9. schôdza

Ďakujem. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predložiť v mene štyroch predkladateľov, pani poslankyne Dubačovej, pani poslankyne Macháčkovej, pani poslankyne Petrík a mojej osoby, tento návrh, ktorý osobne považujem za jeden z najdôležitejších návrhov, aké v tomto roku a možno aj v tomto volebnom období budem predkladať Národnej rade a pokúsim sa vysvetliť toto tvrdenie.
Máme za sebou kauzu Bašternák, teda nemáme ju za sebou, aby som bol presný, pretože ani minister vnútra, je ešte stále vo svojej funkcii, predseda vlády je, ešte stále býva v Bonaparte, pán Bašternák sa ešte stále preváža po Bratislave na rôznych vozidlách s evidenčným číslom 202, kde ho viacerí stretávame, a vratky sú tiež u ľudí, u ktorých by nemali byť, takže kauza neskončila, ale pokročila natoľko, aby z nej sme vedeli vyvodzovať aj niektoré systémové závery.
A jeden z tých najdôležitejších systémových záverov, o ktorých nie je podľa mňa dnes už pochybnosť ani na strane mnohých poslancov vládnej koalície, resp. aj členov, niektorých, vlády, je to, že súčasný systém zabezpečenia nezávislosti a nestrannosti vyšetrovania politicky a iných ovplyvniteľných káuz Policajným zborom a Generálnou prokuratúrou má ďaleko od ideálu.
Aj keď pán minister vnútra často a opakovane hovorí o tom, že vyšetrovatelia sú procesne nezávislí, a tým pádom on im do toho nemôže hovoriť, už nikdy nedoplní, že týchto vyšetrovateľov riadia ich nadriadení, ktorých riadia ich nadriadení, ktorých riadia ich nadriadení, a všetci títo ľudia podliehajú nielen ministrovi formálne, ale aj podliehajú mu veľmi konkrétne z hľadiska výkonu rôznych právomocí.
Tá najdôležitejšia, ktorú treba spomenúť, je, že minister môže určovať okrem osoby policajného prezidenta a viceprezidentov aj osobu krajských riaditeľov Policajného zboru a osoby okresných riaditeľov Policajného zboru. A nechcem tu rozprávať o ďalších orgánoch a útvaroch, ktoré buď menuje priamo, alebo ktorých menujú títo ľudia ním menovaní.
To znamená, minister vnútra má možnosť osobne, a tým pádom aj politicky ovládnuť kompletnú štruktúru Policajného zboru, a aj to vykonáva. Výskum, ktorý realizoval, ak sa nemýlim, ešte v minulom roku pán Dubéci, ukázal, že skoro po každých voľbách dochádza k výmene výraznej väčšiny riaditeľov krajských a okresných Policajného zboru, to znamená, nehovorím o nejakej fiktívnej hrozbe a fiktívnom probléme, hovorím o tom, že každý minister, a pán Kaliňák osobitne, rád Policajný zbor uchopuje pevne do ruky cez obsadzovanie týchto pozícií.
Zároveň dnešný systém riadenia v Policajnom zbore neumožňuje, keď aj by sa teda našli policajti a vyšetrovatelia, ktorí si takpovediac nedajú povedať, tak dnešný systém obsahuje pomerne veľa nástrojov, cez ktoré im to ich nadriadení môžu život znepríjemniť alebo až úplne zničiť. Sú to otázky nielen, samozrejme, disciplinárnych konaní, prepustenie zo služobného pomeru, ale sú to napríklad otázky služobného hodnotenia, kde v služobnom hodnotení je možné policajta negatívne hodnotiť, a tým ho postupne tiež vylúčiť. Je to napríklad aj možnosť preloženia.
Takisto máme neriešenú dnes otázku prideľovania vôbec káuz. Pretože na rozdiel od súdov prokuratúra ani polícia nepoznajú systém náhodného, alebo teda neovplyvniteľného prideľovania. A dovoľte mi vám povedať trošku príklad z vlastnej skúsenosti, aj keď ten sa netýka úplne kauzy Bašternák.
V uplynulom polroku sa rozhodlo niekoľko verejných činiteľov podať na mňa trestné oznámenie, prvý bol pán Forai, ktorého, myslím, poznáte, druhá bola pani námestníčka Univerzitnej nemocnice Bratislava, ktorú nikto ani nepozná, po tom, čo som povedal, zájdu na zoznam ľudí, ktorí už nemajú byť vo verejných funkciách, a tretí je pán Čižnár, riaditeľ Štátnej spoločnosti JAVYS, ktorý je, pokiaľ mám informácie, bratom generálneho prokurátora, a všetci si teda podávajú na mňa trestné oznámenia za ohováranie. Pán Forai, to vieme, ako mu to pomohlo. Pri tých ďalších dvoch, tí ešte stále sú vo funkcii.
Ale prečo to otváram tu, je fakt, že pri týchto trestných oznámeniach človek si štandardne zvykne chodiť na Sasinkovu, kde podá výpoveď, z vyšetrovateľa veľmi rýchlo pochopí, že pokiaľ je to štandardný vyšetrovateľ, chcel by ísť naháňať zločincov a nie venovať sa týmto politickým šarvátkam a o niekoľko týždňov až mesiacov je, samozrejme, celá kauza odložená, pretože k žiadnemu trestnému činu neprišlo.
A predstavte si moje prekvapenie, keď pred troma mesiacmi mi došlo takéto predvolanie a zrazu prišlo na národnú protikorupčnú jednotku Národnej kriminálnej agentúry. Tak som išiel, stretol som sa s vyšetrovateľkou a pýtam som sa jej teda, že v akej veci. Ona mi vysvetlila, že je to vo veci tiež trestného, podozrenia z trestného činu ohovárania, ktoré teda podal na mňa pán Čižnár, brat generálneho prokurátora. A ja som sa opýtal, teda prečo to vyšetruje národná protikorupčná jednotka, lebo ja som myslel, keď ma volá, že sa chcú rozprávať o tých množstvách káuz, ktoré som odhalil a z ktorých teda mnohé sú trestnými činmi, ale nie mojimi. A na to ma pani vyšetrovateľka informovala, že prezident Policajného zboru to má vo svojej kompetencii rozhodnúť o pridelení kauzy ktorémukoľvek útvaru, ktorú úplne náhodou v prípade brata generálneho prokurátora sa rozhodol prideliť namiesto miestne príslušného orgánu Policajného zboru, asi fyzicky a možno mentálne bližšiemu útvaru národnej protikorupčnej jednotky NAKA.
Teraz nechcem tu riešiť tento prípad, chcem len povedať na príklade, ktorý som zažil v posledných mesiacoch, že opäť nehovorím o teórii. Prideľovanie prípadov, dokonca takýchto smiešnych prípadov, pretože ešte nikdy na Slovensku žiadny prípad takýchto vzájomných trestných oznámení za ohováranie medzi politikmi nikdy k niečomu neviedol, ani za pána Harabina, keď ten skúšal tiež rôzne veci aj na pána Lipšica, pani Žitňanskú, ani za iných, že sú to také prekáračky, ktoré zaberajú čas Policajnému zboru a, samozrejme, aj poslancom.
