9. schôdza

Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, nedá mi nezaujať stanovisko k tomuto návrhu zákona a k ďalším návrhom idúcim podobným smerom, ktoré sa, v poslednom čase sa s nimi roztrhlo vrece. Považujem tieto návrhy napriek dobrým úmyslom za návrhy škodlivé, zlé, idúce úplne zlým smerom.
Treba si uvedomiť jednu zásadnú vec. Policajný zbor Slovenskej republiky je bezpečnostným orgánom štátu, ktorý je hierarchický a musí fungovať na základe subordinácie. Kde autorita ministra vnútra, ktorý tento orgán riadi, musí byť dostatočná na to, aby bol schopný zvládnuť ozbrojený zbor o viac ako 20-tisíc ľuďoch, ktorých má na starosti a z ktorých každý istým spôsobom tomuto ministrovi vnútra môže potenciálne spôsobiť, povedal by som, aj problémy tým, ak sa nechová tak, ako má.
A preto minister vnútra musí mať nástroj za každých okolností. Tak ako ho musí mať minister obrany u armády, tak ako ho musí mať šéf tajnej služby štátu voči svojim príslušníkom, aby vyvodil zodpovednosť voči tým, ktorí jednoducho nekonajú tak, ako majú.
Tieto návrhy zriaďovať nejaké kvázi nezávislé komisie, ktoré majú zasahovať do činnosti bezpečnostných zborov, považujem za krok úplne a úplne zlým smerom. Ak sa nám nepáči, ako funguje polícia, vymeňme ministra vnútra. Je jedno, kto v tom momente vládne. Ak sa nám nepáči, vymeňme ministra vnútra, ale nerobme, prosím pekne, z ministra vnútra politického kripla, ktorý bude zodpovedať za bezpečnostnú politiku štátu, ale chceme mu brať rôznymi takýmito návrhmi proste nástroj a páky na to, aby túto svoju funkciu mohol konať.
Hovorím tento svoj názor politicky, nepodozrievam vás zo zlých úmyslov. Len jednoducho na základe skúseností, ktoré mám, vám viem povedať, že takýto návrh by neprospel veci, práve naopak, ešte viacej by spolitizoval políciu. A akékoľvek, prepáčte mi za výraz, reči o tom, že kto všetko by mal menovať policajných funkcionárov, aké nezávislé orgány, kto všetko by ich mal kontrolovať, okrem rozhodujúceho činiteľa, ktorým je minister vnútra, ktorý má menovať svojho policajného prezidenta funkcionárom, dať im dôveru a tí nech konajú. Ak nekonajú, nech sa vymení policajný funkcionár, ak nekoná minister vnútra, nech sa vymení minister vnútra! To je jediná cesta, ako môžme riadiť ozbrojené zbory a bezpečnostné zložky v tomto štáte.
Akýkoľvek náznak toho, čo voláme, že nezávislý orgán, spôsobí len to, čo sa deje v Českej republike. A to konkrétne to, keď zriadili generálnu inšpekciu. Viete, čo sa tam deje? Neustála permanentná vojna policajtov. Potom, samozrejme, v tom štáte nefunguje nič, pretože si to chlapci vybavujú medzi sebou.
To nejde tak, že jedna nezávislá komisia, druhá. Tam toho odborníka dá NKÚ alebo keď som videl ten, teda jak ste navrhovali, kto všetko by tam dal odborníka, viete, ako by to dopadlo? Všetci tí ľudia by boli jednoducho tí, u ktorých by sa rôzne skupiny, tie záujmové skupiny, ktoré aj v Policajnom zbore sú, uchádzali o dôveru. Ozbrojený zbor môže fungovať iba vtedy, pokiaľ je jasná subordinácia a absolútne jasná zodpovednosť!
