9. schôdza

Vážení kolegovia, vážené kolegyne, vítam tento návrh zákona, ktorým by sa zaviedol trestný čin nevyplatenia faktúry, ako celkom rozumnú iniciatívu. Mám k tomu zopár pripomienok, ani nie tak politických, ako skôr takých možno odborných postrehov.
Tento návrh zákona považujem za, nechcem povedať, že ultimátny nejaký nástroj zabezpečovania pohľadávok, ale za jeden z nástrojov zabezpečovania pohľadávok, keďže v súčasnosti sa využívajú najmä teda nejaké zábezpeky, záložné práva, zálohy alebo teda nejaké zmenky a uznania záväzkov. Garancia, že nejaký váš klient vám vyplatí faktúru, by určite prospela každému podnikateľovi. Škoda, že tento zákon nemôže platiť aj exteritoriálne, čiže mimo výsosť štátu, ale to už teda nie je na našom mieste.
Mám zopár takých praktických postrehov k paragrafovému zneniu zákona. Autori, predkladatelia do Trestného zákona pridávajú § 214e Nevyplatenie faktúry, ktorý znie, ja ho celý prečítam:
"Kto ako štatutárny orgán právnickej osoby alebo podnikateľ, ktorý je fyzickou osobou, alebo ich zástupca alebo prokurista nevyplatí cenu práce z vystavenej faktúry fyzickej osobe, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, na ktorú má fyzická osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, nárok do 30 dní po jej splatnosti, hoci v tejto lehote mal peňažné prostriedky na jej vyplatenie, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti podnikateľa, ktorý je fyzickou osobou, alebo činnosti právnickej osoby, alebo vykoná opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky."
Okrem toho, že je to jedna veľká dlhá veta, sa to zle trošku chápe. Mám zopár kritických postrehov, ako konštruktívnych kritických postrehov. Po prvé, slovné spojenie "nevyplatí cenu práce z vystavenej faktúry". Napadla ma myšlienka, že čo ak cena práce nebude položka faktúry, čo ak tí veľkoodberatelia, ktorí drvia tých malých živnostníkov, ich budú na spôsob supermarketov vydierať, aby tí živnostníci neuvádzali do faktúry cenu práce, ale napríklad uvádzali tam len nejaký, nejakú konštrukčnú činnosť alebo niečo podobné, čo nebude definované ako práca. V tom prípade, ak na faktúre nebude uvedená práca ako samostatná položka, by som navrhoval, aby faktúra musela byť vyplatená ako celok. Čiže nielen tá časť, ktorá zodpovedá práci, ale keď tam práca nie je definovaná, tak nech je vyplatená celá faktúra ako celok.
Ďalšie také slovné spojenie "osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia", možno taká úvaha, či by sa to nedalo naozaj stiahnuť aj na právnické osoby, na eseročky. Neviem, či to je cieľ tohto návrhu zákona. To len taká, taký nápad do budúcna.
Ďalší kritický bod: "Trestného činu sa dopustí ten, kto mal peňažné prostriedky na vyplatenie faktúry, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti podnikateľa.". Myslím si, že tento bod navádza k akýmsi špekuláciám a výhovorkám. Môžme použiť ako ilustratívny príklad ten Váhostav, podobnosť s realitou, samozrejme, čisto náhodná. Váhostav možnože aj mal nejaké peňažné prostriedky na účtoch, ale stále by sa mohol začať krútiť, mohol by sa začať vyhovárať a mohol by začať rozprávať, že tieto peniaze potrebuje na svoju podnikateľskú činnosť, na zabezpečenie nejakých budúcich investičných akcií alebo investičných zámerov. Samozrejme, trestný čin by to bol, len ak by sa prejavil úmysel.
