9. schôdza

Ďakujem za slovo. Pán minister, budem stručnejší a tvrdší, ako pán Simon. Váš návrh je kombinácia drzosti a idiotizmu, dajte ho preč. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Návrh zákona, ktorý predkladáte, je vo veľkej časti transpozícia tiež smerníc Európskej únie, ale sú tam aj časti, ktoré z dôvodovej správy, keď prečítam, tak, že zmierňujú požiadavky súvisiace s prehodnotením povolení na odber vôd malým odberateľom, ktorí sú najmä v domácnosti malí podnikatelia a čiastočne strední podnikatelia, obce a školy. Píšete, že návrh zákona nebude mať vplyvy na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, životné prostredie atď. No ja by som si dovolila oponovať, i keď nie priamo. Táto časť zákona, ktorú upravujete, by mala negatívne dopady, ale tie negatívne dopady boli schválené novelou zákona, ktorú, teda zákonom, ktorý teraz vlastne upravujete. Čiže, ale upravujete ju nedostatočne. Predtým ešte by som chcela ale povedať taký názor všeobecne na vodu ako takú a vlastne vytrhnutie časti významu o vode z kontextu.
Samozrejme, voda je nenahraditeľný zdroj, ktorý, bez ktorého by sme nemohli žiť a práve z toho titulu si myslím, že mali by sme sa nahliadať na ochranu vody a vodných zdrojov komplexnejšie. Pretože jedna vec, je to kvantita zásob podzemných vôd, jedna vec, druhá vec je teda kvalita týchto zdrojov, ale treba si uvedomiť to, že voda ako obnoviteľný zdroj nejakým spôsobom sa do toho nášho celého obehu dostáva. A tu, si myslím, že je zásadný problém, ktorý veľmi slabo sa rieši, či v zákone, resp. možno v zákone sa aj rieši, ale neaplikuje sa do praxe.
Jednou, z jednej strany aj Slovenská republika sa hlási k rôznym dohovorom, rôznym medzinárodným zmluvám na fórach európskeho významu. Aj vy, pán minister, deklarujete snahu, ako musíme chrániť životné prostredie a význam vody a podobne, ale na druhej strane tá istá vláda a ministri, žiaľ, musím povedať, nielen tejto vlády, veľmi nedostatočne robia tie opatrenia, resp. robia kroky, ktoré vôbec nekorešpondujú s tým, čomu sa Slovenská republika prihlasuje, ako k ochrane vody ako takej. Je to najmä nedostatočná ochrana vody v územnom plánovaní, nedostatočné, by som povedala, priam katastrofické hospodárenie v lesoch a potom sú to vlastne, je to klimatická zmena, ktorej dopady sme už dneska svedkami.
Čiže pokým my nebudeme robiť poriadok v týchto oblastiach, pokým naozaj v tých častiach hospodárenia lesa, hospodárenia na poľnohospodárskej pôde, kým my nezabránime tomu, aby sa nezastavovali nejakými veľkými investičnými projektmi, naša orná pôda, tak dovtedy akékoľvek veľké reči o ochrane vody sú len frázami a v skutočnosti to tak nie je. Preto aj tie pasáže, ktoré boli vsunuté do zákona ohľadom ochrany zásob podzemných vôd, sú, dá sa povedať možno až druhoradé, resp. druhoradé sú tie povinnosti, ktoré zákon uvalil na odberateľov podzemných vôd. Podobne ako aj ministerstvo, tak aj náš tím životného prostredia sme identifikovali tieto problémy, ktoré samozrejme aj v praxi, v ktorej som pôsobila, sme jednoznačne pociťovali a obava z uloženého termínu 30. septembra 2017, kedy všetky vydané povolenia na odbery podzemných vôd stratia, zo zákona stratia platnosť, pokým si odberateľ podzemných vôd neobnoví povolenie, čo by nebol až taký problém, ale s tým, že to povolenie aj existujúci odberatelia musia spracovať na základe záverečnej správy, ktorá sa vypracuváva na základe geologického zákona. Riešite aj tu nezrovnalosť s termínmi, kde vlastne aj geologický zákon ukladá isté povinnosti na, pri ťažbe, ukladá termín 31. decembra 2018, tiež zosúladiť existujúce povolenia a túto, túto disharmóniu upravujete s tým, že posúvate lehotu na koniec roka 2018, čím sa teda vytvára istý väčší časový priestor na to, aby sa minimálne, ak teda sa nepodarí upraviť zákon, tak aspoň ministerstvo žeby prišlo s nejakou metodikou, ako sa takéto správy pri existujúcich vodárenských zdrojoch mali robiť.
To, čo chcem povedať, je, že aj na tejto schôdzi bude prerokovávaný návrh zákona o vodách, ktorý predkladám ja s kolegom Martinom Klusom, ktorý navrhuje, by som povedala, väčšiu ochranu existujúcich odberateľov. Váš návrh hovorí len o oslobodení odberateľov podzemnej vody z domových studní, čo znamená tých, že keď Béla Bugár má doma studňu a nebude musieť robiť geologickú správu. Lenže to je veľmi málo, to je veľmi málo, pretože nikto doma, kto máme nejaké malé čerpadielko, nevyčerpáme 1 250 m3 vody, aby sme si zavlažovali vlastnú záhradku. Len to je nedostatočné pre tých existujúcich odberateľov, ktorí legitímne majú platné povolania a štát prenáša svoj záujem o informáciu, ktorá v podstate je informáciou pre informáciu, aby si štát prepočítal vodohospodársku bilanciu zásob podzemných vôd, tak si myslím, že náklady na takúto úlohu, teoretickú úlohu by mal hradiť z vlastných zdrojov. Možno by to bola dobrá úloha pre nejaké eurofondy, kde by sa urobila nejaká takáto výzva a ten prepočet vodohospodárskej bilancie by si štát aj u existujúcich odberateľov za vlastné zdroje štátu by si takýto prepočet mohol urobiť.
Pretože treba si uvedomiť, že kto odoberá viac ako 1 250 m3 vody mesačne, alebo 15-tisíc m3 vody ročne? Sú to práve obce, ktoré zásobujú pitnou vodou obyvateľstvo, sú to vodárenské spoločnosti, ktoré zásobujú pitnou vodou spoločnosti a sú to práve poľnohospodárske podniky, najmä pre živočíšnu výrobu, ktoré zásobujú pitnou vodou zvieratá. A pri týchto vodárenských zdrojoch, ktoré sú kontinuálne možno od 80. rokov využívané, čerpané, monitorované, tak sa vyžaduje, aby teda zatiaľ podľa platného zákona do konca septembra budúceho roku urobili nové čerpacie skúšky. Pritom takáto čerpacia, spracovali záverečnú správu, tá bude predložená ministerstvu životného prostredia alebo komisii pre výpočet zásob podzemných vôd a na základe rozhodnutia potom príslušný úrad môže vydať obnovené povolenie.
