9. schôdza

Ďakujem. S reakciami na faktické pán poslanec Petrák.

Ďakujem pekne za všetky faktické poznámky. Chcem povedať, akože tá interpretácia smerom k predsedovi parlamentu, že to obmedzenie ako je absolútne nezmyselné. Ja som sa snažil poukázať opak, že dá sa vtesnať do 20 minút, a ja som povedal, že obsahovo aj časovo pridávam prídavok nad rámec toho. Ak by boli zazneli hlasy od opozície alebo aj od koalície, že nechcete sa baviť o otázkach Iniciatívy slovenských učiteľov a ďalších problémov slovenského školstva, ja by som bol v danej chvíli prestal a nemám s tým absolútne žiaden problém. To je len na dovysvetlenie.
Druhú otázku, pán poslanec Žarnay, či je problémom, keď niekto príde na voľbu riaditeľa s nejakým názorom. No ja vám poviem, ja som sa zúčastnil viacerých volieb riaditeľa a ja ako riadiaci pracovník som absolvoval aj viaceré výberové konania na zamestnancov a musím povedať, že okrem toho, čo niekto prejaví ako svoju "slohovú prácu", dávam to do veľkých úvodzoviek, vo vystúpení na nejakom výberovom konaní som si vždy hľadal referencie, pôsobenie a ďalšie informácie o príslušných uchádzačoch, aby som mal komplexný pohľad na daného uchádzača. Nikdy mi nestačilo to, či niekto vedel v priebehu piatich minút zahrať nejaké divadielko, na základe ktorého som sa rozhodol, a preto považujem za úplne normálne, že prichádzajú ľudia z veľkej časti rozhodnutí, a ak majú pochybnosti, tak to vystúpenie sa môže prikloniť na stranu jedného alebo druhého. Ale považujem to za úplne normálny proces.
Ak by som chcel zareagovať na pána poslanca Krajniaka, tak chcel som povedať tým, že platné musia byť nástroje na zvyšovanie kvality, to znamená, že nemôže ísť iba o jednostranný proces, že zvýšime platy bez toho, aby sme vyžadovali aj zvýšenie kvality.

Ďakujem, pán predseda. Som rád, že ste tu, teraz vidíte, ako má rozprava v parlamente vyzerať, a dúfam, že sa to prejaví v tom, ako sa budeme správať k tomu rokováku v druhom čítaní.
A k tejto veci. Samotné, samotné návrhy zákonov nechám obhájiť predkladateľov, nepôjdem im do kapusty, ale budem sa snažiť povedať niečo k tomu, prečo je dôležité, prečo, tak ako hovoril pán kolega Krajniak, že, že tá odpolitizácia konkrétne tejto témy nie je fetišom. Že ona je založená jednak na špecifickej slovenskej skúsenosti, ktorú tu máme, a jednak, že ona smeruje k skvalitneniu, k skvalitneniu rozhodovacích procesov na tých školách samotných.
Ten prvý bod. Na Slovensku máme jeden obrovský nešvár a to je - riešilo sa to ešte za, za Dzurindových vlád, riešilo sa to za prvej svetovej, za prvej Ficovej vlády, riešilo sa to za vlády Ivety Radičovej - a to, to, to je problém politických nominácií, ktoré nemajú dno. A vlastne s každou výmenou politickej garnitúry, nie všade to bolo, ale existovali pracoviská odborné aj na úrovni samosprávy, alebo, alebo na úrovni úradov, kde sa vymieňalo že až po upratovačku všetko. Bez ohľadu na odbornosť, bez ohľadu na kvalifikáciu, podstatné bolo stranícke tričko a potom v podstate, keď nám, keď nám na základe tohto bola prekročená určitá miera takého vynúteného diletantizmu, lebo keď sa nepýtame na kvalifikáciu, tak nutne tá kvalifikácia potom niekde musí chýbať, tak sa nám objavujú také patologické javy, ako je napríklad to resocializačné centrum v Galante, ale aj mnohé ďalšie, kde možno aj ľudia išli s dobrým, s dobrým zámyslom, ale tým, že nevieme jednoducho vyberať na základe kvality, tak to niekde rupnúť musí. To je tá prvá vec.
A druhá vec je, že toto vytvorilo prostredie, kde sú ľudia k politizácii akéhokoľvek druhu prirodzene nedôverčiví, prirodzene nedôverčiví, a posilnenie vplyvov legitímne a demokraticky zvolených zástupcov ľudí v školských radách túto nedôverčivosť vybudilo a na základe toho prichádzajú tieto dva návrhy noviel. To je prvá vec.