Ďalší taký praktický postreh. Myslím si, že trestným činom by malo byť len nevyplatenie faktúry krytej explicitnou objednávkou. To znamená, aby sme sa nedostali na nejaký tenký ľad. Veľa faktúr je vystavovaných tak nadivoko. Sú rôzne automaticky generované faktúry, veľa nevyžiadaných faktúr, ktoré častokrát ten odberateľ ani nechcel. Čiže myslím si, že trestným činom by malo byť len nevyplatenie faktúry, ktorá je krytá explicitnou objednávkou. To znamená, že niečo si objedám alebo teda nejaký môj klient si odo mňa niečo objedná a potom mi za to nezaplatí.
Ďalší bodom, a toto je jeden z najzávažnejších bodov zavedenia trestného činu nevyplatenia faktúry, považujem problém druhotnej alebo sekundárnej platobnej neschopnosti, to znamená, že ak nejaký dlžník nevyplatí svojmu veriteľovi finančné prostriedky práve preto, že jemu ich nevyplatil niekto iný. Inými slovami môže vzniknúť akási reťaz, že mne niekto nevyplatí faktúru a tým pádom ani ja nemôžem vyplatiť faktúru ďalej. Čo sa stane potom? Spáchame trestný čin všetci v tej reťazi? Alebo spácha ten trestný čin len ten prvý v tej reťazi? Treba to trošku nejak, nejak trošku lepšie možno definovať.
A ešte jeden taký praktický postreh zase. Netreba zabúdať na to, aby tento zákon nebol príliš prísny, príliš taký drsný. Jednoducho niekedy sa faktúry zabudnú zaplatiť. A povedzme si rovno, každému z nás sa určite stalo, že zabudol zaplatiť nejaký účet, nejakú faktúrku. Nehovorím, že je to úmyselné, ale sme len ľudia a zabúdame a bolo by možno trošku likvidačné hneď vyvolávať alebo teda niekoho obviňovať z trestného činu len kvôli tomu, že naozaj niečo zabudol.
Ale celkovo zhrnuté a podčiarknuté. Myslím si, že za prácu človeka by malo byť vždy zaplatené bez ohľadu na to, či je to živnostník, alebo či je to firma. Faktúry sa jednoducho platiť musia. Čiže ja osobne tento návrh zákona podporím, ale ak sa to dostane do druhého čítania, tak určite pripravím nejaký pripomienkový alebo pozmeňovací návrh.
Ďakujem.

Pán poslanec Uhrík, možno k tomu, čo ste hovorili, že aby to nebolo príliš drsné, by sa dalo, dala použiť analógia alebo upraviť to v tom zmysle, ako je pri nezaplatení dane tzv. účinná ľútosť. To znamená, že ak by došlo k pochybeniu, ale ten človek by tú faktúru uhradil, tak jednoducho by nebolo, bolo by to dostatočným zadosťučinením na to, aby nebolo pokračovanie v trestnom stíhaní.
Čo sa týka toho sledu jednoducho druhotnej platobnej neschopnosti, tam ma to zaujíma. To je problematika, to sa chcem navrhovateľov opýtať, ani nie tak v tomto, lebo ak som druhotne platobne neschopný, tak nemám peniaze a predpokladám, že to viem preukázať. Ale zaujímalo by ma, že ako to analogicky funguje pri nevyplatení mzdy. Mňa by zaujímalo, keďže nie som právnik, či tá právna formulácia, ktorú som si prečítal, za akých okolností by k takémuto trestnému činu mohlo dôjsť, je, povedal by som, analogická k tomu, ako je trestný čin nevyplatenia mzdy. Pre mňa by to bolo dôležité vedieť, pretože v prípade, že u živnostníkov je to analógia trestného činu nevyplatenia mzdy, ak je to tá istá právna formulácia, tak by som mal vôľu tento návrh zákona, samozrejme, podporiť. Čiže toto by ma zaujímalo ako nejaká ďalšia vec.
Ďakujem.

