9. schôdza

43.
Ďakujem pekne. Ochrana slabších je podľa mňa jedna z veľmi dôležitých tém, na ktorú sa častokrát zabúda. Toto, čo robíme, je v predkladanom zákone, je možnože malá odrobinka, ako sa, ako dokážeme zlepšiť prostredie pre rodiny, ktoré sú jednočlenné, alebo teda matka starajúca sa o dieťa. Ospravedlňujem sa zo zadychčania. (Povedané so smiechom.)
Je to naozaj možnože len kvapka v mori, ale uvedomte si aj tie príbehy, ktoré čítala kolegyňa, tie matky sú často závislé možno na dvadsiatich eurách, aby dokázali prežiť z jedného mesiaca na druhý. Nevraviac o tom, že druhý rodič, ktorý, ktorý teda nepožíva tú starosť o úplnú starostlivosť o dieťa, má úplne voľný život. Nevravím, že mu neni ľúto, že dieťa nemá pri sebe, ale proste má svet. Preňho ten svet má úplne inú dimenziu. Na matke alebo na tom rodičovi, ktorý má starostlivosť, je všetko. Postarať sa o dieťa, či má zabezpečené jedlo, oblečenie, či je pripravené do školy, do škôlky, proste prežíva aj jeho citový svet, všetko a to, že sudca mu prisúdi alebo dá povinnosť druhému rodičovi platiť 27..., 20 eur mesačne, je fakt smiešne a na zamyslenie.
Toto opatrenie nestojí štátny rozpočet ani halier, nič. Tak prosím vás, aspoň, aspoň buďte naozaj takí džentlmeni a pomôžte osamelým matkám.
Ďakujem.

44.
Pán poslanec Dostál.

45.
Pani poslankyňa Gaborčáková, povedali ste, že neviete, či to prejde, ale urobili ste, čo považujete za správne a čo je vo vašich silách. Chcem vás v tomto prístupe povzbudiť, myslím si, že je to tak dobré a tak sa to má robiť. Myslím si, že dobré veci sa skôr či neskôr presadia, možno nie teraz, možno niekedy nabudúce a možno si to časom osvojí trebárs niekto z koalície alebo ministerstvo a ja im to nebudem vyčítať, lebo nie je dôležité, na koho návrh to bude schválené, ale že to bude schválené.
Ale špeciálne tento návrh by podľa môjho názoru mohol mať šancu už aj teraz. A ako povedala pani poslankyňa Jurinová, tento návrh nemá žiadny dopad na štátny rozpočet, kým ten predchádzajúci – zvýšenie daňového bonusu na dieťa – znamená zároveň aj zníženie príjmov štátneho rozpočtu. Takže vcelku budem chápať, ak koaliční poslanci si povedia, že nemôžu povedzme bez nejakého explicitného súhlasu ministerstva financií hlasovať za návrhy opozície, ktoré by znižovali príjmy štátneho rozpočtu. Ja by som hlasoval za, ale, ale toto bude argument.
Ale v prípade tohto návrhu zákona, ktorý máme teraz na stole, to nie je o príjmoch štátneho rozpočtu, je to o vzťahu dvoch rodičov, ktorí spolu nežijú, majú spolu dieťa, ale nestarajú sa oňho spoločne.
Takže dovolím si kolegom z vládnej koalície dať do pozornosti aj tento argument a zvážiť podporu tohto návrhu zákona.

Pán poslanec Goga.

Ja by som chcel povedať, že naše hnutie určite tento návrh, za ten návrh zahlasuje, pretože jedným z dôvodov, prečo sme tu a prečo sme vlastne vstupovali do politiky, bolo aj to, že o našom predsedovi, ktorý tu dneska nie je, pánovi Kollárovi, je známe, že on veľmi často pomáha ľuďom v núdzi, a tých požiadaviek, resp. tých listov, ktoré medzičasom chodia na jeho súkromnú alebo firemnú adresu, je niekedy v tomto období až 150, až 200 týždenne. Osemdesiat percent tých listov tvoria listy od slobodných matiek, ktoré vychovávajú jedno-dve-tri deti, a sú to väčšinou prosby o finančnú pomoc, sú to dosť dojemné listy, kedy, kde a do jakých problémov sa ľudia vedia dostať, a preto si myslím, že ten, tento predkladaný zákon aspoň čiastočne umocní pomoc viacerým týmto rodičom a určite zaňho zahlasujeme.