Musím povedať napriek tomu, dámy a páni, že som kritikom ministra vnútra Kaliňáka, považujem za veľmi nesprávny krok to, čo, neviem, v jakom je to procese - údajne malo ísť na koaličnú radu, nepoznám vaše vnútorné mechanizmy, že snáď inšpekcia ministra vnútra, ktorá, alebo ministerstva vnútra, tak ako funguje, by nemala patriť policajnému prezidentovi? (Reakcia z pléna.) Á, pardon, ministrovi vnútra. Pardon, pardon. Ministrovi vnútra? Prosím vás pekne, to sú také ľúbivé, populistické záležitosti, ktoré snáď niekoho majú. Ale ešte raz, chceme, aby minister vnútra niesol zodpovednosť a mal kompetenciu ovplyvňovať bezpečnostnú politiku tohto štátu?! Tak vtedy musí mať tú kompetenciu, aby on bol schopný skontrolovať tých 20-tisíc policajtov, aby tam nerobili neplechu, lebo on je za to zodpovedný!
Viete, čo sa deje v Česku, keď sa na to pozriete? Veď český minister vnútra je chudák. Nesie zodpovednosť za všetko, a nemá takmer žiadnu možnosť tie veci ovplyvniť. Musí to fejkovať všelijakými, neviem, aby vôbec, aby vôbec bol nejak schopný nastaviť nejako bezpečnostnú politiku štátu.
Chcem vás vyzvať, nerobte to. Ak sa nám nepáči minister vnútra, odvolajme ho. Ale nerobme z toho zase to, predsa len si uvedomme jednu vec. V akomkoľvek bezpečnostnom zbore štátu, ktorý je, samozrejme, má byť riadený demokraticky zvoleným politikom alebo orgánom, ktorý je kreovaný na základe volieb. Akonáhle zavedieme rôzne tzv. nezávislé komisie, odborníkov a, neviem, čo všetko do ozbrojených zborov, tak kreujeme orgány, ktoré nebudú ovplyvnené ľuďmi, ktorí sú zvolení na základe slobodných volieb, ale ubezpečujem vás, že budú mať rôzne záujmy a všelijaké záujmy.
A potom načo máme demokratické voľby? To znamená, to tam má byť ten minister vnútra ako štatista, ktorý bude jednoducho sa starať, aby policajti mali dosť toaletného papieru na obvodnom oddelení?!
Nehnevajte sa, ale tie všetky, tie, to, čo počúvam, tie návrhy teraz, akým spôsobom ideme okresávať právomoci ministerstva vnútra, polície, prípadne ďalších ozbrojených zložiek, nehnevajte sa, takto to nemôže fungovať.
My nemáme vôbec problém v systéme. Ak máme problém, tak máme problém v konkrétnych ľuďoch. Tak ich vymeňme! Ale nerobme, jednoducho každý takýto pokus v skutočnosti posilňuje politizáciu, pretože tam vnášate prvky, ktoré nevieme žiadnym spôsobom reformovať. Buď demokraciu berieme, ako to niektorí berú, že to je snaha o maximálnu participáciu zúčastnených na výkone nejakej verejnej moci a rozhodovania. To je ilúzia, to je absolútna ilúzia. Demokracia je v skutočnosti systém, a preto je udržateľná, že umožňuje skorigovať negatívny vývoj, ktorý sa nám nepáči. Že máme nejakú spätnú väzbu ako občania prostredníctvom volieb zmeniť to, čo sa nám nepáči. Nedosiahneme, že všetko bude dokonalé. Ale ak je niekde veľmi veľký prúser, vieme to zmeniť.
Akonáhle vnášame do ozbrojených zborov takéto mechanizmy, tak potom môžu občania voliť aj tristokrát, a nič sa v ňom nezmení. Pretože aj ten najdemokratickejší politik, demokraticky zvolený, tam príde a bude sa starať o to, že či majú policajti dostatok pohonných hmôt.