Kolegovia, kolegyne, možno by som touto formou odpovedal na otázku, ktorá zaznela vo faktickej otázke, že či definícia toho, že vlastne akým spôsobom dôjde k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu - nevyplatenie faktúry, že či to je vlastne analogicky napísané tak, ako je trestný čin nevyplatenia mzdy. Áno, presne je to identické. Čiže my sme práve chceli týmto poukázať, že na Slovensku máme približne dva milióny ľudí, zamestnancov, ktorí majú to šťastie, že majú pracovnú zmluvu a tým pádom sú chránení Trestným zákonom, ktorý ich chráni pri nevyplatení mzdy. Ale máme tu odhadom približne 200-tisíc ľudí, ktorí nemajú to šťastie a nemajú pracovnú zmluvu a musia robiť, ešte raz podotýkam a podčiarkujem slovíčko musia robiť na živnosť. Čiže zamestnávateľ im povie, zoberem ťa, ale vtedy, keď budeš na živnosť. Možno preto, lebo nechce mu vyplácať odstupné, možno preto, že nevie, ako sa mu bude vyvíjať podnikanie, možno preto, že chce ušetriť.
To je jedno, v podstate to sú dôvody na strane zamestnávateľa, ale on v podstate zamestnáva toho živnostníka a formálne my mu hovoríme, že je živnostník, ale v skutočnosti, myslím si, že ešte pani Tomanová, keď bola ministerka práce, tak zaviedla takú terminológiu, že to je vynútená živnosť alebo vynútený živnostník. Čiže ten človek, on by sa veľmi rád zamestnal a všetky znaky práce, ktorú on robí, tá práca má všetky znaky normálneho zamestnaneckého pomeru, ale dostane ako podmienku od svojho zamestnávateľa, že musíš ísť na živnosť. A títo ľudia v tom nešťastí, že nemajú pracovnú zmluvu, majú zároveň nešťastie, že ich nechránime tak isto, ako zamestnancov pri nevyplatení mzdy. Lebo to, že oni vystavia faktúru a dajú svojmu zamestnávateľovi, že preplať mi faktúru za to, že som ti robila administratívne práce alebo niečo také, tak oni de facto fakturujú svoju mzdu. Približne 200-tisíc ľudí takýchto je na Slovensku, ktorí nefakturujú dodanie tovaru, že naozaj, že reálne podniká, že on má x-odberateľov a že teraz fakturujem tomu, tomu, tomu a som naozaj živnostník, ale v podstate má jediného odberateľa, svojho zamestnávateľa, u ktorého časť ľudí robí na zamestnanecký pomer a časť ľudí robí na živnosť. A týchto ľudí chceme týmto návrhom chrániť.
My tento návrh zákona predkladáme s Martinom Feckom v predošlom volebnom období, ja neviem, či tri alebo štyri razy, alternujeme ho s tým, že áno, ten druhý návrh, myslím si, že to bol druhý príspevok v rozprave, že, alebo vystúpenie v rozprave od pána Uhríka, že alternatívne či teda netrestať vyplatenie akejkoľvek faktúry. Alternujeme to s týmto, s týmto návrhom, že teda aj en bloc nevyplatenie faktúry, ak ten podnikateľ na to evidentne peniaze má, aby to bolo trestné a toto je ako keby tá jemnejšia verzia, aby teda trestné bolo iba nevyplatenie mzdy živnostníkovi, vynútenému živnostníkovi, ktorý fakturuje de facto iba svoju mzdu. Aby sme týchto 200-tisíc ľudí, čiže približne desatinu z ľudí, ktorí na Slovensku pracujú a ktorí sú zamestnaní na živnosť, a ešte raz hovorím, nemajú to šťastie, že nemajú pracovnú zmluvu a veľmi radi by ju mali, len zamestnávatelia ich nútia do živnosti, aby títo ľudia v tejto veci boli rovnako chránení, ako zamestnanci. Lebo nie je asi fér, keď zamestnanci sú chránení Trestným zákonom, ktorý hovorí o trestnom čine nevyplatenia mzdy, keď niekto presne tak, ako sme to zadefinovali aj v tomto zákone, k dispozícii peniaze má, ale jednoducho svojvoľne nevyplatí mzdu, tak spácha trestný čin. A podľa nás je logické, aby sme rovnako aj tých zamestnancov, ktorí si hovoria živnostníci, rovnako chránili a v prípade, ak si ich zamestnávateľ povie, že im nevyplatí mzdu, hoci peniaze má, aby rovnako spáchal trestný čin.
