9. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
14.9.2016 o 10:42 hod.
Mgr.
Richard Vašečka
Videokanál poslanca
Dobrý deň, milí kolegovia. Vážení pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Pani navrhovateľka, pán spravodajca, ja sa veľmi teším, že po tých niekoľkých dňoch naťahovania s rokovacím poriadkom môžme teraz hovoriť aj o nejakých pozitívnych návrhoch, a som veľmi rád, že sa aj blíži jedenásta hodina, že tu bude postupne stále viac kolegov. Naozaj Vás chcem tak pozvať a poprosiť o pozornosť. Táto téma je dôležitá.
Naše kolegyne z poslaneckého klubu OĽANO - NOVA predložili balík, možno to nazvať, prorodinných zákonov. Je to prvé čítanie, čiže hovorí sa trocha aj o filozofii, že prečo vlastne navrhujeme takého zmeny. A je dosť možné, že môžme na túto filozofiu a pohľad mať teda rôzne názory. Ale je dôležité, že táto oblasť naozaj je pre Slovensko kľúčová, a musíme hľadať dobré riešenia. My v opozícii môžme naozaj tu debatu vyvolávať, apelovať na tých, ktorí majú zodpovednosť vo vláde, ktorí majú ministerstvá. Máme ministerstvo, ktoré nesie v svojom názve rodinu, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Takže je to dôIežitá téma. Budem rád, keď budete so mnou aj polemizovať, prípadne nesúhlasiť, aby sme tejto téme dali vážnosť, pretože si myslím, že toto je naozaj téma, ktorá sa týka úplne každého.
Nechcem dlho naťahovať nejakými štatistikami, ale zjednodušene možno povedať, že Slovensko vymiera, a možno si povieme, ale veď za minulý rok pribudlo 5-tisíc ľudí. Ono to ale nie je dané dostatočnou pôrodnosťou, ale tým, že sa zvyšuje vekový priemer obyvateľstva a takisto aj tu aj nejaká, nejaká imigrácia. Takže môžem povedať, že Slovensko v skutočnosti, čo sa týka prirodzeného prírastku, vymiera a negatívne sa vyvíja aj vekové zloženie obyvateľstva. Aby bolo jasné, tým "negatívne" nemyslím, že mladí sú lepší a starí sú horší, samozrejme, komu česť, tomu česť, len vieme asi všetci, z akých dôvodov je aj to vekové zloženie dôležité.
Myslím si, že ak hovoríme o demografickom vývoji a môžme sa odvolať aj na vystúpenia prezidentov, ktorí častokrát napríklad o tom hovorili vo svojich vystúpeniach aj tu v Národnej rade, že pozitívny demografický rozvoj je štátny záujem. Pozitívny demografický vývoj je štátny záujem. Nemať deti alebo, lepšie povedané, trend nemať deti je luxus, ktorý si táto krajina nemôže dovoliť. Nemať deti je luxus. Stojí to veľmi veľa a týka sa nás to aj teraz a perspektívne aj do budúcnosti.
Ja by som na podporu tohto tvrdenia prečítal aj citát z článku, ktorý bol publikovaný minulý rok, 30. apríla... (ruch v sále), kolegovia, poprosím vás... (zaznievanie gongu), 30. apríla 2015, kde v perexe tohto článku, ktorý sa objavil na portáli HNonline, sa píše:
"Minister Kažimír dostal od Rady pre rozpočtovú zodpovednosť niekoľko rád. Financie podľa nej v minulom roku nesmerovali k dlhodobej udržateľnosti." To bolo ešte v minulom volebnom období, ale pán minister je aj súčasným ministrom financií a tie nastavenia sú približne také isté. Niekoľko výrokov z tohto textu. Táto Rada pre rozpočtovú zodpovednosť a jej predstavitelia hovoria:
"Ak sa neprijmú nové opatrenia, do 15 rokov môže čeliť Slovensko otázke bankrotu." To znamená, keď to bol rok 2015, tak sa hovorí rámcovo o roku 2030. Do 15 rokov môže Slovensko čeliť otázke bankrotu.
A teraz citát od pána Horvátha, člena tejto Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (reakcia z pléna), bývalého, ďakujem za poznámku, v tom čase člena. Citujem:
"Demografický výhľad na Slovensku je taký zlý, že keď sa pri dnešnom nastavení politík neprijmú žiadne nové opatrenia, verejné financie nezachráni ani priaznivý vietor do plachiet ekonomiky."
A ešte jeden citát: "Dnešné nastavenie politík je také, že súčasná generácia dostáva veľký benefit na úkor budúcich generácií."
V tejto veci je iste rozhodujúci aj nejaký ideový pohľad, možno konzervatívno-liberálny a niekto môže povedať, že otázka počtu detí alebo to vôbec, či ľudia majú deti, je súkromná vec. Ja rád aj študentom vysvetľujem, že je rozdiel medzi výrazom súkromný a osobný. Som presvedčený, že otázka manželstva, rodiny, vzťahov, populácie je osobná vec. A, samozrejme, zastávam to, že v tomto má jasne práve navrch rodina, manželský pár, jednotlivci. Nikto ich nemôže nútiť aby vstupovali do manželstva, aby žili v ňom, aby mali deti. Je to ich osobná vec. Ale nesúhlasím s tým, že je to súkromná vec, pretože je veľmi silná previazanosť medzi tým, ako vyzerá populácia na Slovensku a ako funguje celá táto krajina. Je to pohľad spoločného dobra. To znamená, na jednej strane, pochopiteľne, primárne rešpektovanie osobnej veci človeka a jednotlivcov, párov, na druhej strane otázka záujmu spoločného dobra krajiny.
Žiadnou, žiadnou rodinnou politikou sa nemožno pustiť na cestu sociálneho inžinierstva. To je niečo úplne extrémneho, skúšali to robiť ľudia ako nejaký Pol Pot v Kambodži a ďalší známi z dejín 20. storočia, neslávne známi. Takže nie žiadne sociálne inžinierstvo, na druhej strane ale existuje niečo ako pud sebazáchovy. To znamená, ak ten vývoj demografický je katastrofálny, tak nemôžme sa tváriť, že s tým sa nič nedá urobiť, že to proste..., mykneme plecami a necháme to tak: "Je to súkromná vec ľudí, my s tým nič, nič nenarobíme..."
Viete, keď sa pozrieme do zdravotníctva, minule tu jeden kolega navrhoval, že by sa malo prihliadať, čo sa týka zdravotného poistenia alebo plnenie čerpania zdravotného poisťovňa, poistenia, na to, ako ľudia pristupujú k svojmu zdraviu. Či dbajú na prevenciu, či sa starajú o to, že naozaj sú zdraví, či nerobia rizikové veci, ako napr. tuhé fajčenie a podobne. Niekto si môže povedať, veď to je súkromná vec, veď zdravie je súkromná vec. No iste, ak sa niekto rozhodne, že si zničí pľúca tým, že bude tuho fajčiť, je to jeho vec, ale v každom prípade, ak na následky, ak následky tohto správania chce potom čerpať a riešiť zo zdravotného poistenia, je to problém. Dnes mnohé poisťovne sa snažia pristupovať k tomu pozitívne, motivačne a vychádzať v ústrety tým klientom, ktorí sa snažia správať, správať zodpovedne a do toho investujú, pretože sa im to vráti. Investujú do prevencie, investujú do zdravia, pretože sa im to vráti.
Vystúpenie alebo úvodné slovo kolegyni Eriky Jurinovej ma inšpirovalo k tomu, že ako učiteľ, 15 rokov som učil na gymnáziu, som často čelil otázkam študentov, koľko chcete mať detí, pán profesor. A pamätám si, že prvýkrát som dostal tú otázku, keď sme boli čerstvo zobratí, učil som prvý rok, nie, pardon, druhý rok som učil a čakali sme naše prvé dieťa, ktoré o chvíľu bude mať už osemnásť rokov, a keď sa ma študenti spýtali, ja mám rád také, tak trocha popodpichovať študentov, aby porozmýšľali, a keď sa ma spýtali túto otázku, koľko chcete mať detí, tak som povedal, že nerozumiem otázke. A oni hovoria, ako nerozumiete otázke. No rozumiem slovám "koľko" aj "chcete", ale ja zatiaľ neviem, čo je to mať deti. Ani v jednotnom čísle, mať dieťa a ani v množnom, mať deti. Takže legitímne budeme zodpovedať na túto otázku až po dvoch, lebo to bude množné číslo prvýkrát, a koľko chcem mať detí, lebo už budem vedieť, čo je to mať deti. Ale s Martuškou, mojou manželkou, keď sme spolu teda chodili, tak sme si hovorili, že tak štyri, hej. Niežeby sme si to naplánovali ako päťročnicu alebo tri päťročnice, ale povedali sme si, že tak štyri je fajn. Fakt je, že máme štyri, a nechcem povedať, že sme už zavreli krám, pretože niekedy hovorím manželke, že vieš, miláčik, tvoji rodičia majú päť detí, moji rodičia majú päť detí, susedia naľavo majú päť detí, susedia napravo majú päť detí a my máme štyri. Ona mi naznačuje, že musím byť viac doma.
No takže ale vrátim sa k tomu, k tej veci, že možno niektorí si povedia, no tak tebe sa rozpráva, lebo máš štyri deti, si poslanec. Uisťujem vás, že štyri deti sme mali predtým, ako som len tušil, že vstúpim do politiky. Naša najmladšia mala vtedy 2 roky, teraz je prváčka aktuálne. To znamená, že štyri deti som mal skôr alebo mali sme skôr, ako som sa stal poslancom. Presnejšie, bol som 15 rokov pedagógom, z toho manželka bola 12 rokov na materskej. Takže niečo aj o tom, čo je to mať a vychovávať aj živiť štyri deti, viem, nie je to nijaká teória.
Chcem ale povedať, že v našej, v našej spoločnosti je taký trend, a teraz nehovorím o osobnom rozhodnutí konkrétnych párov, ale o spoločenskom trende, kde napríklad, keď sme čakali tretie, tak ma stretla na schodoch susedka v paneláku, kde som vyrastal od malička, od troch rokov sme tam bývali, tá susedka ma poznala od tých troch rokov, veľmi dobré vzťahy, a keď sa teda dopočula, že čakáme tretie, tak povedala tak akože, najprv tak ako pozitívne, že gratuluje, a potom povedala takú vetu, že ale snáď už by stačilo. Že toto je zvláštne, že je tu taký trend. Podľa mňa pre krajinu bude zdravé, ak tu bude trend, nie nútenie, nie moralizovanie, ale trend, že je normálne, je bežné, je chvályhodné tri-štyri deti. Ak niekto chce mať jedno, nech sa páči, ale je úplne normálne a aj priam žiaduce, keď niekto má tri-štyri, chce mať päť, chce mať osem, nech sa páči. A pre Slovensko je to kľúčové, aby sa toto zmenilo, aby sa to pohlo.
Ja sa netajím tým, že jedna z vecí, a cítim sa do toho nominovaný aj svojimi voličmi, je vyvolať veľmi vážnu spoločenskú diskusiu o tejto záležitosti, o demografickom raste, o rodine, pretože môžem si povedať, čo mňa to trápi, ja mám štyri deti, dúfam, že budem mať dosť vnúčat, mám veľa známych, my sa pohybujeme v prostredí veľmi takom, nazvem to že propopulačnom alebo family friendly, ale mne záleží na Slovensku. Ja milujem Slovensko. Je to moja vlasť, je to naša krajina, a ak môžem pomôcť v tejto veci, pomôcť, vôbec nie nariaďovať alebo nútiť, alebo moralizovať, budem veľmi rád. Sľubujem vám, že túto tému nenecháme zaspať, že ju budeme živiť, budeme povzbudzovať a budeme v nej veľmi konštruktívni.
