9. schôdza

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci a pán minister, navrhujem, aby sa odložilo rokovanie o pristúpení k Parížskej dohode, a prosím, keby sa mohlo o tomto bode hlasovať. A je to z toho dôvodu, že materiál, ktorý nám bol predložený na rokovanie, neobsahuje všetky náležitosti tak, aby sme sa mohli plnohodnotne rozhodnúť, lebo síce má deklaratívnu, súčasná podoba dohody má deklaratívnu podobu, ale materiál, ktorý nám bol predložený, neobsahuje dopady na verejné financie, dopady na sektorové strategické politiky. Bola by som rada, aby pri hlasovaní sme mali všetky tieto informácie pokope a mohli sa všetci zodpovedne rozhodnúť.

Ďakujem pekne za slovo.
Ešte na začiatok možno k tomuto hlasovaniu, pán predsedajúci, by som navrhla, aby, keďže sme boli neuznášaniaschopní, aby sa o mojom návrhu o odložení hlasovania o pristúpení k dohode vykonalo o jedenástej, keď sa bude hlasovať.
Tá celá moja rozprava bude o tom, že prečo je to dôležité, aby sme mali všetky relevantné informácie. Takže podpísanie ratifikácie a klimatickej dohody z Paríža je naozaj výzvou pre celý svet vrátane Slovenska. Zmena klímy, to je fakt, to nie je niečo, čo je teória... (rečníčka si odkašľala) pardon. Čiže zmena klímy, to je fakt, to nejde len o otepľovanie krajiny, ale o celý rad rôznych zmien postupných, ale i náhlych s ťažko predvídateľnými následkami. A napriek tomu mnohé vlády – vrátane slovenskej – nekonajú dostatočne v prevencii a práve naopak, často skutky sú ich pravým opakom. Pristúpenie k rôznym dohodám by nemalo byť prestížou, ale skutočným záväzkom. A kým ho prijmeme, tento ďalší záväzok, mali by sme vedieť, čo nás čaká.
Vrátim sa k programovému vyhláseniu vlády, ktorým sme začínali toto volebné obdobie. V programovom vyhlásení vlády sa vláda hneď v úvode hlásila k výsledkom parížskej klimatickej dohody a k environmentálnemu rozvoju Slovenska. Často sa aj doteraz ohýbajú pojmy ako enviro, eko, ale vízia chýba. Pripomeniem aj to, že doteraz nie je známy postoj vlády ani k takým regionálnym témam, ako je drancovanie lesov, odlesňovanie, opatrenia voči nehospodárnemu nakladaniu s drevom, napr. štiepkovaním zdravého dreva na biomasu. Pripomeniem tiež, že táto snemovňa odmietla môj návrh, ktorý prinášal isté zlepšenie. Nie je známe stanovisko k vodohospodárskej politike, napríklad k malým vodným elektrárňam, k záberom pôdy pre nepoľnohospodársku činnosť, stanovisko k dotáciám pre fosílne palivá. Holoruby, intenzívna ťažba k prírode nešetrnými spôsobmi či nevhodná manipulácia s drevom spôsobuje vážne odvodňovanie lesov a to je len krátky výpočet zložitého vzťahu medzi ochranou prírody a krajiny, verejnosťou a vyváženým hospodárením v lesoch, pritom to sú jedny zo základných atribútov rovnováhy v krajine.
Klimatická dohoda nie je žiadna novinka. Slovensko, Slovenská republika pristúpila už v minulosti k viacerým takýmto záväzkom. Bolo to v roku 2005 31. mája, kedy sa zaviazala splniť kvantitatívne redukčné záväzky emisie oxidu uhličitého a ďalších piatich skleníkových plynov v priebehu rokov 2008 až 2012. Štáty, ktoré podpísali tento protokol, sa zaviazali znížiť emisie oxidu uhličitého a piatich ďalších skleníkových plynov. Spolu vtedy 141 krajín podpísalo tento protokol. Významnými výnimkami boli Spojené štáty a Austrália. Tu však treba povedať, že napriek tomu, že Spojené štáty, ktoré boli mimoriadne kritizované z toho dôvodu, že nepristúpili k Kjótskemu protokolu, tak práve ony vplyvom zmeny štruktúry ekonomiky a technologickým pokrokom dokázali, že vlastne aj bez pristúpenia k tejto dohode limity splnili, plnili a prakticky aj bez podpisu ako keby sa k Kjótskemu protokolu pripojili.
