9. schôdza

Aký politický výtlak, pán kolega? Viete, môžete so mnou súhlasiť, môžete so mnou aj nesúhlasiť, ale jednou vecou si môžete byť istý. Že keď vám niečo sľúbim, tak to dodržím. A toto som sľúbil našim voličom. Áno? Tak preto to predkladám a nebudem sa tunák krútiť, motať, ako napríklad aj vy ste veľakrát niečo sľúbili a nedodržali ako strana.
Ďakujem.

Pán poslanec Ondrej Dostál.

Pán poslanec Baránik tu bol obvinený, že nečítal návrh zákona, ku ktorému sa vyjadruje v rozprave. Ja mám však také temné podozrenie, že ten návrh zákona nečítali jeho predkladatelia. Dovolím si im zacitovať § 2, vymedzenie pojmov: "Na účely tohto zákona sa rozumie c) finančná inštitúcia, osoba vykonávajúca činnosť podľa osobitného predpisu o spotrebiteľských úveroch." Je tam potom odkaz na zákon o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách a zákon o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve. Neviem o tom, že by štátne inštitúcie poskytovali v tejto krajine nejaké spotrebiteľské úvery.
V § 3 sa potom píše, že "správca pohľadávky štátu alebo finančná inštitúcia", zdôrazňujem, alebo finančná inštitúcia, "upustí od vymáhania pohľadávky, odpustí úroky z omeškania" a tak ďalej. Čiže tá exekučná amnestia sa nemá vzťahovať iba na štátne inštitúcie, ale aj na súkromné inštitúcie, takže buď by som prosil nejako vysvetliť predkladateľov, či neviem čítať, alebo teda či si oni neprečítali, čo nám tu navrhujú.
Posledná drobnosť k tomu, čo pán kolega poslanec Baránik povedal o tom, že SaS nie je štandardná politická strana. Tak ja mám potrebu povedať za OKS, ktorej som členom a predsedom, že OKS je štandardná politická strana, síce malá, ale štandardná, a vôbec sa za to nehanbíme. Práve naopak.