Myslím si a hovoril som to aj pri vystúpení k programovému vyhláseniu vlády, že program tejto vlády je nedostatočný podľa mňa v tejto oblasti. Aj ten, čo sa týka rodinnej politiky aj čo sa týka demografie. Ale chcem byť úplne férový, nemyslím si, že to je problém tejto vlády. Myslím si, že celkovo vlády za tých rádovo 25 rokov túto vec nejak veľmi neriešili. Možno je to tým, že naozaj sa necháme učičíkať takými, takými debatkami o tom, že to je súkromná veci ľudí a my sa do toho nestaráme. Podľa mňa je to kľúčová vec, je to naozaj štátny záujem a nechcem, aby sme na tieto veci rezignovali.
Čo môžme robiť ako, ako štát, ako spoločnosť? Tak po prvé, môžme oceniť tých, ktorí deti majú, a pomôcť im. Oceniť a pomôcť. Potom tým, ktorí chcú možno pomôcť, aby mohli. Opäť Erika Jurinová hovorila veľmi vážny fakt, že ľudia si tak akosi v tej prirodzenej túžbe, v prirodzenej láske, v prirodzenom prevedení, nastolení želajú mať viacej detí, než potom v skutočnosti majú. Takže ak ľudia chcú, nemusíme nikoho nútiť, aby mal, aby chcel mať, ale ak chcú, aby mohli. Samozrejme, môžme aj to v rámci osvety, školstva, výchovy k manželstvu a rodičovstvu, môžme motivovať špeciálne mladých ľudí, aby chceli a objavili tú krásu manželstva a rodičovstva.
A nezanedbateľná vec je aj z tej opačnej strany, že pomôcť a motivovať tých, ktorí sa tu narodili, vyrástli, vyštudovali, aby na Slovensku zostali, aby mohli zostať, prípadne aby sa vrátili, aby tu mali prácu, aby bola Slovensko pre nich atraktívna krajina. K tomu je, samozrejme, potrebné množstvo opatrení rôznych nástrojov, a preto my predkladáme na tejto schôdzi taký určitý balík zákonov, teda úplne presnejšie, predkladajú ho moje kolegyne, naše kolegyne, ženy, ja som na to veľmi hrdý.
Som presvedčený, že politikou budúcnosti je rodinná politika. Politikou budúcnosti je rodinná politika, teda politika priateľská k rodinám, ako sa hovorí po anglicky family friendly, politika propopulačná, podpora zakladania rodín, ktoré majú deti, a ich stabilita.
Niekedy akoby tak zahrnieme rodinnú politiku k sociálnej alebo pod sociálnu politiku. Aj ministerstvo je ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Sociálna politika a rodinná politika sú dve veľmi rozličné alebo veľmi rôzne, samostatné politiky a dalo by sa povedať, že medzi nimi, čo sa týka výdavkov, je nepriama úmera. Čím viac investujeme do rodinnej politiky, tým menej potom potrebujeme investovať do sociálnej politiky, pretože najväčšou zbraňou proti, proti chudobe a sociálnym problémom je stabilná, funkčná, sebestačná rodina, zdravá rodina.
Ja sám, ale to je skôr taká formálna vec, by som navrhoval, aby ako výraz tejto priority a tohto uvedomenia si sme premenovali ministerstvo, aby sa nevolalo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny... (ruch v sále a zaznievanie gongu), ďakujem, ale aby sa volalo ministerstvo rodiny, práce a sociálnych vecí, pretože keď ľudia majú rodinu, majú prácu, tak potom my musíme riešiť oveľa menej sociálnych vecí. A to nie je len samo o financiách, to je aj o dôstojnosti človeka a o kvalitnom živote.
Na záver (ruch v sále), keď dovolíte, kolegovia, by som uviedol aj príklady, že tejto rodinnej politike sa vážne venujú alebo tejto prodemografickej politike sa vážne venuje aj v iných krajinách. V Poľsku zaviedli program, ktorý sa volá Rodina plus 500, a jeden z konkrétnych, jedno z konkrétnych opatrení hovorí, že od druhého dieťaťa je daňový bonus na jedno dieťa 500 zlatých, preto Rodina plus 500. (Reakcia z pléna.) Zlotých, povedal som zlatých. (Neutíchajúci ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Prosím, kľud v rokovacej sále.
Vašečka, Richard, poslanec NR SR
Presne tak. 500 zlotých, čo je podľa menovej kalkulačky 115 eur. My ponúkame daňový bonus vo výške takmer 40 eur na každé dieťa. V Poľsku ponúkajú túto, tento, tento príspevok alebo tento bonus vo výške 115 od druhého dieťaťa vyše, čiže na druhé, na tretie, na štvrté. Príklad z Poľska.
Mne sa práve daňový bonus vo všeobecnosti zdá, aby som ukončil pri tom konkrétnom návrhu zákona, ako veľmi vhodná vec, pretože daňový bonus je naozaj rodinná politika, nie sociálna. To znamená, že nehovoríme, dajte viac, ale hovorím, menej zoberte, pretože hovoríme o daniach, ktoré tento človek, zamestnaný človek vyprodukoval. Ponuka štátu a štát hovorí, výborne, priamo na mieste sa spotrebujú na niečo, čo je pre nás prioritou, rodina. Vyhneme sa nejakým prerozdeľovaniam, kolotočom cez päť nejakých prostredníkov, kde sa tieto peniaze strácajú. Priamo ten človek, ktorý má deti a pracuje, využije a štát mu dovolí využiť tie dane na budovanie jeho rodiny, na podporu jeho rodiny.
Samozrejme, všetky tieto opatrenia majú istý časový nábeh. Neznamená to, že ak prijmeme nejaké opatrenie, napríklad keď podporíte tento zákon, tak o deväť mesiacov začne, budeme mať zrazu o desaťtisíce detí viac. Samozrejme, a ako povedala kolegyňa, nikdy sa nedá kúpiť to, aby ľudia mali deti, ale možno pomôcť tým, ktorí chcú, a veľa ľudí chce.
A nakoniec by som ešte takou zaujímavosťou. Existuje dokonca aj v západných krajinách veľmi silné a aj štátom podporované alebo priamo organizované prodemografické kampane. Dve krajiny konkrétne v poslednej dobe, Dánsko, kde tá kampaň prebehla takým, takým fun spôsobom a má aj merateľné výsledky. My momentálne komunikujeme s dánskym konzulátom, aby sme zistili viac o tomto, a budem vás o tom informovať, ale istým spôsobom môžme, môžme spozitívniť túto myšlienku.
Takisto napríklad aj v Taliansku, kde sa možno vybrali takou viac moralistickou cestou a boli na to také aj rozpačité reakcie, ale myslím si, že keď sme už, spomíname Poľsko, Dánsko, Taliansko, že Slovensko by nemalo zostať bokom a že naozaj politikou budúcnosti je rodinná politika. Ďakujem.
Rozpracované
Vystúpenia
10:14
No a končím...
No a končím tak, ako ja zvyknem, že žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.
Takže ďakujem veľmi pekne, kolegyne, kolegovia, že ste ma vypočuli, aj za vaše podnety, ktoré som si zapísal, a pokiaľ myslíte, že vaše svedomie je s tým uzrozumené, že by to mohlo prejsť ako nepolitická téma, ale ako záchrana našich lazov, časti našej krajiny, ktorá môže povedať aj svetu, ako tí naši predkovia žili, a môže dotiahnuť aj nejaký kapitál cez tú možnože turistiku, aj nejakú tú rekreáciu, tak budem veľmi rád.
No a končím tak, ako ja zvyknem, že žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
10:15
Takže, kolegyne, kolegovia, znovu recyklovaný zákon a poviem to v kocke, nebudem to naťahovať, pretože áno, tento je iba na dvoch stranách, neni to nový, je to novela zákona, takže poďme na to.
Dúfam, že sme si uvedomili, že november 1989 spôsobil to, že do našej ústavy sa dostalo jedno ustanovenie, ktoré hovorí o nedotknuteľnosti vlastníckeho práva. Dúfam, že to máme ujasnené, že nechceme hovoriť, že užívateľ je nad vlastníkom, lebo keď tak to ešte nemáte v hlavách ujasnené, tak potom o tomto zákone ani neni dôvod debatovať, lebo tento zákon, ktorý ja novelizujem, moja novela odstraňuje to, aby užívateľ nebol nad vlastníkom. Aby vlastník bol ten, ktorého ty si budeš pýtať, užívateľ, či môžeš, či nemôžeš, nie naopak. Lebo socializmus bol založený na tom, že užívateľ poľnohospodárskej pôdy rozhodoval o vašom vlastníctve, čo tam bude, kedy tam bude, ako bude rozdelený, nebude rozdelený. Takže dúfam, že s týmto sme už vysporiadaní.
Čo je filozofia? Filozofia je tiež, samozrejme, čerpanie dotácií, ktoré idú na agrorezort, a v súčasnosti, teraz hovorím obrazne, keď prídete na Poľnohospodársku platobnú agentúru a poviete, že užívam v katastrálnom území, teraz si vymyslím, Madunice, užívam tieto pozemky, ktoré sú pod dotáciami, tak môžem vám povedať, že dajte čestné prehlásenie. Dávam čestné prehlásenie, že tieto pozemky užívam. Oni sa pozrú, že užívate? Je tam nejaký užívateľ? Keď je, je krížová kontrola a potom sa dočkáte dotácie hneď. Zablokujú, že pozor, ide sa hlásiť ďalší to z tohoto a začína ceremónia, dokazovanie, áno, nie. Na čestné prehlásenie. Nonsens, vážení, nonsens!
Zákon č. 229 Zb. o pôde, ktorý nadobudol účinnosť 24. júna 1991, tento dátum si zapamätajte, vážení kolegovia, hovorím ho tu možno po dvadsiatykrát v tejto sieni zákonnosti, od 24. júna 1991 nikto bez súhlasu vlastníka pôdy nemôže jeho pôdu užívať, § 2 zákona č. 229/1991 Zb. o pôde v znení neskorších predpisov.
Pýtam sa, jak je to možné, že pri čerpaní dotácií neni tento paragraf uplatňovaný, že pokiaľ ty prídeš a žiadaš dotáciu, okrem toho, že ukážeš, že si nejaký agropodnikateľ, musíš ukázať list vlastníctva, lebo na jednu zmluvu, vážení. Lebo to je tá zákonná ochrana ústavy, ktorá hovorí, že vlastnícke právo je nedotknuteľné, že iba vlastník môže rozhodovať, komu dá do nájmu, alebo či to bude užívať sám.
Žiaľ, momentálne naša legislatíva - a hovoríme to od roku 2010 už - ďakujem pekne. Koľko sa za ten čas spravilo krívd na týchto vlastníkov, ktorí ani nevedia, možnože im užívajú pôdu a čerpajú na to dotácie? Lebo on, on je veľký agrobarón, on je veľký privatizatér, on je veľký transformátor, teda transformujúci pri jednotných roľníckych družstvách. No, vážení, nonsens! Nonsens! A preto dávam toto, myslím si, že piatykrát už v tomto pléne, že pokiaľ chce niekto čerpať dotáciu, tak buď má list vlastníctva, alebo má nájomnú zmluvu. Nič viacej, nič menej. Obrazne povedané. A ešte to spresníme trošku, že ak máte nájomnú zmluvu, tak mi neplatíš nájom, ako mi povedala pani Košútová. Nehnevaj sa, kolegyňa, neni si tu, nemôžeš sa brániť, ako si mi povedala, že veď naši ľudia nechcú peniaze za nájom. Naši peniaze nechcú za nájom? Peniaze? Naši ľudia? To je čo? To sme kde?
Takže, vážení, skultúrnime sa, poďme do normálneho kultúrneho sveta, ktorý hovorí o tom, že vlastník rozhoduje o tom, kto to bude užívať a bude treba dotácie na jeho pôdu.
