12. schôdza

Vážené kolegyne a kolegovia, poviem vám, prečo je tento návrh zákona potrebný. A pôjdem do takých podrobností, lebo ja som človek praxe. Budem sa zaoberať sociálnou tragédiou a demografickou katastrofou spôsobenou zlými rozhodnutiami a nesprávne nastavenou investičnou pomocou.
Pochádzam z okresu Rimavská Sobota. Nezamestnanosť je vyše 20 percent. V susednom okrese Revúca je vyše 18-percentná nezamestnanosť. Okres Rimavská Sobota je v posledných desaťročiach bitý a zbedačovaný. Bitý poriadne hrubou palicou a zbedačovaný všetkými ekonomickými opatreniami mnohých vlád. V priebehu niekoľkých desaťročí sa absolútne zrušili a zruinovali kľúčové firmy zamestnávajúce miestne obyvateľstvo, zásobujúce región Gemera, ale tiež aj Slovensko. To, čo sa za desiatky rokov vybudovalo, a podotýkam, vybudovalo sa to z absolútneho ničoho, po roku ´89 poväčšine skapalo. Skapalo tak, že to skrachovali či vytunelovali privatizéri, či skúpili zahraniční investori, ktorí to kúpili len preto, aby to zrušili a mohli nám predávať svoje šunty.
Poskytovanie investičnej pomoci zo strany štátu do tohto okresu, ale aj iných okresov je absolútne nedostatočné. Nesprávne alokovaná investičná pomoc do vysoko rozvinutých okresov totálne devastuje zdravé trhové prostredie, vytvára sociálnu tragédiu, demografickú katastrofu. V mojom a priľahlých okresoch to vidno najlepšie. Odliv práceschopného obyvateľstva spôsobuje vymieranie a vyľudňovanie mnohých oblastí, kde lacné domy húfne skupujú – slušne povedané, áno, slušne sa vyjadrím – občania, ktorým sa pracovať buď nechce, alebo nemajú žiadne vzdelanie.
A potom je tu ešte jeden taký špeciálny model, ktorý funguje v regióne Gemera. Mladí odídu za prácou do zahraničia či na západné Slovensko, už vracať sa im nechce. Starí vymierajú. A je to presne podľa hesla: A čo mladé zutekalo a čo staré pomrelo. A tu nastáva tento problém.
Realitní agenti, napríklad z Popradu či inokadiaľ, si vytipujú najproblémovejšie rodiny u nich. Skúpia ich domy. A čo ďalej? Šup-šup, kúpia lacné domky na Gemeri, domky sa dajú už kúpiť aj za 3- – 5-tisíc eur, a už je tu prísun nového obyvateľstva. Ale je to iné obyvateľstvo, ktoré tam žilo. Vzdelanie žiadne. Pracovné návyky skoro nulové, česť výnimkám, ktoré, ktorí sa krátkodobo – aj to častokrát načierno – zamestnajú pri ťažbe dreva. Keď sa do obcí prisťahujú čo len štyri také rodiny, ceny nehnuteľností klesnú ešte raz toľko, ako je ten; a to je ten začarovaný kruh, v ktorom sa točia tieto regióny.
Preto si myslím, že také investície, ako je Jaguar, sú nezmysel, ktorý degeneruje trhové prostredie. Dáva prácu tam, kde už nie je pracovná sila. Jednak odčerpáva ľudí zo slabších regiónov a dováža na prácu cudzincov, ktorí zárobok posielajú do domovských krajín a peniažky sa netočia u nás. V domovských, v ich domovských krajinách.
A viete si predstaviť ešte aj takýto aspekt, ktorý postihuje Gemer? Rodiny sa týždne, mesiace nevidia, rozpadávajú sa manželstvá. Preto, práve preto je tento zákon potrebný. Hovoril by som dlhšie, ale toto rúško, toto Matovičovo znamenie, už mi včera trikrát vyvolalo astmatický záchvat, takže končím.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky.
Ako prvý pán poslanec Mazurek.