Pán poslanec Baránik. Nechce reagovať.
Poprosím, do rozpravy je prihlásený pán poslanec Peter Pčolinský.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážení kolegovia, sme v prvom čítaní a ja veľmi privítam, ak tento zákon bude posunutý do druhého čítania. A v druhom čítaní kľudne, kľudne robme úpravy, kľudne vypúšťajme, robme tam zmeny, ale, tak ako povedal Boris Kollár, niečo urobme. Viete, hovorí sa, že kto chce, hľadá možnosti, kto nechce, hľadá dôvody. Mne to naozaj teraz príde tak, že poniektorí nechcú a hľadajú dôvody. Ja som skôr tak pozitívne naladený človek vo všeobecnosti a hľadám skôr spôsoby, ako sa dá, nie, ako sa nedá. Čiže naozaj, ja by som privítal, ak by táto debata bola o tom, že okej, možno zákon nie je dokonalý, možno máme k nemu výhrady viacerí, ale niečo urobiť treba. Tak poďme urobiť niečo preto, aby sme zbavili státisíce ľudí tej ťarchy, ktorú oni majú v podobe exekučných konaní.
Čo sa týka Sociálnej poisťovne, Sociálna poisťovňa urobila generálny pardon, myslím, že dvakrát vo svojej histórii. Bavil som sa tu s jedným kolegom, bývalým generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne, a ten mi len potvrdil, že tie exekučné konania, ktorými je Sociálna poisťovňa zavalená, respektíve ten počet je tak veľký, že spôsobuje jednak administratívne problémy Sociálnej poisťovni, nehovoriac o tom, že sa bavíme o desiatkach miliónov eur, ktoré Sociálna poisťovňa vymáha a niektoré sú tam nevymožené aj 20 rokov. Pretože ten človek sa dostal do toho začarovaného kruhu, z ktorého nevie vyjsť von a žije, a teraz to poviem možno tak divne, ale žije mimo toho systému, žije mimo toho produktívneho pracovného procesu. O trošku menšie čísla má Všeobecná zdravotná poisťovňa a daňový úrad. Pri daňovom úrade je to podstatne menšia položka, nakoľko nedoplatky voči daňovému úradu majú najmä právnické osoby, čiže firmy. Fyzické osoby väčšinou, keď tak živnostníci, ale to číslo je tam tiež rádovo v desiatkach miliónov eur, ktoré daňový úrad nemá.
Celý tento návrh bude mať len pozitívne dôsledky, pokiaľ by bol aplikovaný do praxe. Poviem veľmi jednoducho. Ak by tento návrh prešiel, Sociálna poisťovňa, zdravotná poisťovňa a daňový úrad do konca apríla, čo je lehota na tú exekučnú amnestiu, by dostala desiatky miliónov eur, ktoré dnes nemajú a ktoré v dohľadnej dobe asi ani mať nebudú, pretože sú to väčšinou pohľadávky, ktoré jednoducho stoja. Problém je taktiež, že klient zaplatí exekútorovi, klient, exekuovaný zaplatí exekútorovi nejakú splátku, lenže ten ju nepošle napríklad Sociálnej poisťovni. Sociálna poisťovňa napríklad, ona nemá možnosť zistiť, že ten exekuovaný niečo poslal, kým exekútor neoznámi, že niečo poslal a ja vám posielam na váš účet. Exekútori toto častokrát nerobia. Sociálna poisťovňa má s tým obrovský problém, pretože vedia, že časť ľudí platí exekútorovi, ale tie peniaze si necháva exekútor v rámci uspokojenia svojich nárokov a, bohužiaľ, tá Sociálna poisťovňa je až úplne v poslednom rade. Čiže určite uznáte, že pri vyššej sume exekuovanej, keď človek platí nejakú menšiu splátku – 20, 30 eur mesačne – a spláca, teraz poviem, 4-tisíc euro, tak v Sociálnej poisťovni peniaze budú možno o 50 rokov. Najskôr.
Čiže tento návrh zákona má pozitívny dopad aj na rozpočty sociálnej, všeobecnej a daňového úradu. Má pozitívny dopad na to, že človek, ak sa dostane zo začarovaného kruhu, nemusí pracovať načierno, nemá exekuovaný účet a môže sa zaradiť do pracovného procesu. Ale mali by sme si uvedomiť hlavne jednu vec. Častokrát počúvame názor, že každý si má svoje dlhy platiť a načo si požičiaval a tak ďalej a tak ďalej. Tu sa nebavíme o požičiavaní peňazí, ale bavíme sa tu o tom, že mnohí títo ľudia – a dovolím si tvrdiť, že v týchto prípadoch je to väčšina – sa dostali do tohto začarovaného kruhu externým faktorom, nie vlastnou vinou. Tu už Milan spomínal: choroba, strata zamestnania.
Ja vám poviem len jeden taký vypuklý prípad, ktorý som sa snažil riešiť nejakým spôsobom. Dvaja manželia, teraz sa to netýka Sociálnej poisťovne, štátnej inštitúcie, ale ako príklad, dvaja manželia si vzali hypotéku, medzitým manželka zomrela na onkologické ochorenie a manžel mal úraz v práci a prišiel o ruku. Z invalidného dôchodku nemal šancu platiť splátky hypotéky. Teraz je, v tejto chvíli je teraz v stave, že je vypísaný termín na dražbu nehnuteľnosti, kde on býva so svojou 88-ročnou matkou. On nemá šancu toto zaplatiť a zrejme skončí so svojou 88-ročnou matkou na ulici, nemajú kam ísť. To sú externé faktory, ktoré častokrát ľudia neovplyvnia.
A viete veľmi dobre, že najväčšia nezamestnanosť je na východnom Slovensku, 17 až niekedy cez 20 %, oficiálna, nehovoriac o tom, že státisíce ľudí z východného Slovenska pracujú v zahraničí. Minule som kdesi čítal, že v každej druhej rodine na východe je niekto, kto pracuje v zahraničí a snaží posielať aspoň pár stovák eur mesačne, aby tá rodina prežila. Čiže častokrát tí ľudia, ktorí prídu o prácu, nemajú šancu splácať svoje záväzky. Čiže hovoríme tu najmä o externých faktoroch, čiže neobviňujeme ľudí, že si za to môžu sami, častokrát nie.
Čiže ešte raz vás prosím a vyzývam, poďme sa baviť o tom, ako týmto ľuďom pomôcť, neriešme, že prečo sa to nedá, nehľadajme dôvody, prečo sa to nedá, ale hľadajme spôsoby, ako by sa to dalo.
Ďakujem.

