9. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ctení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 210. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 214 z 22. augusta 2016 navrhujem, aby zákon, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu, do ktorej sa hlásim ako druhý.

Ako druhý, áno (povedané so smiechom), lebo pani poslankyňa už sa hlásila.
Takže otváram všeobecnú rozpravu. Najprv vo všeobecnej rozprave vystúpi pani poslankyňa Shahzad, potom pán poslanec Mihál, navrhovateľ a spravodajca, a potom, samozrejme, písomne je prihlásená pani poslankyňa Jurinová.
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcela by som povedať, že naším zámerom v tomto zákone bolo predovšetkým, aby sme si začali viacej všímať tie skupiny obyvateľov, ktoré, ktoré sú v podstate pozitívnym príkladom mnohých vecí, ako napr. opatrovatelia a osobní asistenti, ktorí, ktorí často sú, sú ako keby v tej skupine osôb, poberateľov rôznych foriem dávok, ale pritom to nie je pravda, pretože tieto osoby vykonávajú naozaj veľmi náročnú činnosť v prospech nás všetkých, a to, že sa starajú o iné osoby, ktoré sú na pomoc odkázané.
Napriek tomu tieto osoby sú neustále zvýhodňované a ohrozované chudobou. Často sú, často sú, teda sú postihované v prvom rade ekonomicky. Tieto dve skupiny, ktoré som, som povedala, by som chcela trošku viacej rozobrať. Opatrovatelia sa do situácie dostávajú v podstate nedobrovoľne, ale napriek tomu znášajú tento svoj údel veľmi statočne, postavia sa k tomu naozaj čelom a obetavo sa starajú o svojich blízkych, či už deti, alebo, alebo svojich rodičov, a obetujú, obetujú naozaj veľakrát celý svoj život pre tých svojich najbližších. No oni sami sa často práve vďaka tejto situácii dostávajú do nepriaznivej životnej situácie, pretože, pretože ich príjem je zväčša len v podobe opatrovateľského príspevku a tým pádom majú v rámci sociálneho poistenia nárok na jedine dôchodkové poistenie po dobu 12 rokov. Taký je súčasný stav. Nie je tam nič o nemocenskom poistení, čo v prípade, ak naozaj aj tieto osoby sú, sú, ochorejú nejak či, či krátkodobo, alebo nejako vážne. A takisto sa nemyslí na situáciu, kedy, kedy tieto osoby prestanú vykonávať opatrovateľskú činnosť, po mnohých a mnohých rokoch, napr. z dôvodu straty svojho blízkeho, a teda okrem tejto straty sa ešte musia vyrovnávať s krutou realitou, že v podstate hneď na druhý deň po, po skončení poberania opatrovateľského príspevku musia nastúpiť do práce, pretože nemajú nárok na dávky v nezamestnanosti.
Podobnou skupinou ľudí sú aj osobní asistenti. Osobní asistenti sú takým nejakým možno hybridom všetkých možných stavov a v podstate veľakrát aj majú problém ľudia na Sociálnej poisťovni ich niekam zaradiť. Osobní asistenti sú platení z príspevkov na kompenzáciu, čo je v podstate nejaká dávka pomoci. V prípade príjmu osobných asistentov je však táto dávka zdaňovaná, to znamená, že, že oni z tejto dávky vlastne platia dane.
S dôchodkovým alebo s akýmkoľvek poistením je to veľmi podobné ako pri opatrovateľoch, to znamená, že títo ľudia napriek tomu, že vykonávajú takúto činnosť pre iné osoby a je to z ich pohľadu práca, nemajú, majú len dôchodkové poistenie po dobu tých 12 rokov, a to v prípade, teda ak túto osobnú asistenciu vykonávajú, že je to len ich jediný príjem a vykonávajú osobnú asistenciu nad 140 hodín a nemajú možnosť, resp. majú možnosť sa poistiť len v rámci balíka poistenia, čo je v podstate neúnosná dávka, a ide o duplicitné platenie dôchodkového poistenia. Títo ľudia naozaj nie sú chránení ani voči chorobe, ani v prípade, že zrazu túto asistenciu vykonávať nemôžu a potrebujú sa nejako na prechodné obdobie zabezpečiť.