A tá druhá vec sa týka toho, že čo vlastne my na tých školách samotných chceme. Už dnes častokrát na školách je situácia, kedy väčšina rodičov cíti, že do tej rady nemá dosah, kedy voľba zástupcov pedagogických pracovníkov, nepedagogických pracovníkov, rodičov je od začiatku manipulovaná tak alebo predvolebne ohýbaná tak, aby tá rada školy vyzerala podľa predstáv buď konkrétneho, konkrétnej samosprávy, alebo, alebo na základe toho, čo v tej škole sme doteraz, ten riaditeľ je tu už 15 rokov, tak prečo by sme mali niekoho iného, keď to dám do úvodzoviek. A ktokoľvek, kto ide v lajne, tak ten sa vezie, kto ide mimo tej lajny, tak zo škôl odchádza.
Väčšina kvality škôl stojí a padá na riaditeľoch. To je veta, s ktorou budeme všetci súhlasiť. Len častokrát sa nám môže stať, že práve pri tých školách, kde to padá na kvalite riaditeľa, by bola možná zmena, ale keď on má politické krytie samosprávy, a teraz sme mu ho, a teraz sme mu ho ešte posilnili, tak tá zmena nikdy nenastane. A z tohto dôvodu si myslím, že to posilnenie vplyvu samosprávy v..., v školských radách nebol dobrým krokom.
Keď hovoríme o tom, že školské rady by mali mať viacej kompetencií, tak nehovorme buď - alebo, hovorme o tom, že by to malo byť zároveň. To znamená, tá ekonomická a právna samostatnosť školy by mala narásť buď spôsobom, ako to je v Čechách, samostatnej právnickej školskej osoby, ktorá má oveľa väčšie kompetencie, a tam rada školy reálne tie kompetencie má, aby rozhodovala o vedení tej školy, alebo vymyslením nejakého modelu vlastného, ale každopádne tým, že, že samostatnosť školy v rozhodovaní stúpne. Áno, zo zástupcu samosprávy sa naozaj stane potom peňazovod a..., a hlas, ktorý je iba jedným z mnohých, ale pre kvalitu rozhodovania tej školy to bude mať blahodarné účinky. A ak hovoríme o tom, a som si istý, že v tom programe vzdelávania, ktorý sa teraz píše, o tom budeme určite hovoriť viacej, že školy majú mať viacej samostatnosti pri rozhodovaní o svojom obsahu a takisto o svojom manažmente, tak tie kompetencie nutne musia ísť do rúk práve takému orgánu, ako je rada školy, ktorý o tom bude rozhodovať.
A teda vec, ktorú dávam na zamyslenie, je, neskúšajme, prosím, rozmýšľať o tomto v paradigme toho, čo dnes máme. Že niečo poznáme z prostredia ZMOS-u, niečo poznáme z prostredia škôl, a že budeme udržiavať to, čo, si myslíme, že, že funguje dobre. Rozmýšľajme o tom také, aké..., v paradigme toho, aké tie školy mať chceme.
A ak chceme školy, kde sa rodičia aktívne zúčastňujú na chode školy, prispievajú k nemu, ak chceme mať také školy, kde študenti sú aktívne vyzývaní a pracuje sa s nimi tak, aby sa podieľali na samospráve tej školy. Koniec koncov 30-tisíc študentov podpísalo, 30-tisíc stredoškolských študentov podpísalo petíciu so štyrmi požiadavkami, ktoré sú logické, týkajú sa technických vecí, ktoré sa týkajú výučných listov, maturity, letných prázdnin, spísali to, išli za ministrom, doteraz od neho nemajú odpoveď, to je jedna z vecí, na ktorú inak musíme potlačiť, ale takto by to malo fungovať.
A jednou z požiadaviek z tej Aliancie stredoškolákov je tiež to, aby sa do zákona dostalo to, že, že študenti budú sa oveľa výraznejšie a s podporou štátu podieľať na samospráve školy. A toto sú tie školy, ktoré my chceme mať v budúcnosti. To sú školy, kde prirodzene na základe zverenej zodpovednosti vzniká komunita učiteľov, študentov, rodičov s prispetím zriaďovateľa, ktorá vytvára jedinečné prostredie, v ktorom sa tí ľudia cítia dobre. A ak chceme smerovať k tomuto, potom potrebujeme posilovať radu školy nezávislú od zriaďovateľa, kde má tento iba poradný hlas, a potrebujeme iné nástroje na to, aby tá kvalita do toho prostredia prišla.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, nemôžem s vami súhlasiť s tým, že častokrát sa robila tá výmena ľudí až, až na úplné dno, pretože minimálne v školstve to tak nebolo. Tam práve rozhodovali tie rady škôl, o ktorých práve teraz, práve teraz hovoríme. Takže s týmto s vami nemôžem súhlasiť.