Treba si ale uvedomiť, že to vôbec nie je nejaká jednoduchá záležitosť. Čerpacie skúšky pre takéto, pre takého vodárenské zdroje podľa metodiky alebo podľa správnosti by mali trvať minimálne 21 dní. Mali by obsahovať stúpaciu skúšku, to znamená, na istý čas musia byť odstavené. Toto vôbec sa nezohľadňuje pri tom, možno aj tých nejakých cenových ponukách, ktoré poľnohospodárske podniky alebo vodárenské spoločnosti dostávajú od hydrogeológov, aby na spracovanie takejto čerpacej skúšky, a neobsahujú to, že keď budú musieť na niekoľko možno dní odstaviť svoj vodárenský zdroj a napríklad nejakú farmu s ošípanými alebo s kravami, alebo s hydinou, by museli zásobovať náhradným, náhradným spôsobom a zásobovať ich pitnou vodou. To sú tisíce, tisíce, tisíce eur. Najmenšia skúška, ktorá je, vychádza z malého zdroja, vychádza okolo 9-tisíc eur a pre vodárenské spoločnosti to vychádza do desiatok tisíc eur, 30 až 50-tisíc eur. Povedzte mi, načo je to dobré pre našu spoločnosť? Čím my viacej ochránime, ochránime zásoby podzemných vôd, že budeme teda mať túto teoretickú, nejaký údaj, výpočet vodohospodárskej bilancie podzemných vôd.
Preto si myslím, že tak ako navrhujete novelu, že budú oslobodení od tejto povinnosti len odberatelia domových studní, pretože dneska to zákon takto ukladá, tak si myslím, že mali by byť oslobodení minimálne aj tí, ktorí odoberajú podzemné vody pre takéto účely, ako som spomenula, a odberajú ich legitímnym spôsobom, že tie odbery sú evidované, že tie odbery sú riadne merané certifikovanými vodomermi a sú minimálne dva roky odbery evidované. To znamená, že už na základe takýchto existujúcich odberov by mali mať možnosť títo odberatelia požiadať o obnovenie svojho povolenia bez toho, aby mali povinnosť robiť čerpacie skúšky.
Bolo v rámci diskusie o tomto zákone, samozrejme, je možné si povedať, že prečo by sme ich mali obmedzovať, že teda len toľko vody, koľko, koľko doteraz čerpali, pretože tak znie môj návrh zákona, ktorý síce v tejto chvíli tu nie je na stole, ale bude možno o dva dni na stole a rada by som bola, aby sme to v kontexte takto aj vnímali, tak minimálne v tých výškach, ktoré dlhodobo odberateľ odoberá, za odbery platí do environmentálneho fondu nemalé prostriedky, tak týchto, tieto osoby, prevažne podnikateľov alebo teda samosprávy by sme nemali zaťažovať takýmto veľkým výdavkom pre niečo, čo vlastne nijak nezlepší život na Slovensku.
V podstate by som asi týmto, týmto chcela aj uzavrieť svoju, svoju reč. Verím, že tieto dva návrhy zákonov, váš a môj, teda váš určite prejde do druhého čítania, dúfam teda, že aj môj a že spoločne na tejto schôdzi sa dosiahne zmena zákona, ktorá nebude zbytočne finančne zaťažovať odberateľov podzemných vôd, ktorí vodu používajú legitímnym spôsobom na podnikanie, na zásobovanie pitnou vodou ľudí alebo zvieratá, ale, samozrejme, týka sa to aj odberov podzemných vôd pre technologické účely.
Už celkom na záver by som ale chcela apelovať na to, čo som povedala v úvode, že jedna vec je evidencia odberateľov, s čím súhlasím a súhlasím aj s tým, čo navrhujete, aby aj tie malé odbery, ktoré povoľujú samosprávy, boli centrálne evidované, aby sa v tej evidencii urobil poriadok. Ako s tým nemám žiaden problém. Ale teda chcem apelovať, aby sa s väčšou mierou dodržiavalo to, k čomu sa Slovenská republika hlási a hlási sa teda k tomu, aby sme chránili životné prostredie, resp. neničili životné prostredie, lesy, pôdu a vlastne takýmto spôsobom ohrozovali kvalitu, ale aj kvantitu zásob podzemných vôd.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ja by som chcel podporiť kolegyňu Anku Zemanovú v jej myšlienkach. Skutočne v otázkach životného prostredia nemôžeme pri hlasovaniach rozlišovať medzi tým, kto návrh predkladá, ale o čom predložený návrh je, že tu naozaj nepatria politické tričká, tu ide o budúcnosť našich budúcich generácií. Takže verím tomu, že aj poslanci koalície podporia Ankin návrh a aby sa nezabudlo, Anka, všetko najlepšie k dnešným narodeninám. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ja len krátko, tak prajem tiež krásne narodeniny, to som nevedel.
Ja by som v krátkosti sa chcel poďakovať jednak vystúpeniam k tomuto návrhu a súhlasím s tým, čo povedala pani poslankyňa, že musíme chrániť to naše prírodné bohatstvo, ktoré máme. Aj tento zákon vlastne, ten pôvodný, ktorý teraz novelizujeme, bol pôvodne takto zmýšľaný. To znamená, už teraz sú veľké problémy, čo sa týka podzemných vôd. Máme územie na Slovensku, ako je Orava, ako je Popradská kotlina, kde kvôli zvýšenému odberu podzemných vôd je už problém. A na to, aby sme to vedeli zmapovať, tak preto potrebujeme tieto údaje zistiť, aby sme proste spravili nejakým spôsobom v tomto poriadok, lebo keď nespravíme, tak pre budúce generácie fakt môže nastať závažný problém.
Čo sa týka tejto konkrétnej novely, tak áno, táto novela okrem tých transpozičných vecí, ktoré v sebe má, oslobodzuje proste občanov od toho, aby keď majú doma nejaký vrt, nejakú studňu, aby museli tieto, tieto merania spraviť, ale nielen oni, ja si myslím, že týka sa to aj drobných podnikateľov, proste ten objem tých 15-tisíc m³ je dosť značný už na to, aby sme tú skupinu nezúžili len na fyzické osoby, ktoré, ktorí majú doma studňu a polievajú si záhradu, ale už aj na väčšie subjekty, na menších podnikateľov a živnostníkov.
Takže sme otvorení debate, takisto jak som hovoril už aj predtým. Takže nevidím tam problém, aby sme sa o tom neporozprávali. Ja si myslím, že ten cieľ je spoločný, to znamená, aby sme fakt jednak spravili poriadok, lebo je tam, medzi nami, veľký bordel, obrovský a aby sme mohli mať také údaje, podľa čoho, podľa ktorých potom sa vieme rozhodnúť do budúcnosti povedzme v tom, či ešte niekto môže dostať povedzme povolenie na odber vody tam, kde už je aj tak viac odberu, ako by tam, ako tá, ako to územie jednoducho akceptuje alebo, alebo nie.
