10. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, pani ministerka kultúry dnes večer pred niekoľkými hodinami povylievala kýble špiny na ministerstvo kultúry pod mojím vedením. Ja pevne verím, že ak si ešte raz zo záznamu vypočuje, čo narozprávala, zistí, že konala v afekte a nepripravená a hlavne ani slovom nereagovala na to, čo je zmyslom dnešnej mimoriadnej schôdze. Takže dovoľte, ja sa budem venovať téme.
Naozaj nebýva zvykom odvolávať premiéra po štyroch mesiacoch pôsobenia na čele vlády, hlavne keď sme čelili pandémii a spoločnosť a vláda mali čo robiť, aby sa s tým vyrovnali. Dnes však na Slovensku vznikla mimoriadna situácia, ktorú nemožno nazvať inak ako zásadný rozpor medzi kultúrnosťou politiky a jej nekultúrnosťou. Rozpor medzi klamstvom a popieraním pravdy, medzi čistou zlodejčinou a jej radikálnou snahou legitimizovať ju v očiach verejnosti. Som zlodej, no a čo, pýta sa predseda vlády vo svojich statusoch a bohorovne sa tvári, že vlastne o nič nejde. Tvári sa, že je to dovolené v mene nastolenia akéhosi vyššieho princípu spravodlivosti, ktorá vedie k nastoleniu večného dobra. Vieme však, že nastolenie spravodlivosti cez nespravodlivosť či klamstvo je opäť len klamstvom. A každého to v konečnom dôsledku dobehne, čoho sme nakoniec dnes svedkami. Máme tu koalíciu plagiátorov bohorovných vo svojej moci a slabých vo svojej lži voči verejnosti a voličom, ktorým niečo sľubovali.
Dovoľte mi použiť vyjadrenia pani ministerky Milanovej, ktoré prezentovala v čase odvolávania predsedu Národnej rady Andreja Danka pre jeho plagiátorstvo. Vo svojom plamennom - v tom čase opozičnom - príhovore na tomto mieste rečnila o tom, akým je predseda Národnej rady negatívnym príkladom pre našich mladých študentov. Hovorila o tom, že legitimizuje klamstvo a rodičia od svojich dedí čelia otázke, keď môže on, teda Danko prečo nemôžeme my.
Dnes sa pýtam pani ministerky, kde je váš plamenný hlas, kde je vaše rozhorčenie nad nekultúrnosťou plagiátorstva a jeho negatívnych dopadov na vedomie mladých ľudí. O tomto ste, pani ministerka, mlčali. Chápem, týka sa to predsa vášho predsedu strany a vášho premiéra. Vo vašom hnutí sa pravda prestala nosiť, je zbytočnou príťažou a radšej sa treba sústrediť na udržanie moci ako na hovorenie pravdy vlastným voličom. Predsa len, pani ministerka, zaujímalo by ma jedno stále platia vaše slová o plagiátorstve ako o zle, stále platia slová o zlom výchovnom momente pre študentov? Ja vás vyzývam, aby ste odpovedali, nie mne, aby ste odpovedali svojim voličom, čo sa stalo s vašim presvedčením a vašimi zásadami. Vtedy ste zakončili svoj prejav slovami, že Danka neodvoláme pretože nám záleží na udržaní koalície. Naozaj dnes vaša odvaha siaha iba po dvere vašej ministerskej kancelárie? Mlčali ste a mlčíte, pretože sa snažíte zabudnúť aj na svoje výroky o Rómoch a ich nevyberaných chúťkach, predsa len k image ministerky kultúry sa takáto nekultúrnosť nehodí a tvárime sa, že sa nikdy nič také nestalo a nikdy nič také ani nebolo. Aj toto je dôkaz vašej dvojitej morálky, ktorú dnes voličom servírujete v priamom prenose. Vaše mlčanie nie je len znakom vašich postojov z krátkej minulosti vášho pôsobenia, ale je základným znakom, ktorý sprevádza aj dnes činnosť ministerstva. Ministerstvo kultúry totiž prestalo žiť, stíchlo, nepomáha, nepracuje. Našli ste naozaj, ako som už spomínala, na stole peniaze, ktoré mohli pomôcť vašim vlastným organizáciám a ľuďom, ktorí v nich pracujú. Našli ste nielen peniaze, ale aj rozpracované projekty, ktoré smerujú k obnove kultúrnych pamiatok. A výsledok, jedno veľké ticho.