Prosím vás, nepoďme týmto smerom, naozaj vás úprimne z úprimného srdca presviedčam, vyhrajme voľby a zmeňme ministra vnútra. Ale nechajme mu kompetencie, aby jednoducho mohol konať. Nezväzujme mu ruky takým spôsobom, že nech by mal akúkoľvek snahu, tak sa tam niekto posadí a povie, vieš čo, mne sa toto nepáči, mne sa zdá, že ty si ma postihol za to, že proste sa ti nepáči, že ako ja vyšetrujem kauzy alebo niečo.
To tak nemôže byť. Minister vnútra musí mať možnosť určovať bezpečnostnú politiku štátu na základe výsledkov volieb. Inak to nebude fungovať, je to cesta do pekiel.
Ďakujem vám za pozornosť.

Pani poslankyňa Dubačová.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, prečo považujem za veľmi dôležité, aby bola prijatá táto novela zákona?
Cez leto som sa stretávala s ľuďmi v regiónoch a bavili sme sa o aktuálnej kauze Bašternák. Najčastejšou reakciou z ich strany bolo, že aj tak sa nič nevyšetrí, aj tak je to zbytočné. Zamrzela ma táto apatia, ktorá v spoločnosti vládne. Občania tohto štátu prestali veriť v spravodlivosť. Prestali veriť v to, že sme si pred zákonom všetci rovní. Vnímajú, že existuje elita, ktorá je nedotknuteľná a ktorá si môže robiť, čo chce.
V takýchto prípadoch som poukazovala na príklad Rumunska, kde boli za korupciu odsúdení desiatky starostov, sudcov, dokonca aj poslanci parlamentu, ministri. Pýtala som sa, keď sa to podarilo v Rumunsku, o čo horšia je naša spoločnosť?
Mohli by sme sa baviť o nových inštitúciách, ktoré by korupciu riešili, ale už aj v súčasnosti existuje viacero orgánov, ktoré majú dostatok kompetencií. Otázkou je, prečo niekedy nekonajú. Alebo prečo konajú tak, aby trestné činy skôr ututlali, ako vyšetrili. Príčinou nedostatočnej akcieschopnosti je politické zasahovanie do práce policajtov, vyšetrovateľov a prokurátorov. Výsledkom sú ututlané a nevyšetrené kauzy, nepotrestaní páchatelia trestných činov. Za posledné obdobie sa dostalo na svetlo sveta viacero prípadov priameho zasahovania až šikanovania osôb, ktoré odhalili a poukázali na trestnú činnosť na najvyšších miestach.
Práve preto vnímame ako dôležité posilnenie nezávislosti práve policajtov, vyšetrovateľov a prokurátorov. Nami predkladaný zákon im dáva možnosť brániť sa šikane zo strany nadriadených. Zavádzame transparentné opatrenia, ako napríklad elektronické prideľovanie prípadov vylučuje manipulovanie s ich prideľovaním.
Áno, aj v Policajnom zbore vládne strach. Vnímala som to počas leta, keď sme zbierali popisy za odvolanie ministra vnútra Kaliňáka. Mnohí pracovníci ministerstva vnútra nám slovne vyjadrovali podporu, ale z obavy o svoju prácu petíciu nepodpísali. V Brezne si to dokonca všimli aj holandskí turisti, pretože sa zaujímali o našu iniciatívu a boli prekvapení vystrašenými reakciami ľudí. Ľudí na Slovensku. Ako aj, ako sa policajti z obavy pred postihnutím boja vôbec vyjadriť svoj občiansky postoj a názor a podpísať petíciu, neviem si teda predstaviť, v akej pracovnej atmosfére musia pôsobiť pri vyšetrovaní zločinov.