Už v roku 2002 sa analyzovali dopady klimatických zmien na jednotlivé sektory prírodných aj humánnych procesov v jednotlivých odvetviach: poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, priemysel, energetika, vodné hospodárstvo, stavebníctvo, doprava, ubytovanie, stravovanie, finančné služby, zdravotníctvo a ostatné služby spoločnosti. Vyhodnocovali sa aj väzby medzi jednotlivými odvetviami a ich zmeny spôsobené klimatickými zmenami. Takže žiadna novinka a len z tohto výpočtu si treba uvedomiť, že naozaj ide o celé spektrum fungovania spoločnosti.
Keď si zobereme materiál, ktorý máme predložený, dôvodovú správu k tomuto bodu, tak povedať, že sa nevie urobiť dopad na financie, je chybou. Samotná, píše sa, keď vám prečítam text doložky vplyvov, samotná ratifikácia Parížskej dohody, to znamená ten samotný akt toho, že zdvihneme ruku, a toho, že vlastne pán prezident už v decembri v podstate Parížsku dohodu podpísal, a naozaj toto, že zdvihneme ruku, nebude mať dopad na verejné financie, na rozpočet, na podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu a na sociálne vplyvy; toto sa píše v doložke. Avšak tá implementácia bude mať, pretože tam budeme musieť aj my vedieť, ako dostojíme záväzku, ktorý tuná ideme ratifikovať. Pritom sa píše, že implementácia Parížskej dohody sa v našej krajine bude uskutočňovať prostredníctvom právnych predpisov Európskej únie a v súlade s jej rámcom politík v oblasti klímy a energetiky do roku 2030. Ambíciou je dosiahnuť do roku 2030 najmenej 40 % zníženie vlastných emisií skleníkových plynov v porovnaní s rokom 1990.
Pán minister, pýtam sa, aké opatrenie navrhnete, aby proces znižovania emisií a systém obchodovania s emisiami už nebol kšeftom, aby sa zabránilo pri obchodovaní s teplým vzduchom korupcii a skrivodlivosti. Ako budete garantovať efektívne znižovanie emisií a investície do nízkouhlíkových technológií? A premietnete do praxe aj to, že zrušíte dotácie na energetické využívanie uhlia na Hornej Nitre? To budú kroky, ktoré by ukázali to, že naozaj máme záujem o to, čo budeme teraz, k tomu nás nabádate, aby sme pristúpili k Parížskej dohode. Ako vážne bude vláda hospodáriť s pôdou? Doteraz neplatilo nič a už bude hospodárenie na pôde a v lesoch diametrálne odlišné?
Nie je alibistické napísať v dôvodovej správe, že je teda zjavné, že právne predpisy EÚ, ktoré budú vykonávať Parížsku dohodu a prostredníctvom ktorých bude Parížska dohoda implementovaná v našom právnom poriadku, nie sú ešte prijaté, a preto zatiaľ nie je možné určiť konkrétne vplyvy Parížskej dohody na našu spoločnosť? Toto máme napísané v dôvodovej správe, o ktorej máme hlasovať. Aj toto je jeden z dôvodov, pre ktorý dávam návrh, aby sa hlasovalo o odložení podpisu ratifikácie Parížskej dohody. To budeme čakať, čo nám nadiktuje Európska únia, a až potom začneme konať?
Pán minister, čo budete presadzovať na konferenciách k zmene klímy, čo budete presadzovať, aké adaptačné opatrenia pre Slovensko, keď ich nemáte zadefinované teraz v tomto dôležitom okamihu ratifikácie a o pár týždňov, na výbore ste nám spomínali, že má byť stretnutie už krajín, ktoré k dohode pristúpili?
