9. schôdza

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasledujúcim bodom programu, je prvé čítanie o návrhu poslancov Igora Matoviča, Eduarda Hegera, Jozefa Viskupiča, Mareka Krajčího a Eriky Jurinovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 224. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 228.
Dávam slovo poslancovi Eduardovi Hegerovi, aby návrh zákona uviedol.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča, Eduarda Hegera, Jozefa Viskupiča, Mareka Krajčího a Eriky Jurinovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, tlač 224.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som predstavil tento zákon. Je to opäť taký zákon, ktorý s dotýka, poviem, tých maličkých, alebo tých malých. Úprimne, trošku ma prekvapilo dnes pri hlasovaní, keď sme hlasovali o zákonoch kolegýň, ktoré sa týkali rodiny, že teda neprešli ani jeden z nich, hoci si myslím, že boli to dobré návrhy, čo trošku mi tak berie nádej z toho, že by takýto zákon, ktorý tiež sa stavia na stranu tých slabších, mohol prejsť, ale napriek tomu sa budem snažiť vám ho predstaviť a hovoriť k vám tak, aby ste sa nad tým zamysleli a dali tomu šancu.
Čiže o čo ide pri tomto zákone? Možno tak na úvod formálne, teda toto je návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Teda hlavným účelom tohto predloženého návrhu je zaviesť do zákona, do tohto zákona, novú skutkovú podstatu trestného činu nevyplatenia faktúry.
Situácia, poďme si trošku možno priblížiť situáciu, v akej sa nachádzame. Živnostníci sú podnikatelia, ktorí dnes sú, myslím si, že ťažko skúšaní, musia naozaj rozmýšľať nad tým, ako tú živnosť udržať a vôbec fungovať v nej, pretože by som povedal, tie polienka pod nohy im za posledné obdobie boli prikladané. Ich podmienky sa zhoršujú. Dôležité je povedať, že toto je skupina podnikateľov, ktorá ručí s celým svojím majetkom. A práve to, že keď sa dostanú do situácie, že nedostanú vyplatené svoje peniaze, nemá dopad len na ich podnikanie, ale má dopad aj na celú ich rodinu. Ale zase môžeme si povedať, že dobre, tak prečo tí živnostníci ostávajú živnostníkmi?
No povedzme si, kto sú živnostníci. Primárne sú to ľudia, ktorí v skutočnosti nechcú byť odborníkmi na podnikanie, oni nechcú časom, dobre, sú ľudia, ktorí začnú ako živnostníci a časom prejdú na eseročku a možno na akciovú spoločnosť, lebo sú to talenty na budovanie veľkých firiem. Ale mnohí živnostníci nemajú ani tú túžbu a možno aj nemajú ten talent na to, aby vybudovali veľké firmy, proste chcú robiť svoje remeslo, chcú ho robiť dobre a nechcú sa trápiť tým, čo všetko musia, musia spĺňať a chcú mať za to zaplatené. Čiže je to len taká, by som povedal, priepustka na to, aby mohli robiť svoje remeslo a mohli byť zaňho zaplatení.
A práve tu, toto je tiež podľa mňa veľmi dôležitý aspekt tohto zákona, prečo je dôležité, aby títo ľudia boli chránení. Pretože to nie sú nejakí špekulanti, to nie sú ľudia, ktorí si chcú teraz najímať právnikov na to, aby im vymáhali ich pohľadávky. To sú naozaj ľudia, ktorí sa primárne chcú venovať svojmu podnikaniu a chcú byť zaňho zaplatení. Lenže, žiaľ, dnešná doba, vidíme, či už veľkí hráči, keď to tak nazvem slušne, veľké firmy vedia mnohokrát zneužiť práve to, že toto sú podnikatelia a nie sú nijako chránení a práve preto prichádza aj tento zákon, aby sme poskytli práve týmto najzraniteľnejším túto ochranu, pretože je tu ešte ďalší rozmer, a to je to, že mnohí ľudia sa stávajú takzvanými nútenými živnostníkmi. Sú to ľudia, ktorí, by som povedal, že mohli by byť zamestnancami a vieme, že toto svojho času riešil aj pán premiér, ktorý hovoril, že máme tu mnoho takých živnostníkov, ktorí sú v skutočnosti zamestnancami, ale nepožívajú ochranu zamestnancov. A práve to im bráni v tom, aby s nimi nebolo zametané, keď tak poviem.
