9. schôdza

58.
Vážená pani poslankyňa, pozorne som si vypočul vaše vystúpenie a zamrzelo ma v tom vystúpení jedno konštatovanie, ktoré ste povedali: keby to ten poslanec Baška, súčasný predseda, predložil, aspoň nejaký úžitok by z neho bol tu v parlamente. Vy si viete predstaviť, keby som ja teraz povedal, že aký, alebo použil otázku, aký úžitok je z vás? Viete, týmto sa uráža, jeden druhého, a zbytočne. To, kto je užitočný, nechajte na niekom inom. V tomto prípade minimálne voličov.
Ale poďme k tomu, čo ste povedali, že absurdný je tento návrh rokovacieho poriadku. Tak ja som si ho pozrel kompletne, pozrel som si aj tú analýzu, ktorú urobil Parlamentný inštitút, a tie všetky veci, ktoré sú navrhnuté, vychádzajú z parlamentov, ktoré sú tu v Európe. To znamená, že chcete povedať, že to, čo majú parlamenty v súčasnej Európskej únii, je absurdné? Naviac, som si pozrel, nikde v parlamentoch sa nepoužívajú PowerPointy. Aj keď my v našom rokovacom poriadku v zastupiteľstve žilinskej župy to máme a tiež to využívame, ale je to iný charakter parlamentu ako parlament, v ktorom sedíme. Ale nevylučujem, že by to mohlo byť inovatívne a že by sme mohli byť, povedzme, prví. Ale to ste nenazvali ako absolútne nový, ale to, čo majú iné parlamenty, dalo sa do toho návrhu, o ktorom môžeme polemizovať, lebo je to rôzne, tak nazvete absurdné. Tak, čo je konštruktívne z toho, čo ste povedali?
Ja sa domnievam, že máme priestor v druhom čítaní. Poďme hľadať a diskutovať o tom, či teda obmedzíme to vystúpenie na dvadsať alebo tridsať minút, dáme tam nejaké iné mechanizmy. Alebo použitie tých vizuálnych pomôcok v mieste rečníka. Lebo ja si myslím, že je to rovnako dobrá vec, ale nie tak, že bude tu vizuálna pomôcka, ako to urobil pán poslanec Matovič, že to tu rozprestrel a nechal... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

59.
Pán poslanec Matovič.

60.
Vážená kolegyňa, na vaše vystúpenie som sa tiež tak celkom tešil. A začiatok ma sklamal, priznám sa, keď ste povedali, skoro v podstate prvú vetu, že pokúsim sa, aby moje vystúpenie sa pomestilo do tých 20 minút. To ako keby, že pomaličky začíname hrať tú ich hru. Prečo? Hovorte toľko, koľko treba, a vôbec na tú tému ani len nepripúšťajme diskusiu. Ale ostatné ma zase veľmi potešilo. A potom tie slová o tom, že ten, akoby možno aj z tej budovy, ten normalizačný duch, ja si myslím, že nielen z budovy, ale aj v podstate tých predsedov koaličných strán. Dnes sú už iba tri. A keď si zoberieme rad radom, Fico, z komunizmu prebehol rovno do politiky a de facto nikdy nebol schopný sa živiť svojou vlastnou prácou. A keď ho Slovenská republiky vyslala do Bruselu, aby zastával naše práva, či do Štrasburgu, tak zo 14-ch sporov, ktoré viedol v mene Slovenskej republiky, prehral 14. To neni človek, ktorý by naozaj reálne svojou prácou niekedy niečo zarobil, platil čestne z toho dane a živil svoju rodinu. Keď, tak zarobil jedine vlastnou hlavou. Bugár takisto, z komunizmu rovno do politiky, do parlamentu, v živote nebol zamestnaný reálne, aby pri páse si to niekde odrobil, aby vedel, čo to je práca. V živote nezamestnal žiadneho človeka, nevie, čo to je vytvoriť pracovné miesto. Danko, z komunizmu vbehol rovno, tatíčkovi-privatizérovi rovno do náručia a rovno spoločne s celou svojou rodinou vytunelovali v priebehu troch rokov sprivatizovaný podnik a nechali dlhy štátu, zdravotnej poisťovni, Sociálnej poisťovni a desiatkam sklamaných rodín. Títo ľudia sami osebe sú normalizačná atmosféra a tento návrh zákona je tým pádom úplne v duchu toho, čo títo ľudia vlastne reprezentujú.

61.
No, Matovič, ako ty ma voláš Bugár. Ja viem, že... ( Reakcia z pléna.) Ja viem, to je v poriadku, len si ma oslovil. Takže treba sa pozrieť, kde som robil. Ja viem, kde som robil sedem rokov, ten závod ešte funguje a výkresy moje ešte stále fungujú. Takže... Nie, pán poslanec, keď už teda, tak aspoň neklam! Ty nič iné nevieš. Klameš, klameš, zavádzaš. (Potlesk.)
Pán poslanec Fecko.