Píše sa v správe, že vplyvy budú kvantifikované a konkretizované až pri implementácii právnych predpisov v našom právnom poriadku. To znamená, opäť skloníme hlavu a budeme všetko prijímať, čo nám Európska únia nadiktuje? Alebo pôjdeme tam ako hrdý partner s jasnou víziou?
Opäť budem citovať z dôvodovej správy. Predsa len v úvode, keď sa hovorí, že sa nevie, aký dopad na verejné rozpočty, tak sa píše ďalej, no ale predsa len vplyvy na rozpočet verejnej správy sa môžu očakávať pozitívne aj negatívne. Pozitívny vplyv tvoria príjmy z aukcií emisných povolení, ktorých cena by mala rásť. Náklady pre verejné financie predstavujú najmä finančné prostriedky na pomoc zmluvným stranám rozvojových krajín na dosahovanie cieľov dohody.
Tu poviem len takú perličku, že v podstate počíta sa, že asi; počkajte, musím pohľadať to číslo (rečníčka hľadala údaj v podkladoch); 100 miliárd ročne by malo ísť na pomoc rozvíjajúcim sa krajinám. To znamená, krajiny, ktoré pristúpia, tak by mali pomáhať finančne týmto rozvojovým krajinám. Tiež nie je povedané ako, bude to predmetom iste ďalších diskusií, ale predtým, než pristúpime k takejto dohode, mali by sme mať aspoň jasno.
Vplyvy na podnikateľské prostredie, ďalej sa píše, budú pozitívne aj negatívne, budú to náklady, potrebné investície do infraštruktúry, energetické a dopravné systémy, zvyšovanie energetickej efektívnosti budov a iné investície. Naopak, píše sa, benefitmi budú následné úspory dosiahnuté vďaka inovatívnym technológiám.
Sociálne vplyvy budú pozitívne aj negatívne, možno očakávať zdravotné benefity z menšieho znečistenia a následne dlhšej strednej dĺžky života, ako aj zníženie rizika prírodných katastrof. No, tuto by som asi s týmto bodom najmenej súhlasila, pretože tie sociálne vplyvy budú možno práve aj zvýšená nezamestnanosť. Sociálne vplyvy, keď hovoríme o celoglobálnej situácii, vytváranie sucha a dopady sucha spôsobujú migráciu obyvateľstva. Dopady toho, čo dnes zažívame, nie je len ekonomická migrácia, ale je to aj klimatická migrácia, ľudia, ktorí sa obávajú svojich životných podmienok a dopadov sucha.
Vplyvy na životné prostredie, sa píše, že budú pozitívne. Nuž, tiež je, uvidíme, ako naozaj budú premietnuté.
Pýtam sa, prečo ste nám doteraz nepredložili sériu opatrení. V decembri pán prezident podpísal Parížsku dohodu, teraz máme už koniec septembra, a chápem vašu ambíciu, aby sme mali prestíž a boli medzi prvými, ktorí ratifikujú túto Parížsku dohodu, možno aj z toho titulu, že predsedáme Rade Európy, aby sme nechýbali pri tých úvodných rokovaniach. Ale nie je to trošku málo, keď nevieme v skutočnosti, aké tie dopady budú? Nebolo dostatok času na to, aby sme, celá spoločnosť, boli serióznym spôsobom informovaní? Pretože to nie je len o tom, že vláda podpíše dohodu, to je jedna ruka, ale súbežne s druhou rukou a s celou spoločnosťou by sme mali tie opatrenia, ktoré vyplývajú z takéhoto záväzku, realizovať od vládnej cez regionálnu až po miestnu úroveň.