Ale čo chcem povedať, je, že aj v takomto prípade nemal pán policajný prezident žiadny problém, aby do toho vniesol svoje osobné videnie, zhodou okolnosti v prípade týkajúceho sa brata generálneho prokurátora a spolužiaka predsedu vlády.
Takže toľko len k tomu, že nie je problém len v tom, že neposlušného policajta je možné dneska veľmi účinne vytrestať zhora a nie je proti tomu obrana, pretože odvolacím orgánom je nadriadený toho priameho nadriadeného. Takže ak je vaším nadriadeným okresný riaditeľ a ten vás potrestá, tak odvolacím orgánom je krajský riaditeľ, ktorý je tam rovnako dosadený ministrom.
Ale toto sa väčšinou nemusí stať, pretože, ako som spomenul, vďaka manažmentu prípadov je možné zabezpečiť, aby väčšinu prípadov dostali tí, ktorí s nimi naložia tak, ako tá slávna pani vyšetrovateľka naložila s prípadom pána Bašternáka, za odhalenie čoho vďačíme teda týždenníku Trend, Denníku N a pánovi poslancovi Rajtárovi a pánovi poslancovi Lipšicovi.
Preto mi dovoľte zdôvodniť tiež naliehavú potrebu tejto novely nie fiktívnymi, nie drobnými, nie nepodstatnými problémami v dnešnom fungovaní, a tými zásadnými problémami, ktoré odhalila kauza Bašternák, ale kto odhaľoval mnoho káuz pred nimi. Lebo keby to bolo všetko problém kauzy Bašternák, možno hovoriť o individuálnom zlyhaní, ale mohli by sme tu byť celú noc a rozprávať sa o iných kauzách, ktoré boli rôznym spôsobom upratané, a to či už na úrovni Policajného zboru, alebo na úrovni prokuratúry.
Sú to dokonca aj prípady, kde najprv pod tlakom verejnej mienky to vyzerá, že bude veľmi tvrdý postih. Tí z vás, čo tu sedeli v minulom volebnom období, si pamätajú kauzu MH Development, keď teda riaditeľ štátnej firmy a príbuzný exprezidenta pána Gašparoviča za SMER si posielal, platil štátne pokuty z osobného účtu, ale aj inak nakladal so štátnym majetkom ako s vlastným, bol odvolaný, keď sme na to poukázali, a minister vnútra rýchlo ohlásil, že bude aj obvinený, aj bol obvinený, vtedy minister až tak nehovoril o tom, že vyšetrovatelia sú od neho procesne nezávislí. A zázračne postupne, v tichosti, neverejne počas nasledujúcich 20 mesiacov došlo k zastaveniu všetkých vyšetrovaní a obvinení voči tomuto pánovi. To znamená, že môžete nielen rozdávať verejné obstarávanie svojim príbuzným, ale môžte natvrdo zaplatiť 12-tisícovú pokutu tomu výboru pre nezlučiteľnosť funkcií a, zo štátneho, a môžte sa z toho vyvliecť na úrovni polície a prokuratúry.
A takých prípadov je veľa, ale toto spomínam nielen preto, že ho poznám, pretože to bol ďalší ostro sledovaný, toto opäť nie je nejaký príklad z Medzilaboriec, toto je príklad, ktorému sa venovali médiá, politici, ministri, a napriek tomu, keď sa trošku zabudlo, tak bol úplne krásne uprataný. A mohli by sme pokračovať, naozaj na kauzy je Slovensko, keby kauzy sa počítali do HDP, tak myslím, že ani Luxemburg sa nás nechytá, takže nebudem pokračovať.
Prídem k tým riešeniam, lebo to, čo chýba dnes, sú systémové riešenia. Kolega Lipšic vždy hovorí, že nie zákony treba meniť, ale ľudí u nás. Ja si myslím, že má polovicu pravdy. Je jasné, že akékoľvek zákony, ktoré by sme tu mali, nepomôžu, ak budú tí ľudia, ktorí dneska mnohé tieto funkcie zastávajú, v nich pokračovať ďalej. Na druhej strane, takže v tom ja s ním na 50 % súhlasím a netreba na to nikdy zabúdať.
Na druhej strane bez systémových zmien je problematické sa spoliehať len na ľudí, resp. na reálnych ľudí, akých na Slovensku máme. Ja len pripomeniem, že ministrami vnútra nebol len Robert Kaliňák, ale bol ním aj Daniel Lipšic, bol ním aj Vladimír Palko a, samozrejme, ďalší a hoci v oblasti napríklad zásahu proti organizovanému zločinu došlo k zmenám, v politicky citlivých kauzách sa to málokedy stalo aj za týchto ministrov. Koniec koncov aj to je jeden z dôvodov, prečo dnes nemáme žiadneho odsúdeného politika vyššie postaveného. Myslím, že najvyššie postavení sú primátori dneska reálne, ktorí boli odsúdení za korupciu.
Takže preto treba podľa môjho názoru tých druhých 50 %, to sú systémové opatrenia, ale treba ich však navrhovať tak, aby sme brali do úvahy aj špecifiká Slovenska. My dnes predkladáme niekoľko riešení, ktoré, myslím, že by to výrazne pohli vpred.
Za najdôležitejšiu z nich považujem zriadenie rady pre integritu Policajného zboru. Najdôležitejšiu nie kvôli tomu názvu, ktorý je pekný, ale je len názov, ale kvôli zloženiu a kompetenciám. Tento orgán bol zložený zo 7 členov, ktorí boli nominovaní z rôznych strán, teraz nemyslím politických, ale NKÚ, ombudsman, Rada vlády pre mimovládne organizácie aj parlamentom, jeden opozičný, jeden koaličný, a odborové orgány pôsobiace v oblasti polície.
Cieľom nie je vytvoriť zbor dokonalých, ale cieľom je vytvoriť zbor nemanipulovateľných. Pretože ak tam bude 7 zástupcov, ktorí budú nominovaní de facto zo siedmich rôznych strán, ale opäť nie politických, ale strán názorových, strán záujmových, a budú medzi nimi aj zástupca mimovládneho sektora, aj politického sektora, aj odborov a NKÚ, myslím, že bude veľmi problematické takýto orgán zmanipulovať.
Samozrejme, dôležité je ale, čo tento orgán bude robiť, lebo podobná rada má vzniknúť aj pre štátnu službu. O mesiac tu budeme rokovať v prvom čítaní o návrhu zákona o štátnej službe a tam má tiež vzniknúť takáto rada. Trošku menej s bohatým členstvom, ale nie je tam veľký rozdiel. Ale ako uvidíme vtedy, ja nechcem teraz o tom dlho hovoriť, tá rada bude úplne bezzubá, to znamená, že môže byť ona nezávislá, nezávislý pes je nanič, ak je bezzubý.
