9. schôdza

Ďakujem. Ja som najprv chcel reagovať faktickou poznámkou, ale vychádza mi to tak, že to bude dlhšie ako na dve minúty, čiže využívam svoje kompetencie ako spravodajca a chcel by som ešte túto tému, neviem, prečo sme na to pozabudli, ale rozšíriť ešte o jednu ďalšiu skupinu osôb, ktorých sa týka a netýka tá možnosť dobrovoľného nemocenského poistenia sólovo, o ktorej tu vlastne nebola reč, a strašne dôležité, to sú matky, ktoré sa starajú o dieťa vo veku do šesť rokov.
Čiže pozor, opatrovatelia možno desaťročného-dvanásťročného svojho dieťaťa, ktoré má ťažké zdravotné problémy, alebo opatrovateľ, opatrujem svoju mamu, ktorá má ťažké zdravotné problémy, poberám opatrovateľský príspevok, to tu zaznelo. Osobní asistenti, tí, ktorí sa starajú, pomáhajú invalidným, invalidným osobám, ŤZP osobám mimo svojich blízkych, mimo svojej rodiny, to tu zaznelo.
Ale my tu máme ešte tretiu skupinu osôb, o ktorej sme akosi pozabudli všetci rečníci niečo povedať, a to sú vlastne matky, ktoré sa starajú o dieťa vo veku do šesť rokov, čiže do 5,99 roka, matematickejšie povedané možno. Za nich tiež teda platí dôchodkové poistenie štát. Pokiaľ sú to také matky, napr. študentky, ktoré nemajú zamestnanie, z ktorej, kde sú teda na rodičovskej dovolenke, alebo živnostníčky, ktoré podnikajú a to podnikanie prerušili z dôvodu, že sa im narodilo dieťa, pokiaľ sú to teda matky, ktoré inak nemajú v tom akomsi svojom backgrounde nejaký potenciálny príjem, a takých je veľmi veľa, takých sú desaťtisíce, tak zase sme v situácii, kedy síce za nich platí štát zdravotné a dôchodkové poistenie, čo je v poriadku, čo je dobré, ale oni nemajú nemocenské poistenie, nemajú poistenie v nezamestnanosti.
No a teraz si predstavte, že matka, ktorá má trojročné povedzme dieťa, teda je takto poistená ako poistenkyňa štátu, ale nemá zamestnanie, otehotnie a narodí sa jej druhé dieťa. No ona tým pádom, pokiaľ by si neplatila dobrovoľné poistenie, nemá nárok pri tom druhom dieťati na materskú. Jednoducho nemá. Má nárok len na 200-eurový rodičovský príspevok. Ak by si táto matka chcela zabezpečiť materskú, môže. Môže sa prihlásiť na dobrovoľné poistenie a to sme tu už niekoľkokrát opakovali, ale musí sa prihlásiť aj na dobrovoľné dôchodkové, ktoré jej ale platí štát. Tak načo, hej? Čiže, čiže znova v prípade reťazových pôrodov matiek, ktoré sú doma pri malom dieťati, otehotnejú, ale nemajú zamestnanie, napríklad študentka alebo matka, ktorá skrátka má problémy si zamestnanie nájsť, tak nezískajú tým pádom v reálnom živote materskú pri druhom dieťati.
A tento návrh je práve o tom, aby aj takéto osoby, takéto matky si mohli uzatvoriť len dobrovoľné nemocenské poistenie, ktoré teda sa dá finančne utiahnuť, je to možno 20 eur podľa toho, aký si základ stanoví, okolo 20 eur mesačne, a tým pádom si tá matka, ak tak bude sama chcieť, dobrovoľne pripraví podmienky na to, aby pri ďalšom dieťati mala materskú. Čiže nezabudnime, že je tu tretia, možno dokonca najväčšia skupina osôb, ktorých sa tento návrh pozitívne týka.
A ešte jedna poznámka na záver. My taký mini precedens, zákon o sociálnom poistení je strašne komplikovaný, ako to je asi každému jasné, a nechcem teraz tu robiť veľkú prednášku, ale jedna ešte, jedna ešte vec, o ktorej, samozrejme, to je jasné, málokto vie. Ono existuje porovnateľný princíp dnes v zákone o sociálnom poistení, že si niekto môže zvoliť len a len dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti. Týka sa povinne poistených SZČO. Povinne poistená SZČO, čiže živnostníci a tak ďalej si povinne platia nemocenské poistenie a povinne si platia dôchodkové poistenie. Poistenie v nezamestnanosti sa ich netýka, to hovorí zákon. Ale keď ten živnostník chce mať aj poistenie v nezamestnanosti, môže sa preň rozhodnúť vo forme dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti a zdôrazňujem teraz, len dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti. Čiže on si v úvodzovkách nemusí kupovať celý ten veľký balík dobrovoľných poistení, logicky, pretože nemocenské poistenie a poistenie dôchodkové už má ako povinné, to si platí povinne zo zákona, tak keď teda chce, tak si môže priplatiť ešte dobrovoľne nemocenské, ale len dobrovoľné nemocenské, dobrovoľné v nezamestnanosti, pardon.
A presne vlastne o toto ide pri tomto návrhu, osoby, ktoré už sú dôchodkovo poistené, platí to za nich štát, nech sa môžu pripoistiť, ak sami chcú, len na dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti alebo len na dobrovoľné poistenie nemocenskej. Je to úplne logické. Teraz som vám práve povedal, že v podstate porovnateľnú konštrukciu v zákone máme, čiže prosím vás, kolegyne, kolegovia, kde je prekážka v tom, aby sme takúto úpravu zákona urobili aj pre matky s malými deťmi, pre opatrovateľov a pre osobných asistentov. Ja žiadny problém nevidím. Tento zákon je kompetentne pripravený a poprosím vás ešte raz o jeho podporu.

Ja ďakujem pánovi poslancovi Mihálovi, že nám vnukol ďalší nápad.
Ja len pripomeniem, že možno to, čo sme naozaj nejako nezdôraznili, že v podstate tento návrh zákona sa týka istým spôsobom aj opatrovateliek matiek, alebo ktoré sa starajú o dieťa, ale s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom. Túto skupinu sme do tohto návrhu, samozrejme, zaradili, len v podstate tiež ich berieme ako opatrovateľky. A priznám sa, že aj keď sme pripravovali túto novelu zákona, ja som naozaj v podvedomí mala v sebe práve, práve tie opatrenia, ktoré ste, pán Mihál, pripravovali ešte ako minister, ktoré mali zabrániť tomu, vy ste to nazvali inak ako zneužívaniu, tak možno že v podvedomí sa mi to tak nejako splietlo, že som sa do tejto skupiny bála ísť.
Ale na druhej strane však máme iné obmedzenie. Máme povinnosť platiť poistenie 270..., 270 dní minimálne. Takže, takže myslím si, že tá brzda tam už je, a pokiaľ neprejde tento zákon do ďalšieho čítania, tak o nejaký čas skupinu, a pri ktorých budeme žiadať o rozdelenie dobrovoľného poistenia, určite rozšírime.
Takže ďakujem pekne za pripomienku.