A takisto nemôžem súhlasiť ani s tým, že samospráva má väčšinu v radách škôl v zastúpení. Čiže takisto sú tam zástupcovia, či už učitelia, alebo nepedagogickí zamestnanci, či prípadne aj študenti.
No a čo sa týka samotných volieb do rád škôl. Veď si povedzme otvorene, že schopný a šikovný riaditeľ si aj bez politického trička dokáže dať zvoliť takú radu školy, akú potrebuje. Zatiaľ to tak vždycky bolo, vo väčšine prípadov.
Ďakujem.

Ďakujem za korektné vystúpenie, pán kolega Poliačik. Ja chcem povedať len jednu vec.
Ja som mal včera relatívne obsiahlu diskusiu s predstaviteľom Aliancie stredoškolákov pánom Gigacom, trvala možno viac ako hodinu, kde sme debatovali aj o voľbách riaditeľov, aj o ďalších otázkach. Argumentovali sme jeden, argumentovali sme druhý, v časti vecí vieme hľadať zhodu, v časti vecí máme rozdielne názory, ale tak to, tak to je absolútne prirodzené, ale myslím si, že vytvorili sme ako dostatočne dobrú platformu na to, aby sme o problémoch diskutovali a povedali, že kto má nejakým spôsobom, nechcem povedať, že pravdu, ale kadiaľ by ten vývoj ako mal, mal v budúcnosti smerovať. Istotne som nenaniesol otázku kompetencie rady školy, pretože chcem vylučovať verejnosť z nejakých procesov a že chcem politizovať procesy, ktoré sú v školstve, s istotou nie.
Ale opriem sa o to, čo tu povedal kolega. Dnes alebo predtým, ako bol nastavený systém s istotou garantov, ale vy ste to povedali, že kvalita školy padá a rastie aj na riaditeľovi školy a na kvalite pedagogického zboru, ale ten riaditeľ tam je jeden z rozhodujúcich prvkov, dostatočne komunikatívne zdatný riaditeľ, ktorý aj nevytvára podmienky pre kvalitu školy, si dokáže navoliť radu školy alebo zabezpečiť jej navolenie tak, aby tam zotrval aj dlhý časový úsek. A toto je to nebezpečie.
Ak hovoríme, že z viac ako dvoch tisícok škôl sú to možno dve-tri desiatky, čiže to nie je masový problém, ale tie problémy, keď dochádza k stretom medzi samosprávou a pri voľbe riaditeľa, sú jednotky, nie desiatky, je to pomer, ktorý o niečom hovorí.

Vďaka za poznámky. Pán Goga, ja som hovoril, že tá nedôvera k ako keby politickým nomináciám akéhokoľvek typu nám tu rastie na základe historickej skúsenosti v úradoch. Školstvo toho bolo do veľkej miery uchránene a práve to, je to, čo by sme tu chceli zachovať, a skôr odstrihávať tie školy od vplyvu štátu aj na úrovni ministerstva, aj na úrovni samosprávy a nechať práve tie rady škôl fungovať.
A, pán kolega Petrák, ja som veľmi rád, že, že diskusia s Alianciou stredoškolákov teda prebehla aj na tejto úrovni a že tie požiadavky, o ktorých sa tu už niekoľkokrát hovorilo, budú nejakým spôsobom napĺňané.