Cieľom predkladanej novely zákona je eliminovať tento strach. Cieľom je rozprúdiť debatu o tom, ako posilniť vnútornú integritu polície a jej nezávislosť. Poďme sa teda baviť, ako pomôcť poctivým policajtom a prokurátorom vyhnúť sa politickým tlakom pri svoje práci. Poctiví policajti musia cítiť, že ak postupujú podľa zákona, nič sa im nemôže stáť. Iba vtedy budú vyšetrené korupčné kauzy, iba vtedy bude nastolená spravodlivosť. Tá spravodlivosť, v ktorú občania tejto krajiny už prestávajú veriť. Poďme im ukázať, že sa to dá aj v našej krajine, že aj v našej krajine dokážeme nastoliť spravodlivosť.
Ďakujem.

Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Krajniak.

Pani poslankyňa Dubačová, na príklade jednej vašej vety chcem ukázať, v čom spočíva podľa mňa to hlavné nepochopenie problému.
Ten laický pohľad zvonku vy ste pomenovali tak, že problém je v tom, že minister vnútra veľa politicky zasahuje policajtom do práce. Viete, čo je v skutočnosti problém? Že minister vnútra málo zasahuje policajtom do práce. A viete v čom? V tom, že tam vo funkciách zostávajú ľudia, ktorí tam dávno nemajú čo robiť. Pretože každý policajt dnes vie, a verte mi, že aj takí sú, že môžu ministrovi vnútra zložiť telefón a minister vnútra ani terajší si nedovolí mu nariadiť, že niečo má urobiť, pretože vie veľmi dobre, že ten policajt by kedykoľvek mohol ísť do médií a ubezpečujem vás, že by to radi médiá zahrali a bol by z toho škandál jak hrom.
Ak je v niečom problém, tak je to problém v tom, že možno súčasný minister vnútra trochu linkovo pozerá na prácu nejakých ľudí, ktorí by tam dávno nemali byť. V tom je ten problém! Ale my nevyriešime ten problém, keď sa tam dejú nejaké zlé veci, tým, že teraz znovu zviažeme nejaké komisie a niečo, ktoré tam budú zasahovať. To nikomu nepomôže!
Polícia je ozbrojený zbor. My nemôžme robiť to, že minister vnútra urobí nejaké rozhodnutie, predstavme si najlepšie na svete, na ktorom sa všetci zhodneme, a policajti budú robiť demonštrácie. Na okresnom riaditeľstve vo Vranove budú za, v Michalovciach proti - veď to nejde, to je ozbrojený zbor! To nemôže fungovať takýmto spôsobom.
Ak sa nám nepáči minister vnútra, vymeňme ho. Ak sa nám nepáči policajný prezident alebo iný funkcionár a minister ho nechce odvolať, odvolajme ministra. Ale nemôžme jednoducho, to je ozbrojený zbor, nemôžme takto naivne vstupovať do Policajného zboru, pretože v skutočnosti dosiahneme oveľa horšie veci, než si myslíte, že by ste týmto zákonom dosiahli.

Reakcia na faktickú poznámku - pani poslankyňa Dubačová.

Ďakujem pekne. Skoro som povedala, pán kolega Krajniak, že super, poďme odvolať ministra a potom budeme pokračovať ďalej. Najskôr sme chceli, aby pán minister sám odstúpil, aby bola predsa vyšetrená objektívne celá kauza Bašternák, to sa neudialo. Čiže naozaj aj ja snívam o tom, že raz bude presne spoločnosť demokratická, otvorená, o akej ste rozprávali, myslím, že o tom neprestávajú snívať ľudia v tejto krajine.
Ale najskôr musíme k tejto demokracii, spravodlivosti dozrieť a naozaj odpolitizovať všetky tieto silové zložky, aby neboli ovládané iba politickou mocou.
Ďakujem pekne.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Áno.
Nech sa páči, pán poslanec Beblavý.

Ďakujem pekne obidvom poslancom, alebo teda poslankyni a poslancovi, ktorí vystúpili.
Pani poslankyňa Dubačová ako spolupredkladateľka, ďakujem za podporu aj ten, povedal by som, aj konkrétny ľudsky rozmer, ktorý si do tej diskusie priniesla, možno k tým systémovým a číselným veciam, o ktorých som hovoril ja.