Chcela by som uviesť možno aj nejaké príklady. Myslím si, že momentálne taký môj, pre mňa asi najcitlivejší prípad bude, keď moja osobná asistentka, ktorá je práve v tejto chvíli tehotná, bude tu podobne ako pani Nicholsonová chodiť až do posledného dňa do práce, ale nie preto, že proste sa tu potrebuje ukazovať, ale preto, že nemá nárok na materské. Práve z dôvodu, že nemá možnosť platiť si nemocenské poistenie.
Takisto som sa stretla s niekoľkými prípadmi, kedy osobnú asistenciu vykonávali matky. Matky, pretože osobná asistencia je práve veľmi dobrý spôsob získavania nejakého dodatočného príjmu pre ľudí, ktorí potrebujú mať flexibilnú prácu, a osobná asistencia takou je. Lenže, žiaľ, pokiaľ si matky nemôžu platiť nemocenské poistenie a nie sú poistené v prípade choroby, v prípade choroby svojich detí, ak im tie deti ochorejú, ostávajú na nejakú dobu bez príjmu. A to sa stalo v niekoľkých prípadoch tak, že vlastné dieťa tejto matke, ktorá sa stará o iné osoby, cudzie osoby, ochorelo veľmi vážne a musela prestať vykonávať osobnú asistenciu na niekoľko mesiacov. Sú to veľmi kruté situácie pre týchto ľudí. A do ťažkej situácie už sa nedostávajú len tí samotní ľudia so zdravotným postihnutím, ktorí strácajú asistenta, ale aj tí samotní asistenti.
Preto by sme veľmi privítali, keby aspoň touto formou, ja viem, že je to veľmi malý krok a napríklad v prípade opatrovateľov je toto nedostatočné, nepostačujúce, pretože ich príjem je strašne nízky, a ak by si oni ešte z tohto nízkeho príjmu mali platiť poistenie, znovu to zasahuje ich rodinný rozpočet. Napriek tomu by bolo veľmi fajn, keby, keby oni aspoň mali ten nástroj a mohli sa oni sami pričiniť k tomu, že myslia na svoju budúcnosť. Ja verím tomu, že, že sa nájdu aj iné spôsoby, ako týmto skupinám ľudí pomôcť. Ale opätovne prosím, toto je aspoň malý krok, kedy títo ľudia sami si budú platiť poistenie, a následne v prípade, že ho budú potrebovať, ho budú môcť využiť.
Ja len pripomínam, že sociálne poistenie je v celom balíčku v hodnote, teda pokiaľ by si ho mali platiť ako kompletné poistenie, tak je to zhruba suma okolo 150 eur, pokiaľ by si chceli platiť poistenie v nezamestnanosti, samostatne, tak je to suma asi 8 eur. Je to obrovský rozdiel. Pokiaľ by si chceli platiť nemocenské poistenie samostatne, je to vo výške 19 eur mesačne. A ja preto apelujem, dajme im túto možnosť, aby sa mohli rozhodnúť.
Ďakujem.

Ďakujem. Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou jedna pani poslankyňa. Končím možnosť sa prihlásiť.
Pani poslankyňa Gáborčáková, máte slovo.

Takže ďakujem, kolegyňa, možno je to trošku také obsiahlejšie, ale každopádne sa dá, je potrebné vlastne vysvetliť, že ľudia, ktorí majú určitý príjem len z príspevkov za opatrovanie alebo z osobnej asistencie, majú obmedzený balík peňazí, do čoho to investujú. A keďže ešte osobitne si majú pripoistiť balík niektorého z poistení, tak im to vlastne zvyšuje náklady a za to by vedeli si kúpiť niečo iné alebo zabezpečiť niečo iné. Takže možno len to k tebe.
Ďakujem.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Mihál a potom jediná pani poslankyňa písomne prihlásená, pani poslankyňa Jurinová.

Ďakujem. Tak vlastnými slovami zopakujem, o čo ide v tomto návrhu, aby som možno pomohol k jeho presadeniu týmto spôsobom.
V prvom rade chcem poďakovať kolegyniam, že si dali tú námahu a tento zákon pripravili, je veľmi dôležitý, skutočne, kolegyne, kolegovia, ktorí sa touto témou nezaoberáte, je veľmi dôležitý. Nezasahuje milióny ľudí na Slovensku, zasahuje možno tisíce alebo možno desaťtisíc ľudí na Slovensku, ale pre túto skupinu ľudí je veľmi dôležitý.