Otázky druhotnej platobnej neschopnosti nie sú na mieste, prepáčte, lebo práve o tom to je, že musí mať k dispozícii peniaze. Ten, kto je v druhotnej platobnej neschopnosti, tak jednoducho nemá k dispozícii peniaze, ten tým pádom nemôže spáchať trestný čin. Čiže naozaj by to trestalo iba tých ľudí, obrazne keď to popíšem, tak živnostníkov, ktorých si najme nejaká väčšia stavebná firma a majiteľ väčšej stavebnej firmy si chodí na nejakom päťkovom bavoráku, vysmieva sa živnostníkom do ksichtu, nezaplatí im faktúry, vymení ich za ďalších a znova nájde ďalších ľudí, ktorí potrebujú svoju mzdu a potrebujú prácu, potrebujú mzdu a môžu sa zamestnať jedine na živnosť. A chceme týmto zabrániť, aby takíto ľudia, ktorí si evidentne užívajú plody práce iných ľudí a jednoducho za tú ich prácu im neplatia, aj keď cez faktúry, aby títo ľudia to ďalej nemohli robiť.
Čiže naozaj, netreba sa toho návrhu báť. Nie je zlomyseľný, myslím si, že je v súlade so sociálnym cítením, s tým, čo prezentuje aj sociálna demokracia, keď hovoríme o tom, že chceme chrániť slabších, toto je krásny príklad toho, ako môžeme chrániť slabších.
Keď definujeme a záleží SMER-u na Zákonníku práce, že nechce tento štandard ochrany zamestnancov znižovať, tak si myslíme, že je na mieste, aby sme zaviedli aj štandard ochrany tých najslabších zamestnancov, a to sú vynútení živnostníci, ktorí ani nie sú chránení tou pracovnou zmluvou, ale musia robiť na živnosť. O tomto je celý ten návrh. Netreba sa obávať, že by sme teraz niekoho kriminalizovali, lebo dnes je kriminalizovaný každý jeden zamestnávateľ, ktorý nezaplatí mzdu. A my chceme kriminalizovať iba zamestnávateľa, ktorý nevyplatí mzdu, ktorá je fakturovaná. Nič viac, nič menej.
A teda to, čo ste sa pýtali, že či teda, keď tam náhodou na faktúre nebude napísané, že cena práce, no tak to je chyba už potom toho živnostníka, že sa nechá nahovoriť a zakamufluje to nejako a že nebude z toho evidentné, čo je cena práce. Nie, keď živnostník chce byť chránený, musí napísať na tú faktúru: cena práce toľko, alebo služby toľko, tovar toľko. Či môže byť napríklad, ja neviem, murár, ktorý robí pre nejakú stavebnú firmu, ale keď tam zároveň aj dodá dve palety tehál a zároveň popri tom muruje, tak ochrana bude spočívať iba na tie služby. To, že on predáva tovar, to už je jeho podnikateľské riziko. A to, že predáva svoje vlastné služby ako svoju vlastnú prácu, ktorú fakturuje, tak to je, je to jeho mzda. A preto si myslíme, že je naozaj načase, aby sme chránili rovnako živnostníkov, ktorí musia pracovať na živnosť, jako zamestnancov, ktorých dnes už dlhé roky chránime.