Áno, táto diskusia len svedčí o tom, aký je náš sociálny, odvodový systém komplikovaný. Skutočne má mnohé nuansy a je to doslova nekonečný proces jeho vylaďovania. A pokiaľ sú tu dobré nápady prichádzajúce z praxe, ľudia sa na nás obracajú so svojimi podnetmi a majú pravdu, majú pravdu v tom, čo nám hovoria, tak prosím vás, aj keď je to skutočne komplikovaná téma, počúvajme ľudí, poučme sa.
Ja som sám priznal, že niečo som urobil nie celkom rozmyslene. Poučme sa a ľuďom, ktorí to od nás očakávajú, pomôžme.
Ďakujem.

Ja by som chcela túto tému zhrnúť v podstate už len veľmi krátko. Chcela by som povedať, teda že základným problémom, ktorý, ktorý tu vyvstal, je, že k ľuďom, ktorí vykonávajú nejakú činnosť, či už sú to opatrovatelia, osobní asistenti alebo aj matky starajúce sa o deti do šesť rokov, sa vlastne pozeráme ako na poberateľov, alebo teda že sú to poberatelia, alebo teda že to, že sú iba v sociálnom systéme, sú to poberatelia dávok a napriek tomu, že vykonávajú prácu, teda vykonávajú činnosť porovnateľnú s prácou. A vlastne tak sa k tomu staviame aj z pohľadu sociálneho poistenia.
Bolo tu vyčíslené, koľko, napríklad koľko poberá opatrovateľ priemerne opatrovateľský príspevok a koľko by mu zostalo, pokiaľ by si musel platiť to dôchodkové poistenie. A ja k tomu môžem len dodať vetu, ktorú v poslednej dobe veľmi často počúvam, teda predovšetkým od matiek opatrovateliek, a to je, že je to strašne ponižujúce, keď ma moje choré dieťa musí živiť, lebo naozaj tí rodičia väčšinou žijú z dôchodkov svojich vlastných detí, pokiaľ sú to už dospelé osoby.
Takže ja by som, ja by som naozaj vás chcela poprosiť, aby ste tento návrh zákona podporili, a ešte by som chcela dodať, že podľa stanoviska ministerstva financií nemá negatívny dopad tento zákon, tento návrh zákona na štátny rozpočet.
Ďakujem.

Vážené dámy, vážení páni, predkladáme návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o štátnej správe v školstve a v školskej samospráve, a cieľom tohto návrhu je v prvom rade odpolitizovanie školstva vo veci výberu riaditeľa školy alebo školského zariadenia.
Viete, že podľa súčasnej právnej úpravy, ktorá platí len od minulého roku, samospráva má právo veta pri voľbe riaditeľa školy alebo školského zariadenia. Platí totiž, že zriaďovateľ môže dvakrát po sebe odmietnuť kandidáta na tento post, ktorého navrhla rady školy na základe výberového konania. A pri druhom vyslovení nesúhlasu sa vyžaduje schválenie trojpätinovou, trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov príslušného zastupiteľstva. Nazdávame sa, že takáto úprava vytvára priestor pre korupciu, klientelizmus, rodinkárstvo a politické nominácie riaditeľov.
Ja sama som členkou rady školy a viem, ako výberové konania na riaditeľov prebiehajú. Treba povedať, že v rade školy sú zástupcovia pedagogických zamestnancov, nepedagogických zamestnancov, sú tam zástupcovia zriaďovateľa, štyria zástupcovia zriaďovateľa a sú tam aj zástupcovia rodičov. Výberové konanie prebieha veľmi transparentným spôsobom, teda aspoň tie, s ktorými mám skúsenosti, kedy sú všetci kandidáti na riaditeľa riadne vypočutí a nasleduje tajná voľba. V rade školy sú združení všetci, ktorí, ktorí majú na tej škole nejaký záujem. Sú tam rodičia, ktorým v prvom rade ide o to, aby ich škola mala dobého riaditeľa, lebo je to dobré pre ich deti. Sú tam učitelia a nepedagogickí zamestnanci. Takisto ich záujmom je, aby ten riaditeľ pozdvihol školu a mal čo... a, a bol osobnosťou a lídrom aj pre žiakov, aj pre učiteľov. A je tam takisto zriaďovateľ, ktorý nad tou školou má v určitom zmysle dohľad, ktorý tú školu má pod patronátom, má tam tiež, neni v prevahe, čo je správne, ale má tam svoje zastúpenie.
V rade školy nemôže byť zastúpený ani starosta, alebo primátor a takisto tam nemôže byť zastúpený ani riaditeľ. Prečo? Práve preto, aby rada školy bola slobodným priestorom, aby sa vyhlo politikárčeniu a vnášaniu politiky, aby sa vyhlo mocenským bojom a aby sa vytvoril skutočne nezávislý priestor pre najlepšiu možnú voľbu riaditeľa. Takáto voľba riaditeľa, tá rada školy alebo spôsob voľby riaditeľa, tak ako bol pred pozmeňovacím návrhom z minulého roku, si myslím, že bol takou ukážkou, ako by asi mali vyzerať výberové konania u nás. A ten spôsob aj teda to, čo som sama zažila v komunálnej politike, sa mi zdal veľmi transparentný a efektívny.
Neviem si predstaviť, že výber riaditeľa a právo veta by mali mať komunálni poslanci. Ja ako komunálny poslanec vôbec si nemyslím, že by som bola, nepoznajúc danú školu, a tým, že ak by som nebola v rade školy a neasistovala by som na výberovom konaní, neviem si predstaviť, ako by som mohla nezainteresovane a kompetentne vetovať alebo hlasovať o nejakom riaditeľovi. Dávanie kompetencie do rúk zastupiteľstva a primátora, starostu, zriaďovateľa si myslím, že je zbytočné vnášanie politiky do škôl a politika do škôl zo zásady nepatrí. To je, ako by sme my teraz tuto poslanci Národnej rady mali hlasovať o..., ja neviem, rektorovi v Košiciach alebo rektorovi na Trnavskej univerzite.
Čiže toto je jeden pilier zákona, ktorý chceme zmeniť a druhým je lepšia ochrana pedagogických zástupcov, ktorí sú členmi rady školy. A navrhujeme predĺžiť ich výpovednú dobu o dva mesiace oproti výpovednej dobe iných zamestnancov. A nazdávame sa, verím, že aj môj kolega Oto Žarnay bude hovoriť z vlastnej skúsenosti, ale nazdávame sa, že učitelia, ktorí sa angažujú v rade školy a často sú kritickí k vedeniu, potrebujú zvýšenú mieru ochrany. Keď takúto mieru ochrany môžu mať napríklad odborári, ktorí sa angažujú v odboroch, mohli a mali by to mať aj učitelia, ktorí sa angažujú v rade školy.
Predkladaný návrh zákona nemá sociálne vplyvy ani nemá žiadne negatívne vplyvy na životné prostredie ani informatizáciu spoločnosti a má len mierne negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy.
Ak dovolíte, tak k tomuto bodu sme navrhli aj s kolegom Braňom Gröhlingom zlúčenú rozpravu, pretože podobný, hoci v niečom rozdielny návrh zákona predkladá aj hnutie Sloboda a Solidarita. Takže k týmto dvom zákonom budeme mať spoločnú rozpravu.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 211). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predseda, asi by ste mali otvoriť rozpravu, ale bude rozprávať ďalší navrhovateľ.

