12. schôdza

Ja ďakujem pánovi Hattasovi za predstavenie návrhu tohto zákona. Ja som sa k nemu pripojil k týmto predklada... spolupredkladateľom, pretože som zároveň aj poslancom v meste Martin, kde sme narazili na ten istý problém v určitých mestských častiach. Nám začal rásť, dá sa povedať, neprimerane počet herní, no a, samozrejme, že občanom, ktorí tam žijú sa to nepáči, ako už bolo povedané aj z toho urbanistického hľadiska, ale, samozrejme, aj z toho, že tých herní máme naozaj, naozaj veľmi veľa. A boli tu určité poku... boli pokusy o petície, ktoré, ktoré by nejakým spôsobom tú situáciu zmenili, ale jednoducho mnohí ľudia, samozrejme, z nejakých takých osobných dôvodov nechceli zverejňovať svoje mená, svoje dáta a tak ďalej, aby neboli možno nejaké tlaky na nich vytvorené.
No a my ako poslanci, sme, samozrejme, čakali na to, že kedy v Národnej rade sa zmení tento zákon a prejdú tie kompetencie viacej do rúk obcí, miest, poslaneckého zboru. A teraz sa to konečne stane. Samozrejme, bude to chcieť určitú skúsenosť, určitú múdrosť, určitú odvahu, aby naozaj sa, sa táto možnosť využila, pretože doteraz nebola.
No ja verím, že práve, práve toto uvoľnenie rúk prinesie nejakú tú zmenu do, do toho, do tej situácie, ktorá momentálne okolo hazardu je. My vieme, že ten hazard si stále nachádza nejaké iné cestičky, iné uličky a tomu už nezabránime. Ale veríme, že aspoň nejakým spôsobom toto, toto do budúcnosti ovplyvníme a verím, že aj tie výpadky tých financií, ktoré tam sú, sa nahradia.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem, ja totiž ďakujem za to, že sme sa rozhodli konečne dať tieto veci do poriadku. A to, čo aj hovoril kolega, je načase sa s tým vysporiadať. Napríklad my v Košiciach máme veľké problémy s tým, že vznikne malá krčmička, ktorá si tam dá automaty, a potom je z toho velikánsky problém.
Ja sa len chcem spýtať jednu vec, že ako chceme merať tých 500 metrov, lebo ja si myslím, že toto bude ten veľký, jeden z tých problémov, že ako v tých mestských častiach sa bude merať tých 500 metrov, že či vieme sa aj na to nejak pripraviť a vedieť, vedieť to dobre odôvodniť.
A druhá moja taká vec alebo také pozorovanie je, že by trebalo urobiť nový zákon o tom hazarde a o týchto veciach, lebo dneska máme vlastne herňu aj v mobilnom telefóne a každý sa môže prihlásiť a vie to celé obísť. Takže trebalo by možno aj do budúcnosti urobiť nový zákon, ktorý myslí aj na, že, že sú mobilné, že sú tie herne dostupné aj v mobilných telefónoch.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Tých 500 metrov je teda vzdušnou čiarou, vychádzame zo stavebného zákona. To znamená, že ako v stavebnom zákone máte napísané, že jednoducho musí byť od stavby toľko a toľko metrov nejaká, nejaká najbližšia stavba môže byť alebo nejaké vzdialenosti. To znamená, že vychádzame v tom, že pokiaľ bude herňa v nejakej budove, to znamená, že to bude, to znamená, že to bude od fyzicky, ako končí budova. To znamená, že sa to bude merať nie od stredu, ale v podstate od, od steny tej budovy po najbližšiu stenu zase buď teda herne alebo školského zariadenia. To znamená, že od stenu po stenu.
Bude to mať tú výhodu, že hlavne vo väčších mestách sme videli, že naši úradníci jednoducho boli vonku, kde si museli dať certifikované kolečko, si museli dať certifikovať, a jednoducho sa prechádzali a skúmali tam, že, že či to je od toho vchodu po vchod. Potom sa riešilo to, že keď je to vo vnútri v nejakom nákupnom centre, ako s tým kolečkom pôjde cez, cez schody, resp. výťahom. Takže bolo tam niekoľko nuansí a sme to taktiež nepamätám alebo neviem, že by sa to v nejakom zákone takto spomínalo. Takže sme to v podstate štandardizovali a vychádzame z toho, ako to je v stavebnom zákone alebo ako sa to spomína taktiež v iných zákonoch hlavne ohľadom ochranných pásiem.