Ale budem sa teda vo väčšine venovať, samozrejme, pánovi poslancovi Krajniakovi, keďže on polemizoval s tým návrhom, a tak, samozrejme, má význam aj k nemu sa vyjadriť. Chcem povedať, že na jednej strane oceňujem, pán poslanec, to, že ste vystúpili z toho dôvodu, že vždy je podľa mňa, prispieva ku kvalite debaty, ak sú opačné názory na tieto veci, sú dva opačné názory. A keďže pán poslanec Lipšic, ktorý je tiež predstaviteľom, pokiaľ viem, toho názoru, aký aj vy ste tu reprezentovali, dnes teda tu nie a myslím, že všetci chápeme prečo. Tým, že aj pán minister Kaliňák, ktorý je tiež zástancom tohto istého názoru, tu nie je z dôvodov, ktoré teda už sú na ňom, a pán exminister Palko, ktorý rovnaký názor mal, už je na politickom dôchodku, tak naozaj dneska to asi zostáva na vás, aby ste tento názor čo najpregnantnejšie vyjadrili, a ja to považuje za správe, aby sme z toho, z tej zrážky vyvodili, čo je naozaj správne.
Jediné, voči čomu sa musím tak všeobecne trošku ohradiť, je, že vo vašom vystúpení zaznelo veľa vecí, ktoré v tomto zákone vôbec nie sú. A to nie je úplne korektná diskusná taktika povedať, že sú tu také nejaké návrhy, voči nim sa vymedzovať, keď možno je len polovica, možno tretina neprešla toho, čo ste vy tvrdili, že sú zlé návrhy, boli v tomto zákone. Lebo to je diskusná taktika tzv. ad absurdum, že proste pribalím do toho aj iné veci a voči tým sa vymedzím a potom ten návrh nevyzerá dobre. Takže to jediné sa chcem ohrdiť.
Ale napriek tomu, napriek, hovorím, som vďačný, že ste vystúpili, a chcem mať možnosť sa aj k tomu vyjadriť, lebo podľa mňa to bolo veľmi užitočné.
Keď som bol dieťa, to bolo ešte pred rokom ´89, tak poznal som viacej ľudí, ktorí naozaj verili v možnosť vybudovať socializmus, už ich vtedy bolo málo, ale boli aj takí, a oni boli často presvedčení, že ten systém nie je zlý, len tí ľudia sú problém. Že keby sme vedeli toho nového socialistického človeka nejak vybudovať, nejak zmeniť tú ľudskú podstatu, tak ten socializmus by aj mohol fungovať. Ja dokonca som aj pár takých nových ľudí poznal. Mám, poznám takých ľudí, že keby takých bolo 5 miliónov, tak možno by ten socializmus aj mohol fungovať, len, len ich je vždy tak možno 10-tisíc, ak vôbec, tí ostatní, my ostatní sme normálni.
A tým pádom ja mám za sebou 25 rokov skúseností s tým, ako to tu funguje, tak ten argument, že vymeňme ľudí, po tom, čo ja som dokumentoval jednak, že sú po každých voľbách brutálne vymieňaní a možno vám tie číslo poslať, ale sú na webe, naozaj to bolo spočítané, ako po posledných štyroch voľbách sa vždy vymieňali dve úrovne policajných funkcionárov spôsobom, ktorý je nevídaný na západ od tejto krajiny. Nevídaný. Tak asi tá výmena nepomáha.
Takisto mali sme už, dobre, pán Kaliňák to okupuje už pomerne dlho, ale predtým aj medzitým sme už mali iných ministrov a, hovorím, tie výsledky, pokiaľ hovoríme o veci, ako je kauza Bašternák, teda rozkrádanie štátu so silným politickým krytím a prepojením, nepamätám, že by sedeli za iných ministrov v base alebo čo len by išli silné obžaloby na súdy v nejakých veľkých počtoch.