Prvé, prvý, prvý vlastne bod hovorí o tom, aby štát platil dôchodkové poistenie za asistentov, za opatrovateľov nie 12 rokov, ale po celý čas opatrovania alebo osobnej starostlivosti, ktorý poskytujú. Jednoducho povedané, dnes je v zákone lehota 12 rokov. Odkedy tu máme tento zákon? Od roku 2004. V ktorom sme roku? V roku 2016. Ľahkou matematikou si spočítate, že tí, ktorí sa venujú osobnej asistencii alebo opatrujú svoje dieťa počas celej doby existencie zákona č. 461/2003 Z. z., tak vlastne teraz im vlastne vypršala tá lehota 12 rokov, a ak sa možno doteraz veľmi nezvýrazňoval tento problém, tak možno to bolo aj preto, lebo tí ľudia skrátka necítili problém ako taký, ale ten čas skrátka nastal. Už tých dvanásť rokov týmto osobám vypršalo, starajú sa ďalej o deti, opatrujú telesne postihnuté osoby ako osobní asistenti a už to dôchodkové poistenie od štátu jednoducho nemajú. Ako oni to teraz necítia na vlastnej peňaženke, ale mnohí z nich sú už aj vo vyššom veku a už veľmi dobre vedia, že o rok, o dva, o tri príde starobný dôchodok a tieto roky, ktoré teraz opatrujú, či už svojich blízkych, alebo iné telesne, duševne postihnuté osoby, sa im do toho dôchodku jednoducho nezarátajú.
Čiže teraz práve dochádza k tej fáze, kedy to treba urýchlene riešiť. Poprosím, skúste, naozaj skúste sa nad tým zamyslieť. Je trošku škoda, že na toto nemyslí ten, koho nazývame slovom štát, že to teda suplujú opozičné poslankyne, ale dajme to na bok, dajme to na bok. Ten návrh tu je, treba ho, poprosím, treba ho, treba ho v tejto rovine schváliť.
Beriem späť, čo som povedal, štát nemyslí. Myslí. Aj štát sa spamätal, a pokiaľ mám správne informácie, tak vlastne mal by prísť a zrejme, zrejme aj vládny návrh zákona alebo vládna novela zákona o sociálnom poistení, niekedy v najbližšom čase ako súčasť balíka aj s kompenzáciami a zrejme sa to predsa len bude riešiť aj formou vládneho návrhu.
Čiže tie slová, ktoré boli možno trošku príkre, beriem späť, a ak sa to teda nevyrieši touto opozičnou novelou, tak zrejme tu príde vládna novela, a keď nie teraz, tak o pár mesiacov snáď sa tento problém dá do poriadku a budeme mať aj my ako poslanci čisté svedomie, že sme tejto veci pomohli.
Druhá vec, druhá vec, na ktorú teda určite žiadny vládny návrh zákona nemyslí, o tomto teda skutočne netuším, a ktorý uvediem tým, že je to aj moje maslo na hlave, priznám sa. Ide o zmenu systému dobrovoľného nemocenského poistenia, dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti. Teda priblížim, že čo sa vlastne v minulosti stalo a prečo mám ja osobne maslo na hlave. Sčasti. Veď vysvetlím.
Keď som nastupoval na ministerstvo v roku 2010, v druhej polovici roku 2010, tak v tomto štáte sa už snáď všetci dozvedeli o tom, že existuje tu nejaký výhodný systém dobrovoľného nemocenského poistenia, dokonca aj manželka budúceho ministra financií Kažimíra o tom dobre vedela a skutočne mnoho ľudí ten systém - a teraz bojím sa povedať slovo - zneužívalo. Skrátka využívalo to, ako bol nastavený. Pre zjednodušenie a pochopenie poviem, že ten systém dobrovoľného nemocenského poistenia bol vlastne nastavený tak, že keď ste ako občan na tom poistení zaplatili 1 euro, 1 euro poistného, tak ste vlastne mohli očakávať od Sociálnej poisťovne dávku vo výške obrazne 10 eur, že keď niekto vložil 100 eur, tak mohol očakávať dávku 1 000 eur, keď niekto vložil 500 eur na odvodoch, mohol čakať dávku 5 000 eur pre zjednodušenie. Jedna k desiatim. Čiže bolo to veľmi výhodné a nikoho to nič nestálo, len trošku pohnúť rozumom alebo dať si poradiť a fungovalo to takto. Veľmi výhodne, pre toho, kto to dobrovoľné poistenie mal, ale veľmi nevýhodne pre Sociálnu poisťovňu.