Preto sme navrhli tejto rade dať kľúčové právomoci v oblasti ochrany integrity policajtov. Konkrétne, ja nechcem všetko menovať, čo je v tom zákone, ale predsa len z toho vytiahnuť dve veci:
Jedna je tá, že príslušník Policajného zboru, voči ktorému bolo vykonané akékoľvek opatrenie disciplinárneho typu, to nemusí byť len samotné disciplinárne opatrenie, to môže byť aj hodnotenie, aj preloženie a niektoré ďalšie, sa bude môcť odvolať proti takémuto opatreniu k tejto rade, ak bude mať pocit, že je motivované tým, že sa chce zasiahnuť voči nemu za to, ako koná, ako koná pri vyšetrovaní alebo inej policajnej činnosti. Tým pádom nebude možné, aby Policajný zbor bol kompletne vnútorne zavretý a aby o osude policajta rozhodovala hierarchia ministrom menovaných policajných funkcionárov. Lebo to je dnešný stav. V prvom stupni to tak bude ďalej, lebo, samozrejme, nadriadený musí mať túto právomoc. Ale ak tá právomoc je zneužitá, v druhom stupni to bude rozhodovať táto rada.
Takisto, aj keď asi v praxi menej využívané, bude mať právomoc sa policajt obrátiť na túto radu, ak bude mať pocit, že nejaký konkrétny pokyn, ktorý bol mu uložený nadriadeným, je nesprávny z hľadiska zákona, resp. zasahuje do procesnej samostatnosti vyšetrovateľa. To sa v praxi deje málo, väčšinou je to práve cez tie neformálne linky, ale považujeme to tiež za vhodné upraviť.
A takisto sa bude môcť, samozrejme, na túto radu obrátiť policajt, ak bude mať pocit, že služobný pomer bol s ním ukončený protizákonne. Inými slovami, ak vyšetrovatelia a všetci príslušníci Policajného zboru, nielen vyšetrovatelia, budú presvedčení, že sa voči nim koná nie z titulu toho, že niečo porušili, ale z titulu toho, že, naopak, sa až príliš snažia, budú mať nezávislý a nestranný orgán, na ktorý sa budú môcť obrátiť a ten orgán bude môcť zasiahnuť. Zároveň zachová sa interný manažment Policajného zboru v štandardných potrebách.
Obdobný návrh, a ten už nebudem tak dlho rozoberať, navrhujeme pre radu prokurátorov, lebo pri prokuratúre máme obdobný problém dneska. Pri prokuratúre však už existuje dnes Rada prokurátorov, a preto navrhujeme jej právomoci posilniť obdobným smerom.
Ďalšie dva návrhy, ktoré ten zákon obsahuje, sú zabezpečenie náhodného prideľovania. Tu mi dovoľte len vysvetliť, že náhodné prideľovanie vyšetrovania, samozrejme, rovnako ako pri sudcoch, musí rešpektovať geografickú špecializáciu a profesnú špecializáciu. Teda rovnako ani na súdoch napriek tomu, že nie všetci ľudia to vedia, nie každý sudca môže dostať všetko. Je trestnoprávne kolégium, obchodné, občianske, podľa typu súdu, správne dokonca na niektorých súdoch, a sudca dostáva prípady z oblasti a, samozrejme, v regióne, v ktorom pôsobí. Podobne to navrhujem, aby to fungovalo aj pri polícii a prokuratúre, teda aby, samozrejme, sa dostávali prípady tým, ktorí na to majú, sú na to špecializovaní a pôsobia tam, kde by sa to malo vyšetrovať, ale aby už medzi nimi ten výber mal formu náhodnosti. A zároveň ponechávame ministrovi vnútra aj generálnemu prokurátorovi pomerne veľkú autonómiu v tom, aby ten systém nastavil. Pretože, samozrejme, musíme opäť rešpektovať aj vnútornú organizáciu obidvoch zložiek.
Posledný, a stručne ho spomeniem, návrh je, aby sa aj nariadenia, príkazy alebo pokyny, ktoré boli uložené policajtom a prokurátorom vo vyšetrovaných veciach, museli zverejniť do 30 dní od skončenia prípravného konania. A, samozrejme, tieto nie je možné zverejňovať počas samotného vyšetrovania, to asi netreba ďalej vysvetľovať. Ale zároveň je potrebné mať verejnú kontrolu nad tým, ako bolo zo strany nadriadených zasahované do vyšetrovania, keď skončí. A to je ten princíp.
Myslím si, že ak by tento zákon bol prijatý, tak najväčší účinok by nebol ten represívny, že by sa niečo začalo trestať, myslím, najväčší účinok by bol preventívny. Pretože ak by nadriadení vedeli, že ak nejaký pokyn vydajú, ak sa niekomu budú vyhrážať alebo budú voči nemu konať len kvôli tomu, že si plní svoju povinnosť, že je voči tomu odvolanie, že to vyjde na svetlo, tak by sa, myslím si, začali chovať mnohí, ak nie všetci, výrazne inak.
Preto skončím tam, kde som začal. Zo zákonov, ktoré v tomto volebnom období ja osobne v tomto roku som spolupredkladateľom, tento považujem za jeden z najdôležitejších a bez ohľadu na to, či Národná rada dnes ho posunie do druhého čítania, myslím si, že je dôležité, aby sme popri tlaku na politické vyvodzovanie dôsledkov kauzy Bašternák osobitne, v ktorom, myslím si, že súčasná opozícia vykonáva excelentnú prácu už niekoľko mesiacov aj, bohužiaľ, zatiaľ bez konečného výsledku, ale s mnohými čiastkovými, tak je dôležité využiť to aj na, konečne, na systémovú zmenu obsahu fungovania Policajného zboru v kauzách, pretože bez toho môžu byť budúcim ministrom vnútra lepší ľudia, ako je pán minister Kaliňák, ono minimálne z hľadiska etického ťažko by už mohli byť horší, ale nepodarí sa nám zmeniť kultúru a fungovanie, aké dnes vidíme.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, ctené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre obranu a bezpečnosť za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 226). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu k navrhovanému zákonu.

Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, nedá mi nezaujať stanovisko k tomuto návrhu zákona a k ďalším návrhom idúcim podobným smerom, ktoré sa, v poslednom čase sa s nimi roztrhlo vrece. Považujem tieto návrhy napriek dobrým úmyslom za návrhy škodlivé, zlé, idúce úplne zlým smerom.
Treba si uvedomiť jednu zásadnú vec. Policajný zbor Slovenskej republiky je bezpečnostným orgánom štátu, ktorý je hierarchický a musí fungovať na základe subordinácie. Kde autorita ministra vnútra, ktorý tento orgán riadi, musí byť dostatočná na to, aby bol schopný zvládnuť ozbrojený zbor o viac ako 20-tisíc ľuďoch, ktorých má na starosti a z ktorých každý istým spôsobom tomuto ministrovi vnútra môže potenciálne spôsobiť, povedal by som, aj problémy tým, ak sa nechová tak, ako má.
