9. schôdza

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Galek, nech sa páči.

Dobré ráno, priatelia. Naschvál som vás neoslovil poslankyňami, poslancami, pretože dnes rokujeme o dohode, pred ktorou sme si všetci rovní. Tu nejde o dohodu, ktorá by sa týkala Slovenskej republiky, ktorá by sa týkala našej ekonomiky, tu ide o dohodu, ktorá sa týka našej zeme, našej budúcnosti a budúcnosti našich detí.
V rozprave tu padla jedna poznámka, že bolo tu obdobie, kedy sme sa klaňali smerom na východ a odovzdávali nejaké statky navyše, ale pri tejto dohode si treba uvedomiť, tu nejdeme niečo odovzdávať Sovietskemu zväzu, tu nejdeme niečo odovzdávať Amerike, tu ideme niečo odovzdávať našim deťom. A deťom našich detí. Nebudem sa preto venovať samotnému predloženiu tejto dohody, to urobila za mňa veľmi dobre moja poslanecká kolegyňa Anka Zemanová, ja by som chcel možnože k niektorým bodom alebo trocha emotívne sa vyjadriť k samotnej dohode.
Táto dohoda nie je koaličnou ani opozičnou témou. Koaličná strana pravdepodobne zahlasuje podľa palca a opozičná časť tohto parlamentu tak. Ja som presvedčený, že tú dohodu nenájdeme, ja som si istý, že tú dohodu nenájdeme ani v rámci nášho poslaneckého klubu, no ako som už avizoval vo svojej faktickej poznámke, ja za túto dohodu určite hlasovať budem bez ohľadu na to, či to bude na tejto schôdzi, alebo či to bude na budúcej schôdzi. Dohoda totižto rieši, ako som už povedal, našu zem, naše deti, deti našich detí. Toto je naozaj veľmi dôležité si uvedomiť.
Mali sme tu Kjótsky protokol, ku ktorému sa Slovenská republika zaviazala, a Parížska klimatická dohoda nie je ničím iným iba pokračovaním tejto dohody. Viem, máme veľmi veľa skeptikov, ktorí popierajú globálne otepľovanie. Určite mnohí z vás patria k týmto skeptikom. Jedným z takých najznámejších, pochádza z našej susednej republiky, z Českej republiky, je to pán Václav Klaus. Pochopiteľne všade, kde je nejaká téma, sa nájdu jej zástancovia, nájdu sa aj odporcovia.
Nedávno som videl na internete jedno video. Netýkalo sa to práve tejto dohody alebo globálneho otepľovania, ale dalo by sa to na to veľmi krásne aplikovať. Bola to situácia, kedy na jednej strane sedel človek, administrátor, vedec, to je jedno, a na druhej strane sedela pani, ktorá mu nejakým spôsobom chcela oponovať. A ten pán vraví, tu máme kopu dôkazov o tom, teraz to parafrázujem alebo prenesiem práve na to globálne otepľovanie, tu máme kopu dokumentov, ktoré dokazujú, že ku globálnemu otepľovaniu naozaj dochádza. A tu máme jeden dokument, ktorý dokazuje, že k tomuto globálnemu otepľovaniu nedochádza. A tá pani na druhej strane zobrala ten jeden dokument a hovorí, ja som to vedela, že niečo také existuje. Takže, bohužiaľ, toto je aj to, k čomu sa niekedy uchyľujeme a hľadáme si takúto nejakú ľahšiu cestu, aby sme ospravedlnili to, že s niečím nesúhlasíme.
Ja by som si v tomto možnože pomohol jednou citáciou z filmu Bolka Polívku Dědictví, ale nebolo by to ani vhodné a nebola by to ani pravda, pretože v tomto konštatovaní sa hovorí, že čo som nevidel, v to neverím. Ale globálne otepľovanie je realita. Je tu. Anka Zemanová už spomínala ten jeden stupeň. Máme množstvo kriviek. Zima 2015 alebo rok 2015 bol v meraniach opäť jeden z najteplejších. Videl som však aj iné video, ktoré sme púšťali deťom na letnom tábore, ktorý organizujeme už tretí rok. Tento tábor má práve zameranie na energetiku a ochranu životného prostredia. Je to krátke dvoj- alebo trojminútové video s veľmi aktuálnou tematikou, kde sa Zem prihlásila na Facebook. A teraz sa k nej začali hlásiť rôzni priatelia. A zrazu prišlo k nejakej industriálnej revolúcii, zrazu sme tu mali nejaký ďalší rozvoj a tá Zem z toho celého ochorela. Ale na záver práve tá Zem zvažovala čo ďalej. Malo to veľmi negatívny vplyv na ňu samu a zvažovala, či si z priateľov neodhlási človeka, ktorý má na to otepľovanie najväčší vplyv. Ale zrazu prišla kjótska dohoda, zrazu prišla Parížska dohoda a všetko sa opäť ustálilo.
Ja nehovorím, že táto Parížska dohoda je nejakým univerzálnym riešením na to, čo sa dneska tu deje. Ale je určite dôležitým krokom, ku ktorému pokiaľ sa naozaj zaviaže 195 krajín, ktoré túto dohodu na začiatku schválili, potom máme jeden veľmi dôležitý krok, aby sme tie ciele, ktorých síce nie je veľa, ale aj dosiahli. Ako si to nastavíme na tej národnej úrovni, už bude na nás. To, že to nebude mať vplyv na štátny rozpočet, na verejné financie, naozaj nie je pravda. Ale ja si myslím, že na druhej strane to, čo nám to prinesie, bude omnoho dôležitejšie, omnoho viacej ako to, čo do toho investujeme.
Ja si iba dovolím citovať z samotnej dôvodovej správy, kde je uvedené, že Európska únia a jej členské štáty boli prvým významným hospodárstvom, ktoré oznámilo 6. marca 2015 svoje plánované národne definované príspevky, v rámci ktorých sa stanovuje záväzok dosiahnuť do roku 2030 najmenej 40-percentné zníženie vlastných emisií skleníkových plynov v porovnaní s rokom 1990, ako sa uvádza v závere Európskej rady z 20. októbra 2014 týkajúci sa rámca politík v oblasti klímy a energetiky do roku 2030. Veľmi, naozaj veľmi ambiciózny cieľ. Len napríklad na Slovensku by sme mohli k tomu veľmi, veľmi jednoducho prispieť. Máme tu napríklad už spomínané Hornonitrianske bane a spaľovanie uhlia v Elektrárni Novákoch, ktorá je druhým najväčším znečisťovateľom životného prostredia.
Ako som už spomenul, táto dohoda nie je o Slovensku, nie je o ekonomike, ale je o zodpovednosti, statočnosti a priznaní si vlastných chýb, ktoré sme možnože neurobili my sami v minulosti, urobili ich naši predkovia a my by sme ich mali napraviť.
Ako už bolo spomínané, spomenul to aj pán minister, spomenula to aj Anka Zemanová, mali by sme na základe tejto dohody dosiahnuť udržanie hodnoty zvýšenia globálnej priemernej teploty na hodnotu dvoch stupňov do konca tohto storočia. Toto je takisto veľmi ambiciózny plán. Ale ja si myslím, že je naozaj nielen dosiahnuteľný, ale aj nevyhnutný.
Bolo takisto spomínané, že dohodu už podpísali Spojené štáty americké aj Čína. Dokopy je to tých 40 % alebo 39, neviem presne, plus niekoľko ďalších menších štátov, ktoré dávajú dokopy 1,1 percenta. Som presvedčený, že Slovenská republika by nemala medzi týmito štátmi chýbať.
Na záver dovolím si iba pripomenúť, ako bola táto dohoda toho 12. 12. 2016 schválená na konferencii. Urobil to, alebo teda to záverečné gesto urobil predsedajúci francúzsky minister zahraničných vecí Laurent Fabius, ktorý ju odklepol zeleným kladivkom, a nasledoval v sále potlesk.
Pridávam sa ku kritike Anky Zemanovej k spôsobu, akým bola táto správa predložená. Ale bez ohľadu na to, či bude o nej hlasované na tejto schôdzi alebo na budúcej, ja ju určite podporím. A o to isté by som chcel podporiť aj mojich kolegov, či z opozície, či z koalície.
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pána poslanca Galeka s faktickými poznámkami štyria. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.
Pani poslankyňa Grausová.