Takže toto je hlavný účel tejto mojej novely zákona, zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov. Takže, vážení, nič viacej, nič menej, museli sme, samozrejme, tam opravovať aj zákon č. 543/2007 Z. z. o poskytovaní podpory v poľnohospodárstve a s tými súvisiacimi predpismi.
Takže, vážení, chcem vás poprosiť, aby sme túto anomáliu a túto krádež, ja to hovorím, krádež na vlastníkovi, odstránili a aby ten, kto čerpe dotácie, buď predložil list vlastníctva, alebo nájomnú zmluvu, ktorú má nieže spred 20 rokov, ale má aktuálnu a má aktuálny živý vzťah s tým vlastníkom, to znamená, že mu to aj nájomné hradí. Či je to 5 euro alebo 50 euro, to je jedno, ale musí tam byť jasný vzťah, že užívateľ - vlastník a náš vzťah je založený na zmluve, ktorá funguje, lebo slovenské poľnohospodárstvo a naše agropodnikanie je založené na nájomných zmluvách. Až 90 % užívateľov poľnohospodárskej pôdy je v nájme, vážení, alebo malo byť malo byť v nájme. Iba 10 % sú vlastníci, ktorí gazdujú na vlastnom. Takže to si uvedomme a túto anomáliu, dúfam, že aj s vašou pomocou teraz konečne po 6 rokoch odstránime a dáme na stav, ktorý je aj v bežných ostatných krajinách EÚ normálny, a myslím, že transparentný.
Ďakujem pekne a žiadam podporu tohto, tejto mojej novely zákona.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, takže pokračujem v druhom mojom zákone, a musím povedať, že znovu recyklovaný. A pozdravujem pani kolegyňu Tkáčovú z SDKÚ a pána Galbavého z SDKÚ, ktorí sedeli v týchto tu laviciach ešte za čias pani Radičovej, a odvtedy sme to dávali, tento zákon, novelu zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov a tiež sme si sľúbili, že pokiaľ niekto z nás tu ostane v parlamente a tento problém nebude vyriešený, budeme to dávať stále.
Takže, kolegyne, kolegovia, znovu recyklovaný zákon a poviem to v kocke, nebudem to naťahovať, pretože áno, tento je iba na dvoch stranách, neni to nový, je to novela zákona, takže poďme na to.
Dúfam, že sme si uvedomili, že november 1989 spôsobil to, že do našej ústavy sa dostalo jedno ustanovenie, ktoré hovorí o nedotknuteľnosti vlastníckeho práva. Dúfam, že to máme ujasnené, že nechceme hovoriť, že užívateľ je nad vlastníkom, lebo keď tak to ešte nemáte v hlavách ujasnené, tak potom o tomto zákone ani neni dôvod debatovať, lebo tento zákon, ktorý ja novelizujem, moja novela odstraňuje to, aby užívateľ nebol nad vlastníkom. Aby vlastník bol ten, ktorého ty si budeš pýtať, užívateľ, či môžeš, či nemôžeš, nie naopak. Lebo socializmus bol založený na tom, že užívateľ poľnohospodárskej pôdy rozhodoval o vašom vlastníctve, čo tam bude, kedy tam bude, ako bude rozdelený, nebude rozdelený. Takže dúfam, že s týmto sme už vysporiadaní.
Čo je filozofia? Filozofia je tiež, samozrejme, čerpanie dotácií, ktoré idú na agrorezort, a v súčasnosti, teraz hovorím obrazne, keď prídete na Poľnohospodársku platobnú agentúru a poviete, že užívam v katastrálnom území, teraz si vymyslím, Madunice, užívam tieto pozemky, ktoré sú pod dotáciami, tak môžem vám povedať, že dajte čestné prehlásenie. Dávam čestné prehlásenie, že tieto pozemky užívam. Oni sa pozrú, že užívate? Je tam nejaký užívateľ? Keď je, je krížová kontrola a potom sa dočkáte dotácie hneď. Zablokujú, že pozor, ide sa hlásiť ďalší to z tohoto a začína ceremónia, dokazovanie, áno, nie. Na čestné prehlásenie. Nonsens, vážení, nonsens!
Zákon č. 229 Zb. o pôde, ktorý nadobudol účinnosť 24. júna 1991, tento dátum si zapamätajte, vážení kolegovia, hovorím ho tu možno po dvadsiatykrát v tejto sieni zákonnosti, od 24. júna 1991 nikto bez súhlasu vlastníka pôdy nemôže jeho pôdu užívať, § 2 zákona č. 229/1991 Zb. o pôde v znení neskorších predpisov.
Pýtam sa, jak je to možné, že pri čerpaní dotácií neni tento paragraf uplatňovaný, že pokiaľ ty prídeš a žiadaš dotáciu, okrem toho, že ukážeš, že si nejaký agropodnikateľ, musíš ukázať list vlastníctva, lebo na jednu zmluvu, vážení. Lebo to je tá zákonná ochrana ústavy, ktorá hovorí, že vlastnícke právo je nedotknuteľné, že iba vlastník môže rozhodovať, komu dá do nájmu, alebo či to bude užívať sám.
Žiaľ, momentálne naša legislatíva - a hovoríme to od roku 2010 už - ďakujem pekne. Koľko sa za ten čas spravilo krívd na týchto vlastníkov, ktorí ani nevedia, možnože im užívajú pôdu a čerpajú na to dotácie? Lebo on, on je veľký agrobarón, on je veľký privatizatér, on je veľký transformátor, teda transformujúci pri jednotných roľníckych družstvách. No, vážení, nonsens! Nonsens! A preto dávam toto, myslím si, že piatykrát už v tomto pléne, že pokiaľ chce niekto čerpať dotáciu, tak buď má list vlastníctva, alebo má nájomnú zmluvu. Nič viacej, nič menej. Obrazne povedané. A ešte to spresníme trošku, že ak máte nájomnú zmluvu, tak mi neplatíš nájom, ako mi povedala pani Košútová. Nehnevaj sa, kolegyňa, neni si tu, nemôžeš sa brániť, ako si mi povedala, že veď naši ľudia nechcú peniaze za nájom. Naši peniaze nechcú za nájom? Peniaze? Naši ľudia? To je čo? To sme kde?
Takže, vážení, skultúrnime sa, poďme do normálneho kultúrneho sveta, ktorý hovorí o tom, že vlastník rozhoduje o tom, kto to bude užívať a bude treba dotácie na jeho pôdu.
Takže toto je hlavný účel tejto mojej novely zákona, zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov. Takže, vážení, nič viacej, nič menej, museli sme, samozrejme, tam opravovať aj zákon č. 543/2007 Z. z. o poskytovaní podpory v poľnohospodárstve a s tými súvisiacimi predpismi.
Takže, vážení, chcem vás poprosiť, aby sme túto anomáliu a túto krádež, ja to hovorím, krádež na vlastníkovi, odstránili a aby ten, kto čerpe dotácie, buď predložil list vlastníctva, alebo nájomnú zmluvu, ktorú má nieže spred 20 rokov, ale má aktuálnu a má aktuálny živý vzťah s tým vlastníkom, to znamená, že mu to aj nájomné hradí. Či je to 5 euro alebo 50 euro, to je jedno, ale musí tam byť jasný vzťah, že užívateľ - vlastník a náš vzťah je založený na zmluve, ktorá funguje, lebo slovenské poľnohospodárstvo a naše agropodnikanie je založené na nájomných zmluvách. Až 90 % užívateľov poľnohospodárskej pôdy je v nájme, vážení, alebo malo byť malo byť v nájme. Iba 10 % sú vlastníci, ktorí gazdujú na vlastnom. Takže to si uvedomme a túto anomáliu, dúfam, že aj s vašou pomocou teraz konečne po 6 rokoch odstránime a dáme na stav, ktorý je aj v bežných ostatných krajinách EÚ normálny, a myslím, že transparentný.
Ďakujem pekne a žiadam podporu tohto, tejto mojej novely zákona.
Rozpracované
10:22
Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia zákonu je zrejmý aj účel...
Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia zákonu je zrejmý aj účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady potom navrhnem, aby návrh zákona prerokovali výbory ústavnoprávny a výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní, v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Vážení kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu tohto zákona (tlač 164). Predkladám informáciu o tom, že návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia zákonu je zrejmý aj účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady potom navrhnem, aby návrh zákona prerokovali výbory ústavnoprávny a výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní, v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Rozpracované
10:24
Vystúpenie spoločného spravodajcu 10:24
Ján BudajZdá sa, že tisíce kvázi podnikateľov hospodária s pôdou vlastníkov, s ktorými nemajú vzťahy, berú dotácie z Európskej únie neprávom,...
Zdá sa, že tisíce kvázi podnikateľov hospodária s pôdou vlastníkov, s ktorými nemajú vzťahy, berú dotácie z Európskej únie neprávom, získavajú výhodu na úkor tých, ktorí sú skutočnými majiteľmi a ktorým buď neplatia nájomné, alebo títo majitelia môžu byť, neraz ani nevedia, že kdesi vo výkazoch poberania dotácií sa zjavujú aj parcelné čísla s ich pozemkami. Kolega Martin Fecko vytrvale upozorňuje, že lobizmus záujmov tejto kradnúcej skupiny kvázi podnikateľov udržiava dieru v zákone už dlhé roky.
Vskutku apelujem okrem neho na, popri ňom aj ja na všetkých vás, ktorí nemáte namočené prsty v žiadnom podobnom zlodejstve, aby ste vrátili šancu tým státisícom vlastníkov, často jednoduchých ľudí, ktorí sa nevedia súdne brániť, ak im poslanci nechali v zákone takúto dieru.
Isteže, keď on zistí a keď by sa dopátral, že nejaký špekulant uvádza jeho parcely a získava na ne dotácie a že tam je čestné prehlásenie a tak ďalej a tak ďalej. Ale koľko percent ľudí to zistí, koľko percent si najme advokáta, koľko percent sa domáha nápravy? Obávam sa, že je to iba zlomok.
Práve vy vaším hlasovaním môžete pomôcť, aby Národná rada chránila týchto vlastníkov a dávala im šancu získavať spravodlivé nájomné za majetok, ktorý vlastnia.
Ďakujem.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
14.9.2016 o 10:24 hod.
Ján Budaj
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Dámy a páni, vskutku po novembri pokusy zrealizovať reformu, to, čo tu začalo vznikať po roku 1948, majú dlhú históriu. Predkladateľ tejto novely zákona poukazuje na očividnú dieru v zákone, ktorá ale, obávam sa, iste to všetkých z vás napadlo, sa nám v tom zákone neuchováva len tak náhodou.
Zdá sa, že tisíce kvázi podnikateľov hospodária s pôdou vlastníkov, s ktorými nemajú vzťahy, berú dotácie z Európskej únie neprávom, získavajú výhodu na úkor tých, ktorí sú skutočnými majiteľmi a ktorým buď neplatia nájomné, alebo títo majitelia môžu byť, neraz ani nevedia, že kdesi vo výkazoch poberania dotácií sa zjavujú aj parcelné čísla s ich pozemkami. Kolega Martin Fecko vytrvale upozorňuje, že lobizmus záujmov tejto kradnúcej skupiny kvázi podnikateľov udržiava dieru v zákone už dlhé roky.
Vskutku apelujem okrem neho na, popri ňom aj ja na všetkých vás, ktorí nemáte namočené prsty v žiadnom podobnom zlodejstve, aby ste vrátili šancu tým státisícom vlastníkov, často jednoduchých ľudí, ktorí sa nevedia súdne brániť, ak im poslanci nechali v zákone takúto dieru.