Pýtam sa, čo urobila doteraz vláda k tomu, aby Slovensko zvládlo proces prispôsobenia sa zmene klímy. Ako sú vyčíslené tie dopady na zmeny? Aké konkrétne opatrenia dnes sú navrhnuté v poľnohospodárstve, v potravinárstve, v lesnom hospodárstve? Napríklad len poviem, v lesnom hospodárstve je výber odolnejších druhov drevín, odolnejších voči búrkam, voči požiarom. Aké opatrenie sa urobilo v urbanizme, keď samotná vláda prijíma strategické rozhodnutia a dáva zastavať najúrodnejšie naše pôdy v oblasti, v blízkosti inundácie pri Nitre; a to už sme dávno mali podpísané, pristúpené rôzne záväzky; kde je tá realita?
A napokon na zdravie obyvateľstva, to nebude len o predĺžení stredného, doby života, ale to bude aj dôsledok, rôzne nové choroby, ochorenia, ktoré možno nášmu kontinentu neboli známe, ale zmenou klímy a posúvaním teplotného pásma tie ochorenia sa budú rozširovať. Ako je pripravené zdravotníctvo, ako sa adaptuje náš farmaceutický priemysel, naše kliniky na tieto okolnosti?
Dá sa očakávať aj zmeny v cestovnom ruchu. Sme svedkami veľkého rozvoja cestovného ruchu, najmä zimných športov v našich veľhorách, ale pritom sa veľmi ľahko môže stať, že ani nie v tak ďalekej budúcnosti sa snehová pokrývka vzdiali a veľké investície, a hoc aj súkromné investície do takýchto turistických vyžití zničia len akurát naše veľhory a dopady na klímu a na bezpečnosť proti povodniam z dôvodu tohto zničenia budú ďaleko vyššie.
Už dnes sme svedkami nárastu frekvencie výskytu a intenzity extrémnych výkyvov počasia, akými sú napríklad búrky, nadmerný úhrn zrážok, bleskové povodne, suchá, požiare, zosuvy pôdy. Tie majú za následok poškodenia budov, dopravnej a priemyselnej infraštruktúry a vlastne tieto všetky škody nepriamo vplývajú aj na sektor finančných služieb a poisťovníctva. Meniace sa klimatické podmienky ovplyvnia napríklad sektor energetiky a spôsob energetickej spotreby, zvýšený dopyt po elektrine napríklad z dôvodu požiadaviek na klimatizáciu.
Zmena klímy má jednoznačne škodlivé účinky na zdravie, ako som už povedala, prostredníctvom horúčav, prírodných katastrof, znečistenia ovzdušia, nákazlivých chorôb, ktoré prenášajú ľudia alebo živočíchy. Okrem toho môžu byť prípadnou zmenou klímy ovplyvnené aj choroby, ktoré sa prenášajú vodou, potravinami a ktoré sa prenášajú zo živočíchov na človeka. Tieto účinky môžu byť zosilnené ďalšími stresmi, ako je napríklad vystavenie sa ozónu a jemným časticiam počas horúčav.
Proces prispôsobenia sa na zmenu klímy je veľmi dôležitý a predstavuje veľmi veľkú výzvu pre plánovacie orgány, najmä a nielen na regionálnej úrovni. Priestorové plánovanie je medzisektorovou otázkou a predstavuje vhodný nástroj na určovanie opatrení na prispôsobenie a ktoré sú účinné aj z hľadiska nákladov. Minimálne požiadavky na priestorové plánovanie, využívanie pôdy a zmena využívania pôdy v súvislosti s procesom adaptácie musia zohrávať dôležitú úlohu pri zvyšovaní povedomia verejnosti, ľudí s rozhodovacou právomocou a odborníkov na všetkých úrovniach.
Pán minister, tu vidím veľkú vašu úlohu, ktorá mala vyjsť, odznieť pri, v tento deň aj z vašich úst. Ktorá mala odznieť z médií. A pozrite sa, koľko kamier je tu. Jedna kamera. Pri tak dôležitom dokumente, ako je podpis Parížskej dohody! Pozrite sa do tejto snemovne, aký záujem poslancov je o takýto dôležitý dokument! Ideme robiť prestíž pred celým svetom, aha, ratifikovali sme v prvej desiatke túto dohodu, ale záujem žiadny. Len forma, ale prax nie.