Čo sa týka spoplatnenia vody, to neni zase tento návrh. Tento návrh nerieši spoplatnenie vody pre závlahové systémy. Je to už v zákone, pripravuje sa k tomu návrh vyhlášky, kde sme úplne na začiatku cesty, kde rokujeme a začali sme rokovanie s poľnohospodármi a so všetkými tými, ktorých sa to bude týkať. Je to scestné povedať si to, že však Európska komisia doteraz nič nespravila, keďže máme termín 31. 12. 2016 do konca tohto roka a podľa, podľa našej podpísanej dohody s Európskou komisiou na rok 2014 - 2020, čo sme podpísali, myslím, že v roku 2013, tam je táto kondicionalita jednoznačne napísaná, jednoducho to musíme spraviť. Európska únia sa na to pozerá, že keď on dáva peniaze, keď ona dáva peniaze na vodohospodárske a vodné stavby, či sú to vodovody, či sú to kanalizácie a protipovodňové opatrenia, jedná sa o 1 mld. eur. Každý, ktorý znečisťuje nejakým spôsobom životné prostredie, by za to mal platiť. Keď niekto proste polieva a tým pádom tie hnojivá sa dostávajú do zeme, ktoré znečisťujú životné prostredie, tak proste nejakým spôsobom by za to mal platiť.
Na jednej strane hovoríme o tom, že musíme chrániť životné prostredie a na druhej strane ako keby sme si neuvedomili to, že na jednej strane chceme tie peniaze, na druhej strane za to nič nechceme spraviť. Čo môže ministerstvo životného prostredia v tomto momente spraviť a čo robí? Jednak sme to vytiahli na úplný koniec. Mali sme to už roky zaviesť, nezaviedlo sa to, bude posledný termín 31. 12. 2016. Čo nám hrozí? Ako povedal pán Zsolt Simon podo mnou tu, že však infringement a potom sa to bude riešiť nejakým spôsobom. Dá sa to aj takto poňať, len kto si zoberie na triko to, že nielen infringement, ale môžu nám zatrhnúť platby z európskych peňazí a jedná sa približne o 1 miliardu eur. Ešte raz hovorím, 1 miliardu eur na vodovody, na kanalizácie a na rôzne protipovodné opatrenia. Týka sa to aj poľnohospodárov, lebo aj oni používajú európske peniaze na rôzne veci, čo sa týka, čo sa týka vodného hospodárstva.
Rokujeme s poľnohospodármi, rokujeme s Poľnohospodárskou a potravinovou komorou, ktorí jednoducho nespochybňujú to, že by to malo byť, hovoríme o tom, že ako to spraviť. Ako to spraviť, aby to bolo naj, jak by som povedal, aby to neurobilo také nároky na tých našich poľnohospodárov, aby to bolo pre nich nejakým spôsobom zaťažujúce. Máme rôzne možnosti, chceme podporovať napríklad poľnohospodárstva, chceme to, aby poľnohospodárske družstvá a podniky, ktoré hospodária ekologicky, aby nemuseli platiť. Naša úloha životného prostredia je to, aby sme proste chránili životné prostredie. To je naša pozícia a samozrejme to, že ako to spravíme, akým spôsobom ten návrh vyhlášky nakoniec bude vyzerať, to sú ešte, to sú ešte dlhé rokovania. Určite nájdeme taký spôsob, aby proste to nebolo zaťažkajúce ani pre tých poľnohospodárov, ale aby sme Slovensko nevystavili takej hrozbe, že nám budúci rok v januári, vo februári jednoducho zastavia, zastavia čerpanie európskych peňazí na všetko, čo sa týka vodného hospodárstva. To znamená, ešte raz by som chcel podotknúť, čo som povedal už, myslím, že pred dvomi tými zákonmi, že nie emócie, ale chladná hlava, nie emócie, ale jednoducho fakty, odbornosť by sme mali dať do týchto debát a podľa toho sa rozhodnúť. Takže to je môj prístup a bol by som rád, keby sme v tomto našli spoločnú reč.
Ďakujem pekne.

Dámy a páni, mal som tú smolu, že svoj prejav som musel prerušiť, pretože bolo štrnásť hodín v piatok a končil zasadací deň Národnej rady. Verím, že mnohí z vás, ktorí tu neboli, si radi vypočujú veľmi stručné zhrnutie, bez ktorého by sa nedalo pokračovať.
Pripomeniem teda, že v minulej časti diskusného príspevku ku zmenám rokovacieho poriadku som upozornil na fakt, že práve táto zmena rokovacieho poriadku je prvým vážnym zákonom koalície SMER-u, SNS a MOST-u, ktorý nám v tomto volebnom období prišiel na stoly. Týmto faktom si treba pripomenúť aj to, že rokovací poriadok spolu s Ústavou Slovenskej republiky patria k chrbticiam demokratického života, hoci s rokovacím poriadkom Národnej rady zaobchádzajú ako svojou ústavou iba poslanci Národnej rady. Je to orgán, inštitúcia, od ktorej sa odvíja moc, od ktorej sa odvíjajú vlády, od ktorej sa odvíjajú najdôležitejšie inštitúcie, odvíja sa od nej vznik rozpočtu a mala by sa od nej odvíjať aj poctivá každodenná kontrola míňania tohoto rozpočtu. Je to hlavná a prvá inštitúcia štátu a my rokujeme z popudu koalície o veľmi zásadných a treba povedať, že aj represívnych zmenách v rokovacom poriadku práve Národnej rady. Toto je treba pripomínať. Naozaj rokovací poriadok je zavesený na webe Národnej rady ako druhý materiál v poradí pod Ústavou Slovenskej republiky.
Viacerí poslanci, a ja spolu s nimi, upozorňujeme na fakt, že koalícia nepredložila žiadne vecné dôkazy alebo dôvody, pre ktoré ide meniť rokovací poriadok. Národná rada beží štandardným spôsobom, neprichádza k obštrukciám, ak nerátam obštrukciu samotnej koalície, ktorú v tomto volebnom období tiež bez precedensu v minulosti už predviedla. Koalícia obštruovala, ale opozícia žije v parlamente a pracuje podľa mňa veľmi racionálne. Predkladá pozmeňujúce návrhy, dopĺňa chyby alebo nedostatky vládnych zákonov. Pripomínam, že len v minulosti za minulé, za minulý týždeň o veľkej časti vládnych zákonov hlasovala aj opozícia pozitívne. Nepanujú tu žiadne rozbroje, žiadne fyzické potyčky, ľudia sa k sebe chovajú v rámci možnosti korektne a slušne. Prečo treba trestajúci a náhubkový rokovací poriadok? Je očividné, že to má len politické, nie vecné príčiny.
Vo svojom piatkovom začiatku tohoto prejavu som sa zaoberal stručne aj otázkou, aké vlastne sú tieto politické pohnútky a čo nám hovoria o stave demokracie, aj stave koalície dnes, v septembri 2016. Je tu predsa nejaká cesta demokracie, sú tu aj poslanci, ktorí si ju dobre pamätajú, ktorí tuná boli aj v deväťdesiatych rokoch, vedia, že slovenská demokracia ide odniekiaľ niekam. Čo nám hovorí táto novela rokovacieho poriadku, ten zásah do chrbtice života parlamentu teraz v septembri 2016?