Pani poslankyňa Gaborčáková, môžete reagovať na faktické.

Ďakujem. Každopádne chcem poďakovať kolegom, že ma podporili, že ten negativizmus trošku stlmili, čo sa teším, ale úplne sa, úplne že sa budem tešiť, keď uvidím na tabuli, že schválené.
Ďakujem. (Povedané so smiechom.)

Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Grausová.
Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcem v prvom rade teda poďakovať navrhovateľkám za tento návrh. Chcem povedať to, pôvodne som sa chcela prihlásiť len ako na faktickú, len na to je dosť málo času.
Tak, samozrejme, chcem povedať jednu vec, že určite sú rodiny, povedzme rozvedené rodiny, kde sa, kde sa, kde sú tí partneri na takej vysokej úrovni, že sa dokážu dohodnúť. Verím, že sú aj otcovia, ktorí sa aj starajú o tie deti, aj keď sú rozvedení. Len, žiaľ, a tým všetka česť, len, žiaľ, naozaj väčšina je takých, ktorí sa, tí otcovia, menej starajú, resp. nestarajú. Sú aj osamelí otcovia, ktorí musia živiť deti, a výživné im platia matky, teda že manželky, bývalé manželky. Čiže aj rôzne, rôzne sú osudy ľudí, ale pravdou je to, že najviac sú postihnuté tieto osamelé matky.
A preto si myslím, že toto je veľmi dobrý návrh, len by som ešte chcela povedať, ja som teda už staršia generácia a žila som za socializmu. Neviem presne, či ten zákon ešte platí alebo či je zmenený. Ale keď ja som ešte bola mladá, bolo to tak, že súd, keď určoval výživné, tak určil na dieťa určitú sumu s tým, že vlastne majú vyživovaciu povinnosť obaja rodičia, čiže aj ten rodič, ktorý nežije v tej domácnosti, a aj rodič, ktorý sa o to dieťa stará. A to bolo veľmi nespravodlivé, pretože ten rodič rovnakým dielom, a oni to potom spočítali a vyšla suma, že na dieťa je toľko a toľko korún. Ale v podstate to nie je pravda, pretože ten rodič, už či je to tá matka, či je to ten otec, ktorý sa stará, jednak platí nájomné, jednak platí všetko možné, stará sa, jednak z toho morálneho hľadiska, keď nehovorím aj o finančnom, platí krúžky, platí, šatí to dieťa, živí to dieťa, varí pre to dieťa, musí sa starať za dvoch. Keď sa ten otec nestará, bojí sa za dvoch. Keď to dieťa je choré, tak keď práve tá matka alebo tá, ktorá s ním žije, u ktorej je, tá k nemu v noci vstáva, tá sa o neho bojí, tá s ním ide na pohotovosť alebo volá pohotovosť.
Čiže vlastne neviem, teda či je tento zákon, ak nie je, tak potom, ak, či je ešte takto platný, či sa ešte tieto veci dejú. Ale bolo to vrcholne nespravodlivé, takže ak náhodou ešte takéto niečo platí, že aj na toto sa pozrieť, aby nebolo rovným dielom, že obaja rodičia, tí rozvedení, majú vyživovaciu povinnosť na to dieťa, čím vlastne ten rodič, ktorý sa stará o to dieťa, samozrejme, keď, ktorý sa dobre stará o to dieťa, je v tomto prípade veľmi znevýhodnený. Takže toto.
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pani poslankyne dvaja poslanci s faktickými. Končím možnosť sa prihlásiť.
A, pán poslanec Klus, nech sa páči.