A k tej poslednej časti, ono práve tie školy v jednotkách, v desiatkach a možnože ich bude aj viacej kusov, kde sa riaditeľ cíti, že naňho nikto nemá, pretože má krytie zo strany, krytie zo strany samosprávy, pretože reálne šikanuje svojich vlastných zamestnancov, akékoľvek opatrenia voči nemu neplatia, pretože sa odrážajú od steny na úradoch tej konkrétnej samosprávy, ktorá ho kryje, to sú tie nešťastné prípady. A poznám ich niekoľko, nedá sa tam dobrať spravodlivosti zo strany nikoho, pretože učiteľky sa boja, radšej odchádzajú, učitelia idú v lane iba toho, čo chce riaditeľ, ktorý je tam 15 alebo 20 rokov, neplatí preňho Zákonník práce, neplatí preňho žiadna vyhláška, lebo on vie, že vždycky si to svoje miesto podrží a presne proti takýmto prípadom treba nejakým spôsobom pracovať.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Keďže ste, vážený pán kolega Petrák, väčšinu svojho príspevku viacej-menej adresovali k tomu, čo som hovoril, dovolím si ja teda zareagovať a predoslať, nakoniec nemusí to byť verejne známe, ale my dvaja dobre vieme, že máme to, čomu sa hovorí špeciálne vzťahy. Na rozdiel od barónky Thatcherovej a Ronalda Reagana, mojich obľúbencov, ktorí mali tiež špeciálne vzťahy, ale stáli na tom istom brehu rieky, my stojíme na protiľahlých brehoch rieky už roky, ale zároveň musím konštatovať, že sa ponad tú rieku či potok rozprávame a nehádžeme po sebe kamene. To je cenné, a preto aj to, čo teraz poviem, bude síce pravdepodobne vo veľkej väčšine v prudkej opozícii k tomu, čo ste hovorili, ale ctím si vás ako veľmi dôstojného partnera. Kedysi som takého zažíval v školskom výbore a potom aj neskôr v iných štruktúrach v človeku, s ktorým som bol tiež ideologicky na protiľahlom brehu, ale osobnú úroveň a vzdelanie sa mu nedalo uprieť, to bol docent Milan Ftáčnik.
Musím teda na tomto mieste povedať, že to, čo ste nosne ako tambour toho celého tlmočili v skromne obsadenej, ale komornej a slušnej snemovni, bola apoteóza centralizmu. Apoteóza toho, že nie je dôvodné veľmi ctiť subsidiaritu, že nie je veľmi dôvodné zverovať zodpovednosť nižšie, pretože, a použili ste miestami až také nečakané formulácie typu účelovo vybratí rodičia v školskej rade. No ja neviem, ja som sa zúčastnil asi jednej alebo dvoch volieb zástupca na našej triedy, zhodou okolností na gymnáziu, teda triedy môjho syna a moja žena, keďže mala viacej účastí na takýchto podujatiach aj viacerých, neviem si predstaviť, ako by riaditeľka gymnázia Grösslingová ovlyvňovala MUDr. Milenu Osuskú alebo MUDr. Petra Osuského, aby jej zvolili toho, koho chce, do rady školy, to je pre mňa nepochopiteľné a neviem, či sa jej to darilo v celej triede, ktorá volila. My sme mali veľmi dobre zvoleného zástupcu za nás.
Teda to chcem povedať, že nemyslím si, že ten centralizmus sa dá zdôvodniť argumentom o zvláštne vybratých rodičoch do týchto štruktúr, a, lebo to zas musím povedať, že v tomto prípade by bolo na mieste guberiálny, guberniálny spôsob vlády, pretože aj my máme na Slovensku sem-tam zvoleného pologramotného starostu, máme sem-tam zvoleného starostu gamblera, máme sem-tam zvoleného starostu a zastupiteľstvo, ktoré sa dohodne a rozkradne, čo sa dá a čo nie je privŕtané, to znamená, by sme mohli rozhodnúť, že čo vlastne tí ľudia tam dole, ktorí v tej obci žijú, majú vôbec čo hovoriť, keď my z centrály – zvyššia – to robíme lepšie, dáme im toľkoto na vývoz smetí, toľkoto na svietenie, toľko na posypanie ciest proti ľadu a vôbec toľkoto im dáme, a načo vlastne sú, lebo ktovie, ako sú zvolení a kto sú vlastne tí, čo sú zvolení.