Počúvam len, musíme zriadiť komisiu, musíme urobiť audit, musíme sa poradiť, prehodnotiť a uvidíme. Nahádžem špinu na Laššákovú, odvediem pozornosť od seba. Každý deň senzačné internetové PR, to vám veľmi dobre ide, virtuálna realita na výbornú, ľudia však žijú svoj každodenný reálny život. Zlyhali ste pri pomoci ľuďom v kultúre, pretože fakty hovoria, že celková sociálna a ekonomická pomoc je jedna z najslabších, najpomalších a najkomplikovanejších. Zlyhávate v tom základnom a to je viac ako smutné.
Naposledy ste prišli s konceptom reštartu kultúry a predložili ste materiál revízie výdavkov na kultúru a v čase, keď ľudia potrebujú každodennú pomoc od štátu, a teda aj od vášho ministerstva, hovoríte o ušetrení viac ako 19 mil. eur. Sami hovoríte, že ide o proces dlhodobý a tie peniaze sa budú hľadať len postupne. Takže dnešná pomoc nulová.
Poviem úprimne to, čo viac-menej povedal aj jeden zo známych hercov Slovenského národného divadla, a ako iste viete tak väčšina z nich ma vôbec nemilovala, ale napriek tomu sklamanie tento pán na margo vašej práce povedal niečo v zmysle: „Keď nás potrebovali, tak nás oslovovali, keď my potrebujeme pomoc, nechávajú nás tak.“
Kultúra totiž nie je firma, v ktorej optimalizujete náklady, je to živý organizmus, ktorý len veľmi ťažko vopcháte do excelovských tabuliek. Ak sa o to pokúsite, kultúru zadusíte. Mrzí ma, že dnes napríklad uvažujete o zvyšovaní koncesionárskych poplatkov. To, že vaša vláda trestá dôchodcov, sme už niekoľkokrát povedali, to, že si ste si z nich urobili nepriateľa č. 1, vidia dnes už naozaj všetci, nechápem ale prečo. Po tom, čo ste im zobrali 13. dôchodok, verím, že im opäť nezriadite a nezvýšite koncesionárske poplatky, pretože mám pocit, že práve o tomto reálne uvažujete. Je to neprípustné a očakávam, že sa ako ministerka postavíte proti tomu a nebudete mlčať tak, ako to robíte v prípade kauzy vášho predsedu strany.
Rovnako ma mrzí, že siahate na Maticu slovenskú, je to duchovný zdroj života Slovákov a vy pokojne sledujete, aký nekultúrny dialóg sa o nej vedie. Hovoríte o inklinácii k histórii a na druhej strane k matici pristupujete tak, akoby mala byť zlikvidovaná.
Pri predkladaní programového vyhlásenia vlády ste hovorili, že kultúra je síce na jeho konci, ale vy urobíte všetko preto, aby to bolo opačne. Odvtedy sa ale nič nezmenilo, nekonáte a mlčíte. Žijete svoj vlastný virtuálny svet na Facebooku, ale to pre politický život nestačí. Mlčíte pri morálnych prešľapoch vládnej koalície, to je strašne málo. Prichádza čas, aby oproti vášmu tichu na Slovensku zaznel hlas.
Ďakujem za pozornosť.

Ja len chcem podotknúť, že opäť a zas tu nesedí pán premiér Matovič, tak ak je tu, mohol by prísť, aby sme predišli ďalšiemu naťahovaniu schôdze.

Pán podpredseda Národnej rady, ďakujem pekne za slovo. Vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia, hneď v úvode chcem povedať, že ja nechcem hovoriť vo svojom vystúpení k diplomovke a problémom s tým spojeným, pretože si myslím, že Slovensko má dnes ďaleko vážnejšie a ťažšie problémy, ktoré je potrebné riešiť voči ľuďom, ktorí do istej miery sú zasiahnutí pandémiou a je im potrebné maximálnej miere veci kompenzovať.
Na druhej strane však treba povedať, že osobne to vidím tak, že pán Matovič si to zaslúžil sám, jeho dobieha vlastná minulosť. A komunikácia z predchádzajúceho obdobia, ktorá sa mu ťažko teraz zdôvodňuje, to znamená, že v tom prípade je to absolútne jasné.
Ak som si preštudoval programové vyhlásenie vlády, to znamená tie hlavné strategické ciele, ktorá si táto vládna koalícia vytýčila, sú postavené na dvoch základných princípoch. Ten prvý princíp je princíp právneho štátu a ten druhý princíp je princíp sociálneho štátu.
Chcem sa trošku viacej venovať tomu druhému princípu aj vzhľadom na moje pôsobenie a orientáciu na oblasť sociálneho štátu. Každopádne si myslím, že je to veľmi dôležité a veľmi jednoduché vysvetlenie, čo pod tým vnímam. Jednoducho urobiť všetko pre to, aby sa neznižovala úroveň jednotlivých atribútov sociálneho štátu v jednotlivých sociálnych oblastiach, ale aby sa prehlbovala rozširovala minimálne zachovala aj v týchto ťažkých časoch, to je hlavná úloha a k tomu smeruje aj, aj to moje vystúpenie a možno aj pomenujem, kde to vidím ako problémové a každopádne kde to vidím, vidím, že dochádza k rozkladu sociálneho štátu.
