9. schôdza

Pán poslanec Laurenčík.

Ďakujem za slovo. No, pán poslanec, ste naozaj prišiel s takým zvláštnym pohľadom na problematiku, ktorú tu práve riešime. Sa pýtam, že kto tomu zákonu rozumie a máte ozaj pravdu, že tomu zákonu bude rozumieť iba pár ľudí, pár odborníkov. Ale práve preto je dôležité, aby ten zákon bol dobre napísaný, aby všetko to, čo ste vy hovoril, všetky tie riziká aby nenastávali. Lebo ten zákon je o tom, nastaviť nejaké pravidlá. A potom to, ten výsledok toho zákona, ten elektronický podpis a tie elektronické služby môžu ozaj prospievať tým ľuďom.
Tak isto, ako povedal aj tuto môj predrečník, keď tam budú tí nesprávni ľudia a budú mať prístup k tým údajom, tak môžu, samozrejme, tieto, tieto využiť. Ale snáď ani ja vám neverím, že nevyužívate mobil, nevyužívate mail a určite svoju poštu neposielate poštovými holubami alebo nezatvoríte do fľaše a hodíte do oceánu. Ale ten mail a tieto služby tak isto aj vy, aj vy využívate. Takže tie obavy sú možno nejaké, že môže sa to zneužiť. Ale ja verím tomu a myslím si, že veľa ľudí tomu verí, že elektronizácia a informatizácia spoločnosti ľuďom pomáhajú.

Pán poslanec Viskupič.

Pán poslanec Krajniak, je podľa mňa veľmi intelektuálne nepoctivé použiť slová alebo obraz sily pána Marshalla McLuhana a nepovedať jednu podstatnú vec. Čítame pravdepodobne veľmi podobnú literatúru, ale práve Marshall McLuhan hovoril o tom, že žiadna technológia nedokáže viac, než sa pridať k tomu, čo už sami sme. Marshall McLuhan hovoril o extenziách, hovoril o tom, že pästný klin ako úplne na začiatku bol extenziou ruky, čiže dal tej ruke väčšiu silu, tak celý vývoj ľudstva môžme hovoriť o rôznych extenziách alebo rozširovanie vplyvu a vnímania našich jednotlivých zmyslov. Tak ako telefón dokáže náš hlas preniesť až do Ameriky, tak isto elektronické služby dokážu dve základné veci. V prvom rade ste sa asi tri alebo štyrikrát pýtali na to, že koľkým ľuďom napríklad tento návrh zákona a váš komentár, ktorý by sa hodil viac do prvého čítania, pomôže a koľkým ublíži?
Čiže na prvú otázku, ak budeme vychádzať z paradigmy, že má obiehať informácia a nie občan, tak pomôže všetkým tým ľuďom, ktorí sedávajú dlho na úradoch a majú za úlohu vybaviť svoju agendu. K tomu pomôžu aj preberané dátové schránky, aj ďalšie otázky tohto zákona. Čiže aby obiehala informácia a nie občan, ktorý má a je nútený stáť v dlhých radách pri vybavení svojej agendy.
A komu ublíži? Vy ste nezachytili, že my máme na Slovensku problém s oboslateľnosťou niektorých vysokých ústavných činiteľov? No ublíži hlavne tomu, komu nevieme napríklad doručiť súdnu predvolanku. Je to, jeden z nich je napríklad ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Hrnko.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec, predovšetkým ako konzervatívcovi vyššieho veku bol váš jazyk mne nezrozumiteľný v niektorých svojich pasážach. Už vidieť, že asi generačne hľadáme iné slová na vyjadrenie normálnych vecí, ktoré slovenčina má omnoho krajšie veci a kultúrny jazyk by mal aj vyjadrovať tie veci tak, aby im rozumeli všetci prítomní. Ja som, žiaľbohu, také termíny ako haluz, trubka a podobne, veľmi ťažko chápal a neviem, ani v súvislostiach som ich nepochopil, ako ste ich použili. Ale nie o tom som chcel hovoriť.
Chcel som hovoriť, že vy máte v dejinách veľa, veľa predbežcov. Jeden sa volal Don Quijote de la Mancha. Aj on chcel zrušiť pokrok tým, že sa pustil obnovovať staré poriadky. Ale sú tak aj napríklad trošku v novších dejinách, možno vám to termín už mnohým nič nehovorí, volá sa to ludizmus ľudí, ktorí sa pustili do strojov, pretože si mysleli, že im berú prácu. Jednoducho pokrok je tu, pokrok sa nedá zastaviť a musíme jednoducho brať tie veci tak, ako sú a musíme sa do nich zapojiť aj z konzervatívneho pohľadu, aby nás náhodou ten hlavný vietor neobišiel a nezostali nám len tie veterné mlyny a tak.
Ďakujem.

Pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Krajniak, tento zákon nerieši, koľko informácií štát o občanoch zhromažďuje a uchováva, nerieši, čo od občanov a firiem vyžaduje, aké povinnosti im stanovuje. Ja súhlasím, mohol by oveľa menej a poďme sa o tom baviť. Ale s tým ten zákon nemá nič spoločné. Tento zákon nerieši ani to, či informácie, ktorými štát disponuje, uchováva v elektronickej alebo v papierovej podobe. Aj keď ja si už ťažko dnes viem predstaviť, čo i len predstaviť, že by to kvantum informácií, ktoré štát uchováva, mal uchovávať inak ako v elektronickej forme. Samozrejme otázka je potom, akým spôsobom tie informácie majú byť dostupné a prepojené, ako majú byť chránené a podobne.
Tento zákon rieši spôsob, akým štát komunikuje s fyzickými a právnickými osobami. A na otázku, komu tento zákon prospeje alebo komu táto právna úprava prospeje, by sa dalo odpovedať, že by mohla prospieť všetkým jej užívateľom v prípade, že by bola funkčná, v prípade, že by som si mohol veci, ktoré dnes musím vybaviť osobnou návštevou úradu alebo prinajmenšom napísaním, vytlačením, podpísaním nejakého papieru a jeho zanesením na poštu a potom prevzatím si poštovej zásielky na pošte, keď ich budem môcť vybaviť zo svojej obývačky alebo zo svojej kancelárie, tak mi to zjednoduší život. A to je to, o čom som aj ja hovoril vo svojom vystúpení, že lepšie by bolo, keby to fungovalo, keby to ľudia a firmy využívali dobrovoľne a potom by to možno ani nebolo potrebné zavádzať povinne. A tí, ktorí by to využívali, tým by to život a fungovanie zjednodušovalo.

Pani poslankyňa Remišová.

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, ja mám tiež konzervatívne srdce, ale chcem povedať iný príklad.
Pán poslanec, vy tvrdíte, že ako by sa informácie najľahšie kradli elektronicky. Ale nemyslím si, že napríklad moje zdravotné údaje budú lepšie alebo sú lepšie chránené v papierovej forme. Moja zdravotná dokumentácia sa nachádza u všeobecného lekára, ani tam nie je zamknutá v nejakom šuplíku a má k nej prístup každý, kto do tej ordinácie príde, vrátane upratovačky, ktorá príde poupratovať. Túto moju dokumentáciu je oveľa ľahšie ukradnúť od všeobecného lekára, ako teraz nejako zložito sa nabúrať hackerom do informačného systému.
Alebo poviem iný príklad. Nominant pána Slotu prenajal budovu za geodetického a kartografického, geodetického a kartografického ústavu na sto rokov a v tej budove sa majú skenovať veľmi závažné, je to centrálny sklad dokumentov z katastrálnych úradov. Sú tam veľmi závažné informácie v papierovej podobe, ku ktorým je veľmi ľahko sa dostať, pretože momentálne, by som povedala, že to majú gauneri.
No a teraz, ako elektronizácia zvyšuje slobodu. Určite podnikatelia privítajú, že nemusia obehnúť desať úradov a na každom si vybaviť iný papier, ktorý potom treba zaniesť na ďalší úrad. Určite privítajú, že firmu si dokážete založiť štyrma klikmi a nemusíte to robiť štyri dni. V Estónsku elektronizácia funguje fantasticky a áno, treba povedať, že v Estónsku stála desaťkrát menej, ako na Slovensku, ale to nie je problém samotnej informatizácie, ale babráctva tých, ktorí u nás na Slovensku mali informatizáciu na starosti. A ja si myslím, že informatizácia moju slobodu vôbec neobmedzuje, naopak, zvyšuje priestor... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)