Ja teda si myslím, že to, čo sme vybojovali v novembri, je presne to, že ľudia si majú voliť, a potom si to prežiť, to, čo si zvolili, a to platí od Žehry až po parlament. To znamená, že ľudia majú niesť zodpovednosť za to, čo si zvolili, a v dobrom si to užiť a v zlom si to odskákať. To znamená, že v tomto zmysle napriek tomu, že môžete iste i vy i ja uviesť príklady, keď to je lepšie, keby to nerobili tamtí, a ja zas uvediem príklad, prečo by to bolo lepšie, keby do toho nezasahovali tamtí, tak musím povedať, že ak ste, a to opäť je vaše sväté právo, tak ako pri tvorbe rokovacieho poriadku, že si vyberieme to, čo sa nám hodí z Bundestagu, to, čo sa nám hodí z..., z Paríža, z parížskeho parlamentu, a to, čo sa nám hodí odkiaľkoľvek inokadiaľ, tak i tu trošku hádam mimo základnú čiaru ste uviedli spôsob odvolávania riaditeľov vo Francúzsku. No ako to už povedal, povedala v diskusii aj Veronika, odvolávanie a voľba sú dve veci. Viete i amerického prezidenta volia občania zastúpení voliteľmi. Ale impeachuje ho volená štruktúra, teda je neporovnateľná voľba a odvolávanie v tomto prípade, a preto si myslím, že ten príklad uvedený ako francúzsky príklad je nie celkom k veci.
Ďalšia vec, ktorú by som povedal, je, a uviedli ste krajiny na jednom, na jednej platforme, na druhej, na tretej. Viete, ja vám poviem a to nie je žiadna urážka Slovenska, lebo to neplatí zďaleka len pre Slovensko, ale nepochybne to platí pre Fínsko. Viete, tu sa stále hovorí o boji proti alebo za spolitizovanie tohto procesu, vzniku riaditeľa a tak ďalej. Ja má taký štandardný pocit domáci, že u nás vlastne nejde o spolitizovanie. Ide, presne vzaté, o sklientelizovanie. To znamená, že ak chcem toho človeka tam dať, tak ho tam nedávam preto, aby do malákov v materskej škole alebo do veľkákov v materskej škole vtĺkal ideológiu ľavičiarsku, pravičiarsku, nacionalistickú alebo akúkoľvek inú. Akéže spolitizovanie? Čo naspolitizuješ na Ohmovom zákone na fyzike v ôsmej triede alebo v siedmej? Moc toho nenapolitizuješ.
Teda to, čo sa deje, je klientelizmus oveľa skôr ako spolitizovanie. Pán učiteľ Žarnay videl, ako sa klientelisticky míňajú zdroje na fiktívne právne činnosti, a to nemalé. Akáže v tom bola politizácia? Bola v tom štandardná slovenská zlodejina. Tam vôbec neviem, či tá advokátka bola priaznivkyňou tej strany alebo jej dokonca predstaviteľkou, alebo doma pod perinou volila aj niečo iné. Ešte raz, na Slovensku v tomto zmysle ťažko pôjde o spolitizovanie. Ide o biznis. A v tomto zmysle je nezrovnateľné argumentovať Fínskom. Argumentovať krajinami, kde je korupcia na od nulovej čiary takmer nerozlíšiteľnej úrovni, alebo od krajín, kde je korupcia, kam sa pozrieš. To znamená, že v tomto zmysle je tá argumentácia starými demokraciami nie celkom na mieste, pretože my okrem toho, že nie sme stará demokracia, a okrem toho, že sme veľmi náchylní – a teraz to nehovorím ako útok na len politické štruktúry, na akékoľvek štruktúry –, že sme náchylní podplácať a nechať sa podplácať. Iste neporovnateľne s Fínmi alebo, paradoxne, aj s Estóncami, to znamená, alebo Dánmi, to znamená, že tá debata o tzv. spolitizovaniach je podľa mňa len plášťom na to, že v skutočnosti nejde o spolitizovanie.
Pokiaľ ide o tie, ten argument, že tí poslanci sú volení a ten starosta je dokonca priamo a väčšinovo a tak, ako ste povedali, to je pravda. Tí rodičia, neviem, či jak sú volení, či sú volení nepriamo alebo inak do tej rady školy, a tie zamestnankyne aj tá pani kuchárka, aj tie pani učiteľky, alebo učitelia, neviem, či sú horšie alebo lepšie volení. Ale jednu vec vám chcem povedať, ak tam tí rodičia majú tú právomoc, tak oni žijú s tou školou. Niektorí menej, niektorí takmer vôbec, lebo kašlú na to, čo je s ich deťmi a s ich školou, ale niektorí žijú intenzívne s tou školu.