V tej súvislosti vy ste priniesli príklad Českej republiky. Hovorili ste, že tma, nastal chaos a zastavila sa policajná práca. No, priznám sa, že mám pocit, že ste jediný, kto to takto vníma, teda nemyslím to, že sú tam aj nejaké konflikty, ale tie sú koniec koncov aj u nás medzi rôznymi silovými zložkami, ale aj v Českej republike došlo v ostatných rokoch k rozhodujúcemu zlomu v boji s politickou korupciou a s rôznymi zneužívaniami úradov, a teda keby sme mali len tie české výsledky, tak táto snemovňa by nemusela byť vždy uznášaniaschopná. Takže preto si myslím, že odvolávať sa na český príklad ako príklad toho chaosu, ktorým by sme nemali smerovať, nie je úplne ani politicky správne, lebo Česká republika je v tejto oblasti, ktorú chceme riešiť, aj vo výsledkoch dnes už významne pred nami. Dokonca až natoľko, že vidíme teraz, že pod záštitou organizácie Policajného zboru je, sú vytláčaní z Policajného zboru niektorí ľudia v Českej republike, ktorí k tomu prispeli.
Ale môj bývalý šéf, ešte keď som bol veľmi mladý, pán Eugen Jurzyca, ktorý tu dnes sedí, mi kedysi povedal pred dlhými rokmi, že sú oblasti, kde sa nemáme od koho veľmi poučiť, lebo sú veľmi špecifické pre našu krajinu. A potom sú oblasti, ktoré existujú všade na svete, a treba sa pozrieť, ako je to inde. No a polícia, vyšetrovanie zločinov, osobitne politickej korupcie, to je univerzálny fenomén. To existuje všade na svete. Preto v tom spore, ktorý teraz vedieme v tejto diskusii s pánom poslancom Krajniakom, je možné sa pozrieť na to, že ako je to inde. Samozrejme, ako je to inde, neznamená vždy a nutne, že je to super, ale, ako sa hovorí, keď si všetci ostatní, keď všetci ostatní idú nejakým smerom, tak ten, kto ide v protismere, asi nemá pravdu, ale, samozrejme, môže si povedať, že on je lietadlo.
Keď sa pozrieme na tie štyri kľúčové veci, ktoré sú aj u nás debatované, tak je to otázka riadenia Policajného zboru, či minister má právo riadiť, a aj ďalej či má byť tá pyramída, hierarchia, ako povedal pán Krajniak, bez výnimky. Potom je otázka menovania a odvolávania, to znamená, to nie je otázka udeľovať, prikazovať, či je, za nejakých okolností je možné vymeniť tých ľudí. Tretia otázka je inšpekcie, teda kde je umiestnená konkrétne tá zložka, ktorá vyšetruje prehrešky tohto zboru. A štvrtá otázka je otázka nezávislého vstupu do vyšetrovania nejakých konkrétnych problémov a káuz. Teda že indipendent review.
A my máme dneska na Slovensku systém, kde minister teda hierarchicky riadi Policajný zbor, ako nám bolo povedané, menuje a odvoláva policajných funkcionárov vo veľkom a bez udania dôvodu, inšpekcia je jemu tiež podriadená a zároveň neexistuje žiadny nezávislý revízny proces do toho.
Pán Krajniak, poprosím vás, povedzte mi jednu západoeurópsku krajinu, ktorá má všetky tieto štyri prvky. Ja ju nepoznám. Ja poznám krajiny, kde dokonca nie je ani jeden z týchto, teda kde je to opačne, že všetky tie štyri sú opačne, než je to dnes na Slovensku, také sú. Sú krajiny, kde minister vôbec nemôže zasahovať do fungovania Policajného zboru, kde funguje nezávislá administratíva, ktorá má možno tie kľúčové systémové právomoci, ale políciu riadi policajný prezident nezávisle od ministra a minister má veľmi obmedzené právomoci. Sú to demokratické krajiny Veľká Británia, škandinávske krajiny. (Reakcia z pléna.) Napríklad. Tam je na desať rokov, pokiaľ sa nemýlim, ten riaditeľ menovaný.