Vážený pán predsedajúci, vážená kolegyňa predkladateľka a vážená snemovňa, v tejto pokojnej a komornej atmosfére sa predkladá zákon, ktorého historický osud alebo tej časti, o ktorej budem teraz hovoriť, pripomína slávnu pesničku Jaroslava Ježka, ktorú potom dlhé roky spievala nesmrteľná, doslova takmer nesmrteľná Ljuba Hermanová a potom po nej sestry Martha a Tena Elefteriadu. Ten, tá pesnička sa volala Život je jen náhoda, jednou si dole, jednou si nahoru.
Čo je jednou dole a jednou nahoru? Samosprávnosť, v tomto prípade. Jedným z výdobytkov Novembra bolo to, že občan, ktorý žil dovtedy v klietke, v zásade so zaistenou stravou a strechou, sa odrazu stal slobodným a mohol začať sa spolupodieľať na riadení vecí, ktoré sa ho dotýkali. Totalita takéto niečo neumožňovala. A preto bol vznik rád škôl podľa mňa významným krokom k tomu, aby začal vznikať občan. Občan, ktorý sa stará, občan, ktorý sa angažuje, a občan, na ktorého nezáujem o politiku, sklamanie a apatiu si dnes, štvrťstoročie po tých časoch veľmi často sťažujeme a máme pocit, že to nie je dobré.
Som presvedčený, že demokracia vyžaduje školenie, ktoré nie je otázkou roka ani semestrov, ktoré je dlhodobý, takmer neukončený proces. Formovať z ľudí, ktorí s tichým reptaním, s úplnou rezignáciou alebo s odporom prijímajú to, čo dostanú nanútené zvrchu, nie je celkom ideál toho, čo je. A preto keď vznikli školské rady, stali sa, samozrejme, školu demokracie, ale zároveň pre mňa aj jednými z prvých ostrovov pozitívnej deviácie, keď sa ľudia, mali možnosť, ktorú využili, starať o veci, ktoré sa ich sa bezprostredne týkali.
My... a v tejto krajine všeobecne sa kritizuje stav školstva. To školstvo je v tom stave, v akom je, z rôznych príčin. Samozrejme, takou zdanlivo najčastejšie prezentovanou - a pripusťme - aj dôležitou je financovanie školstva. Ale to, že sa 25 rokov veci nezlepšujú, keď nechcem povedať, že sa dramaticky zhoršujú, je okrem iného i preto, a možno mám ten pocit klamlivý, ale že strašne veľa rodičom napriek deklarovanému záujmu o vzdelanie svojich detí, o takmer opičiu lásku v podobe lásky k získaniu dokumentu, papiera, diplomu s pečaťou a s podpisom rektora, riaditeľa alebo kohokoľvek, v skutočnosti sa hlboko a príliš zaujato vzdelávaniu svojich detí nevenujú. Pretože inak by sa nemohlo stať, aby súhlasili s tým, nieže dokonca, aby nútili svoje dieťa, aby išlo študovať na školu, na konci ktorej je s vysokou pravdepodobnosťou úrad práce. To znamená, že sa domnievam, že ak existujú v množine rodičov takí rodičia, ktorým záleží na fungovaní inštitúcie, ktorá vzdeláva ich deti, a ak si títo rodičia zo svojho stredu vyberú tých, o ktorých si myslia, že ich budú dobre zastupovať pri spolupôsobení na fungovanie tejto inštitúcie, takže to sú tí rodičia, ktorí si nezasluhujú obmedzenie, náhubok a upieranie už predtým úspešne fungujúcich práv.
Prvýkrát sa na výdobytok v podobe školských rád siahlo - a to poviem celkom otvorene - v temnej ére ministerstva školstva riadeného vtedy SNS reprezentovanej pani ministerkou Slafkovskou. To skutočne neboli žiarivé hodiny školstva na Slovensku. A musím povedať, že to bolo prvýkrát, keď sa po štyroch rokoch kradmou rukou siahlo v tomto zmysle na samosprávnosť, ktorá zahrnovala i rodičov, ktorí sa starali o vzdelávanie svojich detí. V prvom roku po nástupe vlády, ktorá nastúpila po porážke síl, ktoré reprezentovalo HZDS v koalícii i s pani ministerkou Slafkovskou, došlo k reštitúcii, k obnoveniu práv a postavenia školských rád v roku 1999. Fungovalo to potom dlhodobo a nemám pocit, že by to fungovalo s katastrofálnymi dôsledkami práve pre túto zložku fungovania vzdelávacích inštitúcií.
A čuduj sa svete, v roku 2015 nemalo ministerstvo nič lepšieho na práci, ako druhýkrát, ministerstvo školstva, siahnuť kradmou rukou na tento výdobytok. Pamätám sa dokonca na situáciu, keď novoprišlý zrejme v tom čase minister Draxler na školskom výbore nášho parlamentu mal taký pocit, trošku zlý pocit z toho, čo, ako povedal legendárne Vladimír Mečiar, našiel na stole, a mal tendenciu akýmsi spôsobom zmäkčiť túto kradmú ruku, obmedziť ju. Fakt je ale to, že tá kradmá ruka sa presadila. To znamená, po dlhých rokoch fungovania sa opäť vzala táto pomerne veľmi dôležitá právomoc radám škôl.
Sám som v dvoch radách škôl a som tam už hádam osem rokov. Som tam veľmi nezaujatý, pretože sa jedná zhodou okolností o materské školy, kde nemám ani deti, ani vnúčatá, a napriek tomu ako poslanec, keďže som tam vlastne ex offo za mestskú časť Bratislava - Staré mesto, mám minimálne možnosť vidieť, ako fungujú a akí ľudia sú v tých radách. A musím vám povedať, že buda rodičmi, ktorí zvolili tých ľudí do tých dvoch rád materských škôl, v ktorých som, tak budem rád, že mám takých spolurodičov. Pretože sú rodičia angažovaní. To sú rodičia, ktorí z vlastnej vôle, iniciatívy, niekedy i s finančným prispením z vlastných zdrojov zlepšujú, pomáhajú, obohacujú fungovanie tej školy. A robia tak, presne ako povedala kolegyňa Remišová, o svojej ujme bez toho, aby ich k tomu, ja neviem, vyzýval alebo, naopak, akýmsi spôsobom reguloval riaditeľ, ktorý nič nenariaďuje a ktorý, ako bolo povedané, v tej rade školy nemá hlasovacie právo, čo je celkom logické, pretože je to inštitúcia, ktorá ho volí, a keby na to došlo, odvoláva a potom ho buď znova volí, alebo už ho nezvolí a zvolí niekoho iného. To znamená, že si neviem predstaviť, čo za dlhé roky viedlo ministerstvo školstva k takejto novele.
Chcem k tomu povedať, že niekto hovorí, zriaďovateľ to financuje. Pokiaľ ide o tie reči o financovaní, povedzme si otvorene jedno. Štát nezarobil ani korunu. Všetky peniaze, ktorými štát čokoľvek financuje, zaplatili daňoví poplatníci, pokiaľ štát nemá len pustené rotačky bankoviek, ktoré produkujú bankovky. To znamená, odvyknime si od zmýšľania typu štát to platí. Štát nič neplatí, my to platíme, ľudia na ulici hlavne to tiež platia, ešte aj nás. To znamená, že ten argument, že ten, kto platí, má rozhodovať, je v tomto zmysle veľmi vágny, lebo ešte aj ten úrad, ktorý si uzurpuje právomoc v súlade s týmto zákonom mať definitívne právo veta a právo rozhodnúť, je platený z daní tých rodičov, ktorí sú okrem iného v rade tej materskej školy. Takže takto je to s tým, kto čo platí.