Čiže tento zákon chce priniesť práve, keď tak poviem, pohľadom zvýšiť kredit živnostníkov a povedať im: "už s nimi nemôžete viacej zametať". Proste toto sú ľudia, ktorí tiež budú mať vymožiteľnosť svojho práva a ak s nimi budete zametať, tak nielenže to bude nejaký priestupok, ale bude to trestný čin. A to je, myslím, veľmi dôležité, aby sme si uvedomili pri podstate tohto zákona, že chceme im dať krytie, ktoré im prináleží, ktoré majú mať práve z toho dôvodu, že sú malí, že sú mnohokrát neskúsení aj v legislatívnom procese a vo vymáhaní svojho práva a práve preto tí, ktorí to o nich vedia, zneužívajú túto ich nevedomosť, zneužívajú túto ich bezbrannosť a dostávajú ich mnohokrát do veľmi životných náročných situácií.
História ukázala, a práve aj to je dôvod, prečo tento zákon prichádza alebo prišiel, je, že história nám na Slovensku ukazuje, ako je s týmito ľuďmi zametané. Veľké firmy, a keby som len spomenul asi takú, najvypuklejšie bola kauza Váhostavu, kedy živnostníci naozaj boli veľmi poškodení a mali veľmi malú vyjednávaciu pozíciu, až si vyjednali nakoniec nejakých 50 %. Tak to je úplne, až poviem smiešne, ako môžeme, to je veľká skupina ľudí. My nehovoríme o tom, že by to bolo pár ľudí. To je veľká skupina ľudí. Len problém je to, že sú to malí ľudia a tým pádom nemajú taký vplyv, nie sú tak zosieťovaní, nemajú takú moc a nevedia sa brániť.
A my ako zákonodarný zbor potrebujeme aj takýmto ľuďom ukázať, že aj vy ste pre nás dôležití, je vás mnoho, chceme, aby ste tu podnikali, chceme, aby ste sa venovali svojmu remeslu a chceme vám dať pocit toho, že štát sa o vás zaujíma a bude vás chrániť pred tým, aby ste mohli byť zneužívaní, aby ste mohli byť zneužívaní ľuďmi, ktorí proste pristupujú k podnikaniu veľmi ľahkovážne a povedia si: "A čo tam, tých už nemusím vyplatiť, tí mi nemajú ako ublížiť.". Čiže toto je filozofia, ktorá tu dneska na trhu, žiaľ, vládne. Je prítomná, že sú tu podnikatelia, sú tu veľké firmy, ktoré si takýmto spôsobom dokážu povedať, že tí, ktorí mi nemôžu ublížiť, tak tí sú mi ľahostajní a viac-menej môžem sa, môžem sa na nich vykašľať.
Takže preto aj dôvod, prečo tento zákon prichádza, prečo ho predkladáme do Národnej rady, aby sme ochránili jednak živnostníkov, ktorí sú malí podnikatelia, ktorí sa chcú venovať svojmu remeslu a právom im patrí mzda za odvedenú prácu, pretože oni tú prácu vykonajú a patrí im tá mzda. Ale, žiaľ, nevedia sa k nej proste mnohokrát domôcť. A ľudia, ktorí sa rozhodnú im tú prácu nevyplatiť, by mali vedieť, že im to len tak ľahko neprejde, aleže spáchajú trestný čin. A toto sú kroky, ku ktorým pristupujú aj iné zákony alebo videli sme to, keď sa aj znižovala sadzba na trestný čin neplatenia daní. Tak presne taký istý tam bol zámer toho, aby jasne bolo ukázané, že takéto skutky sa proste v spoločnosti tolerovať nebudú. A tento zákon má pôsobiť ozdravne na povedomie alebo na podnikateľské správanie aj v prospech malých živnostníkov, ktorí sú mnohokrát tak potrební, pretože urobia tú drobnú robotu. Urobia tú drobnú robotu a tie veľké firmy si naozaj najímajú týchto drobných podnikateľov na to, aby tú drobnú robotu urobili, ale potom sa rozhodnú, že im tú drobnú robotu nezaplatia, lebo však sú len drobní. Ale ako som hovoril, ručia celým svojím majetkom a takéto nevyplatenie faktúr je pre nich veľmi, dokáže byť až smrteľné.
Takže tá podstata toho zákona je o tom, že ak podnikateľ, ktorý si dal vykonať prácu takýmto živnostníkom a nezaplatí mu faktúru, má tam, samozrejme, nejakú splatnosť a 30 dní po splatnosti nezaplatí napriek tomu, že mu to zaplatiť môže, sa, by som povedal, vedome, vedome vykonáva trestný čin, ktorý by po novom už toto bol trestný čin a tým pádom tá vymožiteľnosť je omnoho vyššia.
