12. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Milé kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám predložil malú novelu zákona č. 131/2002, teda vysokoškolského zákona alebo zákona o vysokých školách.
Vo funkcii predsedu školského výboru alebo presnejšie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport je to prvá novela školského zákona, ktorú predkladáme ako poslanecký návrh za poslancov, ktorých mená prečítam. Teda okrem mňa je to pán poslanec Radovan Sloboda, Juraj Šeliga, Peter Pčolinský, Anna Zemanová, Jana Žitňanská a Ľuboš Krajčír.
Vysoké školstvo, tak ako mnohé oblasti nášho života na Slovensku, určite potrebuje zmenu. Pracujeme na veľkej novele vysokoškolského zákona, ktorá prejde riadnym pripomienkovacím procesom, kde bude dostatok času pripraviť to kvalitne. Touto malou novelou, ktorú podávame ako poslanecký návrh, chceme opraviť jeden akútny nedostatok, ktorý sa nám v posledných mesiacoch opäť veľmi tak silno a mediálne jasne pripomenul. Týmto zákonom, jeho novelou už nemôžeme zmeniť minulosť, ale môžeme veľmi konkrétne zlepšiť budúcnosť hoci v malej veci, ale veľmi jasne. Táto novela je vnímaná najmä v súvislosti s pochybnosťami o diplomových prácach verejných činiteľov v tomto i v predchádzajúcom volebnom období. Ide vlastne o možnosť odnímať tituly, ale aj o možnosť vzdať sa titulu.
Je tu však jeden zásadný rozdiel. Keď sa v septembri 2018 dostala na povrch kauza rigoróznej práce bývalého predsedu parlamentu, ministerstvu školstva predchádzajúcej vládnej koalície sa ani za jeden a pol roka do volieb nepodarilo dosiahnuť zmenu v zákone. To znamená, že v minulom volebnom období sa o tejto problematike vedelo asi rok a pol, ale zmena zákona za ten rok a pol neprešla. Hoci vtedajšia opozícia, napríklad konkrétne poslanec Miroslav Beblavý, predložili riešenie inšpirované českým modelom. Vládna koalícia ho neschválila.
Keby bola predchádzajúca vláda tých 18 mesiacov využila a bolo by sa podarilo zmenu dosiahnuť, dnes by sme tu vlastne už nič nemuseli riešiť a aj tie kauzy, ktoré sa objavili v tomto volebnom období, iba sa vlastne podľa toho zákona, ktorý by už bol platný, dali vyriešiť a bolo by to vybavené za pár minút doslova.
Premiér Igor Matovič, tu citujem z médií taký krátky úsek: "Premiér Matovič vyzval v júni tohto roku ministra školstva Branislava Gröhlinga a ministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovú, aby pripravili zákon, ktorý spätne skontroluje záverečné práce a v prípade pochybenia odoberú ľuďom titul. Ministri dokonca dostali aj šibeničný termín. Zákon má byť na stole do septembra".
Čiže niekedy v júni sa tie medializované kauzy dostali do formy. Treba rýchlo ten zákon prijať, netreba čakať 18 mesiacov, treba to spraviť počas leta. Treba povedať, že ministerstvo spravodlivosti, ministerstvo školstva zapracovalo, za čo im ďakujeme, a už v druhej polovici augusta bol návrh pripravený, kde sme si ho mohli aj na ministerstve podrobne prezrieť a v augustovom termíne podávania návrhov na túto septembrovú schôdzu bol podaný. Ministerstvo školstva v rámci prípravy tejto novely oslovil mnohé dotknuté subjekty a zapracovalo viaceré ich pripomienky. Boli to napríklad, aby ste vedeli, Slovenská rektorská konferencia, Akadémia policajného zboru, Ekonomická univerzita v Bratislave, Katolícka univerzita v Ružomberku, Paneurópska vysoká škola, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Slovenská technická univerzita v Bratislave, Slovenská zdravotnícka univerzita, Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne, Technická univerzita v Košiciach, Univerzita Komenského v Bratislave, Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Vysoká škola múzických umení v Bratislave, potom Rada vysokých škôl, Študentská rada vysokých škôl, Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školy a Slovenská akadémia vied. Materiál bol zaslaný aj podpredsedovi vlády pre legislatívu a aj Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky. Z toho vyplýva, že napriek tomu, že nešlo teda o vládny návrh zákona a neprešiel takým tým medzirezortným pripomienkovým konaním a ďalšími procesmi, tak bola eminentná snaha podľa možností zaangažovať do tohto, do jeho tvorby, čím viacerých, širší okruh ľudí, ktorých sa to dotýka aj alebo inštitúcií, ktoré reprezentujú túto problematiku a bude sa ich aj dotýkať z veľkej časti. Týka sa to najmä teda rektorov a univerzít.