Uviedol som viaceré dôvody, ale dnes pretože nechcem obťažovať už úplným opakovaním, iba skonštatujem, že pripomína nám táto rokovacia novela, že koalícia sa už od svojho vzniku chová veľmi neštandardne. Chová sa kŕčovito. Prejavuje strach. Najprv ten strach a podráždenosť a kŕčovitosť prejavovali predovšetkým strany, ktoré takzvane utiekli spod zástav, čiže spreneverili sa tomu typu politiky a tej orientácii, respektíve aj sľubom voličov, ktoré, ktoré reprezentovali do volieb 2016. Prejavovalo sa to napríklad podráždenosťou voči opozícii a jej chovaním pri zaraďovaní alebo pri zmenách do zaraďovania do niektorých výborov, obsadením týchto výborov, kde opozícia bola nadmerne vytlačená z výborov, ktoré sú kľúčové. Potom ale k tomu pribudla ešte, ešte poznamenám, že naozaj tento strach alebo táto panika v radách pravicových strán, ktoré prebehli do vlády Roberta Fica, bola samozrejme veľmi hlboká a prejavila sa tým, že jedna z týchto strán sa v priebehu tohoto leta 2016 vlastne politicky v Národnej rade aj vo vláde anihilovala, fakticky aj v koalícii vypadla, je to tiež udalosť, ktorá nemá precedens, víťazná strana spáchala samovraždu v priamom prenose a vlastne zanikla v koalícii.
V lete 2016 ale tento kŕč strán, ktoré vytvorili koalíciu so SMER-om, prehĺbila aféra, ktorej sa, ktorá má mnoho názvov, ale pre stručnosť sa jej hovorí aféra Bašternák. Ku tejto afére sa koalícia nevie vlastne politicky postaviť až do týchto chvíľ. To znamená, časť koalície hovorí, že táto aféra neexistuje, že je všetko v poriadku, druhá časť hovorí, že by mal minister odísť a ešte iní politici hovoria, že je teda tento minister v konflikte záujmov a dávajú tiež nad tým otáznik.
Dôsledkom toho je ďalší strach pred vyslovovaním kritiky voči ministrovi. Koalícia si sama očividne hľadá postoj. Ja verím, že skončí štandardným spôsobom, ale nedokáže si zatiaľ ten postoj zjednotiť, no a dôsledkom bola už spomínaná obštrukcia dvoch mimoriadnych zasadaní schôdze Národnej rady, ktoré dodnes, ktoré dodnes neskončili. Tá jedna ani nezačala.
Dôsledkom týchto všetkých problémov koalície je napokon to, čo tu máme na stoloch, rokovací poriadok, ktorého cieľom je:
1. obmedziť verbálne prejavy opozícii v parlamente,
2. akoby zastrašiť poslancov rôznymi pokutami a rôznymi disciplinárnymi konaniami.
Či už teda o tejto náhubkovej alebo horalkovej, či aký názov táto zmena rokovacieho poriadku napokon v dejinách slovenského parlamentarizmu bude mať, či už hrozíte páni z koalície, páni a dámy z koalície, pokutami, vyvádzaním zo sály alebo disciplinárnymi konaniami, povšimol som si, že niektorí z vás hovoria, že tento návrh ešte upravia. To je, to je pozitívne, ale vy sami viete, že už samotné predloženie tohoto, ja to nazvem naozaj silným slovom "paškvilu", je veľkou hanbou, a najmä pre tých demokraticky skúsenejších, ako je napríklad pán Bugár.
Zase nemám šťastie, že by tu pán Bugár sedel ako jeden z predkladateľov. Ráno som sa tešil, že tu hádam zostane, lebo som mu chcel pripomenúť, ako som už v piatok naznačil, že práve on to bol, kto v parlamente už vystupoval s transparentom. Asi jediný z nás okrem Igora Matoviča. Ale na rozdiel od Igora Matoviča on nevystupoval počas svojho príspevku, do ktorého by sa riadne prihlásil a mal by príspevok a že by ten transparent bol takzvanou vizuálnou pomôckou jeho politického prejavu. Nie, on vystupoval s transparentom, aby narušil prejav vtedajšieho riaditeľa SIS Ivana Lexu, spolu s ďalšími poslancami obstali ho tu vo veľmi tesnej blízkosti a treba povedať, na transparentoch boli nelichotivé vyjadrenia k ministrovi. Veľmi nelichotivé, povedzme to takto. Kto si to pamätáte, pán Číž si to pamätá, pamätá si to možno aj tu sediaci vtedajší poslanec ZRS a niekoľko ďalších. Ale napriek tomu ani pri tento prejave, ani po tomto prejave neprišlo k žiadnym represáliám voči demonštrujúcim poslancom, ani proti pánovi dnešnému podpredsedovi Národnej rady pánovi Bugárovi.
Chcem ho teda naozaj osobne osloviť, či vari on naozaj si neuvedomuje, že robil ďaleko agresívnejšie výpady ako poslanec v Národnej rade, než robí Igor Matovič. Opakujem, nerobil to počas svojho príspevku ako vizuálnu pomôcku. Vari naozaj je on tým, kto chce sa podpísať pod zákaz používania vizuálnych pomôcok ešte aj pri prejave poslanca? Tým by naozaj ilustroval, že mu nezáleží na osobnej integrite.
Vari naozaj chceš, pán Bugár, iným zakázať práve to, čo si sám robil? Touto spomienkou na transparenty v rukách pána Bélu Bugára som sa dostal v piatok ku kontextu s minulosťou, ten už pripomeniem naozaj veľmi stručne. Povedal som a znovu to opakujem, že ani za Šalgovičovho rokovacieho poriadku sa poslanci netrestali takýmito represívnymi ustanoveniami rokovacieho poriadku, aké presadzujete, páni, teraz vy. Ani za komunistov nenapadlo nikoho postaviť predsedajúceho schôdze nad parlament, akoby bol pohoničom alebo nejakým nadriadeným poslancov, od ktorého svojvoľného úsudku by mali závisieť opatrenia voči poslancom, čo sa mu znevideli. Pripomenul som, samozrejme, aj to, že po revolúcii už Šalgovičov, ani podobné rokovacie poriadky neplatili, parlament sa postupne čoraz viac otváral, demokratizoval, koalície sa učili uznať opozícii nejaký priestor aj na verbálne prejavy, ale aj na priestor vo výboroch, na priestor pri kontrole vlády.
Napriek tomu aj v tých rokoch, najmä za tretej Mečiarovej vlády absolvoval náš parlamentarizmus tiež vážne skúšky. Zažili sme noc dlhých nožov, napočúvali sme sa zastrašujúce výroky, mečiarovská väčšina dokonca bola tak málo demokracie znalá, že chcela hlasovaním väčšiny vylúčiť nepríjemnú menšinu z parlamentu.