Teraz chcem povedať, že nemyslím osobne na nikoho z tohto pléna, ale chcem povedať, že servilnosť ostane servilnosťou, nech je to voči ktorejkoľvek strane. A žiaľ, často prechádza až do rektoskopie. A my sme toho často svedkami na každom kroku. Netýka sa to iba tejto Parížskej dohody a nie je to osobné voči ani jednému z nás, z vás, ktorí sme tu.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Antošová.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Galek, ja by som vám z tohto miesta chcela veľmi pekne poďakovať za váš názor. Počúvala som vás pozorne. A musím uznať, že aj tie určité veci, ktoré ste tam skritizovali, sú oprávnené, ale s tým, že ste sami dodali, že túto dohodu treba podporiť práve preto, aby sme mohli ďalej pokračovať, pretože ak my okamžite myšlienku zavrhneme a nepostúpime sa o krôčik ďalej, tak vlastne ani potom nemáme čo implementovať, nemáme čo riešiť. Takže veľmi si teda vážim tento váš postoj a ďakujem zaň.
A v podstate chcem ešte k tomu povedať, že viete, s tými myšlienkami, ktoré ste dnes tu predniesli pozitívne, to chcem povedať, že som to pochopila tak, že ste nám chceli odkázať, že život nie je čierno-biely a nedá sa úplne všetko vyčísliť. A v podstate aj na iných príkladoch, spomenuli ste deti, budúcnosť generácie. Keby sme dnes vedeli, že koľko bude stáť štúdium vášho syna alebo vašej dcéry, hneď dnes presne mali to napočítané, tak sa budeme rozhodovať, dáme ho do školy, nedáme do školy? Toto sú také veci, ktoré síce znejú veľmi tak záhadne, ale my sme rozumní ľudia, inteligentní ľudia a ja som veľmi rada teda, že ste sa takto vyjadrili k navrhovanej dohode.
Ďakujem.

