12. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vrátim sa k tomu, čo už tu zaznelo ako príklad, že teda zo zahraničia je najlepší vlastník. To vôbec nie je pravda. Slovak Telekom sme predali Deutsche Telekomu, kde majoritným alebo významným vládnym akcionárom bol nemecký štát. Čiže aká je to privatizácia, koľko hlúposti sa natáralo. Takisto hlboko pod cenu. Pripomeniem, že ak by sa bola dvihla cena elektrickej energie pred privatizáciou energetických podnikov, tak by tie podiely boli oveľa vyššie pre štát. Takto boli oveľa vyššie pre Dzurindu, Sulíka a Mikloša. A pripomínam znovu, do dvoch možno do troch rokov sa vynaložené prostriedky vrátili a poskladali sme sa na ne všetci. Pričom ak väčšinu zo zdvihnutej ceny elektrickej energie po privatizácii dostali rozvodné spoločnosti, to nemalo žiadny význam, pretože ony v tom čase, odkedy to kúpili a kým sa im dvihla cena, začali brať obrovské dividendy. Nič neinvestovali, nič také veľké, aby to bolo oprávnené. Viacej mali dostať Slovenské elektrárne, producent energie, ktorý mal stále problémy. To len tak na pripomenutie tej minulosti.
Ďakujem.

Pán Kamenický, ja mám taký pocit, že vy v tom SMER-e trpíte nejakou zvláštnou formou selektívnej amnézie, pretože po dvanástich rokoch vášho vládnutia, to je, môžem pripomenúť, jedna generácia, sa vraciate k pánovi Dzurindovi, k pánovi Miklošovi o tom, že kto bol poradca v tomto čase. To je niečo šialené, to je niečo šialené a ja si myslím, že vy ste sa tam trošku zbláznili.
A taktiež ste spomínali, že ak je tu možnosť získať peniaze, ktoré sa tu rozkradli, tak je najvyšší čas. Veď vy ste v priamom prenose priznali vaše zlodejiny. Taktiež ste povedali, že pán Fico pil kolu na Vazovovej ulici. Veď vy ste zodpovedal otázku všetkých novinárov, ktorí sa ho to pýtajú dvanásť rokov. Dvanásť rokov sa ho pýtajú, že či pil kolu na Vazovovej. Nech sa páči, v priamom prenose. Pán Kamenický, ďakujeme.

Pán poslanec Kamenický, chcem sa ti poďakovať za vecné vystúpenie a vypichol by som také tri myšlienky. Prvá vec je, že si pripomenul tu sediacemu pánovi ministrovi Sulíkovi obdobie, kedy bol poradcom ministra Ivana Mikloša, ktorý nesie najväčšiu zodpovednosť za privatizáciu strategických podnikov, ako je Slovenský plynárenský priemysel alebo Slovenské elektrárne. Ale napriek tomu, že pán Sulík nebol členom, nebol v exekutíve, tak aj dnes s odstupom niektorých rokov súhlasí s tvrdením Ivana Mikloša, podľa mňa zvráteným tvrdením, že štát je zlý vlastník. A budem konkrétny. Neboli to len nevýhodné ceny, ale pri privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu sme síce odpredali ako štát len 49 % zahraničnému majiteľovi, ale v predstavenstve mal prevahu práve tento zahraničný partner. Takže úplne, úplne zle pre Slovensko.
Druhá vec, je dobré, že si pripomenul aj kauzu Gorila, lebo naozaj kauza Gorila je jednoducho o privatizácii, ktorá bola počas druhej Dzurindovej vlády, a najmä o províziách, ktoré boli za ňu vyplácané.
A tretia vec, súhlasím s tvojím konštatovaním, že pre Slovenky a Slovákov je zlá správa, že štát v zastúpení ministra hospodárstva Richarda Sulíka nenašiel takú odvahu, akú sme našli my, keď sme dokázali naspäť kúpiť Transpetrol, ale že Východoslovenská energetika sa nevráti naspäť pod správu štátu.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Viskupič, chcem povedať jednu vec. Čo sa týka napríklad, keď sa bavíme o tom, že kde je lepšie štátne vlastníctvo, určite zdravotníctvo. Ja nechápem, prečo by si tu mali súkromné spoločnosti odlievať peniaze alebo vytvárať si zisk na peniazoch, ktoré my si odvádzame do zdravotného poistenia. Tu sa vytvára divný model, ktorý preferuje privátne kliniky, tu si doktori robia niektoré výkony na privátnych klinikách. Na druhú stranu, to, čo je stratové, robia na štátnych. To je absurdné. Keby sme to mali pod jednou strechou zastrešené, tak by sa to dalo lepšie podľa mňa manažovať.