Isteže, keď on zistí a keď by sa dopátral, že nejaký špekulant uvádza jeho parcely a získava na ne dotácie a že tam je čestné prehlásenie a tak ďalej a tak ďalej. Ale koľko percent ľudí to zistí, koľko percent si najme advokáta, koľko percent sa domáha nápravy? Obávam sa, že je to iba zlomok.
Práve vy vaším hlasovaním môžete pomôcť, aby Národná rada chránila týchto vlastníkov a dávala im šancu získavať spravodlivé nájomné za majetok, ktorý vlastnia.
Ďakujem.
Rozpracované
10:26
Vystúpenie v rozprave 10:26
Jozef MihálChcem vás vopred upozorniť, čo sa sem hrnie na budúcu schôdzu, a hlavne koaličných poslancov a hlavne tých, ktorí nie sú za stranu SMER, prepáčte, chcem upozorniť, skúste dodržať v tomto váš predvolebný program. Ako naozaj nič v zlom, ale skúste sa nad tým zamyslieť, tlačiť na ministra financií Kažimíra, aby túto vec opravil v zákone, ktorý navrhuje, ktorý o mesiac príde do parlamentu, aby títo drobní vlastníci lesa a pozemkov túto novo zavedenú daň platiť nemuseli.
Ja vás chcem ešte upozorniť na jeden dôležitý detail. Ak vám bude niekto hovoriť, že veď oni doteraz platili zdravotné odvody z toho výnosu, to nie je pravda. Zdravotné odvody sa platili z typických podielov na zisku, ako je povedzme podiel na zisku spoločníka v eseročke alebo podiel na zisku akcionára v akciovke, resp. člena družstva v družstve. Tam sa doteraz platili a ešte teda platia zdravotné odvody, ktoré budú teda nahradené, keď to takto povieme, daňou z dividend, ale v prípade týchto drobných spoluvlastníkov lesa, pozemkov, ktoré sú v urbárskych spoločenstvách, sa žiadne zdravotné odvody neplatili. To mi verte, že sa neplatili. Čiže pre nich ide jednoznačne o novovyrubenú daň, ktorá ich zasiahne. Či má niekto ten výnos 100 eur, 500 eur alebo 1 000 eur, je to veľmi ťažká správa pre vyše milióna takýchto ľudí na Slovensku.
Čiže ešte raz, ešte raz zdôrazňujem, dávajte na to pozor a tlačte poprosím vás, na vášho ministra financií, aby zákon o dani z príjmov, zavedenie dane z dividend príslušným spôsobom upravil.
Takže zakončím, ďakujem za podporu, ak podporíte tento zákon pána kolegu Fecka, a poprosím, skúste niečo robiť s tou daňou z dividend.
Ďakujem.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, myslím si, že ak tak trošku dávate pozor na to, o čom práve rokujeme, tak bez rozdielu na to, kto je z akej strany, a naozaj tu nemá zmysel o tom hovoriť, o nejakom politikárčení, ľavý - pravý, opozičný - koaličný, tu ide o jednoznačnú nápravu krivdy, ktorá je v našej legislatíve, či už to nazveme dierou v zákone alebo či to nazveme obchádzaním zákonov, je to, myslím, úplne zrejmé, čo sa dlhodobo snaží pán navrhovateľ kolega Fecko napraviť. Poprosím vás, podporte tento návrh, aby sa tá nespravodlivosť konečne odstránila. Ja si k tomu ešte priložím vlastné polienko trošku z inej oblasti, ale týkajúce sa tých drobných vlastníkov pozemkov, lesov a podobne, ktorí sú združení. To je trošku iný problém, ale chcem na to upozorniť pri tejto príležitosti, pretože to do parlamentu príde o mesiac. Novela zákona o daniach z príjmov, ktorá zavádza daň z dividend, zasiahne, zasiahne vyše milión drobných vlastníkov, či už lesa, alebo poľnohospodárskej pôdy, ktorí majú túto pôdu, tieto lesy združené v pozemkových spoločenstvách s právnou subjektivitou, v tzv. urbariátoch. Ten výnos, ktorý z toho urbariátu dostávajú, po zdanení urbariát ako právnická osoba, samozrejme, z toho výnosu zaplatí daň z príjmu, to je logické a jasné. Z toho výnosu, ktorý potom sa rozdelí medzi jednotlivých drobných spoluvlastníkov, sa po novom má platiť daň z dividend. Či už to bude 15 %, alebo počúvame, že možno iba 10 %, ale v každom prípade to daň bude. Je to nová daň, ktorá zasiahne týchto drobných vlastníkov. Je ich vyše milióna na Slovensku. Sú to možno vaši rodičia, ktorí niekde na Horehroní alebo na Spiši vlastnia takto kúsok pozemku alebo lesa a majú ho v urbariáte.
Chcem vás vopred upozorniť, čo sa sem hrnie na budúcu schôdzu, a hlavne koaličných poslancov a hlavne tých, ktorí nie sú za stranu SMER, prepáčte, chcem upozorniť, skúste dodržať v tomto váš predvolebný program. Ako naozaj nič v zlom, ale skúste sa nad tým zamyslieť, tlačiť na ministra financií Kažimíra, aby túto vec opravil v zákone, ktorý navrhuje, ktorý o mesiac príde do parlamentu, aby títo drobní vlastníci lesa a pozemkov túto novo zavedenú daň platiť nemuseli.
Ja vás chcem ešte upozorniť na jeden dôležitý detail. Ak vám bude niekto hovoriť, že veď oni doteraz platili zdravotné odvody z toho výnosu, to nie je pravda. Zdravotné odvody sa platili z typických podielov na zisku, ako je povedzme podiel na zisku spoločníka v eseročke alebo podiel na zisku akcionára v akciovke, resp. člena družstva v družstve. Tam sa doteraz platili a ešte teda platia zdravotné odvody, ktoré budú teda nahradené, keď to takto povieme, daňou z dividend, ale v prípade týchto drobných spoluvlastníkov lesa, pozemkov, ktoré sú v urbárskych spoločenstvách, sa žiadne zdravotné odvody neplatili. To mi verte, že sa neplatili. Čiže pre nich ide jednoznačne o novovyrubenú daň, ktorá ich zasiahne. Či má niekto ten výnos 100 eur, 500 eur alebo 1 000 eur, je to veľmi ťažká správa pre vyše milióna takýchto ľudí na Slovensku.
Čiže ešte raz, ešte raz zdôrazňujem, dávajte na to pozor a tlačte poprosím vás, na vášho ministra financií, aby zákon o dani z príjmov, zavedenie dane z dividend príslušným spôsobom upravil.
Takže zakončím, ďakujem za podporu, ak podporíte tento zákon pána kolegu Fecka, a poprosím, skúste niečo robiť s tou daňou z dividend.
Ďakujem.
Rozpracované
10:30
Uvádzajúci uvádza bod 10:30
Martin FeckoMyslím si, že tak by sa mali riešiť alebo upozorňovať na možné anomálie, ktoré prichádzajú, resp. sú, a chcem veriť, že aj jeho slová padnú na úrodnú pôdu. Ďakujem ti, pán kolega, že si upozornil mňa, že tie pozemkové spoločenstvá sú v ohrození, a tak ako sme svojho času hovorili, že niektoré nezmyselné dane, a neviem, všetko možné by dobre bolo nejakým...
Myslím si, že tak by sa mali riešiť alebo upozorňovať na možné anomálie, ktoré prichádzajú, resp. sú, a chcem veriť, že aj jeho slová padnú na úrodnú pôdu. Ďakujem ti, pán kolega, že si upozornil mňa, že tie pozemkové spoločenstvá sú v ohrození, a tak ako sme svojho času hovorili, že niektoré nezmyselné dane, a neviem, všetko možné by dobre bolo nejakým spôsobom opraviť, tak dúfam, že aj to padne na úrodnú pôdu a minister túto skupinu ľudí vyjme z tejto dane. Nebudem to ďalej naťahovať, myslím, že karty sú rozdané, je to už iba na našom svedomí, akým spôsobom sa k tomu postavíte, takže znovu končím, žime tak, aby bolo aj chleba aj neba.
Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne za vystúpenie aj pána Mihála. Takže v záverečnom slove to zhrniem.
Myslím si, že tak by sa mali riešiť alebo upozorňovať na možné anomálie, ktoré prichádzajú, resp. sú, a chcem veriť, že aj jeho slová padnú na úrodnú pôdu. Ďakujem ti, pán kolega, že si upozornil mňa, že tie pozemkové spoločenstvá sú v ohrození, a tak ako sme svojho času hovorili, že niektoré nezmyselné dane, a neviem, všetko možné by dobre bolo nejakým spôsobom opraviť, tak dúfam, že aj to padne na úrodnú pôdu a minister túto skupinu ľudí vyjme z tejto dane. Nebudem to ďalej naťahovať, myslím, že karty sú rozdané, je to už iba na našom svedomí, akým spôsobom sa k tomu postavíte, takže znovu končím, žime tak, aby bolo aj chleba aj neba.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
10:32
Uvádzajúci uvádza bod 10:32
Erika JurinováJe jasné, že všetci si zaslúžia ochrannú pomoc a podporu od štátu, dôležité je však, aby štát vytváral podmienky také, aby sa ľuďom na Slovensku dobre žilo. A práve posledných ix rokov vnímam, že táto pomoc – a naozaj nielen finančná pomoc – je nasmerovaná najmä na skupinu dôchodcov alebo seniorov. Vôbec im neupieram právo na zlepšenie životných podmienok, len dávam do pozornosti, že štát by sa mal už konečne zaoberať aj takými skupinami, od ktorých závisí prosperita a rozvoj v budúcnosti, a to je mladé rodiny alebo rodiny všeobecne, ktoré sa starajú o deti.
Pre mňa každý jeden z vás berie ako samozrejmosť, že ak si založí rodinu, bude mať deti, môžem vás ubezpečiť, že z prieskumov, o ktorých, alebo takú celú analytiku k tomu dá kolega Vašečka, neskôr pani kolegyňa Remišová. Môžem vás ubezpečiť, že v prieskume, keď sa pýtali ľudí, koľko detí by chceli mať predtým, ako sa zosobášia alebo založia si rodinu, a potom je takmer polovičný rozdiel. Ľudia predtým, ako si zakladajú rodinu alebo idú do manželstva, uvádzajú väčší počet detí, ako pritom v skutočnosti majú, a rovnako uvádzajú v tom prieskume aj dôvody, prečo sa potom rozhodnú pre menší počet detí. Jako jeden z hlavných dôvodov sú uvedené ekonomické problémy.
Môžeme dlho rozprávať o tejto oblasti, lebo naozaj nielen ekonomika podporuje rodiny v chcení mať deti, vplývajú na to, samozrejme, rôzne sociálne vplyvy, rozvoj spoločnosti, jasné, že čím je väčšia prosperita spoločnosti alebo aj rodiny, aj to na druhej strane má vplyv na to, že ľudia chcú mať menej detí, pretože si chcú viac užívať, a vplývajú na to aj rôzne možnože morálne nedokonalosti spoločnosti.
Našou takou snahou v tejto oblasti je postupne predstavovať zákony alebo opatrenia, nástroje, ktoré by nazerali na slovenské rodiny z viacerých pohľadov. To znamená, dnes predstavíme dva ekonomické nástroje v podstate, ale nie, v podstate štyri ekonomické nástroje, ktoré sú zamerané na rodiny, na ľudí sociálne vylúčených, na ľudí zdravotne hendikepovaných. Veríme, že všetci títo si rovnako zaslúžia ochranu, ako aj seniori.