Mnohé aj malé rozhodnutia, ktorými sa priamo alebo nepriamo ovplyvňuje proces prispôsobenia sa zmene klímy, sa nerobia len v tejto snemovni a nerobia sa len na vládnej úrovni, ale aj na miestnej. Miestne orgány preto zohrávajú veľmi dôležitú úlohu, napríklad zmena postupov vo využívaní pri hospodárení s pôdou, kde by sme mohli poradiť našim hospodárom, drobným hospodárom, ako majú pracovať s pôdou, aby nedochádzalo k splachom pôdy dole, aby nedochádzalo k erózii a ronom pôdy dolu, aby sa prispôsobili. Aby táto erózia a zosuvy nepoškodzovali ich domy. Toto je dopad na toho konkrétneho človeka.
Pri meniacej sa klíme bude úloha poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, ako aj poskytovateľov environmentálnych a ekosystémových služieb neustále pribúdať na význame. Pán minister, je to práve vaša úloha, vy by ste mali byť tým garantom, že cez tieto sektorové politiky nielen ústne a písomne sa bude deklarovať to, o čom tu hovoríme, ale že sa to prenesie do praxe, že nebudú vydávané rôzne výnimky v chránených územiach na výruby, na ničenie aj tých zopár chránených území s piatym stupňom ochrany. Že nebudú sa dávať výnimky na odnímanie pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktoré sú pre nás nielen dôležité pre poľnohospodárstvo, ale aj pre zásobáreň podzemných vôd a celkový kolobeh vody v našej krajine.
Poľnohospodárska správa a správa lesného hospodárstva zohráva hlavnú úlohu okrem tých oblastí aj v súvislosti s efektívnym využívaním vodných zdrojov v oblastiach sucha, s ochranou vodných tokov proti nadbytočnému prílevu živín, zdokonalením povodňového manažmentu, údržbou a obnovovaním polyfunkčných území, akými sú napríklad pasienky vysokej prírodnej hodnoty, ktoré sú biotopom pre mnohé rastlinné i živočíšne druhy a ktoré napomáhajú ich migrácii. Presadzovanie správy lesov, ktorou sa zvyšuje odolnosť voči zmene klímy, opatrenia v rámci hospodárenia s pôdou, ktoré sa vzťahujú na údržbu organického uhlíka, napríklad v súčasnosti sa pôda takmer vôbec neorie alebo sa orie čo najmenej, ochrana trvalých pasienkov, toto všetko sú opatrenia na zmiernenie, ktoré by mali napomáhať v procese prispôsobenia sa rizikám spojených so zmenou klímy, a nielen to, že pristúpime. Áno, je to forma, je to deklarácia, ale tu nie sme v bode nula, v bode nula sme mohli byť v tom roku 2002, a máme druhú polovicu roku 2016.
Inšpirovať ste sa mohli aj materiálmi, ktoré vydala Európska únia v predchádzajúcich rokoch. V roku 2009 to bola Biela kniha: Adaptácia na zmenu klímy. Je to európsky rámec opatrení, ktorý stanovuje rámec na zmiernenie možných dôsledkov zmeny klímy na Európsku úniu. Vlastne je to koncepcia ekologických infraštruktúr, kde sa hovorí, že proces adaptácie je účinnejší, ak sa nekladie dôraz len na fyzické infraštruktúry, ale prihliada sa aj na schopnosť samotnej prírody absorbovať alebo regulovať záťaž v mestských či vidieckych oblastiach. Pritom ekologická infraštruktúra sa rozumie, že je to prepojená sieť prírodných oblastí, napríklad aleje, mokrade, parky, chránené lesy, spoločenstvá pôvodných druhov rastlín a vodné plochy, ktoré prirodzeným spôsobom regulujú búrky, teploty, riziko záplav a kvalitu vody, ovzdušia a ekosystémov. Ako príklad možno uviesť, že tam, kde je zlepšená kapacita absorpcie pôdy zadržiavať uhlík a vodu a uchovávať ju v prírodných systémoch, sa zmierňujú následky v období sucha a je to vlastne prevencia proti záplavám, erózii pôdy a dezertifikácii. To znamená proces degradácie územia na súš.