Čo sa týka pána Žiaka. Pán Žiak, vy hovoríte o Gorile. Tak si ju naštudujte, pozrite si, koľkokrát sa tam spomína kto a potom pochopíte, o čom je Gorila. Robert Fico bol v tom čase v opozícii, ak si nepamätáte, a vy sa snažíte vytvárať dojem, že celá Gorila je Robert Fico? Vy asi potom, ja neviem, kde ste študovali. Tak si to naštudujte, prosím vás. Vypočujte si to celé, však nájdete všetky nahrávky, nech sa páči. A tam pochopíte, kto čo privatizoval, kto za čo čo dostával. Takže toľko z mojej strany.

Ďakujem. Ďakujem pekne. No, oceňujem, že pán Žiga tu ostal aj pán Kamenický, obidvaja rečníci. Až tak ma neprekvapuje, že pán Fico a pán Blaha, tento slobodný obhajca sebeväčších blbostí, zrazu zdúchli. (Povedané s pobavením.) Tak chcem teda reagovať.
Pán Žiga, vy ste sa pýtali úvodom vašej reči, prečo sa štát neuchádzal o 49 % VSE. Dali ste takúto otázku. Po prvé preto, lebo pri tej cene, pri tej kúpnej cene to bola návratnosť 24 rokov. Ďakujem. (Povedané okoloidúcemu poslancovi.) Po druhé preto, lebo naozaj v dlhodobom časovom horizonte tam vidím veľké riziko manažovania.
A teraz odbočím k tomu, že štát je zlý vlastník. Spomínal to aj pán Taraba. Pán Taraba aj viacerí to spomínali, ale pán Taraba povedal takú vec, že už keď my sme teraz vo vláde, nemali by sme to vlastne hovoriť. Problém je v tom, že štát je z dlhodobého hľadiska zlý vlastník. Chcem vám uviesť niekoľko príkladov.
V 2004 som sa stal šéfom OLO. Dal som to naozaj poctivo do poriadku. Ja som tam trávil dni a noci. Ziskovosť OLO išla z nejakých 4 mil. korún na možnože 150, o korunách hovorím, hej. A prvýkrát v histórii OLO znížilo poplatky za odvoz smetí pre ľudí. A po mne tam, po mne tam prišla banda okolo, okolo viceprimátora Cíleka. Čiže štát nie je zlý vlastník, len keď to vlastní SMER, teda len keď vládne SMER, ale aj keď vládne napríklad SDKÚ. Pre mňa to bola tiež taká celkom solídna banda zlodejov. Vybrali to ale jak vianočnú hus, jak vianočnú hus. A koho tam podosadzovali. No a srdce mi krvácalo, keď som videl, kokso, koľko roboty. Ja som tam prepustil 90 ľudí, ani jedného smetiara, ale 90 ľudí zo 420 na tristo niečo, a 90 rodinám som vlastne zrušil ich príjem, museli si hľadať nejaký nový. Splatili sme vtedajšiemu primátorovi Ďurkovskému predčasne asi pol miliardy korún úver, čo mesto dalo na dokončenie spaľovne. No a potom Milan Cílek ako prvé, spolu tam s tými jeho pucipajtášmi, ako prvé kúpil úplne zbytočný pozemok niekde za spaľovňou, predražený, dodnes to tam leží ladom, hovorím vám, srdce mi krvácalo.
Sociálna poisťovňa. V dvetisícdesiatom sme to, teda nie ja, ale Ľuboš Lopatka, náš nominant, naozaj tam výrazne znížil prevádzkové náklady o 20 mil. eur. No čo si myslíte, ako rýchlo išli hore, keď tam došiel Muňko, ktorý tam, ktorý ešte bol aj tu poslancom Národnej rady, a teda nechápem, ako sa dá Sociálna poisťovňa riadiť a ešte byť aj poslancom, ale, ale to rozkrádanie sa jednoducho vrátilo. Môžte sa rozkrájať, nejakú chvíľu to manažujete dobre, a potom aj tak prídu po vás zlodeji. A zas to je preč.
No a teraz ďalšie dva príklady. Tá SPP matka. Však Robert Fico to kúpil v čase, keď tu bol neobmedzený vládca, mal tu 83 kolesíkov v Národnej rade. Za tú dobu, čo to mu patrilo, teda ako čo to, čo to kúpil a patrilo to a Robert Fico tam mohol dosadiť kohokoľvek, najlepšieho manažéra na svete. Výsledok je aký? 438 miliónov eur strata od toho obdobia do minulého roku. Čiže to je; celých šesť rokov je vládnutie Roberta Fica. Pán Kamenický, nad tým sa zamyslite! Veď aj vy ste tam boli, v tej strane. Alebo ešte tam, ešte aj ste, ja si to furt mýlim, ten SMER s tým druhým SMER-om. No ale každopádne teraz, kde, kde teda, čo ste spravili pre to, aby štát lepšie manažoval SPP matku, ktorá vyrobila takmer pol miliardy eur straty?