Poslanec, ktorý na tej škole v živote nemal dietko, ktorý tam v živote nebol, ktorý v živote nepočul, ako beží život na tej škole, popiera v tomto zmysle blízkosti subsidiaritu. Lebo ak je subsidiarita to, že máme zastupiteľstvá vo vašej obci, kde ste starostom, a niekto by mohol povedať, že gubernátor by rozhodol aj za vás, aj za vaše zastupiteľstvo, tak ešte raz bližšie k problematike vašej obce ste vy a vaši spoluvolení poslanci ako niekto nad vami, ktorý vo vašej obci nikdy v živote nebol a nič nemusí riešiť. V tomto zmysle je rada školy, tá, ktorá s tým žije. Poslanecký zbor má míle vzdialenosť od blízkosti tých rodičov, o ktoré ide. Pokiaľ ide o tie závislosti, no opäť musím povedať celkom čestne, že tak ako existuje prípad Žarnay, ktorý je žiarivou ukážkou hrôzy toho, že niekto je držaný, hoci by mal byť dávno odvolaný, francúzskou alebo inou komisiu, to nemyslím Žarnaya, áno, tak aj ja som zažil opačné prípady, že proste rade školy nevadila príliš likvidácia talentovaného, nadšeného a zápalistého pedagóga, ale život aj demokracia prináša i zlé postoje, i zlé rozhodnutia, ale povedať jednoznačne, že vzhľadom na to, že tam a tam je tak a tak, je lepšie len toto alebo len toto, sa nedá, ale ak sa mám rozhodnúť pre alternatívu centralistickú alebo alternatívu subsidiárnu, blízku k základni, tak s uvedomením si všeckých rizík obidvoch alternatív to zvolím tak, aby tí rodičia, dá sa povedať, niesli zodpovednosť za svoje rozhodnutia, za svoju voľbu svojho zástupcu do rady školy, a aby niesli zodpovednosť teda za to, o čo sa starať majú a čo v skutočnosti aj má byť ich zodpovednosťou.
Ako argument, ja to nevytýkam, len na to som nútený provokatívne upozorniť, lebo ste hovorili, že provokatívne otázky. Hovorili ste, že tie štruktúry zastupiteľstva, teda starostovia obce dali návrh okrem transferových peňazí miliardu eur. A opäť sme u toho, čo som hovoril vo svojom prvom vystúpení. Preboha, to vykopal starosta v garáži, za garážou v tráve zlatú baňu? Vyniesol odtiaľ ingoty a venoval ich? Kde sa vzala tá miliarda? Spadla z neba ako manna alebo ich našiel na stole? Však sú to zase peniaze získané z tých rodičov, ktorých deti chodia do tej školy, a aj z tých rodičov, ktorí sú v tej rade školy. Neargumentujme, preboha, nejakými peniazmi, ktoré niekto veľkoryso do niečoho dáva, keď dáva peniaze ľudí, ktorým, im ich zobral v súlade so zákonmi, to nebola lúpež. Ale nedá sa argumentovať, že dobromyseľný vládca, teda starosta a jeho zastupiteľstvo, moudří rádcové sa rozhodli siahnuť do pudilára, každý svojho, a položiť na stôl peniaze na zlepšenie fungovania školy. Čaba, neblázni! Takto to nie je. Žiadne také peniaze neexistujú. Všetky peniaze sú od tých rodičov, i tie, čo sú v tej obci. Takže toľkoto.
A úplne nakoniec. Chápem, že je zase trošku pre vládnucich problematická situácia s dvíhaním sa opäť iniciatívy, ktorú ste tých desať minút zmieňovali. Ku cti musím povedať a podčiarknuť to, čo tu zaznelo vo viacerých vystúpeniach, že nikdy mi nevadí, keď Petrák hovorí o veciach, ktoré sú na dennom programe. Bolo to desať minút hovorenia úplne od témy, ale bolo to zároveň dobré hovorenie. Presne ako povedal kolega Dostál, budem veľmi rád, keď veľkorysosť, ako ukázal podpredseda Hrnčiar v tejto situácii, bude zachovaná pri slušných, či už aj polemických, ale jednoducho prejavov, ktoré majú náplň, bolo by dobré, aby to takto fungovalo vždy.
Problém bol len v tom, že i keď si viem predstaviť a sám uznávam, že niekedy, keď človek počúval, aké kredity za akú činnosť získavajú občas nejakí pedagógovia, a potom sa chcú o ne opierať v ďalšom, tak keď to veľmi preženiem, iste boli takmer i takí, ktorí získali ako pedagógovia biológie kredity za zvládnutie skokov na lyžiach. A to je, samozrejme, silne prehnané. To znamená, že nepochybne exituje nevyhnutnosť rozumnej úpravy kreditov a profitu z nej. Ale zároveň musím povedať, že veľkú väčšinu toho, čo ste hovorili v tej záverečnej tretine vystúpenia i na adresu kreditov a platenia za kvalitu, to znamená peniaze tým dobrým.
