9. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Veľmi jednoduché, ja neviem, ako pán poslanec Mihál sa zamiloval do sociálnych služieb.
Niekoľko čísiel: V roku 2012, keď sme nastupovali na ministerstvo financií, boli výdavky asi 35 miliónov na sociálne služby, to je to, čo platil štát obciam a mestám tých 320 eur ako paušálnu čiastku. K dnešnému obdobiu je to vyše 90 miliónov, takmer 92 miliónov, takmer trojnásobné zvýšenie. A čo je paradoxom, aj vyššie územné celky, ktoré majú špecializované zariadenia, zvýšili takmer o 50 % výdavky.
Faktom je, že je pravdou, že starne nám obyvateľstvo, demografia a tie požiadavky sú z roka na rok vyššie. Ale faktom je, že ten najväčší problém, ktorí sú tí protestujúci voči sociálnym službám, je paradoxne Bratislava a je župan, ktorého vy ste podporovali vo voľbách, a je to proste presne to, kde je, kde sú tí, ktorí sú najväčší, nespokojní s financovaním sociálnych služieb, či to je problém zariadení pani Dobrotkovej, pani Gánovej a podobne. A to je to, čo je najväčší problém. Najväčší problém dnes, ja nehovorím, že v ostatných krajoch je to ideálne, ale faktom je, že každý kraj definoval navýšenie rozpočtu na sociálne služby a definoval to aj, jedine okrem, dá sa povedať, Bratislavského kraja, čiže tam je ten gro problém.
Ja netvrdím, že sociálne služby nepotrebujú peniaze, ale faktom je to, čo sa zvýšilo za posledné obdobie, je v desiatkach miliónov a stále to bude potrebné. Ale myslím, že ten nárast a ten efektívny nárast tam je a aj predpokladám, že v nasledujúcom období bude, pokiaľ sa nezmení celková filozofia, o ktorej som včera sa snažil vysvetliť, filozofia financovania sociálnych služieb na základe stupňa odkázanosti.
Ďakujem.

Pán poslanec Mihál, nech sa páči, môžte reagovať.

Tak viete, no, v Bratislave je napríklad ťažké, aby v zariadeniach sociálnych služieb pracovali ošetrovateľky za 500-eurové platy, keď si môžu skrátka vypýtať na tom trhu práce 800 eur alebo môžu prejsť za hranice a za 1 500 eur ošetrovať rakúskych dôchodcov, takže v tom je hlavný problém Bratislavy.
A chcem upozorniť, že ak je dneska nejaké status quo, ktoré teda je nepriaznivé v každom prípade, pozrite sa, veď jednoduchý výpočet, zvýši sa minimálna mzda na budúci rok o 30 eur, vynásobte si to koeficientom 1,4, ktoré by mala teda dostať opatrovateľka, lebo sa stará o starších ľudí, nesie zodpovednosť, to máte 42, prirátajte k tomu 35-percentné odvody zamestnávateľa a ste na úrovni 55 eur navýšenia mzdových nákladov v budúcom roku. Pokiaľ sa nezvýšia príspevky štátu do sociálnych služieb, už tie existujúce pri tej súčasnej filozofii, tak znova budú mať zariadenia sociálnych služieb, či verejní, či neverejní poskytovatelia, problém, pretože rastú mzdové náklady výrazným spôsobom. To je na jednej strane super, dožičíme, samozrejme, sme radi, že opatrovateľky budú mať vyššie platy, ale ako sa potom tá ekonomika má udržať v tých zariadeniach?
Čiže ja vám dávam podnet, tu leží na stole 80 miliónov, netreba na to nejaké veľké majstrovstvo, aby sme zistili, že tých 80 miliónov môže byť použité účelnejšie.

Otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. (Reakcie z pléna.) Dvaja, končím možnosť sa prihlásiť. To znamená (reakcia spravodajkyne), však hovorím, že dvaja, dve teda, pani poslankyňa Shahzad a, samozrejme, pani spravodajkyňa.
Takže, pani poslankyňa, nech sa páči, môžte aj z miesta, alebo môžte prísť sem.
(Reakcia spravodajkyne.) Nevadí, však žiadny problém. (Reakcia spravodajkyne.)
Počkajte, tam máte ten mikrofón.

Ja sa sem raz za čas premiestnim... Môžem?

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Nech sa páči.