Cargo. Zastavili ste, toto je výbor... úplne že ukážkový, učebnicový príklad, pán Taraba, je Cargo. Mali sme možnosť to sprivatizovať za 400 mil. eur, štát by inkasoval 400 mil., mohol za to zlepšiť školstvo, zdravotníctvo a nemusel sa o to viacej starať. Nie, Robert Fico to zastavil. To bolo jedno z jeho prvých rozhodnutí v roku 2006, keď sa stal premiérom. Zastavil. Odvtedy Cargo vyrobilo ďalších 338 mil. straty; a to sú presné čísla, som si ich pozeral; 338. Potom tá strata prestala, ale len preto, že predali všetky svoje vagóny. Chápete? Cargo? Nákladná spoločnosť, železničná, predá 16-tisíc alebo, teraz neviem, či osem alebo 16-tisíc; nie, takto. Osemtisíc lokomotív mali a 16-tisíc vagónov. Ale povedzme, že tie čísla nesedia úplne presne. Každopádne všetky, tisíce vagónov predali, Cargo, železničná spoločnosť! Toto ktorý idiot môže spraviť?! No len taký, ktorému nikto nepozerá na prsty, lebo je to skrátka štátne vlastníctvo a z cudzieho krv netečie. A odvtedy, skrátka tunák Robert Fico pripravil krajinu o trištvrte miliardy eur. Tak akože, prosím vás, kde mi chcete, ukážte mi, kde teda je ten štát dobrý vlastník?
Tu mi aj niekto vyčítal, nejaký génius; jaj, to bol Blaha; že Slovenské telekomunikácie predal štát štátu vtedy, keď bola tá prvá privatizácia. A čo spravil Robert Fico? Komu to predal? On, štát, to predal nemeckému štátu, ktorý vlastní Deutsche Telekom. Však urobil presne to isté.
Vrátim sa teda na začiatok k tým; takže prvý dôvod bol veľmi dlhá návratnosť vloženého kapitálu. Druhý dôvod bol naozaj obrovské riziko manažovania, keby to patrilo iba štátu. A tretí dôvod bol ten, že približne 130 až 140 mil. inkasoval štát vtedy, v tom roku 2002, a kebyže to ja teraz kúpim, ako kebyže sa zasadím za to, aby to štát kúpil za tých 700 až 800 mil., tak jak by sa rozdrapoval tutok Robert Fico s Blahom, že šesťkrát drahšie a že jak ja plytvám peniazmi. A to bolo tiež jedno z rizík, čo som si povedal, že do toho nepôjdem. Takže v tomto je to diametrálne iné, pán Žiga, ten, tie prípady, kedy Robert Fico mohol kupovať a teraz.
No a potom tu došlo, to sa tu päťkrát opakovalo, že ja som bol poradcom Ivana Mikloša. Áno, bol som. Poradcom som sa stal piate... dvadsiateho, v deň, v deň Československa, dvadsiateho ôsmeho. Prepáčte mi, poradcom som sa stal 5. decembra 2002 a končil som 6. decembra 2003. Bol som poradcom presne jeden rok. Ja som dal výpoveď, akonáhle prešli všetky zákony k rovnej dani, bolo ich dokopy deväť, v Národnej rade. Ja som sa nevenoval ničomu inému ako rovnej dani a to bol taký, také veľké sústo roboty, čo sme tam mali, boli sme tam taký maličký tím štyroch ľudí na ministerstve, že ja som sa nikdy nevyjadril k žiadnej privatizácii. Ja si síce myslím, že štát je zlý vlastník, ale tú privatizáciu, ktorá vtedy bola, nepovažoval som a nepovažujem za správnu a najmä teda, keď vyplávalo potom neskôr, napríklad v Gorile, keď sme sa mohli dočítať, ako pán Haščák tam do radu všetkých uplácal a kupoval, ako tam chodili rôzni politici k nemu na Coca-Colu a povedali, jasné, na kšefty v zdravotníctve je tu Paška, a tak ďalej. Ja s týmto nič nemám. Ja, bol som poradcom, robil som poctivú robotu, zaslúžil som sa o to, že táto krajina mala rovnú daň, kedy zažila najvyššie hospodárske rasty, a za túto robotu moju, za jeden celý rok dokopy som inkasoval 42-tisíc slovenských korún. Bol som externý poradca a nikdy k ničomu inému na tom ministerstve som sa nevyjadril.