Vláda má za sebou viac ako štyri mesiace účinkovania a treba povedať, že ju sprevádzajú aj, aj, sprevádzajú aj chaos, možno aj istý amaterizmus. Áno, na druhej strane chcem povedať, že je vo veľmi zložitej dobe, na ktorú celkom iste pripravená nebola ani u nás ani vo svete a je potrebné prijímať veľmi operatívne, veľmi rozhodné, rozhodné rozhodnutia. To znamená, že krajina potrebuje v takomto čase veľmi schopného lídra, ktorý vie, čo má robiť, stojí si za svojím. V tomto prípade náš premiér však mení názor veľakrát zo dňa na deň, no aj jeho ministri pod rúškom korony presadzujú opatrenia, ktoré neraz teraz krajina nepotrebuje, a čo naozaj potrebuje, to prichádza pomaly alebo úplne neskoro.
Dnes už tu bola debata a začali sme hovoriť o sociálnych službách. Vrátim sa veľmi v krátkosti k tomu, osobne si myslím, že bola veľmi veľká chyba, že sme začali robiť hlavné opatrenia v rómskych osadách. My sme zabudli na našich starkých, minimálne súbežne sa mali robiť základné opatrenia i v sociálnych zariadeniach. Toto pokladám za veľkú chybu, pretože až na základe rozhodnutia mimoriadneho výboru sociálneho, ktorého zvolala opozícia, boli prijaté opatrenia, aby sa zabezpečilo testovanie klientov a zamestnancov a aby sa zabezpečil dostatok hygienických prostriedkov toho technického charakteru, ktoré bolo nevyhnutné, aby boli urýchlene poskytnuté. A možno tu je ďalšia vec aj výzva na pána premiéra z tohto obdobia, už to tu raz bolo spomínané - „Rýchlotesty patria do Dunaja.“ Pán premiér, možno teraz je tá chvíľa, že by ste sa mal za tento svoj výrok ospravedlniť, lebo to nie je bežná téza, v tom čase keď sa rozvíjali veci a hľadali sa rýchle opatrenia na riešenie pandémie hlavne v tých sociálnych zariadeniach, to bolo veľmi dôležité, že ten sociálny výbor prijal rozhodnutie, že tie rýchlotesty sú na to, aby sa otestovali zamestnanci, ale aj klienti sociálnych zariadení. To sa podarilo a som osobne presvedčený, že to veľmi pomohlo tomu, že sa tá pandémia v ďalších sociálnych zariadeniach potom jednoducho nerozšírila.
Každopádne keď hovorím kriticky, chcem povedať aj pozitívne, zvládlo sa, zvládli sa OČR-ky možno péenky, tu treba poďakovať v tomto prípade hlavne zamestnancom Sociálnej poisťovne, tej Sociálnej poisťovne, kde vládna koalícia dnes hľadá dôvody, ako odvolať generálneho riaditeľa. To znamená, tej inštitúcie, ktorá najlepšie zvládla veci a úlohy, ktoré súviseli s pandémiou a opatreniami, ktoré bolo, bolo treba prijať. Je to paradox doby, ale žijeme aj, aj takú dobu a treba to veľmi otvorene v tomto smere povedať.
Prvá pomoc, čo sa týka ekonomických opatrení, pretože bolo treba sanovať aj jednu, aj druhú záležitosť, treba povedať, že k podnikateľom prišla neskoro. Trebárs, že pre živnostníkov to bola veľmi slabá náplasť na straty, ktoré utrpeli pri prijatí viacerých pandemických opatrení, treba povedať, že aj zo strany štátu. To znamená, že prvá pomoc rozhodne nebola prvou pomocou, ale poslala ľudí skôr do evidencie nezamestnaných, ktorých pribúda po desaťtisíce, a treba povedať, že aj budú pribúdať, pretože stále táto otázka nie je poriešená, a mimo toho, že, že veľmi neúspešne sanujeme udržanie pracovných miest, zabúdame na jednu vec a to je vytváranie nových pracovných miest. Prvý projekt, ktorý teraz ministerstvo pripravilo smerom k mladým ľuďom, to je málo. Sú ďalšie znevýhodnené skupiny, dlhodobo evidovaní nezamestnaní, ľudia tesne pred dôchodkom, na ktorých je tiež potrebné v tomto prípade myslieť a ponúknuť aj im primerané projekty, na základe ktorých by si vedeli jednoducho zlepšiť svoj sociálno-ekonomický status.