Začnem teda predstavením hneď prvej, o návrhu zákona, je to zákon o dani z príjmov, v ktorom spolu s kolegyňami Gaborčákovou, Petruchovou a Verešovou navrhujeme veľmi jednoduchú vec. Dnes v zákone o dani z príjmov je stanovený daňový bonus na výšku 19,32 eura mesačne na každé vyživované dieťa. Toto, táto, táto suma je, samozrejme, v zákone napojená na životné minimum. To znamená, odvtedy, ako bol samotný zákon prijatý, od roku 2003, došlo k nejakému nárastu a dnes teda existuje už po započítaní zmien v životnom minime, môžeme uplatniť výšku 21,41 eur mesačne, to znamená 256,92 eur ročne na každé dieťa. Je to teda suma, o ktorú sa znižuje daňový základ. Je to teda suma, ktorá zostane reálne v rodine. Je to suma, o ktorú sa zvyšuje v podstate príjem rodiny, čistý príjem rodiny.
Naším návrhom chceme dosiahnuť, aby tá pôvodná stanovená suma daňového bonusu sa zdvojnásobila a zostala pritom naviazaná na životné minimum. To znamená, že naším cieľom je, aby sa tento daňový bonus zdvojnásobil. Suma dvojnásobnej, suma daňového bonusu bude uvedená v § 33 ods. 1 zákona o dani z príjmov sumou 38,64 eura. Chceme, aby účinnosť tohto zákona nadobudla 1. januára 2017. Je to jeden z nástrojov, ktorými, si myslíme, že je potrebné stimulovať rodiny v tom, aby sa im ľahšie žilo na Slovensku. Určite neplatí pravidlo, že zdvihneme im daňový bonus a rozhodnú sa mať viac detí.
Zopakujem, že na to vplýva naozaj príliš veľa faktorov, ktoré ale postupne by mala spoločnosť ovplyvňovať práve smerom k tomu, aby sa naše rodiny vzhľadom na demografiu na Slovensku rozhodovali o tom, mať viac detí. Namiesto jedného, možno dve, namiesto dvoch, možno tri. To je cieľom tohto zákona. Je to jeden z nástrojov. Potom v poradí vám predstavíme ďalšie.
Ďakujem pekne.
Uvádzajúci uvádza bod
14.9.2016 o 10:32 hod.
Ing.
Erika Jurinová
Videokanál poslanca
Vážený pán predsedajúci, panie kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predstaviť alebo začať s predstavovaním návrhov zákonov alebo našich noviel, budú štyri, ktoré rôznym spôsobom pomáhajú slovenským rodinám. Už druhé volebné obdobie, to znamená, keď vládol, vládol, vládol jednofarebný blok SMER-u aj teraz, keď SMER vládne v koalícii, stále sa stretávame s tým, že na schôdze, na schôdze Národnej rady prichádzajú novely zákonov, ktoré pomáhajú mnohým skupinám, snažia sa možno zlepšiť rôzne oblasti, ale keby sme sa pozerali možno na ochranu ľudí, tak zistíme, že vyberajú si na ochranu ľudí špecifické skupiny.
Je jasné, že všetci si zaslúžia ochrannú pomoc a podporu od štátu, dôležité je však, aby štát vytváral podmienky také, aby sa ľuďom na Slovensku dobre žilo. A práve posledných ix rokov vnímam, že táto pomoc – a naozaj nielen finančná pomoc – je nasmerovaná najmä na skupinu dôchodcov alebo seniorov. Vôbec im neupieram právo na zlepšenie životných podmienok, len dávam do pozornosti, že štát by sa mal už konečne zaoberať aj takými skupinami, od ktorých závisí prosperita a rozvoj v budúcnosti, a to je mladé rodiny alebo rodiny všeobecne, ktoré sa starajú o deti.
Pre mňa každý jeden z vás berie ako samozrejmosť, že ak si založí rodinu, bude mať deti, môžem vás ubezpečiť, že z prieskumov, o ktorých, alebo takú celú analytiku k tomu dá kolega Vašečka, neskôr pani kolegyňa Remišová. Môžem vás ubezpečiť, že v prieskume, keď sa pýtali ľudí, koľko detí by chceli mať predtým, ako sa zosobášia alebo založia si rodinu, a potom je takmer polovičný rozdiel. Ľudia predtým, ako si zakladajú rodinu alebo idú do manželstva, uvádzajú väčší počet detí, ako pritom v skutočnosti majú, a rovnako uvádzajú v tom prieskume aj dôvody, prečo sa potom rozhodnú pre menší počet detí. Jako jeden z hlavných dôvodov sú uvedené ekonomické problémy.
Môžeme dlho rozprávať o tejto oblasti, lebo naozaj nielen ekonomika podporuje rodiny v chcení mať deti, vplývajú na to, samozrejme, rôzne sociálne vplyvy, rozvoj spoločnosti, jasné, že čím je väčšia prosperita spoločnosti alebo aj rodiny, aj to na druhej strane má vplyv na to, že ľudia chcú mať menej detí, pretože si chcú viac užívať, a vplývajú na to aj rôzne možnože morálne nedokonalosti spoločnosti.
Našou takou snahou v tejto oblasti je postupne predstavovať zákony alebo opatrenia, nástroje, ktoré by nazerali na slovenské rodiny z viacerých pohľadov. To znamená, dnes predstavíme dva ekonomické nástroje v podstate, ale nie, v podstate štyri ekonomické nástroje, ktoré sú zamerané na rodiny, na ľudí sociálne vylúčených, na ľudí zdravotne hendikepovaných. Veríme, že všetci títo si rovnako zaslúžia ochranu, ako aj seniori.
Začnem teda predstavením hneď prvej, o návrhu zákona, je to zákon o dani z príjmov, v ktorom spolu s kolegyňami Gaborčákovou, Petruchovou a Verešovou navrhujeme veľmi jednoduchú vec. Dnes v zákone o dani z príjmov je stanovený daňový bonus na výšku 19,32 eura mesačne na každé vyživované dieťa. Toto, táto, táto suma je, samozrejme, v zákone napojená na životné minimum. To znamená, odvtedy, ako bol samotný zákon prijatý, od roku 2003, došlo k nejakému nárastu a dnes teda existuje už po započítaní zmien v životnom minime, môžeme uplatniť výšku 21,41 eur mesačne, to znamená 256,92 eur ročne na každé dieťa. Je to teda suma, o ktorú sa znižuje daňový základ. Je to teda suma, ktorá zostane reálne v rodine. Je to suma, o ktorú sa zvyšuje v podstate príjem rodiny, čistý príjem rodiny.
Naším návrhom chceme dosiahnuť, aby tá pôvodná stanovená suma daňového bonusu sa zdvojnásobila a zostala pritom naviazaná na životné minimum. To znamená, že naším cieľom je, aby sa tento daňový bonus zdvojnásobil. Suma dvojnásobnej, suma daňového bonusu bude uvedená v § 33 ods. 1 zákona o dani z príjmov sumou 38,64 eura. Chceme, aby účinnosť tohto zákona nadobudla 1. januára 2017. Je to jeden z nástrojov, ktorými, si myslíme, že je potrebné stimulovať rodiny v tom, aby sa im ľahšie žilo na Slovensku. Určite neplatí pravidlo, že zdvihneme im daňový bonus a rozhodnú sa mať viac detí.
Zopakujem, že na to vplýva naozaj príliš veľa faktorov, ktoré ale postupne by mala spoločnosť ovplyvňovať práve smerom k tomu, aby sa naše rodiny vzhľadom na demografiu na Slovensku rozhodovali o tom, mať viac detí. Namiesto jedného, možno dve, namiesto dvoch, možno tri. To je cieľom tohto zákona. Je to jeden z nástrojov. Potom v poradí vám predstavíme ďalšie.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
10:39
Vystúpenie spoločného spravodajcu 10:39
Eugen JurzycaNávrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj minister..., stanovisko Ministerstva...
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj minister..., stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Ďakujem.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
14.9.2016 o 10:39 hod.
Ing.
Eugen Jurzyca
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Dobrý deň. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj minister..., stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Ďakujem.
Rozpracované
10:42
Vystúpenie v rozprave 10:42
Richard VašečkaNaše kolegyne z poslaneckého...
Naše kolegyne z poslaneckého klubu OĽANO - NOVA predložili balík, možno to nazvať, prorodinných zákonov. Je to prvé čítanie, čiže hovorí sa trocha aj o filozofii, že prečo vlastne navrhujeme takého zmeny. A je dosť možné, že môžme na túto filozofiu a pohľad mať teda rôzne názory. Ale je dôležité, že táto oblasť naozaj je pre Slovensko kľúčová, a musíme hľadať dobré riešenia. My v opozícii môžme naozaj tu debatu vyvolávať, apelovať na tých, ktorí majú zodpovednosť vo vláde, ktorí majú ministerstvá. Máme ministerstvo, ktoré nesie v svojom názve rodinu, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Takže je to dôIežitá téma. Budem rád, keď budete so mnou aj polemizovať, prípadne nesúhlasiť, aby sme tejto téme dali vážnosť, pretože si myslím, že toto je naozaj téma, ktorá sa týka úplne každého.
Nechcem dlho naťahovať nejakými štatistikami, ale zjednodušene možno povedať, že Slovensko vymiera, a možno si povieme, ale veď za minulý rok pribudlo 5-tisíc ľudí. Ono to ale nie je dané dostatočnou pôrodnosťou, ale tým, že sa zvyšuje vekový priemer obyvateľstva a takisto aj tu aj nejaká, nejaká imigrácia. Takže môžem povedať, že Slovensko v skutočnosti, čo sa týka prirodzeného prírastku, vymiera a negatívne sa vyvíja aj vekové zloženie obyvateľstva. Aby bolo jasné, tým "negatívne" nemyslím, že mladí sú lepší a starí sú horší, samozrejme, komu česť, tomu česť, len vieme asi všetci, z akých dôvodov je aj to vekové zloženie dôležité.
Myslím si, že ak hovoríme o demografickom vývoji a môžme sa odvolať aj na vystúpenia prezidentov, ktorí častokrát napríklad o tom hovorili vo svojich vystúpeniach aj tu v Národnej rade, že pozitívny demografický rozvoj je štátny záujem. Pozitívny demografický vývoj je štátny záujem. Nemať deti alebo, lepšie povedané, trend nemať deti je luxus, ktorý si táto krajina nemôže dovoliť. Nemať deti je luxus. Stojí to veľmi veľa a týka sa nás to aj teraz a perspektívne aj do budúcnosti.
Ja by som na podporu tohto tvrdenia prečítal aj citát z článku, ktorý bol publikovaný minulý rok, 30. apríla... (ruch v sále), kolegovia, poprosím vás... (zaznievanie gongu), 30. apríla 2015, kde v perexe tohto článku, ktorý sa objavil na portáli HNonline, sa píše:
"Minister Kažimír dostal od Rady pre rozpočtovú zodpovednosť niekoľko rád. Financie podľa nej v minulom roku nesmerovali k dlhodobej udržateľnosti." To bolo ešte v minulom volebnom období, ale pán minister je aj súčasným ministrom financií a tie nastavenia sú približne také isté. Niekoľko výrokov z tohto textu. Táto Rada pre rozpočtovú zodpovednosť a jej predstavitelia hovoria:
"Ak sa neprijmú nové opatrenia, do 15 rokov môže čeliť Slovensko otázke bankrotu." To znamená, keď to bol rok 2015, tak sa hovorí rámcovo o roku 2030. Do 15 rokov môže Slovensko čeliť otázke bankrotu.
A teraz citát od pána Horvátha, člena tejto Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (reakcia z pléna), bývalého, ďakujem za poznámku, v tom čase člena. Citujem:
"Demografický výhľad na Slovensku je taký zlý, že keď sa pri dnešnom nastavení politík neprijmú žiadne nové opatrenia, verejné financie nezachráni ani priaznivý vietor do plachiet ekonomiky."
A ešte jeden citát: "Dnešné nastavenie politík je také, že súčasná generácia dostáva veľký benefit na úkor budúcich generácií."