Takže chceme a pre tú skupinu, ktorí sú "tí nútení živnostníci", vyrovnávame, ale nielen pre nich, ale aj pre tú prvú skupinu, vôbec, živnostníkom ukazujeme, ste pre nás dôležití a kladieme vás na úroveň, kde si aj vy zaslúžite ochranu, lebo takisto ako zamestnancov je mnoho, tak aj živnostníkov je mnoho, zaslúžite si aj vy patričnú ochranu a vyrovnávame vlastne tento nepomer trestnoprávnej ochrany, ktorý bol medzi zamestnancami a živnostníkmi.
Takže preto my očakávame, že tento návrh a verím, že po tom aj, čo som povedal, to dáva zmysel aj vám, že toto môže priniesť a prinesie zlepšenie podnikateľského prostredia a zlepšenie správania veľkých podnikateľov, ktorí, áno, sú na trhu veľkí podnikatelia, ktorí sú čestní a úprimní a myslia to dobre a chcú sú plniť svoje záväzky, ale vieme, že na trhu sú aj firmy, ktoré svoje záväzky si plniť nechcú, hoci by mohli a takýchto práve to má postihnúť a ukázať im, že nemôžete si tu robiť, čo chcete, pretože to nie je zdravé prostredie pre fungovanie trhu.
Myslím, že to je v stručnosti všetko. Bude teraz za chvíľočku otvorená rozprava, takže určite privítame aj vaše postrehy, ak by ste k tomu ešte chceli niečo povedať. Ja, však ešte bude záverečné slovo.
Tak zatiaľ ďakujem.

Ďakujem. Pán poslanec Krajniak, to bolo uvedenie zákona, čiže až v rozprave budete môcť reagovať s faktickými poznámkami.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Alojzovi Baránikovi.

Ďakujem, pán predsedajúci. K návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča, Eduarda Hegera, Jozefa Viskupiča, Mareka Krajčího a Eriky Jurinovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.
Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku.
Pán poslanec Milan Uhrík, nech sa páči.

Vážení kolegovia, vážené kolegyne, vítam tento návrh zákona, ktorým by sa zaviedol trestný čin nevyplatenia faktúry, ako celkom rozumnú iniciatívu. Mám k tomu zopár pripomienok, ani nie tak politických, ako skôr takých možno odborných postrehov.
Tento návrh zákona považujem za, nechcem povedať, že ultimátny nejaký nástroj zabezpečovania pohľadávok, ale za jeden z nástrojov zabezpečovania pohľadávok, keďže v súčasnosti sa využívajú najmä teda nejaké zábezpeky, záložné práva, zálohy alebo teda nejaké zmenky a uznania záväzkov. Garancia, že nejaký váš klient vám vyplatí faktúru, by určite prospela každému podnikateľovi. Škoda, že tento zákon nemôže platiť aj exteritoriálne, čiže mimo výsosť štátu, ale to už teda nie je na našom mieste.
Mám zopár takých praktických postrehov k paragrafovému zneniu zákona. Autori, predkladatelia do Trestného zákona pridávajú § 214e Nevyplatenie faktúry, ktorý znie, ja ho celý prečítam:
"Kto ako štatutárny orgán právnickej osoby alebo podnikateľ, ktorý je fyzickou osobou, alebo ich zástupca alebo prokurista nevyplatí cenu práce z vystavenej faktúry fyzickej osobe, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, na ktorú má fyzická osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, nárok do 30 dní po jej splatnosti, hoci v tejto lehote mal peňažné prostriedky na jej vyplatenie, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti podnikateľa, ktorý je fyzickou osobou, alebo činnosti právnickej osoby, alebo vykoná opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky."
Okrem toho, že je to jedna veľká dlhá veta, sa to zle trošku chápe. Mám zopár kritických postrehov, ako konštruktívnych kritických postrehov. Po prvé, slovné spojenie "nevyplatí cenu práce z vystavenej faktúry". Napadla ma myšlienka, že čo ak cena práce nebude položka faktúry, čo ak tí veľkoodberatelia, ktorí drvia tých malých živnostníkov, ich budú na spôsob supermarketov vydierať, aby tí živnostníci neuvádzali do faktúry cenu práce, ale napríklad uvádzali tam len nejaký, nejakú konštrukčnú činnosť alebo niečo podobné, čo nebude definované ako práca. V tom prípade, ak na faktúre nebude uvedená práca ako samostatná položka, by som navrhoval, aby faktúra musela byť vyplatená ako celok. Čiže nielen tá časť, ktorá zodpovedá práci, ale keď tam práca nie je definovaná, tak nech je vyplatená celá faktúra ako celok.