Pripomienkami sa ministerstvo zaoberalo a prevažná väčšina je akceptovaná v tomto návrhu. Aj ja osobne som o tomto návrhu hovoril s viacerými rektormi vysokých škôl, o ktorých tento návrh z veľkej časti hovorí. S ministrom školstva sme sa z procedurálnych dôvodov dohodli, že novelu predložíme ako poslanecký návrh poslancov zo všetkých koaličných strán. My by sme boli radi privítali aj z kolegov z opozičných strán, pretože si nemyslíme, že to je vec, ktorá rieši povedzme konkrétne osoby, ale mala by vyriešiť do budúcnosti to, že keď nastanú takéto situácie, a nielen v prípade verejných činiteľov, budeme to vedieť vyriešiť. Úplne chápem to teda, že sa rozhodli nepridať a že budú ako oponenti, čo veľmi vítam, lebo na to, aby sa to schválilo kvalitne, tak potrebujeme, ako aj v prípade diplomoviek, oponentúru.
Stále sme teda otvorení na zmeny v tomto zákone v druhom čítaní na výbore aj v pléne. Ak bude schválené postúpenie návrhu do druhého čítania, školský výbor sa ním bude zaoberať, pravdepodobne to bude termín 15. októbra, a v pléne bude prerokovaný na schôdzi, ktorá začne 20. októbra. Aj keď nám nezostáva veľa času, verím, že podobne ako na našom školskom výbore, teda na výbore pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport prebehne táto rozprava korektne. Ja za seba sľubujem, že si sadnem, budem pozorne počúvať, budem si zapisovať pripomienky a budeme sa snažiť aj potom na výbore a v pléne to dopracovať tak, aj v spolupráci s ministerstvom, aby tento návrh bol čím kvalitnejší, aj keď sme nestrácali čas a postupovali sme promptne.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 212. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo pán predsedajúci, ale myslím si, že ja by som vám vrátil tú hodenú loptičku pri troške ústretovosti. Môžme rokovať aj po 19. hodine a dorokovať tento bod programu, takže... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, podpredseda NR SR
Ja som pripravený.

Petrák, Ľubomír, poslanec NR SR
... nie je to len o tom, že či budem rozprávať päť alebo desať minút.
Vážené kolegyne, kolegovia, je to veľmi vážna téma, ktorá dlhšie obdobie rezonuje na politickom slovenskom nebi. Je to téma, ktorá nie je výsostne slovenská, lebo plagiáty politikov sa objavujú vo všetkých krajinách. Mali sme prípady aj v susednom Maďarsku. Myslím si, že sa to dotklo aj nemeckého prezidenta. Proste týchto prípadov je po celom svete, dá sa povedať, viacero. Nie je to iba čisto slovenský, slovenský problém.
Keby nebol pán predkladateľ povedal, že v zásade ak by sme vyriešili tento problém po afére Danko a prijali takýto návrh zákona, ktorý predkladal pán poslanec Beblavý, s istotou by som nepovedal tú repliku, ktorú poviem teraz. Mňa veľmi zaujala rozprava k návrhu poslanca Beblavého. Myslím, že to bolo v tomto návrhu, lebo tých návrhov bolo niekoľko, kde pán predseda parlamentu Kollár povedal, že oni keď boli malí chlapci a proste prišli takíto kriváci na pieskovisko, tak čo mali po ruke, kýblik, lopatku, prask po hlave. Na to zaznela faktická poznámka pána predsedu vlády Matoviča, ktorý povedal: "áno, Boris máš stopercentnú pravdu, jako takýchto ľudí treba kýblikom, lopatkou, hoci čím po hlave" a my sme takýchto, takéto deti nepúšťali ani na pieskovisko. Ja verím, že toto boli repliky. Po vašom politickom úvode je môj politický úvod, takže sa títo dvaja páni budú chovať presne podľa svojich rád, ktoré dávali vtedy pri prerokovávaní prehreškov Andreja Danka. A teraz ploďme, ale vecne.