Ja viem, že to pánovi Blahovi stačiť nebude, bude si furt vykrikovať toto, ale ak vás zaujíma pravda a fakty, tak je to toto, čo vám teraz hovorím a je to dokázateľné, či už podľa mojich vyjadrení z tej doby, však to si môžte vygúgliť za pár minút, alebo keď si pozriete zmluvu moju, ktorú som vtedy mal a tak ďalej. Takže toľkoto.
No, poďme ďalej. Pán Žiga tu spomínal dlhovú brzdu, že vtedy platila; aha, už je tam; platí aj dnes dlhová brzda. To sú, podmienky sú veľmi, veľmi rovnaké, ale ďalej hovoril pán Žiga, že no ale na tie, na tú Stredoslovenskú energetiku nebolo predkupné právo. Okej, nebolo, to som už bol poučený v telke, ďakujem za toto, tak nebolo predkupné právo, ale teda chcem veriť, že premiér, ktorý má za sebou 83 poslancov v Národnej rade, ktorý vie meniť prakticky, však sme zažili tých kolesíkov, však to tu, ježišmária, jak, jak, jak (povedané so smiechom) tá, tu tá drezúra, jak v cirkuse, jak tu poctivo všetci rukami dvíhali, no však sme ich preto volali aj kolesíkovia. A mohol teda akože vyvinúť ďaleko väčší tlak, keby to naozaj chcel kúpiť. A tam bola cena polovičná, 386 mil., 386 mil. a stredoslovenská, 49 % Stredoslovenskej energetiky mohlo byť našich, ale Robert Fico to nevyužil.
Okej, povedzme, že nedalo sa za ten, za ten svet, ale určite nemusel súhlasiť s tým, že vzápätí po tom, ako tých 49 % bolo predaných pánovi Křetínskému, štát ako vlastník súhlasil s tým, že zdravá firma, ktorá má dostatok finančnej likvidity, si zobere trištvrte miliardy úver, 750 miliónov. To sa, samozrejme, vzápätí rozdelilo a pán Křetínský dostal 350 nazad okamžite vyplatených ako dividendu. On to dostal do daru.
Kto mi to tu vyčítal? Kto to, pán Kondrót, že sa teda sprivatizovalo, navýšili sa ceny a potom sa vrátil celý vklad vložený do privatizácie. Tak, Maroš Kondrót, prosím ťa, porovnaj to s tým, že Křetínský kúpi 49 % SSE a dva-tri mesiace neskôr SSE si zobere obrovský úver a ihneď to vyplatí ako dividendu a pán Křetínský dostane prakticky okamžite celú kúpnu cenu nazad. (Reakcia z pléna.) Tak, prosím vás, kto mi z vás tu chce rozprávať, že štát je dobrý vlastník? Ako už prestaňte s týmto! Štát je zlý vlastník. Nehovorím, že zahraničný vlastník je najlepší. Nie, nie, nehovorím to. Veľa vecí som neschvaľoval alebo som si nemyslel, že sú správne, ani počas tej privatizácie.
Privatizáciu Slovenských elektrární pokladám za prvotriedne svinstvo v podaní vtedajšieho ministra hospodárstva, najprv tam bol pán Malchárek, jak to bolo? Najprv tam bol pán Nemčič, po ňom Rusko, po ňom Malchárek za asistencie aj ministra financií Ivana Mikloša, lebo ešte aj ten tam chvíľu bol, prebehla privatizácia, ktorá bola, že čistý škandál. Áno, v tomto vám dávam za pravdu. Len, prosím vás, mňa s tým nespájajte, ja som s tým vôbec nič nemal. SaS vtedy ani len neexistovala.
No. Teraz mi tu hovorí pán Žiga, štát by mal vlastniť, štát by mal mať ambíciu vlastniť podiely v energetických spoločnostiach. No tak ešte raz, pán Žiga, prečo sa, Robert Fico mal trikrát možnosť, nepokúsil sa o to ani raz. Podstatný rozdiel ešte je ten, že pri VSE nedošlo k skutočnej zmene vlastníka. Dobre, ja som povedal, že VSE, E.ON patrí jednému, ste ma opravili, že oni si len navzájom vymenili akcie, pre mňa to je prašť jak uhoď, ale dobre. Každopádne tam nedošlo k skutočnej zmene vlastníka. K skutočnej zmene vlastníka došlo ale, keď Gaz de France predávalo SPP a oni skôr by boli ochotní to predať štátu ako teraz títo Nemci. Tam sa skôr dalo predsa vyjednávať. A Robert Fico aj vyjednal, jasné, to, čo je stratové, kúpil pre štát, to, čo je ziskové, dohodil Křetínskému. Akože gratulujem, no génius. Nechať si, pán Fico, u vás spravovať majetok, to by bola výhra!