Áno, priznám sa, že i keď som absolútne na pozícii zle zaplatených zdravotných sestier, namietol som v zdravotnom výbore, kde som bol po tom, ako sme sa rozlúčili po dlhom spolužití, som namietol to, že sa nárokovalo štandardné pridávanie na plate podľa rodného listu. A vtedy som povedal, že ak sestra zvládne problematiku, v ktorej pracuje, a tú zvládne za rádovo nejaké roky, nestáva sa v 25. roku práce lepšou, ako bola v 15. To znamená, že železná ruka trhu v súkromnej nemocnici by rozhodla, že si ten riaditeľ, majiteľ, primár vyberie sestry podľa výkonu, nielen podľa rodného listu. To znamená, že iste i tu sa dá diskutovať o tom, že sa má dobrým a pracujúcim a nadšeným dávať podľa zásluh.
Musím ale povedať, že tam ste väčšinou hovorili, poďme sa rozprávať. Teda keď išlo o kresanie právomoci samosprávy rodičovskej alebo rady školy, tak ste dali zo svojho pohľadu vyargumentovaný, ja počujem vaše argumenty, i keď sa s nimi nestotožňujem, návrh novely zákona. Ale keď ide, a to si uvedomte, ste vládnuca koalícia, budete ďalšie roky ten, ktorý sa bude môcť oprieť pri nejakom návrhu na rozdiel odo mňa, menovite Veroniky Remišovej alebo kohokoľvek ďalšieho, Poliačika či Žarnaya, sa bude môcť oprieť o väčšinu v parlamente. Takže poďme sa rozprávať. Veľmi rád budem počúvať, ako som počúval dnes polhodinu, a vôbec nereptám. Ale urobte ten krok, o ktorom sa budeme rozprávať. Lebo keby sme ho urobili my, tak jeho osud je zrejme vopred spečatený. To znamená okrem toho, že sa budeme rozprávať, by som hrozne uvítal, aby sme mali substrát toho, o čom sa bude rozprávať. A ten substrát, ako som povedal, oveľa výživnejší a nádejnejší pre naplnenie toho, o čom sa máme my dvaja a celá snemovňa rozprávať, bude v tom, že podáte také návrhy.
A ja budem veľmi rád, tak ako som to už včera povedal vo svojom vystúpení k rokovaciemu poriadku, veľakrát som na tejto schôdzi hlasoval za vládne návrhy. A budem veľmi rád hlasovať za váš poslanecký návrh, tak ako som, by som nikdy nehlasoval za ten o okliešťovaní práv rád škôl. Ak to, o čom hovoríte, že poďme sa rozprávať, položíte na papier a dáte to pekne do legislatívneho procesu.
Želám vám v tomto veľa zdaru a môžete počítať pri dobrom návrhu s mojou podporou.

Pán poslanec Osuský, chcel by som sa vyjadriť k tej časti, v ktorej si reagoval na predchádzajúce vystúpenie pána poslanca Petráka o tých účelovo vybraných rodičov do rád škôl verzus demokraticky vybraných predstaviteľov územnej samosprávy, čo vlastne akoby spochybňovalo záujem rodičov o kvalitu vzdelávania. Isteže sú aj takí, ktorým je to jedno, takí, ktorým ide iba o známky, ale rovnako existujú aj samosprávy, starostovia a poslanci zastupiteľstiev, ktorým je to v zásade jedno a ktorým nezáleží na tom, aké kvalitné je vzdelávanie v škole v ich zriaďovateľskej pôsobnosti. Našli by sme také aj onaké prípady.
Diskutujeme tu, ľudia, ktorí majú nejaké vlastné skúsenosti s fungovaním školstva a procesu výberu riaditeľov, či už ako zriaďovatelia, alebo členovia rád škôl. A ja mám skúsenosti z rád škôl, nie jednej, od materských cez základných až po stredné. Pripúšťam, že moje skúsenosti nie sú univerzálne platné, ale na druhej strane nebudem generalizovať z jedného prípadu.
A moja skúsenosť je taká, že z členov rady školy sú tými aktívnejšími, intenzívnejšie sa zaujímajúcimi, informovanejšími a kompetentnejšími práve učitelia, potom rodičia a nepedagogickí zamestnanci školy a až na poslednom mieste bývajú zástupcovia zriaďovateľa, teda obvykle poslanci. Česť výnimkám. Aj poslanci sú rôzni.