Je to poslanecký návrh zákona, aj keď si myslím, že tento návrh zákona mohol byť a mal byť podaný ako vládny návrh zákona, ale rozumiem politickým konzekvenciám, že ťažko by doručoval predseda vlády predsedovi parlamentu návrh na riešenie odoberania titulov a preto sa tohto problému ujala skupina poslancov. Myslím si, že mal byť predložený ako vládny predovšetkým preto, aby mohla byť o tom širšia celospoločenská diskusia, aby sa vyhlo všetkým otázkam, ktoré môžu byť problematické v tomto návrhu zákona. Celý návrh zákona vychádza z českého zákona, ktorý bol prijatý v roku 1998. To je podstata jadra tohto zákona vecná a treba povedať, že prvýkrát bol odobratý titul v Českej republike podľa platného vysokoškolského zákona v roku 2018 na Karlovej univerzite a pokiaľ ma pamäť neklame, tak to bolo jedinýkrát, kedy sa podarilo preukázať úmysel a odobrať absolventovi po dvadsiatich rokoch platnosti návrhu zákona titul. Toto považujem za najväčší problém tohto zákona, že je prevzatá, doslovne prevzatá právna úprava z českého zákona. Je to § 108f ods. 1, písm. c), kde sa doslovne hovorí, že sa jedná, ak absolvent úmyselne neoprávnene použil predmet ochrany duševného vlastníctva inej osoby a týmto konaním získal výhodu, ktorá mala vplyv na riadne skončenie štúdia alebo splnenia podmienok na prijatie na toto štúdium atď. Podstatné je slovo "úmyselne". Pokiaľ sa bude v tomto návrhu zákona, či už sa jedná o akademické tituly alebo sa týkal vedecko-pedagogickej hodnosti, objavovať slovo "úmyselne" a bude potrebné pri konaní preukázať úmysel, nemôžeme takýto návrh zákona podporiť, lebo hovorím, že ide iba o zahmlievanie a nejde o riešenie problému.
Prepáčte mi, že budem veľmi prioratívny, ale poviem to natvrdo, tak ako si to myslím. Mne je úplne jedno, či niekto opisoval vedome a úmyselne, alebo je tak blbý, že ani nevedel, že opisoval. Je mi to jedno preto, lebo ani v jednom ani v druhom prípade nemá nárok na titul. Nemá nárok na titul ani vtedy, keď úmyselne konal a nemá nárok na titul ani vtedy, keď bol taký blbý, že nevedel, čo robí. Toto je podstata tohto, prečo tvrdím, že z tohto návrhu zákona musí, musí vypadnúť preukazovanie úmyslu, inak je tento zákon nevykonateľný a dovolím si povedať, že aj zbytočný.
Druhú poznámku, ktorú by som chcel povedať, je otázka toho, kto sa má zaoberať týmto konaním. V tomto návrhu zákona, aj v českej norme, je jasné povedané, že by to mal robiť rektor príslušnej vysokej školy, kde bol udelený titul. Myslím si, že tomu sa bude viac venovať môj kolega Jožko Habánik, ale nemyslím si, že v prípade, ak rektor bol súčasťou konania, kde možno predpokladať zaujatosť, a znovu nerobím to rád, lebo asi by sme nemali hovoriť o ľuďoch, ktorí už nie sú medzi nami, teda medzi živými, ale toto je prípad skalickej vysokej školy a pána predsedu parlamentu, kde takouto osobou bol práve rektor. Ale v tomto prípade si nemyslím, že by to mal byť poverený rektor nejakej inej vysokej školy, ale myslím si, že tak ako v prípade zaujatosti rektor bezodkladne oznámi akademickému senátu skutočnosti nasvedčujúce jeho vylúčenie, tak tento akademický senát príslušnej vysokej školy môže navrhnúť prorektora alebo iného profesora tejto vysokej školy, aby zastúpil funkciu rektora.
Tretia, tretia poznámka alebo výtka, ktorá je v tomto zákone, to ani nie je výtka, ale je to skôr otázka, ktorú chcem postaviť na diskusiu. Tá diskusia spočíva v tom, že ide prioritne o odnímanie akademických titulov bakalár, magister, inžinier, prípadne doktorandských a rigoróznych prác. Toto sú, toto sú, to je podstata alebo to je skupina akademických titulov. Treba povedať, že predovšetkým pri bakalárskych, inžinierskych, magisterských prácach je skúšobná komisia väčšinou štvor-, päťčlenná a je tam jeden školiteľ a jeden oponent.