Stano, pred tým, než pôjdem do rozpravy k samotnému návrhu, chcem súhlasiť v podstate s jednou tou časťou, ktorú si tu podotkol a ktorú si mnohí ľudia neuvedomujú. Ty žiješ v tom okrese Rimavská Sobota a tým pádom vieš, čo sa deje, a ako si hovoril, že ľudia povedzme spod Tatier, z okresu Popradu, Kežmarok a tak ďalej, častokrát využívajú tieto okresy, kúpia tam lacné domčeky a následne tam presťahujú našich neprispôsobivých. Takto v podstate vyriešili problém na námestí v Kežmarku, kde bolo množstvo neprispôsobivých rodín a robilo to hanbu celému mestu, tak kúpili domčeky v Jelšave a hodili vám ich tam. Riešenie to, samozrejme, nie je žiadne a ľuďom v Jelšave to spôsobuje obrovské problémy. A mám aj ďalšie informácie o tom, ako postupne z mnohých dedín starostovia využívajú túto iniciatívu, aby sa zbavili neprispôsobivých od nás a všetkých vám ich tam teraz hádžu. Ja s tým nesúhlasím, nie je to správne riešenie a je mi úprimne ľúto všetkých ľudí v Rimavskej Sobote, v Jelšave a v ďalších regiónoch, ktorí toto musia zažívať, lebo štát sa k tejto téme stavia, ako keby to ani problém nebol.

Pán poslanec Kočiš.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, veľmi pekne ďakujem za tvoj príspevok. Rovnako ako aj ty, aj ja žijem v okrese, v regióne, ktorý patrí medzi najmenej rozvinuté na celom území Slovenskej republiky, a tento problém, na ktorý si poukázal, je veľmi pálčivý, je veľmi ťažký a žiadna vláda od roku ´93 sa týmto problémom nezaoberala, nechcela zaoberať a absolútne ho neriešila. Nechávalo sa to jednoducho plynúť ako taká tichá voda. Ale to nemení na tom nič, že jednoducho táto skupina obyvateľstva, ktorá svojím správaním, nie veľmi príkladným, pohoršuje a dáva taký zlý príklad toho, že aj niekto, kto by sa možno chcel prispôsobiť, sa prispôsobiť nevie, pretože na to nemá vytvorené podmienky. A takýmto benevolentným správaním všetkých vlád na území Slovenskej republiky, ktoré tu naozaj boli, sa vytvárajú hladové doliny, doliny, ktoré v podstate, kde, ako povedal jeden bývalý premiér, kde nič nie je. A toto je naozaj smutné, pretože aj regióny Spiša, Gemera, Šariša, Zemplína boli kedysi pýchou slovenskej ekonomiky, pýchou Československej republiky, vyrábali, produkovali, ľudia tam žili, žili spokojným spôsobom života, ale jednoducho na tieto regióny sa v určitom čase zabudlo, ako keby tam ľudia prestali žiť, ako keby tam vôbec už nikdy nemal nikto žiť.
Ale, naopak, treba sa zamyslieť nad tým, že investície by naozaj mali ísť do týchto najmenej rozvinutých okresov a investície veľkých podnikov, ako bola KIA, teraz Land Rover v Nitre, Volkswagen v Bratislave, myslím si, že ak by všetci východniari alebo ľudia z juhu Banskobystrického samosprávneho kraja prišli naspäť domov, ak by mohli pracovať v týchto fabrikách aj na východe, tak v Bratislave neostane nik.

S reakciou na faktické pán poslanec Mizík.

Ďakujem za slovo. Ďakujem za faktické poznámky. Chcel by som len podotknúť, že toto vyľudňovanie a osídľovanie novými prišelcami vyvoláva údiv a šok u domácich, ktorí sa ako-tak prispôsobili. Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Štyria páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Ako prvý pán poslanec Kotleba. Pripraví sa pán poslanec Mazurek. Nech sa páči, pán poslanec.