A preto minister vnútra musí mať nástroj za každých okolností. Tak ako ho musí mať minister obrany u armády, tak ako ho musí mať šéf tajnej služby štátu voči svojim príslušníkom, aby vyvodil zodpovednosť voči tým, ktorí jednoducho nekonajú tak, ako majú.
Tieto návrhy zriaďovať nejaké kvázi nezávislé komisie, ktoré majú zasahovať do činnosti bezpečnostných zborov, považujem za krok úplne a úplne zlým smerom. Ak sa nám nepáči, ako funguje polícia, vymeňme ministra vnútra. Je jedno, kto v tom momente vládne. Ak sa nám nepáči, vymeňme ministra vnútra, ale nerobme, prosím pekne, z ministra vnútra politického kripla, ktorý bude zodpovedať za bezpečnostnú politiku štátu, ale chceme mu brať rôznymi takýmito návrhmi proste nástroj a páky na to, aby túto svoju funkciu mohol konať.
Hovorím tento svoj názor politicky, nepodozrievam vás zo zlých úmyslov. Len jednoducho na základe skúseností, ktoré mám, vám viem povedať, že takýto návrh by neprospel veci, práve naopak, ešte viacej by spolitizoval políciu. A akékoľvek, prepáčte mi za výraz, reči o tom, že kto všetko by mal menovať policajných funkcionárov, aké nezávislé orgány, kto všetko by ich mal kontrolovať, okrem rozhodujúceho činiteľa, ktorým je minister vnútra, ktorý má menovať svojho policajného prezidenta funkcionárom, dať im dôveru a tí nech konajú. Ak nekonajú, nech sa vymení policajný funkcionár, ak nekoná minister vnútra, nech sa vymení minister vnútra! To je jediná cesta, ako môžme riadiť ozbrojené zbory a bezpečnostné zložky v tomto štáte.
Akýkoľvek náznak toho, čo voláme, že nezávislý orgán, spôsobí len to, čo sa deje v Českej republike. A to konkrétne to, keď zriadili generálnu inšpekciu. Viete, čo sa tam deje? Neustála permanentná vojna policajtov. Potom, samozrejme, v tom štáte nefunguje nič, pretože si to chlapci vybavujú medzi sebou.
To nejde tak, že jedna nezávislá komisia, druhá. Tam toho odborníka dá NKÚ alebo keď som videl ten, teda jak ste navrhovali, kto všetko by tam dal odborníka, viete, ako by to dopadlo? Všetci tí ľudia by boli jednoducho tí, u ktorých by sa rôzne skupiny, tie záujmové skupiny, ktoré aj v Policajnom zbore sú, uchádzali o dôveru. Ozbrojený zbor môže fungovať iba vtedy, pokiaľ je jasná subordinácia a absolútne jasná zodpovednosť!
Musím povedať napriek tomu, dámy a páni, že som kritikom ministra vnútra Kaliňáka, považujem za veľmi nesprávny krok to, čo, neviem, v jakom je to procese - údajne malo ísť na koaličnú radu, nepoznám vaše vnútorné mechanizmy, že snáď inšpekcia ministra vnútra, ktorá, alebo ministerstva vnútra, tak ako funguje, by nemala patriť policajnému prezidentovi? (Reakcia z pléna.) Á, pardon, ministrovi vnútra. Pardon, pardon. Ministrovi vnútra? Prosím vás pekne, to sú také ľúbivé, populistické záležitosti, ktoré snáď niekoho majú. Ale ešte raz, chceme, aby minister vnútra niesol zodpovednosť a mal kompetenciu ovplyvňovať bezpečnostnú politiku tohto štátu?! Tak vtedy musí mať tú kompetenciu, aby on bol schopný skontrolovať tých 20-tisíc policajtov, aby tam nerobili neplechu, lebo on je za to zodpovedný!
Viete, čo sa deje v Česku, keď sa na to pozriete? Veď český minister vnútra je chudák. Nesie zodpovednosť za všetko, a nemá takmer žiadnu možnosť tie veci ovplyvniť. Musí to fejkovať všelijakými, neviem, aby vôbec, aby vôbec bol nejak schopný nastaviť nejako bezpečnostnú politiku štátu.
Chcem vás vyzvať, nerobte to. Ak sa nám nepáči minister vnútra, odvolajme ho. Ale nerobme z toho zase to, predsa len si uvedomme jednu vec. V akomkoľvek bezpečnostnom zbore štátu, ktorý je, samozrejme, má byť riadený demokraticky zvoleným politikom alebo orgánom, ktorý je kreovaný na základe volieb. Akonáhle zavedieme rôzne tzv. nezávislé komisie, odborníkov a, neviem, čo všetko do ozbrojených zborov, tak kreujeme orgány, ktoré nebudú ovplyvnené ľuďmi, ktorí sú zvolení na základe slobodných volieb, ale ubezpečujem vás, že budú mať rôzne záujmy a všelijaké záujmy.
A potom načo máme demokratické voľby? To znamená, to tam má byť ten minister vnútra ako štatista, ktorý bude jednoducho sa starať, aby policajti mali dosť toaletného papieru na obvodnom oddelení?!
Nehnevajte sa, ale tie všetky, tie, to, čo počúvam, tie návrhy teraz, akým spôsobom ideme okresávať právomoci ministerstva vnútra, polície, prípadne ďalších ozbrojených zložiek, nehnevajte sa, takto to nemôže fungovať.
My nemáme vôbec problém v systéme. Ak máme problém, tak máme problém v konkrétnych ľuďoch. Tak ich vymeňme! Ale nerobme, jednoducho každý takýto pokus v skutočnosti posilňuje politizáciu, pretože tam vnášate prvky, ktoré nevieme žiadnym spôsobom reformovať. Buď demokraciu berieme, ako to niektorí berú, že to je snaha o maximálnu participáciu zúčastnených na výkone nejakej verejnej moci a rozhodovania. To je ilúzia, to je absolútna ilúzia. Demokracia je v skutočnosti systém, a preto je udržateľná, že umožňuje skorigovať negatívny vývoj, ktorý sa nám nepáči. Že máme nejakú spätnú väzbu ako občania prostredníctvom volieb zmeniť to, čo sa nám nepáči. Nedosiahneme, že všetko bude dokonalé. Ale ak je niekde veľmi veľký prúser, vieme to zmeniť.
Akonáhle vnášame do ozbrojených zborov takéto mechanizmy, tak potom môžu občania voliť aj tristokrát, a nič sa v ňom nezmení. Pretože aj ten najdemokratickejší politik, demokraticky zvolený, tam príde a bude sa starať o to, že či majú policajti dostatok pohonných hmôt.