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, ja sa len preto hlásim, lebo pozrel som si program OĽANO, s ktorým išlo do týchto volieb, a priznám sa, že tam som našiel iný návrh, a to je neplatenie, trestnosť, neplatenie akejkoľvek faktúry. A priznám sa, že s tým návrhom by som mal veľký problém a nezdá sa mi dobrý. Ten návrh, ktorý ste aj, ktorý ste naozaj predložili tu, to je návrh teda, aby to tak bolo voči živnostníkom, naopak, považujem za rozumný, pretože živnostníci, tak ako ste aj vy uviedli, sú v podstate v tejto veci z hľadiska zraniteľnosti veľmi blízki radovým zamestnancom a títo takto chránení už dneska sú. Takže určité etablovanie rovnosti považujem v tomto aj za systémové. Len priznám sa, že vo vašom volebnom programe som to nevidel, ale pamätám si, že presne takto to bolo navrhnuté vo volebnom programe strany SIEŤ a ja chápem, že k strane SIEŤ už sa dneska v tomto parlamente nehlási takmer nikto, tak ťažko by som to mohol čakať od vás, ktorí ste ale na rozdiel od nás nikdy to šťastie nemali. Ale chcel som sa teda spýtať, že či naozaj je to niečo, čo dlhodobo ste presadzovali, alebo či ste sa inšpirovali v tejto chvíli. To je už skôr taká intelektuálna otázka, ale aj tak by ma zaujímala. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. My sme mali na sociálnom výbore správu o sociálnej situácii obyvateľstva za rok 2015 a ja som postrehla tam takú anomáliu. Ja som sa potom aj štátneho tajomníka na to pýtala, že klesol počet ľudí zamestnaných v stavebníctve, ale na druhej strane, keď idem z východu až tu, tak vidím, že sa stavia, čo už mi vlastne potvrdilo to, že mnoho tých stavbárov je donútených pracovať na živnosť, hoci nevykazujú charakter živnostenskej práce a samotná moja rodina bola naozaj tým postihnutá, že nevyplatili faktúry ani môjmu švagrovi, ani jednému ani druhému a oco tesne pred dôchodkom musel ísť na živnosť, lebo ináč by nemohol pracovať. Takže naozaj je potrebné chrániť tých ľudí, lebo skutočne ani on nebol zorientovaný v tých právnych veciach a dať to naozaj do, zosúladiť to tak, aby sme tých ľudí chránili. Ďakujem.

Pán poslanec Matovič, znova nehovoríte pravdu, lebo ten zákon z hľadiska živnostníkov bol vtedy, pokiaľ vláda Roberta Fica minulý, minulé funkčné obdobie neprijala zákon, že živnostník, Sociálna poisťovňa dávala preddavky, keď živnostník skončil svoju činnosť a pokiaľ nedoniesol opravné zúčtovanie z daňového riaditeľstva, tak nepretržite dostal ten živnostník platenie preddavku každý mesiac. Akonáhle toto bolo zmenené, tak živnostníci prakticky dneska túto povinnosť nemajú. Čiže akonáhle odovzdá živnosť, tým pádom už Sociálna poisťovňa mu nedáva. Dneska nemáme problém, dá sa povedať, so živnostníkmi, pretože živnostníci platia. Keď vezmeme, že zhruba sa pohybuje ročne alebo mesačne, tak ako sú vykázaní, okolo medzi 270 až 300-tisíc. Iný problém je - personálne agentúry, ktoré sa aj napriek tomu, že tam bol tak isto novelizovaný zákon, stále sú tam ešte diery a personálne agentúry zneužívajú pri nábore pracovníkov a nevyplácajú tie čiastky, ktoré by mali byť vyplácané a ktoré im hlavný zamestnávateľ tej personálnej agentúry proste platí.
Takže o živnostníkov je dneska legislatívne naprosto čisté, nevidím tam žiaden problém.