V tejto veci je iste rozhodujúci aj nejaký ideový pohľad, možno konzervatívno-liberálny a niekto môže povedať, že otázka počtu detí alebo to vôbec, či ľudia majú deti, je súkromná vec. Ja rád aj študentom vysvetľujem, že je rozdiel medzi výrazom súkromný a osobný. Som presvedčený, že otázka manželstva, rodiny, vzťahov, populácie je osobná vec. A, samozrejme, zastávam to, že v tomto má jasne práve navrch rodina, manželský pár, jednotlivci. Nikto ich nemôže nútiť aby vstupovali do manželstva, aby žili v ňom, aby mali deti. Je to ich osobná vec. Ale nesúhlasím s tým, že je to súkromná vec, pretože je veľmi silná previazanosť medzi tým, ako vyzerá populácia na Slovensku a ako funguje celá táto krajina. Je to pohľad spoločného dobra. To znamená, na jednej strane, pochopiteľne, primárne rešpektovanie osobnej veci človeka a jednotlivcov, párov, na druhej strane otázka záujmu spoločného dobra krajiny.
Žiadnou, žiadnou rodinnou politikou sa nemožno pustiť na cestu sociálneho inžinierstva. To je niečo úplne extrémneho, skúšali to robiť ľudia ako nejaký Pol Pot v Kambodži a ďalší známi z dejín 20. storočia, neslávne známi. Takže nie žiadne sociálne inžinierstvo, na druhej strane ale existuje niečo ako pud sebazáchovy. To znamená, ak ten vývoj demografický je katastrofálny, tak nemôžme sa tváriť, že s tým sa nič nedá urobiť, že to proste..., mykneme plecami a necháme to tak: "Je to súkromná vec ľudí, my s tým nič, nič nenarobíme..."
Viete, keď sa pozrieme do zdravotníctva, minule tu jeden kolega navrhoval, že by sa malo prihliadať, čo sa týka zdravotného poistenia alebo plnenie čerpania zdravotného poisťovňa, poistenia, na to, ako ľudia pristupujú k svojmu zdraviu. Či dbajú na prevenciu, či sa starajú o to, že naozaj sú zdraví, či nerobia rizikové veci, ako napr. tuhé fajčenie a podobne. Niekto si môže povedať, veď to je súkromná vec, veď zdravie je súkromná vec. No iste, ak sa niekto rozhodne, že si zničí pľúca tým, že bude tuho fajčiť, je to jeho vec, ale v každom prípade, ak na následky, ak následky tohto správania chce potom čerpať a riešiť zo zdravotného poistenia, je to problém. Dnes mnohé poisťovne sa snažia pristupovať k tomu pozitívne, motivačne a vychádzať v ústrety tým klientom, ktorí sa snažia správať, správať zodpovedne a do toho investujú, pretože sa im to vráti. Investujú do prevencie, investujú do zdravia, pretože sa im to vráti.
Vystúpenie alebo úvodné slovo kolegyni Eriky Jurinovej ma inšpirovalo k tomu, že ako učiteľ, 15 rokov som učil na gymnáziu, som často čelil otázkam študentov, koľko chcete mať detí, pán profesor. A pamätám si, že prvýkrát som dostal tú otázku, keď sme boli čerstvo zobratí, učil som prvý rok, nie, pardon, druhý rok som učil a čakali sme naše prvé dieťa, ktoré o chvíľu bude mať už osemnásť rokov, a keď sa ma študenti spýtali, ja mám rád také, tak trocha popodpichovať študentov, aby porozmýšľali, a keď sa ma spýtali túto otázku, koľko chcete mať detí, tak som povedal, že nerozumiem otázke. A oni hovoria, ako nerozumiete otázke. No rozumiem slovám "koľko" aj "chcete", ale ja zatiaľ neviem, čo je to mať deti. Ani v jednotnom čísle, mať dieťa a ani v množnom, mať deti. Takže legitímne budeme zodpovedať na túto otázku až po dvoch, lebo to bude množné číslo prvýkrát, a koľko chcem mať detí, lebo už budem vedieť, čo je to mať deti. Ale s Martuškou, mojou manželkou, keď sme spolu teda chodili, tak sme si hovorili, že tak štyri, hej. Niežeby sme si to naplánovali ako päťročnicu alebo tri päťročnice, ale povedali sme si, že tak štyri je fajn. Fakt je, že máme štyri, a nechcem povedať, že sme už zavreli krám, pretože niekedy hovorím manželke, že vieš, miláčik, tvoji rodičia majú päť detí, moji rodičia majú päť detí, susedia naľavo majú päť detí, susedia napravo majú päť detí a my máme štyri. Ona mi naznačuje, že musím byť viac doma.
No takže ale vrátim sa k tomu, k tej veci, že možno niektorí si povedia, no tak tebe sa rozpráva, lebo máš štyri deti, si poslanec. Uisťujem vás, že štyri deti sme mali predtým, ako som len tušil, že vstúpim do politiky. Naša najmladšia mala vtedy 2 roky, teraz je prváčka aktuálne. To znamená, že štyri deti som mal skôr alebo mali sme skôr, ako som sa stal poslancom. Presnejšie, bol som 15 rokov pedagógom, z toho manželka bola 12 rokov na materskej. Takže niečo aj o tom, čo je to mať a vychovávať aj živiť štyri deti, viem, nie je to nijaká teória.
Chcem ale povedať, že v našej, v našej spoločnosti je taký trend, a teraz nehovorím o osobnom rozhodnutí konkrétnych párov, ale o spoločenskom trende, kde napríklad, keď sme čakali tretie, tak ma stretla na schodoch susedka v paneláku, kde som vyrastal od malička, od troch rokov sme tam bývali, tá susedka ma poznala od tých troch rokov, veľmi dobré vzťahy, a keď sa teda dopočula, že čakáme tretie, tak povedala tak akože, najprv tak ako pozitívne, že gratuluje, a potom povedala takú vetu, že ale snáď už by stačilo. Že toto je zvláštne, že je tu taký trend. Podľa mňa pre krajinu bude zdravé, ak tu bude trend, nie nútenie, nie moralizovanie, ale trend, že je normálne, je bežné, je chvályhodné tri-štyri deti. Ak niekto chce mať jedno, nech sa páči, ale je úplne normálne a aj priam žiaduce, keď niekto má tri-štyri, chce mať päť, chce mať osem, nech sa páči. A pre Slovensko je to kľúčové, aby sa toto zmenilo, aby sa to pohlo.
Ja sa netajím tým, že jedna z vecí, a cítim sa do toho nominovaný aj svojimi voličmi, je vyvolať veľmi vážnu spoločenskú diskusiu o tejto záležitosti, o demografickom raste, o rodine, pretože môžem si povedať, čo mňa to trápi, ja mám štyri deti, dúfam, že budem mať dosť vnúčat, mám veľa známych, my sa pohybujeme v prostredí veľmi takom, nazvem to že propopulačnom alebo family friendly, ale mne záleží na Slovensku. Ja milujem Slovensko. Je to moja vlasť, je to naša krajina, a ak môžem pomôcť v tejto veci, pomôcť, vôbec nie nariaďovať alebo nútiť, alebo moralizovať, budem veľmi rád. Sľubujem vám, že túto tému nenecháme zaspať, že ju budeme živiť, budeme povzbudzovať a budeme v nej veľmi konštruktívni.
Myslím si a hovoril som to aj pri vystúpení k programovému vyhláseniu vlády, že program tejto vlády je nedostatočný podľa mňa v tejto oblasti. Aj ten, čo sa týka rodinnej politiky aj čo sa týka demografie. Ale chcem byť úplne férový, nemyslím si, že to je problém tejto vlády. Myslím si, že celkovo vlády za tých rádovo 25 rokov túto vec nejak veľmi neriešili. Možno je to tým, že naozaj sa necháme učičíkať takými, takými debatkami o tom, že to je súkromná veci ľudí a my sa do toho nestaráme. Podľa mňa je to kľúčová vec, je to naozaj štátny záujem a nechcem, aby sme na tieto veci rezignovali.
Čo môžme robiť ako, ako štát, ako spoločnosť? Tak po prvé, môžme oceniť tých, ktorí deti majú, a pomôcť im. Oceniť a pomôcť. Potom tým, ktorí chcú možno pomôcť, aby mohli. Opäť Erika Jurinová hovorila veľmi vážny fakt, že ľudia si tak akosi v tej prirodzenej túžbe, v prirodzenej láske, v prirodzenom prevedení, nastolení želajú mať viacej detí, než potom v skutočnosti majú. Takže ak ľudia chcú, nemusíme nikoho nútiť, aby mal, aby chcel mať, ale ak chcú, aby mohli. Samozrejme, môžme aj to v rámci osvety, školstva, výchovy k manželstvu a rodičovstvu, môžme motivovať špeciálne mladých ľudí, aby chceli a objavili tú krásu manželstva a rodičovstva.
A nezanedbateľná vec je aj z tej opačnej strany, že pomôcť a motivovať tých, ktorí sa tu narodili, vyrástli, vyštudovali, aby na Slovensku zostali, aby mohli zostať, prípadne aby sa vrátili, aby tu mali prácu, aby bola Slovensko pre nich atraktívna krajina. K tomu je, samozrejme, potrebné množstvo opatrení rôznych nástrojov, a preto my predkladáme na tejto schôdzi taký určitý balík zákonov, teda úplne presnejšie, predkladajú ho moje kolegyne, naše kolegyne, ženy, ja som na to veľmi hrdý.
Som presvedčený, že politikou budúcnosti je rodinná politika. Politikou budúcnosti je rodinná politika, teda politika priateľská k rodinám, ako sa hovorí po anglicky family friendly, politika propopulačná, podpora zakladania rodín, ktoré majú deti, a ich stabilita.
Niekedy akoby tak zahrnieme rodinnú politiku k sociálnej alebo pod sociálnu politiku. Aj ministerstvo je ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Sociálna politika a rodinná politika sú dve veľmi rozličné alebo veľmi rôzne, samostatné politiky a dalo by sa povedať, že medzi nimi, čo sa týka výdavkov, je nepriama úmera. Čím viac investujeme do rodinnej politiky, tým menej potom potrebujeme investovať do sociálnej politiky, pretože najväčšou zbraňou proti, proti chudobe a sociálnym problémom je stabilná, funkčná, sebestačná rodina, zdravá rodina.
Ja sám, ale to je skôr taká formálna vec, by som navrhoval, aby ako výraz tejto priority a tohto uvedomenia si sme premenovali ministerstvo, aby sa nevolalo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny... (ruch v sále a zaznievanie gongu), ďakujem, ale aby sa volalo ministerstvo rodiny, práce a sociálnych vecí, pretože keď ľudia majú rodinu, majú prácu, tak potom my musíme riešiť oveľa menej sociálnych vecí. A to nie je len samo o financiách, to je aj o dôstojnosti človeka a o kvalitnom živote.
Na záver (ruch v sále), keď dovolíte, kolegovia, by som uviedol aj príklady, že tejto rodinnej politike sa vážne venujú alebo tejto prodemografickej politike sa vážne venuje aj v iných krajinách. V Poľsku zaviedli program, ktorý sa volá Rodina plus 500, a jeden z konkrétnych, jedno z konkrétnych opatrení hovorí, že od druhého dieťaťa je daňový bonus na jedno dieťa 500 zlatých, preto Rodina plus 500. (Reakcia z pléna.) Zlotých, povedal som zlatých. (Neutíchajúci ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Prosím, kľud v rokovacej sále.
Vašečka, Richard, poslanec NR SR
Presne tak. 500 zlotých, čo je podľa menovej kalkulačky 115 eur. My ponúkame daňový bonus vo výške takmer 40 eur na každé dieťa. V Poľsku ponúkajú túto, tento, tento príspevok alebo tento bonus vo výške 115 od druhého dieťaťa vyše, čiže na druhé, na tretie, na štvrté. Príklad z Poľska.