Samozrejme, niekto si povie, vysoké školy, až na tie výnimky, ktoré sú štátnymi vysokými školami, policajná akadémia, vojenská štátna, teda tzv. bývalý doškolovák, zdravotnícka univerzita, sú verejnoprávne inštitúcie. Ale podľa tejto logiky by takisto niekto mohol zrušiť právomoc akademických senátov voliť rektorov, schvaľovať prorektorov, lebo však povedzme si reálne, aj keď sa už asi 20 rokov, čo počúvam, hovorí o viaczdrojovom financovaní vysokého školstva, reálne sú to opäť peniaze daňových poplatníkov, ergo tou istou logikou by mohol štát povedať, však my vám ich transferujeme, čo sme vybrali, takže my budeme určovať toho rektora, presne ako povedala Veronika. To znamená, že by sme rovnakou bystrou úvahou mohli zrušiť právomoci akademických samospráv a povedať, kto maže, ten jede.
Takže toto nie je celkom tá správna metóda, a preto sme si dovolili opätovne, nezávisle, ale s rovnakým úmyslom predložiť túto novelu zákona, o ktorej si myslíme, že, úplne nakraj, nestojí štát ani korunu, keď sa stav obnoví a zreštituujú sa tentoraz práva rád škôl, pretože demokracia je niekedy aj veľmi lacná, a myslíme si, že urobíme niečo v oblasti, kde nemôže štát o sebe povedať, že jeho riadenie tohto rezortu má veľmi triumfálne výsledky. Takže niet tu argumentu, ktorý by bezpodmienečne podmurúval potrebu zobrať samospráve i v tejto oblasti, keď pod samosprávou myslím rodičovskú samosprávu, jej právomoci. A to, že sa do súboru hlasujúcich, to ešte navrch ku všetkému, že aj tak má nakoniec zriaďovateľ právo veta. Sám som bol vicestarostom Starého mesta, ktorého v portfóliu bolo školstvo, to znamená základné a materské v Starom meste. Nikdy by ma nenapadlo, že by som mal si uzurpovať právo, iste v spolupráci so starostkou, že budeme my rozhodovať, kto. Nezdalo sa nám to a nikdy sa to za roky štyri, plus čo som v tých štruktúrach ako poslanec, neukázalo v Starom meste ani raz takým, že by sme museli v zúfalstve akéhosi riaditeľa vyhodiť, pokrčiť a dať ho von z okna. Pretože nie. Tí členovia školských rád nevolili zle. Nenavrhovali zlých kandidátov, nenavrhovali ľudí, ktorí doviedli školy na psí tridsiatok.
Takže v tomto zmysle je napríklad samotná skutočnosť, ktorá aj v súčasnom zákone obsahuje, teda obsahuje pokrivenú realitu, že si zákon protirečí sám sebe, pretože v tom zákone stojí teda ten fakt toho, že tam máme zástupcu štátnych štruktúr iných ako zastúpenie zriaďovateľa poslancami, zasahuje nielen nominácia súdruhov zo školskej inšpekcie a zástupcu obvodného úradu alebo okresného úradu do toho, že podľa iného paragrafu zákona hovorí, že podľa § 3 odsek 2 zákona zriaďovateľ vymenúva riaditeľa na návrh rady školy. Odznelo to, že má právo veta. Ale v rade školy nie je normálne ani ten školský inšpektor, ani ten zástupca nadriadených štruktúr.
To znamená, na jednej strane je definované, kto je rada školy, ale na druhej strane pri tomto hlasovaní majú právomoc ľudia, ktorí nie sú rady školy, toto nie je ošetrené, teda ten zákon si v tomto zmysle protirečí. Podľa § 4 odsek 2 platného zákona je opäť výberovou komisiou rada školy, ale ak v nej môžu hlasovať čo i len dvaja ďalší ľudia, ktorí nie sú radou školy, tak ten zákon si protirečí, pretože tí nie sú rada školy. Tí prídu len na toto podujatie.
Chcem k tomu povedať, že niežeby niekto namietal proti tomu, aby tam napríklad zástupca školskej inšpekcie alebo zástupca nadriadenej okresnej alebo štruktúry bol. Tam len ide o to, že nemajú mať hlasovacie právo. Ich úloha je v prípade toho vyberania nového riaditeľa, aby dohliadli na to, aby sa to dialo v súlade so zákonom. Lebo pripusťme, a to je v poriadku, že sú tam, nikto ich nevyháňa, hlasujúci rodičia najrôznejšieho vzdelania, odbornej orientácie nemusia do detailov povinne poznať všetky možné paragrafy a súvislosti. Takisto i pracovníčky, zástupkyne kolektívu takisto nie sú erudíciou experti na zákonné normy. To znamená, ak sú tam takíto ľudia, ktorí by z povahy veci mali byť odborníkmi, majú v prípade potreby usmerniť priebeh podujatia. Ale nie usmerňovať ho svojím hlasovaním. Na to tam nie sú, zo zákona nie sú obsahom rady školy personálne, ergo je tento stav, povedal by som, neúnosný, právne zmätený a vo svojom dôsledku, ako som povedal, pak zapadá do komplexu chyby, ktorá sa v roku 2015 stala.
Teraz už nejde o to, rekriminovať, kto to navrhol, od koho to vyšlo, ešte raz podčiarkujem, že už nech si povieme o pánovi ministrovi Draxlerovi, ktorý bol, samozrejme, vládnucim ministrom, my sme boli jeho opozícia, rozhodne i on sám cítil, že to nie je celkom dobré, a pokúšal sa hľadať akési kompromisy. Tak ako v niektorých iných veciach na ministerstve školstva, i tu sa ukázalo, že minister neprešiel. (Prerušenie vystúpenia rečníkom, krátky rozhovor s poslancom, pristúpivším k rečníckemu pultu.) Dobre, dobre.
Takže toľkoto k našej novele zákona, ktorú, prosím, nechápte, milí priatelia, ako konkurenčný projekt, my sme ju podávali nezávislo. Veronika a jej kolegovia majú ešte aj nejaké ďalšie prvky.
Rozhodne nebudeme žiarliť, keď sa v prípadnom hlasovaní o postúpení do druhého čítania rozhodnete pre ktorúkoľvek. Ale ak sa vráti samosprávnosť radám škôl, bude to dobré rozhodnutie.

Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež šport za spravodajcu k návrhu uvedenému zákona.
Predkladám informáciu k predloženému návrhu, ktorý spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov tak vlády, ako aj Národnej rady. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Nebudem využívať priestor pre vlastnú úvahu, lebo ju násobne lepšie využil predkladateľ, a budem teda iba konštatovať, že vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu k spojeným, spojenú rozpravu k týmto dvom bodom.
Ďakujem.

Tak o tomto nepochybujem. (Povedané so smiechom.)
Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k predkladaným obom návrhom zákonov.
