9. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, ja oceňujem kultúrne vystúpenie, ktorým ste sa nám prihovorili, hoci s niektorými myšlienkami nie celkom súhlasím. Súhlasím napríklad s tým, že slovo je hodnota, že sa ním dá veľmi veľa vecí vyjadriť, že sa ním dá zraniť, dá sa možno aj potešiť niekoho. Nesúhlasím len s tým, že práve na tomto základe má byť postavený nejaký limit, ktorý mne má limitovať moje vystúpenie v parlamente. Viete, každý z nás má tú rétoriku inú, má iný spôsob vyjadrovania. To, čo vy viete povedať za 10 minút, možno ja nedokážem povedať za 10 minút. Potrebujem na to možno 15 minút. To, čo vy dokážete vysvetliť desiatimi vetami, možno ja dokážem pätnástimi. Toto sú jednoducho veci, ktoré sú individuálne. Navyše, každý z nás hovorí k svojmu voličovi a ten volič je v každom prípade iný. A keď aj sa snažíme a snažili ste sa nám vysvetliť, že komunikácia má nejaké pravidlá, má nejaké atribúty, ja tomu veľmi dobre rozumiem. Ja som sa tým v minulom svojom povolaní zaoberala. Ale vy nechcite rokovacím poriadkom zaviesť medzi poslancami akúsi uniformitu vyjadrovania sa. Ten Igor Matovič má a vždy bude mať inú rétoriku, bude mať iný spôsob komunikovania, a tým nemyslím len verbálnu komunikáciu, aj to, akým spôsob sa oblieka, akým spôsobom komunikuje, že má vizuálne pomôcky a podobne. Veď on je taký, aký je, a preto na seba viaže istý typ voliča, práve preto, že je taký, aký je. My nechcime z neho spraviť uniformného, takého, aký, si my myslíme, že by mal byť.
A na záver len, možno ste si aj vy práve teraz vyskúšali, ako ľahkovážne by sa sľuby dávať nemali, lebo je ich potom veľmi ľahké porušiť.

Pán poslanec Suchánek.

Ďakujem za slovo. K poslancovi Farkošovskému len toľko, že slovo je veľká vec, ale aj keď poviem, že sa zaväzujem do 10 minút, tak potom to treba aj dodržať. To je slovo.

Pán poslanec Fecko.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán kolega. S mnohými vašimi názormi aj moje presvedčenie súhlasí. Samozrejme, slovo tu máme a musíme si ho vážiť a narábať s ním s vážnosťou a úctou. No len, keď ja som išiel prvýkrát do parlamentu a po dvoch rokoch som zistil, že čo vlastne tí politici robia, lebo ja som v politike nebol, som si lámal hlavu, ako je to možné, že niektoré veci nechápem, a prišiel až Braňo Škripek, náš teraz europoslanec, a mi to vysvetlil hneď v druhej rozprave, čo robia naši politici. Viete, čo robia naši politici? Tu som to asi desiatykrát povedal. Vykradajú obsah významu slov. Vykradajú obsah významu slov. A ja vám to môžem aj demonštrovať. Keď som si dal podpísať nejaký návrh zákona pätnástimi poslancami, dával som ich tu desiatky, možnože aj stovky, predstavte si, keď som mal podpis podpredsedu Národnej rady, bol som hrdý na to, že mladý poslanec má podpis podpredsedu Národnej rady. Prišlo hlasovanie, pozerám, hlasuje proti. Pozriem na papier, mám ho podpísaného, pozerám, hlasuje proti. Idem za ním. Pán kolega, počúvajte, hlasovacie zariadenie zlyhalo? Slabo som vám to vysvetlil, kde bola chyba? Viete, čo mi povedal? Dvadsaťročný poslanec, bývalý podpredseda Národnej rady? Vy si myslíte, pán kolega, že keď niečo podpíšem, som s tým stotožnený? Viete si to predstaviť? Veď to je nonsens! A to je vykradanie obsahu významu slov. Lebo keď v živote podpíšem, koniec, gro, nie je o čom debatovať. Tuto neni takáto alternatíva.
Takže toto je ten veľký problém, to slovo, ktoré tu politici, žiaľ, dlho zneužívajú. Koľko sme tu už mali sľubov? Koľko tu bolo vládnych programov? Ako to mali by naplnené? Nenaplnené! A to je o tom. A to je o tom, pán kolega. A citovali ste G. B. Shawa. Super. Myslím, že on zomrel v roku 1950, keď si dobre pamätám, a povedal ešte jednu vec, a to by som teraz chcel povedať, lebo on zas prežil 19. a 20. storočie, to znamená, žil v tých technických. Povedal, že "keď sme sa naučili už plávať ako ryby, lietať ako vtáci, mali by sme sa naučiť žiť ako ľudia". Takže asi tak.
Ďakujem.