62.
Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, asi na tri veci by som zareagoval. Hovorili ste, že pravda sa ohýba na Slovensku, žiaľ, ja by som povedal, že 27 rokov sa pravda s malým "p" dá kúpiť. Keď máte peniaze, ju kúpite. A to je najväčší marazmus, že toto je výsledok demokracie na Slovensko. Takže to je u mňa koniec sveta, doslova. Spomínali ste Desatoro Božích prikázaní. Som rád, že aj v SaS, tak ako kolega Droba, že máme tiež tých, ktorí to desatoro samozrejme, že nejakým spôsobom používajú v živote. A ja, ako som tu už viackrát povedal, že pokiaľ by sme vedeli, ľudstvo sa správať podľa Desatora Božích prikázaní, nemusíme tu mať zákony. Lebo tam to je všetko. Len my sa, nevieme sa správať. A preto tu máme tých desať a poltisíc zákonov na Slovensku, z toho 8-tisíc zákonov už čo je Európska únia, čo nám tu transformovala. No a na konci ste povedali, že so zdravým rozumom je v rozpore tento zákon. Ja hovorím, že tu je veľa vecí v parlamente v rozpore so zdravým gazdovským rozumom. Takže toto keby sme tu ešte dostali, tak to by bolo super.
Ďakujem pekne za vaše vystúpenie.

63.
Pán poslanec Dostál.

64.
Pani poslankyňa Kaščáková, citovala si tu Tomáša Garriguea Masaryka, nebáť sa a nekradnúť. Myslím si, že k téme dnešného rokovania je rovnako príhodné aj iné vyjadrenie, alebo iné slová Tomáša Garriguea Masaryka: demokracia, to je diskusia. Súčasná vládna koalícia však zjavne nie sú žiadni masarykovci, zjavne sa s takýmto chápaním demokracie nestotožňujú, zjavne nevidia žiadny problém v tom, že svojím návrhom zmeny rokovacieho poriadku chcú možnosti diskusie obmedziť. Priznám sa, že u SNS, ktorá mala negatívny vzťah k Československej republike, ma to až tak neprekvapuje, a teda vlastne ani u SMER-u, lebo to "nebáť sa a nekradnúť" je tiež zrejme problém pre niekoho. Ale v tomto ohľade si myslím, že by Slovenskej republike prospelo, keby viac sa hlásila ku svojim koreňom, a k tým koreňom patrí aj Československá republika, jej prvý prezident Tomáš Garrigue Masaryk a jeho slová o tom, že demokracia je diskusia a že by sme sa nemali báť a nemali by sme kradnúť.
Ďakujem.

65.
Na faktické poznámky bude vystupovať a reagovať pani poslankyňa Kaščáková.

66.
Ďakujem. Dúfam, že to stihnem. Pani poslankyňa Vaľová, Sulíkove obrazovky, no, tak predpokladám, že keď tu také boli, tak asi boli v súlade s rokovacím poriadkom, tak že by nebránilo, keby sme tu takéto pomôcky mali. (Reakcie z pléna.) Ťažké slová, ste hovorili, že používam ako žena. No ja ich, bohužiaľ, musím používať, lebo odrážajú našu ťažkú realitu, ktorú občania vnímajú, bohužiaľ, vďaka pôsobeniu, dlhodobému pôsobeniu vašej vlády.
Pán poslanec Grendel, súhlasím, vizuálne pomôcky by mali byť úplne bežné, mali tu byť dávno. A to bolo vlastne obsahom môjho vystúpenia.
Pán poslanec Blanár, na vašu poznámku, že aspoň nejaký úžitok by bol, teda mal byť z pána Bašku, ja som nemyslela jeho osobne, ja som myslela jeho spojenie z jeho funkcie župana, áno, ja som mala na mysli, že som, že necítim, že by bol osoh z toho, že je zároveň županom poslancom Národnej rady, pretože ja som si doteraz nikde v regióne nevšimla jeho prínos napríklad ako poslanca pre našu župu a možno týmto by bol užitočný aspoň pre parlament.
Pán poslanec Matovič, do tých 20-ch minút som sa chcela zmestiť, viete prečo? Lebo ma plieska hanba za celý parlament, že sa tu vôbec zdržujeme ako celok s takýmito vecami, pričom by sme mali riešiť úplne iné veci. A s ostatným sa dá súhlasiť.
A pán poslanec Fecko a Dostál, ďakujem za vaše pripomienky, súhlasím a som vďačná za vaše postrehy.

67.
Ďalej v rozprave bude vystupovať pán poslanec Viskupič.
Nech sa páči, máte slovo.