Mne sa práve daňový bonus vo všeobecnosti zdá, aby som ukončil pri tom konkrétnom návrhu zákona, ako veľmi vhodná vec, pretože daňový bonus je naozaj rodinná politika, nie sociálna. To znamená, že nehovoríme, dajte viac, ale hovorím, menej zoberte, pretože hovoríme o daniach, ktoré tento človek, zamestnaný človek vyprodukoval. Ponuka štátu a štát hovorí, výborne, priamo na mieste sa spotrebujú na niečo, čo je pre nás prioritou, rodina. Vyhneme sa nejakým prerozdeľovaniam, kolotočom cez päť nejakých prostredníkov, kde sa tieto peniaze strácajú. Priamo ten človek, ktorý má deti a pracuje, využije a štát mu dovolí využiť tie dane na budovanie jeho rodiny, na podporu jeho rodiny.
Samozrejme, všetky tieto opatrenia majú istý časový nábeh. Neznamená to, že ak prijmeme nejaké opatrenie, napríklad keď podporíte tento zákon, tak o deväť mesiacov začne, budeme mať zrazu o desaťtisíce detí viac. Samozrejme, a ako povedala kolegyňa, nikdy sa nedá kúpiť to, aby ľudia mali deti, ale možno pomôcť tým, ktorí chcú, a veľa ľudí chce.
A nakoniec by som ešte takou zaujímavosťou. Existuje dokonca aj v západných krajinách veľmi silné a aj štátom podporované alebo priamo organizované prodemografické kampane. Dve krajiny konkrétne v poslednej dobe, Dánsko, kde tá kampaň prebehla takým, takým fun spôsobom a má aj merateľné výsledky. My momentálne komunikujeme s dánskym konzulátom, aby sme zistili viac o tomto, a budem vás o tom informovať, ale istým spôsobom môžme, môžme spozitívniť túto myšlienku.
Takisto napríklad aj v Taliansku, kde sa možno vybrali takou viac moralistickou cestou a boli na to také aj rozpačité reakcie, ale myslím si, že keď sme už, spomíname Poľsko, Dánsko, Taliansko, že Slovensko by nemalo zostať bokom a že naozaj politikou budúcnosti je rodinná politika. Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
14.9.2016 o 10:42 hod.
Mgr.
Richard Vašečka
Videokanál poslanca
Dobrý deň, milí kolegovia. Vážení pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Pani navrhovateľka, pán spravodajca, ja sa veľmi teším, že po tých niekoľkých dňoch naťahovania s rokovacím poriadkom môžme teraz hovoriť aj o nejakých pozitívnych návrhoch, a som veľmi rád, že sa aj blíži jedenásta hodina, že tu bude postupne stále viac kolegov. Naozaj Vás chcem tak pozvať a poprosiť o pozornosť. Táto téma je dôležitá.
Naše kolegyne z poslaneckého klubu OĽANO - NOVA predložili balík, možno to nazvať, prorodinných zákonov. Je to prvé čítanie, čiže hovorí sa trocha aj o filozofii, že prečo vlastne navrhujeme takého zmeny. A je dosť možné, že môžme na túto filozofiu a pohľad mať teda rôzne názory. Ale je dôležité, že táto oblasť naozaj je pre Slovensko kľúčová, a musíme hľadať dobré riešenia. My v opozícii môžme naozaj tu debatu vyvolávať, apelovať na tých, ktorí majú zodpovednosť vo vláde, ktorí majú ministerstvá. Máme ministerstvo, ktoré nesie v svojom názve rodinu, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Takže je to dôIežitá téma. Budem rád, keď budete so mnou aj polemizovať, prípadne nesúhlasiť, aby sme tejto téme dali vážnosť, pretože si myslím, že toto je naozaj téma, ktorá sa týka úplne každého.
Nechcem dlho naťahovať nejakými štatistikami, ale zjednodušene možno povedať, že Slovensko vymiera, a možno si povieme, ale veď za minulý rok pribudlo 5-tisíc ľudí. Ono to ale nie je dané dostatočnou pôrodnosťou, ale tým, že sa zvyšuje vekový priemer obyvateľstva a takisto aj tu aj nejaká, nejaká imigrácia. Takže môžem povedať, že Slovensko v skutočnosti, čo sa týka prirodzeného prírastku, vymiera a negatívne sa vyvíja aj vekové zloženie obyvateľstva. Aby bolo jasné, tým "negatívne" nemyslím, že mladí sú lepší a starí sú horší, samozrejme, komu česť, tomu česť, len vieme asi všetci, z akých dôvodov je aj to vekové zloženie dôležité.
Myslím si, že ak hovoríme o demografickom vývoji a môžme sa odvolať aj na vystúpenia prezidentov, ktorí častokrát napríklad o tom hovorili vo svojich vystúpeniach aj tu v Národnej rade, že pozitívny demografický rozvoj je štátny záujem. Pozitívny demografický vývoj je štátny záujem. Nemať deti alebo, lepšie povedané, trend nemať deti je luxus, ktorý si táto krajina nemôže dovoliť. Nemať deti je luxus. Stojí to veľmi veľa a týka sa nás to aj teraz a perspektívne aj do budúcnosti.
Ja by som na podporu tohto tvrdenia prečítal aj citát z článku, ktorý bol publikovaný minulý rok, 30. apríla... (ruch v sále), kolegovia, poprosím vás... (zaznievanie gongu), 30. apríla 2015, kde v perexe tohto článku, ktorý sa objavil na portáli HNonline, sa píše:
"Minister Kažimír dostal od Rady pre rozpočtovú zodpovednosť niekoľko rád. Financie podľa nej v minulom roku nesmerovali k dlhodobej udržateľnosti." To bolo ešte v minulom volebnom období, ale pán minister je aj súčasným ministrom financií a tie nastavenia sú približne také isté. Niekoľko výrokov z tohto textu. Táto Rada pre rozpočtovú zodpovednosť a jej predstavitelia hovoria:
"Ak sa neprijmú nové opatrenia, do 15 rokov môže čeliť Slovensko otázke bankrotu." To znamená, keď to bol rok 2015, tak sa hovorí rámcovo o roku 2030. Do 15 rokov môže Slovensko čeliť otázke bankrotu.
A teraz citát od pána Horvátha, člena tejto Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (reakcia z pléna), bývalého, ďakujem za poznámku, v tom čase člena. Citujem:
"Demografický výhľad na Slovensku je taký zlý, že keď sa pri dnešnom nastavení politík neprijmú žiadne nové opatrenia, verejné financie nezachráni ani priaznivý vietor do plachiet ekonomiky."
A ešte jeden citát: "Dnešné nastavenie politík je také, že súčasná generácia dostáva veľký benefit na úkor budúcich generácií."
V tejto veci je iste rozhodujúci aj nejaký ideový pohľad, možno konzervatívno-liberálny a niekto môže povedať, že otázka počtu detí alebo to vôbec, či ľudia majú deti, je súkromná vec. Ja rád aj študentom vysvetľujem, že je rozdiel medzi výrazom súkromný a osobný. Som presvedčený, že otázka manželstva, rodiny, vzťahov, populácie je osobná vec. A, samozrejme, zastávam to, že v tomto má jasne práve navrch rodina, manželský pár, jednotlivci. Nikto ich nemôže nútiť aby vstupovali do manželstva, aby žili v ňom, aby mali deti. Je to ich osobná vec. Ale nesúhlasím s tým, že je to súkromná vec, pretože je veľmi silná previazanosť medzi tým, ako vyzerá populácia na Slovensku a ako funguje celá táto krajina. Je to pohľad spoločného dobra. To znamená, na jednej strane, pochopiteľne, primárne rešpektovanie osobnej veci človeka a jednotlivcov, párov, na druhej strane otázka záujmu spoločného dobra krajiny.
Žiadnou, žiadnou rodinnou politikou sa nemožno pustiť na cestu sociálneho inžinierstva. To je niečo úplne extrémneho, skúšali to robiť ľudia ako nejaký Pol Pot v Kambodži a ďalší známi z dejín 20. storočia, neslávne známi. Takže nie žiadne sociálne inžinierstvo, na druhej strane ale existuje niečo ako pud sebazáchovy. To znamená, ak ten vývoj demografický je katastrofálny, tak nemôžme sa tváriť, že s tým sa nič nedá urobiť, že to proste..., mykneme plecami a necháme to tak: "Je to súkromná vec ľudí, my s tým nič, nič nenarobíme..."
Viete, keď sa pozrieme do zdravotníctva, minule tu jeden kolega navrhoval, že by sa malo prihliadať, čo sa týka zdravotného poistenia alebo plnenie čerpania zdravotného poisťovňa, poistenia, na to, ako ľudia pristupujú k svojmu zdraviu. Či dbajú na prevenciu, či sa starajú o to, že naozaj sú zdraví, či nerobia rizikové veci, ako napr. tuhé fajčenie a podobne. Niekto si môže povedať, veď to je súkromná vec, veď zdravie je súkromná vec. No iste, ak sa niekto rozhodne, že si zničí pľúca tým, že bude tuho fajčiť, je to jeho vec, ale v každom prípade, ak na následky, ak následky tohto správania chce potom čerpať a riešiť zo zdravotného poistenia, je to problém. Dnes mnohé poisťovne sa snažia pristupovať k tomu pozitívne, motivačne a vychádzať v ústrety tým klientom, ktorí sa snažia správať, správať zodpovedne a do toho investujú, pretože sa im to vráti. Investujú do prevencie, investujú do zdravia, pretože sa im to vráti.
Vystúpenie alebo úvodné slovo kolegyni Eriky Jurinovej ma inšpirovalo k tomu, že ako učiteľ, 15 rokov som učil na gymnáziu, som často čelil otázkam študentov, koľko chcete mať detí, pán profesor. A pamätám si, že prvýkrát som dostal tú otázku, keď sme boli čerstvo zobratí, učil som prvý rok, nie, pardon, druhý rok som učil a čakali sme naše prvé dieťa, ktoré o chvíľu bude mať už osemnásť rokov, a keď sa ma študenti spýtali, ja mám rád také, tak trocha popodpichovať študentov, aby porozmýšľali, a keď sa ma spýtali túto otázku, koľko chcete mať detí, tak som povedal, že nerozumiem otázke. A oni hovoria, ako nerozumiete otázke. No rozumiem slovám "koľko" aj "chcete", ale ja zatiaľ neviem, čo je to mať deti. Ani v jednotnom čísle, mať dieťa a ani v množnom, mať deti. Takže legitímne budeme zodpovedať na túto otázku až po dvoch, lebo to bude množné číslo prvýkrát, a koľko chcem mať detí, lebo už budem vedieť, čo je to mať deti. Ale s Martuškou, mojou manželkou, keď sme spolu teda chodili, tak sme si hovorili, že tak štyri, hej. Niežeby sme si to naplánovali ako päťročnicu alebo tri päťročnice, ale povedali sme si, že tak štyri je fajn. Fakt je, že máme štyri, a nechcem povedať, že sme už zavreli krám, pretože niekedy hovorím manželke, že vieš, miláčik, tvoji rodičia majú päť detí, moji rodičia majú päť detí, susedia naľavo majú päť detí, susedia napravo majú päť detí a my máme štyri. Ona mi naznačuje, že musím byť viac doma.
No takže ale vrátim sa k tomu, k tej veci, že možno niektorí si povedia, no tak tebe sa rozpráva, lebo máš štyri deti, si poslanec. Uisťujem vás, že štyri deti sme mali predtým, ako som len tušil, že vstúpim do politiky. Naša najmladšia mala vtedy 2 roky, teraz je prváčka aktuálne. To znamená, že štyri deti som mal skôr alebo mali sme skôr, ako som sa stal poslancom. Presnejšie, bol som 15 rokov pedagógom, z toho manželka bola 12 rokov na materskej. Takže niečo aj o tom, čo je to mať a vychovávať aj živiť štyri deti, viem, nie je to nijaká teória.