Jeden z najvážnejších problémov, ktorý pociťujem u tejto koalície, a to aj u pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, je sociálny dialóg. Sociálny dialóg nie je len tripartita, zamestnávatelia a zamestnanci, ale v podmienkach rezortu práce je to aj sociálny dialóg jednotlivých sociálnych skupín, to znamená zamestnanci, dôchodcovia, zdravotne ťažko postihnutí, mladé rodiny, možno osamelé matky, tých skupín je veľmi veľa. Pán Branislav Mamojka, predseda Národnej rady zdravotne ťažko postihnutých, sa domáha na prijatie, sa domáha, aby bol vypočutý, aby mohol povedať za zdravotne postihnutých svoj pohľad a názor na opatrenia, ktoré sú prijaté, ktoré sa prijímajú, nebol doteraz vypočutý ani prijatý.
Čo sa týka postojov sociálnych partnerov tripartitných, bolo to tu viackrát spomínané, to nie je pohľad opozičných poslancov, môžem citovať konkrétne výroky Klub 500, pán Soták je síce svojský, ale výkonný riaditeľ združenia, to povedal veľmi konkrétne, treba povedať, že trošku, trošku inými slovami ako pán Soták: „Ale darmo dva mesiace komunikujeme, nemáme problém s ministerstvami, ale s predsedom vlády,“ kritizuje Soták kroky premiéra, s tým, že Matovič si podľa neho myslí, že mu patrí krajina. Nebudem citovať tie ďalšie pejoratívne výrazy, ktoré v tomto smere použil, ale treba jednoznačne povedať, že Klub 500 sú všetci zamestnávatelia nad 500 zamestnancov, to znamená hlavná ekonomická sila. Ako zaujali stanovisko pán prezident Malatinský, to znamená Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky, to je najväčšia, najširšia, aj, aj čo sa týka početnosti, najväčšia organizácia zamestnávateľov, stav je vážny, pomoc považujú podnikatelia za nedostatočnú, súčasná pomoc pre podniky je pomalá, najslabšia medzi štátmi v Európe, musíme povedať, že aj v tejto skupine práve preto, že táto pomoc je taká nejasná a nedostatočná a pomalá, mnoho firiem sú také, ktoré nemôžu v tomto prípade ďalej pokračovať, budú prepúšťať ľudí a treba povedať, že tie konkrétne čísla v podobe až 60-tisíc, ktoré boli pomenované na konkrétnych číslach, sú veľmi veľavravné, aby sme každopádne urobili veľkú nápravu. Okolité krajiny, ako je Česko, Rakúsko, dokonca Chorvátsko zvolilo priamu formu pomoci a podnikateľské subjekty a samostatne zárobkovo činné osoby už dávno majú. Asociácia priemyselných zväzov obdobne hodnotí postup vlády.
Čo sa týka sociálnych opatrení, áno, rušíme princípy sociálneho štátu. Realita. Veľmi som sa spoliehal a som piate volebné obdobie v tomto parlamente, ale som pochopil, že som stále naivný, keď som veril tomu, že tí čo dávali prísľuby, že urobia všetko preto, aby princípy sociálneho štátu boli udržané, aj tí, ktorí hlasovali za viaceré opatrenie, ktoré sme v minulom období prijali, tí, ktorí pouzatvárali memorandá a ďalšie okázle aktivity skôr mediálneho charakteru, nakoniec ustúpili zo svojich zásad, zradili dôchodcov, oklamali ich a to, čo hovorím, je tlmočenie pozícií dôchodcov, a nielen Jednoty dôchodcov na Slovensku, ale aj ostatných organizácií, aké pocity jednoducho z toho majú.