Pri tomto všetkom svojom vyčíňaní pripomeniem, že dosť brutálne obsadili televíziu, urážali a napádali novinárov, dusili, ako sa dalo, nezávislé médiá, ktoré už vtedy vznikali. A hlavne veľmi diskutabilne hospodárili s verejným majetkom. Pri tomto svojom vyčíňaní aj oni si chceli vynútiť ticho. Zastrašovali svojich kritikov, veď k ničomu inému nemal poslúžiť práve známy únos prezidentovho syna, ktorému sa potom, s ktorým sa potom spájala dokonca aj vražda svedka únosu, ale - a znovu to opakujem a zdôrazňujem - čo je dôležité, ani v tých surových časoch sa v parlamente nezakazovalo rečniť bez obmedzení. Mohlo sa protestovať, ako som to už pripomenul, a to aj za pomoci politických transparentov. Ani v tých surových časoch neprišlo v Národnej rade ku represáliám za politické vystupovanie poslancov, ak sú na pôde Národnej rady. Práve toto hádam pomohlo, že sa demokracia akoby nezastavila. Pri sledovaní hádok vo vtedajšej Národnej rade verím, že kde-komu tiekli nervy, ale vďaka tomu možno práve netiekla na uliciach krv. A to je veľmi podstatné. Vtedajšiu takzvanú studenú občiansku vojnu - tak jej mnohí publicisti a zahraniční pozorovatelia hovorili - ukončili riadne a demokratické voľby v roku 1998 a aj preto sme v 90. rokoch neostali temnou posttotalitnou škvrnou, akou ostalo Tučmanovo Chorvátsko, Lukašenkovo Bielorusko alebo Miloševičovo Srbsko.
Teraz by som si dovolil využiť to, že nie je tu síce pán Bugár, ale je tu samotný iniciátor týchto zmien pán predseda parlamentu Danko. Chcem sa vás naozaj veľmi kolegiálne spýtať, či vnímate a rozumiete tento príbeh, tak ako mu rozumieme my ostatní, ktorí sme ho žili. Pýtam sa vás to preto, lebo neviem o tom, či ste sa zúčastnili doterajšieho úsilia o demokraciu a demokratickú štátnosť a tak si kladiem otázku, či tomu rozumiete tak, ako my, ktorí sme to vnímali, ktorí sme s tým žili. Či chápete vôbec vývoj našej politiky, ktorá ide odniekiaľ niekam a nie je možné len tak prehodiť koľaje do minulosti, alebo či si ten odkaz, ak ho chápete, vôbec vážite, lebo to je odkaz o demokratických zápasoch. Každý kúsok. Napríklad to, že parlamentná opozícia nie je nahnaná do jedného výboru - vtedy to bol výbor pre životné prostredie - poukazuje na istý demokratický vývoj, ktorý treba priznať slovenskému parlamentu. To, že sa môže hovoriť, to, že sa nosia transparenty, to je všetko dôkaz, že koalície neboli natoľko ustrašené, aby dali tej opozícii náhubok. Mali na to hlasy, áno, ale neurobili to.
Uvedomujete si, pán Danko, že Slovenská republika nie je samozrejmosťou? Mala veľmi veľa neprajníkov, ktorí hovorili, že Slováci si nevedia riadiť veci vlastné a neudržia demokratický poriadok, siahnu k nejakým represáliám, bude tu malá totalita a tak ďalej a tak ďalej. My, ktorí sme boli zástancovia vzniku Slovenskej republiky, sme odrážali túto kritiku a hovorili sme, že nie, Slováci dokážu zvládnuť demokraciu a dokážu mať parlament, v ktorom väčšina znesie kritiku a kontrolu moci. To je základ. Tu je srdce a tu je odpoveď na otázku, či Slovensko je demokratické. A ja vás, nechcem ani povedať, že upozorňujem, len podotýkam, pán Danko, to, čo vy, ako verím, pevne viete a v čo veríte, že demokracia a demokratický parlament je podstatou a základom vôbec existencie slovenskej štátnosti. Bez nej by Slovenská republika neexistovala. Lenže vy tu, žiaľ, pán Danko, a zdá sa mi, že niektoré tie opatrenia sú práve z vášho osobného, osobnej vôle, navrhujete opatrenia, ktoré... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Ospravedlňujem sa, pán poslanec, ak môžem vás poprosiť, máte ešte to dlhšie, alebo by som mohol prerušiť a vyhlásim prestávku? Mohli by ste potom pokračovať.

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Tak tento prejav... Myslíte, že... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Ďakujem. Ak dovolíte teda preruším ...

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Spýtam sa potom predkladateľov, či je treba znovu. (Reakcia navrhovateľa: Otázka znie, že na koľko to ešte máte.) No aspoň na 10 minút. Takže nechcem znovu. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Znovu to už sa nedá. Dobre. Takže poprosím, jedna krátka reakcia, keďže som bol vyzvaný, ako...

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Prosím vás, potom majte reakciu, ak vás môžem poprosiť (reakcia predsedajúceho: áno, áno, dobre), keď ma už prerušujete. Inak pokračujem a vy budete mať reakciu.

Danko, Andrej, predseda NR SR
To vy mi podmienky nedávajte, ja tak isto nerozumiem vašej lustračnej...

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Je tu nejaký rokovací poriadok, pane. A ak chcete mať, ak chcete otvoriť diskusiu, tak ja chcem pokračovať.

Danko, Andrej, predseda NR SR
Dobre, poprosím vás, zareagujem po vašom vystúpení.

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, účelom predkladaného návrhu zákona je dosiahnuť súlad vnútroštátneho právneho poriadku s nariadením eIDAS, to je nariadenie Európskeho parlamentu a rady o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES. Návrh zákona ruší v súčasnosti platný zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise v znení neskorších predpisov a prináša niekoľko zmien zameraných na zosúladenie postupov v poskytovaní dôveryhodných služieb a zabezpečení dohľadu, upravuje pôsobnosť NBÚ, ako aj zodpovednosť za porušenie povinností.
Zároveň v jednotlivých článkoch novelizuje právne predpisy, ktorých zmenám je na účely predloženého návrhu potrebná, najmä zákon č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente. Z pohľadu elektronického výkonu verejnej moci návrh zákona novým a zjednodušeným spôsobom zavádza definíciu autentifikačného certifikátu, ako aj úpravu registra kvalifikovaných certifikátov, kvalifikovaných elektronických pečatí orgánov verejnej moci. Tieto zmeny by mali prispieť k zjednodušeniu overovania identity a autorizácie v rámci elektronickej komunikácie.
Povinnosť orgánov verejnej moci komunikovať elektronicky od 1. novembra 2016 zostáva zachovaná, pričom nový § 60b zákona o e-Governmente vychádza v ústrety tým orgánom verejnej moci, ktoré už dnes vykonávajú verejnú moc elektronicky na základe osobitných predpisov a prostredníctvom špecializovaných portálov. Tieto orgány budú musieť prijať nevyhnutné legislatívne a technické opatrenia súvisiace s integráciou na ústredný portál verejnej správy najneskôr do 31. januára 2018. Podobne sa navrhuje aj predĺženie prechodného obdobia pre elektronické formuláre.