Vážený pán podpredseda, milé kolegyne, vážení kolegovia, tu sa už nejaké rúška nachádzajú pre istotu, také erárne. Ja som pôvodne nechcel vystúpiť k tomuto nášmu návrhu, pretože kolegovia toho povedia veľa a vysvetlia to z každej strany, ale chcem reagovať na faktickú poznámku Tomáša Tarabu na kolegu Martina Beluského.
Tento náš návrh zákona bol v podstate motivovaný tou nešťastnou vládnou investíciou Land Rover Jaguar v Nitre v hodnote viac ako 625 mil. eur. Vládnou investíciou v regióne alebo podporou teda zahraničného investora, ale z vládnych peňazí, môžme to nazvať aj vládna investícia, vládnou investíciou v regióne, kde bola a je dlhodobo jedna z najnižších mier nezamestnanosti v rámci okresu v rámci celej Slovenskej republiky.
Pozrime sa teda s odstupom času, aké dopady, ekonomické a sociálne, táto investícia zapríčinila. Negatívne externality tejto investície výrazne prevýšili externality pozitívne. O pozitívnych externalitách môžme hovoriť asi len v akomsi reklamnom alebo marketingovom hľadisku, že Slovensko túto investíciu vybojovalo a získalo. Nič iné pozitívne na tejto investícii nájsť nevieme, pretože investícia Land Rover Jaguar, keď sa na to úplne objektívne pozrieme, aké teda zlepšenie, aké zlepšenie života priniesla ľuďom, či už v regióne, alebo na celom Slovensku, tak tie odpovede sú len negatívne. V Nitre, a to vám povie každý, máme tu ako poslanca aj primátora mesta Nitry, zapríčinila obrovský nárast kriminality cudzincov. Obrovský nárast kriminality cudzincov, pretože táto firma aj s vládnou podporou musela zamestnávať a zamestnať stovky cudzincov, pretože, prirodzene, v regióne, kde bola veľmi nízka nezamestnanosť, nikto nechcel ísť robiť niekde do montážnej haly, nikto nechcel opustiť svoju prácu len preto, že tam prišiel Land Rover. Dokonca niektoré štvrte Nitry zmenili ráz svojho života, kde ľudia prestali večer spoločensky žiť práve v obave pred touto kriminalitou.
Vláda, minulá vláda, vidiac, aká nešťastná bola investícia Land Rover Jaguar za 625 mil. eur, dokonca musela prijať ten zákon, ja ho pracovne nazvem zákon o pracovnej mobilite, kde sa snažila donútiť ľudí z východného Slovenska, aby za päťtisíc eur opustili svoje domy, svoje rodiny a išli robiť na západ, išli robiť do Nitry. A vidíme, že tento zákon má úplne biednu, biedny efekt, biedny výsledok.
Keď sa na to pozrieme z pohľadu tej produktivity, ktorú tu pán Taraba spomínal, tak to, že môže byť v tom, v tej fabrike vyššia produktivita ako niekde, kde by ľudia pracovali povedzme v poľnohospodárstve, je síce pravda, ale z produktivity, z miery produktivity tí ľudia nevyžijú. Nikto z nás nežije z miery produktivity. Miera produktivity je pekný údaj, ktorý hovorí o tom, aká efektívna je práca, ako efektívne sa niečo vyrába, ale, ale nehovorí nič o tom, ako efektívne, ako dobre, ako hodnotne z toho ľudia žijú.
A v konečnom dôsledku, kolegyne, kolegovia, ak by v tom čase platil náš zákon, ktorý tu dnes prejednávame, a vláda by nemohla investovať 625 mil. eur do Nitry, kde to naozaj neprinieslo nič alebo len veľmi málo pozitívneho, tak ak by tie peniaze chcela investovať, musela by ich investovať do tých najmenej rozvinutých okresov, či do prvej desiatky, alebo do dvadsiatich. A keď si 625 mil. eur rozdelíme aj dvadsiatimi okresmi, vychádza nám viac ako 30 mil. eur na jeden okres, ktoré by vláda mohla preinvestovať v každom jednom z tých najmenej rozvinutých okresov... (Ruch v sále. Rečník sa obrátil na predsedajúceho.)

Pellegrini, Peter, podpredseda NR SR
Pardon, pán poslanec.