Ďakujem.
Na vystúpenie pána poslanca Pčolinského tri faktické poznámky, uzatváram možnosť s faktickými poznámkami.
Poprosím, pán poslanec Boris Kollár.

Začnem tým reakciu na Peťa, že poviem, že sa ospravedlňujem všetkým kolegom, ktorých som nechtiac v zápale boja nejakým spôsobom urazil, napadol, aj vás, pán Dostál, tak sa ospravedlňujem. Mne ide hlavne o vec, ide mi o tento zákon a veľmi ťažko sa mi počúva, keď hlavne z opozície počúvam, aká je to blbosť, netreba to robiť, to nejde, a to je proste protiústavné. Už sme to tuná mali naozaj ten generálny pardon, môžme to kľudne nazvať generálnym pardonom znova.
Viete, my podporujeme všetky vaše zákony, ktoré sú dobré, ale podporujeme ich aj koaličným stranám, preto lebo my rozlišujeme len dobré veci a špatné. A je mi úplne jedno, kto ich prináša. Keď máte nejaké výhrady, veľmi radi budeme počúvať. Dajme to do druhého čítania a tam si to upravme, tam to spravme. Ale treba niečo pre tých ľudí urobiť. Skutočne, toto je vážny problém, my si to možno neuvedomujeme, ale tunak naozaj živorí a je v tomto čertovom kolese dva milióny ľudí, dva milióny ľudí, jeden milión priamo je dosť postihnutý tými exekúciami. Tak sa tu nehrajme na slovíčka, ale pekne vás poprosím, všetci kolegovia, skúsme niečo urobiť pre tých ľudí. To je jedno, tak spravte vy nejaký návrh zákona, ktorý bude vysoko ústavný a ja budem zaňho hlasovať všetkými desiatimi. Fakt.
Ďakujem velice pekne.

Ďakujem.
Pán poslanec Jozef Viskupič.

Ďakujem.
Myslím, že si to vyjadril dostatočne jasne, keď si pomenoval ten hlavný motív, tú hlavnú ideu, že ak niekto chce niečo urobiť a vidí v spoločnosti nejaký vypuklý problém, tak hľadá spôsoby, ako tento problém riešiť. A ten, kto má možno z mnohých iných motívov dôvody na to, aby túto vec neriešil, posúval ju niekde inde, tak hľadá teda dôvody, ako to neurobiť.
Myslím si, že pri prvom čítaní je veľmi dôležité povedať ten hlavný zámer, u vás je to volebný sľub, a teda aj skutočne to, že tento vypuklý problém treba riešiť. A preto pre potreby prvého čítania, musím za seba povedať, že s touto ideou jednoznačne súhlasím, pretože identifikujem tento problém ako zásadný spoločenský problém. Myslím si, že by sa malo všetko, čo má ruky a nohy, v tejto sále zaoberať tým, akým spôsobom takto mohutný problém – 3,1 milióna živých exekúcií – jednoducho riešiť. To, akým spôsobom a aké sú konkrétne paragrafové ustanovenia, je dôvod pre druhé čítanie. Takže ak máme na mysli riešenie tejto situácie, pre mňa je to dôvod na hlasovanie za.

Ďakujem.
Pán poslanec Miroslav Beblavý.