No a teraz ešte jednu vec by som chcel prečítať (minister si vzal do rúk mobilný telefón), a síce tunák Robert Fico ocenil moju prostorekosť a berem to dokonca ako kompliment, lebo ja si myslím, najlepšie je na rovinu povedať a potom, a neklamať, a potom sa nemôžte zamotať. Ale, pán Fico, predsa len, chcem vám z Pravdy; Pravdu poznáte určite; tak tam sa píše: "Podľa bývalého ministra hospodárstva," teda pána Žigu, "má vláda niekoľko nástrojov, akým spôsobom vie nakúpiť takýto strategický majetok do vlastníctva." A teraz ide citát, pán Žiga hovorí: "Treba povedať, že pri úrovni hodnoty tohto podielu možno na úrovni 700 až 800 mil." sa zisk spoločnosti vráti do desať rokov, "sa táto investícia vráti do desať rokov." Tam, dúfam, že už viete, že ste spravili chybu, lebo ste zarátali hodnotu iba tých 49 % a porovnali ste to s celým ziskom, ale to ste si asi uvedomili. Každopádne, pán Fico, to je verejná informácia, čiže (povedané s pobavením) som rád, že oceňujete moju prostorekosť, ale, ale v tomto prípade je to úplne bezpredmetné.
Pán Blaha povedal: Nemcom sme, akože ja, ja som odovzdal za pár šupek strategické podniky. Takže ešte raz, Nemcom odovzdal Robert Fico Slovak Telekom 49 %, nie ja. Ako som hovoril úvodom mojej reči, ja som nikdy nič nesprivatizoval ani som nikdy nič neprivatizoval. Prosím vás, toto berte ako fakt.
No. A teraz vám ešte poviem jeden konkrétny príklad toho, napríklad že prečo, prečo si myslím, že štát je zlý vlastník. Už len taká drobnosť, ako je odmeňovanie top manažérov. Tak bolo nastavené tak, že top manažéri tej stratovej matky SPP neboli, im sa nezohľadňovala tú stratu, ktorú vygenerovali oni, ale všetko dokopy vrátane tých extrémne ziskových dcér. Tým pádom top manažéri SPP, dosadení Robertom Ficom, robili rok čo rok veľké straty a ešte za to dostávali odmeny, lebo sa im zarátalo z celého. To bola jedna vec, ktorú napríklad pán Žiga mohol zmeniť, nezmenil to, zmenil som to až ja. Vedenie SPP matky dostane odmeny podľa výsledku matky. A v roku 2021, prvý celý rok, čo to budeme mať my pod palcom, spravím všetko pre to, aby tá, spolu s vedením SPP, aby tá matka bola na nule, aspoň na nule. Minulý rok mala 100 mil. stratu.
No, potom sa to zase točilo okolo Dzurindovej vlády. Ešte raz vám hovorím, kradli tiež hodne, však nakoniec preto vznikla SaS. Preto, preto nakoniec som sa ani s Dzurindom nedohodol, to si môžte prečítať v blogu z januára 2009/10. Tam to nájdete. Preto lebo jednoducho; a okrem toho naša vláda mala takmer žiadne korupčné kauzy, ale keď mala, tak to boli platinové sitká SDKÚ alebo Osrblie a tak ďalej. Ale to neznamená; tak, tak asi zelené jak červené či modré jak červené.
Potom neviem, pán Kamenický, čo tu okolo tej Ameriky točil, ale aby ste vedeli, pán kolega, USA, USA nie sú mojím vzorom. Určite nie. Už vonkoncom nie tam s tým nafúkancom prezidentom. Rozhodne nie sú teda mojím, mojím vzorom, to ste asi si ma s niekým pomýlili.
No a na záver jednu vecnú otázku, ktorú položil pán Fico, chcel by som teda na ňu odpovedať. Áno, predkupné právo máme naďalej. Čiže ak by, my sme sa len zriekli uplatnenia, my sme nepredali predkupné právo za tých 35,2 mil., čiže ak by došlo v budúcnosti znovu k nejakému prevodu, tak Slovensko má predkupné právo na 49 % Východoslovenskej energetiky.
Posledná vec, ktorú by som chcel spomenúť; ešte; áno, posledná vec, ktorú by som chcel spomenúť, sú Malženice. No, máte pravdu, pán Fico, Malženice päť rokov stáli. Poviem vám krátku históriu.