Ak by som to tak veľmi mierne parafrázoval, tak ten vierolomný, ktorý zničil demokraciu v radách školy a v regionálnom školstve, za to som zodpovedný ja, lebo túto zmenu som predkladal v uplynulom funkčnom období ako poslanecký návrh ja. (Reakcia z pléna.) Viedli sme o tom veľmi obsiahlu diskusiu v predchádzajúcom období, pomenovali sme si plusy, mínusy, hľadali sme východiská. Podľa môjho názoru sme citlivo dávali na misky váh za a proti. Ale vzhľadom na to, že časť poslancov je nových, tak je potrebné pravdepodobne sa k niektorým veciam aspoň, aspoň v krátkosti vrátiť.
Ja začnem možno trošku provokačne a budem reagovať na vystúpenie pána poslanca Osuského, ktorý povedal, a kto má právo rozhodovať, ak nie občania priamo, veď tá samospráva je v zásade zlá, politická, rozhoduje podľa iných princípov ako zdravého rozumu. A potom nedajte, pán poslanec, aby som sa nespýtal, a prečože ste to boli v tom predchádzajúcom období 4 roky vicestarostom Starého mesta a prečože sa dlhodobo uchádzate o post poslanca mestského, teda miestneho zastupiteľstva v Starom meste. Je to také zlé, je to nekompetentné, zle to rozhoduje? Tak proste ako myslím, že taký čistý demokratický postoj by bol povedať, nebudem sa zúčastňovať na práci orgánov, ktoré za nič nestoja. Ako myslím si, že by to bol čistý chlapský postoj. A je to provokačné, uznávam, že je to provokačné, ale je mojím cieľom, aby som to povedal tak, ako som to povedal.
Poďme k otázkam politizácie školstva. Ja si vôbec nemyslím, že sme spolitizovali školstvo. Ak si zoberiete počet starostov a poslancov obecných, mestských, miestnych zastupiteľstiev a pozriete si pomer, tak viac ako polovica z nich je volená ako nezávislí kandidáti. Hovorím a zdôrazňujem, opakujem, nezávislí kandidáti, nezávislí, ergo miestne, lokálne osobnosti, ktorých si ľudia zobrali bez ohľadu na príslušnosť k politickej strane alebo nomináciu, a mnohí z nich ani nechcú ani podporu, ani nomináciu politickej strany, aby im to nebolo na príťaž. A ľudia ich napriek tomu volia. Čím sme to teda spolitizovali školstvo? Tým, že sme miestne lokálne osobnosti, ktoré dostali dôveru vo väčšinovom volebnom systéme, nie pomernom, ako sa volí do parlamentu. Väčšinovom, to znamená, máte na súpiske 50 alebo 80 kandidátov pre danú lokalitu a z toho si tí ľudia zakrúžkujú 5, 10, 15 alebo 20. Veď oni vyhrali voľby. Máte jasnejší, demokratickejší mandát, ako keď vyhrajete ako osobnosť v takomto volebnom súboji? Máte lepší mandát?
Verzus, aby sme tu mali jasný príklad. Zamestnanci, ktorí sú závislí od riaditeľa, aj pedagogickí, aj nepedagogickí, rodičia, ktorí sú nepriamo závislí od pedagógov a riaditeľa, sú nepriamo závislí a často môžu mať, môžu mať s týmto nejaké problémy. Áno, zaznamenávam reakcie na toto, tak budem citovať.
Vo Francúzsku rozhoduje pri odvolávaní riaditeľa napríklad Národná disciplinárna komisia, ktorá nie je zo zákona zložená z rodičov, nakoľko z právneho hľadiska by mohlo existovať riziko ovplyvňovania rodičov. (Reakcia z pléna.)
Pri odvolávaní, ale obdobne, obdobne, myslím, že to bude platiť aj pri, aj pri voľbe, lebo vo Francúzsku je riaditeľ štátnym zamestnancom, ktorý je volený alebo vyberaný vo výberovom konaní, ktorého nie sú, nie sú zástupcovia, zástupcovia rodičov.
A ja sa pýtam, Francúzsko je diktatúra? Francúzsko je nedemokratický štát? Čo je Francúzsko? Ak budeme hľadať inšpiráciu, a predovšetkým pán kolega Osuský hľadá veľmi rád inšpiráciu aj v britských prameňoch, alebo aj vo francúzskych prameňoch, lebo to považuje za korene demokracie v Európe, a ja sa s týmto, s týmto tvrdením stotožňujem, tak potom musím prevziať, musím prevziať aj toto tvrdenie, ak tieto staré demokracie považujú účasť rodičov v takýchto orgánoch za možné, kde by mohlo dochádzať k ich ovplyvňovaniu, a teda ich rozhodovanie by mohlo byť nedemokratické, takže ja považujem, že my sme vykonali iba krok správnym smerom, a pritom my sme nevylúčili rodičov z tohto procesu. Prečo sme teda pristúpili k tomu, aby bolo do tohto procesu viac vnorené zastupiteľstvo alebo zriaďovateľ.
Pozrite sa na súčasne platné znenie zákona, ktorý je platný od roku 2003 s tými niektorými zmenami. Máte tri kategórie zriaďovateľov: verejné, väčšinou zriaďovateľ obec, mesto, vyšší územný celok ako samosprávny orgán, niektoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti štátu; súkromné a cirkevné. Súkromné a cirkevné majú úplne jasné ustanovenie. Zriaďovateľ sa rozhodne, kto bude riaditeľom, a nikomu to nevadí.
Odôvodnenie. V jednom prípade, v prípade cirkevných nemôže byť riaditeľom niekto, kto by inak vykladal hodnoty a ideológiu, ktorú chceme vyučovať na našich základných školách a stredných školách. Nemám nič proti tomu. V súkromných, ja tam vkladám finančné prostriedky. To znamená, nemôže niekto bezbreho rozhodovať o mojich finančných prostriedkoch. Pri verejných nie demokraticky zvolený orgán je kompetentný nakladať s našimi verejnými prostriedkami, ale v niektorých prípadoch aj účelovo vybratí rodičia. Ako kde tu máte logiku rovnováhy demokracie? Kde tu máte logiku rovnováhy demokracie? Ja ju tu teda nevidím, a preto sme pristúpili k tomu, aby zriaďovatelia mali väčšie práva.
Zriaďovatelia. Áno, v niektorej časti sú iba poštármi pri prenesenom výkone štátnej správy, pokiaľ ide o posúvanie financií. Ale budem hovoriť úplne jasne o tom, že za štvorročné volebné obdobie samosprávy na Slovensku, teda ich štvorročné volebné obdobie 2010 až 2014 investovali z vlastných finančných prostriedkov nad rámec toho, čo im bolo priklepnuté prenesením výkonu štátnej správy, nad rámec toho, čo tvorí 40 % podiel na výnosoch dani z príjmov fyzických osôb, ktoré idú na prácu s mládežou, centrá voľného času, základné umelecké školy a tak ďalej a tak ďalej, nad rámec tohto investovali samosprávy na Slovensku 1 mld. eur. Jednu miliardu eur. Pričom aj tých 40 %, o ktorých hovorím, nad rámec ktorého to bolo investované, sú zo zákona originálnymi príjmami obcí a miest. To znamená, originálne aj z pohľadu toho, že rozhodujem, akým spôsobom s nimi bude naložené. To znamená, ak sa pozerám na pohľad, že kto platí, tak má právo rozprávať o tom, ako bude naložené s prostriedkami, za legitímny. Ak hovorím, kto má demokratickú legitimitu, tak demokratickú legitimitu ako jediný orgán na danom území je legálne a legitímne zvolená samospráva na základe väčšinového princípu. Poväčšine apolitická, poväčšine nezávislí kandidáti. Nemám k tomuto v zásade viac čo dodať.