Ďakujem. Ja naopak, pri vyplácaní oprávnených a nazvime to mzdových nákladov živnostníka, ktorý fakturuje, problém vidím. A vidím problém tzv. nútených živností a rozumiem tomu argumentu, že tak ako sme my uchopili túto tému v našom volebnom programe a ďakujem aj predrečníkom za poznámku, že tento volebný program riešil otázku nevyplatenia faktúr ako trestný čin, tak sme prišli s variáciou na túto tému, ktorá by mohla byť pre sociálno-demokraticky cítiacich ľudí alternatívou. Totižto tak, ako si spomínal pri obhajobe tohoto návrhu zákona, je už v súčasnom stave ochrana pracujúcich ľudí za nevyplatenie mzdy trestnoprávna a nič iné, nič viac, nič menej nenavrhujeme, iba aby sa toto dotýkalo aj skupiny 200-tisíc ľudí, ktorí túto pracovnoprávnu ochranu majú z dôvodu toho, že sú nútení alebo môžu byť nútenými živnostníkmi. Ak teda naozaj funguje nejaké sociálno-demokratické cítenie, ktoré v tomto pléne chce reprezentovať politická strana SMER, tak by mala všetkými desiatimi za tento návrh zákona jednoducho zahlasovať. Ostatné je politikárčenie. Ďakujem.

Pán poslanec Matovič, je fajn, že koalícia nevidí problém so živnostníkmi. Ja nejaké problémy so živnostníkmi vidím. Ale v kontexte tohto návrhu otázka je, ako rozlíšiť tých nútených alebo údajne nútených tých dobrovoľných, ktorí to robia zo svojho slobodného rozhodnutia a živnostníci, ktorí sú živnostníkmi, by podľa môjho názoru ani týmto, ani žiadnym iným opatrením, ani zákonnou normou nemali byť tlačení do toho, aby zmenili svoj vzťah na zamestnanecký vzťah.
Je ale pravda, že medzi ochranou zamestnancov a ochranou živnostníkov na jednej strane pred nevyplatením mzdy a na druhej strane pred nevyplatením živnosti existuje značná disproporcia, ak sa teda bavíme o trestnoprávnom aspekte. Ak predkladatelia návrhu argumentujú jeho sociálno-demokratickým charakterom a cítením, tak chápem, že je to apel na SMER, ale nie je to niečo, čo by u mňa veľmi rezonovalo. Ale možno je na tej myšlienke, že dať, dať to do väčšieho súladu, nevyplatenie mzdy a nevyplatenie faktúry do nejakého väčšieho súladu, len je otázka, či to nespraviť inak, či to nespraviť tým, že trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného by nebol trestným činom.
A tu si dovolím poukázať na ústavu, článok 17 ods. 2, ktorý v druhej vete hovorí, že: "Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre jeho neschopnosť dodržiavať zmluvný záväzok." Neschopnosť zaplatiť faktúru je neschopnosť dodržiavať zmluvný záväzok, svojím spôsobom aj nezaplatenie, nezaplatenie mzdy a jedna vec je potom podvod, ktorý sa tam môže udiať a druhá vec je neschopnosť plniť záväzky, čo by asi... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za faktické poznámky. Dovolím si reagovať iba na dve. Čiže kolega Beblavý tu povedal niečo, že jak, mal som taký pocit, ako kebyže sme to odkopírovali z programu strany SIEŤ, tej bývalej. No pozri si hlasovanie v máji minulého roku a potom v apríli v roku 2014, dvakrát si o tomto návrhu hlasovať mal, lebo sme ho tu predkladali s Martinom Feckom. Predpokladám, že aj viacej krát sme ho predložili, len tieto dva razy som našiel teraz narýchlo v hlasovaniach. Dvakrát si bol neprítomný pri tých hlasovaniach, takže možno preto nepoznáš ten návrh a sa ti zdá, že bol iba v nejakom programe strany SIEŤ. Nie, do programu strany SIEŤ sa zrejme dostal na základe toho, že ešte predtým, jako ste program strany SIEŤ robili, sme tuná v parlamente o ňom hlasovali a mal si hlasovať aj ty, ak by si bol prítomný.