Takže, takže je to od steny po stenu, aby som to skrátil.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, chcem vás informovať o tej vzniknutej situácii, keď tunák sa v sále prerokovali niektoré správy v utajenom režime, tak sa otvorili dvere a bola tam vidieť nejaká kamera.
Vyzvali ma ako predsedu Národnej rady, aby som túto vec prešetril a zistil, čo sa vlastne stalo. Takže vás chcem informovať, že je všetko v poriadku.
Vznikla situácia tak, že televízia Markíza zatvorené dvere snímala a snímala tam zákaz telefónu, prerušený telefón, proste snímali si len takýto záber. V tom niekto zvnútra otvoril dvere a tým pádom zrazu ste zbadali tam tú kameru.
Takže nebolo to tak, že by niekto chcel špehovať nás, vyniesť nejakú informáciu, bola to len zhoda náhod, že si robili ilustrák na to, že teraz poslanci rokujú za zatvorenými dverami v utajenom režime.
To znamená, že nedošlo k úniku. Hovoril som s konkrétnou redaktorkou aj s kameramanom, nemajú žiadny záber a ani tento záber nebude odvysielaný. Takže uvedenú vec považujem za vybavenú.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pokiaľ ide o hazard, myslím si, že v tejto sále sa už o ňom hovorilo veľmi veľa. Ale vnímam to tak, že taký skutočný boj proti, proti hazardu a proti všetkému tomu, čo hazard spôsobuje ľuďom, začal až iniciatívou našich kolegov poslancov - Šipoša a Hattasa a všetkých tých, ktorí sa pod to podpísali svojimi pozmeňujúcimi návrhmi alebo príspevkami do diskusie.
My si musíme uvedomiť jednu vec, že tie herne, kasína, rôzne stávkové spoločnosti a iné napríklad dostihy sú strojcami ľudského nešťastia a my ako štát jednoducho nemôžme počítať s týmito príjmami a čakať ich ako mannu, pretože ako veľmi správne poznamenal pán navrhovateľ, tieto peniaze, ktoré sa nevyberú na daniach z výherných automatov, minú ľudia v spotrebe, ktoré koniec koncov tiež skončia v štátnom rozpočte, avšak tie rodiny z toho majú oveľa viac, než z toho, než sa tie, tie peniaze nahádžu do automatov.
Chcel by som však ctenú snemovňu upozorniť aj na jednu ďalšiu vec. A to problematiku kvízomatov, ktorá, si myslím, je oveľa nebezpečnejšia ako tie registrované herne, registrované automaty, ktoré má štát pod kontrolou, a môže si ich odkontrolovať kedykoľvek. Ja som veľmi rád, že túto tému otvoril pán predseda Národnej rady vo svojom, vo svojom prejave, keď sme otvárali v prvom čítaní návrh tohto zákona, a ja by som si dovolil trošku viac precizovať alebo priblížiť túto problematiku a to spôsobom tým, že akým, že ako vedia tieto, tieto spoločnosti, prípadne títo kvázi podnikatelia oklamať štát, oklamať ľudí a obísť celý systém, ktorý, ktorý reguluje tento hazard.
Kvízomaty sa tvária, ako keby boli nevýhernými hracími automatmi spoločností, ktoré tieto kvízomaty umiestňujú. Disponujú znaleckým posudkom, ktorý tvrdí, že to nie je hazardný prístroj, a s týmto operujú, s týmto znaleckým posudkom sa bránia pri akejkoľvek kontrole, ktorá príde z Úradu pre reguláciu hazardných hier.