Parížska dohoda má za cieľ obmedziť nárast globálnej teploty na menej ako 2 stupne od začiatku industriálnej doby. Ale tu treba povedať, že už o 1 stupeň sa oteplilo. Ďalšou ambíciou je poskytovať najmenej 100 miliárd ročne na pomoc rozvíjajúcim sa krajinám. Zavádza sa aj päťročný cyklus posudzovania záväzkov jednotlivých štátov v produkcii skleníkových plynov. Venuje sa nielen problematike znižovania emisií skleníkových plynov, ale aj prispôsobeniu sa na negatívne dopady.
Chcem pripomenúť, že v roku 2013 vláda Slovenskej republiky prijala stratégiu adaptácie na nepriaznivé dopady zmeny klímy. Kde je analýza riešenia? Kde je analýza cieľov, ako bola naplnená, ako sa napĺňa táto stratégia? To, že uplatňovanie v praxi je nedostatočné a nielen v tom, že chýba časový plán a jeho kontrola. Podpísanie ďalšej, hoci medzinárodnej dohody za nás činy nevykoná, a preto považujem materiál na rokovanie Národnej rady za nedostatočne pripravený a preto aj navrhujem odloženie jeho prerokovanie na ďalšiu schôdzu, o čom poprosím hlasovať v termíne hlasovania.
Nepáči sa mi, že hľadáme prestíž na medzinárodných fórach bez toho, aby sme začali konať sami od seba. Bez toho, aby sme naozaj my napĺňali a nastavili si konkrétne aj fiktívne vymáhateľné krátkodobé i dlhodobé ciele pre vládu, ale aj pre regióny a miestne štruktúry. A v neposlednom rade sme nedostatočne zapojili verejnosť a politikov. Na výbore ste to pekne povedali, že táto deklarácia je vlastne pre naše vnúčatá. Takže pre nich je už úloha jasná. My sme úlohu zadali, ale v podstate my sa bránime prevziať zodpovednosť za konanie dnes, za konanie, ktoré ovplyvní život ďalších generácií. Pretože len reči to nespravia.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem.
S faktickými poznámkami... Koľko? Osem? Deväť, deväť pánov poslancov. Ukončujem možnosť sa prihlásiť s faktickými.
Pán poslanec Antal, nech sa páči.

Ďakujem.
Pani kolegyňa, nedá mi pripomenúť, že rokujeme o Parížskej dohode. Vy ste tu vypočítali všetky činnosti, ktoré majú vplyv na zmenu klímy. Parížska dohoda je rámcová dohoda, rámcový dokument, na základe ktorej budú prijaté európska legislatíva, naše zákony. Bolo by veľmi nezodpovedné, keby pán minister alebo ktokoľvek tu dal nejaké číslo – či to bude 100 miliónov, 200 miliónov – do októbra. Jasné, že ho nedá. A keď to bude veľa peňazí, nebudete hlasovať za túto dohodu?
Áno, ja viem. Zaťažujeme svojím spôsobom naše generácie. Aj môj osemtýždňový syn bude musieť hľadať tie peniaze a bude to veľmi veľa peňazí. Povedzme si to rovno. Avšak dnes ich nevieme vyčísliť. To je pravda.
A viete, prečo to chceme prijať teraz? Aby sme sedeli v prvom rade spolu s krajinami Európskej únie a rozhodovali o tom, čo sa bude prijímať, aká legislatíva, na vykonanie tejto dohody.
A nedá mi nezareagovať aj na tie médiá, ktoré ste povedali. Ja tu nesedím kvôli médiám. Vy možno áno. Vám tu chýbajú médiá, ale ja rokujem v tejto sále pre budúcnosť a preto, aby tu boli prijímané dobré zákony tejto krajiny. Takže to ma mrzí, že médiá sú tá príčina.