Ďalší argument. Aké povinnosti z hľadiska výchovy a vzdelávania majú rodičia? Nie sú povinnosti zabezpečovať primerané podmienky na vzdelávanie zakotvené napríklad v zákone o obecnom zriadení č. 369/1990 Zb.? Nie sú inými zákonmi prenesené na samosprávy povinnosti výkonu, preneseného výkonu štátnej správy, ktoré sú povinné zo zákona vykonávať? Čiže tí, ktorí majú uložené povinnosti zo zákona, do tohto nemôžu rozprávať, ale rodičia, štyria-piati, ktorí budú nejakým spôsobom vybraní, majú právo rozhodnúť o tom, ako sa s týmito prostriedkami nakladá. Ja tu nevidím absolútne žiadnu logiku a nehnevajte sa na mňa, ale nevidím ju a nemôžem ju vidieť.
Bola tu otázka záujmu rodičov, tých, ktorí sú nominovaní v radách školy, na tom, ako tá škola bude vyzerať, ako budú vzdelávané ich deti. Poviem, že čiastočne áno, ale postavím opätovne jednu veľmi provokatívnu otázku. Aká je situácia na Slovensku? Majú rodičia záujem na známkach svojich detí alebo na ich vedomostiach? A moja odpoveď je, že Gaussova krivka v tomto prípade hovorí, že 80 % rodičov má záujem na známkach svojich detí a 20 % rodičov má záujem predovšetkým na vedomostiach. Je tam nejaká časť, kde je to vyvážené, ale tak ako, ako robí Gaussova krivka to štatistické rozloženie, a tu, tu priorizovať záujem na vzdelávaní, stotožňovať so známkou a povedať, že ten riaditeľ, ktorý je dobrý, lebo dáva môjmu dieťaťu dobrú známku, a dobre, alebo vytvára malý tlak na učiteľov, aby objektívne... alebo boli tvrdší na tých žiakov, aby vyžadovali viacej vedomostí, tak tento riaditeľ môže byť aj zlý riaditeľ, lebo chce viacej, a znamená, že vytvára tlak aj na rodičov, že sa s tými deťmi doma musia zaoberať. Čo väčšina rodičov ale nechce. Tých, tých vecí, o ktorých by sa tu dalo hovoriť, je, je v zásade veľmi veľa, ale opriem sa o tom, aké sú medzinárodné, medzinárodné porovnania, lebo túto otázku, keď sme riešili, tak som si dal spracovať Parlamentným inštitútom. Čiže je to vec, ktorá je verejne dostupná pre všetkých poslancov, materiál o voľbe riaditeľoch škôl a kompetencie školských rád, ktorý má asi 19 strán, a ja, ak dovolíte, prečítam jeho záver, aby sme videli, aké je lámanie demokracie na Slovensku voči ostatnej vyspelej Európe, ale aj bývalým krajinám východného bloku. Citujem:
"V jednotlivých krajinách Európskej únie je za odvolávanie a vymenovanie do funkcie riaditeľa školy zodpovedný zriaďovateľ, samospráva a v niektorých prípadoch ministerstvo. Návrh na odvolanie riaditeľa môže podať školská rada, ale konečné stanovisko je na zriaďovateľovi školy. Krajiny, v ktorých je za vymenovanie riaditeľa a za jeho odvolanie zodpovedný zriaďovateľ, teda samospráva, sú Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko" - náš vzor - "Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko, Rakúsko, Rumunsko, Švédsko a Veľká Británia.
Krajiny, v ktorých existuje školský orgán, školská rada alebo rodičovská rada, ktorý má iba poradný hlas, a teda nemá rozhodovaciu právomoc a nemôže ani rozhodnúť o odvolaní alebo menovaní riaditeľa do funkcie sú Dánsko, Fínsko, Poľsko a Rumunsko.
Školská rada má rozhodovaciu právomoc v krajinách: Chorvátsko, Portugalsko, Slovinsko a Španielsko.
V Nemecku je to v rôznych spolkových krajinách upravené rôzne."
Sme výrazná menšina týmto počinom krajín, demokratických krajín v Európe? Patríme len do skupiny bývalých komunistických krajín, ktoré si snažia držať nejakým spôsobom možno nostalgicky svoju chuť držať právo rozhodovať o všetkých otázkach, alebo sme zaradení aj v takej skupine krajín, ako je Fínsko, kde si berieme vzor zo vzdelávacieho systému, Rakúsko, kde sa nedá hovoriť o tom, že je to zlá kvalita vzdelávania, Švédsko, kde platí znova kvalita vzdelávania medzi najvyššie v Európe, Veľká Británia? Je naše rozhodnutie tak, ako som citoval v prípade Francúzska, kde je riaditeľ štátny zamestnanec a je vyberaný ako štátny zamestnanec vo výberovom konaní, kde je prítomnosť rodičov pri týchto procesoch braná ako možnosť ovplyvňovania procesu, ktorá nie je žiaduca? Ja si myslím, že toto sú jasné argumenty, ktoré hovoria o tom, že nič sme nezlomili cez koleno a snažili sme sa vniesť nejakým spôsobom logiku.
Vrátim sa aj k zákonu o samospráve, vrátim sa aj k nariadeniam, akým spôsobom alebo aké sú kompetencie školskej rady. Áno, máte pravdu, že kompetencie školskej rady boli postupne osekávané, a s tým sa stotožňujem a stotožňujem sa aj s tým, že kompetencie školských rád, tak ako sú dnes, sú absolútne nevyhovujúce a svojím spôsobom školskú radu, ak by som to veľmi hyperbolizoval a prehnal, tak v mnohých prípadoch môžem považovať za zbytočnú. Školská rada je informovaná o výsledku hospodárenia bez vplyvu na to, aby ich mohla nejakým spôsobom modifikovať. Školská rada je informovaná o výsledkoch výchovno-vzdelávacieho procesu bez toho, aby ho nejakým spôsobom, mohla vyvodzovať z toho dôsledky. Ergo to, čo hovoríte vy, že rodičia majú záujem a mali by mať vplyv na to, akým spôsobom prebieha výchovno-vzdelávací proces, školská rada je iba informovaná o týchto veciach. Jediná exekutívna činnosť, ktorú má školská rada doteraz, je voľba, voľba alebo účasť vo výberovej komisii na voľbu riaditeľa. Jedna jediná. Toto považujete za vyvážené práva školských rád? Ja si myslím, že takýto zásah do zákona, aký navrhujete vy, vážení kolegovia, je nie dobrý.
Ak chceme zmeniť slovenský školský systém, aby sa zvýšila jeho kvalita, tak sa poďme spoločne baviť o kompetenciách školských rád a nadefinujme ich tam vo vyváženej harmónii tak, aby mali vplyv aj na personálne obsadenia, ale hovorím dopredu, musí tam byť významná, významný priestor pre zriaďovateľov, ktorí nemôžu byť štatistami v tomto procese.