Chcem ale povedať, že v našej, v našej spoločnosti je taký trend, a teraz nehovorím o osobnom rozhodnutí konkrétnych párov, ale o spoločenskom trende, kde napríklad, keď sme čakali tretie, tak ma stretla na schodoch susedka v paneláku, kde som vyrastal od malička, od troch rokov sme tam bývali, tá susedka ma poznala od tých troch rokov, veľmi dobré vzťahy, a keď sa teda dopočula, že čakáme tretie, tak povedala tak akože, najprv tak ako pozitívne, že gratuluje, a potom povedala takú vetu, že ale snáď už by stačilo. Že toto je zvláštne, že je tu taký trend. Podľa mňa pre krajinu bude zdravé, ak tu bude trend, nie nútenie, nie moralizovanie, ale trend, že je normálne, je bežné, je chvályhodné tri-štyri deti. Ak niekto chce mať jedno, nech sa páči, ale je úplne normálne a aj priam žiaduce, keď niekto má tri-štyri, chce mať päť, chce mať osem, nech sa páči. A pre Slovensko je to kľúčové, aby sa toto zmenilo, aby sa to pohlo.
Ja sa netajím tým, že jedna z vecí, a cítim sa do toho nominovaný aj svojimi voličmi, je vyvolať veľmi vážnu spoločenskú diskusiu o tejto záležitosti, o demografickom raste, o rodine, pretože môžem si povedať, čo mňa to trápi, ja mám štyri deti, dúfam, že budem mať dosť vnúčat, mám veľa známych, my sa pohybujeme v prostredí veľmi takom, nazvem to že propopulačnom alebo family friendly, ale mne záleží na Slovensku. Ja milujem Slovensko. Je to moja vlasť, je to naša krajina, a ak môžem pomôcť v tejto veci, pomôcť, vôbec nie nariaďovať alebo nútiť, alebo moralizovať, budem veľmi rád. Sľubujem vám, že túto tému nenecháme zaspať, že ju budeme živiť, budeme povzbudzovať a budeme v nej veľmi konštruktívni.
Myslím si a hovoril som to aj pri vystúpení k programovému vyhláseniu vlády, že program tejto vlády je nedostatočný podľa mňa v tejto oblasti. Aj ten, čo sa týka rodinnej politiky aj čo sa týka demografie. Ale chcem byť úplne férový, nemyslím si, že to je problém tejto vlády. Myslím si, že celkovo vlády za tých rádovo 25 rokov túto vec nejak veľmi neriešili. Možno je to tým, že naozaj sa necháme učičíkať takými, takými debatkami o tom, že to je súkromná veci ľudí a my sa do toho nestaráme. Podľa mňa je to kľúčová vec, je to naozaj štátny záujem a nechcem, aby sme na tieto veci rezignovali.
Čo môžme robiť ako, ako štát, ako spoločnosť? Tak po prvé, môžme oceniť tých, ktorí deti majú, a pomôcť im. Oceniť a pomôcť. Potom tým, ktorí chcú možno pomôcť, aby mohli. Opäť Erika Jurinová hovorila veľmi vážny fakt, že ľudia si tak akosi v tej prirodzenej túžbe, v prirodzenej láske, v prirodzenom prevedení, nastolení želajú mať viacej detí, než potom v skutočnosti majú. Takže ak ľudia chcú, nemusíme nikoho nútiť, aby mal, aby chcel mať, ale ak chcú, aby mohli. Samozrejme, môžme aj to v rámci osvety, školstva, výchovy k manželstvu a rodičovstvu, môžme motivovať špeciálne mladých ľudí, aby chceli a objavili tú krásu manželstva a rodičovstva.
A nezanedbateľná vec je aj z tej opačnej strany, že pomôcť a motivovať tých, ktorí sa tu narodili, vyrástli, vyštudovali, aby na Slovensku zostali, aby mohli zostať, prípadne aby sa vrátili, aby tu mali prácu, aby bola Slovensko pre nich atraktívna krajina. K tomu je, samozrejme, potrebné množstvo opatrení rôznych nástrojov, a preto my predkladáme na tejto schôdzi taký určitý balík zákonov, teda úplne presnejšie, predkladajú ho moje kolegyne, naše kolegyne, ženy, ja som na to veľmi hrdý.
Som presvedčený, že politikou budúcnosti je rodinná politika. Politikou budúcnosti je rodinná politika, teda politika priateľská k rodinám, ako sa hovorí po anglicky family friendly, politika propopulačná, podpora zakladania rodín, ktoré majú deti, a ich stabilita.
Niekedy akoby tak zahrnieme rodinnú politiku k sociálnej alebo pod sociálnu politiku. Aj ministerstvo je ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Sociálna politika a rodinná politika sú dve veľmi rozličné alebo veľmi rôzne, samostatné politiky a dalo by sa povedať, že medzi nimi, čo sa týka výdavkov, je nepriama úmera. Čím viac investujeme do rodinnej politiky, tým menej potom potrebujeme investovať do sociálnej politiky, pretože najväčšou zbraňou proti, proti chudobe a sociálnym problémom je stabilná, funkčná, sebestačná rodina, zdravá rodina.
Ja sám, ale to je skôr taká formálna vec, by som navrhoval, aby ako výraz tejto priority a tohto uvedomenia si sme premenovali ministerstvo, aby sa nevolalo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny... (ruch v sále a zaznievanie gongu), ďakujem, ale aby sa volalo ministerstvo rodiny, práce a sociálnych vecí, pretože keď ľudia majú rodinu, majú prácu, tak potom my musíme riešiť oveľa menej sociálnych vecí. A to nie je len samo o financiách, to je aj o dôstojnosti človeka a o kvalitnom živote.
Na záver (ruch v sále), keď dovolíte, kolegovia, by som uviedol aj príklady, že tejto rodinnej politike sa vážne venujú alebo tejto prodemografickej politike sa vážne venuje aj v iných krajinách. V Poľsku zaviedli program, ktorý sa volá Rodina plus 500, a jeden z konkrétnych, jedno z konkrétnych opatrení hovorí, že od druhého dieťaťa je daňový bonus na jedno dieťa 500 zlatých, preto Rodina plus 500. (Reakcia z pléna.) Zlotých, povedal som zlatých. (Neutíchajúci ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Prosím, kľud v rokovacej sále.
Vašečka, Richard, poslanec NR SR
Presne tak. 500 zlotých, čo je podľa menovej kalkulačky 115 eur. My ponúkame daňový bonus vo výške takmer 40 eur na každé dieťa. V Poľsku ponúkajú túto, tento, tento príspevok alebo tento bonus vo výške 115 od druhého dieťaťa vyše, čiže na druhé, na tretie, na štvrté. Príklad z Poľska.
Mne sa práve daňový bonus vo všeobecnosti zdá, aby som ukončil pri tom konkrétnom návrhu zákona, ako veľmi vhodná vec, pretože daňový bonus je naozaj rodinná politika, nie sociálna. To znamená, že nehovoríme, dajte viac, ale hovorím, menej zoberte, pretože hovoríme o daniach, ktoré tento človek, zamestnaný človek vyprodukoval. Ponuka štátu a štát hovorí, výborne, priamo na mieste sa spotrebujú na niečo, čo je pre nás prioritou, rodina. Vyhneme sa nejakým prerozdeľovaniam, kolotočom cez päť nejakých prostredníkov, kde sa tieto peniaze strácajú. Priamo ten človek, ktorý má deti a pracuje, využije a štát mu dovolí využiť tie dane na budovanie jeho rodiny, na podporu jeho rodiny.
Samozrejme, všetky tieto opatrenia majú istý časový nábeh. Neznamená to, že ak prijmeme nejaké opatrenie, napríklad keď podporíte tento zákon, tak o deväť mesiacov začne, budeme mať zrazu o desaťtisíce detí viac. Samozrejme, a ako povedala kolegyňa, nikdy sa nedá kúpiť to, aby ľudia mali deti, ale možno pomôcť tým, ktorí chcú, a veľa ľudí chce.
A nakoniec by som ešte takou zaujímavosťou. Existuje dokonca aj v západných krajinách veľmi silné a aj štátom podporované alebo priamo organizované prodemografické kampane. Dve krajiny konkrétne v poslednej dobe, Dánsko, kde tá kampaň prebehla takým, takým fun spôsobom a má aj merateľné výsledky. My momentálne komunikujeme s dánskym konzulátom, aby sme zistili viac o tomto, a budem vás o tom informovať, ale istým spôsobom môžme, môžme spozitívniť túto myšlienku.
Takisto napríklad aj v Taliansku, kde sa možno vybrali takou viac moralistickou cestou a boli na to také aj rozpačité reakcie, ale myslím si, že keď sme už, spomíname Poľsko, Dánsko, Taliansko, že Slovensko by nemalo zostať bokom a že naozaj politikou budúcnosti je rodinná politika. Ďakujem.
Rozpracované
11:14
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11:14
Ondrej DostálDanko, Andrej, predseda NR SR
Poprosím, kľud v sále ešte. Pán Galko, poprosím, naozaj, lebo nepočujem.
Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Navrhujem, aby si Národná rada minútou ticha uctila pamiatku Károlyho Thóta, ktorý zomrel v sobotu po dlhej a ťažkej chorobe...
Danko, Andrej, predseda NR SR
Poprosím, kľud v sále ešte. Pán Galko, poprosím, naozaj, lebo nepočujem.
Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Navrhujem, aby si Národná rada minútou ticha uctila pamiatku Károlyho Thóta, ktorý zomrel v sobotu po dlhej a ťažkej chorobe vo veku 57 rokov, a dnes sa v Šamoríne uskutoční jeho pohreb.
Károly Tóth bol v novembri ’89 jedným zo zakladateľov a prvým predsedom Maďarskej nezávislej iniciatívy. MNI spolu s VPN viedla na Slovensku revolúciu proti komunistickému režimu a realizovala ponovembrovú transformáciu na demokratický politický systém. Spolu s VPN sa zúčastnila prvých slobodných volieb v roku 1990. Neskôr sa zmenila MOS, stala sa súčasťou Maďarskej koalície a potom Strany maďarskej koalície vedenej pánom Bugárom.
Károly Tóth bol významný maďarský intelektuál a myslím si, že si patrí pripomenúť pamiatku človeka, ktorý stál na čele prvej demokratickej formácie v novembri ’89.
Vystúpenie s procedurálnym návrhom
14.9.2016 o 11:14 hod.
Mgr.
Ondrej Dostál
Videokanál poslanca
Pán predseda, navrhujem, aby si Národná rada... (Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Danko, Andrej, predseda NR SR
Poprosím, kľud v sále ešte. Pán Galko, poprosím, naozaj, lebo nepočujem.
Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Navrhujem, aby si Národná rada minútou ticha uctila pamiatku Károlyho Thóta, ktorý zomrel v sobotu po dlhej a ťažkej chorobe vo veku 57 rokov, a dnes sa v Šamoríne uskutoční jeho pohreb.
Károly Tóth bol v novembri ’89 jedným zo zakladateľov a prvým predsedom Maďarskej nezávislej iniciatívy. MNI spolu s VPN viedla na Slovensku revolúciu proti komunistickému režimu a realizovala ponovembrovú transformáciu na demokratický politický systém. Spolu s VPN sa zúčastnila prvých slobodných volieb v roku 1990. Neskôr sa zmenila MOS, stala sa súčasťou Maďarskej koalície a potom Strany maďarskej koalície vedenej pánom Bugárom.
Károly Tóth bol významný maďarský intelektuál a myslím si, že si patrí pripomenúť pamiatku človeka, ktorý stál na čele prvej demokratickej formácie v novembri ’89.
Rozpracované