Predmetný návrh bol prerokovaný vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. V rámci rokovania výborov boli prediskutované a navrhnuté niektoré zmeny predloženého návrhu zákona, ktoré posúvajú návrh z hľadiska zavádzania elektronizácie ďalej. Medzi najdôležitejšie patrí zjednodušenie konverzie rozhodnutí pri hromadnom odosielaní a poskytnutie odkladu povinnej aktivácie najmä pre občianske združenia a neziskové organizácie.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 132, druhé čítanie.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 121 z 15. júna 2016 pridelila vládny návrh zákona o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 132, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Bod tri. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 33 z 5. septembra 2016 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 40 z 5. septembra 2016 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením č. 33 z 5. septembra 2016 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 28 z 5. septembra 2016 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesením č. 19 z 5. septembra 2016 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 20 z 25. augusta 2016 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami.
Gestorský výbor odporúča schváliť. Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať takto: o bodoch 1, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 17, 18, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28 a 29 hlasovať spoločne a tie schváliť. O bode 2, 16 a 19 hlasovať samostatne a tie neschváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 132, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III. tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Jozefa Bučeka vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona v druhom čítaní a treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 132, v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 24 na svojej 14. schôdzi.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu. Ako prvý do rozpravy sa hlásim ja.

Ako prvé žiadam vyňať bod 17 na osobitné, osobitné schvaľovanie. V čl. IV nahradiť bod 4 týmto znením: 4. Za § 17a sa vkladá § 17b, ktorý vrátane nadpisu znie: "§ 17b Prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia
(1) Občanovi, ktorý požiadal o vydanie občianskeho preukazu podľa doterajších predpisov, okresné riaditeľstvo vydá občiansky preukaz podľa ustanovení tohto zákona účinných ku dňu podania žiadosti o vydanie občianskeho preukazu.
(2) Občan, ktorému bol vydaný občiansky preukaz s elektronickým čipom podľa doterajších predpisov a nemá zvolený bezpečnostný osobný kód, si môže zvoliť bezpečnostný osobný kód na okresnom riaditeľstve.
(3) Pri podaní žiadosti o vydanie občianskeho preukazu prostredníctvom portálu ministerstva § 7b sa postupuje podľa § 4b ods. 2 najneskôr od 1. júla 2017."
Odôvodnenie: Nutnosť zmeny úpravy prechodných ustanovení v čl. IV si vyžiadala zmena návrhu účinnosti zákona na deň jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, nakoľko pôvodne predkladateľ počítal s účinnosťou zákona od 1. júla 2016. Zmena v odsekoch 1 a 2 vychádza zo spoločnej správy gestorského výboru. Zákon, novokoncipovaným odsekom 3 sa ustanovuje prechodné obdobie na zvolenie si bezpečnostného osobného kódu pri podaní žiadosti o vydanie občianskeho preukazu prostredníctvom portálu ministerstva. Na rozdiel od osobného podania žiadosti o vydanie občianskeho preukazu nie je možné zabezpečiť zvolenie si bezpečnostného osobného kódu pri podaní žiadosti týmto spôsobom ku dňu vyhlásenia, keďže si to vyžadujú technické úpravy v informačnom systéme.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, máme pred sebou jeden zákon, ktorý je, dovolím si povedať, veľmi, veľmi odborný, veľmi špecifický. Napokon, koľkým vám niečo hovoria pojmy: dôveryhodné služby, elektronické transakcie, kvalifikovaný elektronický podpis, elektronická podateľňa? Je to veľmi špecifické, je to tá oblasť IT, máme tu nejakým spôsobom menený zákon o elektronickom podpise, máme tu menený zákon o e-Governmente.
Zákon je, zákonu o dôveryhodných službách sme sa venovali aj na komisii pre technologický rozvoj a inovácie, kde prišiel aj pán Pellegrini a viacero bodov, viacero pripomienok sme si spoločne prešli, vydiskutovali. Jedným z tých najdôležitejších bol termín, kedy sme posúvali, posúvali, odstraňovali za návrhom zákona termín 1. 1. 2017. Na 1. 1. 2017 malo byť preložené aktivovanie elektronických schránok pre právnické osoby. Ako bolo aj na komisii odprezentované, na základe konzultácie aj s právnikmi toto sa dalo vyriešiť elegantnejšie, a to usmernením, na základe ktorého - pardon, či to nie je na mňa, nie, ďakujem - na základe ktorého, ak aktivácia elektronických schránok pre právnické osoby začína 1. augustom 2016 - tak hovorí zákon o e-Governmente - končí sa 31. decembra 2016 a od 1. 1. 2017 tieto budú musieť používať všetky právnické osoby. To, čo sme diskutovali a to, čo bolo zohľadnené aj v pozmeňovacom návrhu, boli práve, ale najmä občianske združenia respektíve právnické osoby, ktoré nemajú známeho štatutára. Toto je jeden ústupok, to znamená ústupok v tej forme, pokiaľ nebude ten štatutár jasne definovaný, tak dovtedy tá právnická osoba nebude musieť používať túto elektronickú schránku.
Samotný zákon o e-Governmente, na základe ktorého sa budú tieto elektronické schránky riešiť a spúšťať, je známy od roku 2013. V rámci zákona o dôveryhodných službách sa teda nejaká tá obmena zákona o e-Governmente zúžila, vypadli odtiaľ tie termíny. Napriek tomu stále si myslím, že to riešenie, hlavne tá informatizácia verejnosti k dnešnému dňu značne pokrivkáva. Veľmi málo právnických osôb do dnešného dňa vie, že naozaj toho 1. 1. 2017 budú musieť tie schránky používať. Verím, že za štyri ostávajúce mesiace sa podarí aj tento nedostatok odstrániť, ale chcel by som sa súčasne pána podpredsedu opýtať na inú vec, a to na používanie alebo na komunikáciu, elektronickú, úradmi, ktorá má byť od toho 1. 11. 2016, nakoľko sú tieto úrady a štátne inštitúcie na to pripravené.
Nebudem ďalej nejak rozvádzať tú diskusiu, ako som povedal, lebo je to veľmi odborná téma. V rámci komisie, ale aj v rámci výboru sme rozdiskutovávali dva pozmeňujúce návrhy, ktoré vzišli z odbornej verejnosti a dovolil som si ich aj predložiť na dnešné rokovanie. Jeden sa týka centrálnej elektronickej podateľne a druhý sa týka rodných čísel v podpise.
Takže, ak môžem, dovolím si prečítať a podať prvý pozmeňujúci a doplňujúci návrh, pod ktorý som podpísaný ja ako predkladateľ - moje meno je Karol Galek - a Milan Laurenčík k vládnemu návrhu zákona o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách), tlač 132.
Takže v bode 1. V čl. I § 10 sa vypúšťa ods. 3. Nasledujúce odseky sa primerane prečíslujú.
Bod 2. V čl. I § 10 ods. 7 sa vypúšťajú slová "a zhodu elektronickej podateľne".
Po 3. V čl. I sa vypúšťa § 15.
Nasledujúce paragrafy sa primerane prečíslujú.