Poďme sa baviť a otváram korektný priestor pre korektnú diskusiu o kompetenciách školských rád, ale nepoďme takouto cestou, ktorá jednostranne zavádza to, čo v niektorých prípadoch bolo problematické. Ak sa dotknem toho, čo bolo problematické, som členom Rady združenia miest a obcí Slovenska od roku 2007 a vykonávam funkciu starostu viac ako 25 rokov. Bol som aj zriaďovateľom základnej školy, ktorú som zrušil ako málotriedku pre ekonomickú neefektivitu, o čom tu dnes často počúvame. A vo vystúpení svojich kolegov a starostov a primátorov bez ohľadu na politickú príslušnosť, ktorých nepovažujem za vagabundov, ktorí by chceli ublížiť slovenskému školstvu, ospravedlňujem za tento výraz, som zaznamenal desiatky sťažností na to, ako nefunguje spolupráca s riaditeľmi škôl, akým spôsobom prebieha hospodárenie na niektorých školách, na niektorých školách, lebo väčšina, drvivá väčšina je v poriadku, a jednalo sa o desiatky prípadov ročne.
To, prečo sa otvoril tento zákon, možno aj preto sa otvoril, že bol zaznamenaný jeden prípad nesúladu, neviem, v ktorom to bolo meste alebo obci, nesúladu medzi zastupiteľstvom, starostom a riaditeľom, ktorý nebol zvolený. A znovu dávam do pomeru jeden prípad za obdobie platnosti zhruba za jeden rok a desiatky prípadov problémov ročne predtým. Myslím, že niet k tomu čo dodať.
Poslednú vec, ktorou sa v tejto súvislosti budem zaoberať, je otázka ochrana zamestnancov. To je len v jednom návrhu zákona, myslím, že vo vašom, pani podpredsedníčka, a otázka bola postavená tak, že zamestnanci, ktorí sú v radách školy a potenciálne by mohli kritizovať riaditeľa, by mali mať väčšiu ochranu. No, dobre, ale zoberme si štruktúru slovenského regionálneho školstva. Máme niekde okolo 2 150 základných škôl, z toho zhruba tretina sú malotriedky do 50 žiakov. To znamená, majú jednu, dve alebo tri triedy. Ak budeme brať zloženie jeden riaditeľ, jeden pedagogický zamestnanec a jeden nepedagogický zamestnanec alebo dvaja pedagogickí, tak sa dostanete do situácie, že ak zamestnanci si nebudú vychádzať s riaditeľom a budú členmi rady školy a vlastne teda tam nikto iný nemôže byť, lebo nikto iný tam nie je fyzicky, tak tam bude permanentný konflikt, lebo ich nebudete môcť odvolať, lebo majú zvýšenú ochranu vzhľadom na svoje pôsobenie v tomto orgáne.
Znovu je to prvok, ktorý môže spôsobiť vážne riadiace problémy v tretine základných škôl na Slovensku. Môže, nehovorím, že musí, ale môže. Hovoríme o hypotetických otázkach, tak jako, ako tu boli povedané mnohé veci, ktoré, ktoré súvisia s inými vecami, teda riadením škôl.
Myslím si, že z hľadiska tých argumentov na toto by to v zásade stačilo, aby som sa v tej hlavnej časti strafil zhruba do tých 20 minút, ktoré sú určené pre rokovanie v budúcom, v budúcom rokovacom poriadku, ale keďže nebola, nebola príležitosť a asi ani nebude vo veľmi v blízkej dobe, chcel by som zaujať stanovisko ešte k jednej veci, nech mi je to dovolené, nesúvisí to úplne s predkladanými návrhmi zákonov, ale týka sa to školstva.
Včera prebehla prvá etapa výstražného štrajku na základe Iniciatívy slovenských učiteľov, zatiaľ v rozsahu jedna, jedna hodina týždenne, ktorá bude nejakým spôsobom gradovať. A v zásade predmetom, predmetom všetkých sporov sú tri požiadavky, ku ktorým sa chcem nejakým spôsobom vyjadriť.
Prvou je zdeformovaný systém odmeňovania pedagogických a odborných zamestnancov a potreba zvýšenia atraktivity učiteľského povolania. Absolútne súhlasím, vždy som tvrdil a tvrdiť budem, že pedagogickí a odborní zamestnanci majú byť viac honorovaní, ale budem súčasne tvrdiť, ako som vždy tvrdil, že odmeňovanie pedagogických a odborných zamestnancov je prostriedkom na zvyšovanie úrovne slovenského školstva a nie ako samoúčelný prostriedok na zvyšovanie výdavkov slovenského rozpočtu. Opakujem, zvyšovanie platov je prostriedok na zvyšovanie úrovne slovenského školstva.
Špeciálnou kategóriou je kategória mladých učiteľov. Áno, uznávam, že mladí učitelia sú v situácii, finančnej situácii, ktorá im neumožňuje založiť si rodinu, sú v situácii, kde sú výrazne podfinancovaní z hľadiska príjmov, a nastavenie systému nie je motivujúce. Preto aj v súvislosti s prípravou rozpočtu na rok budúci aj s prípravou rozpočtu a zákonov na roky ďalšie budem viesť veľmi korektné, ale otvorené diskusie so zodpovednými ministrami školstva, financií, predstaviteľmi politických strán o tom, aby sme predovšetkým pridali kategórii mladých učiteľov.
Chcem ale požiadať predstaviteľov odborov, chcem požiadať všetkých predstaviteľov stavovských organizácií, aby umožnili tento spôsob navyšovania platov a netrvali na plošnom zvyšovaní mzdových taríf pre všetkých pedagogických a odborných zamestnancov. Systémov, ktorými môžme postupovať, je niekoľko, buď to bude degresívne zvyšovanie, to znamená, najnižšia kategória bude mať, poviem, 15 % zvýšenie, najstaršia kategória bude mať 2 % zvýšenie a postupne, ale veľmi razantne budeme schopní sa dopracovať k tomu, čo požadujeme, lebo len novou krvou do slovenského školstva zabezpečíme jeho funkčnosť v budúcnosti.
Druhou možnosťou, ktorá je možno trošku pomalšia, je zvyšovanie platov o konkrétnu čiastku. Súčasne chcem povedať, že chcem požiadať aj všetkých koaličných partnerov, ale aj všetkých vás, vážené kolegyne a kolegovia poslanci, aby sme, a v prípade, že nájdeme finančné prostriedky na zvyšovanie platov nad rámec toho, čo bolo deklarované v programovom vyhlásení vlády, trvali na tom, aby tieto finančné prostriedky neišli na plošné zvyšovanie, ale určené predovšetkým mladým pedagógom na základe kľúčov, ktoré som povedal.
Druhá vec. Ak budeme hovoriť o tom, či požiadavka Iniciatívy slovenských učiteľov, ktorá vychádza zo správy o stave školstva v roku 2013, kde bolo zadefinované, že je potrebné sa dostať k 1,2-násobku priemerného platu v národnom hospodárstve, nie je niečo nad rámec tohto a niečo, čo je, o čom sa dá diskutovať, či musíme ísť tak veľmi násilne, tvrdohlavo, neviem, ako povedať, za týmto cieľom a vykopávať otvorené dvere. Poviem pár čísiel.