Pán poslanec Blanár.

Pán poslanec, chcem vám poďakovať za vystúpenie a poviem aj prečo a dovysvetlím aj to, čo vám použil pán poslanec Galek, že nič nepočul ohľadom súčasne navrhovanej novely. Nuž, keď by ste si všetci, kolegovia, prečítali, ktorí to kritizujete, v dnešnom rokovacom poriadku sa jasne hovorí, že na čo slúži prvé čítanie. Prvé čítanie slúži na to, aby sa povedalo o zákone, že či je potrebný, aby sme ho novelizovali, alebo nie. Nejde sa do podrobností, ktoré by ho mali meniť nejakým spôsobom. A to si myslím, že, pán poslanec Farkašovský, ste splnili, lebo ste jasne povedali, že je to potrebné, a podložili ste to ešte aj dôležitými vecami, ktoré tu naozaj absentujú, správnej komunikácie, váženia slov. Pretože ja by som ešte doplnil k tým prirovnaniam, čo ste povedali, slovo je svojím spôsobom ako projektil, keď už vystrelíte, už ho nedokážete zobrať späť. Aj keď sa ospravedlníte, ono to kdesi v podvedomí zostane. Preto je potrebné naozaj zvažovať, čo poviem. A, samozrejme, ja musím rešpektovať názor niekoho druhého, pretože očakávam, že potom on bude rešpektovať môj názor, aj keď s ním nebudem súhlasiť, ale nemusím hneď používať expresívne slová.
Napokon v tej štúdii, ktorú ste si mohli prečítať, ktorá bola Parlamentným inštitútom spracovaná, dokonca existujú parlamenty, kde majú zoznam slov, hanlivých slov, ktoré sa nesmú používať v parlamente. Takto ďaleko nejdeme. Ale čo je dôležité a to chcem povedať na záver svojho vystúpenia, bolo aj na začiatku povedané, v druhom čítaní bude diskusia, či teda bude obmedzenie na 20 minút alebo to bude dlhšie, tam bude priestor na to, aby sme mohli predkladať pozmeňujúce návrhy, tak opozícia, ako aj koalícia. Pretože jednoducho je to materiál, ktorý je takto pripravený, a musíme dôjsť ku nejakej zhode. A myslím si, že toto je naša úloha, aby sme ku nej došli.

Pán poslanec Matovič.

Pán poslanec Farkašovský, no celkom rád využívam túto mimoriadnu udalosť vzhľadom na to, že ste tuším prvýkrát po polroku, po tom, ako ste zobrali šesť poslaneckých platov, vystúpili v rozprave. A pozrel som si teda, že predtým jaká je vlastne tá vaša iniciatíva, či ste predložili nejaké návrhy zákonov. Zistil som, že nula. Pozeral som teda, že či aspoň nejaká faktická poznámka. Zistil som, že až dve. Takže by som to zosumarizoval, že prínos konkrétne vás, pána poslanca Farkašovského zo strany SNS pre voličov SNS a pre občanov Slovenskej republiky sú dve faktické poznámky za štyri minúty, a zobrali ste za to 18-tisíc eur. Čiže to je, myslím, že až veľké váženie si slova. A ja by som od vás ako od moderátora očakával práveže, že vystúpite omnoho častejšie, budete predkladať nejaké návrhy, myšlienky, konfrontovať aj tých opozičných poslancov. Povedať im to, to nenavrhujete dobre, ja by som to navrhoval takto. Ale prepáčte, taký ten pátos, taký ten Dankovský pátos, hovoriť o tom, ako si vážim slová a v skutočnosti ospravedlňovať svoje prázdno, je smiešne.
A bolo mi až trápne za vás, keď som videl, že na začiatku sľúbite, že sľubujem, pomaly ste aj krvou podpísali, že budete vystupovať v každom svojom vystúpení maximálne desať minút, a na konci jak malý chlapec ste pozerali nato, že, frasa, nejako to nestihnem za tých desať minút. Neni vám trápne, že ako poslanec Národnej rady omnoho viac pozeráte na formu, čas, ktorý vám nadiktuje nejaký pán predseda, ako na obsah svojich slov, ako na obsah toho, čo navrhujú opoziční kolegovia, vaši? Neni vám trápne, ešte tú svoju prázdnosť obhajovať tým a robiť z toho cnosť tak, ako váš predseda Andrej Danko?

Pán poslanec Viskupič.