Čo sa týka trinástych dôchodkov, treba povedať, to, čo ponúkate, je odvar. Ja doteraz vlastne neviem, je to dôchodková dávka alebo bude to štátna sociálna dávka? Nemám v tom jasno, pretože tých 460 eur sa asi mení takto. Starobní dôchodcovia, ktorí majú 200 eur, prídu o 160, 300 eur, ktorí berú, prídu o 191, 400 eur o 227, 500 eur o 263, 600 eur o 300, 700 eur o 335 a tak ďalej, a tak ďalej. Toto je, 282 mil. beriete dôchodcom, ktoré im zo zákona na tento rok prináležali. To jednoducho treba povedať, že je zle, a som presvedčený o tom, že to bude veľmi, veľmi zo strany tejto sociálnej skupiny kritizované. No a ďalšia otázka je, vláda berie rodičom obedy zdarma. Podrobne som si vypočul vystúpenie predstaviteľov ZMOS-u. ZMOS pred rokom boli samosprávne orgány, ktoré najviac kritizovali, že nie sú kapacitne pripravení, kuchyne, ja neviem, riady, technika a všetky veci ďalej okolo toho, dnes sú úplne kritickí voči terajšiemu rozhodnutiu, pretože povedali, dovybudovali sme, urobili sme investičné akcie, máme pripravené kuchyne, máme dosť hrncov, máme tanierov, sme pripravení, nikto sa nás nepýtal, ako to vyhodnotiť, ako to prebieha, naopak, prijali sme nových ľudí, štát ich vyškolil, veď my sme prijali dva samostatné projekty, kde sme pomocníčky alebo pomocníkov do kuchyni poskytli a, a jednoducho vyškolili, dnes samospráva príde o sto miliónov, ktoré v podstate dostávali rodičia, resp. zariadenia za jednotlivé deti, ktoré chodili do týchto, do týchto zariadení, no a nehovoriac o tom, čo možnože mňa by až tak veľmi nemalo zaujímať, no ale ZMOS kričí aj tú otázku, že čo sa týka náhrady, ktorá je v tomto smere ponúknutá, to sú tie daňové zvýhodnenia, to je ďalšia strata tých samospráv, o ktorú prídu, prídu v súvislosti s týmto riešením, nehovoriac o tom, že to rieši len otázku pre pracujúcich rodičov, to znamená, v tých jedálňach ostanú deti rodičov v hmotnej núdzi a ten základný ťah, ktorý tam bol mimo toho teplého jedla, že za jedným stolom sa v tej školskej jedálni zídu deti z rôznych sociálno-ekonomických skupín, bohatých rodičov, chudobných rodičov, a že budú mať ambíciu konzumovať rovnaké jedlo, že sa stratí tá, tá nerovnosť, čo môže mať ďalší veľmi dôležitý význam, týmto absolútne padá. Možno toto nedomyslel niekto.
No a čo sa týka odborárov ako ďalšieho veľmi dôležitého atribútu, čo sa týka sociálneho dialógu, samozrejme, mám možnosť hodnotiť, hovoriť, ale mám si možnosť aj vypočuť tlačové konferencie, ktoré ponúka Konfederácia odborových zväzov. Neexistuje žiaden sociálny dialóg. Sme len štafáž. Myslím, že to hovorí za všetko. Napríklad minulý týždeň vláda schvaľovala novelu zákona o štátnom rozpočte. Zákon o tripartite jednoznačne hovorí, že musí byť prerokovaný na tripartite. To hovorí zákon. V minulosti sa pre takéto prípady, čo sa týka štátneho rozpočtu, zvolávali mimoriadne tripartity, mimoriadne hospodárske rady, aj v mojom prípade nejednom roku to tak bolo. Podobne to bolo v spomínanom návrhu, čo sa týka minimálnej mzdy na 620 eur, pokiaľ sme sa nedohodli, zamestnávatelia, zamestnanci, povinnosťou ministerstva bolo predložiť nový návrh do tripartity. Tá tripartita nebola, to znamená, že to, čo ministerstvo predložilo a zverejnilo, sa sociálni partneri dočítali, ak z médií. Zle! Absolútne zle!
Čo najhoršie hodnotím súvislosti s minimálnou mzdou, nie je ani tá výška, ale je akási druhá sadzba, akýsi štartovací balík pre tých, čo sú minimálne rok evidovaní na úradoch práce. To znamená, sú dlhodobo evidovaní. Idete proti vlastnému programovému vyhláseniu vlády, kde sa hovorí o tom, že je potrebné urobiť všetko preto, aby aj dlhodobo evidovaní našli uplatnenie v práci. To znamená, súbeh. Nie je to nič nové. Od roku 2015 som to uplatňoval, 50-tisíc dlhodobo evidovaných nezamestnaných sa od 1. januára 2015 zamestnalo tým, že sme im ponechali na pol roka aj dávku v hmotnej núdzi, oni prijali tú minimálnu mzdu, už to bol zásadný rozdiel, keď rátali len sociálne dávky, a pre nich bolo zaujímavé a motivačné pracovať. Toto sa týmto stráca, je to demotivujúce a my by sme mali mať záujem urobiť všetko preto, aby aj tí, ktorí doteraz nepracovali a teraz tú prácu našli, tú prácu nestratili a k tomu potrebujú motiváciu. Tá motivácia je o tom, že sociálne dávky nemôžu prekračovať minimálnu mzdu. Zavedením tejto nižšej k tomu dochádza. Nehovoriac o tom, že rodina štvorčlenná, kde len jeden pracuje, aj za tú vyššiu minimálnu mzdu, je stále pod hranicou chudoby. Ten, kto robí, by nemal byť pod hranicou chudoby, to je niečo choré. To znamená, my musíme pokračovať v tých princípoch zvyšovania tej minimálnej mzdy a toto, čo momentálne robíme, je pravý opak. To znamená, zlé rozhodnutie a opakujem, to rozhodnutie je proti vlastnému programovému vyhláseniu vlády.