V tomto návrhu zákona sa hovorí aj o odnímaní vedecko-pedagogických hodností, to znamená o habilitačných a inauguračných konaniach. Pre tých, ktorí nevedia, o čom hovorím, je to o docentských a profesorských tituloch. Treba povedať, že v prípade týchto konaní sa touto problematikou zaoberajú vedecké rady fakúlt a príslušných vysokých škôl, kde sedia väčšinou niekoľko desiatok profesorov nielen zo samotnej vysokej školy, z iných vysokých škôl, sú tam ľudia zastúpení z praxe a sú tam často aj zástupcovia zahraničných vysokých škôl, ktorí zvyšujú úroveň vedeckých rád a v tomto prípade sa mi zdá, že je to také neadekvátne, keď, keď dávame na rovnakú, na rovnakú misku váh odoberania jedného aj druhého typu titulov. Treba to zvážiť. Ak predkladatelia budú trvať na tom, že aj táto časť tu má zostať, proste zostane tu, zatiaľ sa neobjavil taký vypuklý prípad, ktorý by sme mali riešiť, ale hovorím, že je to akoby prejudikovanie neschopnosti vedeckých rád spravovať veci odborné, na ktoré sú tam určené. Je to také, také bianco vyslovenie nedôvery vysokým, vysokým školám a toto mi na tom vadí. Debatujme o tom, nie je podmienkou pre neprijatie zákona alebo podporenie zákona z našej strany.
Tretia otázka, ktorú treba ešte otvoriť, je otázka vzdania sa alebo možnosti sa vzdania akademického titulu. Existujú rôzne debaty v kuloároch, ktoré hovoria o tom, že tak ako tento zákon nemôže byť retroaktívny, to znamená pri odobratí titulu, že rovnako "retroaktívny" by nemal byť ani v prípade vzdávania sa akademického titulu.
Ja dôsledne vyzývam k tomu, aby bola možnosť, a ten zákon je dnes tak napísaný, a vyzývam k tomu, aby sa to nemenilo, aby sa mohol vzdať akademického titulu ten, ktorý ho nadobudol pred účinnosťou tohto zákona. Dnes je to tak napísané a chcem, aby to aj takto zostalo, lebo je to vôľa, je to možnosť vzdať sa niečoho. Právny účinok vzdania sa titulu nastáva dňom vzdania sa a je jasne povedané aj v prechodných ustanoveniach aj všade, že všetky rozhodnutia, všetky právne akty, ktoré boli vykonané do tohto dátumu, zostávajú v platnosti. To znamená, ak bol príslušný človek na nejakom mieste, ktoré požadovalo vysokoškolské vzdelanie, na tomto mieste podpisoval rozhodnutia a mohli by nastať právne problémy s tým, že či boli tieto rozhodnutia právoplatné alebo nie. Prechodné ustanovenia hovoria, že napriek tomu, že sa vzdal, tie rozhodnutia budú právoplatné a preto je potrebné, aby sme sa vysporiadali raz aj navždy možno aj s politickými problémami, ktoré máme. Je potrebné, aby sme umožnili aktérom, ktorí cítia, že neoprávnene nadobudli svoj vysokoškolský titul, aby sme im umožnili sa ho vzdať, aby sme umožnili prejaviť takto politickú kultúru, ktorá patrí do civilizovanej krajiny a 21. storočia.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ďakujem pánu poslancovi Petrákovi, podpredsedovi školského výboru a bývalému predsedovi školského výboru za jeho veľmi faktické, korektné vystúpenie. Vidieť, že bol predsedom výboru pre vzdelávanie, jeho dlhoročným členom, takisto aj teraz je takým platným členom tohto výboru ako jeho podpredseda. Musíme sa pri tomto zákone odosobniť, obidvaja sme boli alebo sme členmi koalícií, v ktorých sme zažili, že takéto problémy boli aj s jej predstaviteľmi a potrebujeme vyriešiť, tak ako ste sa aj vy tomu venovali prevažnú väčšinu vášho vystúpenia, riešiť zákonnú normu platnú pre všetkých smerom do budúcnosti, aby to nebolo spochybniteľné. Tak ako hovoríme, že minulosť už až tak zmeniť nemôžme, ale môžme nastaviť dobré pravidlá alebo čím lepšie pravidlá pre budúcnosť.