Po 4. V čl. I § 16 vrátane nadpisu znie: "§ 16 Splnomocňovacie ustanovenie.
Úrad sa splnomocňuje na vydanie všeobecného záväzného právneho predpisu, ktorý ustanovuje podrobnosti o overovaní kvalifikovaného elektronického podpisu alebo kvalifikovanej elektronickej pečate, formátoch kvalifikovaného elektronického podpisu alebo kvalifikovanej elektronickej pečate, pre informácie o štatúte platnosti alebo zrušenia kvalifikovaného certifikátu, rozšíreniach dôveryhodného zoznamu, postupu uchovávania elektronických podpisov, pečatí alebo certifikátov a formátoch podpisových politík pre národné rozšírenia pre dôveryhodnú infraštruktúru a dôveryhodné služby."
Odôvodnenie k týmto štyrom bodom: navrhujeme presunúť úpravu elektronických podateľní do zákona č. 305/2013 Z. z. a prevádzkovať pre všetky orgány verejnej moci centrálnu elektronickú podateľňu, ktorá je modulom ústredného portálu verejnej správy, tak ako bolo uvedené v návrhu zákona predloženom do medzirezortného pripomienkového konania. To znamená, takýto návrh sa už v pôvodnom návrhu zákona o dôveryhodných službách nachádzal a v rámci medzirezortného pripomienkového konania po pripomienkach niektorých štátnych orgánov odtiaľ vypadol. Keď sme to rozoberali aj na výbore, takejto zmene sa nebránil ani pán podpredseda. Zmieňovali ste sa vtedy, že aj sami to budete riešiť. Ja sa pýtam, prečo to nemôžme poriešiť už dneska, keď elektronické schránky budú povinné, ich používanie od toho 1. 1. 2017.
Funkčnosť elektronických podateľní je vždy prakticky rovnaká, čím sa prevádzkovanie samostatnej elektronickej podateľne stáva duplicitnou. Zároveň centralizácia modulov informačných systémov verejnej správy s podobnou funkčnosťou je v súčasnosti jednou z priorít zaistenia efektívnosti pri prevádzke informačného systému. Podľa dostupných informácií v súčasnosti centrálna elektronická podateľňa je vybudovaná a funkčná. Takže dneska máme všetko technicky pripravené, nevidíme dôvod na to, aby takáto centrálna elektronická podateľňa nefungovala.
A potom tu máme bod 5. V čl. V sa na začiatok vkladajú nové novelizačné body 1 až 3, ktoré znejú:
1. V § 10 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: "Ak ide o funkcie elektronickej podateľne, orgány verejnej moci sú pri výkone verejnej moci na ich zabezpečenie povinné používať spoločný modul podľa odseku 3 písm. d)."
2. V § 10 odsek 7 znie: "(7) Modul centrálnej elektronickej podateľne zabezpečuje funkcie elektronickej podateľne podľa § 16a a službu časovej pečiatky na spracovanie elektronických podaní a autorizáciu elektronických úradných dokumentov. Správcom modulu centrálnej elektronickej podateľne je úrad vlády."
3. Za § 16 sa vkladá § 16a, ktorý vrátane nadpisu znie: "§ 16a Elektronická podateľňa.
(1) Elektronickou podateľňou je technické zariadenie a programové vybavenie slúžiace na zabezpečenie činností súvisiacich s prijímaním, odosielaním a potvrdzovaním prijatia elektronických dokumentov, elektronických dokumentov podpísaných zdokonalených elektronickým podpisom, elektronických dokumentov zapečatených zdokonalenou elektronickou pečaťou, elektronických dokumentov podpísaných kvalifikovaným elektronických podpisom a elektronických dokumentov zapečatených kvalifikovanou elektronickou pečaťou.
(2) Elektronická podateľňa pri zabezpečovaní činností podľa odseku 1 vykonáva najmä:
a) spracovanie prijatých elektronických správ spolu s overením správnosti ich štruktúry, formátu, obsahu a platnosti autorizácií,
b) potvrdzovanie prijatia správy formou vytvorenia elektronickej doručenky podľa § 30 ods. 2,
c) ak ide o overovanie kvalifikovaného elektronického podpisu alebo kvalifikovanej elektronickej pečate, ku ktorým nie je pripojená kvalifikovaná časová pečiatka, pripojenie kvalifikovanej elektronickej pečiatky,
d) overenie platnosti certifikátu pre elektronický podpis alebo elektronickú pečať elektronického dokumentu a zabezpečenie možnosti autorizácie odoslaných elektronických správ s použitím zaručenej elektronickej pečate odosielateľa,
e) odosielanie elektronického dokumentu na ďalšie vybavenie v orgáne verejnej moci.
(3) Na zabezpečenie funkcií spojených s vytváraním zaručenej elektronickej pečate a overovaním platnosti zaručených elektronických podpisov a zaručených elektronických pečatí sa v elektronickej podateľni využívanej orgánom verejnej moci použijú certifikované prostriedky.
(4) Elektronická podateľňa je prevádzkovaná podľa schváleného bezpečnostného projektu a bezpečnostnej smernice, na ktorých obsah a štruktúru sa primerane vzťahuje technická norma."
Máme tu bod 6. V čl. V sa za bod 2 vkladá nový bod 3, ktorý znie: 3. § 3 ods. 2 sa slová "elektronická podateľňa tohto orgánu" nahrádzajú slovami "tento orgán prostredníctvom funkcie elektronickej podateľne". Nasledujúce body sa primerane očíslujú.
Takže toto boli body 2 až 5, kedy sa vypúšťala úprava elektronickej podateľne zo zákona vo verejných službách a v bodoch 5 a 6 sa vkladá do zákona č. 305/2013 Z. z. pôvodná úprava elektronickej podateľne, ktorá je zhodná s návrhom medzirezortného pripomienkového konania v rámci odôvodnení.
A teraz odôvodnenie k bodom 5 a 6. Vzhľadom na navrhovaný obsah úpravy zákona o dôveryhodných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa systematicky navrhuje presunúť úpravu elektronickej podateľne do zákona o e-Governmente, ktorý okrem iného upravuje aj základné architektonické prvky e-Governmentu.
Z hľadiska obsahu úpravy sa navrhujú dve zásadné zmeny. Prvou je zavedenie povinnosti používania funkcionality elektronickej podateľne v module centrálnej elektronickej podateľne a druhou, s tým súvisiacou, zrušenie režimu overovania a posudzovania na účely vydania osvedčenia o zhode.