Takže, ale toto my nenavrhujeme, my napríklad vôbec nenavrhujeme zrušiť ministrovi vnútra poverenie riadiť Policajný zbor. Nenavrhujeme to. Len hovorím, že v mnohých krajinách to nemá, a nie sú to krajiny chaotické, nie sú to krajiny nefunkčné, naopak, sú to krajiny, kde ak niečo spáchate, tak šanca, že sa to vyšetrí, je teda nepomerne vyššia ako u nás, pokiaľ ste z politického biznisu a dobre prepojený človek. My to nenavrhujeme.
Menovanie a odvolávanie. Neviem vám povedať všetkých 15 západoeurópskych členov, členských štátov EÚ, ale veľmi pochybujem, že je čo len jeden, a ak je jeden, tak je to už pomerne veľa, kde minister môže bez dôvodu menovať a odvolávať funkcionárov Policajného zboru na viacerých úrovniach. To znamená prezidujúci prezidenti, krajskí, okresní, tri úrovne Policajného zboru, kde si môže vymeniť manažment úplne, ako sa mu chce. A hovorím, nechcem, keďže nemám v hlave všetkých pätnásť, nechcem povedať, že nie je ani jedna, ale dúfam, že nie je ani jedna, ak je, tak je možno jedna. Ak máte iné, tak rád sa o tom s vami porozprávam.
To, že inšpekcia je súčasťou podriadená tomu istému ministrovi, ktorý riadi hierarchicky Policajný zbor, je tiež špecifikum, ktoré už v západnej Európe takmer neexistuje. Nemusí byť ten spôsob, aký ste spomenuli v Čechách, kde je jeden zbor, ktorý má vyšetrovať všetky, sú rôzne. Ale to, že policajti vyšetrujú policajtov a riadi to všetko jeden minister, to znamená, že je to všetko doma v kuchyni. Také veľmi, takéto neexistuje na západ od nás, alebo len veľmi zriedka, keď.
A, naopak, to, že neexistuje žiadny nezávislý vonkajší vstup do prešetrenia niektorých konkrétnych podozrení, to tiež veľmi často existuje, najmä na sever od nás, tam, myslím, severná Európa a severozápadná Európa. Na juhu je toho menej.
Čo tým chcem povedať, je, že keby sme chceli sem priniesť skutočne radikálnu reformu Policajného zboru po vzore Švédska, Británie, niektorých amerických štátov, tak by sme priniesli reformu pre všetky štyri prvky. To znamená, že minister by stratil právomoc priamo riadiť políciu, policajný prezident by sa zaoberal iným procesom a minister by už nemohol do konkrétnych prípadov zasahovať, mal by na starosti veci, ako je všeobecná politika, rozpočty a podobne. Zmenili by sme menovanie a odvolávanie všetkých policajných funkcionárov, zmenili by sme totálne, komu patrí inšpekcia, a zároveň by sme teda zaviedli aj nezávislý revízny proces. To by bola radikálna reforma, hovorím, podľa švédskeho, amerického, britského vzoru. Vyberte si. My to nenavrhujeme.
My sme navrhli z týchto štyroch prvkov jeden. Pričom opakujem, vo väčšine západoeurópskych krajín existujú tri až štyri z týchto prvkov.