V roku 2010, 2008 až 2010 sa stavali. Bola to veľká investícia, 400 mil. eur, a teda nabehli, bežali dva roky a potom cena plynu natoľko stúpla, že Malženice sa neoplatilo ekonomicky prevádzkovať, to znamená, boli odstavené. Stálo to už len asi, asi pol milióna euro ročne, tá prevádzka toho odstavenia, preto lebo naďalej to muselo byť strážené, tá, tá hlavná turbína, tá sa musí neustále točiť, i keď nízkymi otáčkami, lebo by sa ohla a takéto veci. No a keď cena plynu klesla, tak to potom znovu nabehlo a dnes, dnes to ako veľmi solídne zarába.
Ja neviem, kedy ste tam vy boli alebo či vôbec ste tam boli, pán Fico, a ja som si, ja som tam bol prednedávnom. To je funglovka. Ja som si to bol; to žiadne, že kopa šrotu, nič, to je funglovka. Bol som si to celé pomerne detailne obzrieť, mám trochu skúseností z OLO, lebo aj tam sme mali turbínu, a ten, tie Malženice majú akože svoju hodnotu, ale majú jednu, majú jednu výnimočnosť, ktorú, ktorú na Slovensku nemá žiadna iná elektráreň. Ony vedia ten, takzvane sa tomu hovorí, že vedia nabehnúť z úplnej tmy. Totiž vy neviete elektráreň len tak, že, že zapnem a ide, hej? Aby ste rozbehli turbínu, musíte mať pomerne silný zdroj elektrickej energie. Keby na Slovensku vypadlo že úplne všetko, už jedno, či teroristickým útokom, alebo čo, tak Malženice sú tá jediná elektráreň, ktorá dokáže nabehnúť z úplnej tmy. Malženice vedia, sú, sú, vedia slúžiť aj ako tzv. špičkový vzor, prepáčte, špičkový zdroj, len to netreba, preto lebo Robert Fico s jedným z jeho mecenášov pánom Brhelom tam pouzatvárali strašidelné zmluvy na SEPS-e. Tie už medzičasom legendárne naftové generátory, ktoré vlastne len stoja, lebo ich nik, lebo, lebo SEPS kúpil asi trikrát väčšiu kapacitu tých špičkových zdrojov, ako mal, no tak teraz to stojí, za to platíme obrovské peniaze. Tiež vám pekne ďakujem, pán expremiér, super!
Preto sme si aj povedali, lebo ja som teda očakával, že tie Malženice by sme vedeli kúpiť za nejakú rozumnú cenu. Ale nakoniec, nakoniec k tomu nedošlo, tak sme si iba zmluvne dohodli, v podstate zadarmo, lebo je to súčasť tej zmluvy, lebo to nie je jediné, že 35 mil. dostane slovenský, dostane Slovensko, ale tam sú aj iné, iné podmienky typu, že musia zainvestovať asi miliardu, že nebudú ľudí prepúšťať a tak ďalej. No a jedna z tých podmienok je, že v prípade krízy bude mať spoločnosť SEPS neo... výlučný a neobmedzený dosah na riadenie Malženíc. A nakoniec sme si povedali: Dobre, to by malo stačiť a tie peniaze použijeme na niečo rozumnejšie.
Ja vám veľmi pekne ďakujem za pozornosť, dámy a páni, a teším sa na moju budúcu návštevu tu v Národnej rade. Dovidenia. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne a páni poslanci, dovoľte mi uviesť v krátkosti na úvod náš návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Jedná sa naozaj o úplne apolitický odborný návrh, v ktorom, o ktorý, dokonca v predvolebnej kampani aj pán minister hospodárstva Richard Sulík tiež o ňom rozprával. Ekonomický rast na Slovensku, ako aj vo svete dosiahol v čase svetovej konjunktúry nadpriemerné čísla a od vypuknutia pandémie a vírusu COVID-19 začala ekonomika na Slovensku, ako aj vo svete stagnovať a postupne prechádza do recesie. Preto sme pripravili návrh zákona, ktorý by mal aspoň čiastočne pomôcť ekonomike v niektorých regiónoch. Pomôcť, ale viac uvediem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Beluského, Rastislava Schlosára, Milana Mazureka a Stanislava Mizíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 208). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré ako pre mňa spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som teraz konkrétnejšie uviedol náš návrh zákona.