Čiže vlastne bavíme sa o tom, že do októbra sa má odložiť rokovanie o tejto dohode, a do októbra nebudeme vedieť žiadne číslo. To vieme veľmi dobre. Na výbore sme si to povedali, lebo každé jedno číslo by bolo hausnumero a vymyslené. A bude to veľa peňazí? A pýtam sa vás, či nebudete vtedy hlasovať, keď to bude veľa peňazí.
A dávam vám za pravdu. Všetky tie činnosti majú vplyv na zmenu klímy a bude sa to musieť postupne riešiť. Ale budú to riešiť, aj my ešte, našťastie, ale aj naše deti a naše vnúčence, a to som relatívne mladý.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Zemanová, oceňujem to vystúpenie. Na rozdiel od predrečníka si myslím, že aj keď je našou úlohou prijímať dobré zákony a schvaľovať dobré zmluvy, tak by sme to mali robiť v stave maximálnej informovanosti, a teda mali by sme mať k dispozícii všetky informácie, ktoré k danej téme máme mať. Preto majú návrhy zákonov dôvodové zmluvy (pozn. red.: správne má byť "správy"), preto sa o zákonoch aj o zmluvách v parlamente vedie rozprava a neschvaľujú sa len tak, že prídu a poslanci to odmávajú. Čiže požiadavka na viac informácií je úplne legitímna. Otázne je, že čo všetko ďalšie sme schopní sa dozvedieť o tejto téme do októbra, ale tá požiadavka sama osebe je podľa môjho názoru legitímna a ja ju určite podporím.
A jedna technická vec. To, že sa o tom návrhu bude hlasovať, keď sa bude hlasovať o iných veciach, teda myslím o tom procedurálnom návrhu na odloženie, toho sa netreba nijako špeciálne dožadovať, vyplýva to priamo zo zákona o rokovacom poriadku, ktorý v čl. 38 ods. 3 hovorí, že o procedurálnom návrhu, ktorý nemá zrejmú podporu Národnej rady, dá predsedajúci hlasovať ihneď. Ak pri hlasovaní predsedajúci zistí, že Národná rada nie je schopná uznášať sa, pokračuje sa v rokovaní podľa programu, v takom prípade o procedurálnom návrhu, ktorý nestratil opodstatnenie, dá predsedajúci hlasovať opäť vtedy, keď bude Národná rada schopná uznášať sa. Čiže predpokladám, že hneď o jedenástej, keď budeme hlasovať, tak toto by mala byť prvá vec, o ktorej budeme hlasovať, ak máme postupovať v súlade so zákonom o rokovacom poriadku.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Pani Zemanová, s vaším príspevkom absolútne súhlasím. Z odbornej stránky palec hore. Nesúhlasím len s výrazmi ekonomická a klimatická migrácia. To, čo sa teraz deje, je riadená moslimská invázia.
Ďakujem.

Anka, ďakujem veľmi pekne, veľmi dobrá zhrnutá kritika spôsobu predloženia tohto návrhu na vyslovenie súhlasu. By som iba k tomu dodal, doručenie aj na stránke Národnej rady sa uvádza 14. 9. a dneska o tom rokujeme, čo je sedem dní, z môjho pohľadu veľmi málo času na to, aby sme sa mohli aj tu v parlamente, aj na výboroch k tomu nejak relevantne vyjadriť.
Na druhej strane budeme dneska rokovať o samotnej dohode. Uvidíme, či sa nám podarí posunúť to samotné rokovanie na ďalšiu schôdzu, ale za seba môžem povedať, že tú dohodu určite podporím, tomu sa ale budem potom venovať vo vlastnom vystúpení. Videl som však, že pán minister si robil aj poznámky, chcel by som ho preto poprosiť, ak by mohol aspoň na niektoré body, aby sa k nim vyjadril.
Ďakujem.