V tom roku 2009/2010 sa takýmto spôsobom tá diera, ktorá v Sociálnej poisťovni tak či tak je, začala výrazne zvyšovať v oblasti nemocenského poistenia. To boli sumy rádovo v desiatkach miliónov eur. Skutočne ako bez akejkoľvek srandy, tam už to prestalo byť, prestalo byť tak, že veď to robí len pár ľudí.
Čiže ja som prijal opatrenie v tom čase ako minister, aby som to zastavil, nezrušil som dobrovoľné nemocenské poistenie, nie, ale podmienil som jeho existenciu tým, že občan, ktorý oň má záujem, sa musel prihlásiť aj na dobrovoľné dôchodkové poistenie, čiže jedno s druhým. Aj zamestnanec, alebo živnostník, keď je povinne poistený, tak si platí aj jedno, aj druhé, nemôže si vybrať, že ja budem platiť len nemocenské, lebo to mňa zaujíma, a dôchodkové, to nechajme nabok, lebo to je drahé. Čiže v rámci tejto filozofie a v rámci zastavenia tej zvyšujúcej sa diery v rozpočte Sociálnej poisťovne som toto urobil, presadil, aj keď to nebolo jednoduché, lebo napr. manželka pána budúceho ministra financií Kažimíra bola možno medzi tými, ktorí sa proti tomu hrozne búrili, pretože zistili, že aha, to jedna k desiatim, hej, spomínané, bude na konci. Boli tam prechodné obdobia. To znamená, že nie je to zase až tak úplne tak, že by tí, ktorí si to dobrovoľné poistenie platili, boli zrazu seknutí a poškodení, tým, že platili si a nedostali. Možno som to prechodné obdobie mal vyladiť a tak blahosklonnejšie posunúť na dlhšie, ale verte mi, že som myslel aj na tento aspekt.
Ale čo je dôležité, od toho dňa D, je teda možné nemocenské poistenie dobrovoľné, uzatvoriť v Sociálnej poisťovni len s tým, že má ten občan aj dobrovoľné dôchodkové poistenie, a to už potom nie je to, že jedna k desiatim, to je tak jedna k jednej, povedal by som. Alebo možno mierne v prospech Sociálnej poisťovne, ale to je individuálne, ale výsledok je teda ten, keď prejdem k veci, že ak je niekto osobný asistent, čiže jeho príjem spočíva z toho, že ako osobný asistent sa stará o nejakú telesne postihnutú osobu, platí z toho príjmu daň, štát za neho platí zdravotné poistenie a štát za neho platí dôchodkové poistenie, on teda nemá od štátu ani poistenie nemocenské, ani poistenie v nezamestnanosti.
Pani kolegyňa povedala niekoľko príkladov, v čom je problém. Napríklad, zopakujem, hej, ak niekto vykonáva osobnú asistenciu nejaký čas a prestane ju vykonávať z nejakých dôvodov a napríklad narodí sa osobnej asistentke dieťa, tak skrátka nebola nemocensky poistená. Čiže nemá nárok na materské, alebo tak ako ste spomínali, osobná asistentka, ktorá je matka, má svoje deti, ktoré ochorejú, nemá nárok na ošetrovné, pretože nemá nemocenské poistenie. Ak ho chce mať, môže, môže sa prihlásiť na dobrovoľné nemocenské poistenie, ale, v čom je ten zlý vtip, len v súčinnosti s dobrovoľným dôchodkovým poistením. A to je už skutočne drahá vec, keď do toho dáme aj dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti, skrátka, aby to bolo komplet, tak snáď sa nepomýlim, keď to teraz poviem, ale je to približne 35 % z toho základu, ktorý si tá osoba stanoví, že keby ten základ bol povedzme 500 eur, aby to dávalo nejakú, nejaký zmysel, minimálne to musí byť 412, tuším teraz, povedzme, že by to bolo 500 eur, tak tá suma, ktorú tá osoba zaplatí na poistení, je nejakých 170 alebo 180 eur. A to teda naozaj nie je malá suma pre človeka, ktorý žije zo 400-500 eur čistého. Keď by to malo byť tisícka, aby tá povedzme materská bola slušná, tak to je potom 350 eur mesačne. To sú jednoducho sumy, ktoré si, ktoré si nemôžu tieto osoby dovoliť.