Tento zákon, áno, mohol byť aj vládny, robí sa veľká novela, veľká vládna novela vysokoškolského zákona, ale tým rozhodujúcim bol ten čas, keď sme nechceli strácať čas, aby sa zase pri nejakých posunoch nestalo, že aj ešte v ďalšom volebnom období to budeme znova riešiť, preto sme teda volili túto, aj keď nie úplne najideálnejšiu formu poslaneckého návrhu, ale vďaka aj tým pripomienkam a snahe ministerstva myslím, že sa nám podarí do druhého čítania, potom do záverečného schválenia vychytať tie chyby a urobiť čím kvalitnejšiu novelu.
Beriem a zapísal som si poznámky ohľadom úmyslu, ohľadom zaujatosti rektora a prípadne teda náhradu v rámci tej istej vysokej školy nejakým zástupcom a tak isto aj som si zapísal tú poznámku ohľadom rozlíšenia titulov podľa druhu. Pozrieme sa na to, môžme o tom diskutovať. Tak isto chcem zdôrazňovať, že nespochybňujeme vedecké rady alebo vôbec univerzity ako také, chceme ale pripraviť zákonnú možnosť, ako sa hovorí, aj na zlé časy, hej? To znamená, budeme šťastní, keď bude nula, nula uplatnení tohto zákona.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja som presvedčený, že je dobré, že univerzity a vysoké školy, ak, samozrejme, za podmienky, že Národná rada Slovenskej republiky schváli predmetný návrh zákona, budú mať možnosť rozhodovať o tom, či odoberú akademický titul, prípadne vedeckopedagogický titul za podmienky, že bol nadobudnutý v rozpore so zákonom, v rozpore s vnútornými predpismi, alebo, nebodaj, s nejakými etickými alebo inými hodnotami. Pridáme sa tak ku krajinám spoločného európskeho vzdelávacieho priestoru, ktoré takúto možnosť majú, napríklad aj už spomínaná Česká republika.
Ja predmetný návrh zákona sledujem od jeho počiatku, a to nemyslím teraz na ostatné nejaké týždne alebo mesiace, ale už od toho spomínaného roku 2018 a musím povedať, že áno, mal som možnosť k predmetnému návrhu zákona niekoľkokrát podať osobne pripomienky a značná časť týchto pripomienok bola aj akceptovaná zo strany či už bývalého vedenia ministerstva alebo súčasného.
Napriek tomu si však dovolím v rámci výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport predložiť niekoľko pozmeňujúcich návrhov, ktoré budú smerovať do oblasti odvolacej komisie a jej pôsobnosti a termínov rozhodnutia, do oblasti účastníka konania tak, aby účastník konania mal, alebo všetci účastníci konania mali rovnaké možnosti a príležitosti v celom procese správneho konania, a tú najdôležitejšiu, samozrejme, do pôsobnosti a do zodpovednosti, autonómnosti samotnej vysokej školy.
Budem sa držať tej zásady, ktorá je spomínaná v dôvodovej správe k tomuto zákonu, že ten, kto titul udeľuje, má nezastupiteľné právo ho aj odňať. A preto predložím isté pozmeňovacie návrhy v tomto rozsahu, aby vždy tu ostalo v pôsobnosti, v autonómnej pôsobnosti samotnej vysokej školy aj v tom prípade, že jej akademický senát vylúči rektora pre dôvody zaujatosti zo správneho konania. Pretože môže nastať taký prípad, že ten akademický senát takto naozaj rozhodne, môže taká skutočnosť naozaj nastať, ale na druhej strane budem presadzovať to, a verím, že nájdeme konsenzus v tomto poňatí aj v rámci školského výboru, aby vždy to ostalo v tej autonómnej pôsobnosti danej vysokej školy. Nechcem v prvom čítaní tu moc o tom rozprávať, verím, že na výbore pre vzdelanie, vedu, mládež a šport ešte zvedieme k tomuto diskusiu, ale na druhej strane je dobré, že sme, alebo že umožníme univerzitám a vysokým školám aj pristúpiť k tomu, že majú právo nielen udeliť, ale budú mať právo aj odobrať akademický titul s tým, že, samozrejme, pred tým veľmi pozorne a zodpovedne dôjde k preskúmaniu alebo ku konaniu, ktoré bude verifikované nielen jednou osobou v rámci univerzity, ale jej orgánmi, prípadne komisiou, tak ako je v samotnom texte návrhu zákona uvedená.