Za tých okolností tvrdiť, že toto je cesta k chaosu v Policajnom zbore, k jeho ochromeniu, k jeho nefunkčnosti, je podľa môjho názoru neodôvodnené a vôbec ťažko zdôvodniteľné. A, naopak, si dovolím povedať, že kým sa nezmení niekoľko vecí z tohto zoznamu, tak naše bezpečnostné zložky zostanú súčasťou východu bez ohľadu na to, kto bude funkcionárom a kto bude ministrom. Pretože v tom s pánom Krajniakom súhlasím, hovoríme o obrovskej armáde 20-tisíc ľudí a to vieme už aj zo socializmu, že zatiaľ čo ak máte zle nastavený systém, tak jednotlivci v ňom sú vymeniteľní. Systém je nezmeniteľný, pokiaľ nezmeníte pravidlá. To je presne to, na čom padol socializmus. V ňom sa tiež vymieňali figúrky, ale systém bol nezmeniteľný. A preto potrebujeme zmeniť systém fungovania Policajného zboru.
My sme prišli z môjho pohľadu síce s významnou, ale, ako opakujem, umiernenou reformou v tom, keďže sme chceli mať aspoň nejakú šancu, ak nie teraz, tak o chvíľu, na schválenie, že sme vniesli do tohto ten prvok nezávislej kontroly.
Chcem len zdôrazniť, že ten prvok nezávislej kontroly sa týka naozaj len možnosti odvolať sa voči konkrétnym aktom, voči konkrétnym policajtom. My teda neberieme žiadnu hierarchickú subordináciu nadriadeným. My nehovoríme, že nemôžu vydávať pokyny, že nemôžu riadiť, že nemôžu ukladať úlohy, že nemôžu aj vyhodiť niekoho. My len hovoríme, že v prípade, ak niekto má dostať disciplinárne opatrenie alebo ak má dostať vyhadzov, tak musí mať možnosť sa odvolať k niekomu inému, ako je jeho nadriadený a jeho nadriadený, čo je ten dnešný systém. Čiže to je systém, ktorý neexistuje opäť takmer nikde v západnom svete. A dokonca aj keď je vnútorný revízny systém polície, tak málokedy alebo takmer nikdy neni, že nadriadený, nadriadený a potom nejaké iné typy orgánov kolektívnych, ktoré do toho vstupujú, aj keď niekedy sú to vnútropolicajné, nemusia to byť externé. Čiže toľko k tomu sporu.
A verím, že, a je mi ľúto a hovorím, ešte raz chcem poďakovať, lebo hoci sme v spore, poďakovať pánovi poslancovi Krajniakovi, že k tomuto dôležitému zákonu vystúpil, a dovoľte mi zároveň vyjadriť smútok, neviem, či je správne slovo, určité rozčarovanie z toho, že žiadny z poslancov vládnej koalície necítil potrebu diskutovať o tejto zmene, ktorá by v každom prípade priniesla do slovenského bezpečnostného zboru významné zmeny, a to naozaj v situácii, keď vás významným spôsobom kvári politická zodpovednosť za kauzu Bašternák, za to, čo sa deje. A myslím, že nás všetkých kvári strata dôvery v políciu.
Ja preto ako posledný bod pripomeniem, že v prieskume verejnej mienky, ktorý bol vykonaný v júni, ak sa nemýlim, bolo zistené, že drvivá väčšina občanov Slovenskej republiky neverí, že polícia a prokuratúra dnes môžu nezávisle vyšetrovať politicky citlivé kauzy. To znamená, že nie my, zlí poslanci opozície, nie aktivisti, nie novinári a neviem kto všetko, ale občania tejto krajiny stratili dôveru, ak ju niekedy mali, v schopnosť súčasného systému vyšetriť to, čo túto krajinu najviac ničí, čo je v tejto chvíli politická korupcia. Pokiaľ to nezmeníme, budeme pomáhať len spoločenským a politickým silám, ktoré hovoria o nás všetkých, teraz tu nesedia, že sme všetci rovnakí, a pokiaľ nás nepošlú do pracovných táborov, tak sa tu nič nezmení. Každý, kto odmieta diskutovať o reformách súčasného stavu, im v tom napomáha.
Ďakujem pekne.