Ďalším takýmto spôsobom, akým sa bránia tomu, aby tieto prístroje boli pomenované pravým menom, je ten, že ich jednoducho chemickými kotvami priskrutkujú k zemi a príslušníci alebo zamestnanci úradu jednoducho nemajú možnosť tieto prístroje odobrať, pretože vraj tým spôsobujú škodu a čelia potom nepríjemným otázkam, prípadne aj žalobám. Ja by som bol veľmi rád, ak by sme sa ešte teraz v druhom čítaní veľmi vážne zaoberali otázkou kvízomatov a osobne si myslím, že jediná možnosť, ako by sme to vedeli obísť, je tá, že by sme všetky tieto výherné aj nevýherné hracie automaty dali pod jeden klobúk a zaviedli povinnú registráciu každého jedného z nich.
Zároveň ruka v ruke s takýmto opatrením by mala ísť aj spoločná a nerozdielna zodpovednosť majiteľov budov alebo majiteľov tých priestorov, ako aj prevádzkovateľa tej hazardnej hry, prípadne majiteľa, pretože takýmto spôsobom si nebudú môcť ukazovať jeden na druhého, že to nie je moje, je to tvoje, je to tohoto, ja s tým nemám nič spoločné.
Povinná registrácia hracích automatov zároveň zabezpečí to, že štát bude presne vedieť, že koľko prístrojov má na svojom území. Bude presne vedieť to, ktorý prístroj je výherný, ktorý prístroj je nevýherný. Zároveň odbremeníme aj zamestnancov úradu od toho, aby museli tú svoju vyhľadávaciu alebo pátraciu činnosť absolvovať doslova, môžem povedať, naverímboha.
Skúsme sa, prosím vás, zamyslieť aj nad tým, či nie je vhodné prijať aj takéto opatrenie len kvôli tomu, aby sa, ak obmedzíme tieto legálne herne, aby sa nám nerozmohli tieto nelegálne herne, ktoré môžu priniesť oveľa viac neplechy, oveľa viac nešťastia než regulovaný hazard. A využijem aj príležitosť, aby som sa opýtal pána navrhovateľa, pretože ja som, poviem úprimne, nesledoval od začiatku jeho peripetie, ktoré mal s bojom proti hazardu v jeho meste, a bol by som rád, keby nás aspoň trošku oboznámil s tým, prípadne nám dal ďalšie námety, akým spôsobom by sme vedeli ešte na tomto zákone zapracovať, tak aby sme zamedzili alebo zaplátali tie potencionálne diery, ktorými by sa vedeli rôzni podvodníci prešmyknúť.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem veľmi pekne. Ctená snemovňa, veľmi sa teším, že naši opoziční kolegovia tu vôbec nie sú, to myslím v úvodzovkách, že nechodia do roboty a viem, že je síce piatok a poobede, ale bolo by slušné, keby tu aspoň nejakí zástupcovia sedeli a vypočuli si naše argumenty, resp. túto problematiku. Ale zjavne im na tom nezáleží a tak ako aj v našom meste sme dlho bojovali proti hazardu a herniam, tak či už poslanci SMER-u, alebo možno teraz aj HLAS-u SMER-u nám vytrvalo oponovali a robili všetky obštrukcie, aby sme nemohli tie herne z nášho mesta dostať preč. Takže toto je tak na úvod, že ma to mrzí. Ďakujem kolegom, ktorí tu vytrvali z koalície a počúvajú naše argumenty.