Sú tu ďalšie veci, ktoré ste pomenovali v programovom vyhlásení, sociálna ekonomika. Práve teraz má veľmi, by som povedal, veľkú úroveň a dôstojnosť, aby bola uplatňovaná. Máme viacej ako sto sociálnych podnikov. To nie sú tie podniky z tej prvej vlády, ktoré tu boli kritizované, to sú na úplne inej báze postavené sociálne podniky. Tam je priestor. Nekvalifikovaní, možnože aj menej skúsení, aby našli na tie dva roky uplatnenie ako medzitrh práce a potom sa vedeli štandardne zamestnať. Tie sociálne podniky sú veľmi dôležité hlavne pre tie okresy, nazvem to, zaostalé, znevýhodnené, kde je potrebné v maximálnej miere podporiť, aby vznikali. Zákonník práce. Som rád, že tá zásadná zmena Zákonníka práce bola odsunutá až na jeseň, to znamená, bude väčší časový priestor pre sociálne partnerov, aby sa tejto otázke venovali. Ale už treba povedať, ten prvý pokus, v ktorom bol záujem dať do zákona 400 hodín navyše nadčasov, bol veľmi zlý pokus. Som rád, že to nakoniec pochopil aj, aj predkladateľ po rokovaní s Konfederáciou odborových zväzov, ale som osobne presvedčený, že toto je cesta do pekla. Tým štandardným európskym zákonníkom práce, ktorý dnes platí, sme dokázali za posledných osem rokov zamestnať 280-tisíc nových zamestnancov. To je spôsob a prostriedok, je odobrený aj Medzinárodnou organizáciou práce, aj sociálnou ekonomickou komisiou Európskej komisie, to znamená, má maximálnu podporu a platformu.
Súbeh mzdy a hmotnej núdze je v programovom vyhlásení vlády, v kontexte minimálnej mzdy, odchádzame od toho, je to zlé riešenie, treba sa k tomu jednoducho vrátiť.
Dôchodkový systém. Chcem poďakovať, že je vytvorená pracovná komisia, ale jedna zásadná chyba tu je. Bola, bola, bola zadefinovaná a schválená aj v samotnom programovom vyhlásení vlády. Odmietame povinnosť povinného vstupu do II. piliera pre mladých ľudí. Preboha, prečo odchádzame od základných demokratických princípov? Prečo nenecháme mladým ľuďom možnosť rozhodnúť sa? Zhodnotiť, zobrať na seba istú zodpovednosť. Znova ideme direktívne všetci povinne vstúpiť do, do II. piliera a to aj napriek tomu, že ten II. pilier potrebuje zásadne prekopať, a to aj napriek tomu, že my sme neurobili to, čo urobili Češi, Maďari, Poliaci, že vlastne II. pilier zrušili. My sme urobili opatrenia, aby bola zabezpečená väčšia kontrola a je na dôchodcovských správcovských spoločnostiach, aby urobili všetko preto, aby bola lepšia informovanosť, nižšie poplatky a ďaleko, ďaleko lepšie zvýhodnenie.
Toľko k zásadným veciam, ktoré súvisia s atribútmi sociálneho štátu, opakujem ešte raz, že stav, ktorý tu je, mi dovoľuje na záver povedať, že vláda sa pýši, ako veľmi pomáha, ale každodenná realita ľudí svedčí o niečom úplne inom. Sú odkázaní na dávky, živnostníci končia s podnikaním, lebo pre pár sto eur nedokážu zachrániť a nepokryjú odvody, ktoré s tým súvisia, ekonomika ide do kolien, koalícia sa háda a rieši bakalárske a diplomové práce, ale pomoc ľuďom stále nejde, a keď ide, ide pozde.
Je nevyhnutné, aby sa tieto veci rapídne zmenili, pretože toto je začiatok konca sociálneho štátu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. No, pán exminister, pán poslanec Richter, ja som ako v šoku, že vôbec sa postavíte k takejto, pri takomto bode odvolávanie premiéra Matoviča za rečnícky pult a máte tú odvahu hovoriť o úplne iných veciach, ako sú témou. A hlavne zabudnúť pritom, čo bolo v apríli 2017, kedy ste vy boli predmetom odvolávania v tejto snemovni. Tak ja vám to pripomeniem, pretože o tých veciach ste ako zabudli povedať, že kauza Čistý deň bola tá kauza, pre ktorú ste boli odvolávaný. To bola kauza, kde vlastne boli poškodzované práva detí, kde opakovane a systematicky boli ohrozované práva a právom chránené záujmy maloletých detí, ich život, zdravie a zdravý psychický, fyzický a sociálny vývin. Vašou nečinnosťou dlhodobo, kedy ste vlastne nechceli priznať, že sa tie veci dejú, ste zatajovali a nechali ste deti v rukách ľudí, ktorí nemali a v konečnom dôsledku boli aj odsúdení. Vy ste boli priamym, priamo zodpovedný za tieto stavy.