Prosím vás, nepoďme týmto smerom, naozaj vás úprimne z úprimného srdca presviedčam, vyhrajme voľby a zmeňme ministra vnútra. Ale nechajme mu kompetencie, aby jednoducho mohol konať. Nezväzujme mu ruky takým spôsobom, že nech by mal akúkoľvek snahu, tak sa tam niekto posadí a povie, vieš čo, mne sa toto nepáči, mne sa zdá, že ty si ma postihol za to, že proste sa ti nepáči, že ako ja vyšetrujem kauzy alebo niečo.
To tak nemôže byť. Minister vnútra musí mať možnosť určovať bezpečnostnú politiku štátu na základe výsledkov volieb. Inak to nebude fungovať, je to cesta do pekiel.
Ďakujem vám za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, prečo považujem za veľmi dôležité, aby bola prijatá táto novela zákona?
Cez leto som sa stretávala s ľuďmi v regiónoch a bavili sme sa o aktuálnej kauze Bašternák. Najčastejšou reakciou z ich strany bolo, že aj tak sa nič nevyšetrí, aj tak je to zbytočné. Zamrzela ma táto apatia, ktorá v spoločnosti vládne. Občania tohto štátu prestali veriť v spravodlivosť. Prestali veriť v to, že sme si pred zákonom všetci rovní. Vnímajú, že existuje elita, ktorá je nedotknuteľná a ktorá si môže robiť, čo chce.
V takýchto prípadoch som poukazovala na príklad Rumunska, kde boli za korupciu odsúdení desiatky starostov, sudcov, dokonca aj poslanci parlamentu, ministri. Pýtala som sa, keď sa to podarilo v Rumunsku, o čo horšia je naša spoločnosť?
Mohli by sme sa baviť o nových inštitúciách, ktoré by korupciu riešili, ale už aj v súčasnosti existuje viacero orgánov, ktoré majú dostatok kompetencií. Otázkou je, prečo niekedy nekonajú. Alebo prečo konajú tak, aby trestné činy skôr ututlali, ako vyšetrili. Príčinou nedostatočnej akcieschopnosti je politické zasahovanie do práce policajtov, vyšetrovateľov a prokurátorov. Výsledkom sú ututlané a nevyšetrené kauzy, nepotrestaní páchatelia trestných činov. Za posledné obdobie sa dostalo na svetlo sveta viacero prípadov priameho zasahovania až šikanovania osôb, ktoré odhalili a poukázali na trestnú činnosť na najvyšších miestach.
Práve preto vnímame ako dôležité posilnenie nezávislosti práve policajtov, vyšetrovateľov a prokurátorov. Nami predkladaný zákon im dáva možnosť brániť sa šikane zo strany nadriadených. Zavádzame transparentné opatrenia, ako napríklad elektronické prideľovanie prípadov vylučuje manipulovanie s ich prideľovaním.
Áno, aj v Policajnom zbore vládne strach. Vnímala som to počas leta, keď sme zbierali popisy za odvolanie ministra vnútra Kaliňáka. Mnohí pracovníci ministerstva vnútra nám slovne vyjadrovali podporu, ale z obavy o svoju prácu petíciu nepodpísali. V Brezne si to dokonca všimli aj holandskí turisti, pretože sa zaujímali o našu iniciatívu a boli prekvapení vystrašenými reakciami ľudí. Ľudí na Slovensku. Ako aj, ako sa policajti z obavy pred postihnutím boja vôbec vyjadriť svoj občiansky postoj a názor a podpísať petíciu, neviem si teda predstaviť, v akej pracovnej atmosfére musia pôsobiť pri vyšetrovaní zločinov.
Cieľom predkladanej novely zákona je eliminovať tento strach. Cieľom je rozprúdiť debatu o tom, ako posilniť vnútornú integritu polície a jej nezávislosť. Poďme sa teda baviť, ako pomôcť poctivým policajtom a prokurátorom vyhnúť sa politickým tlakom pri svoje práci. Poctiví policajti musia cítiť, že ak postupujú podľa zákona, nič sa im nemôže stáť. Iba vtedy budú vyšetrené korupčné kauzy, iba vtedy bude nastolená spravodlivosť. Tá spravodlivosť, v ktorú občania tejto krajiny už prestávajú veriť. Poďme im ukázať, že sa to dá aj v našej krajine, že aj v našej krajine dokážeme nastoliť spravodlivosť.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Dubačová, na príklade jednej vašej vety chcem ukázať, v čom spočíva podľa mňa to hlavné nepochopenie problému.
Ten laický pohľad zvonku vy ste pomenovali tak, že problém je v tom, že minister vnútra veľa politicky zasahuje policajtom do práce. Viete, čo je v skutočnosti problém? Že minister vnútra málo zasahuje policajtom do práce. A viete v čom? V tom, že tam vo funkciách zostávajú ľudia, ktorí tam dávno nemajú čo robiť. Pretože každý policajt dnes vie, a verte mi, že aj takí sú, že môžu ministrovi vnútra zložiť telefón a minister vnútra ani terajší si nedovolí mu nariadiť, že niečo má urobiť, pretože vie veľmi dobre, že ten policajt by kedykoľvek mohol ísť do médií a ubezpečujem vás, že by to radi médiá zahrali a bol by z toho škandál jak hrom.
Ak je v niečom problém, tak je to problém v tom, že možno súčasný minister vnútra trochu linkovo pozerá na prácu nejakých ľudí, ktorí by tam dávno nemali byť. V tom je ten problém! Ale my nevyriešime ten problém, keď sa tam dejú nejaké zlé veci, tým, že teraz znovu zviažeme nejaké komisie a niečo, ktoré tam budú zasahovať. To nikomu nepomôže!
Polícia je ozbrojený zbor. My nemôžme robiť to, že minister vnútra urobí nejaké rozhodnutie, predstavme si najlepšie na svete, na ktorom sa všetci zhodneme, a policajti budú robiť demonštrácie. Na okresnom riaditeľstve vo Vranove budú za, v Michalovciach proti - veď to nejde, to je ozbrojený zbor! To nemôže fungovať takýmto spôsobom.
Ak sa nám nepáči minister vnútra, vymeňme ho. Ak sa nám nepáči policajný prezident alebo iný funkcionár a minister ho nechce odvolať, odvolajme ministra. Ale nemôžme jednoducho, to je ozbrojený zbor, nemôžme takto naivne vstupovať do Policajného zboru, pretože v skutočnosti dosiahneme oveľa horšie veci, než si myslíte, že by ste týmto zákonom dosiahli.

Ďakujem pekne. Skoro som povedala, pán kolega Krajniak, že super, poďme odvolať ministra a potom budeme pokračovať ďalej. Najskôr sme chceli, aby pán minister sám odstúpil, aby bola predsa vyšetrená objektívne celá kauza Bašternák, to sa neudialo. Čiže naozaj aj ja snívam o tom, že raz bude presne spoločnosť demokratická, otvorená, o akej ste rozprávali, myslím, že o tom neprestávajú snívať ľudia v tejto krajine.
Ale najskôr musíme k tejto demokracii, spravodlivosti dozrieť a naozaj odpolitizovať všetky tieto silové zložky, aby neboli ovládané iba politickou mocou.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne obidvom poslancom, alebo teda poslankyni a poslancovi, ktorí vystúpili.