Koncom júla tohto roka bola na Slovensku podľa štatistík Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny evidovaná miera nezamestna, nezamestnanosti na úrovni 7,65 percenta. Na Slovensku stále máme regióny, medzi ktorými sú výrazne rozdiely v úrovni nezamestnanosti, ako aj v životnej úrovni. Medzi najhorších desať okresov podľa miery evidovanej nezamestnanosti patria okresy Rimavská Sobota, kde je miera nezamestnanosti až 20,51 %, Revúca, Kežmarok, Vranov nad Topľou, Sabinov, ktoré sú nad 15 %, Rožňava, Trebišov, Sobrance, Poltár a Svidník, ktoré sú všetky nad 13 %. Všetko sú to okresy, ktoré sú buď z Banskobystrického, Prešovského, alebo Košického kraja.
Tieto okresy majú okrem vysokej nezamestnanosti spoločné aj to, že sú zapísané na zozname najmenej rozvinutých okresov, ktorý vedie a pravidelne aktualizuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Nízka životná úroveň a nedostatok pracovných miest majú za následok migráciu pracovnej sily do rozvinutejších regiónov, odliv mladých ľudí do zahraničia a prehlbujúce sa regionálne rozdiely.
Vláda má k dispozícii niekoľko nástrojov, ako tento negatívny trend zvrátiť. Medzi tieto nástroje patria, patrí napríklad pomoc v rámci zákona č. 336/2015 o podpore najmenej rozvinutých okresov alebo zákon 561/2007 o investičnej pomoci.
Podľa informácií zverejnených na internetovej stránke Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky dostalo v rámci zákona o investičnej pomoci od roku 2002 pomoc už viac ako 200 domácich a zahraničných subjektov. Z toho však iba 28,44 % prípadov išlo o pomoc do najmenej rozvinutých okresov. Zarážajúca je však investičná pomoc v ekonomických číslach, kde je celkovo preinvestovaných; z 1,9 mld. eur išlo do najmenej rozvinutých okresov iba 308 mil. eur, to znamená iba 15,86 percenta.
Z uvedených čísel je evidentné, že poskytovanie investičnej pomoci zo strany štátu je mimoriadne drahý nástroj, a preto by mal byť využívaný sporadicky a veľmi racionálne. Nesprávne alokovaná investičná pomoc do vysoko rozvinutých regiónov môže zdeformovať zdravé trhové prostredie natoľko, že investičná pomoc bude vo svojom konečnom dôsledku kontraproduktívna.
Umelé zvýhodnenie jedného podnikateľského subjektu môže v regiónoch s nízkou nezamestnanosťou viesť k všeobecnému nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily a k následnému krachu iných firiem pôsobiacich v danom regióne. Situáciu a investície v regiónoch, kde je dobrá infraštruktúra, silná konkurencia a vysoká miera zamestnanosti zvyčajne spoľahlivo vyrieši aj prirodzené trhové prostredie. Naopak, v najmenej rozvinutých regiónoch s vysokou mierou evidovanej nezamestnanosti je príchod investora schopného vyrábať, predávať a vytvárať nové pracovné miesta vítaným pozitívnym stimulom pre rozvoj regiónu a postupnú elimináciu tzv. hladových dolín.
V prípade investičnej pomoci smerovanej do najmenej rozvinutých okresov je riziko negatívnej deformácie trhového a konkurenčného prostredia zvyčajne minimálne. V dôsledku nesprávne nasmerovanej investičnej pomoci zo strany štátu, nedostatočne rozvinutej infraštruktúry a dlhodobej ignorácie najmenej rozvinutých okresov stredného a východného Slovenska vznikol stav, že v mnohých regiónoch sa o ekonomickom raste a zvyšujúcej sa životnej úrovni nedá ani hovoriť. Deformácia trhového a konkurenčného prostredia aj kvôli nesprávne alokovanej štátnej pomoci vyústila do extrémne veľkých regionálnych rozdielov, vyľudňovania chudobnejších regiónov a prílivu lacnej, často nelegálnej pracovnej sily zo zahraničia.
Jasným dôkazom komplikácií, ktoré môžu nesprávne, ktoré môže nesprávna alokácia investičnej pomoci spôsobiť, je napríklad investičná pomoc do spoločnosti Jaguar Land Rover, ktorá postavila fabriku pri Nitre, teda v regióne, kde bola evidovaná miera nezamestnanosti koncom roka 2016 na úrovni 5,22 % a koncom roka 2017 na úrovni 2,9 percenta.