Taktiež vy tu vyčítate našej vláde za tých pár desiatok dní, ktoré sme vo vláde, nejaké sociálne prehrešky. Kritizujete obedy zadarmo, že zrušíme. Váš pohľad na svet, že obedy zadarmo majú byť nejakou sociálnou výchovou ľudí, tak to je naozaj niečo čudné, čo tu z vašich úst... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec Richter, ja sa chcem vyjadriť len k dvom kľúčovým veciam. A teraz to, prosím vás, nevnímajte, že si idem za každú cenu zastávať Rómov, ale v prvej časti ste sa zmienili, že ako keby vláda zlyhala a viac sa venovala samotným Rómom ako klientom, resp. starším ľuďom v DSS. Ja neviem, pýtam sa samého seba a pýtam sa aj vás, Rómovia nie sú ľudia? Však vy sami dobre viete a mnohí dobre viete, že Rómovia tiež sú ľudia, sú to slušní ľudia aj ako..., máme takých aj onakých, ako aj medzi bielymi, teda majoritou. Ale čo chcem povedať je to, že Rómovia pracujú mnohí v zahraničí. Čiže ja si myslím, že vláda veľmi promptne dobre zareagovala, aby eliminovala riziko. A, vďakabohu, že tak promptne zareagovala, zareagovala, pretože keby tak nezareagovala, tak si myslím, že to riziko šírenia nákazy v rómskych osadách by bolo ďaleko horšie. A ja chcem aj poďakovať z tohto miesta pánovi europoslancovi Petrovi Pollákovi, že na tom veľmi dobre začal promptne reagovať. Opakujem ešte raz, lebo si myslím, že to samotné šírenie v rómskych osadách by bolo ďaleko horšie. Čiže museli sme tak promptne zareagovať a odstrániť to riziko šírenia nákazy.
A ešte sa chcem vyjadriť k druhej téme alebo k druhej časti. Ja mám pocit, a to nielen teraz z vás, ale z viacerých poslancov SMER-u, vy ste zvolali túto mimoriadnu schôdzu, ale ja mám pocit, že vy sa tu už vyjadrujete k nie tým navrhnutým veciam, ktoré po obsahovej stránke máte teda v tom samotnom návrhu, ale už sa venujete úplne že všetkému. V tom vyčítate naozaj nám za tie štyri mesiace, čo sme my nezvládli, akí sme my amatéri a ja neviem čo. Však venujeme sa, prosím pekne, meritu veci, však...
A už len dopoviem. Však toto už je podľa mňa o vašom nejakom mediálnom PR, o vašom mediálnom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Pán minister Richter, musím povedať, že vaše vystúpenie bolo naozaj kultivované a aj vyvážené, pretože nekritizovali ste vládu za každú cenu, ale dokázali ste oceniť aj kroky a opatrenia, ktoré táto nová vláda prijala, ale na druhej strane ste sa, samozrejme, nemohli vyhnúť kritike, pretože tie opatrenia, ktoré jednak boli prijaté, prišli veľmi neskoro a niektoré neprišli vôbec. Vy ste povedali, že v náročných časoch občania dvojnásobne oceňujú silného lídra. To je pravda. Ja vás doplním v tom, že lídra, ktorý v ťažkých časoch dokáže spájať, a nie rozdeľovať. Žiaľ, pán premiér Igor Matovič, tieto kritériá vôbec nespĺňa.
Ale najsilnejšie posolstvo z vášho vystúpenia hovorilo o tom, na čo sme ešte v predvolebnej kampani strana SMER - sociálna demokracia upozorňovala, a to, že môže prísť k demontáži sociálneho štátu. A naozaj sa to deje. Pomenovali ste veci a vypichnem najmä to, že tu sa nám v Národnej rade podarilo schváliť ten 13. dôchodok, ale, žiaľ, táto vládna väčšina rozhodla o tom, že nebude vyplatený v decembri 13. dôchodok, ale ide sa na úspornejšiu variantu vianočného dôchodku. Naozaj mňa veľmi mrzí, že vláda sa rozhodla zrušiť obedy zadarmo. A presne, ako ste povedali, to nebolo len to, že rodičia ušetrili za tieto obedy, ale za tým jedným stolom sa stretli deti či už z chudobnejších, bohatých rodín a mohli jesť to isté jedlo, to znamená aj podpora zdravého stravovania. A naozaj vláda ide pripravovať aj zrušenie minimálnej mzdy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Janko, správne si pomenoval veci zo sociálnej oblasti, ktoré síce teraz nesúvisia úplne s meritom odvolávania úplne, ale (povedané so smiechom) robíš to presne tým istým štýlom, ako to robili samotní ministri aj koaliční poslanci. A myslím si, že patrí sa po štyroch mesiacoch, keď odvolávame pána premiéra a celú vládu, pripomenúť tejto vláde, že v sociálnej oblasti absolútne zlyháva a koná v rozpore so svojimi predvolebnými sľubmi.