Navrhovaný princíp je taký, že orgán verejnej moci na účely využívania funkcionalít, ktoré zabezpečuje elektronická podateľňa, §16a, využíva povinne modul centrálnej elektronickej podateľne a nebuduje na tieto účely vlastné riešenia. Tento princíp vychádza zo stratégie centralizácie produktov a postupov, ktoré sú opakované a totožné bez ohľadu na orgán, ktorý ich používa. Samotná úprava nekladie podmienky, pokiaľ ide o spôsob, akým to používanie funkcionalít elektronickej podateľne bude realizované. Je preto možné, aby bolo realizované integráciou na spoločné moduly, avšak aj prevádzkovaním kópie elektronickej podateľne priamo na orgáne verejnej moci, implementovanej v rámci vlastných systémov orgánu. Podstatným cieľom je, aby nedochádzalo k duplikovaniu budovania riešení, ktoré existujú a sú použiteľné. NASES v rámci riešenia modulu centrálnej elektronickej podateľne získal od dodávateľa licenciu pre systém elektronickej podateľne a prostriedkov pre vytváranie a overovanie elektronického podpisu a elektronickej pečate pre využitie orgánmi verejnej moci. Na základe tejto licenčnej zmluvy môže byť licencia pre tieto systémy bezplatne poskytnutá pre orgány, ktoré sa rozhodnú funkcionalitu elektronickej podateľne implementovať v rámci vlastných systémov.
Vychádzajúc z tohto princípu stráca zmysel ponechávať úpravu procesu posudzovania zhody na konkrétne riešenia, pretože bude na strane správcu spoločného modulu, aby zabezpečil prevádzkovanie takéhoto riešenia elektronickej podateľne, ktoré je v súlade so zákonom.
Pokiaľ ide o ustanovenie § 16a, vychádza sa z dnešnej úpravy funkcií elektronickej podateľne pri zohľadnení zmien, ktoré priniesol v poslednom období najmä zákon o e-Governmente. Vo vzťahu k existujúcim riešeniam sa navrhuje prechodné obdobie - § 60b.
Bod 7. V čl. V v bode 6 sa § 60b dopĺňa odsekom 3, ktorý znie: "(3) Orgány verejnej moci, ktoré k 1. septembru 2016 na účely zabezpečenia funkcií elektronickej podateľne používajú vlastnú elektronickú podateľňu, alebo začali verejné obstarávanie na účely jej budovania, nie sú do 31. decembra 2020 povinné využívať modul centrálnej elektronickej podateľne."
Toto boli tie hlavné pripomienky, kedy niektoré orgány verejnej moci, jednoducho povedali, my tu máme vlastnú podateľňu, ktorú používame a nie sme ochotní prejsť na centrálnu. Myslíme si, že prechodné obdobie, aby sa prispôsobili na ten prechod do roku 2020, je dostatočné.
V tejto súvislosti odovzdávam pánovi spravodajcovi prvý pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
A druhý, ten je kratší, ten sa týka používania rodného čísla. K 1. 6. 2016 sme mali alebo naše úrady mali byť schopné komunikovať, alebo teda by mali byť schopné prijímať elektronické podpisy aj od ľudí zo zahraničia, kde sa tieto rodné čísla nepoužívajú. Bavili sme sa o tom aj na výbore. Sám ste vraveli, že je tam iba slovíčko "môže", čiže môže, nemusí, napriek tomu si dovolím predniesť ďalší pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o verejných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon o verejných službách, tlač 132.
Bod 1 v čl. 1 § 2 sa vypúšťa odsek 1. Súčasne sa zrušuje označenie odseku 2.
Odôvodnenie. Konštrukcia § 2 ods.1 - "kvalifikovaný certifikát ... môže obsahovať ... rodné číslo" je nejasná, nie je zrejmý postup v opačnom prípade. Z dôvodovej správy, aj stanovísk MV SR však vyplýva, že rodné číslo bude naďalej povinne uvádzané v kvalifikovaných certifikátoch vydávaných v rámci elektronického iD, ktoré tvoria absolútnu väčšinu všetkých certifikátov. Vidíme nasledovné problémy tohto prístupu. Ten prvý je interoperabilita. V súčasnosti v rámci služieb eGovernmentu sú akceptované iba tie zaručené elektronické podpisy, ktoré majú v certifikáte uvedené rodné číslo podpisovateľa. Zo stanovísk ministerstva financií, vnútra, NASES, sú prezentované v rámci rozporového konania, vyplýva, že pre tento stav nie je plánovaná zmena. Výsledkom je, že v rámci služieb verejnej správy prakticky nie je možné použiť kvalifikovaný certifikát vydaný v zahraničí, napríklad v Českej republike, Estónsku, bez ohľadu na to, či ide o občana Slovenskej republiky. Pretrvávanie tohto stavu je priamym narušením ustanovenia čl. 28 ods. 3 nariadenia eiDAS, podľa ktorého kvalifikované certifikáty pre elektronické podpisy môžu obsahovať nepovinné dodatočné osobitné atribúty. Uvedené atribúty nesmú mať vplyv na interoperabilitu a uznávanie kvalifikovaných elektronických podpisov. Aj mimo formálneho rámca interoperabilita elektronických podpisov je žiaduci cieľ, pre ktorý je urýchlene potrebné hľadať riešenia a nie im brániť kodifikáciou vlastného nekompatibilného riešenia aj v zákone.
Druhé odôvodnenie je legislatívna príslušnosť. Znenie § 2 upravuje styk s orgánmi verejnej moci a aj podľa dôvodovej správy zmyslom tejto úpravy je jednoznačná identifikácia totožnosti podpisovateľa v styku s orgánmi verejnej moci. Avšak tento cieľ má byť riešený v zákone príslušnom tejto agende. V § 19 ods. 3 zákona č. 305/2013 sa uvádza: "sa identita deklaruje prostredníctvom identifikátora osoby uvedeného v prostriedku použitom na autorizáciu pri elektronickej komunikácii, ak je identifikátor osoby v prostriedku použitom na autorizáciu uvedený a ak osobitný predpis neustanovuje inak". Z toho vyplýva, že pri využívaní služieb eGovernmentu má už aj v súčasnosti byť implementovaný mechanizmus zistenia identity konajúcej osoby inak ako prostredníctvom identifikátora z kvalifikovaného certifikátu.
Za tretie je to ochrana osobných údajov. Za účelom ochrany osobných údajov je v § 13 ods. 2 zákona č. 122/2013 Z. z. umožnené použitie rodného čísla len vtedy, ak jeho použitie je nevyhnutné na dosiahnutie daného účelu spracúvania. Ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, povinné použitie rodného čísla v každom kvalifikovanom certifikáte nie je nevyhnutné, a to ani za účelom realizácie služieb eGovernmentu.
Takže toto bola, toto bol pozmeňujúci, doplňujúci návrh č. 2, takisto odovzdávam spravodajcovi.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Ja, pán kolega, ďakujem za to, čo si povedal. Chcem to len tak doplniť, lebo práve s pánom podpredsedom, keď sme boli na výbore, tak sme sa bavili práve o tejto centrálnej podateľni a pán podpredseda tam dal prísľub, že sa teda zaručí, že ďalšie centrálne podateľne už nebudú nejakým spôsobom vznikať, ale myslím, že tento pozmeňujúci návrh je aj o tom, aby aj tie, ktoré už sú, aby prešli vlastne do režimu centrálnej, čo si myslím, že je tiež nemalá úspora. Takže preto oceňujem, že si prišiel s týmto pozmeňujúcim návrhom a teda verím, že pán podpredseda sa k tomu vyjadrí a nejak dúfam, že pozitívne. Ďakujem.