Za účelom znižovania regionálnych rozdielov, podpory zamestnanosti v najmenej rozvinutých okresoch a obmedzení prílivu lacnej pracovnej sily zo zahraničia do vyspelých okresov preto predkladáme predmetnú novelu zákona č. 561/2007 o investičnej pomoci. V rámci tejto novely navrhujeme upraviť definíciu oprávneného prijímateľa investičnej pomoci tak, aby mohol štátnu investičnú pomoc získať len taký prijímateľ, ktorý plánuje zrealizovať investičný zámer minimálne v jednom z najmenej rozvinutých okresov na Slovensku. Tým by prišlo k praktickému presmerovaniu štátnej investičnej pomoci do najmenej rozvinutých okresov a k súčasnému obmedzeniu nepotrebnej štátnej investičnej pomoci do okresov s nízkou evidovanou mierou nezamestnanosti.
Návrh zákona nepredpokladá zmenu výšky poskytovanej investičnej pomoci zo štátneho rozpočtu, iba zmenu prijímateľov tejto pomoci. Investičná pomoc smerovaná do najmenej rozvinutých regiónov prispeje k naštartovaniu hospodárstva v daných regiónoch, čo bude mať v konečnom dôsledku jednoznačne pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Novela zákona bude mať tiež pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozitívny vplyv na hospodárenie obyvateľstva.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážený pán Beluský, chcem sa spýtať, pretože z tohoto výstupu v podstate vyplýva, že predpokladáte, že ak sa zmení poskytovanie štátnej pomoci, tak začnú chodiť investície do častí Slovenska, do ktorých štát to nasmeruje.
Moja skúsenosť je taká, že, že tie rokovania s investormi sú také, že investori povedia, do ktorých lokalít chcú ísť v rámci Slovenska, potom povedia v rámci Maďarska, v rámci Rumunska, v rámci Bulharska, urobia si kolečko so všetkými štátmi, od každého si vypýtajú, kto akú štátnu pomoc im poskytne, a z toho sa potom vyberú, kde dostanú najviac, kde dostanú najviac hotovosti, kde dostanú najlacnejšie pozemky, kde majú najdostupnejšiu pracovnú silu, najviac, najviac vzdelanú pracovnú silu, ak ju takú potrebujú, a podľa toho sa rozhodnú.
To znamená, chcem sa spýtať druhú vec, že či ste v tejto veci aj rozmýšľali, akú hodnotu pre Slovensko majú niektoré investície, ktoré môžu ísť na západné Slovensko napríklad. Vytvárajú veľmi málo pracovných miest, ale pracovných miest s veľmi vysokou pridanou hodnotou. A bohatstvo nevzniká len počtom ľudí, ktorí sú zamestnaní, ale aj to, akú produktivitu majú. A tieto návrhy, ktoré, ktoré ste navrhli, tie všetky sú pozitívne v zmysle, ak predpokladáme, že ak zmeníme štátnu pomoc, tak investori pôjdu tam, kam im to my nakážeme, ale či sa neobávate toho, že Slovensko prestane byť schopné prijímať investorov, ktorí síce nemusia veľa ľudí zamestnávať, ale zamestnávajú alebo produkujú vlastne veľmi vysokú pridanú hodnotu, keď napríklad si pozrieme, že automobilka dokáže zamestnať iba tritisíc ľudí, tak produktivita v automobilke je oveľa vyššia, ako keď tritisíc ľudí zbiera zemiaky niekde na poli. Takže tie faktory sú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za faktickú poznámku. Pán poslanec Taraba, to, čo si povedal, ono to, ty vlastne predpokladáš to, že štát podporuje zahraničných investorov, ale tá pomoc investičná by nemala byť len pre zahraničných investorov, ona by mala byť v prvom rade podľa nás pre domácich investorov, domácich podnikateľov. To znamená, že my musíme podporovať slovenské podnikateľské subjekty, ak teda máme možnosť zo štátneho rozpočtu takéto peniaze niekde investovať, a tí nebudú utekať do zahraničia, do Maďarska, do Poľska alebo do iných krajín.
Teraz sme v situácii, kedy tá ekonomika naozaj nie je v stave, aby možno štát mohol investovať také finančné prostriedky ako možno za minulé roky, ale veď hovorí sa práve to, že práve keď nastáva čas krízy, tak práve vtedy by mal štát tú ekonomiku naštartovať aj takýmito možno nástrojmi. A my sa nachádzame na Slovensku v situácii, kedy my musíme ako štát začať smerovať tú pomoc do regiónov, ktoré, ktoré si tú pozornosť za posledné roky vôbec nejakým spôsobom nezískavali, pretože na západnom Slovensku, už keď hovoríme o automobilovom priemysle, tak tam máme naozaj úplne dostatočne rozvinutý tento, tento trh a práve stredné a východné Slovensko sú trhy, ktoré túto pozornosť v minulosti nemali. A práve preto by sme mali túto investičnú pomoc smerovať do týchto regiónov.