Pani poslankyňa Dubačová ako spolupredkladateľka, ďakujem za podporu aj ten, povedal by som, aj konkrétny ľudsky rozmer, ktorý si do tej diskusie priniesla, možno k tým systémovým a číselným veciam, o ktorých som hovoril ja.
Ale budem sa teda vo väčšine venovať, samozrejme, pánovi poslancovi Krajniakovi, keďže on polemizoval s tým návrhom, a tak, samozrejme, má význam aj k nemu sa vyjadriť. Chcem povedať, že na jednej strane oceňujem, pán poslanec, to, že ste vystúpili z toho dôvodu, že vždy je podľa mňa, prispieva ku kvalite debaty, ak sú opačné názory na tieto veci, sú dva opačné názory. A keďže pán poslanec Lipšic, ktorý je tiež predstaviteľom, pokiaľ viem, toho názoru, aký aj vy ste tu reprezentovali, dnes teda tu nie a myslím, že všetci chápeme prečo. Tým, že aj pán minister Kaliňák, ktorý je tiež zástancom tohto istého názoru, tu nie je z dôvodov, ktoré teda už sú na ňom, a pán exminister Palko, ktorý rovnaký názor mal, už je na politickom dôchodku, tak naozaj dneska to asi zostáva na vás, aby ste tento názor čo najpregnantnejšie vyjadrili, a ja to považuje za správe, aby sme z toho, z tej zrážky vyvodili, čo je naozaj správne.
Jediné, voči čomu sa musím tak všeobecne trošku ohradiť, je, že vo vašom vystúpení zaznelo veľa vecí, ktoré v tomto zákone vôbec nie sú. A to nie je úplne korektná diskusná taktika povedať, že sú tu také nejaké návrhy, voči nim sa vymedzovať, keď možno je len polovica, možno tretina neprešla toho, čo ste vy tvrdili, že sú zlé návrhy, boli v tomto zákone. Lebo to je diskusná taktika tzv. ad absurdum, že proste pribalím do toho aj iné veci a voči tým sa vymedzím a potom ten návrh nevyzerá dobre. Takže to jediné sa chcem ohrdiť.
Ale napriek tomu, napriek, hovorím, som vďačný, že ste vystúpili, a chcem mať možnosť sa aj k tomu vyjadriť, lebo podľa mňa to bolo veľmi užitočné.
Keď som bol dieťa, to bolo ešte pred rokom ´89, tak poznal som viacej ľudí, ktorí naozaj verili v možnosť vybudovať socializmus, už ich vtedy bolo málo, ale boli aj takí, a oni boli často presvedčení, že ten systém nie je zlý, len tí ľudia sú problém. Že keby sme vedeli toho nového socialistického človeka nejak vybudovať, nejak zmeniť tú ľudskú podstatu, tak ten socializmus by aj mohol fungovať. Ja dokonca som aj pár takých nových ľudí poznal. Mám, poznám takých ľudí, že keby takých bolo 5 miliónov, tak možno by ten socializmus aj mohol fungovať, len, len ich je vždy tak možno 10-tisíc, ak vôbec, tí ostatní, my ostatní sme normálni.
A tým pádom ja mám za sebou 25 rokov skúseností s tým, ako to tu funguje, tak ten argument, že vymeňme ľudí, po tom, čo ja som dokumentoval jednak, že sú po každých voľbách brutálne vymieňaní a možno vám tie číslo poslať, ale sú na webe, naozaj to bolo spočítané, ako po posledných štyroch voľbách sa vždy vymieňali dve úrovne policajných funkcionárov spôsobom, ktorý je nevídaný na západ od tejto krajiny. Nevídaný. Tak asi tá výmena nepomáha.
Takisto mali sme už, dobre, pán Kaliňák to okupuje už pomerne dlho, ale predtým aj medzitým sme už mali iných ministrov a, hovorím, tie výsledky, pokiaľ hovoríme o veci, ako je kauza Bašternák, teda rozkrádanie štátu so silným politickým krytím a prepojením, nepamätám, že by sedeli za iných ministrov v base alebo čo len by išli silné obžaloby na súdy v nejakých veľkých počtoch.
V tej súvislosti vy ste priniesli príklad Českej republiky. Hovorili ste, že tma, nastal chaos a zastavila sa policajná práca. No, priznám sa, že mám pocit, že ste jediný, kto to takto vníma, teda nemyslím to, že sú tam aj nejaké konflikty, ale tie sú koniec koncov aj u nás medzi rôznymi silovými zložkami, ale aj v Českej republike došlo v ostatných rokoch k rozhodujúcemu zlomu v boji s politickou korupciou a s rôznymi zneužívaniami úradov, a teda keby sme mali len tie české výsledky, tak táto snemovňa by nemusela byť vždy uznášaniaschopná. Takže preto si myslím, že odvolávať sa na český príklad ako príklad toho chaosu, ktorým by sme nemali smerovať, nie je úplne ani politicky správne, lebo Česká republika je v tejto oblasti, ktorú chceme riešiť, aj vo výsledkoch dnes už významne pred nami. Dokonca až natoľko, že vidíme teraz, že pod záštitou organizácie Policajného zboru je, sú vytláčaní z Policajného zboru niektorí ľudia v Českej republike, ktorí k tomu prispeli.
Ale môj bývalý šéf, ešte keď som bol veľmi mladý, pán Eugen Jurzyca, ktorý tu dnes sedí, mi kedysi povedal pred dlhými rokmi, že sú oblasti, kde sa nemáme od koho veľmi poučiť, lebo sú veľmi špecifické pre našu krajinu. A potom sú oblasti, ktoré existujú všade na svete, a treba sa pozrieť, ako je to inde. No a polícia, vyšetrovanie zločinov, osobitne politickej korupcie, to je univerzálny fenomén. To existuje všade na svete. Preto v tom spore, ktorý teraz vedieme v tejto diskusii s pánom poslancom Krajniakom, je možné sa pozrieť na to, že ako je to inde. Samozrejme, ako je to inde, neznamená vždy a nutne, že je to super, ale, ako sa hovorí, keď si všetci ostatní, keď všetci ostatní idú nejakým smerom, tak ten, kto ide v protismere, asi nemá pravdu, ale, samozrejme, môže si povedať, že on je lietadlo.
Keď sa pozrieme na tie štyri kľúčové veci, ktoré sú aj u nás debatované, tak je to otázka riadenia Policajného zboru, či minister má právo riadiť, a aj ďalej či má byť tá pyramída, hierarchia, ako povedal pán Krajniak, bez výnimky. Potom je otázka menovania a odvolávania, to znamená, to nie je otázka udeľovať, prikazovať, či je, za nejakých okolností je možné vymeniť tých ľudí. Tretia otázka je inšpekcie, teda kde je umiestnená konkrétne tá zložka, ktorá vyšetruje prehrešky tohto zboru. A štvrtá otázka je otázka nezávislého vstupu do vyšetrovania nejakých konkrétnych problémov a káuz. Teda že indipendent review.