Ďalšie také slovné spojenie "osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia", možno taká úvaha, či by sa to nedalo naozaj stiahnuť aj na právnické osoby, na eseročky. Neviem, či to je cieľ tohto návrhu zákona. To len taká, taký nápad do budúcna.
Ďalší kritický bod: "Trestného činu sa dopustí ten, kto mal peňažné prostriedky na vyplatenie faktúry, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti podnikateľa.". Myslím si, že tento bod navádza k akýmsi špekuláciám a výhovorkám. Môžme použiť ako ilustratívny príklad ten Váhostav, podobnosť s realitou, samozrejme, čisto náhodná. Váhostav možnože aj mal nejaké peňažné prostriedky na účtoch, ale stále by sa mohol začať krútiť, mohol by sa začať vyhovárať a mohol by začať rozprávať, že tieto peniaze potrebuje na svoju podnikateľskú činnosť, na zabezpečenie nejakých budúcich investičných akcií alebo investičných zámerov. Samozrejme, trestný čin by to bol, len ak by sa prejavil úmysel.
Ďalší taký praktický postreh. Myslím si, že trestným činom by malo byť len nevyplatenie faktúry krytej explicitnou objednávkou. To znamená, aby sme sa nedostali na nejaký tenký ľad. Veľa faktúr je vystavovaných tak nadivoko. Sú rôzne automaticky generované faktúry, veľa nevyžiadaných faktúr, ktoré častokrát ten odberateľ ani nechcel. Čiže myslím si, že trestným činom by malo byť len nevyplatenie faktúry, ktorá je krytá explicitnou objednávkou. To znamená, že niečo si objedám alebo teda nejaký môj klient si odo mňa niečo objedná a potom mi za to nezaplatí.
Ďalší bodom, a toto je jeden z najzávažnejších bodov zavedenia trestného činu nevyplatenia faktúry, považujem problém druhotnej alebo sekundárnej platobnej neschopnosti, to znamená, že ak nejaký dlžník nevyplatí svojmu veriteľovi finančné prostriedky práve preto, že jemu ich nevyplatil niekto iný. Inými slovami môže vzniknúť akási reťaz, že mne niekto nevyplatí faktúru a tým pádom ani ja nemôžem vyplatiť faktúru ďalej. Čo sa stane potom? Spáchame trestný čin všetci v tej reťazi? Alebo spácha ten trestný čin len ten prvý v tej reťazi? Treba to trošku nejak, nejak trošku lepšie možno definovať.
A ešte jeden taký praktický postreh zase. Netreba zabúdať na to, aby tento zákon nebol príliš prísny, príliš taký drsný. Jednoducho niekedy sa faktúry zabudnú zaplatiť. A povedzme si rovno, každému z nás sa určite stalo, že zabudol zaplatiť nejaký účet, nejakú faktúrku. Nehovorím, že je to úmyselné, ale sme len ľudia a zabúdame a bolo by možno trošku likvidačné hneď vyvolávať alebo teda niekoho obviňovať z trestného činu len kvôli tomu, že naozaj niečo zabudol.
Ale celkovo zhrnuté a podčiarknuté. Myslím si, že za prácu človeka by malo byť vždy zaplatené bez ohľadu na to, či je to živnostník, alebo či je to firma. Faktúry sa jednoducho platiť musia. Čiže ja osobne tento návrh zákona podporím, ale ak sa to dostane do druhého čítania, tak určite pripravím nejaký pripomienkový alebo pozmeňovací návrh.
Ďakujem.

Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Krajniak.

Pán poslanec Uhrík, možno k tomu, čo ste hovorili, že aby to nebolo príliš drsné, by sa dalo, dala použiť analógia alebo upraviť to v tom zmysle, ako je pri nezaplatení dane tzv. účinná ľútosť. To znamená, že ak by došlo k pochybeniu, ale ten človek by tú faktúru uhradil, tak jednoducho by nebolo, bolo by to dostatočným zadosťučinením na to, aby nebolo pokračovanie v trestnom stíhaní.