Oceňujem referát, oceňujem príspevok pani poslankyne Zemanovej. Chcem povedať, že za bývalého režimu, keď platilo so Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak, servilní socialistickí politici robili nadprácu napríklad tak, že keď sme mali odovzdať Sovietskemu zväzu napríklad 1 000 ton niečoho, tak naši servilní politici dali, alebo teda naši servilní páni dali nie 1 000, ale 1 500. A ja prosím politikov, najmä koaličných poslancov, ak zostal, ak majú ešte zbytky nejakého, súdnosti a rozumu, ak majú nejaké svedomie, nebuďme servilní, respektíve nebuďte servilní, nesnažte sa robiť zase takúto nadprácu, nehlasujte za túto dohodu. Prosím, nehlasujme za túto Parížsku dohodu. Prečo máme byť my medzi prvými hlupákmi, ktorí niečo také podpíšu? Nebuďme servilní, prosím, apelujem na všetkých poslancov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pani kolegyňa, ja iba teda pomerne veľmi stručne musím povedať, že nie celkom dobre som porozumel vášmu vystúpeniu. Pretože na jednej strane, samozrejme, upozorňujete na veci, na ktoré sa dnes nedá odpovedať. Ja neviem, ako je možné dnes snažiť sa racionálne žiadať od pána ministra odpovede na otázky, ktoré súvisia s absolútne ďalšími rezortmi, za ktoré nenesie zodpovednosť, ale naviac aj na otázky, na ktoré my dnes objektívne nevieme odpovedať. A práve v predkladacej správe k tejto medzinárodnej zmluve sa uvádzajú aj dôvody, prečo sa to nedá.
Čo si ale vy vôbec nevšímate, a tomu ja, priznám sa, tiež nie veľmi rozumiem, je skutočnosť, že vlastne táto Parížska dohoda je výsledok konsenzu, ktorý sa podarilo dosiahnuť medzi 196 štátmi. Je to riešenie globálneho problému. Slovensko tým, že sa prihlási k tejto medzinárodnej zmluve, samozrejme, dáva jasný signál, ale vieme všetci reálne, aká malá je naša úloha v tejto oblasti. Ale samozrejme, to politické je strašne dôležité, ale samozrejme, aj to vecné z tohto pohľadu, pretože životné prostredie a miera otepľovania aj je pre nás všetkých veľmi, veľmi dôležitá.
Len argumentovať dnes tým, že vlastne nevieme vyčísliť v tomto momente isté dopady, pokladám za hrozný alibizmus. Aj preto sa musím pýtať, ste vo vašom vystúpení vlastne za to, aby Slovensko, alebo chceli ste deklarovať to, aby Slovensko ignorovalo tento trend, aby Slovensko sa neprihlásilo k potrebe znižovať globálne oteplenie? Ako priznám sa, sám za seba poviem, že celkom jednoznačne nemám problém podporiť a aj podporím túto Parížsku dohodu, pretože je to aj práve o našich deťoch a je to o tom, k čomu sa Slovensko zaväzuje, že to urobí. Vy ste vyslovili množstvo požiadaviek, ale Slovensko ich bude plniť, keď pristúpi k tejto dohode.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Pani kolegyňa, pani poslankyňa Zemanová, ďakujem ti za tvoj príspevok. Chcel by som zdôrazniť tú tvoju časť príspevku, kde hovoríš o tom, že by sme mali vrátiť do krajiny a prírody ľudí. Aby pôdu obhospodarovali tak, ako tomu bolo v minulosti, keď sa pôda orala, lúky sa pásli. Tu s tebou súhlasím a tu narážame ale na problém, ktorý máme u nás napríklad v Národnom parku Malá Fatra, kde sme ľudí pod zámienkou ochrany prírody doslova vyhnali z národného parku. Na pôde sa nehospodári, lúky sa nepasú. Ako sme mali možnosť presvedčiť sa na vlastnej skúsenosti, že väčšia búrka, ktorá bola u nás pred dvoma rokmi, spôsobila doslova katastrofu vo Vrátnej a v Terchovej len preto, že príroda nebola schopná vodu zadržať tam, kde by sa tá voda zadržať mala – v lese a na lúkach. A aj to, že sa tam nehospodári, že tam sa tie lúky nespásajú, vlastne spôsobilo to, že tá voda vlastne neostala tam, kde mala, a urobila nám v Terchovej katastrofu.
Ďakujem.