, aj som ich realizovala, aj som ich vyúčtovala, takže viem sa pozrieť na to aj z tejto strany. Ja sa tiež teším a vítam, že naozaj konečne agenda ľudských práv prechádza aj na ministerstvo spravodlivosti aj s týmto dotačným systémom, s týmto, s touto schémou. Musím aj oceniť to, že účel dotácie je naozaj veľmi široko rozpísaný, od a až po m. Naozaj sa snažili, myslím, postihnúť všetko to, čo, čím môžeme prispieť k ochrane ľudských práv a základných slobôd, od vzdelávania, prevencie až po naozaj reálne aktivity.
Na čo by som veľmi chcela dať taký dôraz a možno aj takú, také upozornenie alebo aj žiadosť vám, pani ministerka, aby naozaj žiadosti, tak ako je to v § 6, vyhodnocovala komisia, ktorú budete zriaďovať, a aby naozaj tá komisia sa skladala z odborníkov. Váš rezort je vlastne týmto zákonom úplne na začiatku, čo sa týka poskytovania finančných prostriedkov, dotácií, a to znamená teda, že bez aj akejkoľvek nejakej škvrny, kauzy, nejakej nespravodlivosti či klientelizmu, omylov, a preto je tento zákon určite potrebný. Ale chcem vás požiadať, vyzvať k tomu, aby naozaj boli nástroje, tie aplikačné nástroje nastavené úplne na začiatku, lebo je na začiatku tento dotačný systém. Takže áno, viem, že najdôležitejší pri tom sú ľudia. Že môže byť veľmi dobre popísaný zákon, môže byť veľmi dobre urobená vyhláška, ale najdôležitejší sú ľudia, ktorí budú aplikovať túto vyhlášku do praxe.
Takže ja som skôr prišla s tým, že chcem vás povzbudiť, aby ste boli ukážkovým rezortom pri rozdeľovaní finančných prostriedkov, to znamená peňazí daňových poplatníkov, občanov Slovenskej republiky v rámci dotácií v oblasti ľudských práv. A chcem zdôrazniť, že členovia komisie by mali rozhodovať odborne, spravodlivo a objektívne. A mali by to byť členovia, mali by to byť ľudia, ktorí sa, ktorí majú prax, majú činnosť za sebou v tých oblastiach, ktoré budú posudzovať z rôznych spektier.
A tak teda síce v dôvodovej správe hovoríte aj o tom, že bude mať negatívny vplyv na rozpočet, ale ja verím, že môžeme práve týmto aj nastaviť taký lepší, lepšiu krajinu alebo teda v ochrane ľudských práv a základných slobôd aby sa to v našej krajine naozaj zlepšilo. Takže ja vám prajem a budem to aj nejakým spôsobom dozorovať, že ako celý ten systém pôjde, ako ho nastavíte. Takže všetko dobré.