Výsledok je teda ten dnes, že opatrovatelia alebo osobní asistenti nemajú uzatvorené toto dobrovoľné poistenie, lebo na to finančne nemajú možnosti. A potom sa deje to, čo sme tu menovali v tých príkladoch. Takže návrh je ten, aby si osobný asistent alebo opatrovateľ mohol v Sociálnej poisťovni uzatvoriť len samostatne..., len nemocenské poistenie, len poistenie v nezamestnanosti, ktoré za nich štát neplatí, aby teda odvádzal odvody na tieto dva druhy poistenia, ktoré sú finančne relatívne znesiteľné, a tým pádom aby tieto osoby mali ochranu v prípade, že dôjde k chorobe vlastného dieťaťa, k tehotenstvu, k materstvu alebo tomu, že tá samotná osoba má nejaké vážnejšie zdravotné problémy, a pokiaľ ide o poistenie v nezamestnanosti, keď raz tá osoba skončí s opatrovaním alebo osobnou asistenciou a nenájde si prácu, aby teda mohla po období pol roka čerpať dávku v nezamestnanosti tak, ako povedzme zamestnanec, ktorý príde o prácu, alebo živnostník, ktorý z rôznych dôvodov zanechá živnosť.
Určite, a to mi môžte veriť, tu nepôjde o nejaké nové otvorenie nejakých nových medzier alebo dier v zákone o sociálnom poistení, to vám garantujem. To sa nestane. Tuto ide o poctivý úmysel, pomôcť týmto osobám, ktoré by tým pádom získali túto možnosť, či ju využijú, alebo nie, to bude ich vec, ale v každom prípade budú mať možnosť vo vlastnom záujme zabezpečiť sa tak, aby v prípade choroby, tehotenstva, straty príjmu mali dávku zo Sociálnej poisťovne tak, ako to majú iní občania.
Takže zakončím to tým, skutočne, kolegyne, kolegovia, odporúčam vám veľmi podporiť tento návrh.
Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca Mihála s reakciami faktickými dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.
Pán poslanec Heger, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Pán kolega Mihál, v prvom rade chcem oceniť to, ako ste, si urobili takú sebareflexiu a priznali to maslo na vlastnej hlave, aj to vysvetlenie. Áno, pocítili to viacerí, ten krok kedy prišiel, ale zase je to zmysluplné, lebo myslím si, že tá filozofia bola nastavená správne, ukázala realita, že ľudia tú filozofiu obchádzajú a zneužívajú tak alebo tak, jak ste povedali, využívajú.
Ale aby som reagoval aj k téme, ja som veľmi rád, že ste to až takto zhrnuli, a ďakujem predkladateľkám, že naozaj prichádzajú s takouto skvelou zmenou, ktorá opravuje vlastne ten systém, pretože tu naozaj ide o poškodenie tých ľudí po dvanástich rokoch. A som rád, že je to teraz, presne jak ste povedal, že ešte sa to dá rehabilitovať práve týmto návrhom zákona, pretože je to, myslím si, že veľký postih. A je to neférový postih na týchto ľuďoch, ktorí naozaj obetovali svoj život na opateru ľuďom a investujú do nich omnoho viac ako len tých pár peňazí, ktoré dostanú, takže myslím si, že táto rehabilitácia je úplne nevyhnutná, a tiež sa prihováram za podporu tohto zákona a len by som dal do takého porovnania, že napr. pri dohodároch sa tiež, štát pristupuje k tomu kroku, že začal vlastne to, tí, čo zamestnávajú dohodárov, musia platiť aj sociálne odvody a v plnej miere, takže je dôležité, aby to bol aj v tomto taký, hovorím, taký rovný meter, že aj týmto ľuďom dajme tú možnosť, aby mali to celé krytie a aby si to nemuseli platiť z vlastného vrecka, aj keď tu teda je tým v úvodzovkách zamestnávateľom štát, ale je to zodpovedné ísť takto aj príkladom z hľadiska toho, keď tým ľuďom dávame túto možnosť a voláme ich do toho, aby robili túto činnosť, lebo to neni len dávka, to je naozaj služba a, by som povedal, až štátne zamestnanie.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Shahzad, nech sa páči.