A my máme dneska na Slovensku systém, kde minister teda hierarchicky riadi Policajný zbor, ako nám bolo povedané, menuje a odvoláva policajných funkcionárov vo veľkom a bez udania dôvodu, inšpekcia je jemu tiež podriadená a zároveň neexistuje žiadny nezávislý revízny proces do toho.
Pán Krajniak, poprosím vás, povedzte mi jednu západoeurópsku krajinu, ktorá má všetky tieto štyri prvky. Ja ju nepoznám. Ja poznám krajiny, kde dokonca nie je ani jeden z týchto, teda kde je to opačne, že všetky tie štyri sú opačne, než je to dnes na Slovensku, také sú. Sú krajiny, kde minister vôbec nemôže zasahovať do fungovania Policajného zboru, kde funguje nezávislá administratíva, ktorá má možno tie kľúčové systémové právomoci, ale políciu riadi policajný prezident nezávisle od ministra a minister má veľmi obmedzené právomoci. Sú to demokratické krajiny Veľká Británia, škandinávske krajiny. (Reakcia z pléna.) Napríklad. Tam je na desať rokov, pokiaľ sa nemýlim, ten riaditeľ menovaný.
Takže, ale toto my nenavrhujeme, my napríklad vôbec nenavrhujeme zrušiť ministrovi vnútra poverenie riadiť Policajný zbor. Nenavrhujeme to. Len hovorím, že v mnohých krajinách to nemá, a nie sú to krajiny chaotické, nie sú to krajiny nefunkčné, naopak, sú to krajiny, kde ak niečo spáchate, tak šanca, že sa to vyšetrí, je teda nepomerne vyššia ako u nás, pokiaľ ste z politického biznisu a dobre prepojený človek. My to nenavrhujeme.
Menovanie a odvolávanie. Neviem vám povedať všetkých 15 západoeurópskych členov, členských štátov EÚ, ale veľmi pochybujem, že je čo len jeden, a ak je jeden, tak je to už pomerne veľa, kde minister môže bez dôvodu menovať a odvolávať funkcionárov Policajného zboru na viacerých úrovniach. To znamená prezidujúci prezidenti, krajskí, okresní, tri úrovne Policajného zboru, kde si môže vymeniť manažment úplne, ako sa mu chce. A hovorím, nechcem, keďže nemám v hlave všetkých pätnásť, nechcem povedať, že nie je ani jedna, ale dúfam, že nie je ani jedna, ak je, tak je možno jedna. Ak máte iné, tak rád sa o tom s vami porozprávam.
To, že inšpekcia je súčasťou podriadená tomu istému ministrovi, ktorý riadi hierarchicky Policajný zbor, je tiež špecifikum, ktoré už v západnej Európe takmer neexistuje. Nemusí byť ten spôsob, aký ste spomenuli v Čechách, kde je jeden zbor, ktorý má vyšetrovať všetky, sú rôzne. Ale to, že policajti vyšetrujú policajtov a riadi to všetko jeden minister, to znamená, že je to všetko doma v kuchyni. Také veľmi, takéto neexistuje na západ od nás, alebo len veľmi zriedka, keď.
A, naopak, to, že neexistuje žiadny nezávislý vonkajší vstup do prešetrenia niektorých konkrétnych podozrení, to tiež veľmi často existuje, najmä na sever od nás, tam, myslím, severná Európa a severozápadná Európa. Na juhu je toho menej.
Čo tým chcem povedať, je, že keby sme chceli sem priniesť skutočne radikálnu reformu Policajného zboru po vzore Švédska, Británie, niektorých amerických štátov, tak by sme priniesli reformu pre všetky štyri prvky. To znamená, že minister by stratil právomoc priamo riadiť políciu, policajný prezident by sa zaoberal iným procesom a minister by už nemohol do konkrétnych prípadov zasahovať, mal by na starosti veci, ako je všeobecná politika, rozpočty a podobne. Zmenili by sme menovanie a odvolávanie všetkých policajných funkcionárov, zmenili by sme totálne, komu patrí inšpekcia, a zároveň by sme teda zaviedli aj nezávislý revízny proces. To by bola radikálna reforma, hovorím, podľa švédskeho, amerického, britského vzoru. Vyberte si. My to nenavrhujeme.
My sme navrhli z týchto štyroch prvkov jeden. Pričom opakujem, vo väčšine západoeurópskych krajín existujú tri až štyri z týchto prvkov.
Za tých okolností tvrdiť, že toto je cesta k chaosu v Policajnom zbore, k jeho ochromeniu, k jeho nefunkčnosti, je podľa môjho názoru neodôvodnené a vôbec ťažko zdôvodniteľné. A, naopak, si dovolím povedať, že kým sa nezmení niekoľko vecí z tohto zoznamu, tak naše bezpečnostné zložky zostanú súčasťou východu bez ohľadu na to, kto bude funkcionárom a kto bude ministrom. Pretože v tom s pánom Krajniakom súhlasím, hovoríme o obrovskej armáde 20-tisíc ľudí a to vieme už aj zo socializmu, že zatiaľ čo ak máte zle nastavený systém, tak jednotlivci v ňom sú vymeniteľní. Systém je nezmeniteľný, pokiaľ nezmeníte pravidlá. To je presne to, na čom padol socializmus. V ňom sa tiež vymieňali figúrky, ale systém bol nezmeniteľný. A preto potrebujeme zmeniť systém fungovania Policajného zboru.
My sme prišli z môjho pohľadu síce s významnou, ale, ako opakujem, umiernenou reformou v tom, keďže sme chceli mať aspoň nejakú šancu, ak nie teraz, tak o chvíľu, na schválenie, že sme vniesli do tohto ten prvok nezávislej kontroly.
Chcem len zdôrazniť, že ten prvok nezávislej kontroly sa týka naozaj len možnosti odvolať sa voči konkrétnym aktom, voči konkrétnym policajtom. My teda neberieme žiadnu hierarchickú subordináciu nadriadeným. My nehovoríme, že nemôžu vydávať pokyny, že nemôžu riadiť, že nemôžu ukladať úlohy, že nemôžu aj vyhodiť niekoho. My len hovoríme, že v prípade, ak niekto má dostať disciplinárne opatrenie alebo ak má dostať vyhadzov, tak musí mať možnosť sa odvolať k niekomu inému, ako je jeho nadriadený a jeho nadriadený, čo je ten dnešný systém. Čiže to je systém, ktorý neexistuje opäť takmer nikde v západnom svete. A dokonca aj keď je vnútorný revízny systém polície, tak málokedy alebo takmer nikdy neni, že nadriadený, nadriadený a potom nejaké iné typy orgánov kolektívnych, ktoré do toho vstupujú, aj keď niekedy sú to vnútropolicajné, nemusia to byť externé. Čiže toľko k tomu sporu.