Čo sa týka toho sledu jednoducho druhotnej platobnej neschopnosti, tam ma to zaujíma. To je problematika, to sa chcem navrhovateľov opýtať, ani nie tak v tomto, lebo ak som druhotne platobne neschopný, tak nemám peniaze a predpokladám, že to viem preukázať. Ale zaujímalo by ma, že ako to analogicky funguje pri nevyplatení mzdy. Mňa by zaujímalo, keďže nie som právnik, či tá právna formulácia, ktorú som si prečítal, za akých okolností by k takémuto trestnému činu mohlo dôjsť, je, povedal by som, analogická k tomu, ako je trestný čin nevyplatenia mzdy. Pre mňa by to bolo dôležité vedieť, pretože v prípade, že u živnostníkov je to analógia trestného činu nevyplatenia mzdy, ak je to tá istá právna formulácia, tak by som mal vôľu tento návrh zákona, samozrejme, podporiť. Čiže toto by ma zaujímalo ako nejaká ďalšia vec.
Ďakujem.

Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy. O slovo v súlade s rokovacím poriadkom požiadal navrhovateľ.
Nech sa páči, pán poslanec Matovič.

Kolegovia, kolegyne, možno by som touto formou odpovedal na otázku, ktorá zaznela vo faktickej otázke, že či definícia toho, že vlastne akým spôsobom dôjde k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu - nevyplatenie faktúry, že či to je vlastne analogicky napísané tak, ako je trestný čin nevyplatenia mzdy. Áno, presne je to identické. Čiže my sme práve chceli týmto poukázať, že na Slovensku máme približne dva milióny ľudí, zamestnancov, ktorí majú to šťastie, že majú pracovnú zmluvu a tým pádom sú chránení Trestným zákonom, ktorý ich chráni pri nevyplatení mzdy. Ale máme tu odhadom približne 200-tisíc ľudí, ktorí nemajú to šťastie a nemajú pracovnú zmluvu a musia robiť, ešte raz podotýkam a podčiarkujem slovíčko musia robiť na živnosť. Čiže zamestnávateľ im povie, zoberem ťa, ale vtedy, keď budeš na živnosť. Možno preto, lebo nechce mu vyplácať odstupné, možno preto, že nevie, ako sa mu bude vyvíjať podnikanie, možno preto, že chce ušetriť.
To je jedno, v podstate to sú dôvody na strane zamestnávateľa, ale on v podstate zamestnáva toho živnostníka a formálne my mu hovoríme, že je živnostník, ale v skutočnosti, myslím si, že ešte pani Tomanová, keď bola ministerka práce, tak zaviedla takú terminológiu, že to je vynútená živnosť alebo vynútený živnostník. Čiže ten človek, on by sa veľmi rád zamestnal a všetky znaky práce, ktorú on robí, tá práca má všetky znaky normálneho zamestnaneckého pomeru, ale dostane ako podmienku od svojho zamestnávateľa, že musíš ísť na živnosť. A títo ľudia v tom nešťastí, že nemajú pracovnú zmluvu, majú zároveň nešťastie, že ich nechránime tak isto, ako zamestnancov pri nevyplatení mzdy. Lebo to, že oni vystavia faktúru a dajú svojmu zamestnávateľovi, že preplať mi faktúru za to, že som ti robila administratívne práce alebo niečo také, tak oni de facto fakturujú svoju mzdu. Približne 200-tisíc ľudí takýchto je na Slovensku, ktorí nefakturujú dodanie tovaru, že naozaj, že reálne podniká, že on má x-odberateľov a že teraz fakturujem tomu, tomu, tomu a som naozaj živnostník, ale v podstate má jediného odberateľa, svojho zamestnávateľa, u ktorého časť ľudí robí na zamestnanecký pomer a časť ľudí robí na živnosť. A týchto ľudí chceme týmto návrhom chrániť.