Shahzad, Silvia, poslankyňa NR SR
... aby ste ma videli aj z iného uhla ako tam z toho kúta.
Vážený pán minister, vážení kolegovia, ja by som tiež chcela povedať pár slov k vianočným príspevkom, aj keď pravdepodobne nepoviem nič mimoriadne po pánovi Mihálovi. Myslím si, že on povedal a opakuje mnohé veci, s ktorými sa zhodujeme aj my, ktorí dokonca poberáme dôchodok, ja konkrétne. V podstate sa ma to tiež týka, takže tak trochu som v konflikte záujmu.
Chcem povedať, že v podstate nemám nič proti vianočnému príspevku, a myslím si, že je to z pohľadu vlády a koalície veľmi dobrý nástroj vymyslený, pretože je ľahko zapamätateľný; neviem, či mi to funguje; že je ľahko zapamätateľný, získava sa automaticky a je aj dobre načasovaný. Ja však si myslím, tak ako povedal už pán Mihál, že to nie je veľmi systémové riešenie, lebo nerozumiem celkom dobre, prečo sa majú príspevky trieštiť a prečo má dôchodca, ktorý už prakticky nepracuje, dostávať najprv dôchodok, potom vianočný príspevok, potom prípadne ešte to je jednorazové zvýšenie toho vianočného príspevku, keď by to mohol dostávať v podstate v jednej dávke. Navyše ak tento nástroj nesystémový hlavne preto, že v podstate sa označuje ako sociálna dávka. A z toho mi vyplýva, že keď si zobereme štatistiky, koľko máme dôchodcov, a že je tu milión 600-tisíc dôchodcov, z toho milión 200-tisíc tento vianočný príspevok nejakým spôsobom dostane, znamená to, že až 71 % dôchodcov, či sú to starobní, invalidní, sirotské dôchodky, vdovské, až 71 % je odkázaných na sociálnu dávku.
Pán minister tu spomínal, že 733-tisíc ľudí dostane tú sumu toho jednorazového zvýšenia, a to sa mi zdá tiež veľké číslo na to, že je to v podstate polovica tých všetkých dôchodcov, ktorí majú, ktorí sú pod hranicou dvojnásobku životného minima. Takže z toho vyplýva, že tí dôchodcovia sa tu naozaj nemajú veľmi dobre a tie dôchodky sú nízke.
Ja rozumiem, že tých prostriedkov je stále menej a menej, keďže na dôchodky nemá kto pracovať, ale rozhodne každý rok mať v zákone len nejakú pevne stanovenú sumu, ktorá sa maximálne odvíja od toho, aby teda, že koľkým ľuďom sa dá, pretože sa to posudzuje podľa priemernej mzdy v národnom hospodárstve, zdá sa mi, že s tým musí byť možno aj viacej práce, ako každý rok znovu a znovu toto riešiť.
Keď si rozmeníme na drobné, koľko vlastne ten vianočný príspevok je, tak pri tej maximálnej, už keď má niekto v podstate ten strop toho dôchodku tých 530 eur cca, tak na mesiac mu vychádza, že dostáva 2,30 ten príspevok. Tá opačná hranica, ak niekto má maximálny ten príspevok 100 eur, je to 8,30. Takto si to, samozrejme, mnohí ľudia vôbec neprepočítavajú a tešia sa celý rok na vianočný príspevok. Ja samozrejme ale nemôžem nejakým spôsobom byť proti akémukoľvek opatreniu, ktoré ľuďom prináša peniaze. To znamená, že aj za tento návrh hlasovať určite budem, pretože znamená, aj keď minimálny, ale príjem pre tých ľudí. Asi toľko by som chcela.
Ďakujem pekne.

Ďakujeme aj my za vaše vystúpenie, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie registrujem dve faktické poznámky
Pani poslankyňa Jurinová, nech sa páči.

Ďakujem pekne.
Ja by som tiež potvrdila to, čo aj predošlí rečníci obidvaja povedali, že ide o nesystémový príspevok. Každý rok tu robíme rošády, to už bolo povedané. Teraz ma zarazilo, keď, pani kolegyňa, ste povedali, že financií je každý rok menej a menej. Ale nie, financií je každý rok, by som povedala, viac a viac, len sa možnože používajú na rôzne ciele, ktoré možno naháňajú do vreciek, financie do vreciek tým, ktorým by nemali, a tým, ktorí potrebujú a sú núdzni, tak na tých sa akoby zabúda.
Ďalšia vec, ktorá ma pri tom vianočnom príspevku napadla, je, pán Mihál doporučil, že by sa táto suma celá mohla, celých tých 80 miliónov, mohla pretransformovať napríklad do sociálnych služieb. Mne by sa možnože páčilo, aby sa skôr tento vianočný príspevok použil ako do balíka valorizácie alebo do balíka úpravy dôchodkov. Ale zasa to v tomto prípade by to nebolo tak marketingovo zaujímavé, ako keď poviete dôchodcom, že dostanú vianočný darček v podobe vianočného príspevku. Takto to chápem rovnako.
Takže podobne ako v tom predchádzajúcom, ľuďom ste hovorili pri valorizácii dôchodkov, že dostane každý dôchodca rovnakú valorizáciu, čo považujem za veľké a hrubé zavádzanie, tak v tomto prípade rovnako sa mi nepáči, že každý rok robíte rošády s vianočným príspevkom. A ak si spomínam dobre, tak úplne na začiatku to mala byť dávka, ktorá ochráni možnože tých, ktorých nazývame starodôchodcovia a novodôchodcovia.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Gaborčáková, nech sa páči s faktickou.

Ďakujem pekne.
Kolegyňa spomenula vlastne štatistiku, z ktorej vychádzala vo vzťahu k dôchodcom, a ja mám pred sebou poslednú štatistiku, keďže Národné centrum zdravotníckych informácií poslednú ročenku má z roku 2014 a vlastne hovorí o hospitalizovaných osobách nad 80 rokov. Chcem povedať, že počet hospitalizovaných osôb nad 80 rokov bolo 116 158 a počet občanov nad 80 rokov v roku 2013 bolo 161 245. To znamená, že v tomto roku nebolo hospitalizovaných len 45-tisíc ľudí nad 80 rokov.
Naozaj, posledné tri roky sa stretávam s tým, že nám narastá počet ľudí s vysokým rizikom dekubitov a tiež vlastne s vigilikmi, sú to takí ľudia, ktorí sú v bdelej kóme. Takže naozaj, ak sa pozrieme na tie čísla, že na konci obdobia tejto vlády ich budú mať nad 80 rokov 178 624, a keď zobereme do úvahy možno práve to číslo, ktoré mám pred sebou, naozaj hrozí trošku vysoké riziko toho, že nebudeme sa vedieť o tých ľudí kvalitne a dôsledne postarať, ak naozaj tento systém nejako nezmeníme. A preto si myslím, že toto každopádne vianočný príspevok nedokáže vyriešiť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pani poslankyňa, chcete reagovať na faktické? Nie. Ďakujeme.
Ďalšia v ústnej rozprave je prihlásená pani poslankyňa Vaľová. Nech sa páči, máte slovo.