Kotleba, Marian, poslanec NR SR
... v každom jednom z tých najmenej rozvinutých okresov.
A musíte uznať aj vy, čo ste tu poslanci z východného Slovenska, že 30 mil. eur preinvestovaných, ja neviem, v Rožňave, v Sabinove, v Starej Ľubovni, v Sobranciach by prinieslo úplne iný výsledok. Úplne by stačilo, ak by vláda Slovenskej republiky za tie peniaze, za tých 30 mil. v každom z týchto okresov vytvorila napríklad sociálny podnik. Napríklad sociálny podnik, kde by, kde by dlhodobo nezamestnaní ľudia vyrábali povedzme len stavebný materiál, ale mali by prácu, boli by užitoční, získavali by pracovné návyky.
A my sme namiesto toho dali 625 mil. nejakému oligarchovi, ktorý si v Nitre postavil fabriku. Dodnes nevieme, čím bola táto investícia motivovaná, lebo určite nebola motivovaná záujmami Slovenskej republiky a jej obyvateľov. Dodnes nevieme, či a komu sa koľko peňazí z tejto investície nejakými bočnými chodníčkami niekde vrátilo. Lebo inak mi to nedáva súvis. Inak mi to nedáva súvis, aby peniaze daňových poplatníkov, všetkých občanov Slovenskej republiky, neboli investované na zlepšenie života v tých, v tých najmenej rozvinutých, najchudobnejších okresoch, ale aby takáto obrovská čiastka išla na výstavbu zbytočnej, nepotrebnej a nežiaducej fabriky v Nitre.
Náš návrh zákona, ako povedal Martin Beluský, je úplne apolitický. Úplne apolitický a jeho jediným cieľom je zákonným spôsobom donútiť vládu Slovenskej republiky smerovať vládne investície, smerovať peniaze daňových poplatníkov do tých regiónov Slovenska, na ktoré sa dlhodobo programovo zabúda. Na ktoré sa dlhodobo programovo zabúda. A podporou tohto zákona by naozaj aj súčasný parlament ukázal, že sa vie povzniesť nad nejaké politické naťahovačky a že tie sľuby, ktoré tu pred voľbami veľké boli, ako sa to ide všetko zmeniť, tak skutočne začnú naberať na nejakej realite. Na nejakej, na nejakých výsledkoch, na nejakých hmotných činoch, aby aj tí ľudia na východnom Slovensku, aj tí ľudia na južnom Slovensku, aj na juhu bystrického kraja, aby aspoň nadobudli ten pocit, že vláda tu bude chcieť pre nich niečo urobiť, že opäť nepríde, znova niekoľko sto miliónov niekde do Trnavy, ale že sa nezabúda aj na nich. Že sa nezabúda aj na nich.
Keď sa na tento zákon pozriete z akejkoľvek strany, kolegyne, kolegovia, tak mu v podstate nie je čo vytknúť, pretože zákon sa opiera o vládou vytvorený zoznam a aktualizovaný zoznam najmenej rozvinutých okresov. Neboli sme to my ani naša strana, kto vytvoril tento, tento rebríček alebo kto zaviedol toto porovnávanie okresov. Ale keď už ho tu máme, tak ho nemajme len na okrasu, nemajme ho len na to, aby sme hovorili, v tom a v tom okrese sa ťažko žije, ale majme ho na to, aby sme ako vláda, ktorá má zastupovať všetkých občanov Slovenskej republiky, podľa tohto parametru smerovala tie svoje investície.
A verte mi, že keď to ako vláda urobíte, pomôže to politicky vám, nie nám v opozícii, vy to spravíte, vy to spravíte. Vy budete tí, ktorí nasmerujú tie investície do Stropkova, na východ, do tej Rožňavy, do Moldavy, kdekoľvek. Máte to v rukách, je to na vás. Len ja si neviem dosť dobre vysvetliť alebo predstaviť zdôvodnenie alebo nejakú výhovorku, že prečo to nejdeme urobiť. Že prečo to nejdeme urobiť. Lebo čo poviete, však kto chce, môže odísť naozaj do tej Nitry sa zamestnať? To nie je riešenie. Riešenie nie je vyháňať ľudí zo svojich domovov, opúšťať svoje rodiny, aby mali ísť niekde muklovať, do nejakej továrne pre nejakého zahraničného majiteľa. A potom sa čudujeme, keď príde nejaká kríza, ako je táto, umelo vyvolaná, že naša ekonomika je jednotvárne nastavená a že sme závislí od automobilového priemyslu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie sú štyri faktické poznámky. Navrhujem, aby sme ich dokončili, aby mali ešte súvis s vaším vystúpením, potom prerušíme rokovanie na hlasovanie a po hlasovaní budeme pokračovať vystúpením pána poslanca Mazureka.
Takže s faktickou pán poslanec Hattas.