A verím, že, a je mi ľúto a hovorím, ešte raz chcem poďakovať, lebo hoci sme v spore, poďakovať pánovi poslancovi Krajniakovi, že k tomuto dôležitému zákonu vystúpil, a dovoľte mi zároveň vyjadriť smútok, neviem, či je správne slovo, určité rozčarovanie z toho, že žiadny z poslancov vládnej koalície necítil potrebu diskutovať o tejto zmene, ktorá by v každom prípade priniesla do slovenského bezpečnostného zboru významné zmeny, a to naozaj v situácii, keď vás významným spôsobom kvári politická zodpovednosť za kauzu Bašternák, za to, čo sa deje. A myslím, že nás všetkých kvári strata dôvery v políciu.
Ja preto ako posledný bod pripomeniem, že v prieskume verejnej mienky, ktorý bol vykonaný v júni, ak sa nemýlim, bolo zistené, že drvivá väčšina občanov Slovenskej republiky neverí, že polícia a prokuratúra dnes môžu nezávisle vyšetrovať politicky citlivé kauzy. To znamená, že nie my, zlí poslanci opozície, nie aktivisti, nie novinári a neviem kto všetko, ale občania tejto krajiny stratili dôveru, ak ju niekedy mali, v schopnosť súčasného systému vyšetriť to, čo túto krajinu najviac ničí, čo je v tejto chvíli politická korupcia. Pokiaľ to nezmeníme, budeme pomáhať len spoločenským a politickým silám, ktoré hovoria o nás všetkých, teraz tu nesedia, že sme všetci rovnakí, a pokiaľ nás nepošlú do pracovných táborov, tak sa tu nič nezmení. Každý, kto odmieta diskutovať o reformách súčasného stavu, im v tom napomáha.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Toto bude na rozdiel od toho predchádzajúceho zákona pomerne stručné, lebo tento zákon obsahuje jeden jednoduchý návrh, ktorý teda pokúsim sa vysvetliť, a buď s ním, samozrejme, budete súhlasiť, alebo nie, ale neni potrebné ho tak komplexne analyzovať ako ten predchádzajúci.
Je to opäť návrh kolegyne Macháčkovej, kolegyne Petrík a mojej osoby, ale musím tu v korektnosti povedať, že podľa mojej najlepšej vedomosti intelektuálnym autorom tohto návrhu je pán poslanec Procházka. Možno on ho odniekadiaľ inakadiaľ ešte našiel, ale ja som ho prvýkrát počul ešte pred niekoľkými rokmi od neho, a preto vám to tu chcem férovo povedať, že nie je to návrh, ktorý vzišiel z našej hlavy, ale to ho nerobí o niečo menej kvalitným.
Je to návrh, aby bolo zverejňované, kto získal v reálnom čase, teda zhruba mesiac neskôr, kto získal nadmerné odpočty dane z pridanej hodnoty od sumy 50-tisíc eur vyššie. Teda zjednodušene povedané, Finančná správa dnes zverejňuje na svojej stránke register, viaceré súbory informácií a navrhuje sa, aby k nim pribudol jeden ďalší, kde sa bude priebežne vždy s mesačným oneskorením zverejňovať, že ktoré subjekty si uplatnili vratky, keď to tak poviem ľudovo, väčšie ako 50-tisíc eur.
Tá suma bola určená s ohľadom na sumu, ktorá existuje pri registračnej povinnosti, ale, samozrejme, tá suma sa dá debatovať. Možno je to málo, možno by takých subjektov bolo veľa, možno treba zvýšiť. Ale to, čo je v tom podstatné, je, že ak by tento návrh platil, tak by každý, kto sa zapája do podvodov s DPH, vedel, že nielen samotná Finančná správa, ale aj každý iný orgán, ale aj každý občan, každé médium bude môcť kontrolovať, že ku komu tie peniaze tečú, a keď sa nejaké veci odhalia, tak aj bude možnosť spätne to odsledovať.
Keby tento zákon platil posledných päť rokov, tak si myslím, že kauza Bašternák by vypukla oveľa skôr, resp. by ani nikdy nenastala pravdepodobne, pretože buď by to z obavy pred tým, že to bude vidno, nikdy nebolo ani vyplatené, alebo keby bolo, tak by bolo na to pomerne rýchlo upozornené. Pretože tento typ vratky, aký dostal pán Bašternák, bol natoľko neštandardný, že by na tomto zozname veľmi rýchlo svietil a niekoho by podnietil k tomu, aby sa o to zaujímal.
To znamená, že už v roku 2012 by to bolo riešené a nie až v roku 2016. A zároveň, samozrejme, by to malo preventívny účinok.
Finančné náklady tohto kroku by boli relatívne malé, keďže všetky informačné systém, ktoré na to majú mať, existujú, bola by to len otázka teda zadania do informačného systému, aby exportoval takéto dáta na webe, ktorý existuje.
Z hľadiska ochrany súkromia treba povedať, že toto sa týka teda podnikateľov - právnických osôb, a nehovoríme o tom, že budeme, ako napríklad to robia v niektorých krajinách, zverejňovať daňové priznania súkromných fyzických osôb. Dokonca sa nebudú zverejňovať ani citlivé údaje z právnických osôb, pretože tieto vratky medzi citlivé údaje nepatria.
Zároveň pripomeniem, že podľa existujúcej legislatívy už dnes Finančná správa zverejňuje objem dane zaplatenej právnickými osobami z príjmu, myslím, dane z príjmu, čo je nepomerne citlivejšia informácia ako to, či niekto žiada a dostáva vratky.
Takže z tohto hľadiska ani z hľadiska nejakej ochrany súkromia tu nie je dôvod tento návrh neschváliť. Hovorím, nie je to návrh, my sme ho predložili ako poslednú súčasť tohto balíka, ktorý som tu dnes v mene kolegýň predkladal, nie je to návrh, ktorý by zmenil svet, ale myslím si, že je to jeden z návrhov, ktorý by znateľne obmedzil takéto hrátky s vratkami, akých sme tu boli svedkom, a v tom, kde by ich neobmedzil, by viedol i k ich oveľa rýchlejšiemu odhaleniu.
Zároveň je to návrh, ktorý nemá žiadny ideologický komponent. Verím, aj keď možno sa mýlim, že ani pán poslanec Krajniak by voči nemu nenamietal, aj keď, samozrejme, nemôžem si byť tým istý, a zároveň je to aj návrh, ku ktorému sa dokonca aj pán minister financií, keď sme o ňom diskutovali tuto v parlamente pred pár týždňami v inej súvislosti, vyjadril, že na prvé počutie mu neznie zle, aj keď ako správny člen vlády ani nechcel dávať nijaké záväzky, ale povedal aj to, že tieto otázky zvýšenia transparentnosti aj on vníma, že ich treba posilňovať a riešiť.
Preto si vás dovolím požiadať o podporu naprieč spektrom a jeho prípadné schválenie, tohto zákona, by bolo aj gestom voči nášmu spoločnému kolegovi, ktorý s ním pôvodne prišiel.
Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.