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem poďakovať kolegovi Habánikovi tiež z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a zároveň aj rektorovi Trenčianskej univerzity za jeho opäť odborné vystúpenie, tak ako sme zvyknutí aj na výbore. Som veľmi rád, že sme spolu vo výbore, že máme takého človeka, ktorý je priamo z toho vysokoškolského prostredia. Ja som stredoškolský učiteľ, 15 rokov som učil, tak som veľmi rád, keď môžem počúvať kolegov, ktorí majú skúsenosti z tohto akademického prostredia. Tak ako pán kolega povedal, na tieto veci sa dá pozrieť, už sme sa predbežne rozprávali aj s pánom ministrom, ktorý tiež, s ministrom školstva, ktorý tiež vyjadril ochotu sa rozprávať na túto tému tak, aby sme naozaj, tak poviem, ľudovo vychytali tie chyby, ktoré by potom mohli spôsobovať problémy v aplikačnej praxi. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ďakujem za diskusiu aj vďaka tomu, že sme to stihli v tom termíne, že bola korektná. Ja mám takú radosť, že sa ukázalo, že sa to naozaj, keď sa to týka vzdelávania, že vieme, vieme tomu dať nejakú úroveň. Samozrejme, patrí do toho aj politika, bohužiaľ, vieme, že tie veci sa týkali aj predstaviteľov vládnej koalície či v minulom volebnom období alebo v tomto, ale sme tu v tomto a musíme byť v tomto profesionáli, nastaviť to tak, aby to bolo dobré pre vysoké školstvo, pre vzdelávanie, pre Slovensko a aby sme vedeli sa vysporiadať naozaj nielen nejak formálne alebo nejak nevykonateľne, ale vykonateľne. Všetci veríme, že hoci tento zákon je pripravený do budúcnosti na nejaké zlé prípady, že ich bude čím menej, poprípade ideálne nula. Takže ďakujem veľmi pekne, prajem pekný večer.

Ďakujem za slovo. Je to procedurálny dotaz. Vzhľadom k tomu, že sme absolvovali neverejnú časť rokovania, počas ktorej nebolo možné používať elektronické prostriedky ani mobily, ani laptopy, mám vážne podozrenie, že v čase 9.59 došlo k audiovizuálnemu záznamu zo strany nejakého spravodajstva, kedy bolo možné vidieť na ľavej strane vo dverách, že stál človek s kamerou a robil si záznam. Čiže predpokladám, že došlo k úniku informácií. Ďakujem a poprosím, aby to pán predseda parlamentu riešil.

Ďakujem za slovo. Je to procedurálny dotaz. Vzhľadom k tomu, že sme absolvovali neverejnú časť rokovania, počas ktorej nebolo možné používať elektronické prostriedky ani mobily, ani laptopy, mám vážne podozrenie, že v čase 9.59 hod. došlo k audiovizuálnemu záznamu zo strany nejakého spravodajstva, kedy bolo možné vidieť na ľavej strane vo dverách, že stál človek s kamerou a robil si záznam. Čiže predpokladám, že došlo k úniku informácií. Ďakujem a poprosím, aby to pán predseda parlamentu riešil.

Ďakujem veľmi pekne. Ospravedlňujem sa za nedorozumenie. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť predkladá v súlade s § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) správu výboru o stave použitia informačno-technických prostriedkov za rok 2019. V súlade s § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov výbor požiadal Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Policajný zbor, ministerstvo spravodlivosti - Zbor väzenskej a justičnej stráže a ministerstvo financií - Finančná správa, v mesiaci január 2020 o zaslanie správy o použití informačno-technických prostriedkov za rok 2019. Správu o použití informačno-technických prostriedkov za rok 2019 predložili všetky dotknuté subjekty vo verzii neobsahujúcej utajované skutočnosti. Údaje o použití informačno-technických prostriedkov neobsahujúce utajované skutočnosti, tak ako ich jednotlivé dotknuté subjekty predložili, sú uvedené v predloženej správe.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uvedenú správu prerokoval 30. júna 2020 na 8. schôdzi. Zobral ju na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať ju na vedomie.
Návrh na uznesenie je súčasťou správy. Dovoľte mi ho prečítať, čiže návrh uznesenia k správe Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o stave použitia informačno-technických prostriedkov za rok 2019. Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o stave použitia informačno-technických prostriedkov za rok 2019.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto bodu.