Čo sa týka tohto návrhu, v podstate už aj hlavný predkladateľ aj pán spravodajca základné informácie uviedli. Ja len to zhrniem, že tým cieľom je, aby mestá a obce, mestskí a obecní poslanci mohli sa rozhodovať slobodne, aby tam nemuseli byť nezmyselné petície o tom, že sa tam narúša verejný poriadok, aby jednoducho sami, keďže to mesto a tú obec poznajú najlepšie, mohli rozhodnúť, či chcú mať tú herňu, či chcú mať tie, tie hazardné hry vo svojom meste, vo svojom katastri, alebo nechcú. Keďže bola veľmi dobrá debata v prvom čítaní, my sme si vypočuli aj argumenty ctených poslancov, ktorí tu momentálne nie sú, a zapracovali sme ich do našich pozmeňujúcich návrhov. Sú to v podstate tie spomínané kvízomaty, aby sme jasne zadefinovali, čo je kvízomat, aby sa nestávalo to, ako sa teraz deje v mnohých mestách a obciach, že síce mestskí a obecní poslanci ten hazard zakážu, tie herne tam nie sú, ale potom prídu takí vychytrálkovia, ktorí si tam donesú kvázi tie kvízomaty a následne ďalej biznis funguje s tým, že už potom to ani štát nemá pod kontrolou, pretože to nie je regulované, nie je to kontrolované a oni za to neplatia žiadne dane. Preto sme sa rozhodli zapracovať aj tú problematiku a zadefinovanie tých kvízomatov a taktiež som veľmi rád, že aj naši kolegovia z koalície tam doplnili ďalšie návrhy a to sa týka aj tých sociálnych zariadení, aby to bolo čo najďalej od tých ľudí, ktorí sú najviac ohrození či už školy, škôl... školy, detské domovy, DSS-ky, proste všetky tie zariadenia, kde by tí ľudia nejakým spôsobom mohli prepadnúť gamblingu a tomuto hazardu.
No a v neposlednom rade som veľmi rád, že my vlastne neobmedzujeme to podnikanie, kde možno tá druhá protistrana hovorí, že my to nejakým spôsobom, ide to na úkor slobodného podnikania, ale my v podstate dávame možnosť obciam a mestám, aby oni sa rozhodli, či to chcú alebo nechcú. Oni najlepšie vedia, ako to mesto, tá obec trpí alebo im je to možno jedno, ale my dávame slobodnú vôľu tým mestským, obecným poslancom, čiže my nič teraz tu nejdeme celoslovensky zakazovať. Tých obcí a miest na Slovensku je zhruba tritisíc a pokiaľ ja mám informáciu, tak do dnešného dňa tie herne zakázalo do sto samospráv. Čiže je to fakt o tom, aby sme my dali tú príležitosť a tú možnosť tým mestským a obecným poslancom, aby sa oni slobodne rozhodli, čo chcú a čo nechcú.
Tretia vec, ktorá tam je, je... Ako? (Reakcia spravodajcu.) Je prekonanie prekážky. To znamená, aby sme jednoducho uľahčili jednoducho ten, tú, tým zamestnancom, aby mohli odobrať ten prístroj. To znamená, že ak teraz sa stalo to, že prišli tí zamestnanci toho úradu na dané miesto a videli, že tam ten kvízomat je, tak v podstate či už ten prevádzkar, alebo ten zamestnanec sa im mohol vysmiať do tváre. Teraz nastúpi to alebo malo byť nastúpiť to, že ak jednoducho oni tie kvízomaty majú a podnikajú v podstate nelegálne, tak tá daná kontrola môže im ten kvízomat vziať.
Čiže zhruba asi toľko. Ja vás len chcem poprosiť o podporu, aby sme, aby sme trošku zase mohli tým samosprávam v podstate tým obecným a mestským poslancom dať tú voľnú ruku, tú rozhodovaciu možnosť. Asi sami primátori, starostovia a mestskí poslanci, ktorí ste tu, ktorí to počúvate, viete, o čom hovorím. Takže dúfam, že pomôžeme tým mestám a obciam a prejde to s veľkou podporou, aby sme vyslali jasný signál celému Slovensku, že takéto neduhy my na Slovensku veľmi nechceme, a v podstate ide o to, aby sa každý mohol slobodne rozhodnúť, aby sme ochránili hlavne tých najslabších.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Aby sme boli korektní, tuná vidím pána poslanca Suska sedieť hore za opozíciu a ešte niekoho vedľa neho, toho nevidím teraz, ale inak ten stav tuná, opozícia a jej prítomnosť, je žalostný, nikto iný tu nie je pri tak dôležitej téme, ako je zákaz alebo obmedzenie, regulácia hazardu.