Priemerná mzda v národnom hospodárstve Slovenskej republiky za rok 2015: 883 eur, priemerný plat v regionálnom školstve podľa údajov, ktoré som tu už prezentoval, a tie údaje vychádzajú z podkladov, ktoré poskytli aj školské odbory, je 1 031 euro mesačne. Po zvyšovaní 6 % v januári... či 4 % v januári a 6 % v septembri sme na výške alebo mali by sme byť cez 1 100 euro v priemernom plate v regionálnom školstve na Slovensku. To znamená, jedna a viac ako 1,2-násobok plošne na Slovensku.
To, k čomu sa chcem ale dostať, sú regionálne rozdiely. Bratislava - priemerný plat v národnom hospodárstve 1 185 euro, to znamená plat učiteľa výrazne pod priemerom v danom regióne. Regióny: Prešov: 776 až najvyšší, Trenčín: 894, hravo spĺňame 1,2-násobok priemernej mzdy.
Opätovne sa poďme baviť o otázke, či možno iniciatíva, ktorá je a ženie ľudí do ulíc, nežiada riešenia možno aj v tom, že poďme sa zamýšľať nad otázkou, či nie je potrebné hľadať nejaké nástroje, ktorými môžu byť napríklad kompenzačný, kompenzačný príspevok na vykrytie životných nákladov v regiónoch, kde je život drahší. Poďme sa o tomto baviť, ale nežeňme nezmyselne ľudí do ulíc. Ja chápem podporu, ktorú dostáva Iniciatíva slovenských učiteľov aj v ostatných krajoch, lebo je to prejav určitej solidarity, aj keď v tomto prípade, keď poviem, že sú učitelia v mnohých prípadoch ďaleko najlepšie zarábajúci ľudia v danom kraji, a to je tragédia, že len s takýmto priemerným platom, tak poďme sa baviť o tom, aké je riešenie, a hovorím, že jedným z možných riešení je aj toto.
Druhá požiadavka iniciatívy je otázka okamžitej dotácie 400 mil. do slovenského školstva. Za toto obdobie pôjde do školstva 2 mld., tak ako bolo deklarované ročné navyšovanie, je to o 200 mil. euro. A tu opätovne musím povedať, že, a už som s tým argumentoval v tejto snemovni, problémy, ktoré ja zaznamenávam, sú dané predovšetkým tým, že niektoré školy nečerpali prostriedky Európskej únie a tým pádom majú slabšie materiálno-technické vybavenie. A časť škôl, hovorím o Bratislavskom kraji, nemohla čerpať prostriedky z Európskej únie a tým pádom mohli vo vybavení zaostávať. Ale opätovne poďme hovoriť o tom, akým prostriedkom, akým spôsobom tie prostriedky chceme použiť, aj tých 200 mil., ktoré pôjdu do slovenského školstva každoročne. Poďme doťahovať rozdiely, ktoré sú, ale nie plošne, poďme doťahovať rozdiely a hovoriť o adresnom prideľovaní.
Posledná pripomienka je reakcia na tretiu požiadavku, ktorá sa týka kreditového vzdelávania učiteľov a potreby odseknutia sedemročného limitu, tak to nazvime. Ja uznávam, že vzhľadom na nízke platy učiteľov je kreditový príplatok niečo, čo zvyšuje ich príjmy, a považujem ako obhajobu a trvanie na obhajobe tohto príplatku, aby bol trvalý, za niečo, čo chápem, a považujem to za pochopiteľné. Ale na druhej strane hovorím, že predpokladom pre výkon práce učiteľa by mala byť jeho odborná zdatnosť a v období, keď vám updatujú softvér v telefóne každý mesiac, niektoré aplikácie aj na týždennej báze, hovoriť o tom, že nazbieram kredity raz sa sedem rokov alebo raz za život, považujem za niečo, čo nezvyšuje kvalitu slovenského školstva, a preto hľadajme cesty na to, aby sme odstrihli kreditový príplatok od platov učiteľov. Plaťme učiteľov tak, aby boli dôstojne ohodnotení, ale plaťme ich za reálne vedomosti a reálny výkon, ktorý robia, nie za to, koľko kreditov nazbierajú rôznym spôsobom niekedy. A nebojím sa povedať, že aj spôsob získavania kreditov, a to sú aj hlasy učiteľov, nepovažujem vždy za úplne najšťastnejší.
Možno som reagoval okrem predkladaných návrhov zákonov nad rámec toho, ale vzhľadom na to, že som predstaviteľ vládnej koalície, som potreboval alebo považoval som za potrebné zareagovať aj na túto iniciatívu a považujem tu aj na záver povedať iba jednu vec.
Chcem poprosiť slovenských učiteľov - aj tých, ktorí štrajkujú - existuje tu vôľa a myslím si, že nebola nikdy spochybnená, a myslím si, že výbore pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport rokuje veľmi konsenzuálne na to, aby sme hľadali a našli východiská z tejto situácie, a myslím si, že sme na dobrej ceste. Nesnažme sa vraziť do tohto procesu klin, ktorý sa stane len nástrojom na politikárčenie a zbieranie politického kapitálu. Bolo by to nešťastím pre slovenské školstvo a bolo by to nešťastím pre budúcnosť Slovenska.
Ďakujem pekne. (Reakcia z pléna.)

Ďakujem pánu predsedovi za príspevok do debaty. Odpovedala by som na jednotlivé jeho argumenty.
Aj keď je volený poslanec alebo starosta nezávislý, neznamená, že nie je politikom. On akonáhle vstúpi do politickej arény, stáva sa skrátka politikom. A keď majú o vete riaditeľa rozhodovať poslanci, znášame politiku na pôdu školy. Okrem toho vieme, ako to s nezávislými vyzerá, príklad máme v Starom meste, nakoniec sa z toho vykľula s podporou SMER-u.
Čo sa týka odvolávania riaditeľa, nemýľme si ho s voľbou riaditeľa, je to logicky chybné. Sú to dva absolútne rozdielne úkony v živote školy. Keď ste hovorili o tom francúzskom príklade, ak riaditeľ pochybil, má byť odvolaný a má byť vyvodená disciplinárna zodpovednosť orgánom, ktorý je mu nadriadený. Keď sa volí riaditeľ a je voľba riaditeľa, tak riaditeľ zatiaľ ešte nepochybil a nemá byť prečo, nemá sa prečo aplikovať pri ňom ten istý postup, ako keď je riaditeľ odvolávaný.
Nie je férové hovoriť o motiváciách rodičov a bagatelizovať ich záujem na dobrom vzdelávaní svojich detí. Ja si myslím, že rodič má určite väčší záujem, zvlášť angažovaný rodič v rade školy, na dobrom vzdelaní svojho dieťaťa ako nejaký poslanec, ktorý možno v tej škole v živote nebol.
Čo sa týka školskej rady, školská rada, áno, nie je združením odborníkov, ktorí by mali odborne posudzovať hospodárenie školy alebo sa fundovane vyjadrovať k rôznym pedagogickým metodikám, ale rada školy má úplne inú úlohu, na kontrolu hospodárenia alebo výučby tú máme iné orgány, ako napr. štátna inšpekcia. Tá rada školy je práve v tom, že je to miesto, kde sa stretávajú záujmy rodičov, učiteľov, nepedagogických zamestnancov a zriaďovateľa.
Desiatky sťažností, že nefunguje komunikácia s riaditeľom školy, tak problém môže byť aj na strane zriaďovateľa, nielen na strane riaditeľa školy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)