My tento návrh zákona predkladáme s Martinom Feckom v predošlom volebnom období, ja neviem, či tri alebo štyri razy, alternujeme ho s tým, že áno, ten druhý návrh, myslím si, že to bol druhý príspevok v rozprave, že, alebo vystúpenie v rozprave od pána Uhríka, že alternatívne či teda netrestať vyplatenie akejkoľvek faktúry. Alternujeme to s týmto, s týmto návrhom, že teda aj en bloc nevyplatenie faktúry, ak ten podnikateľ na to evidentne peniaze má, aby to bolo trestné a toto je ako keby tá jemnejšia verzia, aby teda trestné bolo iba nevyplatenie mzdy živnostníkovi, vynútenému živnostníkovi, ktorý fakturuje de facto iba svoju mzdu. Aby sme týchto 200-tisíc ľudí, čiže približne desatinu z ľudí, ktorí na Slovensku pracujú a ktorí sú zamestnaní na živnosť, a ešte raz hovorím, nemajú to šťastie, že nemajú pracovnú zmluvu a veľmi radi by ju mali, len zamestnávatelia ich nútia do živnosti, aby títo ľudia v tejto veci boli rovnako chránení, ako zamestnanci. Lebo nie je asi fér, keď zamestnanci sú chránení Trestným zákonom, ktorý hovorí o trestnom čine nevyplatenia mzdy, keď niekto presne tak, ako sme to zadefinovali aj v tomto zákone, k dispozícii peniaze má, ale jednoducho svojvoľne nevyplatí mzdu, tak spácha trestný čin. A podľa nás je logické, aby sme rovnako aj tých zamestnancov, ktorí si hovoria živnostníci, rovnako chránili a v prípade, ak si ich zamestnávateľ povie, že im nevyplatí mzdu, hoci peniaze má, aby rovnako spáchal trestný čin.
Otázky druhotnej platobnej neschopnosti nie sú na mieste, prepáčte, lebo práve o tom to je, že musí mať k dispozícii peniaze. Ten, kto je v druhotnej platobnej neschopnosti, tak jednoducho nemá k dispozícii peniaze, ten tým pádom nemôže spáchať trestný čin. Čiže naozaj by to trestalo iba tých ľudí, obrazne keď to popíšem, tak živnostníkov, ktorých si najme nejaká väčšia stavebná firma a majiteľ väčšej stavebnej firmy si chodí na nejakom päťkovom bavoráku, vysmieva sa živnostníkom do ksichtu, nezaplatí im faktúry, vymení ich za ďalších a znova nájde ďalších ľudí, ktorí potrebujú svoju mzdu a potrebujú prácu, potrebujú mzdu a môžu sa zamestnať jedine na živnosť. A chceme týmto zabrániť, aby takíto ľudia, ktorí si evidentne užívajú plody práce iných ľudí a jednoducho za tú ich prácu im neplatia, aj keď cez faktúry, aby títo ľudia to ďalej nemohli robiť.
Čiže naozaj, netreba sa toho návrhu báť. Nie je zlomyseľný, myslím si, že je v súlade so sociálnym cítením, s tým, čo prezentuje aj sociálna demokracia, keď hovoríme o tom, že chceme chrániť slabších, toto je krásny príklad toho, ako môžeme chrániť slabších.
Keď definujeme a záleží SMER-u na Zákonníku práce, že nechce tento štandard ochrany zamestnancov znižovať, tak si myslíme, že je na mieste, aby sme zaviedli aj štandard ochrany tých najslabších zamestnancov, a to sú vynútení živnostníci, ktorí ani nie sú chránení tou pracovnou zmluvou, ale musia robiť na živnosť. O tomto je celý ten návrh. Netreba sa obávať, že by sme teraz niekoho kriminalizovali, lebo dnes je kriminalizovaný každý jeden zamestnávateľ, ktorý nezaplatí mzdu. A my chceme kriminalizovať iba zamestnávateľa, ktorý nevyplatí mzdu, ktorá je fakturovaná. Nič viac, nič menej.
A teda to, čo ste sa pýtali, že či teda, keď tam náhodou na faktúre nebude napísané, že cena práce, no tak to je chyba už potom toho živnostníka, že sa nechá nahovoriť a zakamufluje to nejako a že nebude z toho evidentné, čo je cena práce. Nie, keď živnostník chce byť chránený, musí napísať na tú faktúru: cena práce toľko, alebo služby toľko, tovar toľko. Či môže byť napríklad, ja neviem, murár, ktorý robí pre nejakú stavebnú firmu, ale keď tam zároveň aj dodá dve palety tehál a zároveň popri tom muruje, tak ochrana bude spočívať iba na tie služby. To, že on predáva tovar, to už je jeho podnikateľské riziko. A to, že predáva svoje vlastné služby ako svoju vlastnú prácu, ktorú fakturuje, tak to je, je to jeho mzda. A preto si myslíme, že je naozaj načase, aby sme chránili rovnako živnostníkov, ktorí musia pracovať na živnosť, jako zamestnancov, ktorých dnes už dlhé roky chránime.