Pán Matovič a pán Kollár garantovali pred voľbami ľuďom, že nesiahnu na sociálne opatrenia z dielne predchádzajúcich vlád. Deje sa tak presný opak. V prípade hnutia SME RODINA je to o to viac pokryteckejšie, že za všetky tie sociálne opatrenia, ktoré teraz rušia, aj hlasovali. Trinásty dôchodok zrušili. Dôchodcovia jednoducho nedostanú dôchodok vo výške priemerného dôchodku, dajú týmto ľuďom oveľa menej napriek tomu, že to majú legislatívne garantované, teda zákonom garantované, napriek tomu, že za to hlasovali. Fakt už nerozumiem aj rušeniu obedov zadarmo pre deti po tom, čo samosprávy zvládli ten ťažký prechod na tento systém. Opäť berú deťom spred úst teplé jedlo, pretože toto bola hlavná, hlavným cieľom nášho opatrenia, dostať viac detí k obedom zadarmo, čo sa aj podarilo, 30 % detí viac sa najedlo alebo je teraz v týchto mesiacoch, v tomto školskom roku.
No a posledná vec. Idú už aj po minimálnej mzde ako takí draci, takže ľudia si budú musieť zvykať na nižší sociálny štandard.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Ja len nadviažem na svojich predrečníkov. Takisto chcem povedať, ja som pochopila toto, že toto je ring voľný. Úplný odklon od témy, pretože dnes sa tu bavíme o tom, že odvolávame pána premiéra. Keď chápeme ten, tú jeho diplomovú prácu ako plagiát, potom ten dôvod na odvolanie bola veľmi slabá seminárna práca. A musím povedať, že aj tá debata, ktorá sa tu teraz vinie, a teda najmä po tej polnoci, vôbec nemá spoločné nič s tým, ktoré tam boli tie štyri body definované. Takže ja sa takisto via..., hovorím o tých svojich predrečníkoch, s tým súhlasím, škoda, že to povedali predo mnou. Chcela som povedať to isté.

Ďakujem za slovo. Pán Richter, hovorili ste niečo, že sme od témy, o súlade so zdravotným postihnutím a pomoci týmto osobám. Nuž dovoľte vyjadriť svoj názor smerom k sociálnej politike, ktorá tu bola uplatňovaná doteraz.
Z môjho pohľadu a z pohľadu mnohých organizácií, ktorým som aj ja zástupcom v súčasnosti, to bola politika v podstate platenia dávok a ich zvyšovania a lepenia očí a zapchávania úst týmto osobám cez tieto, toto zvyšovanie týchto dávok. Výsledkom tohto systému, ktorý je neudržateľný, a s ktorým keď táto vláda niečo nespraví a neprenastaví ho znova, bude jeho zrútenie, je iba väčšia izolácia týchto osôb a mnohokrát ešte ich väčšia vylúčenie.
Vaša politika zamestnanosti týchto osôb je robená naoko. Agentúry podporovaného zamestnávania nemajú konštantné financovanie. Agenda pracovných asistentov nefunguje tak, ako by mala fungovať. Dochádza stále k tomu, že je výhodnejšie tieto osoby ani len nezamestnať a využívať rôzne náhradné plnenia než sa seriózne zaoberať tým, ako túto politiku nastaviť tak, aby si oni samé dokázali zarobiť na seba v tej miere, v akej sú toho schopné a aké je ich, je to v západných krajinách.
Iba toľko som chcel.

Pán Richter, mňa zaujala časť, keď ste kritizovali pomoc, pomoc vlády pre podnikateľské subjekty. Ja ako člen hospodárskeho výboru aj s ďalšími kolegami sme navštívili podnikateľské subjekty aj veľkých zamestnávateľov. A títo, naopak, oceňovali túto pomoc, ktorá bola zo strany vlády. Pomoc bola rýchla, účinná. Takže myslím si, že tieto slová, ktoré ste tu povedali, že to nebola neschopná pomoc, sú ďaleko od pravdy. A títo zamestnávatelia, naopak, túto pomoc od vlády ocenili. Ďakujem.