Ale či už to hodnotíme z hľadiska účasti alebo akéhokoľvek iného kritéria, tak poslanci sú podľa mojich skúsenosti na tom najhoršie. Nie raz, nie dvakrát sa mi stane, že na zasadnutí rady školy som za zriaďovateľa sám. A ak teda máme niečo meniť, tak možno aj toto stojí za úvahu, že či je priberané, aby to boli iba dvaja zástupcovia učiteľov a štyria zástupcovia zriaďovateľa.

Pán poslanec Dostál, pozorne som počúval vaše vystúpenie aj vystúpenie pána poslanca Petráka a snažili ste sa vyviniť svojím spôsobom z toho, že keď vás označujú, že ste boli zástupcom starostu, že v podstate ste rovnako mohli spolitizovane pôsobiť... (Reakcia z pléna.) Ách, Osuský, ospravedlňujem sa. Pán poslanec Osuský. To sa stáva. Ďakujem za upozornenie. Takže pán poslanec Osuský, dobre.
Čiže snažili ste sa nejakým spôsobom z toho vyviniť a ste v podstate povedali, že, že tu nejde ani o spolitizovanie, je tu úplne niečo iné, je to klientelizmus. A ja vám za to ďakujem, že ste to povedali, pretože ste vlastne spochybnili dôvodovú správu, ktorú predkladá vaša kolegyňa na druhej strane. Ja vám to prečítam: "Cieľom predkladaného návrhu zákona je odpolitizovanie školstva vo veci výberu riaditeľa školy alebo školského zariadenia." Viem, stáva sa to, pán poslanec Osuský, ale odpovedali ste mi aj na tú otázku, ktorú by som dal pani Remišovej, čo to vlastne je odpolitizovanie. Vy ste mi to už vysvetlili. To sa stane pri tom, keď človek vysvetľuje, tak si aj zároveň odpovie, ani si to neuvedomí.
Ale ďalšia vec, ktorú ste miešali, a myslím si, že je to miešanie jabĺk s hruškami, lebo ste porovnávali originálne kompetencie s preneseným výkonom štátnej správy. Ak sú originálne kompetencie, je tam subsidiarita absolútne namieste. Plne súhlasím. Ale ak je to prenesený výkon štátnej správy, ergo vykonáva to samospráva v zastúpení štátu, tak tam je to úplne niečo iné, pán poslanec Osuský. A toto je neporovnateľné. Verte mi, že je to neporovnateľné.
Ale oceňujem, argumentáciu ste použili tú svoju, ale ja hlboko s mnohými vecami nesúhlasím.

Ďakujem kolegovi Osuskému za veľmi fundovaný príspevok. Ale ja si stojím za politizáciou, ktorú máme v dôvodovej správe, a zároveň súhlasím s pánom..., s kolegom Osuským, že áno, to spolitizovanie môžme nazvať aj klientelizáciou, keď niekto môže poberať nejaké výhody, keď si napríklad presadí niekde svojho kandidáta.
Ešte by som chcela doplniť, že prístup centralizácie a bagatelizovanie vzťahu rodiča v živote školy ide úplne proti trendom vo vzdelávaní a najmä v školách, kde to funguje a ktoré dosahujú dobré výsledky, alebo v krajinách teda. Väčšina krajín, ktoré dosahujú dobré výsledky, sa snaží budovať konštruktívny vzťah s rodičmi, zapájať ich do diania v škole, pretože dosahujú lepšie výsledky aj žiaci, aj celkovo škola.
Ešte doplním k eurofondom, keď už pán kolega začal tú diskusiu o eurofondoch, s tým sa plne stotožňujem. Eurofondy nespadli z neba. Skrátka sú to verejné peniaze tak akokoľvek iné peniaze. A nemám rada, keď sa argumentuje, koľko financií sa dáva s tým, že tam ide veľmi veľa eurofondov. Keď sa pozriem na minulé volebné obdobie, tak, žiaľ, vidím, aké zbytočné projekty sa financovali z eurofondov. 20 mil. na digitálne účely, 20 mil. na národnú teleprezentačnú infraštruktúru a tak ďalej a tak ďalej. Čiže to, že nejaké eurofondy do školstva idú, vôbec nie je záruka, že sa vyčerpajú za prvé, pretože vieme, ako, aké je pomalé čerpanie, a za druhé vôbec nie je záruka, že sa vyčerpajú tak, aby sa zlepšila kvalita školstva.
Ďakujem.