A čo sa týka kolegu Dostála, dovolím si ako právnikovi vzniesť námietku, že nemyslím si, že keď ústava hovorí o tom, že nikoho nemožno pozbaviť slobody, ak nemôže, má neschopnosť dodržiavať zmluvný záväzok, lebo aj dnes Trestný zákon hovorí, že keď niekto vlastne k dispozícii peniaze má a nezaplatí. Čiže on tú schopnosť dodržať zmluvný záväzok voči zamestnancovi má a dobrovoľne sa rozhodne, že tú schopnosť nevyužije, tak vtedy sa dopustí trestného činu. A my presne tak isto navrhujeme, aby trestného činu sa dopustil ten podnikateľ, ktorý uzavrie dohodu so živnostníkom a jeho prácu mu následne nevyplatí, hoci jednoducho peniaze k dispozícii má. Nie je v druhotnej platobnej dispozícii, peniaze na účte, peniaze v peňaženke, má ich evidentne k dispozícii a on slobodne si povie, že tebe nezaplatím, lebo ty si príliš malý a ty sa so mnou nebudeš súdiť, alebo ako som počul o jednom stavebnom podnikateľovi, položí devinu na stôl a povie: "Však môžte to dať na súd.". Asi potom to na súd nedá.

Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, rozhodla som sa, že veľmi kratučko vystúpim k tomuto návrhu zákona, ktorý naozaj nie je žiadnou novinkou v našom, teda vo volebnom programe, ale už viackrát bol predkladaný aj v minulom volebnom období. Práve pri predkladaní v minulom volebnom období sme sa stretli s tým, že tento zákon bude ťažko alebo s veľkými problémami vymáhateľný. Len pripomeniem, že vymáhateľnosť tohto, tejto novely je asi rovnako veľká, ako vymáhateľnosť Zákonníka práce, ktorý už podobný paragraf má vo svojich, medzi svojimi ustanoveniami. (Zaznievanie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím o kľud v rokovacej sále.

Jurinová, Erika, poslankyňa NR SR
Možno veľmi kratučko by som pripomenula hlavný dôvod, prečo sme prišli s takýmito novelami, teda s novelami, ktoré už ako aj kolega Igor Matovič povedal, že striedame možno trochu silnejšiu a slabšiu verziu. Hlavný dôvod je to, že stále vnímame ako veľkú nespravodlivosť pre živnostníkov, ale aj pre mnohé firmy, ktoré pracujú na zákazkách, ktoré mali vysúťažené, ktoré získali úplne správnym, prirodzeným spôsobom, alebo spravodlivým, aj spravodlivým spôsobom a za ich prácu nie je, za ich prácu im nie je zaplatené. Toto je naozaj jedna z veľkých nespravodlivostí slovenského systému. Ak pracujete, mali by ste dostať za svoju prácu aj plácu.
Ak si pamätáte, pred dvoma rokmi, možno necelými dvoma rokmi veľmi v našej spoločnosti rezonovala kauza Váhostavu. Váhostav bol možno kardinálny prípad, kedy dokonca aj životy vyhasli, vyhasli životy ľudí, ktorí sa aktívne podieľali na stavebných prácach, ktoré zabezpečoval alebo zastrešoval Váhostav. A myslím, že nikomu alebo všetkým nám by malo ísť o to, aby sa takéto udalosti viac nediali.
Máme niekoľko ďalších káuz, v ktorých sa stalo, že firmy vysúťažili so svojimi zamestnancami verejné súťaže, vyhrali a, bohužiaľ, firma upadá len preto, lebo ten, ktorý súťaž vypísal, ten, ktorý mal reálne platiť, nezaplatil. Je to naozaj do neba volajúce zlo, ktoré, si myslím, že už je načase, aby sme odstránili a vykorenili.
Takže keď budete hlasovať, prosím vás, máte, majte na pamäti hlavne osudy živnostníkov, ktorí dodnes nemajú vyplatené svoje mzdy, ktorí doteraz nemajú vyplatené svoje faktúry a z ktorých niektorí sa rozhodli siahnuť si aj na život kvôli tomu, pretože im to zničilo celé životy ich rodiny.
Ďakujem pekne.