Pritom práve tá bývalá vládna koalícia bola tá, ktorá tuná všetkých presviedčala, že ako inak sa to nedá len s petíciou, prečo je tá petícia nevyhnutná. A ja som to tak trochu čakal, že tu bude aj taký súboj názorov, postojov, stanovísk, kde teda si to budeme vysvetľovať aj v tomto novom zložení parlamentu, ale zjavne, zjavne aj tá bývalá vládna koalícia, terajšia opozícia, pochopila, že to presadzovanie petície ako nejakej dodatočnej podmienky na to, aby sa obec mohla rozhodnúť či teda hazard obmedzí, alebo zakáže. Že je neudržateľné a v podstate neobhájiteľné a o tom svedčí aj tá ich dnešná neprítomnosť podľa môjho názoru, že jednoducho tá podmienka tam bola daná umelo, aby vyšli v ústrety hazardnej lobby a aby obmedzovali aj občanom, ktorí žijú v konkrétnom meste a obci, aby si mohli sami rozhodnúť o tom, či chcú na území obce mať hazard alebo nie. A to prostredníctvom svojich volených zástupcov, ktorí sú komunálnymi poslancami, starostami a primátormi.
Tá podmienka naozaj... Slovensko je raritou v tomto a ja som rád, že požiadavka petície nakoniec zo zákona vypadne. Žiadne iné štáty v Európe určite a možno aj na svete ju nemajú a takisto ani Súdny dvor Európskej únie to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Ja sa hazardu venujem od roku 2016 a viem, aké problémy spôsobuje petícia. Petícia v podstate bráni podnika... teda ochraňuje tých podnikateľov v hazardnom priemysle a to takým spôsobom, že vyzbierať 30 % podpisov obyvateľov daného mesta je pri krajskom meste takmer nemožné a ak je aj možné, tak to stojí veľmi veľké úsilie, ktoré na základe odovzdanej petície ešte potom môže súd alebo prokurátor napadnúť a súd zrušiť, hej?
To znamená, tá vec je tam veľmi vážna. Tá petícia v každom páde musí ísť preč a pokiaľ mám informácie, tak 78, ak si dobre pamätám, miest zakázalo hazard na Slovensku doteraz, ak mám presné číslo. Takže v každom páde vidíme lastovičky, ktoré postupne petíciou zakazujú hazard, ale napriek tomu, že 3000 miest v porovnaní s nejakými 78, to je nič.
Ďakujem.

Ďakujem. No reagovať by som mal, samozrejme, na Michala Šipoša, ale Martin začal s tým, že sa hazardu venuje od 2016, čiže nie hazardu ako takému, ale boji proti hazardu (vyslovené s pobavením), a verím, že to všetci chápeme, ale len tak na odľahčenie.
To, čo skonštatoval Michal Šipoš na začiatku, že v tejto rokovacej sále chýbajú tí ľudia, ktorí majú v názve, že sú sociálne cítiaci, že sú, že sú preto, aby zastávali, zastávali občanov, svojich voličov, tak verím, že teraz to budú môcť dokázať pri hlasovaní, keď budeme o tomto zákone hlasovať, že ho prijmeme.
Dáme ho, uvedieme ho do života, tak ja verím, že i napriek tomu, že tu nie sú, sú pravdepodobne už rozhodnutí, že tento zákon podporia, pretože tým ukážu, že sú naozaj sociálne cítiaci pre ľudí a nie sociálne cítiaci pre majiteľov rôznych týchto zariadení.
Ďakujem.

Ja by som snáď ešte pripomenul jednu vec, ktorá tu v tejto debate zanikla a to je to, že v okruhu tých 500 metrov od domovov sociálnych služieb, internátov, škôl, škôlok a tak ďalej sa nebudú môcť umiestňovať nielen herne, ale nebudú sa môcť umiestňovať ani rôzne bingá, čiže samoobslužné hracie prístroje, a zároveň ani stávkové kancelárie, pretože osobne si myslím, že aj stávkové kancelárie vedia priniesť ľudí do obrovského nešťastia.
V mojom okolí bolo niekoľko ľudí, ktorí si prestávkovali takmer aj svoj život. Takže aj z tohto dôvodu považujem túto novelu zákona za mimoriadne prínosnú, takú, ktorá reaguje na akútne problémy obcí a ktorá rieši tieto problémy.
Ďakujem.