Pán poslanec Fecko.

Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne, pán kolega, myslím, že tiež to bolo konkrétne k veci a zaiste aj z toho nadhľadu, ktorý, myslím, že každý by si mohol uvedomiť, že takýto nadhľad tu musí byť, lebo ináč to bude problém. A neviem si vôbec predstaviť, že kedy by sa v budúcnosti tých niekoľko desiatok a stoviek krajín zišlo a urobilo niečo, že poďme znovu do toho. Ja som veľmi rád, že Paríž dopadol, ako dopadol, a že máme tu niečo na predkladanie. A, samozrejme, tiež budem za to.
Hovorili ste o tej priemernej teplote. Áno, pokiaľ sa priemerná teplota na Zemi zvýši na 4 stupne, priemerná, priemerná hovorím, tak život do 30 - 50 rokov skončí. Takže dúfam, že každý súdny človek na tejto Zemi vie, o čo asi kráča, pretože už sme si doslova že tak tú prírodu a tie naše kultúrne a prírodné prostredie tak už doslova že zničili, že už je to o nie tisícoch a miliónoch rokov, je to už v desiatkach rokov, kedy príde tá apokalypsa a skončíme na tejto Zemi. Takže dúfam, že si to všetci uvedomujeme.
Dobre ste povedali, že prakticky je to nad našou nejakou krajinou, že je to v rámci celého sveta. A ja zas doplním toľko, že ako si my to doma tu utrasieme, naše územie, tak to tu budeme mať. A preto ja budem tvrdo aj atakovať ministrov, to je jedno, z ktorej oblasti, či naše poľnohospodárstvo, alebo životné a ďalších, aby tie sankcie, ktoré majú ísť tomu znečisťovateľovi, tomu, ktorý spôsobuje tú doslova apokalypsu v tom danom území, aby tie sankcie boli také, že ho doslova položia, toho pána podnikateľa, pretože nemôže byť, aby v našom území sa začali podnikať určité aktivity, ktoré ničia naše životné prostredie a dokonca ešte s dotáciou toho štátu, z ktorého ten podnikateľ pochádza. No neni tak to možné.
Takže dúfam, že naši ministri pochopia, že udržateľnosť rozvoja na Slovensku si my chceme urobiť, nie niekto iný. A my si ho urobme, aby ten udržateľný rozvoj bol. Nie tak, že pokiaľ to ide na ekonomickú ujmu, tak to nemôže byť udržateľné. Nie, práve naopak. Musí to byť udržateľný rozvoj, nie ekonomika.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Antal.

Ďakujem.
Rovnako sa chcem, pán kolega Galek, poďakovať, už to spomínala pani kolegyňa Antošová, za podporu tejto dohody. A budem veľmi prekvapený, to, čo ste povedali, že teda sú rôzne názory a že budú aj proti hlasovať. Lebo tam musí byť nejaký argument. Nesúhlasím s touto dohodou alebo nesúhlasím, že sa rokuje dnes o tejto dohode. Ale nemôže mať výhrady nikto, ja si myslím, normálne zmýšľajúci a pre budúcnosť nielen Slovenska, ale celého sveta a budúcnosť našich detí, že podporí túto dohodu.
To, čo bude nasledovať, bude veľmi ťažké. Ale konečne sa dalo dokopy 196, ak dobre som čítal, alebo 180 krajín, ktoré dali spoločný záväzok. Nie sú tam konkrétne záväzky. Sú tam všeobecné záväzky. Ale aj to je veľmi dôležité. A veľmi dôležité je, že Čína a Spojené štáty ju ratifikovali. Najdôležitejšie z môjho pohľadu dnes, lebo čokoľvek iné a ktokoľvek iný by to ratifikoval a ony nie, tak taká dohoda je svojím spôsobom veľmi ťažko naplniteľná. A ten výsledok alebo ten cieľ, ktorý je definovaný, by bol veľmi ťažko dosiahnuteľný.
Takže ešte raz ďakujem.